Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. František Zelený

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202317
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723202317.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: 1) A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. X) E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., práv.
zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.
Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej, s.r.o., Žižkova 2073/19, Košice, IČO: 51 417 685, v konaní

o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiťžalobcovi v 1./rade sumu 2.500,- eur
a žalobkyni v 2./rade sumu 2.500,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a v 2./rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12.4.2023 domáhali, aby zaviazal žalovaného zaplatiť
každému z nich po 2.500,- eur. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní
odôvodnili tým, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.11.2014 bol
právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok
na zaplatenie sumy 15.961,02 eur spolu s príslušenstvom, ktorý mal vyplývať z uzavretej úverovej
zmluvy zo dňa 18.1.2012. Z uvedeného rozsudku sa právny predchodca žalovaného domáhal núteného

výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní u súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu. Súdnemu
exekútorovi bolo dňa 21.9.2015 udelené poverenie na vykonanie exekúcie a následne tento doručil
žalobcom ako povinným upovedomenie o začatí exekúcie na zaplatenie sumy vyčíslenej vo výške
25.879,65 eur. Návrhom doručeným súdu dňa 26.5.2016 žalobcovia požiadali o zastavenie exekúcie
s odôvodnením porušenia svojich spotrebiteľských práv zo strany právneho predchodcu žalovaného,
spočívajúcich vo využívaní nekalých obchodných praktík a včlenenia do úverovej zmluvy neprijateľných
zmluvných podmienok, ktorých následkom bolo domáhanie sa plnení, ktorých povaha priamo odporuje

príslušným právnym predpisom. Po začatí exekúcie došlo k sukcesii akýchkoľvek práv a povinností
patriacich dodávateľovi z predmetnej úverovej zmluvy, na základe čoho tak žalovaný nadobudol všetky
práva a povinnosti dodávateľa. O podanom návrhu vo veci exekučný súd rozhodol uznesením zo
dňa 31.1.2023 sp. zn, 18Er/397/2015 – 83, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2023 tak, že
exekúciu zastavil. Uvedeným rozhodnutím tak došlo zo strany exekučného súdu k poskytnutiu ochrany
spotrebiteľovi, ktorej sa prostredníctvom jednotlivých inštitútov procesnej obrany v exekučnom konaní

domáhal. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že zo strany veriteľa už na začiatku zmluvného
vzťahu došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorých integrálnou súčasťou je ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, práva na pravdivéa úplné informácie o zmluvnom vzťahu, či práva na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany
veriteľa, garantovaných ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, zák. č. 129/2010 Z. z. a zák. č. 250/2007 Z.
z., bližšie špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na citované

ustanovenia zákona vznikol žalobcom ako spotrebiteľom nárok na primerané finančné zadosťučinenie,
ktorého sa podanou žalobou domáhajú. Odkázali na ustanovenie § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a na rozhodovaciu prax súdnych autorít, a to rozsudok NS SR vydaný v konaní
sp. zn. 6Cdo/127/2017. Na základe záverov daného rozhodnutia NS SR konštatovali, že úspešným
uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní nároku zo

spotrebiteľskej zmluvy, určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky, či poskytnutie ochrany práv spotrebiteľa akýmkoľvek
iným spôsobom (napríklad aj zastavenie exekúcie vedenej v rozpore s príslušnými spotrebiteľskými
predpismi). V prejednávanom prípade je táto podmienka splnená právoplatným uznesením Okresného
súdu Poprad o zastavenie exekúcie. Vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo strany žalobcov preukazovať, nakoľko na vznik tohto

práva postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti, čo v prejednávanom prípade je naplnené .
Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosť učinenia je primeranosť. Vzhľadom
na to, že zo strany právneho predchodcu žalovaného a následne zo strany žalovaného došlo
k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu, a toto vyústilo nielen do konania
pred rozhodcovským súdom, ale aj do náročného exekučného konania, kde spotrebitelia boli nútení

obhajovať svoje porušenia práva a v ktorom boli žalobcovia úspešní, žalobcovia si uplatňujú nárok na
primerané finančné zadosťučinenie každý po 2.500,- eur.
Na preukázanie svojich tvrdení predložili upovedomenie o začatí exekúcie, uznesenie súdu, konečné
vyúčtovanie exekučného konania, predžalobnú výzvu. V priebehu konania navrhli k veci vypočuť
žalobkyňu v druhom rade.

