Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124205256.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: T. W., rod. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G.. J.
XXX/XXC, V., zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so
sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad, IČO: 36858935, proti žalovanému: G. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G.. J. XXX/XXC, V., doručovacia adresa: H. L., B.. C.., G. XXXX/X, L., v konaní o nahradenie
prejavu vôle a o určenie oprávnenia nakladať s finančnými prostriedkami, o návrhu žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania
s finančnými prostriedkami uloženými:
- vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., na účte IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
- a v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., konajúcej na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and

Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, na účte IBAN: U. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX,
v rozsahu prevyšujúcom:
- sumu prijatých peňažných darov pre žalovaného,
- sumu prijatého bolestného a prijatej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poškodeného

žalovaného od povinného subjektu,
- sumu prijatého poistného plnenia v rozsahu bolestného a v rozsahu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia pre poškodeného žalovaného,
- sumu bežných nákladov spojených s umiestnením žalovaného v Alzheimercentre Piešťany, n. o.,
- sumu bežných výdavkov spojených so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, liekmi, liečivami,
zdravotníckymi pomôckami, rehabilitačnými pomôckami a procedúrami pre žalovaného,

a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 106C/68/2024.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.6.2024, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 28.6.2024, sa domáhala
žalobkyňa, aby súd rozsudkom: 1.) nahradil súhlas žalovaného so zriadením dispozičného práva k účtu

vedenému vo VÚB, a.s., pobočka Dolné bašty 2, Trnava, číslo účtu: U.W. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v prospech žalobkyne; 2.) určil, že žalobkyňa a žalovaný sú oprávnení nakladať s finančnými
prostriedkami vedenými na bankovom účte vedenom vo VÚB, a.s., pobočka Dolné bašty 2, 917 01
Trnava, číslo účtu: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX výlučne so vzájomným súhlasom, na základe
písomného súhlasu oboch manželov; 3.) nahradil súhlas žalovaného so zriadením dispozičného práva k
účtu vedenému v UniCredit Bank Slovakia a. s., Štefánikova 188/48, 917/01 Trnava, na bankovom účte

číslo U.W.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
1.) zakázal žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami uloženými vo VÚB, a.s., pobočka Dolné

bašty 2, Trnava, číslo účtu: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX až do rozhodnutia súdu o žalobe; 2.)
prikázal žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami uloženými v UniCredit Bank Slovakia a. s.,
Štefánikova 188/48, 917/01 Trnava, na bankovom účte číslo: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX len
takým spôsobom, aby zostatok na účte nebol nikdy nižší ako suma 120.000,- eur, až do rozhodnutia
súdu o žalobe. Súčasne žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa existenciou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“) medzi stranami sporu, keďže sú
manželmi od 19.2.2000 až doposiaľ, pričom ich BSM za trvania manželstva nebolo zrušené. Uviedla,
že žalovaný si založil počas trvania manželstva strán sporu termínovaný účet vo VÚB, a.s., pobočka
Dolné bašty 2, Trnava, číslo účtu: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom bola ku dňu 31.12.2016

suma 20.361,75 eura, ktoré patrili do BSM strán sporu. Žalovaný utrpel dňa 20.8.2020 úraz, následkom
čoho má obmedzenú hybnosť horných a dolných končatín, je trvale invalidným v rozsahu nad 70 %,
a je umiestnený v H., G. X, L.. Žalovaný má na svoje meno vedený aj účet v UniCredit Bank Slovakia
a. s, číslo účtu: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom sú finančné prostriedky vo výške cca
126.000,- eur, ktoré boli vyplatené žalovanému z poistky v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá má

zabezpečiť nielen finančné zabezpečenie žalovaného, ale aj jeho rodiny, pričom uvedená čiastka nepatrí
do BSM len v rozsahu bolestného. Dňa 10.5.2021 udelil žalovaný žalobkyni, formou notárskej zápisnice,
plnú moc na konanie vo všetkých majetkových veciach, na zastupovanie v konaniach pred Sociálnou
poisťovňou, vo vzťahu k peňažným ústavom, aby vybavovala všetky náležitosti súvisiace s dopravnou
nehodou, a na nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na bankovom účte v UniCredit

Bank Slovakia a. s. Túto plnú moc však formou notárskej zápisnice žalovaný odvolal dňa 23.10.2023,
čím znemožnil žalobkyni nakladanie so spoločnými finančnými prostriedkami a odrezal žalobkyňu od
spoločných finančných zdrojov.

