Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203094
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5721203094.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.AlenouKáčerikovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale

bytom C. XXX, právne zastúpený URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895 proti
žalovaným: 1) Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, Martin, IČO: 00 365 327,
2/ Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN, so sídlom ul. gen. Miloša Vesela 21,
Ružomberok, IČO: 31 936 415, za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/ KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
v konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný 1/, žalovaný 2/ a intervenient na strane žalovaného 1/ m a j ú proti žalobcovi právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaných 1/, 2/ a intervenienta na strane žalovaného 1/ rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 11.10.2021 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu
11.884,18 Eur, žalovaný 1/ aby bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy
sumu 80.000,- Eur, žalovaný 2/ zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 80.000,-
Eur, žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za bolesť jednorazové
odškodnenie vo výške, ktorá bude určená na základe znaleckého posudku, žalovaný 1/ a žalovaný

2/ zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia jednorazové odškodnenie
vo výške, ktoré bude určené na základe znaleckého posudku a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca prvé prejavy zdravotných problémov, ktoré súviseli
s rozhodným obdobím začal mať niekedy v roku 2007, pričom bol opakovane hospitalizovaný na
chirurgickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline pre nonbiliárnu pankreatitídu, a to

v obdobiach 12/2007, 12/2008 a 3/2012. Gastroskopické vyšetrenie, ktoré absolvoval dňa 06.06.2017
u D. E. F. bolo odoslané na ambulanciu pankreatobiliárnej chirurgie Fakultnej nemocnice v Martine
D. D. A.. Na základe takéhoto odoslania absolvoval konzultáciu vo Fakultnej nemocnici v Martine
(žalovaný 1/), a to u D. D. A.. Z konzultácie bolo doporučené žalobcovi a doplnené trojfázové vyšetrenieCT brucha so zameraním na pankreas a posúdenie nejasného nálezu v oblasti hlavy pankreasu,
pričom mu lekárom žalovaného 1/ bolo indikované, aby absolvoval chirurgický zákrok – drenážna
operáciapodľaPartington–Rochelle.Žalobcavšaknemalzáujemoabsolvovaniechirurgickéhozákroku

z dôvodu, že by mu to zanechalo následky, a tak začal hľadať iné možnosti odborného riešenia tak,
aby nemusel absolvovať chirurgický zákrok navrhovaný lekárom žalovaného 1/. Dňa 18.07.2018 na
základe odporúčania D. E. F., absolvoval žalobca v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku
(žalovaného 2/), a to u D. B. G., A. endoskopiskú ulrasonografiu, pričom z tohto vyšetrenia bol pre
žalobcu konečný výsledok, že nález po vyšetrení EUS pankreas imponuje ako intraduktálna papilárna

mucinózna neoplázia s dilatovaným Wirsungom až do 12 milimetrov s jednoznačne viditeľnými dvomi
intraluminálnymi nodulmi v hlave pankreasu 12 milimetrov a v tele pankreasu 8 milimetrov. Lekár
žalovaného 2/ zo dňa 18.07.2018 v správe uviedol, že noduly je nevyhnutné histologizovať a operačne
riešiť, čomu však chcel žalobca predísť z dôvodu známych a neodvratných trvalých následkoch na
zdravotnom stave žalobcu ako aj vážne zhoršenie kvality života u žalobcu v prípade, že by navrhovaný
chirurgický zákrok absolvoval. Z toho dôvodu hľadal iné možnosti liečby svojej diagnózy, vďaka ktorým

by dokázal predísť absolvovaniu chirurgického zákroku, ktoré bolo navrhované lekárom žalovaného
1/ D. D. A. dňa 01.07.2017 a následne lekárom žalovaného 2/ D. B. G., A. dňa 18.07.2018. Z toho
dôvodu vycestoval do Veľkej Británie na ďalšie vyšetrenie, aby tak získal názor iného odborníka v rámci
ochorení pankreasu u špecialistu gastroenterológa u E. H. I. v zdravotnom zariadení Bournemouth
Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital, Castne Lane East Bournemouth, Dorset, BH7 ZDW,

United Kingdom (ďalej len „anglická klinika BPC“). Žalobca dňa 02.10.2018 absolvoval konzultáciu
na anglickej klinike spolu so všetkými vyšetreniami s tým, že v prípade ak by sa menej závažná
diagnóza potvrdila, nebolo by u žalobcu potrebné operačne zasahovať do pankreasu a žalobca
by nemusel zostať po tomto zákroku s trvalými následkami na svojom zdraví. Za túto konzultáciu
avyšetreniežalobcapriamoposkytovateľovizdravotnejstarostlivostivzahraničíuhradil1.150,-britských

libier. Bolo mu doporučené absolvovať vyšetrenie magnetickou rezonanciou s kontrastnou látkou
a konzultáciou na Slovensku, aby sa diagnóza lekára v Anglicku mohla s určitosťou potvrdiť. Dňa
12.10.2018 absolvoval žalobca u lekára (žalovaného 2/) ďalšiu konzultáciu a následne na požiadanie
od D. B. G., A. absolvoval dňa 15.10.2018 CT vyšetrenie brucha u D. J., výsledkom ktorého bola
opätovne diagnóza MD-IPMN s dilatovaným Wirsungom s odporučením na konzultáciu s D. K. J.,

ktorý je pankreatobiliarný chirurg Univerzitnej nemocnice v Martine. Počas tejto konzultácie podľa
tvrdení žalobcu nebola diagnóza určená na anglickej klinike braná do úvahy a lekár žalovaného 1/
ako aj žalovaného 2/ trval na invazívnom chirurgickom zákroku. Dňa 18.10.2018 žalobca absolvoval
odporúčanú konzultáciu v Univerzitnej nemocnici v Martine s D. K. J. ako aj D. D. A., kde žalobcovi
opäť bolo diagnostikované MD-IPMN s dilatovaným Wirsungom a žalobca bol po zhodnotení indikovaný

na totálnu duodenopankreatektomiu so zachovaním sleziny, čo by pre žalobcu znamenalo ťažké trvalé
následky na zdravotnom stave a výrazne zhoršenú kvalitu života žalobcu so zdravotnými komplikáciami.
Rovnako aj počas tejto konzultácie nebola diagnóza, ktorá bola určená na anglickej klinike braná do
úvahy ako možná správna alternatíva. Na odporúčanie anglickej kliniky však dňa 29.11.2018 žalobca
absolvoval vyšetrenie magnetickej rezonancie, ktoré by bolo schopné potvrdiť tvrdené závery lekára

z Anglicka, a teda, že sa nejedná o MD-IPMN, pri ktorom je potrebné vykonať invazívny chirurgický
zákrok s trvalými následkami, ale že ide o chronickú pankreatitídu spojenú s obštrukčným kameňom
v hlavnom pankreatídnom kanáli v oblasti krku pankreasu. Po absolvovaní tohto vyšetrenia zaslal na
anglickú kliniku posúdenie záverov, z ktorej dostal odpoveď, že diagnóza, ktorú lekár v Anglicku určil
dňa 02.10.2018 je správna a podľa lekára v Anglicku sa v prípade žalobcu určite jedná o chronickú

pankreatitídu spojenú s obštrukčným kameňom v hlavnom pankreatídnom kanáli v oblasti pankreasu
a navrhol liečebný postup tzv. endoskopickú retrográdnu cholangio-pankreatografiu.

3. Po zisťovaní ohľadne poskytnutia tohto zákroku na Slovensku žalobca zistil, že v Slovenskej republike
sa toho času vykonáva len endoskopická retrográdna cholangiografia (ďalej len „ERC“), teda zákrok

na žlčníku, avšak nevykonáva sa ERCP pancreatic endotherapy, zákrok na pankrease, čo mu bolo
potvrdené aj žalovanými.

4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej tvrdil, že napriek tomu, že lekárovi žalovaného 2/ zo strany žalobcu
bolo odovzdané CD vyšetrenie s magnetickou rezonanciou, lekár žalovaného 2/ odmietol na toto

vyšetrenie nahliadnuť a posúdiť závery s tým, že je presvedčený, že v prípade žalobcu sa jedná
o MD-IPMN s dilatovaným Wirsungom, teda potvrdil nález CT vyšetrenia vykonaný dňa 15.10.2018
v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku a trval na tom, že je potrebné chirurgicky
invazívne operáciou zasiahnuť do pankreasu žalobcu a následne vyslovil, že diagnóza stanovenálekárom anglickej kliniky je nesprávna. Zároveň podľa tvrdenia žalobcu, lekár žalovaného 2/ odmietol
žalobcovi autorizovať žiadosť na preplatenie zákroku v zahraničí, keďže tento zákrok sa v Slovenskej
republike nevykonával, keďže so závermi anglickej kliniky nesúhlasil. U žalobcu tak nastala situácia

dvoch rozdielnych diagnóz s diametrálne odlišnou závažnosťou. Keďže však žalobca nechcel prísť
o celý pankreas, kým to nie je absolútne nevyhnutné, rozhodol sa vyskúšať navrhovaný liečebný postup
lekárom anglickej kliniky, ktorý aj absolvoval dňa 15.02.2019. Z lekárskej správy vydanej po zákroku zo
dňa 15.02.2019 vychádza záver, že sa žalobca úspešne podrobil pankreatickej endoterapii s extrakciou
kameňov hlavného pankreatického duktu. Do pankreatickej trubice žalobcu bola zároveň vložená

výstuž pankreasu s cieľom dôkladnej prestavby trubice pankreasu tak, aby sa pankreatitídy, ktoré
žalobca prekonával posledných 12 rokov svojho života už neopakovali. Za tento zákrok žalobca uhradil
priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zahraničí sumu 4.600,- britských libier. Následne dňa
11.07.2019 absolvoval žalobca ďalší zákrok na anglickej klinike s cieľom odstránenia výstuže kvôli
zúženej trubici pankreasu a za tento zákrok uhradil 1.800,- britských libier. Ďalšia kontrola žalobcu mala
na anglickej klinike prebehnúť v marci 2020, avšak z dôvodu šírenia pandemického vírusu COVID-19

bola odložená na neskorší termín po skončení akútnej vlny pandémie. Žalobca bol schopný opätovne
vycestovať a navštíviť anglickú kliniku dňa 06.07.2020, kedy mu bola odstránená výstuž pankreasu.
Záverom lekárskej správy po tomto absolvovanom zákroku zo dňa 07.07.2020 je, že u žalobcu nebude
potrebná žiadna ďalšia liečba pomocou ERCP pancreatic a že počas celého priebehu liečby žalobcu sa
neobjavili žiadne indikácie, že by malo ísť o intraduktálnu papilárnu mucinóznu neopláziu, teda diagnózu

stanovenú lekárom žalovaného 1/ a lekárom žalovaného 2/, nakoľko podľa tejto lekárskej správy
sa neobjavili žiadne dôkazy o duktálnom karcinóme, a teda žalobca nemusel absolvovať invazívny
chirurgický zákrok celého vyoperovania pankreasu, čo by malo pre žalobcu ťažké trvalé následky
a výrazné zhoršenie kvality života žalobcu spojené s mnohými ďalšími zdravotnými komplikáciami.
Podľa žalobcu lekári na Slovensku nesprávne vyhodnotili jeho diagnózu. Ak by žalobca nebol po vlastnej

línii iniciatívny a nehľadal by alternatívne riešenia, mohol prísť o pankreas a natrvalo výrazne zhoršiť
kvalitu svojho života a trvale poškodiť svoj zdravotný stav po navrhovanej celkovej pankratektómii
(vyoperovanie pankreasu), ktorú navrhovali lekári žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čím by jeho kvalita
života bola výrazne zhoršená.

5. Žalobca sa obrátil na prešetrenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti dňa 07.08.2020 na Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dňa 20.05.2021 právnemu zástupcovi žalobcu
oznámil výsledok prešetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval
„že skupina vykonávajúca dohľad u dohliadaného subjektu, nezistila nedostatky v rámci predmetu
dohľadu pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi p. L.

A. B. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti Ústrednou vojenskou nemocnicou SNP Ružomberok
v uvedenom dohliadanom období bola poskytovaná správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Podľa žalobcu sa Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou nedostatočne venoval lekárskym správam, ktoré boli doložené žalobcom.

Opomenul lekársku správu zo dňa 18.10.2018, kde v závere je uvedené, že pacient pri zhodnotení
je indikovaný na totálnu duodenopakreatektomiu so zachovaním sleziny, poučený o sekundárnom
diabete mellitus. Žalobca zároveň dňa 04.11.2020 ako poistenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne
prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o dodatočné udelenie súhlasu na úhradu nákladov
v inom členskom štáte Európskej únie, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa svojim rozhodnutím zo

dňa 25.01.2021 zastavila konanie a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou toto rozhodnutie
potvrdil a odvolanie zamietol (č. listu 75, 76).

6. Žalobca svojou žalobou si uplatňuje škodu podľa § 415 OZ a § 420 a nasl. OZ a to, že došlo
k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mu neposkytli lekársku starostlivosť

„lege artis“ a zároveň na základe zle určenej diagnózy navrhli žalobcovi liečebný postup, ktorý bol
invazívny a zanechal by na žalobcovi trvalé následky, na základe ktorých by bol zdravotný stav žalobcu
trvalo poškodený a zároveň kvalita života žalobcu by bola výrazne zhoršená. Keďže žalobca absolvoval
liečebný postup navrhovaný anglickou klinikou a tento liečebný postup bol úspešný, zaplatil sumu za
liečenie, a to vo výške 10.539,49 Eur, z ktorých mu zdravotnou poisťovňou bola poskytnutá suma

2.445,05 Eur, teda spolu 8.094,44 Eur, sumu cestovných nákladov vo výške 489,74 Eur a sumu
nákladov na ubytovanie vo výške 3.300,-Eur, teda titulom náhrady škody sa domáha celkovo sumy
11.884,18 Eur.7. Žalobca svojou žalobou sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy od žalovaného 1/ v sume 80.000,-
Eur a od žalovaného 2/ v sume 80.000,- Eur, ktoré zdôvodnil ustanovením § 11 OZ a to, že fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj

súkromia,svojhomenaaprejavovosobnejpovahy.Ideotzv.osobnostnéprávačloveka,priktorýchnieje
rozhodné, pri akej príležitosti či v súvislosti s akou činnosťou došlo k zásahu do jej osobnostnej integrity.
Zároveň poukázal na to, že sa nemajetkovej ujmy domáha ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka,
kedy fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané

zadosťučinenie. V prípade úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie sa nevyžaduje,
pričom musia byť splnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu
spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, ktorými sú:

- existencia protiprávneho zásahu zo strany vykonávateľa zásahu, ktorý (objektívne) vyvolal alebo bol
spôsobilý vyvolať (nemajetkovú) ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv

- neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu do osobnostných práv
- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou ako
dôsledkom zásahu do jednotlivých čiastkových dielčích osobnostných práv.

Podľa žalobcu boli všetky tieto predpoklady naplnené, nakoľko žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa dopustili

vo vzťahu k žalobcovi protiprávneho konania prostredníctvom svojho lekára, pričom navrhovali lekársky
zákrok, ktorým by došlo k zníženiu kvality života žalobcu a trvalých následkov. Lekári žalovaného 1/
a žalovaného 2/ napriek tomu, že žalobca mal lekársky posudok z anglickej kliniky vyvracali ním tvrdenú
diagnózu, nezaoberali sa možnosťou inej liečby a u žalobcu ako pacienta pôsobili psychicky, aby sa
podrobil chirurgickému zákroku s diagnózou, ktorú určili. Poukázal na Nález Ústavného súdu sp. zn.

II. ÚS 424/2012 zo 06. novembra 2014 s tým, že zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady
takej nemajetkovej ujmy. Z toho dôvodu si uplatnil sumu 80.000,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy
u žalovaného 1/ a sumu 80.000,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy u žalovaného 2/ s poukazom
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/139/2011, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.

10Co/909/2015.

8. Žalobca si zároveň žalobou uplatnil nárok titulom náhrady za bolesť ako jednorazové odškodnenie
vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/ ako aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
jednorazovým odškodnením, ktoré budú určené znaleckými posudkami. Pokiaľ ide o náhradu za bolesť,

a to jednorazovým odškodnením, tú oprel žalobca o ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka, kedy
pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesť poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Zároveň poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 185/2004 Z.z. zákon o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kedy „sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh“. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia poškodeného. Ide o nárok nemajetkovej povahy, ktorý je výlučne viazaný na

poškodeného. Tento nárok neplní reparačnú funkciu ale je satisfakčnej povahy. Podľa žalobcu, ktorému
vznikla škoda a je poškodeným, má teda podľa týchto zákonných ustanovení právo na zmiernenie
nemajetkovej ujmy spočívajúcej v náhrade za vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia,
pričom spoločným znakom resp. cieľom takejto náhrady v zmysle rozhodovacej praxe konajúcich súdov
je to, aby žalobca ako poškodený si peňažnú náhradu vytrpenej bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia mohol obstarať pôžitky. Žiadal, aby súd v prípade, pokiaľ ide o náhradu za bolesť a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovil znalecký posudok a na základe znaleckého posudku
potom rozhodol o jednorazovom odškodnení a zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ takto určenú
sumu znaleckým posudkom zaplatiť.

9. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil prepúšťaciu správu z Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 05.05.2017, správu z kontrolného vyšetrenia zo dňa
25.05.2016, správu z vyšetrenia gastroskopie zo dňa 06.06.2017, správu z kontrolného vyšetrenia
zo dňa 21.06.2017, správu z konzultácie hepatopankreatobiliarnej a miniiv ambulancie z Univerzitnejnemocnice Martin zo dňa 01.07.2017, správu z vyšetrenia kolonoskopie zo dňa 18.08.2017, správu
z kontrolného vyšetrenia zo dňa 05.06.2018, správu z vyšetrenia endoskopická ultrasonografia
z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 18.07.2018, správu z Bournemouth

Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital zo dňa 02.10.2018, správu z gastroenerologickej
ambulancie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa 15.10.2018, správu
z hepatopankreatobiliarnej a miniiv ambulancie z Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 18.10.2018,
správu z magnetickej rezonancie Žilina zo dňa 29.11.2018, žiadosť žalobcu o preplatenie zákroku
v zahraničí zo dňa 08.02.2019, odpoveď povinného na žiadosť o preplatenie zákroku v zahraničí zo dňa

14.02.2019 číslo VSZPDI1792973, správu z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth
Hospital zo dňa 15.02.2019, správu z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital
zo dňa 10.03.2019, žiadosť žalobcu o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti zo
dňa 19.03.2019, odpoveď povinného na žiadosť o preplatenie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
zo dňa 29.04.2019, správu z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital zo
dňa 11.07.2019, správu z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital zo dňa

07.07.2020, prehľad práceneschopnosti navrhovateľa počas obdobia nesprávnych diagnóz, kópiu
faktúry z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital zo dňa 01.10.2018 č. B.,
kópiu faktúry z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital zo dňa 01.10.2018
č. 2330, kópiu faktúry z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital zo dňa
18.02.2019 č. 2757, kópiu faktúry z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital

zo dňa 19.07.2019 č. M24844, kópiu faktúry z Bournemouth Private Clinic Limited, Royal Bournemouth
Hospital zo dňa 31.07.2020 č. M27370, kópiu dokladu o zaplatení faktúry č. M24844 zo dňa 12.08.2019,
kópiudokladuozaplatenífaktúruč.2757zodňa19.03.2019,fotokópiuletenkyvtermínu03.-06.12.2018,
fotokópiu lístkov autobusovej dopravy 03.-06.12.2018, fotokópiu lístka autobusovej dopravy 09.07.2019,
fotokópiu letenky v termíne 09.-14.07.2019, fotokópiu letenky v termíne 19.-26.03.2020, fotokópiu

letenky v termíne 22.06.2020, fotokópiu lístka autobusovej dopravy 12.-20.02.2019, čestné prehlásenie
k úhrade za ubytovanie počas liečby v zahraničí, e-mailovú komunikáciu s E. H. z Bournemouth Private
Clinic Limited, Royal Bournemouth Hospital, podnet na prešetrenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti
zo dňa 07.08.2020, oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o prešetrení podnetu,
žiadosť žalobcu o dodatočný súhlas na úhradu nákladov v zahraničí od zdravotnej poisťovne, vyplnený

formulár k žiadosti žalobcu pre zdravotnú poisťovňu, doplnenie žiadosti na úhradu nákladov od
zdravotnej poisťovne za liečbu v zahraničí, rozhodnutie zdravotnej poisťovne o zamietnutí žiadosti
žalobcu na preplatenie nákladov, odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne, rozhodnutie
Úradu pre dohľad nad ZS o zamietnutí odvolania žalobcu, a výzvu zdravotnej poisťovne na doplnenie
žiadosti o úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zahraničí.

10. Na návrh žalovaného 1/ súd dňa 05.08.2022 oznámil žalobcovi ako aj žalovanému 2/, že
v súlade s ustanovením § 82 ods. 4 CSP dňa 14.07.2022 bolo súdu zo strany obchodnej spoločnosti
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, IČO: 00 585 441, právne
zastúpenéhoJUDr.BaltazáromMucskom,advokátomsosídlomVajnorská55,Bratislava–mestskáčasť

Nové Mesto doručené oznámenie o tom, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného
1/.

11. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 13.12.2021 (č. listu 408) žalobcovi priznal oslobodenie od
súdneho poplatku zo žaloby, a to v rozsahu 80 % a vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol.

12. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2021 žalobca podal sťažnosť proti uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorej rozhodoval sudca dňa 25.01.2022, pričom sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Martin zo dňa 13.12.2021 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.01.2022.

13. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11.03.2022, pričom uviedol,
že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodov, že u žalobcu
sa jednalo o pacienta s diagnostikovanou chronickou pankreatitídou od roku 2007 s opakovanými atakmi
nebiliárnej akútnej pankreatitídy. Pri prvých záchvatoch podľa dostupnej pacientovej dokumentácie

boli popisované diétne chyby. Tieto príčiny sú všeobecne akceptovanými rizikovými faktormi pre vznik
tohto typu ochorenia a ako prevencia ďalších záchvatov musia pacienti dodržiavať prísny diétny režim
s absolútnou absenciou alkoholu. O tom, že pacient nedodržiaval odporúčania svedčí aj prepúšťacia
správa z 05.05.2017 z Fakultnej nemocnice Žilina, kde je údaj o nedodržiavaní diéty. Počas tohtoobdobia žiadnymi aj opakovanými zobrazovacími vyšetreniami nebola dokázaná biliárna (žlčová) príčina
akútnych opakovaných exacerbácií (návratov ochorenia). Chronická pankreatitída je prekanceróza, to
znamená, že sa približne 15 – 20 rokov trvania ochorenia môže v pankrease rozbehnúť nádorový

proces a vznik karcinómu pankreasu, čo je v podstate smrteľné, neliečiteľné ochorenie. V rozhodovacom
procese sa preto vždy musí zvažovať aj takáto možnosť. Pri prvotnom vyšetrení žalobcu dňa 01.07.2017
na hepatopankreatobiliárnej ambulancii chirurgickej kliniky a transplantačného centra žalovaného 1/
na základe údajov a vyšetrení bol nález uzavretý ako chronická pankreatitída s rozšírením hlavného
pankreatického vývodu, čo bolo príčinou aj opakovaných akútnych vzplanutí chronickej pankreatitídy.

Na základe toho bol žalobcovi odporúčaný operačný postup, ktorý by umožnil voľný odtok pankreatickej
šťavy do tráviaceho traktu. Tento typ chirurgického výkonu je drenážna operácia nazývaná tiež operácia
podľa Partington Rochelle, ktorou sa chirurgicky lieči takýto typ chronickej pankreatitídy. Operácia
patrí medzi štandardné chirurgické procedúry a je celosvetovo používaná a akceptovaná na všetkých
chirurgických pracoviskách zaoberajúcich sa chirurgiou pankreasu. Pracovisko žalovaného 1/ je jedným
zošpecializovanýchcentiernaSlovensku,ktorésatejtoproblematikevenuje.Žalobcaakoajjehoprávny

zástupca mylne, neodborne a hrubo zavádzajú a označujú túto operáciu za „devastačnú s nedozernými
následkami pre pacienta.“ V skutočnosti práve naopak, táto operácia je šetrná, kde sa neodstraňuje
žiadne tkanivo pankreasu, ale odoberá sa len per operačná histológia na vylúčenie zhubného nádoru.
V princípe sa pozdĺžne otvára hlavný pankreatický vývod v celom rozsahu od konca chvosta až po
hlavu pankreasu, odstraňujú sa prípadné kamene z pankreatického vývodu, ak sú prítomné, je možné

histologizovať aj prípadné ložisko v hlavnom pankreatickom vývode. Následne sa robí rekonštrukcia, pri
ktorej sa spojí úsek tenkého čreva vyradeného z pasáže na otvorený pankreatický vývod. Neexistuje
relevantná multicentrická prospektívna štúdia, ktorá by favorizovala endoskopickú liečbu chronickej
pankreatitídy pred chirurgickou. Chirurgická liečba má trvalejšie výsledky bez nutnosti opakovaných
intervencií na pankreatickom vývodovom trakte. Tieto operácie nemajú negatívny vplyv na funkciu

pankreasu. Žalobcovi ako pacientovi bol navrhnutý tento typ operácie, ale pre nejasné zmeny v hlave
pankreasu (riziko nádoru) bolo odporučené ešte CT vyšetrenie pankreasu. Žalobca si podľa dostupnej
dokumentácie odporučené CT vyšetrenie nezrealizoval, neprišiel na ďalšie kontroly ani sa neozval
žalovanému 1/ ohľadom navrhovanej operácie. Z konania žalobcu vyplynulo, že danú operáciu žalobca
odmietol. Napokon samotný žalobca v bode 47. žaloby uvádza, že začal hľadať iné možné odborné

riešenia, diagnózy tak, aby nemusel absolvovať chirurgický zákrok. V prípade, že by operácia bola
vykonaná v septembri 2017 tak, ako bola plánovaná, s vysokou pravdepodobnosťou by došlo k ústupu
klinických obtiaží žalobcu a žalobca mohol byť bez nutnosti práceneschopnosti a ďalších početných
vyšetrení, ktoré absolvoval a ktoré stáli zdravotníctvo nemalé množstvo financií. Nemusel mať pocit
akejkoľvek ujmy a hlavne nemusel sa liečiť z vlastného rozhodnutia v zahraničí.