2.Žalobcovia v ďalšom písomnom podaní uviedli, že už pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo zo
strany právneho predchodcu žalovaného k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, práva na pravdivé a úplné
informácie o zmluvnom vzťahu, práva na konanie dodávateľa s odbornou starostlivosťou vo vzťahu

k spotrebiteľovi a podobne. Porušenie práva spočívalo najmä v tom, že právny predchodca žalovaného
ako dodávateľ predložil žalobcovi ako spotrebiteľovi na podpis návrh úverovej zmluvy, ktorá obsahuje
hneď niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, neúplných a nepravdivých informácií, neobsahujú
obligatórne náležitosti predpokladané príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch
a iných príslušných právnych predpisov. Samotná úverová zmluva trpela hneď niekoľkými vadami, ktoré

žalobca v danom konaní aktívne namietal, teda domáhal sa ochrany svojich práv bez ohľadu na povahu
samotného súdneho konania. Žalobca v dôsledku porušenia týchto práv sa v konaní vedenom na
súde pod sp. zn 18Er 397/2015 domáhal zastavenia exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu,
vydaného na podklade rozhodcovskej doložky predstavujúcej neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je teda
zrejmé, že právny predchodca žalovaného ako dodávateľ nekonal v súlade so spotrebiteľským právom

už pri uzatváraní zmluvy, ako aj počas trvania zmluvného vzťahu (keďže neustále vyzýval žalobcu
na plnenia, na ktoré nemal nárok a uplatňoval si svoje práva za využitia neprijateľných zmluvných
podmienok). Dodávateľ teda porušil práva spotrebiteľa, čím je daný predpoklad pre priznanie nároku
na primerané finančné zadosť učinenie. Preukázanie porušenia konkrétnych práv spotrebiteľa, resp.
povinnosti dodávateľa nie je predmetom konania o priznanie primeraného finančného zadosť učinenia.

Pre účely priznania nároku na primerané finančné zadosť učinenie, nie je nevyhnutné, aby porušenie
spotrebiteľských práv bolo konštatované výrokom meritórneho rozhodnutia, ale postačuje, ak porušenie
spotrebiteľských práv odôvodňuje meritórne rozhodnutie súdu.(napríklad na základe záverov o porušení
takýchtoprávsúduložídodávateľovivydaťbezdôvodnéobohatenie,zamietnežalobudodávateľa,ktorou
sa domáha priznania nárokov, alebo aj exekučný súd zastaví exekúcie vedené na podklade exekučného

titulu, ktorý nie je možné považovať za nespôsobilý exekučný titul). Bez ohľadu na formu a spôsob
rozhodnutia súdu, v konaní vedenom Okresným súdom Poprad, pod sp. zn. 18Er 397/2015 sa žalobca
domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv a v tomto konaní bol úspešný. Primeranosť nároku na
primerané finančné zadosť učinenie je výlučne v kompetencii súdu a vyjadrenie strán má len podporný
charakter. Kategória primeranosti je subjektívnou kategóriou, ku ktorej dospeje konajúci súd na základe

jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti, ktorú však nie je možné
osobitne vypočítať. Rovnako tak neexistujú ani iné dôkazy, ktoré by primeranosť preukazovali. Nie je
možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že konal legitímne pri podaní návrhu na exekúciu. Pretože
napriektomu,žežalovanýnedisponovalmateriálnevykonateľnýmaspôsobilýmexekučnýmtitulom,sámsa rozhodol vymáhať svoje neexistujúce nároky prostredníctvo exekúcie, čím z jeho strany nepochybne
došlo k zneužívaniu práva. Uplatnená suma priznaného finančného zadosť učinenia má vzhľadom na
infláciu od roku 2014, kedy došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku prakticky o 587,50 eur menšiu