4. Žalobkyňa uviedla, že odvolanie plnej moci žalovaným súviselo s návštevami príbuzných žalovaného

a iných osôb. Naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnila žalobkyňa svojou zásadnou
obavou, že žalovaný umožní niekomu inému než manželke, t. j. žalobkyni, nakladať so spoločnými
finančnými prostriedkami, patriacimi do BSM. Na preukázanie existencie tejto dôvodnej obavy pripojila
žalobkyňa darovaciu zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný koná na základe splnomocnenia udeleného
N.. B. W.. Finančné prostriedky, ktoré potrebuje žalovaný na zabezpečenie svojej osobnej starostlivosti

v súvislosti s jeho zdravotným stavom, sú uložené na samostatnom účte v UniCredit Bank Slovakia
a. s., na ktorom sú však uložené aj finančné prostriedky patriace do BSM, z ktorého dôvodu navrhla
žalobkyňa súdu zakázať žalovanému disponovať s finančnou čiastkou 120.000,- eur, spadajúcej do
BSM. Žalobkyňa zastávala názor, že by mala mať právo prístupu k finančným prostriedkom patriacim do
BSM, pretože ona zabezpečuje starostlivosť o celú domácnosť a o dieťa, pochádzajúce z manželstva

strán sporu, o to viac, že manželstvo strán sporu naďalej trvá.

5. Na osvedčenie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k žalobe, súčasťou ktorej bol aj návrh na nariadenie
neodkladného oparenia, listiny, a to sobášny list, notárske zápisnice zo dňa 10.5.2021 a zo dňa
23.10.2023, výpis z termínovaného vkladu vo VÚB, a.s., vedeného na meno žalovaného, a darovaciu

zmluvu zo dňa 23.2.2024.

6. Z listín predložených žalobkyňou súd zistil, že strany sporu sú manželmi od 19.2.2000, ktorí
uzatvorili dňa 10.5.2021 dohodu o plnej moci na dobu neurčitú, ktorou udelil žalovaný žalobkyni ako
svojej manželke generálnu plnú moc na zastupovanie svojej osoby pri všetkých právnych úkonoch

vykonávaných na území Slovenskej republiky v rozsahu práv a povinností fyzickej osoby, vrátane
a) nakladania s finančnými prostriedkami nachládajúcimi sa na účte Ukonto, vedenom na meno
žalovaného v UniCredit Bank Slovakia a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, založenia akéhokoľvek
nového bankového účtu na meno žalovaného v ktorejkoľvek banke alebo pobočke zahraničnej banky
pôsobiacej na území SR, jeho zrušenia podľa potreby a podpisovania všetkých listín s tým súvisiacich;

b) podpisovania všetkých listín, vrátane všetkých typov zmlúv, preberania peňažných a nepeňažných
poštových zásielok; c) pri právnych úkonoch a konaniach vo veci poistenia v súvislosti s úrazom
žalovaného z dôvodu nehody, ku ktorej došlo dňa 20.8.2020 v Hornej Lehote. Dohodu o udelení plnej
mociuzatvorilistranysporuformounotárskejzápisniceč. N100/2021,Nz13255/2021spísanejnotárkouJUDr. Ingrid Dubasovou, so sídlom v Trnave, predovšetkým z dôvodu, že žalovaný pre obmedzenú
hybnosť rúk po úraze, ku ktorému došlo dňa 20.8.2020, sa samostatne nepohybuje, nemôže samostatne
písať, ani podpísať sa. Svedkami tohto právneho úkonu boli Y. W. a I. W., rod. V.. Táto notárska zápisnica

je uložená v Notárskom centrálnom registri listín pod č. NCRls 13600/2021.