14. Žalobca v bode 47. článok IV svojej žaloby hrubo zavádza, keď hovorí o naštudovaní problematiky,
z čoho mu vyplynulo, že bude mať trvalo poškodený pankreas resp. odstránený pankreas s vážnymi
následkami a komplikáciami. Lekári žalovaného 1/ špecializujúci sa na ochorenie pankreasu si
uvedomujú závažnosť takýchto stavov aj náročnosť diagnózy a liečby. Žalobca sa vo vlastnom

rozhodovacom procese neobrátil so žiadosťou o radu alebo vysvetlenie na indikujúceho lekára,
ktorý mohol jeho pochybnosti a chybné interpretácie usmerniť a vysvetliť. Túto možnosť vo vzťahu
k žalovanému 1/ nevyužil a z následnej dokumentácie vyplýva, že žalobca sa svojvoľne a dobrovoľne
rozhodol bez akejkoľvek predošlej konzultácie lekára na Slovensku pre konzultáciu a vyšetrenie na
súkromnej klinike v Anglicku, to znamená, že sa dopredu svojvoľne a sám rozhodol liečiť v zahraničí

a nevyhľadal iného lekára na Slovensku. Následne až 18.07.2018 absolvoval ďalšie diagnostické
vyšetrenie u lekára žalovaného 2/ D. B. G., A.. Dňa 18.10.2018 išlo o druhú konzultáciu žalobcu
na pracovisku žalovaného 2/. Na základe nových patomorfologických nálezov, priloženej obrazovej
dokumentácie s popismi príslušných špecialistov a na základe názoru popredného slovenského
gastroeneterológa – špecialistu na ochorenie pankreasu D. B. G., A. (lekára žalovaného 2), pričom

žalobcovi bol navrhnutý iný typ operačného zákroku. Rozhodnutie o zmene chirurgickej liečby bolo
urobené pre závažnosť nálezu, ktorou bolo stanovenie diagnózy MD-IPMN. Táto diagnóza je premalígne
ochorenie, čo v tomto prípade znamená ochorenie, ktoré má vysokú pravdepodobnosť zvrhnutia na
zhubný nádor. V tomto štádiu ešte nejde o rakovinu, ale je vysoká pravdepodobnosť transformácie na
zhubnú variantu v prípade zanedbania chirurgickej liečby. Pri takomto ochorení je metódou chirurgickej

voľbytotálna(úplná)slezinu–záchovnáduodenopankreatektómia akojedinériešeniemultifokálneho
MD-IPMN.Žalobcaopakovanenamietal,žemubolmylnediagnostikovanýkarcinómpankreasu,aztoho
vyplývajúce žalobcove psychické ujmy. S týmto žalovaný 1/ nesúhlasil a poukazuje na to, že MD-IPMN
nie je ešte zhubný nádor a ani nikde v dokumentácii sa nespomína prítomnosť karcinómu pankreasu.Žalobca tiež mylne interpretuje nezvýšené onkologické markery. U MD-IPMN ani nebývajú zvýšené,
keďže ide len o potencionálne malígne ochorenie. Naopak pri diagnóze multifokálnej MD-IPMN chirurg
nemá inú možnosť, ako pacientovi navrhnúť už uvedený výkon. V prípade poskytnutia pacientovi

iného chirurgického výkonu, by v takomto prípade bolo medicínskou chybou, právne napadnuteľnou
vprípadenáslednéhorozvojakarcinómupankreasuakoneliečiteľnéhoochorenia.Trebaeštepodotknúť,
že chirurg v tomto procese nevykonáva diagnostiku ale stanovuje chirurgický postup na základe
zrealizovaných diagnostických vyšetrení príslušnými špecialistami v odbore rádiológ, gastroenterológ.
Z vyšetrenia a lekárskej správy zo dňa 18.10.2018 vyplýva, že žalobcovi sa venovali dvaja lekári,

a to D. A. a D. J. v čase aj po pracovnej dobe a zhodne z tejto správy vyplýva, že pacientovi –
žalobcovi nebol kladený žiadny imperatív navrhnutého liečebného postupu. Žalobcovi bolo odporučené
kontrolnévyšetrenievUNMMartinsvýsledkomvyšetreníasnáslednýmrozhodnutímoďalšompostupe.
Zároveň mu bola poskytnutá aj e-mailová adresa, na ktorej mohol kedykoľvek kontaktovať lekára.
Žalobca však následne žalovaného 1/ nekontaktoval, a tak žalovaný 1/ nemal vplyv na ďalšie liečebné
kroky pacienta – žalobcu, pre ktoré sa rozhodol, a teda, že vycestoval do Anglicka a rozhodol sa

liečiť v Anglicku. Žalovaný 1/ zároveň zdôraznil a poukázal na to, že je absurdné žalovať lekára za
to, čo nespravil ale len za jeho odborný názor na danú problematiku, pričom skutok žiadny sa nestal
a k poškodeniu zdravia u žalobcu nedošlo. Pri tak závažných diagnózach ako je chronická pankreatitída
alebo zvažovaná a stále nevylúčená MD-IPMN je predpoklad celoživotného sledovania s možným
vývojom a zhoršením stavu. Žalovaný 1/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nesprávnom poskytnutí

zdravotnej starostlivosti žalobcovi zo strany ošetrujúcich zdravotných pracovníkov žalovaného 1/ ako
aj nesúhlasil s jeho tvrdením o nesprávnom určení diagnózy a nesprávnom poskytnutí zdravotnej
starostlivosti, nakoľko zo žaloby je zrejmé, že názory slovenských špecialistov neboli nijako v žalobe
ani len okrajovo brané do úvahy. A do úvahy nebol braný ani záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, podľa ktorého postup a vyšetrenia boli volené správne, čo potvrdzujú aj jednotlivé závery

z tohto vyšetrenia. Dohľad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol ukončený so záverom,
že zdravotná starostlivosť žalobcovi bola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (oznámenie UDZS zo dňa 18.05.2021). Výsledok dohľadu,
že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne má fakticky za následok nepreukázanie prvotného
predpokladu v konaní o náhradu škody/nemajetkovej ujmy, ktorým je porušenie právnej povinnosti

zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zo strany žalobcu nebol produkovaný nijaký dôkaz,
ktorý by preukazoval, že konanie ošetrujúcich lekárov žalovaného 1/ bolo „non lege artis“. Žalobca
nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného 1/. Z toho dôvodu žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ si žalobca
uplatňuje náhradu škody v sume 11.884,- Eur a poukazuje na ustanovenie § 415 OZ a § 420 OZ

s týmto žalovaný 1/ nesúhlasí. Subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá
skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu t.j. protiprávny
úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila, čo v uvedenom prípade
nebolo nijakým spôsobom žalobcom preukázané. V predmetnom prípade nebol naplnený ani jeden
zpredpokladovvznikuzodpovednostizaškodu.Ktvrdeniužalobcuojednoznačnejpotrebeabsolvovania

liečby v zahraničí žalovaný 1/ uviedol a dal do pozornosti vyjadrenie D. D. M., F., hlavného odborníka
pre gastroenterológiu, ktorý na strane 3 rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo dňa 04.03.2021, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania Všeobecnej zdravotnej poisťovne
proti rozhodnutiu č. ZE20600415 zo dňa 25.01.2021 bolo dňa 18.01.2021 Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou doručené stanovisko hlavného odborníka pre gastroenterológiu, v ktorom sa uvádza: „Jedná

sa o ERCP (endoskopickú retrográdnu cholangiopankreatikografiu), ktorá sa používa na diagnostické
a terapeutické výkony na vybraných ochoreniach žlčových a pankreatických ciest. Táto metóda sa
na Slovensku využíva od roku 1976 (45 rokov), kedy primár D. N. N. po prvýkrát toto vyšetrenie
uskutočnil (pri hodnotení bol aj prim. rtg. pracoviska D. C.). V súčasnosti je na Slovensku minimálne 10
pracovísk, kde sa táto metóda používa. Konkrétne v Ružomberku, kde bol pacient sledovaný sa vykoná

najviac ERCP vyšetrení za rok na Slovensku.“ Hlavný odborník jednoznačne konštatuje, že výkon, ktorý
popisuje, sa dal vykonať aj na Slovensku. Napriek tomu, že sa jedná o vyjadrenie hlavného odborníka
v odbore gastroenterológie, uvedené stanovisko je zo strany žalobcu bezdôvodne ignorované. Tvrdenia
žalobcu, že nemal inú možnosť liečby na Slovensku sú zavádzajúce a nepravdivé.

Podľa ustanovenia § 9d ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má
právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte
Európskej únie u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie bez
ohľadu na to, či je financovaný z verejného systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivostiuhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, 1) vo výške úhrady
v Slovenskej republike; predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to
ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 3.

Podľa ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov výška úhrady v Slovenskej
republike podľa odsekov 2 a 3 na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je
priemerná úhrada za jednotlivý zdravotný výkon v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnutá
s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú

zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 16ha) ktorí poskytujú rovnakú zdravotnú starostlivosť,
aká bola poistencovi poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie.

V zmysle platnej legislatívy, tak ako sa uvádzalo aj v liste Všeobecnej zdravotnej poisťovne
z 29.04.2019, náklady mohli byť preplatené vo výške úhrady v SR. Preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti neznamená preplatenie všetkých nákladov, ktoré zaplatil žalobca v zahraničí

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Náklady, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného
poistenia v SR nemohli byť predmetom preplatenia. Tak ako už žalovaný 1/ uviedol, žalobca sa napriek
vyššie uvedenej legislatíve, vo vlastnom rozhodovacom procese dobrovoľne rozhodol, bez akejkoľvek
predošlej konzultácie lekára na Slovensku pre konzultáciu a vyšetrenie na súkromnej klinike Royal
Bournemouth Hospital v UK, a práve z tohto titulu si uplatňuje následné preplatenie nákladov od

žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čo žalovaný 1/ považuje za bezdôvodné. Tiež je nepravdivé tvrdenie
žalobcu uvádzané v bode 87. žaloby, že dôvod neuhradenia nákladov zo strany zdravotnej poisťovne
má príčinnú súvislosť v neochote poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku udeliť výnimku,
resp. vypísať potrebnú žiadosť, nakoľko za týmto účelom žalobca žalovaného 1/ nijako nekontaktoval.
Napriek tvrdeniam, že žalobca má za preukázané, že jednoznačne existuje príčinná súvislosť medzi

postupom non lege artis žalovaných 1/ a 2/ a vznikom škody žalobcu (bližšie uvádzanými v bode 137),
jedná sa len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Uplatňované náklady za liečbu u poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti v zahraničí na anglickej klinike BPC vo výške 8.094,44 Eur, cestovné náklady
vo výške 489,74 Eur ako aj náklady spojené s ubytovaním vo výške 3.300,- Eur, považuje žalovaný 1/
za nepreukázané čo do dôvodu a ich výšky. Nárok na náhradu škody vo výške 11.884,- Eur považuje

žalovaný 1/ s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za bezdôvodný.

15. Žalovaný 1/ sa k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil vo
výške 80.000,- Eur vyjadril tak, že popiera akékoľvek tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaného
1/ prostredníctvom jeho zamestnancov došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu.

Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti
zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet
konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby
tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má

v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie
je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon
práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť
negatívnedopadnúťnaosobnosťfyzickejosoby.Abyvznikolprávnyvzťah,obsahomktoréhojenajednej
strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť

znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť
neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach). Z tohto
dôvodu nemá žalobca právo na akýkoľvek nárok s tým súvisiaci.

Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého

vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti, s ktorou
došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny
vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosti subjektu zásahu
súdom uložené povinnosti znášať. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ
tak prichádza do úvahy len v tých prípadoch zásahu do osobnosti takejto osoby chránenej všeobecným

osobnostným právom, ktoré možno kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným
zásahom je akýkoľvek zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j.
s právnym poriadkom (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.05.2014, sp. zn. 8Co/45/2013).Zamestnanci žalovaného 1/ v prípade žalobcu postupovali správne, správne navrhli žalobcovi príslušné
operačné postupy, z ich strany nedošlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti „non lege artis“. Ďalej
žalobca pracovisko žalovaného 1/ už nekontaktoval, žalovaný 1/ nemal vplyv na ďalšie liečebné

kroky pacienta – žalobcu. V prípade, ak žalobca namieta, že mu bol mylne diagnostikovaný karcinóm
pankreasu, a z toho vyplývajúce žalobcove psychické ujmy, tak sa ako už žalovaný 1/ vyššie uvádzal
o konfabulácie zo strany žalobcu, lebo MD-IPMN nie je ešte zhubný nádor a ani nikde v dokumentácii sa
nespomína prítomnosť karcinómu pankreasu. Žalobca tiež mylne interpretuje nezvýšené onkologické
markery. U MD-IPMN ani nebývajú zvýšené, keďže ide len o potencionálne malígne (zhubné) ochorenie.

Naopak, pri diagnóze multifokálnej MD-IPMN chirurg nemá inú možnosť, ako pacientovi navrhnúť
hore uvedený výkon. V prípade ponúknutia pacientovi – žalobcovi iného chirurgického výkonu, by
v takomto prípade bolo medicínskou chybou, právne napadnuteľnou v prípade následného rozvoja
karcinómu pankreasu, ako neliečiteľného smrteľného ochorenia. Opätovne žalovaný 1/ uviedol, že
chirurg v tomto procese nevykonáva diagnostiku, ale stanovuje chirurgický postup na základe
zrealizovaných diagnostických vyšetrení príslušnými špecialistami v odbore rádiológ, gastroenterológ.

16.Žalobcavbode27.žalobyuvádza,žedňa12.10.2018došlokokamihu,kedydošlokneoprávnenému
zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva žalobcu a premlčacia doba
tak uplynie až dňa 13.10.2021. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uvádza, že žalobca u žalovaného 1/
neabsolvoval dňa 12.10.2018 žiadne vyšetrenie. V predmetnom prípade nie sú splnené základné

zákonné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti
fyzickej osoby, t.j. existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý
spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, zo strany
žalobcunebolopreukázané,žedošlokneoprávnenémuzásahuvzmysleustanovenia§11Občianskeho
zákonníka. Žalovaný 1/ považuje za neprimeranú aj výšku požadovaného zadosťučinenia 80.000,- Eur.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka len pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 má určiť súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo.

Požadovanie zadosťučinenia vo výške 80.000,- Eur považuje žalovaný 1/ za neprimerané, bezdôvodné,
priam absurdné, nakoľko tak ako už vyššie uviedol, zo strany žalovaného 1/ k žiadnemu neoprávnenému
zásahu osobnosti žalobcu nedošlo. Napriek vyššie uvedenému uvádza, že pri úvahe o primeranosti

výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné prihliadnuť k samotnému účelu a funkciám
tohto inštitútu pri ochrane osobnosti. Názory právnej teórie sa zhodujú nad primárnym významom
funkcie satisfakčnej t.j. primerane s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne
a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, keď nemajetková
ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť

a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť a možno za
ňu len poskytnúť zadosťučinenie. V prípade relutárnej náhrady, výška relutárnej náhrady nesmie byť
zrejmým bezdôvodným obohatením osoby dotknutej neoprávneným zásahom a otázka miery zavinenia
pôvodcu zásahu na stanovenie výšky relutárnej náhrady podľa § 13 ods. 3 OZ sa stáva zásadným
spôsobomspolurozhodovaniaajednýmzkľúčovýchaspektovprenavýšenierelutárnejnáhrady.Potreba

finančnej satisfakcie narastá v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššou
mierou zavinenia je vždy neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv. Podobne by sa malo postupovať
v prípadoch, kedy napr. pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnostných práv práve týmto zásahom
sledoval iba zámer zvýšiť svoj majetkový prospech v snahe zviditeľniť sa a získať napr. publicitu.
V danom prípade sa rozhodne o takýto prípad nejedná. Výšku nároku žalobca zdôvodňuje výpočtom,

v ktorom okrem iného uvádza, že si od každého žalovaného uplatňuje len cca 22 % zo sumy za zmarený,
ale neskončený ľudský život. Uvedenú požiadavku považuje žalovaný 1/ za ničím neodôvodnenú,
špekulatívnu. Žalovaný 1/ nijakým spôsobom tak ako uvádza už vyššie nespôsobil poškodenie zdravia
u žalobcu a nijakým spôsobom jeho život nezmaril. K výške požadovanej sumy tiež uviedol, že hoci
výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o nepreskúmateľnú úvahu resp.

svojvoľnú úvahu. Určenie výšky nemajetkovej má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu)
v súlade s požiadavkou spravodlivosti.Pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd musí mať preukázané najmä
skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku § 17 citovaného zákona
nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov

vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,-
Eur považuje žalovaný 1/ za neopodstatnený.

17. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca sa domáha aj jednorazového odškodnenia titulom náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to vo výške, ktorá bude určená na základe znaleckého posudku
po tom, ako súd určí znalca na jeho vypracovanie. Žalovaný 1/ sa k požadovaniu bolestného a sťaženiu
spoločenského uplatnenia vyjadril tak, že podľa ustanovenia § 444 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov: (1) Bolesť

je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (2)
Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

18. Nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví je logická spojitosť
poškodenia zdravia a protiprávneho konania spočívajúceho v porušení povinnosti poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Žalujúca strana musí preukázať porušenie právnej povinnosti resp.
že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle
princípu de lege artis medicinae, ďalej musí žaloba preukázať existenciu škodlivého následku

na strane poškodeného pacienta a, samozrejme, existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym
konaním a vzniknutým škodlivým následkom na strane poškodeného pacienta. Nexus causalis
je bezpodmienečný predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti nehľadiac na to, či ide
o subjektívnu občianskoprávnu zodpovednosť alebo o objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť.
V posudzovanej veci však nie je naplnený ani jeden zo základných predpokladov vzniku takejto

zodpovednosti za škodu. Náhrada za bolesť pokrýva bolesť spôsobenú škodou na zdraví, počas jej
liečenia a odstraňovania následkov škody na zdraví, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou udalosťou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú
možnosť uplatniť sa v ďalšom živote a spoločnosti. Zdravotné problémy, ktoré uvádza žalobca začal
mať už v roku 2007, na tomto základe absolvoval vyšetrenia u rôznych poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti. U žalovaného 1/ absolvoval len dve konzultácie, na ktorých mu boli navrhnuté príslušné
operačné postupy a na základe vlastného rozhodnutia sa rozhodol pre poskytnutie zdravotnej
starostlivosti v zahraničí. Žalovaný 1/ nijakým spôsobom nespôsobil poškodenie zdravia u žalobcu.
Preto požadovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyznieva až absurdne, a nie je
zrejmé, na akom základe sa ho žalobca domáha. Uvedené požaduje žalobca v rozpore s ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, vyššie citovanými ustanoveniami § 2 ako aj ďalšími ustanoveniami zákona č.
437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

19. Podľa bodu 202 žaloby si žalobca nárokuje jednorazové odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia s tým, že sa domáha sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré by nastalo, ak aby podstúpil

liečbu navrhovanú žalovanými 1/ a 2/. Aj z gramatického výkladu § 2 zákona č. 437/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov je zrejmé, že v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa jedná
o odškodnenie, na ktoré vzniká nárok v súvislosti so vzniknutým poškodením na zdraví, ktoré už nastalo
aniemôženastať.Niejepretozrejmé,zakéhodôvoduanaakomzákladeuvedenýnárokodžalovaného
1/žalobcapožaduje.Spoukazomnavyššieuvedenézákladnárokunatietopoložkyniejedaný,nárokna

zaplatenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia považoval žalovaný 1/ za bezdôvodný
a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

20. Žalovaný 2/ sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.02.2022, kedy
uviedol, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí. Celý návrh považuje za nedôvodný a žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že stručnou podstatou žalobcovej žaloby
má byť fakt, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali žalobcovi nesprávne určiť diagnózu. Konkrétne malo
ísť o intraduktálnu papilárnu mucinóznu neopláziu (MD-IPMN) s dilatovaným Wirsungom až do 12
milimetrov s jednoznačne viditeľnými dvomi intraluminálnymi nodulmi v hlave pankreasu 12 milimetrova v tele pankreasu 8 milimetrov. Riešením mal byť chirurgický zákrok (prvý krát indikovaný v Martine dňa
01.07.2017). Tomu sa chcel žalobca vyhnúť a z toho dôvodu navštívil anglickú kliniku Bournemouth Prive
Clinic Limited (BPC), kde mu mala byť určená miernejšia diagnóza – chronická panreatitída spojená

s obštrukčným kameňom v hlavnom pankreatídnom kanáli v oblasti krku pankreasu, pričom v prípade
potvrdenia diagnózy by chirurgický zákrok nebol potrebný. Následne žalobca absolvoval na Slovensku
ďalšie konzultácie, avšak s rovnakým výsledkom t.j. pôvodnou diagnózou MD-IPMN a po zhodnotení bol
opätovne indikovaný na totálnu duodenopankreatektómiu so zachovaním sleziny, pričom podľa tvrdenia
žalobcu nebola diagnóza určená na anglickej klinike BPC braná do úvahy. Žalobca absolvoval MR

vyšetrenie, ktorého CD zaslal na anglickú kliniku BPC a aj D. B. G., A.. Z anglickej kliniky BPC dostal
žalobca odpoveď, že trvajú na nimi určenej diagnóze, pričom mu bol navrhnutý liečebný postup tzv.
endoskopická retrográdna cholangio-pankreatografia (ERCP pancreatic). D. G., A. mal podľa tvrdenia
žalobcu odmietnuť posúdiť závery predloženého CD s vyšetrením MR a zotrvával na svojej diagnóze.
Žalobca tak mal ostať s dvomi odlišnými diagnózami a na to nadväzujúcimi dvoma odlišnými liečebnými
postupmi. Žalobca sa rozhodol pre liečebný proces stanovený anglickou klinikou BPC a teda ERCP

pancreatic, ktoré absolvoval dňa 15.02.2019 na anglickej klinike BPC, pričom z lekárskej správy mal
vychádzať záver, že sa žalovaný úspešne podrobil pankreatickej endoterapii s extrakciou kameňov
hlavného pankreatického duktu, a teda, že zákrok bol úspešný, a to malo údajne potvrdzovať miernejšiu
diagnózu určenú anglickou klinikou BPC. Následne žalobca absolvoval na anglickej klinike BPC ďalšie
zákroky dňa 11.07.2019 a 06.07.2020.

21. Vo svojom vyjadrení žalovaný 2/ poukázal na vyjadrenie D. B. G., A., ktorý konštatuje, že žalobca
bol dňa 18.07.2018 na endoskopickom pracovisku kliniky vnútorného lekárstva Ústrednej vojenskej
nemocnice SNP Ružomberok – FN vyšetrený. Pacient – žalobca bol odoslaný z Gastroenterologickej
ambulancie D. F. v Žiline, kde bol dovtedy sledovaný a liečený pre recidivujúce ataky akútnej

pankreatitídy od roku 2007. Mal vykonaných viacero vyšetrení MR + MRCP v roku 2012 bez nálezu
chronickej pankreatitídy, neskôr na CT v roku 2014 bola popisovaná atrofia tela a chvosta pankreasu,
ďalšie ataky akútnej pankreatitídy mal v roku 1/2016 a 4/2017. Na doplnenom MRCP vykonanom
v 6/2017 bol popisovaný nepravidelný dilatovaný Wirsungov vývod 3-12 mm (pacient – žalobca nemal
so sebou CD). Následne bol konzultovaný s pankreatobiliárnym chirurgom v O. B. D. D. A. – kde

bola doporučená drenážna operácia Partigton-Rochelle, ktorú pacient – žalobca odmietol. Pacient
– žalobca bol odoslaný na endosonografické vyšetrenie k žalovanému 2/ dňa 18.07.2018. V deň
vyšetrenia pacient – žalobca subjektívne udával stav bez obtiaží, v anamnéze v minulosti popisoval
1x za rok atak akútnej pankreatitídy po diétnej chybe, inak sa cítil veľmi dobre. Objektívny nález
bol stabilizovaný, bez významnejších odchýlok, váhovo stabilizovaný, bez poklesu hmotnosti. Dňa

18.07.2018 bolo vykonané endosonografické vyšetrenie (EUS), kde boli popisované známky chronickej
pankreatitídy s atrofiou parenchýmu. Celému nálezu dominuje postupne sa rozširujúce Wirsung, mierne
vinutý s hladkými stenami dosahujúci v tele šírku 9 mm a v hlave 11 mm. Navyše prítomný nodulus
vo Wirsungu, a to v tele pakreasu 8-9 mm – okrúhly od steny ku stene, ďalší podobný, ale väčší
v hlave pankreasu veľkosti 12 mm. D. choledochus nedilatovaný do 6 mm, bez lymfadenopatie. Výkon

bez komplikácií. Po výkone pacient – žalobca bez obtiaží. Stav na základe uvedeného vyšetrenia
a anamnézy imponoval na EUS ako MD-IPMN (intraduktálna papilárna mucinózna neoplázia z hlavného
vývodu) s dilatovaným Wirsungom až do 11 mm s jednoznačne viditeľnými dvoma intraluminálnymi
nodulmi v hlave 12 mm a tele 8 mm. Uvedené noduly boli bez EUS verifikovaného tieňa svedčiaceho
pre kalcifikáty. V rámci EUS vyšetrenia doplnili diagnostickú rozvahu: pacient nie je alkoholik, nemá

potvrdenú hereditárnu pankreatitídu, v roku 2012 mal normálny cholangiopankreatikogram, zvyšná
žľaza nie je významnejšie poškodená. Viditeľne jasné veľké noduly vo Wirsungu. Noduly je nevyhnutné
histologizovaťaoperačneriešiť.UvedenýzáveradiagnostickározvahasvedčilipreMD-IPMN(mainduct
intraductal papillary mucinos neoplasia), ktorá má 40 % riziko na vznik malignity. Podľa jednoznačných
európskych doporučení – pri tzv. „alarmujúcich príznakoch“ – dilatácia Wirsungu nad 10 mm, anamnéza

recidivujúcich pankreatitíd ako i prítomnosť murálnych nodulov nad 5-10 mm, bol pacient plne
indikovaný na chirurgické vyšetrenie a ďalší postup podľa ich záveru. Toto boli závery z EUS vyšetrenia
z 18.07.2018. Pacientovi – žalobcovi na základe uvedeného vyšetrenia ako i diagnostickej rozvahy
doporučil cestou odosielajúceho gastroenterológa doplniť statim nové MRCP + získať CD z MRCP
z roku 2017 na posúdenie dynamiky a s výsledkom konzultáciu na vyššom pracovisku – Univerzitnej

nemocnici JLF Martin, pankreatobiliárnej ambulancii chirurgickej kliniky D. A. (žalovaný 1/). Ide o jednu
z najlepších (ak nie najlepšiu) chirurgickú kliniku v oblasti výkonov pankreatobiliárnej chirurgie, kde
potvrdili a súhlasili s ich suponovanou diagnózou a navrhli operačné riešenie. Ďalší osud pacienta
– žalobcu – podľa ambulantnej správy. Pacient – žalobca si svojvoľne a na vlastnú potrebu doplnilkonziliárne vyšetrenie na privátnej klinike v Anglicku. MRCP si doplnil až o tri mesiace. Následne sa bez
objednania dostavil do jeho ambulancie ohľadom poradenia ďalšieho postupu. D. B. G., A. nepoznal ani
validitu ani dôveryhodnosť uvedenej anglickej privátnej kliniky ako nepoznal validitu ani dôveryhodnosť

vyšetrujúceho lekára pracujúceho na uvedenej klinike. Taktiež pacient doniesol správu z uvedeného
pracoviska v Anglicku – bez prekladu v anglickom jazyku. Podľa nálezu mal pacient – žalobca vykonané
EUS vyšetrenie, kde bola namiesto nodulov do Wirsungu popisovaná pankreatikolitiáza (Wirsungolity).
Fotografiu z týchto Wirsungolitov nemal. Na doporučenom a zrealizovanom doplnenom MRCP bola
popisovanáprogresiadilatácieWirsungu.Pacient–žalobcasadotazoval,činamiestoMD-IPMNnemôže

ísť o Wirsungolitiázu. I napriek tomuto veľmi zvláštnemu a svojvoľnému postupu pacienta – žalobcu
uvedenú otázku nechcel ignorovať a tak pacienta – žalobcu objednal na CT a následnú konzultáciu
na gastroenterologickej ambulancii u žalovaného 2/ s výsledkom. CT termín a konzultáciu mu dal
o tri dni – 15.10.2018. Pre CT vyšetrenie sa rozhodol preto, lebo spolu s EUS vyšetrením má CT
vyšetrenie najvyššiu senzitivitu ako i špecificitu na posúdenie prítomnosti pankreatikolitiázy do Wirsungu
a v parenchýme. Akákoľvek litiáza, ktorá je vo Wirsungu – wirsungolitiáza, musí byť viditeľná na

