Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201554
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-8Sa/82/2021

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A.
B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, D., v zast.: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., so sídlom: Budatínska
65, Bratislava proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Špitálska
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.: E./F./G. zo dňa 24.06.2021, takto

r o z h o d o l :

BA-8Sa/82/2021

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. E./F./G. zo dňa
24. júna 2021 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. D./XXXX/
XXXXXX-X zo dňa 08. marca 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-8Sa/82/2021

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím číslo: D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08.03.2021 Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny podľa § 34 ods. 1, § 18 ods.17, ods.18 a §
41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon

č.447/2008Z.z.“)nevyhovelžiadostiktorúpodaladňa02.10.2020paniA.A.B.,narodenáXX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s
automatickou prevodovkou.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s
tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vlastnení majetku pani A. A. v hodnote
presahujúcej 39.833,- eur. Manželstvo menovanej s H. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II, sp. zn. 49P/45/2018 o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018.
Týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva nadobudli
manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. I. C. E. XXXXX/X
B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom. Taktiež namietala, že orgánverejnej správy prvého stupňa pri oceňovaní predmetnej nehnuteľnosti nezohľadnil taktiež, že podiel
žalobkyne na rodinnom dome po zohľadnení hypotéky nedosahuje zákonný limit stanovený v § 41 ods.
12 zákona č. 447/2008 Z. z.

3. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP
a posudkových činností rozhodnutím č. E./F./G. zo dňa 24. júna 2021 odvolanie žalobkyne zamietol a
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 18 ods. 7, § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.
a vecne tým, že Pani A. B. A. doložila k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla s automatickou prevodovkou vyhlásenie o majetku s úradne overeným podpisom
zo dňa 30.09.2020, kde čestne vyhlásila, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných

príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností vydal dňa 08.02.2021 komplexný posudok
číslo: D. D. J./XXXXXX, XXXXXX/XXX, podľa ktorého sa menovaná považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 % a ako vhodná forma kompenzácie
jej bol v posudku navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou
prevodovkou.

6. Z výpisu E- katastra nehnuteľností bolo šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odboru sociálnych vecí a rodiny zistené, že pani A. A. B. je vlastníkom rodinného domu v
spoluvlastníckom podiele 1/1 s H. A. A. na ulici C. XX, J. K. D.- A. L. J., v katastrálnom území J., čiastočný
výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Jedná sa o samostatne stojaci dvojpodlažný rodinný dom-prízemný, s

obytným podkrovím, bez podpivničenia, so sedlovou strechou, ktorý bol daný do užívania v roku 2011.
Uvedenú nehnuteľnosť pani A. A. nepoužíva od 29.01.2018 na svoje trvalé bývanie, na uvedenej adrese
má prechodný pobyt.

7.Vzhľadomnavšeobecnedostupneznámeinformácievakýchcenovýchreláciáchsapohybujúrodinné

domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti
a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. je vyšší ako 39 833 Eur, a preto napadnutým
rozhodnutím číslo: D./ XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08.03.2021 nevyhovel jej žiadosti a peňažný príspevok
nakúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou nepriznal.

8. Po podaní riadneho opravného prostriedku boli v rámci odvolacieho konania opätovne zhodnotené
dôkazy a zároveň potreby pani A. B. A. pri posudzovaní dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a
posudkových činností vydal dňa 09.06.2021 stanovisko číslo: E./F. XX č.z. XXXX/XXXXX v ktorom
uvádza, že na základe podaných odvolaní pani A. A. v zastúpení advokátskou kanceláriou, advokátom

