Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224202092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 36 715 352, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.,
o zaplatenie 989,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 882,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 882,-eur od 21.09.2023 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 64,78 %,
o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 989,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.12.2021
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa

29.04.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 987,-eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (televízor )
tak, že kúpna cena tovaru bola 987,-eur, žalovaný pri podpise zmluvy nehradil žiadnu akontáciu, na
celú kúpnu cenu bola mu poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mal žalovaný podľa
tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 37 mesačných splátkach v sume 35,-eur až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 1.295,-eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil
len sumu 105,-eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami

riadne a včas, dňa 22.10.2021 ho žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných
splátokaupozornilho,žeaknedôjdeaspoňkúhradenajstaršejomeškanejsplátky,budeoprávnenýúver
zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 20.12.2021 žalobca
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.12.2021 - oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje 989,55 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom
10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu

k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).

3. Výzvou zo dňa 05.08.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím
zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola
skúmaná, ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala

bonita žalovaného.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri výpočte bonity, kde
vychádzal z počtu nezaopatrených detí žalovaného 0, akceptovaného príjmu 300,-eur preukázaného
dopytom do Sociálnej poisťovne. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 214,83 eur,
životného minima na všetky nezaopatrené deti 0,-eur, mesačných splátok existujúcich úverov 0,-eur

preverených dopytom do registra s tým, že po odpočítaní výdavkov od príjmov ostávala finančná rezerva
85,17 eur a po odpočítaní výšky dojednanej splátky (35,-eur) zostatok bol 50,17 eur. Podľa tvrdenia
žalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej
splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval ho
o zmene finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a nebola

z jeho strany ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil
a dohodol so žalovaným nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu žalovaného v spore.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa
k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 02.10.2024, písomne nevyjadril.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 22.11.2024, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 05.11.2024 a súčasne na webovej stránke súdu
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný
žiadnedôkazyneoznačilaninepredložil,oboznámenímsasobsahomodpovedenalustráciužalovaného
v REGOB SR (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:

8.Žalovaný,ktorémužalobabolariadnedoručená,nepoprelskutkovétvrdeniežalobcuouzavretízmluvy
a poskytnutí mu tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust. § 151 ods. 1
CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.04.2021 predloženej
žalobcom (č.l. 25 až 31 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom PLANEO ELEKTRO-
FAST PLUS, spol. s r.o. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 987,-eur za účelom úhrady kúpnej ceny za
žalovaným kupovaný tovar - elektroniku ( LG 43un7100, Samsung galaxz a51, Lenovo Tab M10 ). Kúpna
cena tovaru bola 987,-eur, žalovaný z nej nehradil žiadnu akontáciu, na zaplatenie celej kúpnej ceny
vo výške 987,-eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 37 mesačnými
splátkamivovýške35,-eursplatnýmivždyk20.dňuvmesiacisprvousplátkousplatnoudňa20.05.2021,

pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je 1.295,-eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 308,-eur.
Súčet žalovanému poskytnutej sumy 987,-eur a celkových nákladov spotrebiteľa 308,-eur zodpovedá
sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume 1.295,-eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola
20,11 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 20,11 %. Ako spôsob úhrady splátok
je v zmluve uvedené – poštová poukážka. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva

bola podpísaná dňa 29.04.2021.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri jej
uzavretí ako doklady len občiansky preukaz. Kolónky v zmluve určené na vyznačenie typu predloženýchdokladov za účelom skúmania bonity sú prázdne. V zmluve je uvedené, že je slobodný, že nemá žiadne
nezaopatrené dieťa a žiadne vyživované osoby a vyživovacie povinnosti, že býva u rodičov/detí a že je
zamestnaný na dobu neurčitú od 07/2018 s konštantným príjmom XXX,-XXX mesačne. Žiaden priestor

pre vyplnenie údajov o výške mesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov)
a iných mesačných výdavkov žalovaného (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je
a tieto údaje tam nie sú.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil,

že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z neho
vyplýva, že žalovaný na samotný úver zaplatil len 3 splátky po 35,-eur, a to prvú dňa 19.05.2021,
druhú dňa 21.06.2021 a poslednú dňa 23.07.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru
dňa 20.12.2021. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež
„pokuty“ vo výške 153,13 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.

11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 22.10.2021, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na rube č.l. 66 spisu žalovanému doručený bol dňa 30.10.2021, žalobca žalovanému
oznámil, že na zmluve zo dňa 29.04.2021 číslo 21676756 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej
výške 105,-eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.12.2021 nedôjde k úhrade, bude
oprávnený úver zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo

dňa 22.12.2021 žalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu naraz s tým, že dlžná suma je 989,68 eur.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)

zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd
pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil,
že premlčané nie je.

14. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 35,- eur splatných
od 20.05.2021 vždy k 20. dňu v mesiaci, z ktorých žalovaný uhradil len 3 splátky, teda splátky
splatné od 20.05.2021 do 20.07.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 25.07.2024, je zrejmé, že prvou
nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa aj
samostatne mohla premlčať ako prvá), je splátka splatná dňa 20.08.2021, teda splátka za august 2021,

nárok na zaplatenie ktorej mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.08.2021. Preto žaloba bola
dňa 25.07.2024 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané
nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom
prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

18. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 29.04.2021 ( ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákonaje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

24. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

25. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ vpodľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie opríjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

29. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

30. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 29.04.2021 Ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to jednak s poukazom na § 11 ods.1 (pre nesprávne

uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť
riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,
úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým

na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to
aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých
je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho

vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol
žalovanému úver napriek tomu, že nepreukázal, že by mal náležite, teda s odbornou starostlivosťoupreverenú výšku jeho výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať
úver u žalovaného, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaný nemá žiadne nezaopatrené dieťa, a preto
vychádzal z výšky životného minima na jednu osobu (žalovaného) 214,83 eur, čím podľa žalobcu

žalovaný vzhľadom na jeho preukázaný príjem 300,-eur bol dostatočne bonitný na splácanie úveru.
Žalobca však neuviedol, nepreukázal ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaný nemá
žiadne nezaopatrené dieťa, keď podľa odpovede na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov SR (§
295 CSP) tento v čase uzavretia zmluvy mal 2 maloleté deti (roky narodenia 2010, 2012). Žalobca
nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že údaj o nulovom počte nezaopatrených detí uviedol

mu sám žalovaný (napríklad žiadosť o poskytnutie úveru vyplnená žalovaným a podobne). Z dokladov
predložených žalobcom absolútne nevyplýva, že by žalovaný bol dopytovaný na svoj rodinný stav, počet
detí a svoje výdavky. Žiadne také údaje v Dotazníku o klientovi (č.l. 34 spisu), ani v žiadosti o poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru a udelení súhlasov (č.l. 35 spisu) uvedené nie sú. Keďže žalobca
nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovaného, relevantné
pre posúdenie bonity, je vylúčený záver o postupe veriteľa s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne

napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Nakoľko
podľa žalobcom predloženého výpočtu aj pri údaji o životnom minime len na jednu osobu ( žalovaného)
ostávala pri jeho príjme finančná rezerva ( príjem – výdavky) iba 85,17 eur, bolo mimoriadne dôležité
preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov, nakoľko pri zohľadnení skutočnej výšky
životného minima na žalovaného a jeho dve nezaopatrené deti v tom čase (214,83 eur ako životné

minimum žalovaného a 196,16 eur ako životné minimum na jeho 2 nezaopatrené deti) by údaj
o výdavkoch (410,99 eur) vysoko prevyšoval príjem žalovaného. Pre súkromný subjekt je preverovanie
rodinného stavu spotrebiteľa zaiste vo veľkej miere viazané na údaje poskytnuté mu k tomu samotným
spotrebiteľom, práve preto však bolo kľúčové, aby žalobca preukázal, že sa na tieto údaje u žalovaného
dopytoval a že údaj o nulovom počte nezaopatrených detí, ktorý je uvedený v zmluve, pochádza od

žalovaného a že nebol do zmluvy uvedený len preto, aby žalovanému úver mohol byť poskytnutý. Keďže
to preukázané nebolo, nebola preukázaná náležitá odborná starostlivosť pri preverovaní výdavkovej
zložkyarodinnéhostavužalovaného.Hocisivzásadekaždýveriteľmôžerôzneupraviťsvojepodmienky
pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti
podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom

predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti

(k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn. 3Co/153/2019, najmä bod
17 odôvodnenia rozsudku ).
34. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy, ale aj žiadosti o úver veriteľ od
žalovaného žiadne doklady o výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše nezohľadnenie
vyživovacej povinnosti je vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce.