CT vyšetrení. Takto si to s pacientom – žalobcom vysvetlili a súhlasil. Pacient – žalobca sa dostavil
15.10.2018 s CT nálezom, kde bolo popisované hypodenzené lôžko v hlave pankreasu 32x26x39 mm
(vysokorizikové pre malígny nádor) a za ním dilatovaný Wirsung na 13 mm – najskôr MD-IPMN. Na
Wirsungu nebola popisovaná žiadna Wirsungokolitiáza. Navyše boli opisované i zväčšené lymfatické
uzliny paraaortálne, peripankreaticky v okolí truncus celiacus a paraaortálne v suprarenálnej oblasti,

ako i v pečeňovom hile – veľkosti 13 mm. Nález bol lekárom vykonávajúcim CT vyšetrenie hodnotený
ako MD-IPMN s patologickou lymfadenopatiou. Nález je vysokorizikový zo zhubného nádoru v slinivke
brušnej. Žiadna Wirsungolitiáza popisovaná ani na CT nebola. Pri kontrole 15.10.2018 sa pacient –
žalobca subjektívne cítil dobre, chuť do jedla dobrá, trávi mu dobre, bez pyrozy, bez nauzey a vomitu
bolesti brucha neudáva, stolica pravidelná 1x denne, formovaná, bez krvi a hlienov, melénu neudáva,

váhovo stabilizovaný. Objektívny nález bol: brucho voľné, priehmatné, nebolestivé, bez rezistencie,
bez známok peritoneálneho dráždenia, hepar a lien v oblúku, tpt bilat. negat., auskultačne prítomná
peristaltika. Takže sumarizoval výsledky a diagnostickú rozvahu: U pacienta – žalobcu na ním urobenom
EUS popisované noduly v dilatovanom Wirsungu viditeľné i na MRCP (avšak na MRCP je nodul
v hlave veľkosti až 22 mm), bez jasnej litiázy. Doplnili sme CT brucha, kde žiadna pankreatikolitiáza

nie je popisovaná ani vo Wirsungu a ani v parenchýme. Popisované hypodenznené – tumorozne
ložisko 30x21x25 mm s patologickou lymfadenopatiou. Taktiež podľa MRCP jasná progresia nálezu
v hlave za rok 2017-2018 + pribudol uzol v tele 8 mm. EUS vyšetrenie má najvyššiu senzitivitu na
diagnostiku MD-IPMN zo všetkých zobrazovacích vyšetrení, podľa literatúry cca 60 – 90 %. Keďže
pacient – žalobca podľa správy z Anglicka sa dotazoval, či nemôže ísť o pankreatikolitiázu a berúc do

úvahy, že žiadna metodika nie je 100 % senzitívna, doplnili sme CT vyšetrenie, ktoré je veľmi vysoko
špecifické a senzitívne na pankreatikolitiázu. Senzitivita CT na pankreatikolitiázu je omnoho vyššia
ako senzitivita MR-MRCP. Na diagnostiku penkreatikolitiázy je CT superiórne oproti MR vyšetreniu.
Ani toto CT vyšetrenie však pankreatikolitiázu nepopisovalo. Navyše, CT popisovalo už i prítomnú
masu v hlave pankreasu pri progresívnej dilatácii chvosta a významnej lymfadenopatii. Uvedený

nález bol veľmi rizikový z možného malígneho zvrhnutia MD-IPMN. Mali teda tri nezávislé nálezy
svedčiace pre MD-IPMN – t.j. ochorenie, ktoré je vysokorizikové z malígneho zvrhnutia, a ktoré nemožno
ignorovať. Vzhľadom na uvedené nálezy, v súlade s platnými slovenskými, európskymi a celosvetovými
doporučeniami pacienta – žalobcu opäť odoslali na konzultáciu a určenie ďalšieho postupu na vyššie
pracovisko – pankreatobiliárnu ambulanciu chirurgickej kliniky UN Martin (žalovaný 1/). Pacient –

žalobca konzultovaný s D. J. – ďalší špičkový pankreatobiliárny chirurg UN Martin – dohodnutý termín
konzultácie na štvrtok 18.10.2018 o 12:00 – 12.30 hod. na chirurgii 4/2 UN Martin (žalovaný 1/) –
telefón na D. J. +XXX XXX XXX XXX. Pacient – žalobca si mal so sebou doniesť nálezy a obrazovú
dokumentáciu z MRCP z 2017 a 2018, EUS nálezy, predchádzajúce CT a CT z 15.10.2020 – všetko
na CD nosičoch. Všetka dokumentácia na posúdenie a znovu prehodnotenie nálezu a dynamiku vývoja

na podklade nových doplnených vyšetrení. S týmto záverom sa s pacientom – žalobcom rozlúčili
s tým, že súhlasil, že absolvuje uvedené chirurgické konzílium. Nikdy som nešpecifikoval aký typ
operácie a aká veľká resekcia bude pacientovi – žalobcovi vykonaná. Operačný výkon záleží vždy od
samotného peroperačného nálezu vrátane peroperačnej histológie. Podľa správy právnych zástupcov
žalobcu, žalobca bol pacient na uvedenom pracovisku ďalej diagnostikovaný a riešený s potvrdením ich

stanovenej diagnózy a doporučením operačného postupu.

22. Žalobcom deklarované zákroky, ktoré sa údajne robia iba v zahraničí sa na Slovensku robia
dlhodobo a pravidelne, vrátane ÚVN SNP Ružomberok – FN (žalovaný 2/). Výsledky vyšetreniaz Anglicka boli brané do úvahy – na ich podklade D. B. G., A. pacientovi objednal CT vyšetrenie
na deň 15.10.2018. Výsledok CT vyšetrenia opäť vylučoval diagnózu stanovenú v Anglicku – t.j.
vyvrátil prítomnosť Wuirsungolitiázy. Reagovali teda na uvedený dotaz neznámeho lekára z Anglicka

objednaním a realizáciou CT vyšetrenia (pacient – žalobca do troch dní dostal termín). Uvedená liečba
realizovaná v Anglicku sa poskytuje na Slovensku minimálne na 3 – 8 pracoviskách, pričom žalobca
vedel, že uvedená liečba sa na Slovensku realizuje. Avšak na základe výsledkov EUS, CT a MRCP
nebola indikovaná. ERC sa robí spolu s ERP – preto je to ERCP. Endoterapia na pankreatickom
vývode sa bežne robí na Slovensku už mnoho rokov. ERCP na pankreatickom vývode sa robí aj

u žalovaného 2/, dokonca o nej D. G., A. opakovane prednáša i na domácom a zahraničnom fóre.
Pacient – žalobca nebol vyšetrený a zhodnotený dňa 12.10.2018 ale bol vyšetrený a zhodnotený až
po doplnenom CT 15.10.2018. Diagnóza suponovaná lekárom v Anglicku sa opäť nepotvrdila na CT
vyšetrení. Na základe CUS, MRCP ako i hlavne CT vyšetrenia (ktoré v Anglicku nikto nespomína)
bola suponovaná veľmi závažná diagnóza MD-IPMN, ktorú nemožno len tak odignorovať. Uvedená
diagnóza bola urgentne podozrivá, a preto plne indikovaná na ďalšie posúdenie chirurgom. Toto

potvrdzujú aj všetky priložené ako i existujúce európske guidelines a doporučenia. Ako píše správa D.
F. – za úvodnú pankrreatitídu neboli zodpovedné žlčníkové kamienky. Biliárna etiologia bola vylúčená.
Onkomarkery nie sú nikdy diagnostické. Negatívne onkomarkery nevylučujú prítomnosť nádoru. Na
preplácanie zahraničnej diagnostiky a liečby sú presne stanovené kritériá ako postupovať cestou
Ministerstva zdravotníctva SR, hlavným odborníkom pre gastroenterológiu a poisťovne a žalobca ich

úplne odignoroval. Navyše si zrealizoval v zahraničí liečbu, ktorá je dostupná na Slovensku. Žalobca
svojvoľnenašielneznámeholekáranaprivátnejklinikes„miernejšoudiagnózou“,čomuviacvyhovovalo.
Ignoroval závery a diagnózy žalovaného 2/, ktorý patrí medzi renomované pracoviská na Slovensku
v oblasti pankreatobiliárnych ochorení. Nekonzultoval ani iných lekárov na Slovensku. Len neznámu
privátnu kliniku v Anglicku. Žalobca nie je vyliečený z diagnózy. A najhoršie, že mu nebola vyvrátená

diagnóza MD-IPMN, nakoľko lekár v Anglicku neurobil ani brushing cytológiu alebo biopsiu z vývodu.
Pacient – žalobca v žiadnom prípade nebol odbitý. S pacientom sa D. B. G., A. dlho rozprával, preberali
riziká diagnózy stanovenej u nich – MD-IPMN aj riziká z omeškania ako i riziká z diagnózy stanovenej
v Anglicku. D. B. G., A. mu doporučil obrátiť sa aj na iných expertov na Slovensku alebo priamo na
hlavného odborníka pre gastroenterológiu v SR. Odoslal ho na chirurgickú kliniku UN Martin (špičkové

pracovisko pankreatobiliárnej chirurgie na Slovensku), kde mal byť jeho stav opäť prehodnotený aj
s posúdením nových nálezov na MR-MRCP a CT pankreasu. Nikdy žiadneho pacienta D. B. G., A.
„neodbil“ a tobôž nie pri tak závažnej suponovanej diagnóze. Diagnóza z uvedených nálezov bola
stanovená správne – doposiaľ ju nikto nevyvrátil. Rozsah a spôsob operácie záleží na peroperačnej
histológii.

23. Žalovaný 2/ taktiež nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, ktorý sa nestotožňuje so závermi Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – pobočka Martin (ďalej len „ÚDZS“), ktorý jednoznačne
a preukázateľne konštatoval správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcovi zo strany
žalovaného t.j. „lege artis“. Žalovaný 2/ poukazoval na fakt, že k skupine vykonávajúcej dohľad bol

navyše prizvaný aj hlavný odborník SR v medicínskom odbore gastroenterológia, E. D. D. M., F.,
čo bezpochyby zaručilo špičkové odborné posúdenie dohľadu v konaní pred ÚDZS. Žalovaný preto
nemal najmenšie pochybnosti o správnosti záverov ÚDZS, výsledkom čoho je Protokol č. 692/2020
o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 11.05.2021(v protokole je na poslednej jedenástej strane
chybne uvedený rok 2020, na sprievodnom liste k protokolu je už ale uvedený správny rok – 2021).

Protokol vo svojom závere jasne uvádza, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi zo strany žalovaného
poskytnutá správne, v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že žalovaný namietal, že by porušil § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. t.j. že by poskytovateľ neposkytol zdravotnú starostlivosť správne – „lege

artis“. Keďže podľa názoru žalovaného 2/ neexistuje žiadny protiprávny úkon zo strany žalovaného,
nemožno sa domáhať úspešne nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Na podporu tvrdení
súhlasili so žalobcom navrhnutým výsluchom D. B. G., A., primára gastroenterologického pracoviska
kliniky vnútorného lekárstva ÚVN SNP Ružomberok – FN (žalovaný 2/), ktorý by objasnil priebeh
poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcovi a vyjadril by sa ku všetkým sporným skutočnostiam.

Taktiež súhlasil a zároveň tiež navrhol znalecké dokazovanie z odboru gastroenterológia, kto musí
byť prvou a najzásadnejšou otázkou smerovanou na znalca otázka, či žalovaný 2/ postupoval pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi v súlade so zákonom t.j. „lege artis“ (k postupuposkytovania zdravotnej starostlivosti žalobcovi a jeho následkom), nakoľko kde nie je protiprávne
konanie, tam nemôže byť ani náhrada škody a nemajetkovej ujmy.

24. Žalovaný 2/ taktiež namietal aj príčinnú súvislosť medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti
žalobcovi a možným poškodením resp. nepoškodením zdravia, teda potiažami, ktorými mohol žalobca
trpieť. Príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol „lege artis“ a škodou na zdraví
pacienta (ako jedna zo základných podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu) musí byť bezpečne
zistená; dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalobca (uznesenie NS ČR z 25.11.2003 sp. zn.

25Cdo/168/2003). Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná; nestačí tu iba pravdepodobnosť. Uvedené sa
dá vzťahovať aj na nároky, ktoré žalobca uplatňuje voči žalovanému 2/. V prípade, že neexistuje
súvis medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalobcovi a jeho možnými zdravotnými ťažkosťami,
potom neexistuje ani dôvod a nárok, ktorý by žalobcu oprávňoval domáhať sa zaplatenia náhrady
škody a ďalších nárokov. Žalovaný 2/ zastával názor, že neexistuje žiadny súvis medzi poskytnutím

zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného a možnými zdravotnými ťažkosťami žalobcu resp.
možným poškodením zdravia, nakoľko k žiadnemu poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo, žalovaný
postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi „lege artis“ (čo potvrdil aj ÚDZS v rámci
výkonu dohľadu) a ako sám žalobca tvrdil, cítil sa zdravotne v poriadku. Neexistuje súvis medzi údajnou
škodou a konaním žalovaného 2/. Žalovaný 2/ navyše popieral samotný vznik škody. Stanovenie inej

diagnózy automaticky nezakladá to, že reálne došlo k akémukoľvek vzniku škody resp. k poškodeniu.

25. Žalovaný 2/ pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy voči nároku žalobcu vzniesol námietku
premlčania, ktorú písomne v žalobe zdôvodnil. Zhodne tak vzniesol námietku premlčania vo vzťahu
k nároku žalobcu na náhradu škody.

26. Žalovaný 2/ sa k náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadril tak,
že nesúhlasí s nárokom žalobcu o náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Ako sám žalobca v žalobe uviedol, odškodnenie bolesti sa poskytuje za bolesť spôsobenú škodou
na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním následkov škody na zdraví. Žalovaný 2/ pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas jeho troch návštev v zdravotníckom zariadení žalovaného 2/
mu nijakým spôsobom nemohol spôsobiť bolesť v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bolestnom a SSU“). Žalobcovi bola určená
diagnóza, s ktorou sa nestotožnil a sám sa bez ničoho (bez presne stanoveného postupu) vybral
na súkromnú kliniku v Anglicku, kde mu bola stanovená iná, pre žalobcu výhodnejšia diagnóza, ale
zas a znova upozornil na fakt, že to vôbec nevyvracia diagnózu stanovenú žalovaným 2/. Žalobca
v časti XIII žaloby venujúcej sa právnemu zdôvodneniu nároku na náhradu za bolesť a náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia vôbec a nijakým konkrétnym spôsobom neuvádza, aká konkrétna
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona o bolestnom a SSU mu mali byť zo
strany žalovaného 2/ spôsobené. Celá táto časť žaloby je koncipovaná veľmi neurčito a nekonkrétne.
Žalovaný preto jednak a v prvom rade poprel zodpovednosť za škodu, nakoľko podľa jeho názoru a aj
názoru ÚDZS diagnóza bola žalobcovi určená správne a nikdy nebola vyvrátená, a jednak nevidel

žiadnu konkrétnu bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona o bolestnom
a SSÚ a jeho tabuľkovej prílohy (sadzieb bodového hodnotenia), ktoré by mohli mať spôsobilosť vzniku
bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalobcovi zo strany žalovaného 2/, nakoľko
aj sám žalobca sa v žalobe považuje za zdravého a plne vyliečeného. A keďže sa žalobca podľa
vlastných slov cíti zdravotne v poriadku, prípadný súdom ustanovený znalec by nemal ani z čoho

vychádzať pri vypracovávaní bodového ohodnotenia bolestného, a už tobôž nie sťaženia spoločenského
uplatnenia, nakoľko k žiadnemu nedošlo. Žalobca sa v bode 202 (ale aj iných) žaloby opieral iba
o niečo, čo by mohlo nastať, ale nenastalo, t.j. opiera sa iba o ohrozenie, že by z neho mohol byť
invalid a nemohol by sa zaradiť do súkromného, rodinného a profesijného života. Toto ale nenastalo,
nakoľko žalobca nie je invalid a nemá problém zaradiť sa do súkromného, rodinného a profesijného

života, nemá žiadne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony v súvislosti s poskytovaním mu
zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 2/, a preto sa ani nemôžeme baviť o akomkoľvek sťažení
spoločenského uplatnenia. Taktiež žalobca uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia mu bolo
spôsobené nesprávnymi diagnózami (čo žalovaný 2/ už niekoľkokrát vyvrátil) a práceneschopnosťoužalobcu. Žalovaný 2/ chce iba podotknúť, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodvodzuje od
práceneschopnosti, nemá s ňou nič spoločné. Navyše, žalobcom v bode 74 žaloby uvedený výpočet
jeho 685 dní práceneschopnosti je voči žalovanému 2/ absolútne bezpredmetný, nakoľko v uvedenom

období sa žalobca u žalovaného 2/ neliečil. Na záver časti XIII bodu 205 žaloby žalobca uviedol,
že navštívil niekoľkých lekárov so žiadosťou o vypracovanie lekárskeho posudku na účely bodového
ohodnoteniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,pričomvšetcitítolekáriodmietližalobcovi
takýto posudok vypracovať bez uvedenia špecifického dôvodu. Na to žalovaný 2/ uvádza, že sa
k takémuto odmietavému postoju lekárov nečuduje, pretože by tí lekári nemali z čoho vychádzať,

nakoľko pravdepodobne aj sami videli, že k žiadnemu bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia
u žalobcu nedošlo.

27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ zo dňa 08.03.2022 a žalovaného 2/ zo dňa 24.02.2022
vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 16.05.2022, kedy zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, listinných dôkazoch. Nesúhlasil s vyjadreniami žalovaného 1/ ani žalovaného 2/.

28. V rámci dupliky sa vyjadril žalovaný 1/ podaním doručeným súdu dňa 08.06.2022, v ktorom uviedol,
že zotrváva v plnom rozsahu na tvrdeniach a skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe, ktoré
bolo doručené súdu dňa 11.03.2022. K bodu 7 vyjadrenia žalobcu, v ktorom je uvedené: „Pokiaľ
ide o posúdenie diagnózy a liečebného procesu, žalobca uvádza, že proti rozsiahlym vyjadreniam a

diagnostickým popisom žalovaného 1/ a rovnako aj žalovaného 2/ sa nedokáže fundovane vyjadriť
bez toho, aby bol v konaní vypočutý lekár súkromnej kliniky Bournemouth Private Clinic Limited, Royal
Bornemouth Hospital, p. E. H. I., ktorého odborná svedecká výpoveď je v tomto spore nevyhnutnou
súčasťou dokazovania a diagnostika a liečebné postupy, ktoré E. H. I. vykonal u žalobcu musia byt'
konfrontované s vyjadreniami lekárov žalovaného l/ a žalovaného 2/, nakoľko je zrejmé, že:

(i) E. H. I. nediagnostikoval zhubný nádor u žalobou,
(ii) zo skúseností E. H. I. zjavne vyplynulo, že sa jedná o omnoho
miernejšiu diagnózu, ktorá neohrozuje život a zdravie žalobcu z dlhodobého
hľadiska,

(iii) žalobca ako pacient je toho času bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom naznačovali tvrdenia uvádzané vo vyjadreniach
žalovaného 1/ a žalovaného2/ o možnosti návratu "horšej" diagnózy a potreby chirurgického zákroku
u žalobcu".

Svedecká výpoveď lekára zo súkromnej kliniky Bournemouth Private Clinic Limited, RoyalBornemouth
Hospital, p. E. H. I. je aj podľa žalovaného 1/ potrebná pre objasnenie viacerých otázok v oblasti
diferenciálnej diagnostiky a vyhodnotenia vyšetrení urobených na Slovensku. Súčasne žalovaný 1/
žiadal, aby žalobca predložil presný úradný preklad jeho nálezu, ktorý pri prvom podaní tak ako im bol
poskytnutý bol preložený laicky, nemedicínsky, veľmi voľne a nepresne.

29. V žiadnom závere vyšetrení žalovaný 1/ žalobcovi netvrdil, že má diagnostikovaný zhubný nádor.
Pri prvotnom vyšetrení pacienta - žalobcu dňa 01.07.2017 na Hepatopankreatobiliárnej, ďalej HPB
ambulancií Chirurgickej kliniky a transplantačného centra UNM, na základe anamnestických údajov a
zobrazovacích vyšetrení (Recentne realizovaného MRCP vyšetrenia - zobrazenie žlčovodov, žlčníka,

podžalúdkovej žľazy - pankreasu a vývodných ciest podžalúdkovej žľazy s nálezom deformovaného
vinutého priebehu hlavného vývodu podžalúdkovej žľazy, ktorý bol rozšírený od 3-13 mm, v celom
priebehu až k ústeniu do dvanástnika. Bez zn. pankreas divisum (vývojové rozštiepenie). Prítomná
atrofia (redukcia - ubudnutie) pankreatického tkaniva, normálny nález na žlčníku a žlčových cestách bez
prítomnosti žlčových kameňov. Prítomný tiež nejasný ložiskový nález v hlave pankreasu (podžalúdkovej

žľaze) v T1 vážení, ale bez kontrastu, nešlo o cievu. Nález bol uzavretý ako chronická pankreatitída
(chronický zápal podžalúdkovej žľazy) s rozšírením hlavného pankreatického vývodu, čo bolo príčinou
aj opakovaných akútnych vzplanutí chronickej pankreatitídy. Na základe toho bol pacientovi - žalobcovi
odporučený operačný postup, ktorý by umožnil voľný odtok pankreatickej šťavy do tráviaceho traktu.
Na základe vyššie uvedených klinických a zobrazovacích vyšetrení bol pacient indikovaný na drenážnu

operáciu podľa Partington-Rochelle. Termín operácie mal byť naplánovaný po dohovore s pacientom na
september2017. SúčasneboloodporučenédoplnenietrojfázovéhoCTvyšetreniabruchasozameraním
na pankreas s posúdením nejasného nálezu v oblasti hlavy podžalúdkovej žľazy, predoperačné interné
vyšetrenie, predoperačné RTG pľúc a odbery. Diétne opatrenia a prísna abstinencia.E. I. potvrdil diagnózu stanovenú žalovaným 1/ v HPB ambulancii pri vyšetrení dňa 01.07.2017.

30. Tvrdenie, že je žalobca aktuálne bez ťažkostí ešte neznamená, že sa príznaky a ťažkosti
nemôžu opakovať. Ochorenie žalobcu v medicínskej definícii má charakteristiku ako chronické a
opakujúce sa. To konštatoval aj E. I. po endoskopickom výkone. Paradoxne, chirurgický prístup,
ako možné riešenie stavu zvažoval aj E. I., k čomu ale následne žalobcu neindikoval. Žalovanému
1/ nie je známa relevantná multicentrická prospektívna štúdia, ktorá by favorizovala endoskopickú

liečbu chronickej pankreatitídy pred chirurgickou. Chirurgická liečba má trvalejšie výsledky bez nutnosti
opakovaných intervencií na pankreatickom vývodovom trakte. Z chirurgického pohľadu je absolútne
logická preferencia chirurgickej liečby. V bode 8. vyjadrenia žalobcu sa uvádza: „Týmto spôsobom, kedy
mali žalovaný l/ a žalovaný 2/ k dispozícii výsledky z vyšetrenia anglickej kliniky BPC od E. H. I. a napriek
ich vedomosti vedeli o skutočnosti, že sa údajne zákrok, ktorý E. H. I. vykonal na žalobcovi v anglickej
klinike BPC vykonáva na Slovensku už roky, tak je potom zarážajúce, že lekári, ktorí diagnostikovali

a liečili žalobcu u žalovaného 1/ a žalovaného 2/ tento postup ani len nenavrhli a doslova desili
žalobcu a prehlbovali jeho strach zo smrteľnej diagnózy, ktorou však žalobca netrpel". K tomuto bodu
žalovaný 1/ uviedol, že žalovaný mal k dispozícii len krátke, slovné, neúplné vyjadrenie z anglickej
kliniky a len jednej vyšetrovacej modality, ktorá nemôže byt' relevantná pre zmenu medicínskeho
názoru. V medicíne platí, že na diagnózu môžu mať dvaja lekári rôzny medicínsky názor. Tým sa

dostal k druhému vyšetreniu na ich pracovisku zo dňa 18.10.2018, na ktoré sa pacient – žalobca
dostavil po EUS (endoskopickom ultrazvukovom vyšetrení v 7/2018) v ÚVN v Ružomberku 1 rok
(slovom jeden rok!) po prvom vyšetrení. EUS nález imponoval ako MD-IPMN s dilatovaným hlavným
pankreatickým vývodom až do 12 mm, s jednoznačne viditeľnými intraluminálnymi nodulmi v hlave
pankreasu 12 mm a v tele 8 mm. Úvaha - nie je alkoholik, nemá hereditárnu pankreatitídu, v 2012

mal normálny cholangio-pankreatikogram, zvyšná žľaza nie je významne poškodená. U žalobcu boli
doplnené ďalšie dve zobrazovacie vyšetrenia -MRCP (magnetická rezonancia) a CT vyšetrenie. Záver
MRCP vyšetrenia 2018: noduly (uzlíky) v hlave pankreasu viditeľné aj na EUS (endoskopickej sonografii)
avšak veľkosti už 22 mm. CT dňa 15.10.2018 - v hlave pankreasu hypodenzné ložisko rozmerov
30x21 x25 mm, bez zn. pankreatikolithiázy (kameňov v pankreatickom vývode) dilatácia (rozšírenie)

hlavného vývodu podžalúdkovej žľazy na 13 mm. Nález ešte raz prehodnotený gastroenterológom v
ÚVN Ružomberok. Primár D. B. G. sa prikláňa po zhodnotení dostupných vyšetrení k MD-IPMN (main
duet intrapankreatickej mucinóznej neoplázii) s plne indikovanou chirurgickou liečbou. Po konzultácii na
ambulancií u žalovaného 1/ dňa 18.10.2018 0 17:12 hod. - išlo o druhú konzultáciu na ich pracovisku. Na
základe nových patomorfologických nálezov, priloženej obrazovej dokumentácie s popismi príslušných

