Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/202/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911217379
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7911217379.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

C. XXX/XX, D. zast. JUDr. Juraj Füzer, advokát, M. R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, proti
žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX C., o vyporiadanie BSM t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B. a D. E. vyporiadáva takto:

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B. súd prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú.
D. ako dom č.s. 152 na pozemku parc. č. 688 a spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísané
na LV č. XXX, k. ú. D. ako parc. č. 688 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 476 m2, parc. č. 689

- záhrada o výmere 174 m2, parc. č. 690/2 - záhrada o výmere 150 m2, pod B2 v podiele 1/4 a pod
B3 v podiele 1/4.

III. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikazuje sedaciu súpravu tmavomodrej farby (gauč a 2
fotely).

IV. Žalobkyňa je povinná z titulu konečného vyporiadania BSM zaplatiť žalovanému

sumu 8.108,24 Eur, a to najneskôr do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V. Do výlučného vlastníctva žalovaného D. E. súd prikazuje tieto hnuteľné veci:

1. Mahagónový nábytok z obývacej izby
2. Videoprehrávač
3. CD prehrávač

4. Hifi vežu Panasonic
5. Konferenčný stolík z obývačky
6. Rohovú lampu
7. Vysávač
8. Skriňu
9. Písací stolík z detskej izby
10. Kancelársku stoličku z detskej izby na kolieskach

11. Posteľ z detskej izby
12. Vykurovaciu pec na tuhé palivo
13. Dva stany
14. Nafukovací bazén
15. Nafukovací čln
16. Jeden klasický bicykel
17. Kosačku

18. Automatickú práčku
19. Satelit20. Mikrovlnnú rúru
21. Chladničku 50 l

VI. Žalovaný je povinný z titulu konečného vyporiadania BSM zaplatiť žalobkyni sumu
326,71 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Stranám sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

VIII. Štát nemá právo na náhradu trov konania voči stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré ku dňu právoplatnosti
rozvodu manželstva so žalovaným zaniklo, lebo po rozvode sa na rozdelení spoločne nadobudnutého
majetku dohodnúť nedokázali. V žalobe uviedla, že do BSM patria iba hnuteľné veci (v žalobe ich
pomenovala), ktoré počas trvania manželstva so žalovaným nadobudli a ich hodnotu ku dňu zániku

manželstva stanovila na 17.831,77 Eur bez vkladov na vkladných knižkách, ktoré v žalobe bližšie
nešpecifikovala. Žiadala, aby z titulu konečného vyporiadania BSM jej žalovaný zaplatil polovicu
z hodnoty spoločne nadobudnutých vecí, t.j. 8.915,88 Eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že pred podaním žaloby na súd sa žalobkyňa nepokúsila

s ním dohodnúť na rozdelení spoločne nadobudnutého majetku patriaceho do BSM. Vyčítal žalobkyni,
že sa ho snaží krivo obviňovať z priestupkov, zdiskreditovať v súkromnom i pracovnom živote a v žalobe
tvrdené skutočnosti označil za nepravdivé. Nesúhlasil so zostatkovými hodnotami hnuteľných vecí
označených žalobkyňou v žalobe. Mnohé z nich považoval za veci, ktoré nepatria do BSM a tvrdil,
že vkladné knižky, ktoré počas manželstva mali, vzala ich žalobkyňa, keď odchádzala zo spoločnej

domácnosti a s vkladnými knižkami nakladala iba ona. O úsporách na vkladných knižkách žalovaný
vedomosti nemal. Žiadal, aby súd vkladné knižky zabezpečil od žalobkyne a zistil zostatok peňazí ku
dňu zániku manželstva a na základe toho vyporiadal BSM tak, aby obývaciu stenu, automatickú práčku
prikázal do jeho osobného vlastníctva a ostatné hnuteľné veci prikázal žalobkyni s tým, aby žalobkyni
bola uložená povinnosť vyplatiť mu z titulu konečného vyporiadania BSM sumu 3.300,- Eur a aby úspory

na vkladných knižkách boli rozdelené medzi nich rovnakým dielom.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 14.03.2012 reaguje na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Zdôrazňuje, že
pred podaním žaloby na súd sa nepokúsila na rozdelení majetku dohodnúť z toho dôvodu, že akýkoľvek
kontakt so žalovaným by bol pre ňu návratom do depresívneho stavu vyvolaného jej týrania žalovaným.

Poukázala na to, že sa lieči na psychiatrii, trpí syndrómom týranej ženy a má neprekonateľný strach zo
žalovaného. Bojí sa jeho pomsty lebo sa jej vyhráža, že ju zabije. Tvrdila, že nemá prístup do domu,
užíva ho žalovaný so svojou družkou, ktorá užíva aj jej osobné veci. Tvrdila, že osobné motorové
vozidlo zn. Škoda 100 nepatrí do BSM lebo ho nadobudli počas manželstva z peňazí, ktoré jej darovala
matka. Tá však jej tvrdenie potvrdiť nemôže, lebo už nežije. Osobné motorové vozidlo zn. Fiat žalovaný

predal svojej priateľke, peniaze si ponechal a ona sa nikdy nedozvedela, koľko za predaj vozidla získal.
V súvislosti s vozidlom zn. Škoda Octavia tvrdila, že patrí do BSM, bolo kupované zo spoločných peňazí
ale žalovaný vozidlo previedol na sestru hoci ho naďalej užíva. V súvislosti s vkladnými knižkami tvrdila,
že ich nikdy nemali. Peniaze neukladali na vkladné knižky, s finančnými hotovosťami disponoval iba
žalovaný,ktorýichmoholpreviesťnatretiuosobu,pravdepodobnenasvojusestruG.H.čovšakvkonaní

preukázať nevedela. Tvrdila, že ona mala jednu vkladnú knižku, na ktorú ukladala vlastné úspory. Občas
jej tam prispela aj matka. Celkovo to bola suma asi 1.000,- Eur. Ku dňu rozvodu na knižke bolo cca
2.300,- Eur, tieto peniaze musela vybrať, lebo chcela odísť k otcovi. Po príchode domov ju žalovaný vraj
napadol, zbil ju a peniaze jej zobral, neostal jej ani cent. Ani toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo.
Žiadala, aby hnuteľné veci boli prikázané žalovanému a aby jej zaplatil polovicu ich zostatkovej hodnoty.

