Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Petra Vysaníková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sas/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100307
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100307.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 08.06.2023 takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 10.08.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd
alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 08.06.2023, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/
XXXX zo dňa 14.03.2023 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.
administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.03.2023
(ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), rozhodla tak, že podľa § 31 ods. 1 písm. b/
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom
poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.z.) žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 13.06.2022
do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Správny orgán prvého stupňa dôvodil tým, že žalobca
je ako samostatne zárobkovo činná osoba povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm.
b/ zákona o sociálnom poistení a bol podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára uznaný za dočasne
práceneschopného od 13.06.2022. S poukazom na § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení
správny orgán konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku nároku na nemocenskú dávku, nakoľko
za obdobie účasti na nemocenskom poistení povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. od 01.06.2017 do 03.08.2021 a od 28.05.2022
do 31.05.2022, poistné na nemocenské poistenie za máj 2022 zaplatil oneskorene až dňa 02.03.2023.
Ďalej uviedol, že pre vznik nároku na nemocenské poistné malo byť zaplatené najneskôr do 30.06.2022
a suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nebola v úhrne nižšia ako 5 eur. Nakoľko sažalobca s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, podal proti nemu odvolanie, ktoré
žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 08.06.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo
preskúmavané rozhodnutie) zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
potvrdila.
3. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobca si dňa 02.03.2023 uplatnil nárok
na nemocenské z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu choroby predložením
II. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. Z 081622 - Žiadosť o nemocenské (ďalej
len žiadosť o nemocenské), ktorý vystavila MUDr. Soňa Matúšková (všeobecná lekárka pre dospelých)
až dňa 27.02.2023. Dočasná pracovná neschopnosť v čase vydania napadnutého rozhodnutia trvala.
Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca je povinne nemocensky poistený ako
samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2010, pričom v období od 04.08.2021 do 27.05.2022 mal
toto nemocenské poistenie prerušené z dôvodu väzby alebo výkonu trestu. Ďalej uviedla, že nárok na
nemocenské vznikne za predpokladu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Odvodová
povinnosť žalobcu v období od 01.10.2021 do 30.09.2022 bola vo výške 1 682,74 eur, z toho na
nemocenské poistenie 223,35 eur; pričom poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktoré sa poistné platí. Nakoľko žalobca mal v období od 04.08.2021 do
27.05.2022 prerušené povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu
väzby alebo výkonu trestu, bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za obdobie od 28.05.2022
do 31.05.2022 vo výške 217,10 eur (z toho na nemocenské poistenie 28,81 eur). Nakoľko Žiadosť o
nemocenské č. Z 081622 bola pobočke doručená dňa 02.03.2023, dávkové konanie vo veci uplatnenia
nároku na nemocenské začalo až dňa 02.03.2023, a teda dávkové konanie začalo v čase, kedy už
bolo zrejmé, že žalobca bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za obdobie od 28.05.2022
do 12.06.2022.
4. Žalobca na účely splnenia podmienok vzniku nároku na nemocenskú dávku bol povinný uhradiť
poistné za sledované obdobie (od 01.06.2017 do 03.08.2021 a od 28.05.2022 do 31.05.2022) najneskôr
v lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t. j. do 30.06.2022 (načo bol
upozornený splnomocnenec žalobcu ešte dňa 17.06.2022). Dlžné poistné na sociálne poistenie bolo
uhradené až dňa 02.03.2023. Vychádzajúc z uvedeného, v prípade žalobcu nebola splnená podmienka
ustanovená v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t. j. zaplatenia poistného riadne a
včas, a preto žalobcovi nárok na nemocenské, ktorý si uplatnil pri dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej dňa 13.06.2022 nemožno priznať. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak by žalobcovi
dňa 28.05.2022 vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby, nárok na nemocenské od 13.06.2022 by mu nevznikol, nakoľko by nebol nemocensky poistený.
súdne konanie
5. Správnou žalobou zo dňa 10.08.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
Namietal, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo pre A. B. C., E. udelené
žalobcom čím spochybňoval skutočnosť, že mu bolo včas oznámené platenie odvodov od 01.10.2021
ako aj oprávnenie konať MUDr. Vojtecha Kavečanského, PhD. za žalobcu. Správny orgán prvého
stupňa v konaní predpísaním dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov po podaní Registračného
listu fyzickej osoby – vznik prerušenia platenia odvodov od 28.05.2022 nepokračovala a nevydala
rozhodnutie. Zároveň ani nezaslala žalobcovi výzvu na úhradu poistného za mesiac jún 2022 prípadne
ďalšie mesiace. Správny orgán prvého stupňa až potom ako Žalobca predložil žiadosť o nemocenské
z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo
1505-3/2023 zo dňa 24.01.2023, elektronicky oznámila alikvotnú čiastku dlžného poistného za obdobie
máj 2022 v sume 217,10 eura za mesiac jún 2022 v sume 673,10 eur z dôvodu lehoty na predpis
poistného.