JUDr. Jaroslavom Kuchárom, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny preskúmal spisovú dokumentáciu prvostupňového
správneho orgánu a posudkový lekár vypracoval dňa 07.06.2021 vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že pani
A. B. A. má mieru funkčnej poruchy 80% podľa prílohy č. 3, časti V., bod 8., písm. c) k zákonu č. 447/2008
Z. z, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár sa stotožnil

s posúdením posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že menovaná je
v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom - používanie osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Zo sociálnej
posudkovej činnosti vyplynulo, že menovaná má zvýšené výdavky s používaním osobného motorového
vozidla pre individuálne potreby, dokladovala potvrdenie o pracovnom pomere na dobu neurčitú s

frekvenciou dochádzky do práce zo dňa 02.10.2020, podľa ktorého dochádza dvakrát týždenne na
pracovisko Univerzitná Nemocnica Ružinov v Bratislave. Prenosnou rampou bude mať umožnený
presun elektrickým vozíkom do zadnej časti osobného motorového vozidla, ktorú bude využívať na
prepravu upraveným osobným motorovým vozidlom s automatickou prevodovkou. Navrhnutá forma
kompenzácie rieši sociálne dôsledky menovanej v oblasti mobility a orientácie, preto odbor peňažných

príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nemá
dôvod pre vydanie nového komplexného posudku. Menovanej odkázanosť na peňažný príspevok na
úpravu osobného motorového naďalej trvá, nedošlo k žiadnym zmenám skutkového stavu, a pretokomplexný posudok číslo: D./ M./F. zo dňa 08.02.2021 vydaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zostáva naďalej v platnosti.

9. Žalovaný ďalej dôvodí, že tak ako v odvolaní uvádza JUDr. Jaroslav Kuchár, rozvodom A. zaniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), čo však neznamená, že majetková právo,
právo menovanej na podiel zaniklo. Zánikom BSM sa dotknutý majetok stáva podielovým v podiele 1/1.
Počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rodinný dom v D. I. C. E. XXXXX/X B., ktorý je podľa predloženého znaleckého posudku ohodnotený

na všeobecnú hodnotu 119 000 Eur. Z uvedenej sumy podiel 1/1 pripadajúci na menovanú predstavuje
sumu 59 500 Eur. Odvolací orgán ďalej uviedol, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti,
čo nie je možné porovnávať s výškou trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

10. Druhostupňový správny orgán mal jasne a zreteľne preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť pani A.
B. A. na C. XX J. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej

39.833 eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX J. D.. Vzhľadom na uvedené
odvolací orgán konštatuje, že úvaha prvostupňového správneho orgánu bola správna a postupoval
v zmysle platných právnych predpisov, keď pani A. B. A. rozhodnutím číslo: D./XXXX/XXXXXX-X zo
dňa 08.03.2021 nevyhovel jej žiadosti a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s
automatickou prevodovkou nepriznal.

11. K námietkam advokáta odvolací orgán uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované
v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú
fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok
ustanovených týmto zákonom. Dodržiavanie ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z.

II. Správna žaloba

12. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.09.2021 sa žalobkyňa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 24.06.2021 v spojení s rozhodnutím zo dňa 08.03.2021.

13. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015
Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) a vecne tým, že v čase podania žiadosti a spísania
čestného vyhlásenia podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. dňa 02.10.2020 nevlastnila majetok

prevyšujúci sumu 39.833 eur.

14. Poukázala na to, že z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J., vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom (ktorý mal aj žalovaný k dispozícii) vyplýva, že rodinný dom je zaťažený ťarchou
- záložným právom v prospech N. D., O.. Pričom pri určovaní hodnoty majetku osoby je však podľa jej

názorupotrebnézohľadniťajpasíva,ktorésúsaktívamispojené.Akmánehnuteľnosťhodnotunapríklad
100.000,- eur, ale je zaťažená hypotékou v hodnote 80.000,- eur, mala by byť braná do úvahy len čistá
hodnota majetku, teda 20.000,- eur, ktorá po odrátaní pasív nepresiahla zákonom č. 447/2008 Z. z.
stanovený limit.