4. Výsluchom žalobkyne na prvom pojednávaní dňa 28.03.2012 súd zisťoval okruh vecí patriacich do
BSM. Tvrdila, že okrem pomenovaných hnuteľných vecí do BSM nepatrí nič iné. Hovorila o existencii
vkladoch na vkladných knižkách, ktoré však bližšie špecifikovať nevedela. Zdôraznila, že na vkladnej
knižke, ktorú mala zriadenú vo VÚB a.s., mala nasporených 2.300,- Eur. S peniazmi nedisponovala,

pretože túto hotovosť od nej žalovaný zobral, a tak žiada, aby to bolo v rámci vyporiadania zohľadnené.K hnuteľným veciam, ktoré špecifikovala v žalobe pri výpovedi na súde uviedla, že niektoré do BSM
nepatria, lebo neboli kupované za trvania manželstva, resp. ich dostala darom alebo z iného dôvodu
neboli nadobudnuté za trvania manželstva. Z BSM vylúčila luster z obývacej izby, 2 vysávače, plynový

sporák zn. G., 2 ks vykurovacích peci Petrik, kuchynskú linku a všetky veci označené pod bodom 37/
žaloby, a to vyšívané obrazy, detské hračky, oblečky, hrnce, vandlíky a rohovú lavicu.

5. Výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 29.06.2012 súd zistil, že okrem hnuteľných vecí
uvádzaných v žalobe do BSM patrí aj nehnuteľnosť – rodinný dom vo Veľatoch, ktorý bol v tom čase

predmetom súdneho konania o vrátenie daru. Tvrdil, že nehnuteľnosť kupovali spoločne za trvania
manželstva preto musí byť predmetom vyporiadania. V súvislosti s hnuteľnými vecami zdôraznil, že
osobné motorové vozidlo zn. Škoda 100 do BSM nepatrí, osobné vozidlo zn. Fiat bolo kupované
počas manželstva ako použité, za 40.000,- Sk, auto bolo zošrotované, zlikvidované počas manželstva,
teda ku dňu rozvodu neexistovalo. Uviedol, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia do BSM
nepatrí. Ide o vozidlo, ktoré kúpil a doviezol zo zahraničia pre svoju sestru a jeho kúpnu cenu vyplatila

sestra. Objasnil, že v tom čase bol na misiách na Cypre, auto bolo dovezené z Nemecka, pol roka stálo
v Trebišove na nemeckých značkách, lebo on nebol doma a nemohol vybaviť formality s tým súvisiace.
Až v marci r. 2009, keď prišiel domov, začal vybavovať potrebné doklady k autu a následne ho prihlásil na
ODI v Trebišove na svoje meno ale neskôr vozidlo prepísal na sestru, G. H., ktorá vozidlo ako držiteľka
– vlastníčka aj poistila. Išlo o poistnú zmluvu zo 04.01.2010 v poisťovni Kooperatíva a.s.. Auto bolo

prihlásené na ODI v Poprade ešte v r. 2010. Evidenčné číslo vozidla bolo I. XXX H..
V súvislosti s ostatnými hnuteľnými vecami označenými v žalobe uviedol ich zostatkovú hodnotu ku
dňu zániku manželstva. Žalobkyňa tieto zostatkové hodnoty odsúhlasila, preto v tomto smere nebolo
potrebné vykonávať znalecké dokazovanie, a tak hodnotu hnuteľných vecí súd považoval za nespornú
skutočnosť.

V súvislosti s úsporami na vkladných knižkách uviedol, že ku dňu rozvodu na vkladnej knižke bolo
nasporených približne 2.400,- Eur, ale nebol si istý preto žiadal, aby to súd preveril.
Žalovaný žiadal, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil tú skutočnosť, že o zveľadenie majetku a jeho
nadobudnutie počas trvania manželstva sa väčšou mierou pričinil on, lebo iba on pracoval, on mal príjem
z pracovnej činnosti, žalobkyňa bola stále doma, nestarala sa o domácnosť, dieťa im zomrelo v r. 2007,

iné deti nemali.
Tvrdil, že žalobkyňa sa dopustila nevery, mala milenca, pracovať nechcela a všetko čo nadobudli za
trvania manželstva, je iba jeho zásluhou.
Žalobca žiadal, aby sa súd oboznámil s výsledkom konania vedeného na Okresnom súde Trebišov pod
sp. zn. 2C/31/2011 o vrátenie daru, pretože v konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí žalobkyňu usvedčujú

z klamstva. Ide o dôkazy v súvislosti s tým, že ju netýral, čo potvrdila aj jej vlastná rodina. Vymýšľala
si to, aby zakrývala vlastnú neveru.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 05.09.2012 uviedla, že súhlasí so zostatkovými hodnotami hnuteľných
vecí uvedených žalovaným na predchádzajúcom pojednávaní.

7. Výsluchom svedkyne G. H., sestry žalovaného súd zistil, že sa s manželom v minulosti dohodli na
tom, že si kúpia ojazdené motorové vozidlo zo zahraničia. V tom čase žalovaný pracoval na misiách na
Cypre, prišiel domov na dovolenku a navrhol im, že pre nich zabezpečí také vozidlo zo zahraničia a
oni jeho návrhom súhlasili. Išlo o vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré malo asi 10 rokov a stálo 2.300,- Eur.