6. Žalobca ďalej namietal správnosť doručenia rozhodnutia č. 1505-3/2023 zo dňa 24.01.2023, ktoré
bolo doručené do elektronickej schránky orgánu verejnej moci Mgr. Vojtech Kavečanský, notár, hoci
správny orgán mal vedomosť o pozastavení výkonu činnosti notára A. B. C., vtedy so sídlom Kmeťova
13, 040 01 Košice. Žalobca uhradil predpísané poistné bezodkladne potom ako prestalo byť platenie
poistného sporné a po oznámení výšky alikvotnej čiastky dlžného poistného za máj 2022 a jún 2022,
t. j. dlžné poistné bolo uhradené riadne a včas. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná v napadnutom
rozhodnutí dospela k právnemu záveru, že žalobca bol povinný uhradiť poistné za máj 2022 najneskôr
do 30.06.2022. Žalovaná však pri právnom posúdení veci vôbec nezohľadnila tú skutočnosť, že vtom čase prebiehalo nedávkové konanie, v ktorom sa rozhodovalo o prerušení sociálneho poistenia v
spornom prípade, ktoré má podľa zákona o sociálnom poistení odkladný účinok, a teda žalobca v čase
do 30.06.2022 nebol povinný platiť poistné, a tým pádom ani ho odvádzať. V závere žalobca konštatoval,
že žalovaná na jednej strane síce tvrdí, že žalobca nemá nárok na nemocenské dávky, no na druhej
stranedňa30.05.2023správnyorgánprvéhostupňavykonalužalobcukontroludodržiavanialiečebného
režimu.
10. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.10.2023 najmä uviedla, že podľa údajov
evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne Oznámenie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX
o zmene vymeriavacieho základu od 01.10.2021 bolo žalobcovi zaslané do jeho elektronickej schránky
dňa 20.01.2022 z dôvodu, že žalobca až dňa 28.12.2021 predložil dodatočné daňové priznanie za
rok 2020. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca bol dňa 31.07.2023 osobne na oddelení nemocenského
poistenia pobočky nahliadnuť do spisu č. 16671/2023-KEM. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní
o nároku na nemocenskú dávku koná sám vo vlastnom mene, nie je dôvod aby v tomto konaní
predkladal plnomocenstvo pre A. B. C., E., a preto sa v administratívnom spise č. 16671/2023-KEM
evidovanom na príslušnom oddelení nemocenského poistenia pobočky, do ktorého bol žalobca nazrieť,
toto plnomocenstvo nenachádza. Plnomocenstvo zo dňa 05.05.2021 udelené žalobcom, ktorým žalobca
splnomocnil A. B. C., E. aby ho v plnom rozsahu zastupoval okrem iného aj pred Sociálnou poisťovňou,
sa nachádza v administratívnom spise č. XXXXX-X/XXXX-XXX evidovanom na príslušnom oddelení
poistného pobočky, nakoľko splnomocnenec žalobcu MUDr. Vojtech Kavečanský, PhD. dňa 17.06.2022
konzultoval na pobočke prerušenie platenia odvodov na sociálne poistenie žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osoby. Za účelom predloženia správnemu súdu bolo predmetné plnomocenstvo zo
dňa 05.05.2021 vyžiadané z príslušného oddelenia poistného pobočky.
11. Žalovaná poukázala na to, že dávkové konanie vo veci uplatnenia nároku na nemocenské začalo až
dňa 02.03.2023. Nedávkové konanie, v ktorom sa rozhodovalo o prerušení sociálneho poistenia žalobcu
bolo právoplatne skončené dňa 24.01.2023. Z uvedeného vyplýva, že vo veci nároku na nemocenské
žalovaná rozhodovala až po právoplatnom skončení nedávkového konania, ktorým bolo právoplatne
rozhodnuté o tom, že žalobcovi dňa 28.05.2022 nevzniklo prerušenie povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda v čase
rozhodovania žalovanej už bolo zrejmé, že žalobca od 28.05.2022 bol povinný platiť poistné na sociálne
poistenie. Žalobca na účely splnenia podmienok vzniku nároku na nemocenskú dávku bol povinný
uhradiť poistné za sledované obdobie (od 01.06.2017 do 03.08.2021 a od 28.05.2022 do 31.05.2022)
najneskôr v lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, t. j. do 30.06.2022.