hodnotu, než ju mala v čase najvýraznejších zásahov do práv spotrebiteľa, a do momentu právoplatného
rozhodnutia o tomto nároku je odôvodnené predpokladať, že vzhľadom na aktuálny narastajúci trend
miery inflácie, bude mať táto suma ešte nižšiu hodnotu. Na podporu svojich záverov odkázal na
rozhodnutia súdnych autorít a to uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 92/2021, sp.zn. 5E Cdo 192/2014.

3.Na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe a dôvodoch uvedených v písomnom podaní. Medzi
žalobcami a právnym predchodcom žalovaného došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom jednotlivé
záväzky z tejto zmluvy boli zabezpečené rozhodcovskou doložkou. Na podklade tejto rozhodcovskej
doložky sa neskôr právny predchodca žalovaného domáhal uspokojenia svojich nárokov pred
rozhodcovským súdom a bol v konaní aj úspešný, keď rozhodcovský súd mu priznal jednotlivé nároky,
pričom samotnú úverové zmluvu nepodrobil riadnej kontrole z hľadiska právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného tak rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov
a poplatkov, na ktoré tento veriteľ nemal nárok. Právny predchodca žalovaného sa následne domáhal
núteného výkonu tohto rozhodcovského rozsudku, a to v rámci exekúcie, ktorá bola vedená od roku
2015 počas 8 rokov, kedy zo strany súdneho exekútora vykonávajúce exekúciu na podklade návrhu
oprávneného, dochádzalo k výkonu zrážok zo mzdy, k blokovaniu nehnuteľnosti patriacej žalobcom,

resp. k iným zásahom do práv žalobcov.
Zásahy do práv spotrebiteľa nemali len povahu zásahov do jeho spotrebiteľských práv, ale išlo už
prakticky o zásahy do ústavných práv žalobcov. Žalobcovia boli tak obmedzovaní v zabezpečovaní
svojich základných potrieb, a základných potrieb svojej rodiny, keď značná časť príjmu im bola
pravidelne, každomesačne strhávaná za účelom splácania predmetného záväzku, a to aj v rozsahu, na

ktorý dodávateľ nemal nárok. V dôsledku zásahov do týchto práv žalobcu hrozilo aj to, že žalobcovia
prídu o strechu nad hlavou, keďže bolo nad ich nehnuteľnosťou zriadené exekučné záložné právo. Tieto
zásahy vnímali žalobcovia o to citlivejšie, že v prípade žalobcu v 1./rade ide o onkologického pacienta
a v prípade žalobcu v 2./rade, ide o pacienta s cukrovkou, a preto takéto zásahy a hrozba straty bývania
predstavovali pre žalobcov o to väčšie riziko. Len v rámci daného exekučného konania žalobcovia

prišli o finančné prostriedky v sume viac ako 17.000,- eur, a zaplatenia ďalších finančných prostriedkov
sa dodávateľ naďalej domáhal. Žalobcovia tesne pred skončením predmetnej exekúcie kontaktovali
súdneho exekútora za účelom vyúčtovania celkovej dlžnej sumy, a ten im oznámil, že aktuálna dlžná
suma ešte predstavuje sumu zhruba 29.000,- eur. Už len s ohľadom na tieto skutočnosti musí byť suma
uplatneného nároku primeraná.