Potvrdila, že auto po dovezení na Slovensko bolo nahlásené na dopravnom inšpektoráte na žalovaného,
čo bolo pre nich jednoduchšie, lebo nemuseli vycestovať z Popradu a vybavovať formality. Následne
však po niekoľkých mesiacoch od žalovaného auto prevzala, začala ho s manželom užívať a bolo
neskôr prepísané na Dopravnom inšpektoráte v Poprade na ňu. Evidenčné číslo vozidla uviesť nevedela
vzhľadom na odstup času. Potvrdila, že do tej doby žalovaný s jej súhlasom auto užíval a že bratovi

kúpnu cenu vozidla zaplatila.

8. K svedeckej výpovedi G. H. sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že do marca roku 2009, kedy bolo
motorové vozidlo na Dopravnom inšpektoráte v Trebišove prepísané na neho, stálo asi pol roka na
nemeckých značkách, lebo v čase jeho dovezenia na Slovensko sa nachádzal na Cypre, teda nemal čas

sa tomu venovať. Auto nemohol presúvať do Popradu, lebo nemalo vybavené všetky potrebné doklady,
aby bolo na území Slovenska zlegalizované a všetky formality vybavoval až po návrate z Cypru. Bolo
to začiatkom marca 2009, kedy už so žalobkyňou nežili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa odišla zo
spoločnej domácnosti do Východnej, žila vlastný život, mala milenca a domov sa už nevrátila.9. Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie z Poľnohospodárskeho družstva Východná o tom, že v minulosti
bola u nich zamestnaná v pracovnom pomere, z ktorého súd konštatuje, že na tomto družstve pracovala

od 01.09.1992 do 31.10.1993 (za slobodna) a od 04.10.2000 do 18.04.2001 (počas manželstva).

10. K tomuto dôkazu sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôrazňoval, že okrem tohto obdobia žalobkyňa nikdy
už nepracovala, o žiadne deti sa nestarala lebo ich syn zomrel začiatkom r. 2007 a iné deti spolu nemali.
Disponovala s jeho účtami, robila výbery z účtu ale on v tom čase bol na Cypre, kde mal slušný príjem,

no v tom čase žalobkyňa žila s milencom v ich spoločnom dome, až do času kým sa domov nevrátil.

11. Žalobkyňa to popierala. Tvrdila, že bola žalovaným počas manželstva týraná, napádaná a na túto
skutočnosť predložila listinné dôkazy, a to potvrdenia z polície, z ktorých vyplynulo, že v minulosti bola
atakovaná manželom. Tvrdila, že pre neznesiteľné týranie musela opustiť spoločnú domácnosť z obavy
o svoj život a zdravie. Tvrdila, že milencov nemala, nevery sa dopustil žalovaný, nasťahoval si milenku

do ich spoločného domu, ktorý ona nemohla užívať, žalovaný jej zničil všetky osobné veci, šesť zlatých
retiazok, päť prsteňov, tri náramky, ktoré mala po mame a iba žalovaný disponoval s ich úsporami na
účtoch alebo aj na vkladných knižkách.

12. Z potvrdenia OO PZ v Poprade (č.l. 102) zo dňa 18.09.2012 súd konštatuje, že vlastníkom osobného

motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EVČ: I. bola v tom čase G. H.. Prepis na ňu bol vykonaný dňa
13.01.2010. Predchádzajúcim vlastníkom vozidla bol D. E. v období od 01.04.2009 do 13.01.2010. V tom
čase malo vozidlo evidenčné číslo I..

13. Podaním zo dňa 11.01.2013 žalovaný rozšíril okruh vecí patriacich do BSM a žiadal, aby do BSM

bola pojatá aj nehnuteľnosť, a to rodinný dom č. s. 152, nachádzajúci sa v k. ú. D., zapísaný na LV
č. XXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 476 m2, parc. č. 688- záhrada o výmere 174 m2,
parcela č. 689 - záhrada o výmere 150 m2, parc. č. 690/2.

14. Z pripojeného spisu OS TV sp. zn. 10C/109/2009 súd konštatuje, že manželstvo strán sporu

bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 10C/109/2009 zo dňa 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.01.2010. V rozsudku súd konštatuje, že medzi manželmi existuje hlboký dlhodobý a vážny
rozvrat. Z predložených listinných lekárskych potvrdení jednoznačne vyplýva, že manžel manželku
počas manželstva fyzicky napádal.

15. Zo správy VÚB banka a.s. zo dňa 16.04.2012 (č.l. 57) súd konštatuje, že v tom čase banka viedla
účet č. 1602005858 na mene D. E. a z výpisu z tohto účtu za obdobie roku 2009 vyplýva, že k 31.12.2009
bol stav na účte 195,50 Eur.

16. Zo správy SLSP a.s. zo dňa 17.04.2012 (č.l. 67) súd konštatuje, že k 13.01.2010 t.j. ku dňu

právoplatnosti rozvodu strán sporu banka neviedla žiaden účet, ani vkladnú knižku na mená strán sporu.

17. Zo správy Tatrabanka a.s. zo dňa 17.05.2012 (č.l. 68) súd konštatuje, že žalobkyňa nie je a ani
nebola klientom banky. Žalovaný v tom čase bol klientom banky a mal aj v banke v uvedenom období
produkty a to:

- termínovaný účet č. 4811034085 otvorený dňa 06.03.2007 a zrušený dňa 02.03.2009 (počas trvania
manželstva),
- vkladnú knižku č. 1819788048 zostatok ku dňu 13.01.2010 vo výške 15,28 Eur,
- bežný účet č. 2817736935 otvorený dňa 26.08.2003, zrušený dňa 30.03.2006 (počas trvania
manželstva).