Žalobca k 30.06.2022 poistné na sociálne poistenie za sledované obdobie neuhradil a k tomuto dňu
bol u neho evidovaný nedoplatok na sociálnom poistení za mesiac máj 2022 vo výške 217,10 eur, z
toho na nemocenské poistenie 28,81 eur. Žalobca tento nedoplatok uhradil až dňa 02.03.2023, t. j.
nielen po lehote splatnosti ale aj po lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom
poistení. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 9Sžsk/70/2020 zo dňa 30.06.2021 vydaný v obdobnej veci. Záverom konštatovala, že žalovaná
prostredníctvom príslušného odboru lekárskej posudkovej činnosti vykonáva u poistencov kontroly
dodržiavania liečebného režimu bez ohľadu na to, či nemocenskú dávku poberajú alebo nepoberajú.
12. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 10.11.2023, no žalobca nevyužil právo na podanie
repliky.
právny názor správneho súdu
13. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako
aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania
(v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 23.12.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 09.12.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.14. V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorá
zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.03.2023, v ktorom správny orgán prvého stupňa v súlade s §
31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení konštatoval, že žalobca nemá nárok na nemocenské
v období od 13.06.2022 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.
15. Podľa § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku,
ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a/ splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia a
b/ zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom
vznikoldôvodnaposkytnutienemocenskejdávky,zaobdobieodprvéhovznikunemocenskéhopoistenia
povinnenemocenskypoistenejsamostatnezárobkovočinnejosobyadobrovoľnenemocenskypoistenej
osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka
zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na
nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
16. Podľa tretieho bodu § 128 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské
poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
17. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa prvej vety § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru,
že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený
skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje.
20. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 31 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení taxatívne stanovuje dve podmienky (skupiny) existencie nároku povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na nemocenskú
dávku. Prvou z týchto podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a
včas (konkrétne „najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne
nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky ...“.). Bezprostredným následkom (predpokladaným a vyplývajúcim
priamo zo zákonnej normy) nesplnenia prvej podmienky (ktorej splnenie je v plnej moci poistenej
osoby) je skutočnosť, že povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a
dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemá nárok na predmetnú nemocenskú dávku. Vo svetle
uvedeného možno konštatovať, že zákon o sociálnom poistení kogentným spôsobom, t. j. spôsobom
nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii, upravuje
všeobecné podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby.
Rozhodovanie Sociálnej poisťovne je tak limitované rámcom čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a
zrejmým účelom. Zákon neobsahuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné uplatniť
v prípadoch hodných osobitného zreteľa (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/3/2023 zo dňa 29.05.2024).
21. V prejednávanej veci, neuhradenie poistného na nemocenské poistenie (nesplnenie podmienky
zo strany žalobcu) má za následok to, že žalobcovi vôbec nevznikol nárok na nemocenskú dávku.Správny súd v súlade s názorom žalovanej ako aj s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že
bolo nesporne preukázané, že žalobca nesplnil všeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenské
(§ 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení). Dôvod na poskytnutie nemocenského vznikol
dňom 13.06.2022, od ktorého dňa bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného. Podľa tohto
ustanovenia bol žalobca povinný preukázať, že za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, od ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. za obdobie od
01.06.2017 do 03.08.2021 a od 28.05.2022 do 31.05.2022 (v období od 04.08.2021 do 27.05.2022 mal
žalobca nemocenské poistenie prerušené z dôvodu väzby) zaplatil poistné na nemocenské poistenie
najneskôr 30.06. 2022 s tým, že v tomto ustanovení je zakotvená právna fikcia zaplatenia poistného
v prípade dlžného poistenia na nemocenské poistenie v úhrnnej sume menej ako 5 eur. Ako vyplýva
zadministratívnehospisu,žalobcoviboladňa24.06.2022doručenávýzvač.XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX zo dňa 20.06.2022 na úhradu dlžného poistného za obdobie máj 2022 v sume 217,10 eur (ďalej
aj výzva zo dňa 20.06.2022). U žalobcu bol ku dňu 30.06.2022 evidovaný nedoplatok na poistnom na
sociálne poistenie za mesiac máj 2022 vo výške 217,10 eur (z toho na nemocenské poistenie 28,81 eur).
Tento nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie za mesiac máj 2022 však žalobca uhradil až dňa
02.03.2023, t. j. nielen po lehote splatnosti poistného, ale aj po lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b)
zákona o sociálnom poistení (po 30.06.2022). Z uvedeného dôvodu podmienku zaplatenia poistného na
nemocenské poistenie v správnej výške a včas podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení
nemožno považovať za splnenú s poukazom na to, že samostatne zárobkovo činná osoba je osobne
zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného.
22. Správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa nedávkového konania o prerušení sociálneho
poistenia poukazuje rovnako ako žalovaná na to, že ku dňu posúdenia nároku na nemocenské
žalovanou bolo nedávkové konanie týkajúce sa ne/vzniku prerušenia sociálneho poistenia žalobcu
právoplatne skončené. Zároveň lehota na zaplatenie poistného na nemocenské poistenie, stanovená
v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení je lehotou hmotnoprávnou. Je to lehota stanovená
zákonom a nie je možné na ňu uplatniť inštitút spočívania lehoty ako sa žalobca mylne domnieva. Za
nedôvodnú považuje súd tiež námietku, podľa ktorej mal správny orgán prvého stupňa vyzvať žalobcu
na úhradu dlžného poistného za mesiac jún 2022, prípadne aj za ďalšie mesiace, nakoľko takáto
právna povinnosť žalovanej a jej organizačným zložkám nevyplýva zo zákona o sociálnom poistení ani
z iného právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené súd opätovne poukazuje na výzvu žalovanej zo dňa
20.06.2022.
23. K tvrdeniu žalobcu, že dlžné poistné už uhradil, správny súd poznamenáva, že zo žiadneho
ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by dodatočná úhrada dlžného poistného na
nemocenské poistenie zakladala nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku. Žalovaná
je povinná ex offo prihliadnuť na nesplnenie podmienky stanovenej v § 31 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, a teda dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na
nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku, pretože uvedené zo žiadneho ustanovenia zákona
o sociálnom poistení nevyplýva. Interpretácia ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. zo strany žalobcu je rozporná s účelom, zmyslom a predmetom sociálneho poistenia. Jednou
zo základných povinností, ktoré pre poistenca vyplývajú z poistného vzťahu povinne nemocensky
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, je platenie poistného v lehote stanovenej zákonom, t. j.
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je vo vzťahu k tejto povinnosti pre
poistenca zvýhodnením, nakoľko umožňuje za splnenie podmienok nároku na nemocenské považovať
aj skutočnosť, že poistenec zaplatí poistné najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského. Správny súd dodáva, že toto zákonné ustanovenie
neumožňuježalovanejprihliadaťnaokolnosti,zaakýchkvzniknutémunedoplatkudošloanaichzáklade
rozhodnúť v prospech žalobcu. Zákon o sociálnom poistení nepripúšťa možnosť odstraňovania tvrdosti
zákona na základe správnej úvahy žalovanej, najmä neumožňuje, aby sa poistné zaplatené oneskorene
v určitých prípadoch považovalo na účel vzniku nároku na nemocenskú dávku za zaplatené včas.
Vzhľadom na uvedené, súd ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre vznik nároku na nemocenskú
dávku preto ani nepristúpil.
24.Námietkyžalobcutýkajúcesadoručovaniarozhodnutiažalovanejč.1505-3/2023zodňa24.01.2023,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa27.07.2022 o ne/vzniku prerušenia nemocenského poistenia žalobcu dňa 28.05.2022, sú v predmetnom
konaní irelevantné. Rovnako aj námietka vo vzťahu k oprávneniu MUDr. Vojtecha Kavečanského, PhD.
konať za žalobcu. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že plnomocenstvo zo dňa 05.05.2021 udelené
žalobcom, ktorým žalobca splnomocnil A. B. C., E. aby ho v plnom rozsahu zastupoval okrem iného aj
pred Sociálnou poisťovňou, sa nachádza v administratívnom spise č. XXXXX-X/XXXX-XXX týkajúcom
sa nedávkového konania, nakoľko splnomocnenec žalobcu A. B. C., E. dňa 17.06.2022 konzultoval
na pobočke prerušenie platenia odvodov na sociálne poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo
činnej osoby. V preskúmavanej veci v administratívnom konaní o nároku na nemocenskú dávku žalobca
konal sám vo vlastnom mene, pričom dňa 31.07.2023 bol osobne na oddelení nemocenského poistenia
pobočky nahliadnuť do spisu č. 16671/2023-KEM.
25. K námietke žalobcu týkajúcej sa kontroly dodržiavania liečebného režimu žalobcu súd konštatuje,
že žalovaná prostredníctvom príslušného odboru lekárskej posudkovej činnosti vykonáva u poistencov
kontroly dodržiavania liečebného režimu bez ohľadu na to, či nemocenskú dávku poberajú alebo
nepoberajú, pričom v prípade žalobcu porušenie liečebného režimu nebolo konštatované. Preto ani
uvedená námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.
26. Vo svetle vyššie uvedeného súd považuje rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa za zákonné a vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.