Úverová zmluva obsahovala množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, na podklade ktorých
sa dodávateľ domáhal zaplatenia rozličných úrokov a poplatkov, o ktorých sa už jednotlivé súdy
SR v nespočetnom množstve prípadov vyjadrili, že ide o neplatné dojednania a dodávatelia nemajú
nárok na takéto plnenia. Až v roku 2022 sa spotrebitelia s konečnou platnosťou domohli ochrany
svojich spotrebiteľských práv. V prejednávanom prípade existuje kauzálny nexus medzi neprijateľnou

rozhodcovskou doložkou a výškou plnenia vymoženého zo strany žalobcov. Žalovanému nič nebránilo,
aby sa svojich nárokov domáhal pred riadnym všeobecným súdom, pokiaľ by mal sám pocit, že má
určité nároky z tejto zmluvy. Túto možnosť žalovaný nevyužil, a naďalej zotrval na svojich nárokoch
v rozhodcovskom konaní, ako aj v exekučnom konaní, a to napriek tomu, že nielen z jeho činnosti, ale aj
zo všeobecne známych skutočností musel mať vedomosť o tom, že obdobné rozhodcovské rozsudky sú

nulitné, obdobné exekučné konania sú z týchto skutočností zastavované, a dochádza tak k jeho strany
k porušeniam práv spotrebiteľov.

4.Žalobkyňavdruhomradeakostranavkonaníuviedla,že sPoštovoubankoua.s.smanželomuzavreli
zmluvu na 17.000,-eur. Na bližšie podmienky zmluvného vzťahu si už nespomína. Úver začali splácať

v pravidelných mesačných splátkach po 170,- eur a splácali ho približne dva roky. Pani, s ktorou úverovú
zmluvu dojednávali mimo budovy Poštovej banky im povedala, že výška mesačnej splátky bude 170,-
eur. Keď prišla o prácu, požiadala veriteľa o odklad splátok. Napriek tomu, že banka odklad splátok
povolila, po troch mesiacoch ich dala na rozhodcovské konanie.
Narozhodcovskýsúdsmeneboliprizvaní.Keďnámdalrozhodcovskýsúdvyrozumenie,takotrimesiace

začalo exekučné konanie. S manželom sú jednoduchí ľudia. Nevedeli , že proti rozhodcovskému
rozhodnutiu sa môžu brániť. Po začatí exekúcie manželovi bola sťahovaná celá výplata. Až po
výhradách im exekútor nechal nejakú čiastku, asi 120,- eur. Celkom exekútor do zastavenia exekúcie
vymohol od nich čiastku viac ako 17.000,- eur. Táto čiastka im nebola vrátená. V priebehu exekúciemanžel ukončil pracovný pomer a jeho zamestnávateľ sa v súvislosti s tým u exekútora informoval na
zostatok dlhu. Exekútor mu vyčíslil dlh na niečo viac ako 27.000,- eur. Deväť rokov im bolo sťahované
zo mzdy.

Po skončení exekúcie im žalovaný napísal, že mu majú uhradiť ešte pohľadávku 15 690,- eur. Nezaplatili
a nemajú vedomosť, aby voči nim v súčasnej dobe bolo vedené nejaké súdne konanie.

5.Žalovaný vo svojich písomných podaniach navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Poukázal na to, že samotné právo na primerané finančné zadosťučinenie žalobcov voči žalovanému

vôbec nevzniklo pre nesplnenie zákonných podmienok. Žalobcovia si neuplatnili v samostatnom konaní
porušenie ich práv alebo povinností vyplývajúcich im zo zmluvy o úvere č. 2453242788, ktorú uzatvorili
s pôvodným veriteľom – D. F., G., ktoré práva a povinnosti sú ustanovené zákonom č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Exekučné konanie nie je konanie vyvolané žalobcami ako spotrebiteľmi
a zároveň nejde o konanie, v ktorom by si žalobcovia uplatnili porušenie ich práv vyplývajúcich im
zo zmluvy o úvere a stanovených a upravených v zákone o ochrane spotrebiteľa. Exekučné konanie