18. Zo správy VÚB a.s. zo dňa 21.05.2012 (č.l. 70) súd konštatuje, že zostatok na flexi účte žalovaného
č. XXXXXXXXXX/XXXX k 31.01.2010 predstavoval 145,15 Eur, ku dňu 31.12.2009 bol konečný stav
195,50 Eur.

19. Na pojednávaní dňa 08.03.2013 súd prerušil konanie do právoplatného ukončenia konania
vedeného na OS TV pod sp. zn. 2C/31/2011 o vrátenie daru vzhľadom k tomu, že sa strany sporu
rozchádzali v tvrdení, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o vrátenie daru, patrí do BSM. Išloteda o otázku, ktorá mala podstatný význam pre konanie o vyporiadanie BSM, a tak bolo nevyhnutné
počkať za výsledkom konania 2C/31/2011.

20. Zo spisu sp. zn. 2C/31/2011 súd konštatuje, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa
06.10.2010, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2022 v spojitosti s rozsudkom KS KS KE sp. zn.
2Co 48/2021 zo dňa 24.03.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20.1. V konaní o vrátenie daru sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vrátenia daru. Išlo o dar,
ktorý nadobudol podľa darovacej zmluvy napísanej formou notárskej zápisnice dňa 04.09.1996, a to
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. D., parc. č. 688 o výmere 476 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. 689 - záhrady o výmere 174 m2, parc. č. 690/2 – záhrady o výmere 150 m2
v podiele 1/4 a nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
k. ú. D. rodinný dom č. s. 152 na parc. č. 688 v spoluvlastníckom podiele 1/2. Žalobu odôvodnila tým,

že so žalovaným sú spoluvlastníkmi vyššie označených nehnuteľností, ktoré získal žalovaný na základe
darovacej zmluvy č. N128/96, V1032/1996, kedy svoj spoluvlastnícky podiel mu podarovala v čase,
keď boli manželia. Ich manželstvo bolo neskôr rozvedené, ale keďže sa k nej obdarovaný správal
tak, že hrubo porušoval dobré mravy, čo vyplýva z rozvodového rozsudku, svojim konaním porušil
ustanovenie § 630 OZ, a preto sa domáha vrátenia daru. V súdnom rozhodnutí, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá bolo jednoznačne skonštatované,
že nehnuteľnosť strany sporu nadobudli počas trvania ich manželstva, a to do BSM. Súd vyhodnotil
výsledky dokazovania a konštatoval, ktorá strana ako uniesla svoje dôkazné bremeno a dospel k záveru,
ktorývyústildoprávnehozáveru,ženehnuteľnosti,oktorévsporeide,nadobudlistranypočastrvaniaich
manželstva do BSM, preto ich darovanie jedným z manželov druhému manželovi neprichádza do úvahy,

je neplatné a následne žalobkyňa nemôže byť úspešná v konaní o vrátenie daru. Vzhľadom na právny
záver o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti do BSM, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby o vrátenie daru, sa
odvolací súd bližšie nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobkyne v otázke naplnenia predpokladov
na vrátenie daru.

21. Vzhľadom k tomu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo toto konanie prerušené, súd pokračoval v konaní
o vyporiadanie BSM a nakoľko sa strany sporu na hodnote nehnuteľností nedohodli, bolo potrebné to
ustáliť znaleckým dokazovaním.

22. Zo znaleckého posudku J. E. E. č. 222/2022 zo dňa 21.11.2022 súd konštatuje, že nehnuteľnosť -

rodinný dom č. s. 152 na parc. č. 688 s prísl. a pozemky parc. č. 688, 689, 690/2, k. ú. D., zapísané
na LV č. XXX, LV č. XXX boli znalcom ohodnotené na 22.500,- Eur. Z tohto znaleckého posudku súd
konštatuje, že rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, k. ú. D. spolu s vonkajšími úpravami má hodnotu
14.169,43Euranehnuteľnosti,atoparc.č.688,689,690/2,ktorésúzapísanénaLVč.XXXvpodiele1/4
v prospech žalobkyne a 1/4 v prospech žalovaného majú podľa znaleckého posudku hodnotu 8.324,16

Eur, z toho jedna polovica predstavuje 4.162,08 Eur, a teda spoluvlastnícky podiel každej zo strán sporu
predstavuje 2.081,04 Eur. Dom s priľahlými pozemkami v spoluvlastníckom podiele v zmysle LV č. XXX
a LV č. XXX má hodnotu spolu 16.150,476 Eur. Z tejto sumy súd vychádzal pri vyporiadaní BSM ohľadom
predmetnej nehnuteľnosti.

23. Žalovaný so znaleckým posudkom súhlasil.

24. Žalobkyňa podaním zo dňa 22.05.2023 žiadala, aby nehnuteľnosť v rámci BSM súd nevyporiadal.
Tvrdila, že od rozvodu uplynulo viac ako 13 rokov preto podľa § 149 ods. 4 OZ platí, že nehnuteľnosti
sú v ich podielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na rozsudok OS Trebišov zo dňa 06.10.2020 sp.