špecialistov a na základe názoru popredného Slovenského gastroenterológa - špecialistu na ochorenia
pankreasu D. B. G., A. bol pacientovi - žalobcovi navrhnutý iný typ operačného zákroku. Rozhodnutie
o zmene chirurgickej liečby bolo urobené pre závažnosť nálezu, ktorou bolo stanovenie diagnózy MD-
IPMN. MD-IPMN je prednádorové ochorenie, čo v tomto prípade znamená ochorenie, ktoré má vysokú
pravdepodobnosť zvrhnutia na zhubný nádor. V tomto štádiu ešte nejde o malígny nádor (rakovinu),

ale má vysoký potenciál (pravdepodobnosť) transformácie na zhubnú variantu v prípade zanedbania
chirurgickej liečby. Pri takomto ochorení je metódou chirurgickej voľby totálna (úplná) slezinu - záchovná
duodenopankreatektómia, (odstránenie celej podžalúdkovej žľazy) ako jediné riešenie multifokálneho
MD-IPMN (na viacerých častiach pankreasu sa vyskytujúcej intrapankreatickej mucinóznej neoplázie
- novotvaru). Žalobca opakovane namieta, že mu bol mylne diagnostikovaný karcinóm pankreasu, a

z toho vyplývajúce žalobcove psychické ujmy. To sú opätovne nepravdivé tvrdenia zo strany žalobcu,
lebo MD-IPMN nie je ešte zhubný nádor a ani nikde v dokumentácii sa nespomína prítomnosť karcinómu
pankreasu! Žalobca tiež mylne interpretuje nezvýšené onkologické markery. U MD-IPMN ani nebývajú
zvýšené, keďže ide len o potencionálne malígne (zhubné) ochorenie. Naopak, pri diagnóze multifokálnej
MD-1PMN chirurg nemá inú možnosť', ako pacientovi navrhnúť hore uvedený výkon. V prípade

ponúknutia žalobcovi iného chirurgického výkonu alebo spôsobu liečby, by v takomto prípade bolo
medicínskou chybou. právne napadnuteľnou v prípade následného rozvoja karcinómu pankreasu, ako
neliečiteľného smrteľného ochorenia. Treba ešte podotknúť, že chirurg v tomto procese nevykonáva
diagnostiku, ale stanovuje chirurgický postup na základe zrealizovaných diagnostických vyšetrení
príslušnými špecialistami v odbore rádiológ, gastroenterológ. Rozhodnutie o takomto rozsiahlom výkone

vyžaduje samozrejme úzku spoluprácu s pacientom, jeho súhlas a vyžaduje dôkladné vysvetlenie
pacientovi pomer rizika a benefitu takého výkonu. Takáto operácia je náročná pre chirurga, ošetrujúci
personál a v prvom rade pre pacienta a jedná sa o naozaj rozsiahly výkon. Ale bez pacientovho súhlasu
nie je možné vykonať žiadny plánovaný operačný výkon. Aj keby mal pacient rovno diagnostikovanýzhubný nádor v rôznej lokalite, má právo slobodne sa rozhodnúť a odmietnuť navrhovanú liečbu.
Povinnosťou lekára je o nálezoch pacienta pravdivo informovať. Žalobca nebol desený a ani mu nebola
stanovená smrteľná diagnóza. Uvedená informácia literárne formulovaná právnymi zástupcami žalobcu

nie je nikde v dokumentácii spomínaná. V bode 9. vyjadrenia žalobcu sa uvádza: „Žalobca zároveň
uvádza, k čomu sa však po odbornej stránke bude musieť vyjadriť súdom ustanovený znalec zo
Slovenskej republiky a ak takého znalca niet, tak znalec z Českej republiky a rovnako aj E. H. I., ktorý
úspešne žalobcu liečil, že napriek skutočnosti, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ hovoria o chirurgickom
liečeníchronickejpankreatitídy,žežalobcavpodstatenikdytýmtoochorenímnetrpelabolužodpočiatku

zle diagnostikovaný a teda aj zle liečený“. K tomuto bodu žalovaný 1/ uviedol, že k tomuto bodu len
krátka poznámka a otázka. Pre aké ochorenie podžalúdkovej žľazy robil E. I. P. endoskopický výkon ak
to nebola chronická pankreatitída, na ktorú podľa právnych zástupcov pacient prakticky netrpel?
V bode 11. vyjadrenia žalobcu sa uvádza: „Pokiaľ ide o tvrdenia, že by sa žalobca sám svojvoľne
rozhodol liečiť v zahraničí, bez toho, aby vyhľadal pomoc iného lekára na Slovensku tak žalobca udáva,
že vzhľadom na skutočnosť, že ako to o svojich lekároch tvrdí aj žalovaný l/ a žalovaný 2/, že ide

o špičkových odborníkov z praxe, tak z toho dôvodu nebol žiadny lekár na Slovensku ochotný vysloviť
sa proti názoru týchto odborníkov čo rovnako súvisí so skutočnosťou, že žiaden z oslovených lekárov
na Slovensku v konečnom dôsledku nechcel vyhotoviť žalobcovi ani bodovo ohodnotený posudok
podľa osobitného zákona, ktorý je nevyhnutný k uplatneniu nároku na náhradu za bolesť a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorého dôvodu už v samotnej žalobe žalobca navrhuje, aby aj

v tomto prípade ustanovil súd znalca, ktorý takéto bodové ohodnotenie pre žalobcu vykoná." K tomuto
bodu žalovaný 1/ uviedol, že žiada o menný zoznam oslovených lekárov a doloženie dokumentov
preukazujúcich odmietnutie žiadosti o vyhotovenie lekárskeho resp. znaleckého posudku. V bode
12 vyjadrenia žalobcu sa uvádza: „Nie sú v tomto ohľade pravdivé ani tvrdenia, že by sa žalobca
neobrátil so žiadosťou o radu alebo vysvetlenie na indikujúcich lekárov nakoľko je zrejmé, že žalobca

prišiel s výsledkami vyšetrenia anglickej kliniky BPC od E. H. I. na Slovensko, avšak bez riadneho
vysvetlenia a logickej argumentácie nedošlo k odbornému posúdeniu týchto výsledkov, čo vyplýva aj
z vyjadrení žalovaného 1/ a žalovaného 2/ (čo odzrkadľuje postoj žalovaných ako neomylných), že
nemohliprihliadaťnavýsledkynejakéhoneznámehodoktorabezďalšíchpríloh(dodatočnýchvyšetrení),
ktoré si mohli od žalobcu vyžiadať." K tomuto bodu žalovaný 1/ uviedol že predloženie výsledkov a

nálezov všetkých vyšetrení urobených v Anglicku s úradným prekladom má byť vo vlastnom záujme
pacienta, ktorý má prísť na vyšetrenie s kompletnou dokumentáciou, výsledkami vyšetrení a klinickými
závermi. Dohľadávanie vyšetrení nie je v kompetencii a povinnosti lekára, ktorý o nich nemusí byt' ani
informovaný. V bode 14 vyjadrenia žalobcu sa uvádza: „Pokiaľ ide o samotný záver protokolu Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, má žalobca za to, že na tento nie je možné bez ďalšieho

prihliadať ako na jednoznačne preukazujúci, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá
lege artis, bez toho, aby tieto názory boli konfrontované nezávislým znalcom, ktorý nie je prepojení
s najvyššími odborníkmi gastroenterológie na Slovensku a mohol by v tomto smere pôsobiť zaujato,
aby nikomu z kolegov "nepoškodil"." K tomuto bodu žalovaný 1/ uviedol, že Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou je nezávislým orgánom. V bodoch 15 a 16 vyjadrenia žalobcu sa uvádza:

15.„Ak žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení cituje ust- § 4 ods. 3 zákona Č. 576/2004 Z. z., tak je
nutné opätovne zdôrazniť, že zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby, čo sa však u žalobcu objektívne nestalo, nakoľko žalobca
netrpí chorobou diagnostikovanou v súčinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a toho času je už
bez zdravotných ťažkostí a komplikácií, ktoré by mali mat' súvis s ochorením diagnostikovaným zo

strany žalovaných 1/ a 2/". 16. Samotná ošetrujúca lekárka žalobou D. F. v druhostupňovom rozhodnutí
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správnom konaní o úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v zahraničí zo dňa 04.03.2021, číslo konania: NZ 920/00001 !202 ljR uviedla
nasledovné: Dňa 25.01.2021 bola VšZP doručená odpoveď od ošetrujúcej lekárky, v ktorej okrem iného
uviedla. "Na Slovensku mal v 2018 navrhnutú operačnú liečbu: totálna duodenopankreatekt6mia (s

informovaním o možných rizikách, vrátane vývoja sekundárneho diabetu mellitu). Boli informovaný aj
o možnosti endoskopickej liečby chronickej pankreatitidy (vrátane riešenia pankreatikolitiúzy a dilatácie
stenóz pankreatických vývodov) a pacient túto možnosť využil v Anglicku (nakoľko na Slovensku sa táto
liečba nerealizovala). Z poskytnutej endoskopickej liečby profituje, od jej vykonania je bez recidívy ataky
pankreatitidy (aj nález na zobrazovacích vyšetreniach je zlepšený)". K týmto bodom žalovaný 1/ uviedol,

že je to medicínsky názor D. F., ktorý samozrejme rešpektuje, ale nesúhlasí s ním. Žiadal, aby svoje
tvrdenia zdôvodnila v prípadnom súdnom konaní ako svedok. Upozornil na posledný odsek - je bez
recidívy ataky pankreatitídy - ochorenia, na ktoré pacient netrpí ako bolo uvedené v predchádzajúcom
odseku žaloby, a má ho nesprávne diagnostikované? V bodoch 17 a 18 vyjadrenia žalobcu sa uvádza:„Sumárne podľa názoru žalobcu Univerzitná nemocnica v Martine ako žalovaný l/ a Ústredná vojenská
nemocnica v Ružomberku ako žalovaný 2/ nekonali v súlade s princípom „lege artis“ v nasledovnom:
(i) žalobou v prvom rade vôbec neliečili na príčinu problémov s pankreasom –

žlčník,
(ii) po opakovaných hospitalizáciách na chronickú pankreatitidu bola žalobcovi
stanovená nesprávna diagnóza MD-IPMN,
(iii) žalobcovi bolo odporučené absolvovať chirurgický zákrok odstránenia pankreasu z dôvodu
duktuálneho karcinómu,

(iv) napriek tomu, že žalobca vyhľadal názor ďalšieho lekára - špecialistu, ktorý stanovil inú a omnoho
miernejšiu diagnózu (chronická pankreatitfda s obštrukciou hlavného vývodu), táto diagnóza nebola zo
strany ošetrujúcich lekárov žalovaných braná do úvahy a bola považovaná za nesprávnu;
(v) napriek možnosti zaoberať sa alternatívnou diagnózou, menej ohrozujúcou život a zdravie žalobou,
opätovne bolo žalobcovi odporučené chirurgicky odstrániť pankreas operáciou, čím by bola výrazne
znížená kvalita života žalobcu:

(vi) vyjadrenie nesúhlasu s miernejším liečebným postupom ERCP pancreatic a
vybraním kalu a nečistôt z pankreasu neinvazívnou cestou.

31. Na margo uvedeného žalovaný 1/ uviedol, že za porušenie princípu „de lege artis“ sa nepovažuje
"len" nesprávne určená diagnóza, ale za porušenie princípu „de lege artis“ sa nepochybne považuje aj

nesprávnu interpretácia výsledkov vyšetrení, voľba nesprávneho postupu terapie, zanedbanie určitých
v medicíne všeobecne známych príznakov daného ochorenia, nevyčerpanie všetkých dostupných
diagnostických možnosti a postupov pri zisťovaní konkrétneho ochorenia, čím dochádza k omeškaniu v
zahájení terapie a poškodeniu zdravia pacienta a podobne. K týmto bodom žalovaný 1/ uviedol:
K bodu 17 (i):

Ochorenie žlčníka v čase konzultačných vyšetrení v r. 2017 a 2018 nebolo potvrdené žiadnym
vyšetrením. S ochorením pankreasu, ktoré žalobca vlastne nemá nebolo a nie je v
príčinnej súvislosti.
K bodu 17 (ii):
Diagnóza MD-IPMN bola stanovená na základe MRCP a EUS vyšetrenia. Nálezy odporúčame

konfrontovať s vyšetrujúcim gastroenterológom D. B. G., A., a rádiodiagnostikmi. ktorí nálezy vidovali
a popisovali.
K bodu 17 (iii):
Diagnóza duktálneho karcinómu nebola ani v jednom náleze ani len spomenutá. Žalujúca
strana by mala doložiť nález, kde uvedenú diagnózu vyšetrujúci lekár zaznamenal.

K bodu 17 (iv):
Že ide o nesprávnu diagnózu musí diagnosticky potvrdiť druhá strana, (pravdepodobne E. I. P. a D.
F. ), ktorá tvrdí, že o uvedené ochorenie sa nejedná. Naša diagnóza bola v čase vyšetrenia doložená
opakovaným MRCP , CT a EUS vyšetrením.
K bodu 17( v):

Diagnóza bola stanovená na základe opakovaných zobrazovacích diagnostických postupov, na základe,
ktorých bolo vyslovené podozrenie na uvedenú diagnózu podložené logickou úvahou uvedenou v
predchádzajúcom texte.
K bodu 18:
Žalovaný uviedol, že odkiaľ žalobca berie istotu, že u neho nejde o MD-IPMN ochorenie? Ochorenie

môže byť viac rokov málo príznakové ale jeho progresiu nemožno vylúčiť. Aj v prípade odmietnutia
chirurgického zákroku by mal byt' pacient dispenzarizovaný a sledovaný. Otázka aká nesprávna terapia
bola žalobcovi poskytnutá UN Martin (žalovaného 1/)? Interpretácia nálezov je zložitejší problém, čo
je v medicíne známa situácia v rozhodovacom algoritme, čo môže vyžadovať opakované vyšetrenia a
doplnenia iných modalít. U žalobcu však boli použité všetky odporúčané možnosti potrebné k stanoveniu

uvedenej diagnózy. Na strane žalovaných boli
použité viaceré diagnostické modality a to aj opakovane na rozdiel od E.-. I. P., ktorý okrem
endosonografického vyšetrenia inú metódu pre vylúčenie nami stanovenej diagnózy nepoužil.

32. Žalovaný1/ k premlčaniu uviedol, že nároky uplatnené žalobcom považuje za nedôvodné. avšak

z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Žalovaný 1/ opakoval, že neuznáva žiadny z nárokov
uplatnených žalobou. K zažalovaniu žalovaného 1/ došlo podľa jeho názoru v dôsledku neúspechu v
správnom konaní, čo žalovaný 1/ odvodzuje aj z dohody o plnomocenstve priloženej k žalobe, ktorá
je datovaná už 23.07.2020. Splnomocniteľ mal podľa tejto dohody vykonávať právne resp. faktickéúkony voči taxatívne vymenovaným inštitúciám a ďalším inštitúciám, pričom pri taxatívne vymenovaných
inštitúciách UNM ako žalovaný 1/ absentuje. Premlčanie nemajetkovej ujmy - žalobca v bode 27
žaloby uviedol, že deň 12.10.2018 je okamihom, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne

spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva žalobcu a premlčacia doba tak uplynie 13.10.2021.
V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že u žalovaného 1/ neabsolvoval žalobca 12.10.2018 žiadne
vyšetrenie. Sám žalobca však udáva (v bode 51 žaloby), že z vlastnej iniciatívy hľadal iné možnosti
liečby svojej diagnózy, najmä také, vďaka ktorým by dokázal predísť absolvovaniu chirurgického zákroku
navrhovaného D. D. A. už 01.07.2017. Nakoľko žalobca u žalovaného 1/ absolvoval len 2 vyšetrenia/

konzultácie, a to 01.07.2017 a 18.10.2018 a to vždy na odporúčanie iného pracoviska, má za to. že
žalobca určil začiatok plynutia premlčacej lehoty nesprávne - nakoľko ho naviazal na dátum jedného
z vyšetrení u žalovaného 2/. Ak by žalovaný 1/ pripustil vznik nemajetkovej ujmy žalobcu (ktorú však
nepodložilžiadnymdôkazom),začiatokplynutiamalbyťvzmyslevyššieuvedenéhourčenýdňomprvého
vyšetrenia u žalovaného 1/, pričom premlčacia lehota by uplynula 02.07.2020.

33. Premlčanie škody - podľa vyjadrenia žalobcu sa o vzniku škody vo svojej celistvosti dozvedel dňa
06.07.2020, kedy absolvoval posledné vyšetrenie na klinike BCP v Anglicku a uhradil posledné náklady
na cestovanie a ubytovanie. O tom, kto za škodu zodpovedá sa žalobca dozvedel s konečnou platnosťou
04.03.2021, kedy ÚDZS zamietol odvolanie žalobcu vo veci žiadosti o úhradu zdravotnej starostlivosti
poskytnutej v zahraničí. Začiatok plynutia premlčacej lehoty žalobca v žalobe určil na deň 07.07.2020 a

jej koniec na 07.07.2023, pričom to, že sa v rámci objektívnej trojročnej lehoty dozvedel o tom, kto za
škodu zodpovedá dňa 04.03.2021, podľa žalobcu znamená, že premlčacia lehota nemôže uplynúť skôr
ako 04.03.2023. Žalovaný 1/ opakovane tvrdí, že nárok na náhradu škody nie je daný. Nie je tu daná
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Od 2. konzultácie u žalovaného 1/ dňa
18.10.2018 sa žalovaný 1/ z rozhodnutia žalobcu nepodieľal na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a

liečbe žalobcu. Určenie začiatku objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby považuje za nesprávne.
34. Premlčanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia - žalobca uvádza, že premlčacia doba
na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU)
začala plynúť 08.07.2020 a uplynie 08.07.2022. Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený,
možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený

posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver
o vytrpenej bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (3 Cdo 661/2015). Za deň zistenia bolesti
nemožnobezďalšiehopovažovaťdeňukončeniapráceneschopnostipoškodeného,anideňvyhotovenia
posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (MCdo 37/2000).
Určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty za bolestné aj SSU na 08.07.2020 považuje žalovaný 1/

za nesprávne. Podľa názoru žalovaného 1/ nie je možné spojiť začiatok plynutia premlčacej doby s
dátumom 08.07.2020 a vzhľadom na to, čo už bolo vyššie uvedené, žalovaný 1/ nijakým spôsobom
nepoškodil zdravie žalobcu a žalobca žiadny operačný zákrok u žalovaného 1/ neabsolvoval. K SSU
navyše uvádza, že sám žalobca uviedol, že z liečby poskytnutej na klinike BPC v Anglicku profituje, od
jej vykonania je bez recidívy, ataky pankreatitídy (aj nález na zobrazovacích vyšetreniach je zlepšený).

Vzhľadom k uvedenému má za to, že žalobca nemá žiadny dôvod na uplatňovanie nároku za SSU.
Žalovaný 1/ považuje za potrebné ešte poukázať na niektoré rozporuplné skutočnosti. Žalobca si
vybral vyšetrenie vo Veľkej Británii z vlastnej iniciatívy, ako sám opisuje v žalobe (napr. bod 73). Na
základe predloženej dokumentácie tvoriacej prílohy žaloby je možné predpokladať, že s E. H. I. P.
boli vyšetrenia dohodnuté vopred, aj vzhľadom na familiárnu mailovú komunikáciu medzi žalobcom a

lekárom. Má za to, že žalobca predpokladal, že náklady liečby vo Veľkej Británii mu budú preplatené
zdravotnou poisťovňou. Žalobca listom zo dňa 08.02.2019 požiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
(VŠZP) o preplatenie zákroku v zahraničí. Po doplnení žiadosti a predložení dokladov bolo žalobcovi zo
strany VŠZP oznámené, že mu bude uhradená čiastka vo výške 2.442,05 Eur. Žalobca následne žiadal o
dodatočné udelenie súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom

členskom štáte. VŠZP vydala rozhodnutie o zastavení konania dňa 25.01.2021 z dôvodu neodstránenia
nedostatkov žiadosti. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a toto odvolanie bolo postúpené Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) ako správnemu orgánu príslušnému rozhodnúť o
odvolaní proti rozhodnutiu. Po oboznámení sa so spisom ÚDZS odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie VŠZP potvrdil (rozhodnutie zo dňa 04.03.2021). Žalobca popri správnom konaní vedenom

vo veci udelenia súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, podal na
Okresnom súde Bratislava V žalobu o zaplatenie 11.884,18 Eur. Ako sám žalobca uviedol, v odpovedi
na výzvu účastníkovi správneho konania na odstránenie nedostatkov zo dňa 15.12.2020: „ V prípade ak
by takto doplnená žiadosť žiadateľa nebola postačujúca a žiadateľ by na základe vyhodnotenia všetkýchpodkladov nevyhovel žiadosti žiadateľa na zaplatenie sumy vo výške 11.884,18 EUR, pozostávajúcej
z nákladov žiadateľa na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zahraničí v celkovej výške 8.094,44 Eur
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v celkovej výške 489,74 Eur za cestovné náklady vynaložené

pre potrebu absolvovania zdravotnej starostlivosti v zahraničí a vo výške 3.300,- Eur za náklady
vynaložené na ubytovanie pre potrebu absolvovania zdravotnej starostlivosti v zahraničí v období rokov
2018-2020, bude žiadateľ nútený pokračovať v toho času prerušenom súdnom konaní vedenom pod.
sp. zn. 24C/71/2020 pred Okresným súdom Bratislava V". Ako ďalej žalobca vo svojej odpovedi
adresovanej VŠZP zo dňa 15.12.2020 uviedol, má záujem o mimosúdnu dohodu v danej veci, a z tohto

dôvodu podal návrh na prerušenie súdneho konania dňa 20.11.2020. Z verejne prístupných zdrojov
a na základe informácií, ktoré vyplývajú z dokumentácie priloženej žalobcom k žalobe bolo zistené,
že konanie už nie je prerušené a vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V o zaplatenie sumy
11.884,18 Eur s príslušenstvom je vytýčené pojednávanie na deň 20.06.2022. Z uvedeného je možné
odvodiť, že neúspechom v správnom konaní sa žalobca domáha zaplatenia sumy 11.884,18 Eur od
VŠZP. Na tomto mieste poukazuje na to, že časť žalobného návrhu uplatneného na Okresnom súde

Martin (11C/24/2021) voči žalovanému 1/ - kde žalobca požaduje zaplatenie sumy 11.884,18 Eur ako
náhradu sumy, ktorá sa skladá rovnako z úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (8.094,44 Eur),
za cestovné náklady (489,74 Eur) a za náklady za ubytovanie (3.300,- Eur) je založená na rovnakom
právnom základe ako žaloba podaná žalobcom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 24C/71/2020.
Totožnosť predmetu sporového konania je v danom kontexte dôležitým poznaním. V prípade žalobného

návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale je potrebné
vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Napriek tomu, že v danej veci
neexistuje kumulatívne popri totožnosti predmetu sporu aj totožnosť sporových strán, čo by zakladalo
prekážkulitispendenciekonania,považujezadôležitédať'konajúcemusúdudopozornostitakýtopostup
žalobcu. Konanie žalobcu považuje za špekulatívne aj vo veci podania žaloby na Okresný súd Martin,

kedy sa žalobca žalobou doručenou na súd dňa 09.08.2021 zaevidovanou pod sp. zn. 15C/43/2021
domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu škody
a nemajetkovú ujmu, náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 02.09.2021 bol
žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý v určenej lehote nezaplatil a súd uznesením zo
dňa 30.09.2021 konanie zastavil. Dňa 05.10.2021 žalobca doručoval súdu vo veci 15C/43/2021 „vzdanie

sa podania sťažnosti" voči uzneseniu o zastavení konania. Na tomto mieste žalovaný 1/ podotkol,
že žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou po výzve na úhradu súdneho poplatku nežiadal o
oslobodenie od jeho zaplatenia. Následne o tri dni neskôr ako sa vzdal podania sťažnosti voči uzneseniu
o zastavení konania, podal žalobca zastúpený rovnakým právnym zástupcom na Okresný súd Martin
totožnú žalobu, zaevidovanú pod sp. zn. 11C/24/2021. V tomto konaní bol taktiež súdom vyzvaný na

zaplatenie súdneho poplatku, pričom na výzvu reagoval žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku
v celom rozsahu. Žalovaný 1/ poukázal na to, že súd na základe predložených listinných dôkazov
priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku v rozsahu 80%. Z konania žalobcu je zrejmé, že po
neúspechu v konaní s VŠZP sa rozhodol svojich nárokov domáhať súdnou cestou, a to prostredníctvom
žaloby smerujúcej proti VŠZP v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V a rovnako v konaní

vedenom na Okresnom súde Martin proti žalovaným 1/ a 2/, kde navyše svoje nároky navýšil o náhradu
nemajetkovej ujmy a náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Za celé obdobie rokov
2019-2021, kedy sa žalobca domáhal od VŠZP zaplatenia náhrad za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
v zahraničí a v súvislosti s ňou, nekontaktoval žalovaného 1/, nedomáhal sa žiadnych nárokov, nepodal
sťažnosť na konanie žalovaného 1/ prípadne na lekárov, s ktorými konzultoval svoj zdravotný stav.

Konanie žalobcu z vyššie uvedených dôvodov považuje žalovaný 1/ za vypočítavé a špekulatívne.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti, zotrval žalovaný 1/ na svojich tvrdeniach. Návrh žalobcu
považuje za nedôvodný a žalobu navrhol zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

35. Žalovaný 2/ v rámci repliky sa vyjadril podaním doručený súdu dňa 03.06.2022, kedy uviedol, že

žalobca v predloženom vyjadrení v podstate iba odkazuje na skutkovú, vecnú a právnu argumentáciu
uvedenú v jeho žalobe a neuvádza takmer žiadne nové a ďalšie skutočnosti preukazujúce možnú
dôvodnosť jeho žaloby, nereflektuje vyjadrenia žalovaného z jeho vyjadrenia zo dňa 24.02.2022 a iba
tam zbytočne kopíruje a opakuje tvrdenia zo žaloby. Z toho dôvodu žalovaný 2/ považuje za zbytočné
hlbšie sa vyjadrovať k predloženému vyjadreniu žalobcu, nakoľko toto jeho vyjadrenie je len akýmsi

výňatkom pôvodnej žaloby. Žalovaný preto taktiež plne odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.02.2022,
ktoré skutkovo, vecne a právne argumentuje žalobu a aj predložené vyjadrenie žalobcu. S tvrdeniami
žalobcu uvedenými v predloženom vyjadrení žalovaný 2/ v celom rozsahu nesúhlasil a považuje
celý návrh žalobcu za nedôvodný, a žiada súd, aby rozhodol tak, ako je uvedené v záverečnompetite tohto vyjadrenia. Žalovaný 2/ namieta skutočnosti uvedené žalobcom v predloženom vyjadrení a
vyčerpávajúco ich medicínsky a právne odôvodnil už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.02.2022,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a pridŕža sa ho. Napriek vyššie uvedenému žalovaný 2/ uviedol pár

doplňujúcich poznámok smerujúcich voči bodom vo vyjadrení žalobcu. K bodom 11 a 26 (druhý bod č.
26 na str. 8 a 9 zaoberajúci sa bolestným - vo vyjadrení žalobcu je menšia formálna chyba a niektoré
čísla bodov sa opakujú) - žiaden lekár nechcel žalobcovi vyhotoviť bodové ohodnotenie - lekársky
posudok podľa zákona 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bolestnom a SSU") nie z dôvodu, že by títo lekári neboli
ochotní vysloviť sa proti názoru odborníkov, ale z dôvodu, že mu (žalobcovi) nemali v prvom rade
čo ohodnotiť, nakoľko jednak žalovaný 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi nijakým
spôsobom nemohol spôsobiť bolesť v zmysle zákona o bolestnom a SSU a jednak nemôžu lekári

„nabodovať“ niečo,čímžalobcareálnenetrpí.Anisámžalobcavôbecvžalobealebovyjadreníneuvádza
aká konkrétna bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia mu mali byt' zo strany žalovaného
2/ spôsobené, pričom sám potvrdzuje, že sa považuje za zdravého a plne vyliečeného. Žalovaný 2/
považuje použitie analógie podľa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (ako tvrdí žalobca keď' stačí
iba ohrozenie práva a nie skutočné poškodenie) aj na nárok na náhradu za bolesť a náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia za absolútny nezmysel . Zákon o bolestnom a SSU v § 2 ods. 1
jasne hovorí , že „bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov", t. j . skutočným poškodením zdravia a nie iba jeho ohrozením. Ďalej § 2 ods. 3
písm. a) hovorí, že „poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z
povolania alebo iným poškodením na zdraví". Zároveň v zmysle § 2 ods. 2 „sťaženie spoločenského

uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh". Takže aj pri bolestnom a aj pri sťažení spoločenského uplatnenia sa
jednoznačne hovorí o reálnom poškodení zdravia a nie iba o jeho ohrození. Už len logicky z povahy
a obsahu zákona o bolestnom a SSU vyplýva, že je určený na odškodňovanie reálne spôsobených

bolestí a sťažení spoločenského uplatnenia. Práve aj pre prípad ohrozenia svojich práv žalobca využil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorým by pokryl aj takéto možné vzniknuté situácie, ale určite
na to nie je určený nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Použitím analógie by teda došlo k situácii, že žalovaný 2/ by hradil za to isté ohrozenie práva žalobou
duplicitne. K bodu 14 a 27 (str. 9) – žalovaný 2/ uviedol, že je absolútne na mieste prihliadať na závery

stanovené Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj ako „ÚDZS") ako na nezávislé
a profesionálne, Každý z odborníkov prizývaných ÚDZS je nezávislý. O ich profesionalite je zbytočné
polemizovať, keď' aj v tomto konkrétnom prípade bol prizvaný dokonca hlavný odborník Ministerstva
zdravotníctva SR pre gastroenterológiu. Prečo by mal byť znalec, ktorý by samozrejme taktiež musel
byť gastroenterológ, nezávislý a nestranný a hlavný odborník MZ SR už nie? Prečo by takíto odborníci

mali byt' navzájom (ako tvrdí žalobca) „prepojení" a znalec už nie? To by potom nikto nemohol pôsobiť
ako odborník či znalec. Celé tieto body preto žalovaný považuje iba za čistú špekuláciu žalobcu. K
bodu 15 - diagnóza určená žalobcovi zo strany žalovaných nebola nikdy vyvrátená. Navyše, stanovenie
inej diagnózy sa automaticky nerovná poškodeniu zdravia. K bodu 25 (str. 8) - citovaný rozsudok NS
SR nijako nepotvrdzuje adekvátnosť výšky žalobcom žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy, ale iba

uvádza, že výška náhrady nemajetkovej ujmy nemá zákonom stanovené medze (avšak maximálne
do výšky žalobcom žiadanej čiastky). Samotný rozsudok ďalej cituje, že „čim závažnejšia je čo do
svojej intenzity i do svojho trvania, tým vyššia by mala byt' aj čiastka peňažného zadosťučinenia".
Aj toto potvrdzuje tvrdenia žalovaného 2/, nakoľko iba ohrozenie práv žalobcu predsa nemôže byt'
považované za závažné porušenie jeho práv v porovnaní so situáciou, kedy by došlo k reálnemu

poškodeniu zdravia žalobcu (a nie iba k ohrozeniu). Žalovaný 2/ už vo svojom prvom vyjadrení k
žalobe uviedol hneď' niekoľko rozhodnutí súdov, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v
podstatne nižšej sume než v akej žiada žalobca, navyše v prípadoch reálneho a oveľa závažnejšieho
porušenia práv, a nie iba ich ohrozenia. K bodu 32 (str. 10) - žalobca vo svojom vyjadrení absolútne
nereflektuje vyjadrenia žalovaného 2/ k námietkam premlčania jednotlivých nárokov žalobcu, žalovaným

tvrdenú vypočítavosť žalobcu pri umelom naťahovaní premlčacích lehôt žalobca považuje za „ničím
nepreukázanú špekuláciu" a iba tam opätovne (a zbytočne) od slova do slova skopíroval svoje tvrdenia
zo žaloby. Aj preto žalovaný 2/ svoje námietky premlčania považuje za jasne preukázaný fakt. To vkonečnom dôsledku vyčerpávajúco odôvodňuje vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, kde sa podľa jeho
názoru
vypočítavosť žalobcu pri umelom naťahovaní premlčacích lehôt jasne a jednoznačne preukázala.