je konanie iniciované žalobcom. V tomto kontexte tvrdí, že v predošlom konaní nebolo rozhodnuté
o porušení práva či povinností žalobcov, nejednalo sa o konanie iniciované žalobcami, a absentuje
zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobcov, keďže exekučné konanie bolo zastavené a nebolo
konštatované porušenie práv žalobcov. Vyjadril sa tiež k požadovanej výške primeraného finančného
zadosťučinenia požadovaného žalobcami. Konanie žalobcov hodnotí ako zjavné zneužívanie ich práv,

pretože je potrebné, aby sa v každom jednom prípade skúmali všetky aspekty posudzovanej právnej
veci a je rovnako potrebné prihliadnuť na rozsah zásahu do práv spotrebiteľa. Nemožno priznávať práva
spotrebiteľom len titulom, že sú spotrebitelia. Uplatnená suma primeraného finančného zadosťučinenia
nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná, relevantne odôvodnená a preukázaná. Žalobcovia
doposiaľ nevrátili to, čo v zmysle zmluvy o úvere č. 2453232788 mali vrátiť, teda istinu spoločne

s nákladmi. Boli to žalobcovia, ktorí zasiahli do práv žalovaného ako veriteľa, nedodržali základné
záväzkové povinnosti a teda podmienky dojednanej zmluvy. Žalobcovia prestali splácať poskytnutý
úver, no pritom sami sa domáhajú poskytnutia právnej ochrany. Ich konanie je zjavným zneužívaním
práva ako aj zásahom do ústavného majetkového práva žalovaného ako veriteľa. Takáto ochrana
spotrebiteľov narúša princíp rovnosti práv ako aj princíp práva na spravodlivý proces. Neexistuje ani

vecneodôvodniteľnýdôvodoslobodiťspotrebiteľaodpovinností,ktorémuukladázmluvasrovnocenným
partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Miera
ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť absolútna. Ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať
ako ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Tu odkázal na rozhodovaciu prax súdnych autorít,
a to rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009 ako aj na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Milana

Ľalíka v konaní pred Ústavným súdom sp. zn. I. ÚS 547/2012. Žalobcami uplatňovaná suma je
neadekvátna, neprimeraná, neodôvodnená a na jej priznanie nie je právny titul. Ak žalobcovia poukazujú
na rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, tieto nie sú právne záväzné. V uvedených konaniach boli splnené
aspoň hmotnoprávne podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podstatnou
skutočnosťou je, že v konaní, od ktorého si žalobcovia uplatňujú primerané finančné zadosť učinenie,

nebolo konaním, v ktorom žalobcovia vystupovali v procesnom postavení žalobcov, a v ktorom by
si uplatňovali svoje práva a v poslednom rade, v tomto konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva
žalobcov.

6.Na pojednávaní ďalej uviedol, že na uplatnenie nároku primeraného finančného zadosťučinenia

žalobcovia nespĺňajú zákonné podmienky ust. § 3 ods.5 zák. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že si
v samostatnom konaní neuplatnili porušenie práv a povinností, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorú
uzatvorili s pôvodnými veriteľmi. Exekučné konanie, od ktorého si žalobcovia odvodzujú nárok, nie je
konaním, v ktorom si žalobcovia uplatnili porušenie práva a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.
V predošlom konaní nebolo rozhodnuté o tom, že práva a povinnosti boli porušené. Uplatnenie nároku

a domáhanie sa určenia porušenia práva a povinnosti titulom neprijateľných zmluvných podmienok nie
je predmetom tohto konania, a práve preto by mala byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
Čo sa týka uplatňovanej výšky primeraného fin. zadosťučinenia, okrem toho, že je nedôvodná, je
aj neprimeraná. Žalobcovia uplatnenú výšku riadne nešpecifikovali, relevantne neodôvodnili. Pri
určení výšky primeraného fin. zadosťučinenia je potrebné limitovať a zohľadniť, aký dopad a právne