zn. 2C/31/2011 v spojení s rozsudkom KS KE zo dňa 24.03.2022, kde bol vyslovený právny názor,
že darovanie medzi manželmi bolo neprípustné, a preto darovacie zmluvy medzi stranami sporu sú
absolútne neplatné navrhla, že ak by súd aj napriek tomu vyporiadal nehnuteľnosť v rámci BSM, nech
z hodnoty stavby, t.j. rodinného domu - zo sumy 14.169,43 Eur zistenej znaleckým posudkom J. E. E.
bola odpočítaná suma 2.000,- Eur. Odôvodnila to tým, že keď sa tam nasťahovala v lete roku 2018,

musela opraviť strechu a dať nový komín v hodnote 1.000,- Eur a na celý dom dala urobiť omietky
v hodnote 1.000,- Eur. Zhodnotenie domu vykonala po rozvode, faktúry a potvrdenia o kúpe materiálu
nemá k dispozícii ale môže to dosvedčiť svedok F. K., ktorého navrhla v konaní vypočuť.25. Výsluchom svedka F. K. súd zistil, že žalobkyňa po rozvode manželstva bývala najprv u svojho
otca, potom sa nasťahovala k nemu do podnájmu. Bývala u neho asi 6 až 7 rokov, presne sa už
nepamätal. Do svojho rodinného domu sa podľa svedka žalobkyňa vrátiť nemohla, lebo si tam žalovaný

nasťahoval priateľku a bránil jej v tom, aby sa do domu vrátila. Svedok potvrdil, že do predmetnej
nehnuteľnosti sa žalobkyňa vrátila až potom, čo sa z domu žalovaný odsťahoval a kľúče od domu jej
priniesol sused K. D.. Svedok potvrdil, že s opravami rodinného domu sa začalo po návrate žalobkyne
do domu. Strecha zatekala, bolo potrebné ju opraviť ale nevedel uviesť, koľko oprava strechy stála.
Opravu robili svojpomocne s kamarátom. Boli poškodené škridle, ktoré vymenili. Na opravu použili

materiál kupovaný žalobkyňou. Hodnotu kúpeného materiálu uviesť nevedel. Potvrdil, že sa opravoval
aj starý komín, ktorý odstránili a vybudovali nový komín z tehál. Okrem toho sa robili omietky okolo
rodinného domu zvonku. Všetko dokopy mohlo stať približne 1.000,- Eur. Presne sa však na jednotlivé
práce nepamätal. Vzhľadom na odstup času nevedel presne špecifikovať ani použitý materiál, ani jeho
kúpnu cenu. Svedok potvrdil, že žalobkyňa za prácu ľuďom neplatila ale odhadol, že to celé stálo cca
2.500,-Eur.Tvrdil,žesožalobkyňouboliibapriatelia,nežiliakodruhadružka,chodievaljejibapomáhať,

ale do domu sa k nej nenasťahoval.

26. K svedeckej výpovedi sa vyjadrila svedkyňa, ktorá ju považovala za pravdivú s tým, že práce aj
s materiálom dohromady vyšli na 3.500,- Eur. Žalovaný sa k svedeckej výpovedi nevyjadril.

27. Na pojednávaní dňa 26.07.2023 žalobkyňa za pomoci svojho právneho zástupcu upresnila okruh
vecí patriacich do BSM a súhlasila s tvrdením žalovaného, v zmysle ktorého koberec kovral z obývačky
v zostatkovej hodnote 50,- Eur nepatrí do BSM lebo ho dostala darom od rodičov a prehlásila, že do
BSM nepatria ani tieto hnuteľné veci:

- koberec z detskej izby tmavomodrý o zostatkovej hodnote 33,- Eur,
- 1 horský bicykel, ktorý dostal syn darom od krstného otca, preto táto vec do BSM nepatrí,
- elektrická kosačka,
- 2 rozkladacie postele o zostatkovej hodnote 100,- Eur, ktoré veci mal žalovaný ešte za slobodna,
- 2 mobilné telefóny zn. Nokia.

28. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.08.2023 navrhol, aby o hnuteľných veciach sa rozhodlo
tak, ako sa na tom na pojednávaní so žalobkyňou dohodli. Zdôraznil, že z hnuteľností zobral iba osobné
veci, ostatné používa žalobkyňa. Nehnuteľnosť navrhol prikázať žalobkyni a zaviazať ju na zaplatenie
polovice hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom v lehote, ktorú určí súd. Pokiaľ k tomu nedôjde,

navrhol predaj nehnuteľnosti na dražbe.

29. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 11.09.2023 žiadala, aby v prípade ak jej súd nehnuteľnosť
prikážedovýlučnéhovlastníctva,povoliljejvýplatnúpovinnosťvovzťahukžalovanémuplniťvsplátkach,
lebo ona nemá inú možnosť riešiť si bytovú otázku, nemá kam ísť. Ohľadom hnuteľných vecí opakovala

tie isté skutočnosti, ktoré už v konaní niekoľkokrát uviedla.

30. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zdôraznil, že predmetom vyporiadania nemôže byť
nehnuteľnosť, lebo tá je už v podielovom spoluvlastníctve strán sporu z dôvodov, ktoré v konaní
predniesol. Ak by bol súd opačného názoru a vyporiadával v rámci BSM aj nehnuteľnosť žiadal, aby súd

zohľadnil, že žalobkyňa je vo veľmi zlej finančnej situácii preto je málo predstaviteľné, aby bola schopná
výplatnú povinnosť určenú súdom plniť vo vzťahu k žalovanému hoci aj v splátkach, a to ani pri určení
minimálnych splátok mesačne. Ak by bola nehnuteľnosť prikázaná žalovanému, žalobkyňa nemá kam
odísť. Je viazaná bývaním na tento dom, čo žiadal zohľadniť.

31. Po prevedené dokazovania súd právne uzatvára:

32. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka33. Podľa § 148 ods. 1 OZ , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

34. Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

35. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

36. V konaní bolo preukázané, že manželstvo strán sporu bolo uzatvorené dňa 11.06.1994 a zaniklo
rozvodom, a to rozsudkom OS Trebišov zo dňa 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.01.2010. Manželmi boli teda 16 a pol roka.