Žalovaný 2/ preto trval na všetkých ním vznesených námietkach premlčania a požiadal súd, aby
sa prioritne zaoberal možnosťou premlčania jednotlivých nárokov žalobcu. K ostatným bodom z
vyjadrenia žalobcu, ktoré sú koniec koncov iba skopírované zo žaloby, považuje žalovaný ako
absolútne postačujúce jeho prvé vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.02.2022, ktoré je koncipované širšie
a vyčerpávajúco.

36. Súd zistil, že žalobca na Okresný súd Bratislava V dňa 18.11.2022 podal žalobu na zaplatenie
nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v zahraničí, pričom žalovaným je Všeobecná
zdravotná poisťovňa a touto žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 11.884,18 Eur.

37. Žalobca súdu dňa 21.04.2023 doručil doplňujúce podanie žalobcu s doložením súdnych rozhodnutí

do konania, v ktorých odkazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1919/08,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/51/209, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 3937/18.

38. Súd vo veci vykonal a nariadil pojednávania na dňa 04.05.2023 a 28.09.2023.

39. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaniach dôkazmi, ktoré sú v spise a ktoré boli navrhnuté
stranami sporu, výsluchom svedka lekára D. B. G., A. a zistil tento skutkový stav:

40. Zo žaloby a z výsluchu žalobcu súd zistil, že prvý atak na pankrease mal vo veku 42 rokov v roku

2007 a mával to približne raz do roka. Lekármi bolo tvrdené, že ide o zlé stravovacie návyky. Až v roku
2018, hoci predtým mal lekára v Čadci prestúpil do Žiliny k D. F., ktorá sa o neho starala a chodieval
k nej na prehliadky. Vzhľadom na to, že tieto zdravotné problémy pretrvávali, so svojou lekárkou
sa dohodol na tom, že bude odoslaný na špecializované pracovisko. Bol mu odporučený žalovaný
2/, kde v roku 2018 navštívil D. B. G., A., ktorý ho ochotne prijal, vyšetril, zariadil CT, kde rádiológ

diagnostikoval, že má zrasty. Následne ho vyšetril D. G. a cez ústa mu vyšetril pankreas, dostal sa po
stenu dvanástorníka, odkiaľ konštatoval, že tam niečo videl pravdepodobne zrasty. S týmto ho odoslal
do Univerzitnej nemocnice Martin – žalovaného 1/ za D. J. s tým, že predpokladá, že sa nachádzajú
zrasty na stenách pankreasu. Zo strany lekárov žalovaného 1/ mu bolo vysvetlené a viedol s nimi dlhé
debaty o svojej diagnóze, že ide o osemhodinový zákrok, kedy bude potrebné rozrezať brušnú dutinu,

vybrať pankreas a pokiaľ bude v zlom stave, budú ho musieť odoperovať, pričom následne ho upozornili,
že po vyoperovaní pankreasu nastáva stav, kedy sa stáva doživotným diabetikom. Žalobca s takýmto
nesúhlasil, a preto začal hľadať ďalšiu možnosť liečenia, pričom si našiel súkromnú kliniku v Anglicku.
Vycestoval do Anglicka, svoju diagnózu konzultoval s príslušným lekárom, ktorý mu odporučil urobiť si
magnetickú rezonanciu. Následne výsledky z toho ukázal lekárovi v Anglicku, ktorý uviedol, že nevidí

zrasty ale kamene, preto mu odporučil opäť urobiť si druhé CD magnetickej rezonancie s kontrastnou
látkou a poslať výsledky vyšetrenia do Anglicka, čo žalobca absolvoval. Na Slovensku mu bola urobená
magnetická rezonancia s kontrastnou látkou, tieto výsledky zaslal do Anglicka. Následne bol objednaný
na termín vo februári 2019 s tým, že mu bude urobený zákrok, kedy sa dostanú cez dvanástorník a cez
ústie do pankreasu a vyberú z hlavy a z chvosta pankreasu kamene, ktoré boli ohraničené, neboli

prilepené na stane pankreasu ale nachádzali sa v hlavnom priechode. S takouto požiadavkou navštívil
aj lekára žalovaného 2/, že ak je takáto možnosť menej agresívnej liečby, bol by rád, keby mu podpísal
žiadanku a toto vyšetrenie by absolvoval v zahraničí. Lekár žalovaného 2/ zotrval na tom, že ním určená
diagnóza je správna. Vo februári 2019 absolvoval lekársky zákrok v Anglicku, kde okrem lekára bol
prítomný aj rádiológ a patológ a konzílium lekárov, ktorí mu vybrali kamene, vložili sten, lebo mal na

ústí stenózu t.j. zhrubnutú kôru, ktorá prechádza do dvanástorníka s tým, že príde opäť o polroka. Po
polroku mu sten vybrali, vložili mu druhý, mali ho vyberať v roku 2020 v marci, avšak kvôli COVIDU
nikde necestoval. Odletel až následne v lete roku 2020, kedy mu sten vybrali. V súčasnej dobe žalobca
uviedol, že nepije, športuje a od roku 2019 nemal žiadny atak, ktorý sa prejavoval v minulosti. Je naďalej
fungujúci človek, avšak ak by podstúpil zákrok, ktorý mu navrhli na Slovensku, tak podľa vyjadrenia

žalobcu už dnes by pred súdom „nestál“. Na otázku žalovaného 1/, aby opísal priebeh vyšetrenia dňa
01.07.2017 uviedol žalobca, že presne si dátum nepamätá, ale bolo to v poobedňajších hodinách, kedy
prebehla konzultácia s dvoma lekármi. Tí mu potvrdili, že lekár žalovaného 2/ D. B. G., A. sa nikdy nemýli
a keď tvrdí, že má zrasty, tak spôsob liečenia je len chirurgicky postupovať. Na otázku žalovaného 1/ ktožalobcovi povedal, že má zhubný nádor, keďže to uvádza v žalobe, žalobca uviedol, že mal to napísať
rádiológ, ktorý robil CT v Ružomberku a údajne D. B. G., A. to potvrdil. Na ďalšiu otázku žalovaného
1/ prečo sa rozhodol podstúpiť a vyhľadať liečbu v Anglicku žalobca uviedol, že má neter, ktorá je

v Anglicku, ktorá tam robila v nemocničnom zariadení a stretla sa s týmto lekárom na chodbe, kde mu
spomínala problémy, ktoré má na Slovensku, začal sa jej pýtať a nakoniec zistil, že sa jedná o lekára,
ktorý študoval v Martine. Keďže povedal, že je gastroenterológ a zaoberá sa týmto, rozhodol sa, že to
bude s ním konzultovať. V ostatnom žalobca potvrdil to, čo uviedol prostredníctvom právneho zástupcu
vo svojej písomne podanej žalobe ako aj v doplnení svojej žaloby.

41. Na otázku právneho zástupcu intervenienta žalovaného 1/, aby uviedol meno príslušného lekára,
ktorý uviedol, že na pankrease má nádor, žalobca uviedol, že v roku 2018 bol D. F. odporučený za
D. B. G., A., ktorý mu zariadil magnetickú rezonanciu v Ružomberku, kde rádiológ, ktorého meno
žalobca nevedel, že je podozrenie alebo že sú tam zrasty na pankrease. Lekár žalovaného 2/ si túto
správu prečítal a uviedol „máte tam zrasty“ a posunul to chirurgom do Martina. Zároveň na otázku

intervenienta žalobca uviedol, že pokiaľ ide o informácie, ktoré si dohľadával ohľadom zdravotného
stavu, tak vychádzal z internetu ako aj cez svojho kamaráta, ktorý je chirurg v žilinskej nemocnici a s ním
veľakrát konzultoval svoj zdravotný problém a problém s pankreasom, pretože vždy, keď mal zapálený
pankreas bol hospitalizovaný v žilinskej nemocnici, a to od roku 2007 až do roku 2017, keďže aj spádovo
patrí do tejto nemocnice. To bol jediný lekár, ktorý údajne mu medzi štyrmi očami povedal, že kamene

sa vyberajú z pankreasu, avšak na Slovensku sa nikde v žiadnej nemocnici s týmto nestretol.

42. Na otázku právneho zástupcu žalovaného 2/, aby žalobca popísal prvé vyšetrenie u žalovaného
2/ a u D. G. uviedol, že bol viackrát u žalovaného 2/, nemal pocit z lekára, ktorý ho vyšetroval, že by
bol neprofesijný, arogantný a neochotný, práve naopak, vždy keď za ním prvýkrát prišiel, bolo to asi vo

štvrtok alebo v piatok hneď v pondelok mal vybavené CT, čiže bola to promptnosť a naozaj sa mu veľmi
venoval. Na CT sa objavil popis taký, ako už spomínal, takže k tomu zaujal stanovisko. Následne mu aj
urobil (dátum si však nepamätal) vyšetrenie cez ústa, kde sa dostal po stenu dvanástorníka, lebo musel
pritlačiť na dvanástorník, aby videl, čo sa nachádza v pankrease. Spolu sa bavili o tom, že sú tam zrasty
a pokiaľ sú tam zrasty, tak žalobca sa rozprával po telefóne s lekárom z Anglicka, ktorý uviedol, aby boli

odobraté vzorky, ktoré sa dajú cez stenu dvanástorníka a pankreasu. Lekár žalovaného 2/ ho odporučil
do Martina a odporučil postup. Žalobca ďalej uviedol, že ak má posúdiť postup D. B. G., A., nemôže
povedať, že to bolo neodborné, je toho názoru, že to bolo v rámci možností. Urobil všetko čo mohol,
avšak nevedel pochopiť, že ak sa takéto vyšetrenia na Slovensku nerobia, prečo sa k tomu postavil tak,
že neodporučil mu toto vyšetrenie v zahraničí. Na otázku, o ktorom vyšetrení povedal lekár žalovaného

2/, že sa nevykonáva na Slovensku žalobca uviedol, že on také nič netvrdí, že sa nevykonáva. Ako
sa dozvedel z CT a zo zápisu, že má zrasty na pankrease, k ničomu sa neprikláňal, ale odporučil ho
na chirurgický zákrok do Martina, teda k žalovanému 1/. Na konkrétnu otázku, kto povedal, že takýto
zákrok sa na Slovensku nevykonáva, ktorý mu urobili v Anglicku žalobca uviedol, že to počul od lekára
žalovaného 2/, ktorý uviedol „toto sa vykonáva aj na Slovensku, ale on je presvedčený o tom, že sú to

zrasty, a preto, aby išiel o Martina a dal si to vybrať“.

43. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach k žalobe ako
aj doplneniu k žalobe či vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Podľa právneho
zástupcu žalobcu bolo žalobcovi na území Slovenskej republiky zo strany žalovaných 1/ a 2 / viackrát

diagnostikovaná nesprávna diagnóza v podstate terminálneho charakteru, teda nádor pankreasu s tým,
že žalobcovi bolo oznámené, že je potrebné úplne odstrániť pankreas s tým, že má to negatívne
následky automaticky, pacient sa stáva diabetikom. Tým, že žalobca vyhľadal iný odborný názor mu bolo
povedané, že táto diagnóza nie je správna, túto diagnózu žalobca ako pacient prezentoval žalovanému
1/ a žalovanému 2/, napriek tomu nebola vzatá do úvahy. Žalobca absolvoval zákroky navrhované

v zahraničí na súkromnej klinike, čím mu vznikla škoda. Žalobca má za to, že pokiaľ ide o výšku škody
vyčíslenú v žalobe, táto mu vznikla a je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného
1/ a žalovaného 2/ poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a dokonca má za to, že je naplnená aj
podmienka zavinenia, nakoľko žalovaný 1/ a žalovaný 2/ jednak v prvom rade mali vedomosť o tom,
že existuje takýto zákrok, tento zákrok nebol poskytnutý žalobcovi, dokonca žalobca v tom čase mu

bolo povedané, že takýto zákrok nie je možné na Slovensku vykonať. Následne údajne tento zákrok
je možné vykonať, teda právny zástupca mal za to, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť
správne. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tam videl zásah do čiastkových
práv žalobcu na ochranu osobnosti, najmä pokiaľ ide o právo na život, zdravie a dôstojnosť, nakoľkožalobca bol dlhodobo vystavovaný vysoko stresujúcim situáciám, najmä opakovane pokiaľ ide o určenie
nesprávnejdiagnózy,ktorájenaozajveľmizávažnáprečlovekasveľmikrátkymčasomdožitia,následne
v podstate s tým, že žalobca aj prišiel s iným názorom s tým, že je možné liečiť jeho zdravotný stav

úplne inak, že sa nejedná o túto terminálnu chorobu, no napriek to nebolo rešpektované a žalovaní 1/
a 2/ zotrvali na tom, že je potrebné vybrať pankreas, čím žalobca a jeho najbližšia rodina si prechádzali
veľmi stresovými obdobiami v živote a koniec koncov žalobca v podstate absolvoval celý cyklus týchto
zákrokov v zahraničí a momentálne je vyliečený človek, pričom absolútne nebola potvrdená nikdy
diagnóza nádoru na pankrease, čiže jednalo sa len o kamene, ktoré boli na nejakom priechodníku

pankreasu. Mal za to, že takýmto spôsobom došlo k vzniku bolesti a sťaženiu spoločenského uplatnenia
u žalobcu, a to najmä nespočetnými obdobiami práceneschopnosti, ktoré žalobca absolvoval počas
rokov, kedy nesprávne bola poskytnutá zdravotná starostlivosť žalobcovi a taktiež bolesť, a to tým
spôsobom, že žalobca absolvoval nespočetné množstvo vyšetrení, ktoré ale vôbec nebolo potrebné
v rámci skutočnej diagnózy žalobcu absolvovať. Mal za to, že sú naplnené všetky zákonné predpoklady
na priznanie nárokov žalobcu a že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ resp. ich zdravotný personál, odborníci

považovaní za autoritu čo sa týka gastroenterológie na Slovensku, tak žalobca za celé obdobie nebol
schopný nájsť znalca, lekára, ktorý by bol ochotný obodovať jednak náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia a jednak nájsť znalca, ktorý by bol ochotný vypracovať znalecký posudok. Na
základe uvedeného navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

44. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhuje ju zamietnuť v plnom rozsahu. Trvala na vyjadreniach, ktoré doteraz zaslali súdu z marca
2022 ako aj vyjadreniach k vyjadreniu z 03.06.2022. K poskytnutiu zdravotnej starostlivosti u žalobcu
uviedla, že žalobca absolvoval u nich v podstate dve konzultácie a nepodrobil sa u nich žiadnemu
zákroku. Pri prvej konzultácii, ktorá bola ešte v júli 2017 mu bola odporučená operácia podľa „Partington

Rochelle“, ktorou sa chirurgicky lieči taký typ chronickej pankreatitídy, ako bol u neho zistený. Jednalo
sa o operáciu, ktorá je šetrná tzv. „žľazu šetriaca“ a pri ktorej sa len odoberá peroperačná histológia na
vylúčenie zhubného nádoru. V podstate aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upozorňoval
žalobcu, že už nepravdivo v podnete bolo uvádzané, že je poškodzujúca a práve úrad tiež upozornil
žalobcu, že v prípade navrhovanej operácie sa nejedná o resekciu pankreasu a preto ani vznik

diabetes mellitus, z ktorého mal pacient obavy nebol dôsledkom. Tu chcela povedať, že neexistuje
nejaká relevantná multicentrická štúdia, ktorá by v podstate preferovala alebo ktorá by favorizovala
endoskopickú liečbu chronickej pankreatitídy pred chirurgickou a s touto operáciou sú v podstate veľmi
dobré výsledky u pacientov. Žalobcovi teda bol navrhnutý tento typ operácie, ale pre nejasné zmeny
v hlave pankreasu mu bolo odporučené, aby si ešte dal dorobiť CT vyšetrenie pankreasu a výkon mal byť

naplánovaný po dohovore so žalobcom na september 2017. Tu nie sú v podstate ani v náznaku ani z tej
správy nevyplývajú nejaké, že by boli vyvíjané nejaké tlaky na žalobcu. Všetky návrhy a diagnostické
kroky boli pacientovi navrhnuté v rovine odporúčaní a boli riadne zdôvodnené a vysvetlené. Žalobca
sa však už potom nedostavil a v podstate tak ako uvádzal sám v žalobe alebo aj v podnete na Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, si začal hľadať iné možné riešenia diagnózy, aby nemusel

absolvovať chirurgický zákrok, ktorý navrhol D. A.. Tu uviedla, že ak by sa daná navrhovaná operácia
vykonala už v septembri 2017, tak s vysokou pravdepodobnosťou by došlo k ústupu klinických obtiaží
žalobcu a žalobca v podstate mohol byť bez nutnosti PN, ktoré spomínal, bez nutnosti ďalších vyšetrení
o ktorých hovorí. Druhýkrát sa dostal k žalovanému 1/ dňa 18.10.2018, išlo o druhú konzultáciu a na
základe nových patomorfologických nálezov, priloženej obrazovej dokumentácie spolu s popismi bol

pacientovi teda navrhnutý iný typ operačného zákroku a rozhodnutie o zmene chirurgickej liečby už
bolo urobené vzhľadom na nález, ktorým bolo zároveň stanovenie diagnózy MD-IPMN. Uviedla, že
sa jedná o premalígne ochorenie, ale má vysokú pravdepodobnosť zvrhnutia sa na zhubný nádor,
ale nejde o rakovinu. Len pravdepodobnosť, že sa to môže vlastne neskôr v prípade zanedbania
zvrhnúť na zhubnú variantu. Namietala, že by žalobcovi niekto diagnostikoval karcinóm pankreasu

a v podstate naopak, pri tejto diagnóze chirurg nemá inú možnosť ako pacientovi navrhnúť hore
uvedený výkon. V prípade ponúknutia pacientovi iného chirurgického výkonu, si myslí, že by bolo
medicínskou chybou, ktorá by bola neskôr napadnuteľná, keby mu daný výkon vlastne nebol ani
navrhnutý. Chirurg v tomto procese však nevykonáva diagnostiku ale stanovuje chirurgický postup,
na základe už zrealizovaných diagnostických vyšetrení, ktoré boli vykonané príslušnými špecialistami

v odbore rádiológ a gastroenterológ. Tiež nesúhlasila a voči tom sa ostro ohradila, že prežívanie po
tomto výkone je 5 až 7 rokov, lebo takéto výkony sa dokonca realizujú aj u mladých pacientov. Z tohto
vyšetrenia aj zo správy vyplýva, že žalobcovi sa ochotne venovali už po pracovnej dobe D. A. a D.
J., že mu nebol kladený žiaden imperatív navrhnutého liečebného postupu a do úvahy bol braný ajv podstate iný názor. To znamená, nebol na neho vyvíjaný žiaden tlak a neboli mu vnucované žiadne
medicínske postupy, len bol riadne vysvetlený názor lekárov a na základe v tom čase dostupných
vyšetrení zainteresovaných špecialistov. Následne žalobca nekontaktoval chirurgickú kliniku. Trvala

na tom, že žaloba je z právnej aj medicínskej stránky v podstate neopodstatnená. Na Slovensku sa
pacient podrobil sérií vysokosenzitívnych a opakovaných vyšetrení. V žalobe v podstate nebol vzatý
do úvahy žiaden odborný názor popredných gastroenterológov ani hlavného odborníka v tomto odbore
a tie nálezy doktora I. vzhľadom na to, že nie je doložená príslušná obrazová dokumentácia prípadne
histopatologický rozbor extrahovaného tkaniva alebo ďalšie veci nie je možné nejakým spôsobom

zhodnotiť. Zotrvala na tom, že postup bol navrhnutý správne. A čo sa týka správnosti, správnosť
poskytnutia zdravotnej starostlivosti potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý
povedal, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne aj keď tento dohľad nebol vedený voči
žalovanému 1/ ale mal k dispozícii obidva záznamy z vyšetrení a v podstate zhodnotil celý postup, že
bol správny. Čo sa týka uplatňovaného nároku na náhradu škody uviedla, že subjekt v podstate môže
byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je spojená zodpovednosť

za škodu t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť škodu skutočne spôsobila,
čo v uvedenom prípade v podstate nie je nijako preukázané. Jednak vyšetrenia, ktoré absolvoval
žalobca podľa hlavného odborníka sa vykonávajú na Slovensku a nebola teda nutná nejaká zahraničná
intervencia, jednak ani neoslovil vlastne zamestnancov žalovaného 1/ nijakým spôsobom. To znamená
on sa vo vlastnom rozhodovacom procese rozhodol, že absolvuje túto liečbu v Anglicku a v podstate

ak si vyrobil nejaké náklady, určite to nesúviselo nejako s činnosťou žalovaného 1/ a nemôže ani
súhlasiť s nejakou neochotou, keďže ich ani neoslovil. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, tam
poprela akékoľvek tvrdenie, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu, pretože aby
vznikol taký právny vzťah, kde na jednej strane vzniká právo domáhať sa takejto ochrany podľa §
11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť žalovaného 1/ znášať sankcie, ktoré mali

byť uložené súdom, tak musí byť zásah neoprávnený a musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených osobnostných právach, čo podľa nich v tomto prípade vlastne nie je splnené, pretože
zamestnanci žalovaného postupovali správne, správne mu navrhli príslušné operačné postupy a nemá
za to, že by nejaký postup nebol dodržaný, to znamená, že absentujú tam akékoľvek kroky pre priznanie
postupu podľa § 11 prípadne podľa § 13. Čo sa týka náhrady vo výške 80.000,- Eur požadovanej

náhrady vo výške zadosťučinenia tak v podstate daná finančná náhrada má nastupovať len v prípade,
ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie a až vtedy by malo nastupovať to právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku 80.000,- Eur považovala za absolútne neprimeranú, výška takej
relutárnej náhrady, ktorá by mala byť priznaná súdom nesmie byť zrejmým bezdôvodným obohatením
osoby, ktorá by mala byť dotknutá neoprávneným zásahom, musí byť určite jej výška stanovená

v súlade s požiadavkou spravodlivosti a teda nesmie slúžiť ako nejaký právny prostriedok na neprípustné
obohacovanie. Mala za to, že nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by došlo k neoprávnenému
zásahu zo strany žalovaného 1/ voči žalobcovi. Čo sa týka bolestného a sťaženie spoločenského
uplatnenia, tu upriamila pozornosť na § 444 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde pri škode na zdraví ale
pri reálne spôsobenej škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Tiež upriamila pozornosť na § 2 zákona č. 437/2004, kde je definované, čo je to bolesť,
čo je už ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním následkov a sťaženie
spoločenského uplatnenia, jedná sa o stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktorý má preukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony vlastne poškodeného. To znamená, že náhrada za bolesť
pokrýva bolesť, ktorá je spôsobená škodou na zdraví počas jej liečenia a odstraňovania následkov

a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je v podstate poskytovaná za trvalé následky, ktoré sú
vyvolané nejakou škodou udalosťou a nevyhnutným predpokladom pre vzniku nároku na takéto náhrady
je logická spojitosť s poškodením zdravia a protiprávneho konania, ktoré spočíva v porušení povinnosti
poskytovaťtaktozdravotnústarostlivosťaleboskonanímvtomtoprípadežalovaného1/.Toznamená,že
žalobca v podstate ako keby nijakým spôsobom neutrpel bolesť, má za to resp. sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktoré by bolo možné obodovať, pretože zákon nehovorí o následkoch, ktoré by nastali ale
hovoríužotom,žemuselobysaniečoudiať,muselobysaniečospôsobiťapotomjetomožnéobodovať.
To znamená, že nie je naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov vzniku takejto zodpovednosti
za škodu. Tiež žalobca mal v podstate povinnosť v žalobe už riadne špecifikovať svoje požadované
nároky, to znamená, že s lekárskym posudkom na ohodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského

uplatnenia sa nemusí obracať na znalcov, pretože by mu to mali dať lekári, bežní lekári, ktorí ho liečili
v súvislosti s poškodením zdravia, ktorí zrejme teda nie sú, pretože tieto nároky považuje za absurdné
v danom prípade, keďže ani k poškodeniu zdravia konaním žalovaného 1/ nedošlo. To znamená, že
základ nároku na tieto položky nie je daný a považuje ho za neoprávnený. Čo sa týka premlčania,namietala premlčanie, v podstate určenie tých dvoch premlčaní pri nemajetkovej ujme ako to navrhoval
žalobca, teda že začínajú plynúť, s tým nesúhlasila, v podstate u nich absolvoval už prvé vyšetrenie
žalobca v júli 2017, takže premlčacia doba by mala plynúť od tohto termínu a v podstate tri roky od tohto

termínu uplynulo pred dátumom podania danej žaloby. Keby aj pripustila, že to čo vyplynulo z dnešného
výsluchu, že diagnóza, ktorá desí žalobcu, tú už mal v júli 2018 tam, to znamená, že už vtedy chodil
do Anglicka za nejakým účelom, to znamená, že ak nie teda 01.07.2017 tak aj keby to bolo 01.07.2018
alebo v rámci júla 2018, tak by bol daný nárok na nemajetkovú ujmu v podstate premlčaný. Nesúhlasila
ako bola určená premlčacia doba alebo začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k náhrade škody

na zdraví, tak subjektívnej ako objektívnej. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tam vždy
je rozhodujúci okamih ustálenia zdravotného stavu, len tu pri bolesti je možné obodovať len konkrétnu
bolesť za nejaké konkrétne poškodenie zdravia. To sa štandardne obodováva už 15 dní po poškodení
zdravia. Toto poškodenie zdravia v podstate nie je a čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, to
vpodstatežiadnenieje,pretožesámžalobcavlastneuvádza,žesacítivyliečený,nemánijaképroblémy,
to znamená, že takýto nárok ani začatie premlčacej alebo uplynutie nejakej premlčacej lehoty podľa

žalovaného 1/ daný nie je. Navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a uplatnila si náhradu nákladov.