následky malo predchádzajúce konanie na spotrebiteľa, ako aj všetky ostatné relevantné skutočnosti.
Žalobcovia doposiaľ nevrátili to, čo v zmysle zmluvy o úvere mali vrátiť. Konanie žalobcov je zjavne
zneužívanie práva a značne nekontrolovateľný zásah do ústavného a majetkového práva žalovaného
ako veriteľa. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere žalobcovia riadne nesplácali. Rozhodcovskýrozsudok nerozporovali, nevyužili svoje právo podať opravný prostriedok. Neiniciovali akékoľvek
konanie, ktoré by im priznalo porušenie práva a povinností v zmysle zmluvy o úvere. Žalovaný si
v exekučnom konaní uplatnil nárok, ktorý mu priamo vyplýval z úverovej zmluvy. Za zrážanú výšku

v exekučnom konaní žalovaný nezodpovedá. Predmetom tohto konania nie je určenie porušenia práv
a povinností, ale priznanie, teda uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré ale
môže byť priznané, až v prípade, ak je rozhodnuté o tom, že porušené práva a povinnosti boli. Takéto
konaniedoposiaľžalobkyňaneiniciovala.Uplatnenýnároknespĺňazákonnépodmienkyvzmyslezákona
o ochrane spotrebiteľa.

7.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobkyne
v druhom rade, oboznámením listinných dôkazov a to obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn.
18Er/397/2015, zistil nasledovný skutkový stav :

8.PodľaobsahuspisuOSPopradsp.zn.18Er/397/2015D.F.,G.dňa31.3.2015doručilaExekútorskému

úradu JUDr H. F. návrh na vykonanie exekúcie oprávneného D. F., G., povinných A. B. a E. B., ktorého
prílohu tvoril exekučný titul a to Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a. s. Bratislava, sp. zn. IA – A0714/0003. Rozsudkom boli
žalovaní v 1. a v 2./rade – A. B. a E. B. zaviazaní k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 15.961,02 eur, úrok vo výške 11,90 % ročne z uvedenej istiny od 2.6.2014 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej istiny od 2.6.2014 do zaplatenia, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 1.6.2014 vo výške 2.594,37 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške
39,28 eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 1.208,65 eur. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia žalobca so žalovanými uzavrel dňa 18.1.2012 v zmysle ust. § 497 a nasl. Ob. Z. zmluvu
o úvere – lepšia splátka, na základe ktorej žalovanému v 1./rade bol poskytnutý úver vo výške 17.000,-

eur. V ďalšom súd odkazuje na dohodnuté zmluvné podmienky, skutkové dôvody tvrdené žalobcom.
Žalovaní vo svojej žalobnej odpovedi uznávali výšku dlhu s príslušenstvom a prejavili záujem tento
splatiť. Dôvodom omeškania splátok bola dlhodobá práceneschopnosť žalovaného v 2./rade. V ďalšom
rozhodcovský súd odkazuje na rozhodcovskú doložku tvoriacu bod 10.2.2. VOP prílohy zmluvy o úvere
a dojednanie zmluvných strán v zmysle bodu 3.1.1., podľa ktorého akékoľvek spory vzniknuté zo

zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. časti VOP.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014. Súdny exekútor požiadal Okresný
súd Poprad o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré súd vydal dňa 21.9.2015. Listom
doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 26.5.2016 právny zástupca povinných predložil návrh na
odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Návrh odôvodnil tým, že výkon

exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského
rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Tento je daný tým, že konajúci
rozhodcovský súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných
podmienok predmetnej úverovej zmluvy. Porušenie zákona pri vydávaní rozhodcovského rozsudku
a následne výkon nezákonne vydaného exekučného titulu je de facto porušením dobrých mravov,

a toto je v rozpore s verejným poriadkom. Postup rozhodcovského súdu je rovnako v rozpore s
princípomochranyspotrebiteľavyjadrenomvprimárnompráveEurópskejÚnieahodnotovýmzázemím
spoločnosti. Rozhodcovskou doložkou, ktorou malo dôjsť k založeniu právomoci rozhodcovského
súdu vec prejednať a rozhodnúť, došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko
absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom

súde v obvode podľa bydliska občana. Dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil
svoje zmluvné postavenie. Táto nebola individuálne dojednaná. Podaním doručeným súdu dňa
10.3.2017 súdny exekútor predložil návrh oprávneného Poštová banka, a. s. na zmenu účastníka
konania, prílohou ktorej bol návrh oprávneného Poštová banka, proti povinnému A. B. na zmenu
účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť Bencont Collection, a. s. Bratislava. Návrh bol

odôvodnený zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.2.2017. Novovstupujúci subjekt listom zo dňa
27.2.2017 súhlasil so vstupom do konania.

9.Uznesením zo dňa 20.4.2017 sp. zn. 18Er 397/2015 – 34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.7.2017, súd pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného.

10.Povinní podaním zo dňa 13.4.2018 doplnili návrh na odklad exekúcie a vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú, v ktorom okrem iného akcentovali podmienky a okolnosti neplatnosti rozhodcovskej
doložky obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach. 11.Uznesením zo dňa 31.1.2023 sp. zn. 18Er 397/2015 – 83, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.3.2023, Okresný súd Poprad exekúciu zastavil a rozhodol o trovách konania súdneho exekútora

a povinných. Podľa odôvodnenia súdneho rozhodnutia bod 35 súd exekúciu voči povinným zastavil,
nakoľko rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nie je spôsobilým
exekučným titulom, keďže sa nestal vykonateľným, teda nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného
exekučného titulu preto, lebo bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Podľa
bodu 32 odôvodnenia rozhodnutia, neprijateľná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou

spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a s takouto spája ust.§ 53 ods.5 OZ sankciu neplatnosti. Podľa bodu 34 odôvodnenia
rozhodnutia, súd zopakoval predchádzajúce dôvody a ďalej konštatuje neplatnosť rozhodcovskej
doložky v zmysle § 53 ods.4 OZ s odvolaním sa na rozsiahlu judikatúru Európskeho Súdneho Dvora.

12.Dňa 3.4.2023 súdny exekútor JUDr. Michal Brožina vyhotovil konečné vyúčtovania exekučného

konania 17Er/397/2015, v ktorom vyčíslil výšku vymoženej pohľadávky oprávneného 13 573,22,- eur,
výškuvymoženýchtrovexekútoravčleneníodmena–3756,32,-eur,náhradahotovýchvýdavkov53,75,-
eur a daň z pridanej hodnoty 762,01,- eur.

13.Dňa 4.4.2023 právny zástupca žalobcov vyhotovil adresátovi – žalovanému predžalobnú výzvu na

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2500,- eur pre každého zo žalobcov.

Podľa § 3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Z. z.
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 53 ods. 1 až 5 O.z. platného v čase uzavretia úverovej zmluvy

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že

žaloba je dôvodná. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva,
aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva
na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa. Podmienky vzniku

nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno
spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje
možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom
vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné

prihliadať na okolnosti prípadu.

15.Súd argumentáciu žalobcov týkajúcu sa splnenia hmotnoprávnych podmienok ust. § 3
ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z. uznal ako dôvodnú. Je nepochybné, že strany uzavreli dňa 18.1.2012
úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobcom právnym predchodcom žalovaného poskytnutý úver

vo výške 17.000,- eur za dohodnutých zmluvných podmienok. V bode 3.11 sa zmluvné strany dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10. II. časti VOP. Dohoda strán o uplatnení rozhodcovskej doložky, ako
je to zrejmé z rozhodnutia Okresného súdu Poprad zo dňa 31.1.2023 sp. zn. 18Er 397/2015 – 83 bola
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorej následkom bolo zastavenie exekúcie iniciovanej Poštovou

bankou, a. s., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Brožinu. Je preto možné konštatovať,
že zo strany dodávateľa došlo k porušeniu práv spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky pre
priznanie nároku na priznanie finančné zadosť učinenie podľa ust.§ 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z. Aj keď
žalovaný nebol priamo stranou predmetného zmluvného vzťahu, postúpením pohľadávky pôvodného
veriteľa na žalovaného, žalobcovia tento nárok mohli uplatniť tak proti pôvodnému veriteľovi, ako aj

proti žalovanému.