37. Pri vyporiadani BSM strán sporu súd postupoval tak ak ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR
sp.zn. 2Cdo/176/2011, podľa ktorého ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Vyporiadnie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky
kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky

kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých manželov. Pre vyporiadanie
je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko,
čo do toho spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri oceňovaní (hnuteľných a
nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM,
avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď napr. R 42/1972).

38. Strany sporu v priebehu konania menili (rozširovali, zužovali) okruh hnuteľných vecí patriacich do
BSM ale nakoniec ho ustálili a zhodli sa na tom, že do BSM patria tieto hnuteľné veci:
- gauč a 2 fotely v zostatkovej hodnote 66,- Eur,
- mahagónový nábytok v obývacej izbe zostatkovej hodnoty 33,- Eur,

- videoprehrávač 30,- Eur,
- CD prehrávač 30,- Eur,
- hifi veža Panasonic 50,- Eur,
- konferenčný stolík z obývačky 15,- Eur,
- rohová lampa 5,- Eur,

- skriňová súprava 30,- Eur,
- písací stolík z detskej izby 30,- Eur,
- kancelárska stolička z detskej izby na kolieskach 5, -Eur,
- posteľ z detskej izby 50,- Eur,
- vykurovacia pec na tuhé palivo 50,- Eur,

- 2 stany 6,- Eur,
- nafukovací bazén 10,- Eur,
- nafukovací čln 10,- Eur,
- 1 ks bicykel 33,- Eur,
- kosačka 0,- Eur,

- automatická práčka 40,- Eur,
- satelit 15,- Eur,
- mikrovlnná rúra 33,- Eur,
- chladnička 50 litrová 33,- Eur,
- zostatky na účte vedenom vo D., L. č. XXXXXXXXXX B. 13.01.2010 vo výške 145,15 Eur,

- zostatok na vkladnej knižke vedenej v M. L., vkladná knižka č. XXXXXXXXXX, zostatok k 13.01.2010
vo výške 15,28 Eur.Hodnotu hnuteľných vecí a úspor súd ustálil na 734,43 Eur a z nej vychádzal pri určení vzájomnej
výplatnej povinnosti strán sporu.

39. Strany sporu sa v priebehu konania dohodli aj na tom, že do BSM nepatria nasledovné hnuteľné
veci: luster z obývačky hnedej farby, 2 vysávače, 3 koberce, plynový sporák Mora, 2 ks Petrík piecky,
kuchynská linka, vyšívané obrazy, detské hračky, obliečky, hrnce, vandlíky, rohová lavica a osobné
motorové vozidlo zn. Škoda 100. Ich dohodu súd akceptoval a tieto hnuteľné veci do BSM nepojal.

40.Vzhľadomnazhodnétvrdeniastránsporusúdokruhhnuteľnýchvecíaichzostatkovéhodnotykudňu
zániku manželstva ustálil tak, ako sa na tom strany sporu dohodli. V tomto smere by bolo nadbytočné
vykonávať ďalšie dokazovanie a žalobkyňou predložené dôkazy (fotografie na CD nosiči, fotografie
predložené žalobkyňou a pod.) neboli pre konanie potrebné lebo okruh hnuteľných vecí nebol už medzi
stranami sporu sporný.

41. Za sporné považoval súd to, či osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia patrí do BSM. V tomto
smere bola vypočutá svedkyňa G. H., ktorá potvrdila tvrdenia žalovaného o tom, že táto vec do BSM
nepatrí, lebo bola kúpená žalovaným pre ňu a jej rodinu za peniaze, ktoré mu na tento účel poskytla.
Skutočnosti, ktoré súd zistil touto svedeckou výpoveďou vyplynuli aj z potvrdenia OR PZ, ODI v Poprade,
v zmysle ktorého toto motorové vozidlo bolo od 13.01.2010 evidované na užívateľa vlastníka G. H..

Súd uveril tvrdeniam svedkyne napriek tomu, že išlo o sestru žalovaného, skutočnosti ňou uvádzané
nemal dôvod spochybňovať ak hodnovernosť tejto svedeckej výpovede nebola nijak spochybnená.
Vyhodnotiac svedeckú výpoveď ako dôveryhodnú toto motorové vozidlo do BSM súd nepojal.

42. Strany sporu v konaní tvrdili, že počas manželstva mali úspory, ktoré boli uložené alebo na účtoch

v bankách alebo na vkladných knižkách. Ani jeden z nich tieto účty ani vkladné knižky v konaní
nešpecifikoval. Súd oslovil peňažné ústavy a zisťoval, či počas trvania manželstva disponoval peniazmi
na účte alebo vkladných knižkách a zistil, že ku dňu zániku manželstva, teda k 13.01.2010 existoval flexi
účet žalovaného vo VÚB a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol zostatok 145,15 Eur ako aj to, že
žalovaný disponoval vkladnou knižkou v M. L. č. XXXXXXXXXX, na ktorej ku dňu zániku manželstva bol

zostatok 15,28 Eur. Iné úspory súd nezistil a keďže v tomto smere strany sporu neprodukovali ďalšie
dôkazy súd konštatuje, že iba tieto peňažné zostatky boli predmetom vyporiadávania. Súd vychádzal
z toho, že tak účet ako aj vkladná knižka boli vedené na mene žalovaného z toho teda usúdil, že
s nimi mohol nakladať iba žalovaný a keďže opak v konaní preukázaný nebol, pri výplatnej povinnosti to
zohľadnil tak, že stanovil žalovanému vo vzťahu k žalobkyni výplatnú povinnosť z úspor, ktoré peňažné

ústavy súdu oznámili, a to v polovičnom rozsahu. Pokiaľ mali počas manželstva aj iné úspory, ktoré ku
dňu zániku manželstva minuli, nebolo to možné zohľadniť lebo sa vyporiadava iba majetok, ktorý ku dňu
zániku manželstva reálne existoval.