45. Žalovaný 2/ prítomný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou žalobcu, navrhuje ju v celom
rozsahu zamietnuť. V podstate sa stotožnil so všetkým, čo bolo povedané žalovaným 1/. Žalovaný
2/ sa komplexne a vyčerpávajúco vyjadril vo svojich dvoch vyjadreniach zaslaných na súd, kde sa

zaoberal aj medicínskou stránkou z vyjadrenia pána primára G. a dal do pozornosti premlčanie, kde
žalovaný 2/ považuje za dátum rozhodný pre náhradu nemajetkovej ujmy práve deň 18.07.2018, kedy
už podľa ambulantnej správy bola určená diagnóza MD-IPMN, na základe ktorej a podľa vedomia
žalovaného 2/ práve žalobca sa rozhodol vyhľadať si odbornú lekársku pomoc v zahraničí, konkrétne
v Británii a preto práve žalovaný 2/ považuje tento dátum 18.07. voči žalovanému 2/ za rozhodný pre

začatie plynutia premlčacej doby na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom súhlasil, že voči žalovanému 1/
takisto premlčacia doba začala plynúť už v roku 2017. Totožne sa žalovaný 2/ stotožnil aj s vyjadrením
žalovaného 1/ o začiatkoch plynutia premlčacej doby o náhrade škody. Navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú. V prípade, že by súd nevzal do úvahy námietku premlčania, viac sa vyjadrí
po výsluchu D. B. G., A..

46. Právny zástupca intervenienta žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že má za to, že z výsluchu
žalobcu nevyplynulo, že by či už žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ uviedli ako diagnózu resp. že by
uviedli, že výrastky, ktoré mal pán žalobca na pankrease sú zhubné resp. že by indikovali nejaký
druh rakoviny. Na základe uvedeného teda nemožno považovať konanie žalovaných za zásah do

osobnosti žalobcu v takej miere, aby to zakladalo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobca
následne po konzultáciách tak ako uviedol vo výsluchu sám, začal študovať a dohľadávať si informácie
aj mimo odborníkov, ktorí u žalovaných pôsobia, čím sa domnieval, že mohlo dôjsť k nejakému
popleteniu informácií resp. k nejakému svojvoľnému dovzdelaniu sa mimo radov odborníkov. Priklonil
sa k argumentácii žalovaných 1/ a 2/, najmä k otázke premlčania, nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy a to z dôvodu, že konzultácia, kde bolo uvedené žalobcovi, že na jeho pankrease sa nachádzajú
výrastky bolavnemocnicivRužomberkudňa18.07.2018apretoniejemožnénaviazaťzačiatokplynutia
premlčacej doby v tomto prípade až na neskorší dátum, teda 15.10.2018. Uvedené konštatoval aj
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý je publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu
z roku 2014 pod číslom R 58/2014, ktorý jasne konštatuje, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej

premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Čiže v prípade, že sa žalobca dozvedel až následne o nejakom
odbornom posúdení z nemocnice v Británii teda dňa 15.10.2018, že prípadná diagnóza slovenských
nemocníc je nesprávna, čo vylúčil, aj napriek tomu všetkému v zmysle citovaného judikátu začína plynúť

premlčacia doba 18.07.2018. Nárok žalobcu teda minimálne v časti náhrady nemajetkovej ujmy teda
považoval za premlčaný a navrhol súdu, aby sa s námietkou premlčania v tejto veci vysporiadal prioritne.
K otázke bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia máme za to, že žalobca do dnešného dňa
nešpecifikoval škodu, ktorá mu v tejto časti vznikla a mal za to, že by bolo možno v rozpore s princípom
kontradiktórnosti civilného sporového konania, ak by súd ďalej vyčkával na predloženie znaleckého

posudku zo strany žalobcu. Zo súdnej praxe je zrejmé resp. vyplýva aj z konaní, ktoré sú vedené na
tomto súde (napr. uvediem pani Riečičiarovú proti Univerzitnej nemocnici Martin), že v prípade, ak sú
slovenskí znalci zaťažení, tak sa pre túto znaleckú činnosť vo veľkej miere využívajú aj znalci z Českej
republiky, kde to je právna úprava podobná a dokáže to urýchliť konanie. Rovnako tak žalobca v čase,kedy si myslel, že výrastky na pankrease sú zhubné neváhal vyhľadať odborníka v Británii, avšak
na preukázanie svojho čiastkového nároku v tomto konaní v podstate sa obmedzil len na hľadanie
slovenských znalcov, čo príde minimálne nelogické. V ostatnom sa stotožnil s argumentáciou, ktorá tu

odznela zo strany žalovaných a navrhol nárok žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na
náhradu trov intervenienta v celom rozsahu.

47. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o námietku premlčania, s touto
námietkou nesúhlasí. Má za to, že k zásahu, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu došlo práve vtedy, keď

ani nie keď sa dozvedel žalobca o tom, že došlo k nesprávne stanovenej diagnóze ale po tom, keď
táto diagnóza bola prezentovaná a bola odignorovaná. To až to malo podľa jeho názoru spôsobilosť
zasiahnuť do osobnosti žalobcu, lebo konštatovať môže každý lekár, v podstate „kvázy“ čo chce, to
je lekársky názor to je ako jeho právny názor, avšak keď už je nejaká kontradikcia a existuje nejaký
iný postup a napriek tomu sa to odignoruje, tak to je podľa ich názoru ten okamih, ktorý je objektívne
spôsobilý na vznik nemajetkovej ujmy, zásah do práv žalobcu, pretože v podstate osoba, ktorá by

ani nemala žiadnu možnosť dajme tomu zaplatiť ten zákrok v zahraničí, síce by mala tento posudok,
by nemala inú možnosť, len tento zákrok v podstate aj na základe kontradikcie absolvovať a nie je
vylúčené, že žalobca by mal zdravotné problémy doteraz, ak aby podstúpil túto zdravotnú starostlivosť,
ktorá bola navrhovaná na Slovensku. Takisto pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby vo vzťahu k nároku
na náhradu škody, mal za to, že tam začala plynúť lehota ako bolo uvedené v žalobe až ustálením

tohto stavu, pretože žalobca až keď mu bolo povedané, že všetky stendy sú vybraté, teda tá podpora
duktu, ale až ustálením zdravotného stavu má za to, že keď mu bolo povedané, že už nebude musieť
vyhľadávať zdravotnú starostlivosť, už je všetko v poriadku, teda vtedy vedel zhodnotiť žalobca, aká
škoda skutočne vznikla, čo mu ušlo z majetku tým, že hradil tieto náklady. Na Okresnom súde Bratislava
V je konanie momentálne v stave, že sa tam navrhlo takisto znalecké dokazovanie, má za to, že

znalecký posudok sa bude dať preniesť do konania. Avizovali to vo vyjadrení, samozrejme má za
to, že v prvom rade žalobca žiadal tento nárok preplatiť u Všeobecnej zdravotnej poisťovni u ktorej
je poistený ako to vyplýva zo zákona, avšak zdravotná poisťovňa sa voči tomu postavila pasívne,
samozrejme od výsledku konania na Bratislava V aj záleží prípadné vzatie žaloby späť v rozsahu,
v ktorom bude uhradená náhrada škody žalobcovi zo strany zdravotnej poisťovne. Pokiaľ ide o návrhy

žalovaného 1/, žalovaného 2/ resp. intervenienta na zamietnutie žaloby z dôvodu jej nedôvodnosti, s
týmto právnym posúdením nesúhlasil. Podľa jeho názoru je potrebné poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne podľa § 4 ods. 3 zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ten jasne hovorí, že je
potrebné poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s posledným postupom medicínskej vedy, a teda
bez ohľadu na to, či sa u nás ERCP zákrok vykonáva alebo nevykonáva zo strany zdravotníckeho

personálu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vôbec nebola ani zhodnotená možnosť resp. ponúknutý takýto
zákrok, ktorý v konečnom dôsledku bol vyhodnotený vzhľadom na momentálny zdravotný stav žalobcu
ako správny. Preto má za to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Pokiaľ ide o námietku porušenia
kontradiktórnosti konania zo strany intervenienta, s týmto nesúhlasil. Už len pokiaľ ide o náklady, ktoré
žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť v zahraničí, nejde o malú čiastku a pokiaľ by sa mal znalecký

posudok nechávať vypracovávať napr. v Anglicku, ide o násobne vyššie sumy za znalecké posudky,
došlo by k nehospodárnosti podľa našej strany aj v prípade neúspechu žalobcu, bolo by to v podstate na
účet žalobcu ale aj v prípade neúspechu žalovaných by sa predražovalo konanie aj voči nim. Mal za to
a nehovoriac o tom, že takýto znalecký posudok by bolo potrebné ešte prekladať, čiže by vznikali ďalšie
náklady. Z tohto dôvodu mal za to, že nie je dôvod na to, aby súd neustanovil znalca v súlade s právom

na prístup súdu a rovnosť strán v konaní, pretože žalobca nie je medicínsky znalá osoba ako sú tu
pracovníci žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Preto navrhol, aby došlo ku znaleckému dokazovaniu, takisto
požiadal súd, či dôjde k predbežnému právnemu posúdeniu na dnešnom pojednávaní a na základe
potom ďalšieho priebehu resp. čo by vyplynulo z ďalších dôkazov by si nechali priestor na prípadné
doplnenie ďalších listín, ktoré majú ešte vyjadrenia z anglickej kliniky, pretože keď sa nevedeli dostať

k znaleckému posudku resp. anglický posudok bol nákladný tak iní lekári z tejto kliniky sa k tomuto
vyjadrovali. V prípade, ak by súd dospel k tomu, že vykoná znalecké dokazovanie, navrhol, aby súd určil
lehotu 30 až 60 dní na zaslanie otázok znalcovi, ktoré tiež budú musieť s niekým konzultovať, aby tie
otázky z medicínskeho hľadiska mali „hlavu aj pätu“.

48. Na základe vyjadrení strán sporu a predložených listinných dôkazov súd pri predbežnom právnom
posúdení uviedol, že musí ustáliť, ktorý dôkaz bude vykonávať, či začala plynúť premlčacia lehota
a k tomu budú smerovať dôkazy. Z toho dôvodu súd od výsluchu svedka, ktorého sa rozhodol vypočuť
D. B. G., A., lekára žalovaného 2/ ustáli, či došlo k premlčaniu resp. odvodí, či žalobca má nárok nanemajetkovú ujmu a škodu a či nie sú tieto premlčané tak, ako si ich uplatnil, ako aj náhradu za bolesť
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

49. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného 2/ udelil do zápisnice súhlas so zbavením mlčanlivosti
D. B. G., A., ktorý mal byť vypočutý.

50. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.06.2023 doručil súdu doplňujúce podanie
žaloby s akcentom na nepremlčanie žalobou uplatnených nárokov žalobcu, kde každý jeden nárok, ktorý

si žalobca uplatnil zdôvodnil, v čom vidí nesprávne tvrdenie žalovaného 1/ pokiaľ ide o premlčanie týchto
nárokov s odkazom na jednotlivé súdne rozhodnutia.

51. Žalovaný 2/ dňa 22.06.2023 súdu doručil písomné vyjadrenie k námietke premlčania, ktorú odôvodnil
tým, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS") konštatovalo,
že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutá správne t.j. „lege artis“.

Žalobca sám uvádzal, že po prvej návšteve u žalovaného 1/, kedy mu bola indikovaná operácia
(odstránenie pankreasu) sa začal zaujímať o problematiku a hľadať alternatívne riešenia svojho
zdravotného stavu, čiže týmto momentom žalobca mal vedomosť o závažnejšej diagnóze a jej liečbe.
Následne sa závažnejšia diagnóza spolu s indikovaním operačného zákroku potvrdila aj pri prvej
návšteve žalobcu u lekára žalovaného 2/ dňa 18.07.2018. Napriek všetkému žalovaný opätovne uviedol

a zdôraznil, že stanovenie inej než žalobcom „žiadanej“ diagnózy neznamená poškodenie zdravia
pacienta. Jedná sa o čisto medicínsky názor lekára vyplývajúci z vyšetrenia pacienta, a preto takéto
konanieniejepostup„nonlegeartis“.Navyšežalovaný2/nanimstanovenejdiagnózetrvá,atovzáujme
pacienta. Keby aj zobral do úvahy skutočnosť, že žalobcovi bola na inom mieste stanovená odlišná
diagnóza než diagnóza stanovená žalovaným 2/, túto žalovaným 2/ stanovenú diagnózu predsa ešte

nijako nevylučuje. Ďalej hypoteticky bola by odlišná situácia, keby žalobcovi bola zo strany žalovaného
po stanovení diagnózy MD-IPMN aj vykonaná predmetná indikovaná operácia a následne by sa zistilo,
že diagnóza bola nesprávna a operácia vykonaná zbytočne. V tom prípade by mohlo dôjsť k poškodeniu
zdravia žalobcu. Avšak v tomto konkrétnom prípade žalobcovi žiadna operácia zo strany žalovaného 1/
vykonaná nebola, nemôže ísť teda ani o žiadne poškodenie zdravia, a teda neexistuje ani žiadna škoda

alebo ujma, za ktorú by mal žalovaný niesť zodpovednosť.

52. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa opätovne vyjadril a doplnil podanie žalobcu
s akcentmi na nepremlčanie žalobou uplatnených nárokov a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
2/ zo dňa 19.06.2023, kde opätovne obsahovo poukázal na svoje písomné zdôvodnenie a rozhodnutia

jednotlivých súdov, čím sa pokúsil o vyvrátenie tvrdení žalovaného 2/.

53. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej
žalobe. Nároky, ktoré sú uplatnené žalobcom nie sú premlčané, čo by malo byť predmetom konania,
pričom uviedol, že naďalej sú otvorení mimosúdnej dohode.

54.Právnazástupkyňažalovaného1/uviedla,žetrvánatom,čobolouvedenévpísomnýchvyjadreniach
a považuje žalobu a všetky nároky za neopodstatnené a navrhuje žalobu zamietnuť.

55. Právny zástupca žalovaného 2/ sa pridŕžal všetkých svojich vyjadrení a navrhol žalobu zamietnuť.

56. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného 1/ uviedol, že trvá na všetkých svojich
vyjadreniach, ktoré z ich strany boli prezentované. Poukázal ďalej na to, že predmetom konania nie je len
posúdenie premlčania nároku žalobcu ale aj dôvodnosť podaného nároku čo do možnosti spôsobeného
zásahu, ktorú tiež rovnako strana žalovaných rozporuje a rovnako považuje za potrebné skúmať aj

intenzitu zásahu, ak teda nejaký bol čo do osobnostných práv žalobcu. Žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

57.Súduviedol,žeaknapredchádzajúcompojednávaníuviedolpredbežnýprávnynázor,poopätovnom
oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami, rozhodnutiami súdov

konštatoval, že sa odkláňa od pôvodne predbežného právneho posúdenia veci, keďže sa jedná len
o predbežné právne posúdenie veci, avšak na základe ďalších dôkazov predbežný právny názor súdu
môže byť zmenený a môže vykonať odklon. Vychádzajúc z listinných dokladov a rozhodnutí súdov, ktoré
súd mal k dispozícii, kde boli žalované nemocnice a kde bolo rozhodnuté o nemajetkovej ujme, vždydošlo zo strany žalovaných nemocníc k vykonaniu nejakého nesprávneho zákroku, ktoré konštatoval aj
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, poprípade bolo konštatované, že zákrok bol vykonaný
„lege artis“ a žaloby boli zamietnuté. V prejednávanom prípade však žalovaní 1/ a 2/ žiaden zákrok

žalobcovi nevykonali. Naviac Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že zdravotná
starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne v tom čase, čiže „lege artis“, aj keď uvedený záver
úradu nie je prekážkou na podanie žaloby ako urobil žalobca. Súdu však chýba príčinná súvislosť medzi
poskytnutím nesprávnej zdravotnej starostlivosti a vznikom nemajetkovej ujmy a škody.

58. Na pojednávaní súd vypočul svedka D. B. G., A., ktorý okrem lekárov žalovaného 1/ vyšetroval
žalobcu súd zistil, že žalobca bol odoslaný na ambulanciu žalovaného 2/ s anamnézou, že prekonal
recidivujúce zápaly akútnej pankreatitídy od roku 2007 a potom 2008, pričom v roku 2012 na CT boli
nejaké postupne popisované atrofie pankreasu a postupne rozširovaný pankreatický vývod. Skôr než
bol odoslaný jeho ošetrujúcou lekárkou k žalovanému 2/ bol odoslaný na chirurgickú kliniku žalovaného
1/ za lekárom D. A., ktorý na základe nálezov, ktoré mal doporučil už v tom čase drenážnu operačnú

liečbu. S týmto žalobca prišiel za žalovaným 2/. Boli mu urobené vyšetrenia a po informovaní a jeho
písomnom súhlase mu boli robené ďalšie vyšetrenia, ktoré sú označované v literatúre ako „horizont
features“ to znamená určité vysoko rizikové známky. Pankreas žalobcu alebo jeho pankreatický vývod
bolrozšírenýna12mm,našlisatamdvauzlyakokebynejaképolypčekyvpankreatickomvývodevhlave
a tele a okolo bola atrofia uvedeného parenchýmu. Keďže žalobca nebol alkoholik, nemal vrodený

spôsob pankreatitídy, tak v súlade s európskymi doporučeniami, na ktoré aj vypočutý svedok prikladal
dôrazy, pacient bol indikovaný na konzultáciu a eventuálnu chirurgickú liečbu, pretože akýkoľvek vývod,
keď je nad 10 mm a pacient nie je alkoholik a nemá vrodenú chronickú pankreatitídu, je vysoko
podozrivý z mimoriadne závažného ochorenia, ktoré sa volá MD-IPMN, čo znamená intraduktálna
papilárna mucinózna neoplázia z hlavného vývodu. Nebezpečná je v tom, že pacient môže fungovať

normálne, avšak je 40 % šanca, že sa lézia zvrhne, takže žalobcu ako pacienta odoslal podľa platných
európskych doporučení pri uvedenom náleze podľa neho na najlepšiu pankreatobiliárnu chirurgiu na
Slovensku, a to k žalovanému 1/, kde ho vyšetrili a ako sa dozvedel neskôr, doporučili operačnú liečbu.
Pokiaľ ide o lekárov žalovaného 1/, s týmito spolupracuje dlhé roky, avšak napriek ním doporučenej
diagnóze, vždy si pozrú všetky nálezy, zhodnotia a rozhodnú. Keďže potvrdili a suponovali presne

to, čo povedal aj svedok, navrhli žalobcovi operačnú liečbu. Zároveň svedok potvrdil, že požiadal
lekárov žalovaného 1/, aby mu dali vedieť, ako vyjde histológia z operačného nálezu. Následne na
to asi o tri mesiace sa objavil žaloba, neohlásený bez akéhokoľvek objednania, kde sa stretli na
chodbe a povedal, že bol v Anglicku, že mu tam prišlo zle, tak išiel na pohotovosť, kde mu urobili
endosonografiu. V žalobe ako uvádza svedok je síce písané, že to bolo plánované, avšak žalobca

mu uviedol, že mu bolo zle, čo samotnému svedkovi boli divné, lebo endosonografia nikdy nepatrí
medzi vyšetrenia na urgente. Doniesol anglickú správu bez akéhokoľvek prekladu od neznámeho
anglického lekára neznámej anglickej kliniky, v ktorej bolo vyslovené podozrenie, že by sa mohlo jednať
o kamienky v pankreatickom vývode a nie uzly. To znamená, že by to nebola tzv. pankreatická cystická
neoplázia, ktorá je rakovinotvorná časť, ale že by to mohla byť pankreatická litiáza. Keďže svedok

ako uviedol mal obavy z pacientovej diagnózy, ktorú považoval za mimoriadne závažnú, zobral ho
aj mimo ordinačných hodín, aby mu to vysvetlil a vydiskutoval si to s ním. Povedal mu, že si môže
odpovedať veľmi jednoducho. Ak sa mýli, že sú to kamienky, urobí sa CT vyšetrenie. CT vyšetrenie je
podľa absolútne všetkých doporučení európskych svetových jednoznačne stopercentné na senzitivitu,
špecifitu na skaly v pankreatickom vývode, takže vypísal žiadanku na CT, vybavil mu termín do troch

dní a vysoko nadštandardným rýchlym spôsobom mal žalobca zabezpečené vyšetrenie a s výsledkom
prišiel za svedkom. Na CT nebola popisovaná žiadna litiáza, pričom svedok potvrdil, že si to pozrel
a snímky skontroloval. Žiadny kamienok v pankreatickom vývode sa tam nenachádzal. Bola ešte úvaha,
či už v oblasti hlavy pankreasu nie je nejaké ložisko, čo by potvrdzovalo pri ich diagnóze, ktorú na
začiatku určil a že táto diagnóza je správna. Zistil, že kamienky tam nie sú, a tak pri závažnej obave

z takto závažného ochorenia, aj keď je to 40 %, je to ako 1:1, ale 40 % šanca na malígne zvrhnutie
či teraz alebo o päť rokov alebo o desať je tak závažná, že opäť žalobcu poslal za chirurgmi, ktorí
opäť mohli prehodnotiť tento nález na základe ďalšieho vyšetrenia a mohli povedať, že svedok sa mýli.
Takisto aj špičkoví slovenskí chirurgovia potvrdili, že jednoznačne je tam veľké riziko, litiázu tam nevideli
a doporučili operačnú liečbu. Čo sa dialo ďalej svedok uviedol, že už vyčítal len zo spisu.

Na otázku súdu, či má svedok vedomosť o tom, aký zákrok bol žalobcovi v Anglicku urobený, ktorý ho
mal zachrániť uviedol, že čítal lekárske správy a môže povedať len svoj názor, ale je to súkromná klinika
v Anglicku s neznámym lekárom s veľmi divným popisom, ktorá vždy budí podozrenie, pretože podľaneho je to snaha len vytiahnuť z pacienta peniaze. Podľa správy, ktorú čítal v spise bolo pacientovi
urobené ERCP, kde bol roztiahnutý pankreatický vývod a strčená cholangio, volá sa to pankreatikoskop,
to znamená do endoskopu strčili druhý, vošli do žlčových ciest, kde mu boli údajne nájdené nejaké

mäkké kamienky, ktoré uvoľnili. To, ako čítal, tak údajne tam mala byť nejaká veľká skala. Doktor, ktorý
toto vyšetrenie robil, nepopísal o akú skalu išlo ani akú veľkosť mala. Mäkká skala v pankrease podľa
svedka neexistuje, preto je na liečbu používaný spôsob, čo na Slovensku nie je, a to extrakorporálna
shockwave litottripsia, to znamená, že sa to používali na obličky a pankreatické skaly, avšak skala je
tak strašne tvrdá, že sa nemôže štandardne vyberať a práve vyberá sa tým spôsobom, ako to vyberali

žalobcovi s tým, ale že popis samotného úkonu bol veľmi divný. Nebola popísaná veľkosť skaly, iba
že bola mäkká, vláčnitá. Keby bola tá skala mala 20 mm ako písal lekár, tak by ju vyberali veľmi dlho
a toho odpadu z nej je veľmi veľa. Za ďalšie nie je popísané, údajne tam bola nejaká stenóza, a tu
nie je popísaná dĺžka. Doktor, ktorý vykonával liečebný postup u žalobcu, nezobral žiadnu vzorku, však
stenóza ak je popísaná, môže byť zhubná. Poslal len úvahu o kamienkoch. Svedok ďalej potvrdil, že
na to reagoval urobením CT, ktoré stopercentne určilo diagnózu, avšak lekár v Anglicku túto nebral do

úvahy a podľa svedka, aspoň z úcty k pacientovi mal zobrať nejaké vzorky z pankreatického vývodu.
Nezobral ani tieto vzorky, takže názor svedka je, že stále sa tam nachádza ako keby polyp v hrubom
čreve a keď ten polyp je tam päť rokov, desať rokov, tak sa udáva, že trvá 15 rokov než sa zvrhne. On
sa neprejavuje žiadnym spôsobom. Môže sa prejaviť tak, že sa niečo upchá, pouvoľňuje sa, uľaví sa, je
dobre istý čas. Svedok ďalej uviedol, že by nechcel takúto lekársku správu ako dostal žalobca, lebo je

z toho čo videl v tom procese, že keby sekundár napísal takúto správu z takéhoto vyšetrenia, dal by mu ju
prepísať, lebo tam nie je nič závažné a nie je dorobené to, čo by v prípadoch podozrenia na tak závažnú
diagnózu malo byť urobené. Zo strany lekárov či už žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ bola stanovená
diagnóza, ktorá má 40 % šancu na malígne zvrhnutie. Poukázal na to, že je to všeobecne známe, že
keď sa pankreas zvrhne, tie výsledky sú potom „strašné“. Svedok ďalej uviedol, že si je istý diagnózou,

ktorú určil žalobcovi, následne ho poslal na chirurgické pracovisko k lekárom žalovaného 1/ s tým, že
títo sa oboznámil s jeho správou, avšak konečný záver je vždy daný histológiou. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že stanovenou diagnózou resp. lekárskym postupom ho žalovaný 1/ či žalovaný 2/ chceli „zmrzačiť“,
tak svedok to považuje za scestné a divné, pretože pacient, ak ide na operáciu k chirurgovi, ešte počas
operácie priamo berie vzorku. Takto by postupoval, či by to bol nejaký blízky príbuzný alebo on s takouto

diagnózou. Ak by postupoval inak, tak mohol by byť trestne stíhaný, pretože nedodržal doporučené
postupy, ktoré uviedol a to európske doporučené postupy pri pankreatických cystických neopláziách.
V prípade, ak by bola diagnóza ako tvrdí žalobca, a to kamienky tak je doporučená drenážna operácia,
ktorá má lepšie výsledky ako endoskopická. Čiastočná úľava môže byť rok, dva, tri, päť ale potom
sa situácia môže výrazne zmeniť. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výkon, ktorý urobili žalobcovi

v Anglicku, tento sa vykonáva aj na Slovensku. Okrem žalovaného 2/ ho robili v Trnave, začal sa robiť
v Košiciach. Ide o digitálnu cholangioskopiu. Svedok uviedol, že rozbíjal pankreatické skaly a môže
povedať, že boli tvrdé. Sám svedok si položil otázku, ako môže niečo mäkké zanechať pankreatický
vývod, iba tvrdé, takže ďalšia vec, na ktorú poukázal je, že išiel cielene do Anglicka, hoci jemu tvrdil,
že mu bolo špatne. Pokiaľ ide o endosonografiu, okrem pracoviska žalovaného 2/ ju robí ďalších šesť

pracovísk. Vždy, každý pacient, keď nesúhlasí s jeho záverom, môže si dať spraviť endosonografiu na
ďalšom pracovisku a dokonca hlavný odborník robí tiež endosonografiu. Ak však sa pacient rozhodne,
že chce ísť do zahraničia, ten postup je trošku iný. Je potrebné najskôr navštíviť hlavného odborníka,
ktorý to schváli alebo neschváli na základe toho, čo je dostupné na Slovensku. O tomto písal aj sám
znalec z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je v súčasnosti hlavný odborník pre

Slovensko a takisto to zamietol. Čiže jednoducho tieto postupy sa robia aj na Slovensku. Ak je len
minimálne podozrenie na možný nádor hlavy pankreasu, aj keď tento typ je pomaly rastúci, ale už aj pri
minimálnom podozrení je kontaktovaný chirurg, ktorý povie ako ďalej. A pokiaľ ide do tohto vyšetrenia, je
to štandardný postup. Takto sa postupuje na pracoviskách, ktoré operujú pankreasy, či už je to Národný
onkologický ústav, Martin alebo Banská Bystrica, pričom nemocnica v Martine ich operuje najviac.

59. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či informoval žalobcu o možnosti podstúpiť rovnaký zákrok
akopodstúpilžalobcavAnglickuajnaSlovenskusvedokuviedol,žepritomtopodozreníatejtodiagnóze,
ktorá bola určená žalobcovi sa takýto zákrok neposkytuje. Pri podozrení na MD-IPMN sa nepodstupuje
cholapankreatikoskopia. Nie je to off label indikácia. Je to možné nájsť aj v doporučeniach. Off label
znamená, že to nie je priekazné, ale ak teda lekár v Anglicku bol prítomný pri tomto vyšetrení, položil si

otázku, prečo nedošlo k odobratiu vzoriek pre histológiu a už v tejto dobe mohlo sa s istotou povedať,
áno, lekári na Slovensku sa mýlili, ale túto vzorku nevzal. Svedok ďalej uviedol, že si nepamätá prečo
by mal volať a z akého dôvodu anglickému lekárovi resp. anglický lekár jemu, lebo takýto postup je
mimoriadne neštandardný a zvlášť keď nemá úroveň angličtiny na to, aby odborne hodnotil a doslovnepri tak závažných diagnózach akou je táto. Poukázal na správu z CT, v ktorej sa píše „podľa MRCP
jasná progresia“, takže to bola odpoveď svedka na otázku právneho zástupcu žalobcu, či videl správu od
anglického lekára a ďalej „jasná progresia nálezu a pribudol uzol v tele ďalší a ten prvý, že má 22 mm“.

Ďalej svedok uviedol, že vyšetrenie žalobcovi na MRCP, ktoré mal urobené nie je na skaly v pankrease.
MRCP zobrazí tekutinu a v tekutine sa nájde výpadok. Tam nezobrazí, čo ten výpadok spôsobil, či je
to skala alebo je to ten uzol, čo popísal svedok, či polyp, ktorý tam je alebo niečo iné. To nezobrazí.
Zobrazí len výpadok. Preto navrhli a urobili žalobcovi CT, pretože CT je röntgen, na ktorom vidno nielen
kosti, ktoré obsahujú vápnik, pankreatické skaly vždy obsahujú vápnik, takže CT na pankreatické skaly

vo vývode a v parechýme je 100 % senzitívne a špecifické. 25 rokov toto vykonáva, MRCP nález nájde
výpadok v pankrease alebo žlčových cestách. V prípade, že sa jedná o nejakého pacienta, u ktorého
trebaliečiťpankreatickývývod,pošlúmuakolekárovivýsledokMRCP,jetamvýpadokakeďchcevedieť,
či je to hlien alebo uzol, ktorý na endosone videl, tak následne sa urobí CT vyšetrenie. Je to štandardný
postup, takto sa funguje vo všetkých nemocniciach, ktoré toto vykonávajú. Pokiaľ ide o magnetické
vyšetrenie, ktoré mal mať a ktoré si mal pozrieť, tak zrejme ho videl a prečítal a zareagoval naň a preto

takúto diagnózu neignoroval. Svedok potvrdil, že urobil endosono, pozrel si vlastné fotky z endosona
a zistil, že nejde o žiadne skaly. Nemalo to tieň ale i napriek tomu, keďže diagnóza žalobcu bola vážna
a bol relatívne v mladom veku, urobil pre žalobcu úplne vysoký nadštandard a urobil ďalšie CT, ktoré
neukázalo žiadnu skalu. Žiadna skala nebola. Tento postup by zopakoval vždy, robí to takto niekoľko
rokov a potom takýchto pacientov posiela na operáciu do Martina. Postup, ktorý zvolil žalobca podľa

názoru svedka je neštandardný. Súčasne uviedol, že si nevie predstaviť, že by nejaký lekár zo zahraničia
s ním konzultoval nejakú diagnózu. Na ďalšie otázky právneho zástupcu žalobcu potvrdil, že si vždy
pozerá CT vyšetrenie a následne pacienta posiela do martinskej nemocnice spolu s týmito vzorkami,
ktorí si to pozrú. Vždy pred každou operáciou kontrolujú výsledky CT vyšetrení.

60. Zo svedeckej výpovede D. B. G., A. ďalej vyplynulo, že pokiaľ ide o zákrok MRCP resp. vyšetrenie
MR-CP a vyšetrenie ERCP, nejedná sa o rovnaký zákrok. MR-CP zobrazuje žlčové a pankreatické
cesty a predtým než sa dalo takéto vyšetrenie robiť, robilo sa vyšetrenie ERCP. MR-CP ale aj ERCP
fungujú v podstate rovnako magnetom podobne, je tam kontrastná látka, a to pri ERCP a pri MR-CP
je tekutina v žlčových cestách a zobrazí len výpadok, teda výpadok zo signálu. Obrovskou výhodou

magnetu MR-CP je vyšetrenie, ktoré trvá približne 20 minút, avšak lekár si vie pozrieť zobrazovanú
časť tela z každej strany niekoľkokrát. Toto vyšetrenie nemá žiadne nežiaduce účinky, zatiaľ čo pokiaľ
ide o vyšetrenie ERCP, kde sa nastrekuje pankreatický vývod, je tu obrovská šanca na vznik ťažkej
komplikácie a hlavne u pacienta, ktorý má opakované pankreatitídy. Je pri vyšetrení ERCP vysoké
riziko, ale robia sa aj takéto vyšetrenia, keď lekár uzná, že sa tam nachádza skala, že je vývod

zúžený a treba takéto vyšetrenie urobiť. Okrem pankreatitídy pri tomto vyšetrení je telo zaťažené
aj perforáciami, zatiaľ čo pankreatitída pri takýchto stavoch sa vyskytuje 10 až 15 %, perforácia sa
vyskytuje 1 až 2 % a takisto dochádza k cholangitíde zápalu žlčových ciest zhruba u 0,1 až 1 %. Čiže
pokiaľ ide o vyšetrenie ERCP je to vyšetrenie invazívne v oblasti pankreatických ciest a pre pacienta
veľmi nebezpečné resp. svedok uviedol úplne najnebezpečnejšie, keď je zle indikované. Z výpovede

svedka vyplynulo, že vyšetrenie, ktorému sa podrobil žaloba v Anglicku, hoci právny zástupca žalobcu
citoval a uviedol z vyjadrenia lekára, ktorý takéto vyšetrenie v Anglicku žalobcovi vykonal, z ktorého
vyplynulo, že väčšina britských a medzinárodných nemocníc vykonáva stupeň 1 alebo 2 ERCP. „Táto
procedúra obsahuje prístup do žlčovodu za účelom vyčistenia kameňov alebo odblokovania zúžených
miest pomocou stenu. Komplexné ERCP zákroky stupeň 3 až 5 ako napríklad pankreatická endoterapia

ako sa vyžadovalo v prípade žalobcu sa vykonávajú vo veľmi málom počte terciálnych referenčných
centier s endoskopistami, ktorí majú skúsenosť s vykonávaním týchto procedúr“. V nadväznosti na
toto konštatovanie teda žiadal právny zástupca žalobcu, aby sa svedok vyjadril, či v rámci výkonu
ERCP existuje rozdelenie tohto zákroku na stupne resp. či všetky tie zákroky sa robia aj na Slovensku.
Z výpovede svedka opäť vyplynulo, že pokiaľ ide o žalovaného 2/, ide o terciálne centrum, kde sa robia

vyšetrenia ERCP a robia najviac v republike s tým, že okrem žalovaného 2/ je približne sedem pracovísk,
ktoré tieto vyšetrenia vykonávajú. Tieto vyšetrenia sa robia a poukázal svedok na to, že v žalobe čítal
od lekára z Anglicka v bode 2, že alternatívne môže byť pacient poslaný na chirurgickú dekompresiu
pankreatického duktu t.j. operáciu, k čomu svedok uviedol, že sám lekár, ktorý vykonával vyšetrenie
žalobcu v Anglicku alternatívne poslal žalobcu na chirurgickú liečbu. Zároveň poukázal na doporučenia

prílohy č. 6 United European Gastroenterology evidence – based guidelines pre diagnostiku a liečbu
chronickej pankreatitídy.Vzhľadom na otázky, ktoré boli naďalej kladené právnym zástupcom žalobcu, svedok sa snažil vysvetliť
jednotlivé lekárske úkony, ktoré boli vykonané v Anglicku a doporučenia na Slovensku, kedy uviedol, že
nielen žalobca ale aj právny zástupca pletie dve veci. Žalobca stále hovorí o kameňoch v pankreatickom

vývode, pričom doposiaľ ani raz nezobral do úvahy to, čo žalobcovi hrozí a to, čo ani lekár v Anglicku
nevyriešil. To znamená MD-IPMN. Pokiaľ ide o tzv. skalky, tieto ako svedok uviedol ho netrápia, avšak
poukázal na to, že u žalobcu je riziko pankreatickej cystickej neoplázie, ktorá má 40 % šancu na
zvrhnutie. Na skalku, ako stále poukazuje žalobca či jeho právny zástupca nikto nikdy nezomrel. Na
rakovinu pankreasu zomiera veľa ľudí. Zdôraznil svedok ďalej, že aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou konštatoval, že žalovaný 2/ postupoval správne teda „lege artis“ a ako svedok uviedol,
vždy bude takto postupovať. Postup lekára v Anglicku podľa svedka bol neštandardný, nezvyklý, pretože
lekár v Anglicku odignoroval úvahu lekárov na Slovensku, ktorí uviedli, že majú podozrenie, že žalobca
má premalígny stav. Zatiaľ čo lekár v Anglicku stále riešil len „skalky“, nezobral ani len vzorku, nezobral
ani kefkový ster, čo je v najzákladnejšom ERCP. Sám svedok poukázal na to, že o tomto prednáša,
kritizuje lekárov na Slovensku a ak by nejaký lekár opomenul na Slovensku takéto vyšetrenie, určite

by bol za to stíhaný. Svedok vo svojej výpovedi ďalej zdôraznil, že navrhoval chirurgický výkon ale
nie typ chirurgického výkonu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako postupujú na Slovensku
lekári pri určení diagnózy, konkrétne diagnózy IMDP, ktorá bola diagnostikovaná žalobcovi, svedok
uviedol, že neexistuje ERCP liečba, je možná len chirurgická liečba a je to jediná liečba, ktorá dokáže
zachrániť pacienta pred smrťou. Na MD-IPMN na túto diagnózu je jediná liečba a tá prebieha tak, že

sa histologicky zistí a postupne sa rozhoduje o veľkosti resekcie pankreasu podľa toho, aký stupeň
displázie sa nachádza vo vývodoch. Opätovne svedok potvrdil a zdôraznil, že ak by pacient – žalobca
podstúpil chirurgický zákrok, mali by definitívnu istotu, že či tam sa nachádza malígny alebo zhubný
nádor. Ak by opätovne svedok uviedol a zistil to, čo zistil u žalobcu, aj v tejto dobe, opätovne ho
pošle na chirurgický výkon. Sú pacienti, ktorí odmietnu chirurgický výkon, tak tí sú potom sledovaní

lekármi.To,čijeniečozhubnéalebonezhubnésanedáurčiťzožiadnychzobrazovacíchvyšetrení,jedine
zobratím vzorky z toho, čo mohli urobiť len počas pankreatikoskopie na jeho ukľudnenie, ktoré robili
v Anglicku. Ale opäť tie vzorky môžu byť tak malinké, že môže dôjsť k chybe, takže chirurgický výkon je
ten, ktorý by s definitívnou a stopercentnou istotou potvrdil alebo vyvrátil, keď by chirurg odobral vzorku
a posúdil ju následne patológ. Patológ by vedel s istotou povedať, či je to dobré alebo nie je to dobré.

Vo všetkých následných otázkach svedok zotrval na tom, čo už uviedol v predchádzajúcej svedeckej
výpovediapoukázalnato,žepridiagnóze,ktorábolaurčenážalobcovibolopotrebnézobraťvzorkyresp.
kefkový ster zo stenózy, aby sa skutočne potvrdila táto diagnóza a následne liečiť žalobcu chirurgicky.
Zdôraznil, že doposiaľ u žalobcu nikto nevyvrátil diagnózu, na ktorej sa opakovane zhodli chirurgovia
žalovaného 1/ ako aj on, takže určite by u žalobcu robil opätovné pravidelné kontroly EUS a znova

zrevidoval nález. Pokiaľ vykonali mu vyšetrenie v Anglicku t.j. „strčili trubku“ čo aj spravili a roztiahol
sa vývod, je možné, že sa mu uľavilo, pretože MD-IPMN je vlastne, že zo sliznice sa vytvorí taký
stromček,ktorýprodukujehlien,veľmihustýhlienatenupchávapankreatickécesty.Pretovznikajúľahké
pankreatitídy, čo sa vie pretlačiť. Z toho dôvodu svedok zotrval na tom, že pravdepodobne tie „skalky“,
ktoré sú označované lekárom v Anglicku bol vlastne hlien, ktorý sa odtiaľ dostal, došlo k roztiahnutiu,

čím sa žalobcovi uľavilo. Ale opäť za chvíľku sa mu to upchá a začne mať opäť problémy, avšak takéto
vyšetrenie, ktoré absolvoval v Anglicku nerieši jeho diagnózu, ktorú lekári suponovali, teda tú, ktorú
predpokladali.

61. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že z výsluchu svedka D. B. G., A. má za to, že

otázky, ktoré mu boli kladené je možné interpretovať tak, že CT bolo nesprávne a že došlo k nesprávnej
interpretácii a teda zle stanovenej diagnóze. V Anglicku zasadlo lekárske konzílium, ktoré hodnotilo
výsledky vyšetrenia. Došli k záveru, že sa jedná o kamene. A teda nedošlo by tak k zbytočnému
chirurgickému zákroku. Ak svedok tvrdil, že nie je možné určiť, či je žalobca vyliečený alebo nie, avšak
žalobca po poslednom zákroku bol ešte raz na kontrole v Anglicku a bolo mu povedané, že momentálne

je zdravý. Chodí na pravidelné kontroly, cíti sa rovnako dobre. Mal za to a zotrvával na tom, že v prípade,
že by sa podrobil chirurgickému zákroku, došlo by k zhoršeniu kvality jeho života, pretože by sa strihalo
z pankreasu a automaticky by došlo k tomu, že žalobca by sa stal diabetikom, pričom poukázal na
články, ktoré predkladali s tým, že životnosť takéhoto pacienta bez pankreasu je 5 až 7 rokov. Čiže
podľa právneho zástupcu ide o zásah do osobnostných práv žalobcu a je zjavné, že v tomto čase

je žalobca – pacient vyliečený, nemá žiadne ťažkosti a bol vyliečený neinvazívnou, nechirurgickou
liečbou len cez vývod. Žalobca ako pacient bol navrhovanými lekárskymi postupmi lekárov žalovaného
1/ a žalovaného 2/ privádzaný do vysokého stresového napätia s tým, že mu bolo prizvukované, že môže
zomrieť na uvedenú diagnózu, z ktorej sa podľa záverečných správ z anglickej kliniky vyliečil. V závereprávny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že došlo k nesprávne stanovenej diagnóze, na základe
nesprávne interpretovaného CT vyšetrenia, hoci opakovane zjavne sa to môže stať a pokiaľ ide o zásah
do osobnostných práv a judikatúru, na ktorú poukázal samotný zásah nemusí nastať, ale ohrozenie tu

je, ktoré môže spôsobiť takýto zásah. Z toho dôvodu mal za to, že žaloba je dôvodná. Nároky žalobcu
nie sú premlčané, došlo preukázateľne k vzniku škody, došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti
a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť tak ako je uvedené v petite žaloby.

62. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ v záverečnej reči uviedla, že práve na základe výpovede D. B.

G., A. bolo riadne vysvetlené, za akých okolností dospel lekár k uvedenej diagnóze. Svedok nehovoril
iba o CT vyšetreniach ale aj o ďalších vyšetreniach a z predchádzajúcich vyjadrení vyplýva, že mal
tri nezávislé nálezy, ktoré svedčili pre danú diagnózu MD-IPMN a žalobcovi ani nebol daný nejaký
kategorický postup ako má následne postupovať. Svedok – lekár žalovanej strany 2/ po stanovení
diagnózy postupoval v zmysle deadlinov a v podstate celý postup žalovaného 1/ a žalovaného 2/
posudzoval okrem iného aj hlavný odborník v odbore gastroenterológia p. M., ktorý tiež povedal, že

daný postup bol správny. Doteraz nebol zo strany žalobcu predložený žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil
alebo povedal, že daný postup bol nesprávny. Sú tu úvahy nejaké, ktoré prezentuje žalobca, ale nie
sú ničím podložené, žiadnymi vyšetreniami, žiadnou histológiou, to znamená, že postup žalovaného 1/
v nadväznosti na postup žalovaného bol správny a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je
orgán, ktorý práve je určený na to, aby posudzoval správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti

a ten uviedol, že táto bola „lege artis“. Ďalšie nároky, ktoré si žalobca od žalovaného 1/ a žalovaného
2/ uplatňuje sú nedôvodné aj pokiaľ ide o náhradu škody, pretože sám žalobca priznal a zvolil si ten
postup, že sa išiel liečiť do Anglicka. Tam sa podrobil na základe vlastnej úvahy určitým vyšetreniam.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, tu chýba príčinná súvislosť. Doteraz nie je riadne špecifikovaná, o čo ide
v prípade žalobcu, v čom mala byť nemajetková ujma a čo sa týka bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, toto je takisto nedôvodné, pretože k žiadnemu poškodeniu zdravia zo strany žalovaného 1/
a žalovaného 2/ nedošlo. To sú nároky, ktoré súvisia s poškodením zdravia, avšak to sa u žalovaného
1/ a žalovaného 2/ nestalo, a preto celý nárok a žalobu navrhla v plnom rozsahu zamietnuť.

63. Právny zástupca žalovaného 2/ v záverečnej reči uviedol a doplnil, že sa stotožňuje so všetkým, čo

bolo uvedené právnou zástupkyňou žalovaného 1/. Stotožnil sa s vyjadrením svedka D. B. G., A., ktorý
zodpovedal na všetky sporné otázky a žalovaný 2/ má za to, že k „non lege artis“ voči žalobcovi nedošlo.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si trovy konania.

64. Právny zástupca intervenienta žalovaného 1/ v záverečnej reči uviedol, že tak z výsluchu svedka

ako aj z postupu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je treba konštatovať, že žalovaní
postupovali v súlade s právnym poriadkom SR a nedošlo k žiadnemu porušeniu normy, ktorá upravuje
postup lekárskych zariadení pri liečení a diagnostikovaní chorôb pacientov. Nemožno teda prijať záver,
že postup žalovaného 1/ a žalovaného 2/ by spôsobil zásah do osobnostných práv žalobcu. Rozporoval
existenciu zásahu do osobnostných práv žalobcu a hypoteticky aj keby k takému zásahu mohlo dôjsť

alebo došlo vylúčil zodpovednosť žalovaného 1/, keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
zásahom a vznikom ujmy žalobcu. Zároveň žalobný petit, ktorý navrhol vo svojom poslednom vyjadrení
právny zástupca žalobcu považuje za nevykonateľný. Predmetom tohto konania totiž nie je nárok na
náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Okrem toho pri týchto typoch odškodnenia,
v konaní chýba podklad v podobe znaleckých resp. lekárskych posudkov, ktoré by bodovo ohodnotili

vzniknutú bolesť resp. mieru sťaženia spoločenského uplatnenia. V ďalšom odkázal na svoje vyjadrenia.
Žalobu považoval za nedôvodnú, nepreukázanú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si
trovy konania.

65. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkými písomnými vyjadreniami strán a intervenienta

v priebehu sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených
listinných dôkazov, výsluchom svedka D. B. G., A. a zistil nasledovný skutkový stav:

66. Žalobca sa voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v dôsledku presvedčenia o nesprávnom postupe
„non lege artis“ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti domáhal náhrady škody, náhrady nemajetkovej

ujmy, náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako vyplynulo z výpovede
žalobcu, jeho právneho zástupcu či z obsahu žaloby, ako aj ich vyjadrení na pojednávaní, svoju žalobu
odôvodnil tým, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ bol navrhnutý taký lekársky postup, ktorým by došlo
k tomu, že žalobca by prišiel o pankreas, v dôsledku čoho by sa pridružili ďalšie choroby a diagnózyhlavne diagnóza diabetes. Napriek tomu, že takéto vyšetrenia podľa tvrdení žalobcu sa na Slovensku
vykonávali, takéto lekárske vyšetrenie zo strany žalovaného 1/ a 2/ mu nebolo poskytnuté. Okrem toho
žalobca a jeho právny zástupca zdôvodňovali žalobu tým, že bola nesprávne určená diagnóza žalobcu

a nesprávne interpretované CT vyšetrenie, čiže v dôsledku toho došlo k zle stanovenej diagnóze, hoci
žalobca sa podrobil neinvazívnej, nechirurgickej liečbe v Anglicku a podľa posledných správ je vyliečený.
Neodborným zásahom žalovaného 1/ a žalovaného 2/ sa tak zasiahlo do jeho osobnostných práv, bola
mu spôsobená škoda a preto počas celého konania zotrval na podanej žalobe.

67. Sporným medzi stranami sporu bolo, či zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ voči žalobcovi
došlo k postupu „non lege artis“, a teda, či voči žalovanému 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu škody,
nemajetkovej ujmy ako aj za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sporným bolo,
či lekárske vyšetrenie, ktoré vykonalo sa v Anglicku a pre ktoré sa žalobca rozhodol sám a dobrovoľne
sa vykonávalo na Slovensku, a teda či pri diagnóze stanovenej lekármi na Slovensku bolo možné
postupovať takýmto spôsobom ako lekár v Anglicku. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný

1/ a žalovaný 2/ nevykonali žiadny zákrok ani lekársky úkon vo vzťahu k žalobcovi, určili diagnózu
z niekoľkých vyšetrení a navrhli lekársky postup. Žalobca sa s týmto lekárskym postupom nestotožnil
a rozhodol sa pre liečbu v Anglicku dobrovoľne.

68. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 18.05.2021 vyplynulo, že

žalobca dňa 17.08.2020 doručil podnet, ktorým žiadal prešetriť zdravotnú starostlivosť poskytnutú mu
u žalovaného 2/ v časovom období od 01.07.2018 do 07.07.2020. Prešetrením na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie Úrad zistil, že žalobca bol od roku 2007 opakovane hospitalizovaný pre
opakovanú akútnu nonbiliárnu pankreatitídu s konzervatívnym postupom. Na základe odporúčania
spádového gastroenterológa dňa 18.07.2018 bol vyšetrený na endoskopickom pracovisku kliniky

vnútorného lekárstva žalovaného 2/. Z dôvodu nálezu chronickej pankreatitídy mu bolo navrhnuté
chirurgické riešenie drenážna operácia „Partigton-Rochelie“, ktorú odmietol. Dôvodom odmietnutia ako
sám žalobca uviedol bolo, aby nemal trvalo poškodený pankreas s vážnymi následkami a komplikáciami
zdravotného stavu, ktoré takýto zásah do pankreasu sprevádza. Tu Úrad upresnil, že v prípade
navrhovanej operácie sa nejednalo o resekciu pankreasu, a preto ani vznik sekundárneho diabetes

mellitus, z ktorého mal pacient obavy nie je dôsledkom. Pri vyšetrení pacienta EUS (endoskopická
ultrasonografia) boli popisované známky atrofie (zmenšenia) pankreasu s dominantným nálezom
rozširujúcehosahlavnéhovývodupankreasu,vktorombolprítomnýuzlík,atovteleavhlavepankreasu.
Hlavný žlčovod, ktorý spoločne s hlavným pankreatickým vývodom vyúsťuje do dvanástnika v oblasti
papily duodeni major nebo dilatovaný (rozšírený). Stav vysoko imponoval aj podľa medzinárodných EUS

kritérií ako „intraduktálna papilárna mucinózna neoplázia hlavného vývodu“. Uvedené noduly nemali
tieň svedčiaci pre prípadné kalcifikáty. Podľa anamnézy neboli prítomné podmienky pre vznik chronickej
pankreatitídy. Na základe vysokého rizika malígneho zvratu (riziko až 70 % v prípade MD-IPMN) ako
aj na základe odporúčania Európskej spoločnosti gastrointestinálnej endoskopie a charakteristických
znakov na EUS vyšetrení bolo pacientovi navrhnuté chirurgické riešenie a ešte predtým nové MRCP

vyšetrenie pre porovnanie so starším MRCP vyšetrením z roku 2017. Pri ERCP alebo MRCP vyšetrení
sa v prípade diagnózy MD-IPMN zobrazujú defekty v náplni dilatovaného hlavného pankreatického
vývodu zodpovedajúceho nodularitám nádoru alebo hlienovým zátkam bez prítomných stenóz
(zúžení). V dôsledku chronickej obštrukcie (nepriechodnosti) pankreatického vývodu môžu byť prítomné
parenchýmové známky chronickej pankreatitídy, čo významne komplikuje diferenciálnu diagnostiku.

Odlíšenie IPMN od chronickej pankreatitídy vyžaduje dokonalú informovanosť vyšetrujúceho o diagnóze
IPMN. Analýza aspirovanej tekutiny, mucínu (so stanovením hladiny onkomarkerov či cytologickým
vyšetrením) môže byť nápomocná v diagnostike vysokorizikových či malígnych lézií. Management
pacientov s IPMN spočíva v kombinácii sledovania a chirurgickej liečby v závislosti od rizika vzniku
karcinómu. U pacientov s MD-IPMN (diagnóza žalobcu) je toto riziko 70 % na rozdiel od BD-IPMN, kde

je toto riziko menšie ako 20 %. Podľa uvedených kritérií sa odporúča chirurgická resekcia (operačné
odstránenie) u všetkých pacientov s MD-IPMN a zároveň akceptovateľným peroperačným rizikom.

69. Pacient – žalobca si po súkromnej línii vybavil vyšetrenie v Anglicku, kde na základe EUS bola
konštatovaná litiáza ductus Wirsungi, teda prítomnosť kameňov v hlavnom pankreatickom vývode

namiesto nodulov. Po návrate na Slovensko pacient – žalobca navštívil D. B. G., A. – lekára žalovaného
2/, ktorý na základe vyšetrenia z Anglicka objednal CT vyšetrenie pankreasu, ktoré je na potvrdenie
prítomnosti konkrementov citlivé. Na danom vyšetrení bolo popisované hypodenzné ložisko v hlave
pankreasu vysoko podozrivé z tumoru. Za ním bol nález dilatovaného ductus Wirsungi, pankreatolitiázanebola popisovaná. Navyše sa opisujú zväčšené lymfatické uzliny vo viacerých oblastiach v okolí aorty,
v okolí truncus celiacus, v nadobličkovej oblasti a tiež v oblasti bránky pečene. Nález bol zhodnotený
ako MD-IPMN s patologickou lymfadenopatiou. Kontrola bola dňa 15.10.2018 a pacient – žalobca bol

odoslaný na konzultáciu do nemocnice žalovaného 1/, kde bol odporúčaný na chirurgický postup.

70. Medzitým však pacient v marci 2019 absolvoval ERCP vyšetrenie na súkromnej klinike v Anglicku,
kde podľa popisu sa urobila pankreatická sfinkterektómia s extrakciou mäkkého kameňa z ductus
Wirsungi, na stenózu sa použil krytý kovový sten. Neskôr po jeho extrakcii (vytiahnutí) sa preventívne

vložili podľa dokumentácie tzv. pigtailové stenty. Stav bol hodnotený ako uspokojivý s perspektívou
otvorenia vývodu najmenej dva roky. Diagnózu pankreatolitáza nepotvrdilo ani jedno zo zobrazovacích
relevantných metód vykonaných na Slovensku. Takto to vyplynulo z lekárskej správy v Anglicku. Naopak
nález nejavil ani jeden zo znakov prípadného konkrementu.