15. Ďalej namieta, že v súvislosti so spornou hodnotou Rodinného domu predložila v rámci odvolacieho
konania Znalecký posudok č. 16/2021 vypracovaný znalcom Ing. Antonom Martvoňom, znalcom v
odbore 37 00 00 Stavebníctvo. Kde zo Znaleckého posudku vyplýva, že hodnota Rodinného domu je
119.000eur.PodľapotvrdeniavydanéhoN.D.,O.bolavčaserozvoduvýškahypotékyvsume49.143,40
eur. Z potvrdenia vyplýva výška splátky 420,15 eur. Z prepočtu doby splácania hypotéky a delením aktíva

(Rodinného domu) a pasíva (hypotéky) medzi exmanželov rovným dielom v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka vyplýva výsledok, že podiel Klientky na Rodinnom dome po zohľadnený hypotéky nedosahuje
teda zákonný limit stanovený v § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z., t.j. neprekročí hranicu 39.833,- eur.

16. Žalobkyňa taktiež poukazuje na to, že bola takmer dva roky dočasne práceneschopná, teda mala

nulový príjem zo zamestnania v roku 2018 a 2019. Nepoberala ani nemocenské, keďže jej po uplynutí
podpornej doby zaniklo. Od decembra 2019 opäť pracuje avšak s nízkym príjmom. Pre dlhodobo zlý
zdravotný stav jej napriek žiadosti o zvýšenie úväzku nebolo umožnené pracovať viac.V rokoch keď
nemala príjem si požičiavala na základné životné potreby peniaze, vznikli jej dlhy voči rodine a priateľom.Ktoré do súčasnej doby nie sú splatené. Keďže v rokoch 2018 a 2019 nepoberala príjem zo zamestnania
nemohla si našetriť žiadne financie.

17. Namieta taktiež, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal hodnotou majetku žalobkyne, len si sám
utvoril vlastnú úvahu o tom, že hodnota presahuje zákonný limit vo výške 39.833,- eur. Zdôrazňuje, že
účelom stanovenia hranice hodnoty iného majetku pre žiadateľa o príspevok na kompenzácie ťažkého
zdravotného postihnutia v zákone č. 447/2008 Z.z. bolo, aby príspevky na kompenzácie ťažkého
zdravotného postihnutia nedostávali osoby, ktoré majú dostatočne veľký vlastný majetok z ktorého si

môžuuspokojiťpotrebynaaktivizáciu,podporusociálnehozačleneniaapodporunezávislostiamožnosti
rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít a voľnočasových
aktivít.

18. Vo vzťahu k Rodinnému domu opätovne namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,
keďže prvostupňový orgán vôbec neskúmal hodnotu Rodinného domu. Uspokojil sa len s vlastnou

voľnou úvahou, že „Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách
sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava – mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán
nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. spolu s podielom na nebytovom
priestore na C. XX J. D. je vyšší ako 39 833,- eur, a preto napadnutým rozhodnutím číslo: D./
XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.04.2021 nevyhovel jej žiadosti a nepriznal zvýšenie počtu hodín osobnej

asistencie.“ Zdôrazňuje, že pozemok na ktorom je Rodinný dom postavený nepatril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uvedená skutočnosť výrazným spôsobom znižuje hodnotu Rodinného
domu.

19. Ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré majú negatívny vplyv na cenu Rodinného domu sú uvedené v

Odpovedi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na žiadosť o vyjadrenie k dopadom
environmentálnej záťaže zo dňa 06.04.2021 a v Odpovedi Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky k možným rizikám zo skládky odpadov zo dňa 06.04.2021. Obe stanoviská sa týkajú Skládky
bývalých Chemických závodov P. G., ktorá bola umiestnená práve vo Vrakuni na pozemkoch v blízkosti
Rodinného domu.

I. Vyjadrenie žalovaného

20. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôrazňuje, že po podaní riadneho opravného prostriedku boli v
rámci odvolacieho konania opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň potreby žalobkyne pri posudzovaní
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

21. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že zánikom BSM sa majetok stáva

podielovým v podiele 1. Počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. I. C. E. XXXXX/XX, ktorý je podľa predloženého znaleckého
posudku ohodnotený na všeobecnú hodnotu 119.000 eur. Z uvedenej sumy podiel 1 pripadajúci na
žalobkyňu predstavuje sumu 59.500 eur. Žalovaný mal za preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť
žalobkyne na C. XX J. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote

presahujúcej 39.833 eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX J. D..

22. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované
v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za

podmienok ustanovených týmto zákonom. Dodržiavanie ustanovení zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie
a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za nesprávne právne
posúdenie veci.

23. Žalovaný je v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o peňažnom príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla s automatickou prevodovkou viazaný platnou právnou úpravou zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.24. Žalovaný uvádza, že zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje na účely poskytovania peňažného príspevku
fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím náležitosti týkajúce sa hodnoty majetku a jeho
maximálnej výšky (zákonný limit stanovený v § 18 ods. 18 je 39 833 eur). Za majetok sa podľa § 18

ods. 17 zákona č. 447/2008 Z.z. považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem výnimiek uvedených v § 18 ods. 19
uvedeného zákona a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty.

25. Žalovaný uvádza, že právne posúdenie veci žalovaným je správne a zodpovedajúce citovanej

právnej úprave. Platná právna úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo
možné zohľadniť námietky žalobkyne týkajúce sa zohľadnenia pasív, ktoré sú spojené s aktívami, resp.
nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevypriadaného BSM.

26. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prospech právneho názoru žalovaného svedčí aj návrh
skupiny koaličných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z., novela zákona, parlamentná tlač 578. Predmetný návrh zákona rozširuje
zoznam majetku, ktorý sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
V osobitnej časti dôvodovej správy k predmetnému návrhu zákona je uvedené „Za majetok sa podľa
§ 18 ods. 17 zákona o kompenzáciách považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem niektorých výnimiek

uvedených v § 18 ods. 19 uvedeného zákona a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové
hodnoty. Napriek tomu, že zákon zohľadňuje situáciu, keď má fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím len podiel na (nehnuteľnom) majetku, a to tak, že do hodnoty majetku sa započítava
výlučne jej podiel, nezohľadňuje situácie, ak takáto osoba nemôže so svojim majetkom nakladať
(napr. z dôvodu nerozdeleného bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode), pričom nejde

o majetok, v ktorom býva, a na tomto majetku zároveň viaznu preukázateľné ťarchy, akými sú napr.
úver na bývanie, hypotekárny úver alebo pohľadávka zabezpečená (exekučným) záložným právom.
Takúto situáciu možno vo vzťahu k fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vnímať ako
nespravodlivosť, pretože de iure sú síce vlastníkmi majetku, ale de facto s ním nakladať samostatne
z objektívnych dôvodov nemôžu a ak by aj mohli, nesplatenú sumu ťarchy viaznucej na takomto

majetku by museli vyplatiť subjektu, v prospech ktorého je ťarcha zriadená. Je preto namieste, aby sa
fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa nachádzajú v takejto bezvýchodiskovej
situácii, nezohľadňoval takýto majetok, na základe čoho by im mohol byť (opätovne) vyplácaný peňažný
príspevok na kompenzáciu ich ťažkého zdravotného postihnutia. Podmienkou nezohľadňovania časti
majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je, že táto osoba vykonala všetky právne úkony

smerujúce k odstráneniu prekážky samostatne s majetkom nakladať, t. j. že vyčerpala všetky právom
priznané prostriedky vrátane podania na súd (ak tak neurobila protistrana v konaní). Pri časti majetku,
ktorá je predmetom záložného práva, sa navrhuje nezohľadňovať časť majetku do výšky zodpovedajúcej
aktuálnej výške nesplatenej sumy pohľadávky zabezpečenej záložným právom.“

27. Žalovaný ďalej uvádza, že k námietkam týkajúcim sa zohľadnenia pasív ktoré sú spojené s aktívami,
resp. nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevypriadaného BSM poukazuje taktiež na skutočnosť,
že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne na strane 6 uviedol, že vzhľadom
na platné znenie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
záväzky žalobkyne v kontexte so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť. Rovnako nie je možné

zohľadniť ani skutočnosť, že žalobkyňa nemôže vstúpiť do dotknutej nehnuteľnosti. Námietky uvedené
v odvolaní nemajú oporu v platných právnych predpisoch a preto ich nebolo možné v odvolacom
konaní zohľadniť. Rovnako žalovaný uviedol, že ustanovenie, ktorým by bolo možné udeliť výnimku
z podmienok uvedených v zákone č. 447/2008 Z.z. a tým odstrániť tvrdosť zákona sa v predmetnom
zákone nenachádza. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa k námietkam žalobkyne nevyjadril nie je

dôvodné.