Nebol produkovaný žalobcom jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest
výdavky žalovaného. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnostisplácaťúververiteľombezakýchkoľvekúdajovopríjmoch,výdavkoch.Povinnosťsodbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ)
a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), preto

žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril.
Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mal žalovaný výdavky. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o skúmanie výdavkov a rodinného stavu žalovaného pred uzavretím uvedenej
úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom,
či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia.
35. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a výdavkov žalovaného. Je preto namieste
záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje (príjemžalovaného a splátky iných úverov), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne
vôbec nevyhodnocoval.
36. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce

zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť

reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné. Tieto databázy

nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

37. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona

číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných

a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže súdu

nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovaného a jeho
nezaopatrených detí, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

38. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú

zložkužalovaného,pokiaľideoekonomickýstatusžalovaného,pretožalobcanemôžeúspešnetvrdiť,že
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného. Nejedná
sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec
nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať
celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je

možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne
v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného
zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

39. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie
generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym

predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z

pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

40. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom

riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj

spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

41. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého

Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,

pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

42. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

43. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom
predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne

uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN
(20,11 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve (pri dátume úveru a jeho čerpania 29.04.2021,
výške 987,-eur, dátume prvej splátky 20.05.2021, výške splátky 35,-eur, počte splátok 37, dni splátky 20.
v mesiaci) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 20,02 %, čo znamená, že údaje (RPMN, celkové náklady
spotrebiteľa) nie sú uvedené zrozumiteľne, určito a vzájomne si neodporujúc, pričom ako výška ročnej

úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 20,11 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne
je uvedený buď údaj o RPMN alebo o ročnej úrokovej sadzbe, nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia
ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške,
nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podpornepozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä
body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom
- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa

informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam
nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý
údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2
– vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé

a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon,
nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b) sankcionuje jednak neuvedenie RPMN v zmluve vôbec ( kam patrí
logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce v zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne
rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa naň hľadí, ako keby
tam uvedený nebol vôbec, čo je tento prípad) a zároveň v zmysle d) zákona o spotrebiteľských úveroch
je úver bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná

percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je iný prípad.

44. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,
že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 987,-eur. Žalovaný v

konaní nijako nespochybnil, že vyplatená bola mu suma 987,-eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde
žalovaný aj zaplatil 3 splátky, niet pochýb, že úver bol mu vyplatený. V priebehu konania neboli zistené
žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ
uhradil len sumu 105,-eur (3 x 35,-eur). Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu

úverovej istiny vo výške 882,-eur.

45. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
989,55 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 882,-eur a vo zvyšku žalobu
zamietol.

46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
989,55 eur od 28.12.2021 do zaplatenia.

XX. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

51. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe, určil začiatok omeškania žalovaného, od ktorého požadoval
úrok z omeškania, na deň 28.12.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho
záväzkov úver dňa 20.12.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

XX. Tu zosplatnenie úveru tvrdené žalobcom nebolo platné, a preto naň súd neprihliadol. Nedôsledné
skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety
prvej zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasnezosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka bol absolútne neplatný.

53. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni, keď v zmysle jeho názoru
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť, a preto úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni skutočnej
splatnosti celého dlhu, t.j. po dni splatnosti poslednej splátky bezúročného úveru. Vzhľadom k tomu, že

úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi len sumu
poskytnutej istiny vo výške 987,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných
splátkach od 20.05.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne a zrozumiteľne v zmluve
dohodnutá v sume 35,-eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) mal
v skutočnosti splatiť v 29 splátkach (987 eur : 35 eur), a teda poslednú splátku by hradil po 29 mesiacoch
v mesiaci september 2023, konkrétne 20.09.2023. Keďže sa tak nestalo, dňa 21.09.2023 žalovaný

dostal sa preukázateľne do omeškania so zaplatením nevráteného zostatku úverovej istiny. Preto
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 21.09.2023 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením
nevrátenej úverovej istiny vo výške 882,-eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 882,-
eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 882,-eur od 21.09.2023 do
zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi

nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku
z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.

54. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.
3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty

na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanému bola žaloba riadne doručená, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako
na ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod na
určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanému nebráni,
aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo

na žalobcu.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je
taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti

úspešní, v časti neúspešní.

56. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok
z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn. 1MCdo

1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/227/2011).Súdsaplnestotožňujesprávnymnázorom
prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade

trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované
z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

57. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej

právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje

sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

58. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu stránpodľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že
aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť
ho pri rozhodovaní o trovách konania, dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.

16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.

59. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§
217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 1.133,37 eur (989,55 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 143,82
eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 989,55 eur od

28.12.2021).

60. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou sumou 882,-eur s úrokom z omeškania kapitalizovaným
ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 933,83 eur (882,-eur ako prisúdená istina
+ 51,83 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 882,-
eur od 21.09.2023).

61.Žalobcatakbolvoveciúspešnývrozsahu82,39 %,žalovanýbolvoveciúspešnývrozsahu17,61%.

62. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 17,61 % od úspechu žalobcu v rozsahu 82,39 %
vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,78 %.

63. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
64,78 %.

64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.