71. Úrad konštatuje, že nedá sa potvrdiť, že by na slovenských pracoviskách nebola diagnóza z kliniky

v Anglicku braná do úvahy. Práve z toho dôvodu bolo vykonané doplňujúce CT vyšetrenie. Tu však úrad
poopravil tvrdenie, že na Slovensku sa ERCP vyšetrenie nevykonáva. Toto vyšetrenie sa vykonáva na
Slovensku už 45 rokov a v súčasnosti je tu minimálne 10 pracovísk, ktoré toto vyšetrenie vykonávajú.
Konkrétne pracovisko žalovaného 2/ patrí medzi najlepšie na Slovensku. Navyše ERCP neznamená
zákrok na žlčníku ako sa uvádza v podnete žalobcu, nakoľko celé znenie je endoskopická retrográdna

cholangiopankreatografia a ako už zo samotného názvu vyplýva, prirodzene sa robia zákroky na
pankrease. Za účelom realizácie tohto vyšetrenia nebola nutná zahraničná intervencia ani udelenie
žiadnej výnimky.

72. Prípadný chirurgický zákrok na pankrease sa riadi v konečnom dôsledku peroperačnou histológiou

a nemusí vždy znamenať devastačnú operáciu, z ktorej mal žalobca – pacient obavy. Čo sa týka postupu
„lege artis“ i keď existuje možnosť alternatívnej diagnózy, v praxi to pre lekára znamená jednoznačne
diagnózu, ktorá ohrozuje viac pacienta na živote. V tomto prípade u žalobcu ide o diagnózu MD-IPMN
a táto diagnóza nie je u pacienta ani dnes vylúčená. Naopak pri postupe lekára z anglickej kliniky
je čiastočne zarážajúce, že nebral do úvahy túto závažnú diagnózu a nevenoval sa jej. Je otázne,

prečo uvedený mäkký konkrement a prípadný aspirát z pankreasu nepodrobil vyšetreniu onkomarkerov
a cytológii. Ako sa vyjadril k popisovanému zväčšeniu lymfatických uzlín, nález bol hodnotený ako MD-
IPMN s patologickou lymfadenopatiou. Tieto zmeny sú skôr charakteristické pre malígny proces a nie
pre chronickú pankreatitídu.

73. U pacientov ako je aj žalobca s MD-IPMN je riziko už vyvinutého karcinómu 70 %. Vzhľadom na
výsledky rádiologických vyšetrení, závery konzília chirurgov táto diagnóza nie je u pacienta – žalobcu
vylúčená dodnes, naopak stále pretrváva vysoké podozrenie, že sa o túto diagnózu môže jednať. Primár
D. B. G., A. – lekár žalovaného 2/ sa pri komplexnom hodnotení žalobcu logicky zameral na možnú
najťažšiu diagnózu, ktorá ohrozuje pacienta na živote. Postup a vyšetrenia boli volené správne, čo

potvrdzujú aj jednotlivé závery z týchto vyšetrení.

74. V závere Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že u dohliadaného subjektu
t.j. žalovaného 2/ nezistil nedostatky v rámci predmetu dohľadu pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

75. Súd ďalej z obsahu spisu zistil, že žalobca si u Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 12.02.2019
uplatnil preplatenie zákroku v zahraničí a súčasťou jeho žiadosti bolo aj odporúčanie z Bournemouth
Private Clinic Veľká Británia, zdravotný výkon ERCP a s tým súvisiace ďalšie vyšetrenia. Všeobecná
zdravotná poisťovňa prípisom zo dňa 29.04.2019 (č. listu 47) žalobcovi oznámila, že v zmysle
ustanovenia § 9 písm. d) zákona č. 58/2004 v znení neskorších predpisov náklady cezhraničnej

zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚ ak patrí do rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poisťovňa v Slovenskej republike môžu byť
preplatené vo výške úhrady v Slovenskej republike. Na základe uvedeného uhradila žalobcovi sumu
2.442,05 Eur.

76. Všeobecná zdravotná poisťovňa dňa 25.01.2021 vydala rozhodnutie č. ZE206200415, ktorým
zastavila konanie v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
o žiadosti žalobcu o dodatočné udelenie súhlasu na úhradu nákladov v inom členskom štáte (č. listu 75).77. Žalobca s rozhodnutím Všeobecnej zdravotnej poisťovne nesúhlasil, proti rozhodnutiu podal
odvolanie, o ktorom rozhodoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 04.03.2021
v konaní NZ 920/00001/2021/R, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

78. Súd ďalej z obsahu spisu zistil, že žalobca podal žalobu na zaplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti poskytnutej poistencovi v zahraničí voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni dňa 18.11.2020,
ktorá sa vedie resp. viedla v tom čase na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/71/2020, v ktorej
si žalobca uplatňuje náhradu za zdravotnú starostlivosť vo výške 11.884,18 Eur. Vec doposiaľ nie je

právoplatne skončená.

79. Podľa ustanovenia § 415 od. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

80. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

81. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov tým nie je dotknutá.

82. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

83. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov

lekárskej vedy.

84.Podľa§17ods.1citovanéhozákona(rozhodovaniepriposkytovanízdravotnejstarostlivostiaslužieb
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla
zdravotná starostlivosť správne (§ 4 ods. 3) alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho

zdravotníckehopracovníkavsúvislostisposkytovanímzdravotnejstarostlivostialeboslužiebsúvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu;
žiadosť sa podáva písomne.

85. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje

žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, osoba má
právo

a) požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného
predpisu, 18/ ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti

b) obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného predpisu, 19/ ak predmetom žiadosti
je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

86. Pri realizácii zdravotnej starostlivosti má vplyv na výsledok okrem samotného postupu lekárov

a ostatných zdravotníckych pracovníkov poskytovateľa množstvo ďalších faktorov (napr. chronický
zdravotný stav, spolupráca pacienta, rozhodnutie pacienta) teda ide o faktory, ktoré sú dôležité pre
výsledok, ale ktoré lekár nie je schopný ovplyvniť a často ani predvídať. Podstatou poskytovanej
zdravotnej starostlivosti je vlastne zasahovanie do fyzickej a psychickej integrity človeka, pričom
základom medicínskeho rozhodovania je hodnotenie benefitov a rizík zákroku vo vzťahu k liečbe

ochorenia pacienta. Zodpovednosť lekára za výsledok by v podstate paralelizovala poskytovanie
zdravotnej starostlivosti.87. Hmotnoprávnym základom sporu medzi pacientom a zdravotníckym zariadením je zodpovednosť
za škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu je založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku
škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za konanie alebo opomenutie za výsledok. Každá

konkrétna situácia sa posudzuje individuálne a zvažuje sa, či zdravotnícke zariadenie alebo lekár zvolil
postup adekvátny k ochoreniu a šetrný k pacientovi. Všetko sa posudzuje na základe poznatkov, ktoré
mal lekár k dispozícii v čase uskutočnenia zákroku.

88. Základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu

podľa § 420 OZ sú:

a) protiprávne konanie,
b) následok – vznik škody,
c) príčinná súvislosť medzi konaním a následkom,
d) zavinenie.

Všetky predpoklady musia byť splnené súčasne.

89. Protiprávne konanie - t.j. konanie v rozpore s objektívnym právom teda porušenie určitej právnej
povinnosti vyplývajúcej zo zákona, zo zmluvy alebo všeobecnej prevenčnej povinnosti.

90. Povinnosti vyplývajúce z pravidiel profesie, teda postupy, ktoré je možné považovať za
akceptovateľné vzhľadom k súčasnému stavu poznania aj v zmysle profesionálnej etiky. V súvislosti
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú tieto normy označované ako profesné štandardy, lex artis
a lekárska etika. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním.

91. Škoda je škodlivý následok v podobe skutočnej materiálnej škody či ušlého zisku. Treba separovať
ujmu (ktorej spôsobenie je vytýkané zdravotníckemu zariadeniu) od rôznych zmien pacientovho
zdravotného stavu, ktorý sa mohol vyvíjať nezávisle na vonkajší zásah.

92. Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť bezpečne preukázaná. Medzi protiprávnym

konaním a následkom musí existovať vzťah príčinnej a následku t.j. že nepriaznivý následok by nebol
nastal, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu.

93. Zavinenie – ide o psychický pomer konajúcej osoby ku konaniu, následku a príčinnej súvislosti medzi
ním. Zavinenie je prezumované pokiaľ ide o nedbanlivosť, pri ktorej vôľa nesmeruje ku škodlivému

následku. Právnická osoba sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu ak preukáže, že protiprávne
spôsobenú škodu nezavinila, teda že ju nezavinili fyzické osoby, ktoré konali v jej mene.

94. Žalovaní 1/ a 2/ sú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti primárnej, sekundárnej a následne aj
osobitnej zdravotnej starostlivosti, o čom svedčia zriaďovacie listiny.

95. Žalobca sa žalobou domáhal, aby žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili mu
titulom náhrady škody sumu 11.884,18 Eur. Žalobca svojou žalobou si uplatňuje škodu podľa § 415 OZ
a § 420 a nasl. OZ a to, že došlo k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mu
neposkytli lekársku starostlivosť „lege artis“ a zároveň na základe zle určenej diagnózy navrhli žalobcovi

liečebný postup, ktorý bol invazívny a zanechal by na žalobcovi trvalé následky, na základe ktorých by
bol zdravotný stav žalobcu trvalo poškodený a zároveň kvalita života žalobcu by bola výrazne zhoršená.
Keďže žalobca absolvoval liečebný postup navrhovaný anglickou klinikou a tento liečebný postup bol
úspešný, zaplatil sumu za liečenie, a to vo výške 10.539,49 Eur, z ktorých mu zdravotnou poisťovňou
bola poskytnutá suma 2.445,05 Eur, teda spolu 8.094,44 Eur, sumu cestovných nákladov vo výške

489,74 Eur a sumu nákladov na ubytovanie vo výške 3.300,-Eur, teda titulom náhrady škody sa domáha
celkovo sumy 11.884,18 Eur.

96. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe lekárskych vyšetrení medzi žalobcom
a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ za účelom uzdravenia resp. zlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Podľa

žalobcu a jeho právneho zástupcu, lekár žalovaného 2/ nesprávne interpretoval CT vyšetrenie a teda
na základe toho aj nesprávne stanovil diagnózu. Ak by sa žalobca bol podrobil lekárskemu vyšetreniu
tak, ako to navrhoval lekár žalovaného 2/ a tomuto vyšetreniu, ktoré potvrdili aj lekári u žalovaného
1/ sa podrobil, došlo by k výraznému zhoršeniu kvality jeho života, nakoľko podľa žalobcu by došlok strihaniu pankreasu, v dôsledku čoho by sa pridružili ďalšie choroby a ťažkosti, hlavne však diabetes.
Žalobca požadoval od žalovaných 1/ a 2/ neinvazívnu, nechirurgickú liečbu len cez vývod. Keďže takáto
liečba mu zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nebola poskytnutá, podrobil sa vyšetreniu a následne

aj zákroku v Anglicku. Škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť pozostáva z úhrady zákroku v Anglicku
aďalšíchnákladov,ktoréstýmbolispojené.Žalobcaajehoprávnyzástupcazotrvalinatom,žediagnóza
nebola určená „lege artis“ ale „non lege artis“.

97. Súd teda mal preukázané, že žalobca si uplatnil náhradu škody v sume 11.884,18 Eur s poukazom

na ustanovenie § 415 OZ a § 420 OZ. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že subjekt môže byť
zodpovednýzaškodulenzapredpokladu,žeurčitáskutočnosťsktoroujepodľaObčianskehozákonníka
spojená zodpovednosť za škodu t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť,
škodu skutočne spôsobila. V uvedenom prípade podľa názoru súdu táto skutočnosť nebola žiadnym
spôsobom žalobcom preukázaná. V tomto prípade nebol naplnený ani jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. K tvrdeniu žalobcu o jednoznačnej potrebe absolvovania liečby v zahraničí

súd dáva do pozornosti aj vyjadrenie D. D. M. F. hlavného odborníka pre gastroenterológiu, ktorý na
strane 3 rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 04.03.2021, ktorým bolo
rozhodnuté o zamietnutí odvolania Všeobecnej zdravotnej poisťovne proti rozhodnutiu č. ZE20600415
zo dňa 25.01.2021, kedy bolo doručené stanovisko hlavného odborníka pre gastroenterológiu uvádza:
„Jedná sa o ERCP (endoskopickú retrográdnu cholangiopankreatikografiu), ktorá sa používa na

diagnostické a terapeutické výkony na vybraných ochoreniach žlčových a pankreatických ciest. Táto
metóda sa na Slovensku využíva od roku 1976 (45 rokov), kedy primár D. N. N. po prvýkrát toto
vyšetrenie uskutočnil (pri hodnotení bol aj prim. rtg. pracoviska D. C.). V súčasnosti je na Slovensku
minimálne 10 pracovísk, kde sa táto metóda používa. Konkrétne v Ružomberku, kde bol pacient
sledovaný sa vykoná najviac ERCP vyšetrení za rok na Slovensku.“ Hlavný odborník konštatoval, že

výkon, ktorý žalobca popísal, dal sa vykonať aj na Slovensku. Z toho dôvodu sa súd stotožnil s tvrdením,
či už žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/, že nebola potreba vykonávať takýto lekársky úkon v zahraničí.
Naďalej však zdôrazňuje a poukazuje na to, čo vyplynulo aj z výpovede svedka – lekára žalovaného
2/, že diagnóza, ktorá bola určená v Anglicku, na Slovensku nebola preukázaná, avšak diagnóza,
ktorá bola určená na Slovensku žalobcovi, tak u takto určenej diagnózy sa nepoužíva lekársky postup

ako zvolil lekár v Anglicku. Súd konštatuje, že žalobcom neboli preukázané predpoklady zodpovednosti
za škodu tak ako si ju uplatnil, a to protiprávne konanie, následok – vznik škody, príčinná súvislosť
medzi konaním a následkom a zavinenie. V tomto prejednávanom prípade žalovaný 1/ ani žalovaný 2/
nevykonali navrhovaný zákrok tak, ako ho odporúčali žalobcovi, čiže pre súd tu chýba príčinná súvislosť
medzi poskytnutím „nesprávnej zdravotnej starostlivosti“ a vznikom nemajetkovej ujmy, či škody, ako

si ju žalobca uplatnil. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom ujmy žalobcu.
Súd konštatuje, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti
žalobcovi a možným poškodením resp. nepoškodením zdravia. Príčinná súvislosť medzi liečebným
postupom, ktorý nebol „lege artis“ (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však konštatoval
svojim rozhodnutím, že liečebný postup bol „lege artis“) a škodou na zdraví pacienta (ako jedna zo

základných podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu) musí byť bezpečne zistená, dôkazné
bremeno v tomto prípade vždy znáša žalobca. Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym
konaním žalovaných a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu iba
pravdepodobnosť. V tomto prípade súd konštatuje, že neexistuje súvis medzi poskytnutím zdravotnej
starostlivosti žalobcovi a jeho možnými zdravotnými ťažkosťami a teda neexistuje ani dôvod a nárok,

ktorý by oprávňoval žalobcu domáhať sa zaplatenia náhrady škody a ďalších nárokov, keďže u žalobcu
k žiadnemu poškodeniu zdravia nedošlo, žalovaný postupoval pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
žalobcovi „lege artis“. Na margo toho súd uvádza, že stanovenie inej diagnózy ako udáva žalobca
automaticky nespôsobuje vznik škody resp. poškodenie zdravia.

98. Ďalej sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu s poukazom na
ustanovenie § 11 OZ mala vzniknúť, pretože fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia a svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Ide o tzv. osobnostné právo človeka, pri ktorých nie je rozhodné pri akej príležitosti či v súvislosti
s akou činnosťou došlo k zásahu do osobnej integrity fyzickej osoby. Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil

na sumu 80.000,- Eur, ktorú žiadal od žalovaného 1/ a na sumu 80.000,- Eur, ktorú žiadal od žalovaného
2/.99. Ustanovenie § 11 OZ priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu
osobnejpovahy.Ikeďzákonnedefinujepojemzásahaninepodávavýpočetkonkrétnychforiemzásahov,

ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bez pochyby tak aktívne konanie ako aj
pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho oponenti), ktoré má v zákone uvedené znaky.
Takýmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávnený nie je zásah do osobnostnej
sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania napr. výkon práva, plnenie povinnosti,
svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na

osobnosť fyzickej osoby. Aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať
sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom musia byť
splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na chránených osobnostných právach). Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je
potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození
fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky

musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať
sa ochrany a povinnosti subjektu zásahu súdom uložené povinnosti znášať. Občianskoprávna ochrana
osobnostifyzickejosobypodľa§13OZtakprichádzadoúvahylenvtýchprípadochzásahudoosobnosti
takejto osoby chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré možno kvalifikovať ako neoprávnené
(protiprávne).

100. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ postupovali správne,
určili žalobcovi diagnózu a príslušné operačné postupy a z ich strany nedošlo k poskytnutiu zdravotnej
starostlivosti„nonlegeartis“.ZvýsluchusvedkaD.B.G.,A.aleajsamotnéhožalobcuanásledneďalších
listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil, mal súd preukázané, že v tomto prípade žalobca mylne sa

domnieval, že mu bol diagnostikovaný karcinóm pankreasu a z toho vyplývajúce psychické ujmy tak, ako
uvádzal vo svojej žalobe. Pokiaľ ide o diagnózu, ktorá mu bola stanovená MD-IPMN nie je zhubný nádor
aaninikdezpredloženýchlistíntak,akototvrdilsvedoksanespomínaprítomnosťkarcinómupankreasu.
Zhodne žalobca mylne interpretoval nezvýšené onkologické markery, nakoľko u diagnózy MD-IPMN
nebývajú zvýšené, keďže ide len o potencionálne malígne (zhubné) ochorenie. V tomto prípade tak

ako bolo uvedené a vychádza sa aj z európskych postupov a medicínskych postupov bola žalobcovi
správne navrhnutá liečba a chirurgický výkon. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ a jeho zdravotnícky personál,
títo nevykonávali diagnostiku ale stanovili chirurgický postup, na základe zrealizovaných diagnostických
vyšetrení príslušnými špecialistami v odbore rádiológ alebo gastroenterológ.

101. Inštitút nemajetkovej ujmy vyjadruje najmä náhradu za zásah do ochrany osobnosti resp. zásah
do práva na zdravie, súkromie a rodinný život, spočívajúci v utrpných pocitoch, frustrácie, šoku, stresu,
smútku. Ak nároky za materiálnu ujmu podľa ustanovení OZ o nárokoch na náhradu škody nebudú
dostatočnou satisfakciou za škodu na zdraví za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je
vylúčené, aby sa dotknutá osoba domáhala ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti.

Nie je však prípustné, aby sa osoba dotknutá na zdraví pokúšala žalobou na ochranu osobnosti
nahrádzať či navyšovať svoje nároky z titulu náhrady škody. Domôcť sa ďalšej satisfakcie podľa
ustanovení na ochranu osobnosti však nemožno na základe rovnakých skutkových tvrdení ako je to
v žalobe o náhradu škody. Sú to samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto ich
nie je možné uplatniť na základe rovnakých skutkových tvrdení. Mimo iného súd uvádza, že žalobca

uvádza rovnaké skutkové tvrdenia pri náhrade na sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj pri nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy. Svoj nárok neodôvodnil inými skutkovými okolnosťami. Už len z týchto
dôvodov je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nedôvodný.

102.Súdvšakkonštatuje,žeprioritnesazaoberaltým,čižalobatak,akosijuuplatnilžalobcajedôvodná,

a teda či zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k vykonaniu zákroku, v dôsledku ktorého bola
žalobcovi spôsobená škoda tak, aby si túto mohol uplatniť spolu s náhradou nemajetkovej ujmy ako aj
žalobou o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

103. V konaní bolo sporné, či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vykonali nejaký zákrok, kvôli ktorému by mohlo

u žalobcu dôjsť k náhrade škody, nemajetkovej ujmy ako aj náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tak žalovaný 1/ ako aj
žalovaný 2/ nevykonali žiaden zákrok (nesprávny). Túto skutočnosť konštatoval aj Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. V tomto prípade ani žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nevykonali žiadny zákrokreálne. Navyše Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že zdravotná starostlivosť
bola žalobcovi poskytnutá správne t.j. „lege artis“. Aj keď uvedený záver úradu nie je prekážkou na
podanie žaloby, podľa názoru súdu chýba príčinná súvislosť medzi poskytnutím nesprávnej zdravotnej

starostlivosti a vznikom nemajetkovej ujmy či škody.

104. Súd dospel k záveru, že tak ako aj vyplýva z postupu a rozhodnutia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a súd konštatuje, žalovaní 1/ a 2/ postupovali v súlade s právnym poriadkom
SR a nedošlo k žiadnemu porušeniu normy, ktorá upravuje postup lekárskych zariadení pri liečení

a diagnostikovaní chorôb pacientov. Teda súd neprijal záver žalobcu, že konaním žalovaného 1/
a žalovaného 2/ bol spôsobený zásah do osobnostných práv žalobcu. Nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi zásahom a vznikom ujmy žalobcu. Pokiaľ ide o konania, v ktorých sa uplatňuje náhrada
za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže chýba príčinná súvislosť súd aj
v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Odškodnenie bolesti sa poskytuje za bolesť spôsobenú škodou
na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním následkov škody na zdraví. Žalovaný 2/ pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti žalobcovi nijakým spôsobom nemohol spôsobiť bolesť v zmysle zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene
adoplnenízákonaNárodnejradySRč.273/1994Z.z.ozdravotnompoisťovaní,financovanízdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetví v podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bola určená diagnóza,

s ktorou sa nestotožnil a sám z vlastnej vôle bez presne stanoveného postupu sa vybral na súkromnú
kliniku do Anglicka, kde mu bola stanovená iná diagnóza pre žalobcu „výhodnejšia diagnóza“, avšak
ani na tejto klinike v Anglicku nebola vyvrátená diagnóza, ktorú stanovil žalovaný 2/. Žalobca vo svojej
žalobe ale ani z jeho výsluchu nijakým konkrétnym spôsobom neuviedol, aká konkrétna bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona o bolestnom mu mala byť zo strany žalovaného 2/

spôsobená. Súd tu nevidí žiadnu konkrétnu súvislosť pokiaľ ide o bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle vyššie citovaného zákona. Ak by aj súd pristúpil na návrh žalobcu, ktorým žiadal
ustanoviťznalca,ktorývypracujeznaleckýposudokabodovoohodnotíbolesťčisťaženiespoločenského
uplatnenia ( žalobca sa cíti zdravotne v poriadku), prípadne ustanovený znalec by nemal z čoho
vychádzať a o čo sa opierať.

105. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.
Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, pričom predmetom ochrany je osobnosť človeka vo
svojej celistvosti ako nehmotný statok. Ide o absolútne právo fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým.
Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý bol spôsobený vyvolať ohrozenie alebo porušenie

práv, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 11 OZ. Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj
vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie
resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo porušením jeho osobnosti
ako celku.

106. Zodpovednosť za ohrozenie alebo porušenie práva na ochranu osobnosti je založené na
objektívnom princípe, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa
práva. Na to, aby mohlo dôjsť k vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu, musia byť
splnené zákonom stanovené predpoklady, ktorými sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti

medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. V prípade, že dôjde k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej
osoby, stačí aj ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen
v porušení ale i v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby, pričom zákon nedefinuje pojem zásah
a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je
ním však bez pochyby tak aktívne konanie ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho

opomenutie). Musí ísť pri tom o nemajetkovú ujmu, teda takú, ktorá sa nepremieta bezprostredne do
majetkovej sféry postihnutej osoby, pretože túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej
ujmy vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami. Ďalšou podmienkou použitia jednotlivých
právnych prostriedkov ochrany osobnosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. Pod neoprávneným
zásahom chápeme také konanie, ktoré smeruje proti osobnostnej a mravnej integrite fyzickej osoby,

je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje postavenie a uplatnenie
danej osoby v spoločnosti. Neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti
vylučujúce protiprávnosť konania napr. výkon práva a plnenie povinností, svojpomoc, nutná obrana
či krajná núdza. Pokiaľ sa má proti takémuto neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávnaochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu osobnosti.
Toto však u žalobcu preukázané a zistené vykonaným dokazovaním nebolo. Poslednou podmienkou
vzniku občianskoprávnych sankcií pri ochrane osobnosti je príčinná súvislosť medzi neoprávneným

zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď
v porušení alebo ohrození fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane
povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah
musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach).

107. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2/, že stanovenie inej než žalobcom „žiadanej“
diagnózyneznamenápoškodeniezdraviapacienta.Jednásaočistomedicínskynázorlekáravyplývajúci
z vyšetrení pacienta a preto takéto konanie nie je postup „non lege artis“. Navyše žalovaný 2/ na ním
stanovenej diagnóze napriek všetkému naďalej trvá, a to v záujme samotného pacienta – žalobcu. Ak
by aj zobral súd do úvahy skutočnosť, že žalobcovi bola na inom mieste stanovená odlišná diagnóza

(v Anglicku) než diagnóza stanovená žalovaným 2/, to neznamená, že táto diagnóza žalovaným 2/ je
vylúčená. Hypoteticky mohla by nastať odlišná situácia, keby žalobcovi zo strany žalovaného 2/ po
stanovenídiagnózyMD-IPMNbolaajvykonanápredmetnáindikovanáoperáciaanásledneby sazistilo,
že diagnóza bola nesprávna a operácia vykonaná zbytočne. Žalobcovi však žiadna operácia zo strany
žalovaného 2/ a žalovaného 1/ nebola vykonaná, a teda nedošlo k žiadnemu poškodeniu zdravia, čiže

neexistuje škoda alebo ujma, za ktorú by žalovaní 1/ a 2/ mali niesť zodpovednosť.

108. Pokiaľ ide o ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom v písomnom vyjadrení, v tomto smere súd
považoval dokazovanie navrhnuté žalobcom, či už na znalecké posudky alebo výsluchy ďalších lekárov
za nadbytočné a nehospodárne a z toho dôvodu toto dokazovanie nenariadil, nakoľko by neprinieslo

žiadne nové zistenia v posudzovanom prípade.

109. Zhrňujúc pokiaľ ide o posúdenie žaloby v zmysle ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti
žalovaných 1/ a 2/ za škodu v zmysle ustanovení § 420 a nasl. OZ o náhrade škody chýba pre
súd základný predpoklad, a to porušenie povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ pri poskytnutí

zdravotnej starostlivosti. Naviac sám Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že
všetky vyšetrenia u žalobcu boli vykonané „lege artis“.

110. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného
1/ a žalovaného 2/ nedošlo k porušeniu povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a teda

postup žalovaných 1/ a 2/ bol vykonaný „lege artis“ čo konštatoval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou v administratívnom konaní.

111. V tejto súvislosti súd pokiaľ ide o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy žalobu v celom
rozsahu zamietol.

112. Súd sa nezaoberal námietkou premlčania z dôvodov vyššie uvedených, keďže konštatoval, že
žaloba žalobcu je nedôvodná.

113. Pokiaľ ide o náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v tejto časti

súd žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd postráda práve existenciu neoprávneného zásahu čo i len
následkom hoci aj neúmyselného porušenia povinnosti. Hoci zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ pri
zásahu do osobnostných práv je objektívna teda nevyžaduje sa zavinenie, pre zodpovednosť sa vždy
vyžaduje protiprávne konanie – neoprávnenosť zásahu. V tomto prípade však nebolo žiadne protiprávne
konanie zo strany žalovaných 1/ a 2/, čiže nevznikla žalobcovi žiadna ujma, ktorá by mala takýmto

protiprávnym konaním vzniknúť a chýba tu príčinná súvislosť. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

114. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/ ako aj
intervenientovi na strane žalovaného 1/, ktorí mali v spore úspech právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý je povinný uhradiť v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 22, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023