28. Pokiaľ ide o namietanú hodnotu nehnuteľnosti, žalovaný uvádza, že sama žalobkyňa predložila do
správneho konania znalecký posudok č. 16/2021 v zmysle ktorého predstavuje všeobecná hodnota
rodinnéhodomusumuvovýške119.000,-Eur,pričomzuvedenejsumypodiel1pripadajúcinažalobkyňu

predstavuje sumu vo výške 59.500 Eur. Uvedenú skutočnosť uviedol žalovaný aj v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia na strane 5.II. Replika žalobkyne

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že spornou otázkou je otázka hodnoty

majetku, ktorý žalobkyňa vlastnila v čase podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla dňa 02.10.2020.

30. K vlastníctvu rodinného domu na adrese C. X/X, D. – A. J., ktorý bol do rozvodu v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, žalobkyňa poukazuje na § 150 Občianskeho zákonníka „Pri vyporiadaní sa

vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti
a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ Občiansky zákonník ukladá, aby vyporiadanie zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vykonané podľa zásad uvedených v ustanovení § 150
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie však dáva svojou všeobecnou formuláciou, ako aj tým, že
výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť, je iba príkladný, široké možnosti
prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť
spôsob vyporiadania. Hypotéza, že podiely oboch manželov sú rovnaké je vyvrátiteľnou právnou

domnienkou,apretovýsledokvyporiadaniamôžebyťavoväčšineprípadovvyporiadavaniaBSMajbýva
inýakorovnosťpodielov.MasuBSMtvorianielenaktívaBSM(majetok)aleajpasívaBSM(záväzky).Nie
je možné preto pri vyporiadavaní BSM, resp. pri určovaní podielu rozvedeného manžela len na aktíva,
ale je nevyhnutné zohľadniť aj pasíva.

31. Právne posúdenie hodnoty majetku žalobkyne žalovaným tak, že hodnota majetku žalobkyne je
jedna polovica hodnoty domu, čo pri zohľadnení znaleckého posudku č. 16/2021 predloženého do
konania žalobkyňou má byť 59.500,- eur teda nie je správna. K rodinnému domu je viazaná hypotéka
(teda pasívum BSM) a táto hypotéka znižuje hodnotu podielu žalobkyne na rodinnom dome tak ako sme
to špecifikovali už v odvolaní, ako aj v žalobe.

32. Žalovaný na strane 7 Vyjadrenia žalovaného uvádza, že „Platná právna úprava neobsahuje žiadne
ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné zohľadniť námietky žalobkyne týkajúce sa zohľadnenia
pasív, ktoré sú spojené s aktívami, resp. nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevyporiadaného
BSM.“ K uvedenému poukazujeme na nutnosť aplikácie Občianskeho zákonníka ako všeobecného

právneho predpisu, aby bola vyriešená nastolená právna otázka. Je vecou orgánu aplikácie práva, teda
žalovanéhoaprvostupňovéhosprávnehoorgánuakýmspôsobomvyložiaaaplikujúustanoveniazákona
č. 447/2008 Z. z. v kontexte Občianskeho zákonníka. Následne je podľa nášho názoru vecou súdneho
prieskumu správneho rozhodnutia, aby výklad správnych orgánov pri aplikácii právnych predpisov
potvrdil alebo vyvrátil.

33. Podotýkame, že ide o špecifickú situáciu, keď BSM zaniklo rozvodom manželstva, ale nedošlo k
jeho vyporiadaniu. Situáciu žalobkyne komplikuje aj fakt, že exmanžel jej nedovolil vstup do rodinného
domu. Práve na vyriešenie takýchto situácii reagoval zákonodarca novelou zákona č. 447/2008 Z.
z. (zákonom č. 374/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov). Uvedené ale neznamená, že pred touto novelou, nebolo možné postupovať
rovnako. Ide len o premietnutie možnosti situácie výslovne neupravenej do legislatívy.