16.Ak žalobcovia tvrdili porušenie iných práv spotrebiteľa v súvislosti s uzatvorenou
úverovou zmluvou s Poštovou bankou, a. s., dojednanie ďalších neprijateľných zmluvných podmienok,
súd v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je oprávnený samostatne

vyhodnocovať zmluvné dojednania z pôvodnej úverovej zmluvy ako otázku prejudiciálnu. Tieto skutkové
tvrdenia musia byť preukázané v inom konaní, vedenom či už na základe návrhu dodávateľa
resp. spotrebiteľa. (porušenie práva spotrebiteľa deklarované vo výroku rozhodnutia prípadne v jeho
odôvodnení). Mimo dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky v texteobsiahnutom vo všeobecných obchodných podmienok, v inom konaní súd nekonštatuje porušenie práv
žalobcov ako spotrebiteľov vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. resp. iných právnych predpisov.

17.Žalobcovia v exekučnom konaní úspešne uplatnili porušenie ich práv ako spotrebiteľov
vyplývajúcich z ust. § 53 OZ namietaním neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá umožnila žalovanému obísť proces možného preskúmania zmluvných podmienok
nezávislým súdom. Splnili tak podmienky vyplývajúce z hypotézy ust. § 3 ods.5 zák. č.250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľa.Základnárokunapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaboltýmdaný.

18.Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní pre spotrebiteľa satisfakčnú funkciu a zároveň
má aj sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. Podstatou inštitútu satisfakcie je
náprava krivdy. Ustálená judikatúra súdov definuje primerané finančné zadosťučinenie ako nástroj na
odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi vznikne nárok na primeranú nemajetkovú
ujmu len v prípade, ak preukáže, že v dôsledku konania dodávateľa (aplikáciu neprijateľných zmluvných

podmienok) utrpel ujmu takého rozsahu, ktorú by bolo potrebné zhojiť poskytnutím finančného
zadosťučinenia.

19.Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd sám je povinný výšku nároku podrobiť
úvahe súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného

konania, satisfakčná a sankčná funkcia, cieľ odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov,
princíp primeranosti a podobne.

20. Za primerané v prejednávanej veci je možné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 2
500,-- eur pre každého zo žalobcov. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy

žalobcov, ktorá im vznikla konaním žalovaného, ktorý voči nim viedol exekučné konanie na základe
nevykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu. Je určitou satisfakciou za stav, ktorý museli
vdôsledkukonaniažalovanéhoznášať.Tentoichpriviedoldostavuneistoty. Jeajsankcioupostihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože
zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu

práva alebo povinnosti dôjde. Súdom priznaná suma nie je v rozpore s jednou zo všeobecných právnych
zásad a to princípu primeranosti.

21.Ako nie relevantnú súd vyhodnotil námietku žalovaného o neprimeranosti výšky primeraného
finančného zadosťučinenia. Z pripojeného spisu vyplýva tvrdenie žalobcov, že žalovaný resp. jeho

právny predchodca od nich na základe nespôsobilého právneho titulu vymáhal plnenia, ktoré neprešli
verifikáciou všeobecného súdu, ktoré v konaní boli navýšené o vymoženú odmenu súdneho exekútora
vnemalejčiastke/cca4550,-eur/.Žalobcoviasadostalidosituáciefinančnejnúdze,situácieohrozujúcej
ich bývanie.

22.Preto súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného pre nesplnenie zákonných podmienok pre
priznanie nároku ako nedôvodnú.

23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobcom ako plne úspešnej strane
v konaní prislúcha náhrada trov vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.