43. Žalobkyňa v konaní opakovane tvrdila, že žalovaný jej zničil, poškodil ale vzhľadom k tomu, že išlo

o veci darované alebo veci osobnej potreby slúžiace iba žalobkyni, tieto do BSM nepatria (§ 143 OZ),
a preto nemohli byť ani predmetom vyporiadania.

44. Súd nemal pochybnosti o tom, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania,
patrí do BSM. Vychádzal z právneho názoru vysloveného v právoplatne skončenej veci sp. zn.

2C/31/2011, v ktorej sa riešila otázka vrátenia daru. Odvolací súd v konaní o vrátenie daru vyslovil právny
názor, na základe ktorého nehnuteľnosť patrí do BSM, pretože bola nadobudnutá počas manželstva
strán sporu, a preto akékoľvek následné darovanie žalobkyňou v prospech žalovaného a následné
domáhanie sa vrátenia daru neprichádza do úvahy.
44.1. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, v zmysle ktorého táto nehnuteľnosť je už

v ich podielovom spoluvlastníctve, lebo od zániku manželstva do troch rokov nebola vyporiadaná. Súd
konštatuje, že okruh vecí patriacich do BSM sa v priebehu konania vedeného na súde môže meniť, a to
na základe skutočností uvádzaných oboma bývalými manželmi, teda kým tento okruh nie je jednoznačne
ustálený a nie je o ňom právoplatne rozhodnuté platí, že ktorýkoľvek z bývalých manželov môže svojim
tvrdením okruh vecí zúžiť alebo rozšíriť, k čomu došlo aj v danom prípade.

44.2. Žalovaný približne rok a pol od začatia konania o vyporiadanie BSM navrhol, aby bol okruh vecí
patriacich do BSM rozšírený o nehnuteľnosť, o ktorú v tom čase prebiehalo iné súdne konanie, pretože
existoval medzi nimi spor, či táto nehnuteľnosť je alebo nie je predmetom ich spoločne nadobudnutéhomajetku. Z toho dôvodu bolo toto konanie v priebehu desiatich rokov prerušené a čakalo sa za
výsledkom konania o vrátenie daru.
44.3. Súd konštatuje, že nehnuteľnosť patrí do BSM a pretože sa strany sporu na jej hodnote

nedokázali dohodnúť, bol ustanovený súdny znalec, ktorý hodnotu nehnuteľnosti ustálil. Pri vyporiadaní
súd vychádzal z toho, že nehnuteľnosť od r. 2018 užíva výlučne žalobkyňa. Táto nemá možnosť
vyriešiť si bytovú otázku inak a žalovaný o nehnuteľnosť záujem nejaví, čo prezentoval aj vo svojom
návrhu, v zmysle ktorého ak nehnuteľnosť nebude prikázaná žalobkyni, nech súd nariadi jej predaj
na dražbe. Súd pri vyporiadaní zohľadnil sociálnu a finančnú ako aj zdravotnú situáciu žalobkyne

a nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva. Uložil jej povinnosť vyplatiť polovicu hodnoty
získaných nehnuteľností v prospech žalovaného s tým, že jej na vyplatenie žalovaného určil dlhšiu
lehotu, a to pol roka od právoplatnosti rozhodnutia. Súd je toho názoru, že ide o dostatočne dlhý čas
na to, aby si za ten čas riešila bytovú otázku a zabezpečila potrebné finančné prostriedky na vyplatenie
žalovaného,ktorýmáprávonasvojpodielzospoločnenadobudnutéhomajetku. Súdzistil,žemajetkové
pomery žalovanej by neumožňovali určiť výplatnú povinnosť v splátkach lebo ani minimálnu splátku by

nebola schopná plniť čo potvrdil jej právny zástupca v záverečnej reči. Súd preto určil dlhšiu lehotu ,
ktorú považuje za primeranú a postačujúcu.

45. Súd nepovažoval tvrdenia žalobkyne o investovaní do nehnuteľnosti po r. 2018 sumu 2000 Eur
za preukázané napriek svedeckej výpovedi F. K.. Výpoveď svedka súd nepovažoval za dostatočnú,

úplnú ani presnú. Svedok síce popísal práce na oprave strechy, komína a omietkach z vonku domu
ale nevedel ich špecifikovať ani uviesť cenu zakúpeného materiálu napriek tomu odhadom určil ich
cenu na cca 2.500 Eur. Žalobkyňa tvrdila, že to bolo viac, cca 3.500 Eur hoci v písomných podaniach
udávala sumu inú, a to cca 2000 Eur. Žalobkyňa si sama protirečila a nakoľko nedisponovala písomnými
dokladmi (faktúra, pokladničný doklad o zakúpení materiálu, dodacie listy a pod.) nemohol súd jej

tvrdenie považovať za preukázané a svedeckú výpoveď F. K. považovať za vierohodnú. Táto osoba
žila so žalovanou cca 7 rokov a možno mať pochybnosti o ich vzťahu (či bol iba priateľský alebo aj
iný) ale žalobkyňa predložila súdu CD nosič, na ktorom boli fotografie zobrazujúce tak ju ako aj tohto
svedka v chúlostivých situáciách (boli obnažení, holí) z čoho súd usúdil, že ak žalobkyňa disponuje
takými intímnymi fotografiami svedka, musel byť medzi nimi aj intímny vzťah, tak ako to tvrdil žalovaný,

preto výpoveď tohto svedka možno považovať za účelovú v snahe pomôcť žalobkyni a privodiť jej
priaznivejšie rozhodnutie a znížiť jej výplatnú povinnosť voči žalovanému. Iba výpoveď tohto svedka
nebola postačujúca na preukázanie výšky investícií žalobkyňou do nehnuteľnosti po r. 2018. Okrem toho
súd konštatuje, že o týchto investíciách pred ohodnotení nehnuteľnosti nehovorila, bránila sa tým až po
vypracovaní znaleckého posudku, čo tak isto vzbudzuje pochybnosti o tom, či investície do predmetnej

nehnuteľnosti boli vynaložené, v akom rozsahu a kedy. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno preto súd sumu 2000 Eur, ako investície do spoločnej veci , nezohľadnil.