34. Žalobkyňa teda v dobrej viere a v presvedčení, že majetok (tak ako ho definuje zákon č. 447/2008

Z. z.) v hodnote nad 39.833,- eur v čase podávania žiadosti nevlastnila a doposiaľ ani nevlastní.

III. Duplika žalovaného

35. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa poukazuje na § 150 Občianskeho zákonníka a uvádza, že hypotéza,
že podiely oboch manželov sú rovnaké je vyvrátiteľnou právnou domnienkou, a výsledok vyporiadania
môže byť a vo väčšine prípadov vyporiadavania BSM aj býva iný ako rovnosť podielov. K uvedenejnámietke žalobkyne žalovaný uvádza, že k uvedenému v danom prípade neprišlo a správny orgán
vychádzal zo skutkového stavu v čase podania žiadosti. K otázke zohľadnenia pasív, na ktoré žalobkyňa
poukazuje, sa žalovaný vyjadril na strane 6 až 8 vyjadrenia k žalobe zo dňa 06.10.2021 a svojho

vyjadrenia sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava.

36. K tvrdeniu žalobkyne v zmysle ktorého „Práve na vyriešenie takýchto situácii reagoval zákonodarca
novelou zákona č. 447/2008 Z. z. (zákonom č. 374/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z.
z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedené ale neznamená, že pred touto novelou,
nebolo možné postupovať rovnako. Ide len o premietnutie možnosti situácie výslovne neupravenej do
legislatívy.“, žalovaný uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

37. Nie je pravdou, že správny orgán mohol pred prijatím novely zákona č. 447/2008 Z.z. postupovať

spôsobom uvádzaným žalobkyňou, nakoľko zákon č. 447/2008 Z.z. v § 18 ods. 19 taxatívne vymedzuje
čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a až zákonom č.
374/2021 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
účinným od 01.11.2021 prišlo k rozšíreniu zoznamu majetku, ktorý sa nepovažuje za majetok fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný v tejto súvislosti opakovane poukazuje na osobitnú
časť dôvodovej správy k zákonu č. 374/2021 Z.z ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov (Čl. I, Bod 1 a 2).

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

39. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných
príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak
to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na
kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať
len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu.43. Podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická
osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný

príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na
osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833
eur; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán bez poplatku.

44. Podľa § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak
hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný
príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

45. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

46.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý

predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134
ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe
rozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP.

47. Vo veci mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 02.10.2020 podala na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny žiadosť o poskytnutie peňažného
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Jej žiadosti orgán
verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 08.03.2021 nevyhovel a peňažný príspevok nakúpu

osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou jej nepriznal. Voči tomuto rozhodnutiu
podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, v ktorom nesúhlasila s
tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vlastnení majetku pani A. A. v hodnote
presahujúcej39.833,-eur.ManželstvomenovanejsH.A.A.bolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúdu
Bratislava II, sp. zn. 49P/45/2018 o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018.

Týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva nadobudli
manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v Bratislave na C. E.
XXXXX/X B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom. Taktiež namietala,
že orgán verejnej správy prvého stupňa pri oceňovaní predmetnej nehnuteľnosti nezohľadnil taktiež, že
podiel žalobkyne na rodinnom dome po zohľadnení hypotéky nedosahuje zákonný limit stanovený v §

41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.

48. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia tunajšiemu súdu, je zrejmé, že sa žalovaný nevyporiadal
s námietkami žalobkyne, uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
zo dňa 08.03.2021, pričom tieto námietky opakovane žalobkyňa uvádza aj v jej správnej žalobe. A to

najmä s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa hodnoty rodinného domu (nehnuteľnosť na C. XX J. D.),
pričom v odvolaní žalobkyňa namietala, že žalovaný nezohľadnil pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti
pasíva vzťahujúce sa k nehnuteľnosti (rodinný dom zaťažený záložným právom v prospech N. D.
O.). Žalobkyňa taktiež namietala, že cenu nehnuteľnosti znižuje aj to, že pozemok na ktorom je
rodinný dom postavený nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pričom na predmetné

administratívne konanie sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa požadovaných
náležitostí odôvodnenia jeho rozhodnutia § 47. Odôvodnenie žalovaného na 6 strane rozhodnutia
jednou vetou „Vzhľadom na platné znenie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkéhozdravotného postihnutia záväzky A. B. A. v kontexte so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť“,
považuje tunajší súd za nedostatočné.

49. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája
2015, sp. zn. 1 Sžd 16/2014, podľa ktorého: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna
judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom
dôvodov, a to aj keď bol tento závažný argument účastníkmi zamlčaný (pozri sp. zn. 1Sžr 8/2011 z
15. mája 2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (pozri aj bod č. 47) klasickú judikatúru

ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa
spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavka vysporiadať sa nie so všetkými, ale
iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo
vyplýva záver, že: na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať,
teda vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď,

či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva;
aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom,
t.j. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. Iba ak preskúmavané rozhodnutie
orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, bude nepreskúmateľné, čo však, ako bolo
odôvodnené, v prejednávanej veci nenastalo“. Taktiež tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 1Sžd/10/2013: „Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť
dodatočným doplnením dôvodov či spresnením skutku kladeného za vinu žalobcovi zo strany správnych
orgánov (dodatočné poukazovanie na príslušné ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z.). Pokiaľ má mať
rozhodnutie o uznaní priestupcu vinným a o uložení sankcie nielen represívny ale aj nápravný charakter,
musí byť z neho bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom, konaním či nekonaním

priestupku k priestupku došlo a konkrétne čím bola naplnená skutková podstata priestupku... Dôvody
správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a
ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na
pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu“. Teda pokiaľ v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje v časti odôvodnenia

vyporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobkyne, je takéto rozhodnutie súdom nepreskúmateľne,
pričom v tomto smere súd poukazuje najmä na to, že Správne súdy nenahrádzajú činnosť správnych
orgánov.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa

§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP, keďže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

51. Taktiež je aj z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že žalovaný nevychádzal pri stanovení hodnoty
rodinného domu, zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 16/2021 (a to vzhľadom aj na toto

konštatovanie správneho orgánu v jeho odôvodnení žalovaného rozhodnutia – „Odvolací orgán ďalej
uviedol, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou
trhovejhodnotynehnuteľnosti.“).Zároveňvšakžalovanývosvojomrozhodnutíuvádza,že„nehnuteľnosť
pani A. B. A. na C. XX J. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote
presahujúcej 39 833 Eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX J. D.“. Pričom

súdu nie je zrejmé, z čoho pri takomto konštatovaní žalovaný vychádzal, keďže v administratívnom
spise sa nenachádzajú žiadne podklady, ktoré by toto tvrdenie podporovali (zároveň v tomto žalovaný
ani vo svojom odôvodnení neodkazuje na žiadne dôkazy, z ktorých by pri takomto stanovení ceny
vychádzal). Teda nie je súdu zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k tomu, že rodinný dom na C. XX
J. D., ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne je ohodnotený na viac ako 39.833 eur, zvlášť, ak samotná

žalobkyňa toto tvrdenie sporí. Nie je možné sa v tomto zostručniť len na konštatovanie, že „Vzhľadom na
všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste
Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že
podiel pripadajúci na pani A. A. je vyšší ako 39.833 eur“, ako to urobil orgán verejnej správy prvého
stupňa.

52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu taktiež podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.53. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu znovu posúdiť nárok žalobkyne na priznanie peňažného príspevku na nakúp osobného

motorovéhovozidlasautomatickouprevodovkou.Vecžalobkyneopätovneposúdi,ksvojmurozhodnutiu
si obstará všetky potrebné podklady a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodní, pričom sa
v odôvodnení vyporiada aj so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne.

54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

BA-8Sa/82/2021
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).