7. Súd ďalej zistil, že dňa 23.10.2023 notár JUDr. Peter Šulai so sídlom Nových Zámkoch, notárskou
zápisnicou č. N 1342/2023, Nz 32227/2023 osvedčil vyhlásenie žalovaného o odvolaní splnomocnenia
udeleného dňa 10.5.2021 žalobkyni vo forme notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 100/2021, Nz

13255/2021. Žalovaný súčasne splnomocnil notára na doručenie odvolania plnej moci žalobkyni.
Svedkami tohto vyhlásenia žalovaného boli N.. B. W. a N.. Q. W., L.. Táto notárska zápisnica je uložená
v elektronickej podobe v Notárskom centrálnom registri listín pod č. NCRls 32988/2023.

8. Z darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2024 súd zistil, že Nadácia TA3 darovala žalovanému peňažný dar
v sume 2.500,- eur za účelom príspevku na rehabilitácie s tým, že darca sa zaviazal poskytnúť tento

peňažný dar na účet č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zmluvu za obdarovaného žalovaného
uzatvoril N.. B. W. ako jeho splnomocnenec.

9.Žalovanýbol kudňu31.12.2016majiteľomúčtuvedenéhonajehomenovoVÚB,a.s.akotermínovaný
vklad č. IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, so zostatkom vo výške 20.361,75 eura.

10. Z verejne dostupných údajov Obchodného registra SR na internete súd zistil, že organizačná zložka
podniku: Všeobecná úverová banka, a.s., pobočka Trnava, bola zrušená výmazom z obchodného
registra, konkrétne dňa 27.3.2003, čo však nič nemení na právnej subjektivite samotného peňažného
ústavu, t. j. Všeobecnej úverovej banky, a. s., skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy

1, Bratislava, IČO: 31320155. Súd taktiež zistil, že UniCredit Bank Slovakia a. s., IČO: 00681709,
zanikla z dôvodu cezhraničného zlúčenia výmazom z obchodného registra dňa 1.12.2013, ktorej
právnym nástupcom je spoločnosť: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., Želetavská
1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64948242, ktorá vykonáva svoju činnosť na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky:
Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47251336. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. je stále
zapísanávobchodnomregistrivedenomMestskýmsúdomvPrahesrovnakýmpridelenýmIČOasídlom
tak, ako sú uvedené aj vo výpise z obchodného registra SR pri vymazanej UniCredit Bank Slovakia a. s.

11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)

nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

16. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. (2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Predmetom vlastníctva - a tým i predmetom bezpodielového spoluvlastníctva - môžu byť zásadne
iba veci v právnom zmysle. Do BSM patria predovšetkým všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné),

ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, bez ohľadu na spôsob nadobudnutia, ako aj bez ohľadu na to,
či majú spotrebný alebo výrobný charakter, pokiaľ boli nadobudnuté za trvania manželstva niektorým
z manželov, a nie sú zo zákona z BSM vylúčené. Na základe širšieho vymedzenia (§ 118 ods. 1
OZ), predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť, okrem vecí, i práva (pohľadávky) a iné
majetkové hodnoty. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, spoločným atribútom všetkého toho, čo patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je ich majetková hodnota, hodnota, ktorú možno vyjadriť
peniazmi, hodnota, s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na iné osoby (porov. rozhodnutie NSSR
sp. zn. 2Cdo/168/2005 zo dňa 31.3.2006). Do BSM však nespadajú práva osobnej povahy.

23. Do BSM patrí tiež náhrada škody vyplatená jednému z manželov počas trvania manželstva, ak

nejde o plnenie, ktoré je výlučne viazané na osobu poškodeného manžela, napr. náhrada za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ), náhrada škody vzniknutá ako dôsledok zásahu do práva
na ochranu osobnosti (§ 16 OZ).

24.PredmetomBSMjeajpríjemvoformepoistnéhoplnenia,čiužideopoisteniemajetkualebopoistenie

osôb, ak sa poistenie týka spoločného majetku manželov alebo niektorého z nich, a poistné sa hradilo
zo spoločných zdrojov (R 42/1972, str. 115 a 116).

25. Plnenia poskytnuté z poistenia pre prípad úrazu za dobu nevyhnutného liečenia telesného
poškodenia úrazom a za trvalé následky úrazu sledujú v podstate rovnaký účel ako náhrada za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia, a nemožno ich zahrnúť do BSM ani v prípade, že ide o sumy
vyplatené jednému z manželov či obom v dobe trvania BSM, ani v prípade, že náhrada za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia boli už poškodenému poskytnuté osobou na to povinnou (Bulletin
Najvyššieho súdu ČR č. 4/1976). Takéto poistné plnenie má výlučne osobnú povahu, a je viazané na
osobu poškodeného manžela.

26. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

27. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, (1) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z

manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.28. Podľa § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

29. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ, (1) pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

30. Plnomocenstvo zanikne, okrem iného, aj vtedy, ak ho splnomocniteľ odvolal (§ 33b ods. 1 písm.
b/ OZ).

31. Podľa § 40 ods. 6 OZ, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť

oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

32. Podľa § 56 ods. 1 písm. h) a ods. 6 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok), v znení neskorších predpisov, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by

mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.
Vydáva najmä osvedčenia o iných skutočnostiach. O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku
zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa
§ 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane
ustanovenia § 74 až 79.

33. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa

spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

34. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie
je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať

o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v
konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).

35. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu

upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

36. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

37. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a

právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však

vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť

poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

38. Posúdenie úspešnosti osvedčenia, ako i prípadné preukazovanie tohto osvedčenia listinnými
dôkazmi, predstavuje vecné posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

výsledkom ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutie. Negatívny záver
vo vzťahu k otázke vecného posúdenia, kam patrí aj osvedčenie alebo neosvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, znemožňuje samotný návrh odmietnuť. Musí byť
teda o ňom rozhodnuté vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Pokračovaniu v
konaní bránia len také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup

súdu, ktorý návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (napr. absencia, čoho sa žalobca domáha). Vadou návrhu v zmysle jeho
neúplnosti,nezrozumiteľnostialeboneurčitostiniejeto,ženávrhunemožnovyhovieťzhľadiskasplnenia
zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.
k. 10Co/159/2017-64 zo dňa 9.6.2017).

39. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila, že je manželkou žalovaného
od 19.2.2000, že tento utrpel vážne poškodenie zdravia dňa 20.8.2020, v dôsledku ktorého sa stal
invalidným v rozsahu nad 70 %, nespôsobilým samostatne sa pohybovať, písať a podpisovať sa.
Žalovaný najprv udelil generálnu plnú moc na všetky právne úkony vykonávané na území Slovenskej

republiky svojej manželke, teda žalobkyni, formou notárskej zápisnice. Túto plnú moc odvolal dňa
23.10.2023,pričomvyhlásenieoodvolanísplnomocneniabolospísanétiežvoformenotárskejzápisnice,
v ktorej zároveň splnomocnil žalovaný notára na doručenie odvolania plnej moci žalobkyni. Skutočnosť,
že žalovaný splnomocnil na niektoré právne úkony N.. B. W., je nepochybná z darovacej zmluvy, ktorú
uzatvoril dňa 23.2.2024 za žalovaného obdarovaného ako jeho splnomocnenec. Existenciu účtu vo

VÚB, a.s. na meno žalovaného, ktorého majiteľom je žalovaný, č. IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX osvedčila žalobkyňa výpisom z účtu zo dňa 31.12.2016. Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa
23.2.2024 medzi Nadáciou TA3 ako darcom a obdarovaným žalovaným osvedčila žalobkyňa existenciu
účtužalovanéhovUniCreditBankCzechRepublicandSlovakiaa.s.,č.IBAN:U.,ktorábankajeprávnym
nástupcom spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a. s. Žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila aj

existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko
manželstvo strán sporu naďalej trvá, súd nemá vedomosť o tom, že by BSM strán sporu bolo zrušené za
trvania ich manželstva, a keďže žalovaný preukázateľne splnomocnil tretiu osobu na niektoré majetkové
právne úkony, pričom oba účty sú vedené na meno žalovaného, ktorých je aj majiteľom, žalobkyňa mádôvodnú obavu o nakladaní s finančnými prostriedkami na oboch účtoch bez jej vedomia a súhlasu.
Súd poznamenáva, že veci získané darom nepatria síce do BSM, avšak možno dôvodne predpokladať,
že na účte v peňažnom ústave, na ktorý sa zaviazal darca poskytnúť finančný dar žalovanému, sa

môžu nachádzať aj finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje
na všeobecné zásadu, podľa ktorej finančné prostriedky získané niektorým z manželov za trvania
manželstva patria do BSM, pokiaľ nie je preukázaný opak, t. j. že ide o finančné prostriedky vylúčené z
BSM, napr. finančné prostriedky získané darom alebo dedením.