46. Pri prikázaní hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného súd vychádzal
z ich tvrdení a prikázal im veci, o ktorých tvrdili, že ich toho času užívajú, resp. ich zobrali v čase,

keď sa zo spoločnej domácnosti odsťahovali. Na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí sa strany
sporu dohodli, preto to súd rešpektoval a konštatuje, že hnuteľné veci, ktoré nadobudla žalobkyňa
predstavovali zostatkovú hodnotu 66,- Eur. Hnuteľné veci, ktoré nadobudol žalovaný spolu predstavujú
hodnotu 508,- Eur, preto pri určení vzájomnej výplatnej povinnosti súd z toho vychádzal. Žalobkyni
súd určil výplatnú povinnosť voči žalovanému vo výške 8.108,24 Eur, ktorá suma pozostáva z polovice

hodnoty získanej nehnuteľnosti vo výške 8.075,24 Eur a polovice hodnoty získaných hnuteľných vecí
vo výške 33,- Eur. Žalovanému určil výplatnú povinnosť voči žalobkyni spolu vo výške 334,21 Eur, ktorá
suma pozostáva z polovice hodnoty nadobudnutých hnuteľných vecí, t.j. 254 Eur a z polovice zostatkov
na účtoch vo výške 80,21 Eur.

47. Obe strany sporu tvrdili, že sa druhý manžel dopustil manželskej nevery čo by malo byť premietnuté
do rozhodnutia o výške podielu z vyporiadaného BSM. Žalovaný dokonca tvrdil, že on sa väčšou
mierou pričinil o nadobudnutie spoločného majetku lebo žalobkyňa bola iba veľmi krátko v pracovnom
pomere, teda všetky peniaze pre rodinu zabezpečoval on sám čo by malo byť vyhodnotené v jeho
prospech. Žalobkyňa však tvrdila, že ona sa starala o domácnosť a výchovu syna preto nesúhlasila

s iným ako rovnakým podielom z BSM. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia NS ČR sp.
zn. 22Cdo/2921/2005 a 22Cdo/1118/23006, v ktorých sa konštatuje, že vyporiadaci podiel jedného
zmanželovnazaniknutomspoločnommajetkuniejemožnéznížiťlenpreto,žezjavnoupríčinourozvratu
manželstva bol mimomanželský vzťah manžela.47.1. Nevera nebola v rozvodom konaní jednoznačne preukázaná hoci obaja manželia tvrdili, že
druhý manžel sa dopustil nevery preto iba tento dôvod nemohol mať za následok určenie iného
ako rovného podielu pri vyporiadaní BSM. Rovnako nebol dôvod na disparitu to, že žalobkyňa

bola iba krátko zamestnaná ak sa starala o výchovu syna (zomrel začiatkom r. 2007) ak žalovaný
bol často mimo domova, slúžil ako profesionálny vojak v zahraničí, teda jej osobná starostlivosť o
dieťaťa a domácnosť bola nezastupiteľná. Bolo by preto nespravodlivé ak by to súd nebral do úvahy
a žalovanému by určil vyšší podiel na majetku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22 Cdo/3174/2007. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2433/199

a konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že počas manželstva by vyvinul nadmerné úsilie k tomu, aby
svojou činnosťou dosiahol mimoriadne postavenie v spoločnosti a tomu zodpovedajúci značný príjem
umožňujúci nadštandardnú životnú úroveň rodiny a nadobudnutie majetku značnej hodnoty.

48. Konanie o vyporiadanie BSM je sporovým konaním preto by súd pri rozhodovaní o trovách konania
malvychádzaťzozásadyúspechuvkonaníale vyporiadanieBBMbolovzáujmeobochstránsporu, súd

stranám sporu nárok na náhradu trov konania navzájom nepriznal. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená
advokátom, ktorý jej bol pridelený Centrom právnej pomoci vzhľadom k tom, že je dlhodobo v hmotnej
núdzi a nevie si kvalifikovanú právnu pomoc zaplatiť a zabezpečiť inak. Žalovaný sa zastupoval v konaní
sám. Trovy konania mu vznikli iba z titulu preddavku vyplateného na trovy znaleckého dokazovania.
Vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie bolo nevyhnutné pre určenie ceny nehnuteľnosti lebo strany

sporu neprejavili ochotu ustáliť cenu nehnuteľnosti bez znaleckého dokazovania, tieto trovy boli účelne
vynaložené, a preto o nich rozhodol súd tak, ako to je vo výroku VII. tohto rozsudku.

49. V konaní vznikli trovy štátu z titulu znaleckého dokazovania vo výške 105,43 Eur a vyplatenia
odmeny za poskytnutie informácií bankou o zostatku na účtoch strán sporu vo výške 71,81 Eur,

teda trovy štátu predstavovali spolu 177,24 Eur. Žalobkyňa vzhľadom na svoje nepriaznivé majetkové
pomery zálohu na znalecké dokazovanie nezložila, žalovaným zložená záloha bola nepostačujúca na
pokrytie trov znalečného bolo preto nevyhnutné použiť finančné prostriedky štátu na vyplatenie zvyšku
znalečného. Súd však zohľadnil to, že u žalobkyni sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, žalovaný svoj podiel na trovy tohto dôkazu uhradil, teda konštatoval, že štátu voči stranám

sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.