40. Žalobkyňa však neosvedčila žiadnym spôsobom svoje tvrdenie, že by žalovanému bolo poskytnuté
poistné plnenie v sume 126.000,- eur v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej utrpel žalovaný
úraz, následkom ktorého sa stal invalidným v rozsahu nad 70 %, z ktorého dôvodu je aj umiestnený
v Alzheimercentre, n. o. v Piešťanoch, a že poistné plnenie z v rozsahu 120.000,- eur patrí do BSM.
Súd sa pritom nestotožňuje s názorom žalobkyne, že z takto prijatého poistného plnenia nepatrí do
BSM iba poistné plnenie v rozsahu bolestného (zrejme v sume 6.000,- eur - pozn. súdu), k čomu súd

poznamenáva, že do BSM nepatrí ani v poistné plnenie v rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a to aj v prípade, ak by bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia boli
poškodenému žalovanému vyplatené osobou, ktorá sa vzniknutú škodu na zdraví zodpovedá, a bola
povinná ju poškodenému nahradiť (viac v odseku 25. tohto odôvodnenia).

41. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd uzavrel, že
žalobkyňa osvedčila a) existenciu v BSM strán sporu, ktoré treba upraviť v rozsahu práv a povinností
manželov vo vzťahu k dvom účtom vedeným v peňažných ústavoch (VÚB, a.s. a UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia a.s.) na meno žalovaného, ktorých je žalovaný majiteľom; b) dôvodnosť
naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vo vzťahu k peňažným prostriedkom na

týchto dvoch účtoch (princíp opodstatnenosti); c) že uložením požadovaného obmedzenia žalovanému
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti); d) že navrhovaným
neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e)
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

42. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie však nespĺňa jednu z nevyhnutných kumulatívnych
podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je princíp proporcionality, pretože takto
navrhované neodkladné opatrenie by pre povinného žalovaného predstavovalo neprimerané
obmedzenie a nad nevyhnutný rozsah 1.) vo výkone jeho práv a povinností k finančným prostriedkom
patriacim do BSM strán sporu, ako aj do jeho výlučného vlastníctva, kam nepochybne patria

aj finančné dary (napr. od Nadácie TA3), prijaté poistné plnenie z dôvodu dopravnej nehody
vo výške náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia; 2.) v náhrade nákladov
spojených s umiestnením žalovaného v Alzheimercentre, n. o. Piešťany, v uhrádzaní bežných výdavkov
spojených so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, liekmi, liečivami, zdravotníckymi pomôckami,
rehabilitačnými pomôckami a procedúrami pre žalovaného, ktoré nie sú hradené z iných zdrojov (napr.

zo zdravotného poistenia, zo sociálneho poistenia, z príspevkov nadácií a neziskových organizácií).

43. Keďže žalobkyňa osvedčila existenciu všetkých zákonných predpokladov nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, s výnimkou proporcionality navrhovaného neodkladného oparenia, súdu
neostávalo súdu nič iné, iba postupovať podľa § 328 ods. 1 CSP, a návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovieť v jeho prevažnej časti tak, aby nariadené neodkladné opatrenie spĺňalo aj
požadovaný atribút princípu proporcionality, a nepredstavovalo pre povinného žalovaného neprimeraný
zásah a nad nevyhnutný rozsah vo výkone jeho práv a povinností k peňažným prostriedkom na oboch
účtoch v peňažných ústavoch tak, je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Súd pritom prihliadol na
zrušenie Všeobecnej úverovej banky, a. s., pobočky Trnava ako organizačnej zložky podniku, čo však

nič nemenilo na právnej subjektivite samotnej Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom v Bratislave.
Rovnako súd zohľadnil zánik UniCredit Bank Slovakia a. s., a že jej univerzálnym právnym nástupcom
je UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. V prevyšujúcom rozsahu, ktorý by predstavoval
neprimeraný zásah do práv povinného žalovaného, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (II. výrok).

44. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou
prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP,
preto trovami konania o neodkladnom opatrení sa súd v tomto rozhodnutí vôbec nezaoberal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní
od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).