Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911217379
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7911217379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, D. zastúpená advokátom JUDr. Juraj Füzer, so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov,
proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, C., zastúpený Advokátskou kanceláriou Beňo
& partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie Svätého Egídia 40/93 , Poprad, IČO:
44 250 029, v konaní o vyporiadanie BSM , o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 4. októbra 2023 č.k. 13C/202/2011-296 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3.
novembra 2023 č.k. 13C/202/2011-311

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. ako dom č.s. 152 na pozemku parc. č. 688 a nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX, k. ú. D. ako parc. č. 688 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 476 m2, parc. č. 689
- záhrada o výmere 174 m2, parc. č. 690/2 - záhrada o výmere 150 m2, pod B2 v podiele 1/4 a pod B3

v podiele 1/4, a sedaciu súpravu tmavomodrej farby - gauč a 2 fotely ( výroky II. a III.). Do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci: mahagónový nábytok z obývacej izby, videoprehrávač,
CD prehrávač, Hifi vežu Panasonic, konferenčný stolík z obývačky, rohovú lampu, vysávač, skriňu,
písací stolík z detskej izby, kancelársku stoličku z detskej izby na kolieskach, posteľ z detskej izby,
vykurovaciu pec na tuhé palivo, dva stany, nafukovací bazén, nafukovací čln, jeden klasický bicykel,
kosačku, automatickú práčku, satelit, mikrovlnnú rúru, chladničku 50 l (V.) , z titulu vyrovnania podielu
na vyporiadaní BSM uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaného 8.108,24 eur do 6 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku (IV.) a žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 334,21 eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (VI.). stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania
(VII) a štátu nepriznal náhradu trov voči stranám sporu (VIII.).

2. Súd rozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode manželstva
majúc za preukázané, že ich manželstvo uzavreté 11.6.1994 zaniklo ku dňu 13.1.2010 právoplatnosťou
rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009 zo dňa 30.10.2009 o rozvode manželstva.

Vychádzajúc zo zhodných prejavov sporových strán ustálil rozsah vyporiadavaného hnuteľného majetku
akoboliobsahomvýrokurozhodnutiavcelkovejhodnote734,43eurzohľadňujúctiežzostatkynaúčteku
dňu zániku manželstva v peňažnom ústave vedenom vo VÚB a.s. č.ú. 1602005858 vo výške 145,15 euravTatrabankea.s.č.1819788048sozostatkom15,28eur,ktorépovažovalzaspotrebovanéžalovaným,
ktorý mal jediný oprávnenie na disponovanie spoločnými prostriedkami.

3. Pri riešení spornej otázky, či vyporiadavané nehnuteľnosti rodinný dom zapísaný na LV č. XXX
k.ú. D. a pozemky zapísané na LV č. XXX k.ú. D. v určených podieloch patria do bezpodielového
spoluvlastníctva(čožalobkyňapopierala),vychádzalzprávoplatnéhorozsudkuzodňa6.10.2010voveci
Okresného súdu Trebišov 2C/31/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/48/2021
zo dňa 24.3.2022, ktorými bola vyhodnotená ako nedôvodná žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala

od žalovaného vrátenia daru- sporných nehnuteľností z dôvodu, že medzi manželmi je darovanie
neprípustné, a nehnuteľnosti (podiely na nich) strany sporu nadobudli počas trvania ich manželstva
a patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pri určení hodnôt vyporiadavaných nehnuteľností
vzhľadom na nesúhlasné stanoviská sporových strán vychádzal zo záverov znaleckého posudku G. E.
E. č. 222/2022 zo dňa 21.11.202, ktorý určil hodnotu rodinného domu zapísaného na LV č. XXX k.ú.
D. vo výške 14.169,43 eur, hodnotu podielu každej sporovej strany na pozemkoch zapísaných na LV

č. XXX k.ú. D. vo výške 2.081,04 eur, teda celkovo hodnotu domu a podielov na pozemkoch určil vo
výške 16.150,476 eur.

4. Predmetom vyporiadania sa nestalo žalobkyňou žiadané motorové vozidlo zn. Škoda Octavia
prihlásené do evidencie vozidiel na meno žalovaného v apríli 2009, pred zánikom manželstva, keď

výpoveďou svedkyne H. I. (sestry žalovaného), obsahom listinných dôkazov (záznamom dopravného
inšpektorátu o prepise motorového vozidla na H. I.) považoval za preukázané tvrdenia žalovaného,
že vozidlo priviezol zo zahraničia pre svoju sestru H. I., ktorá uhradila kúpnu cenu vozidla 2300 eur.
Išlo o desaťročné používané vozidlo, ktoré z dôvodu jeho dovozu zo zahraničia, keď nemalo vybavené
všetky povolenia bolo spočiatku evidované na jeho mene. Vzhľadom na jeho pracovný pobyt v zahraničí

a potrebu vybavenia dokladov, došlo k zápisu vozidla na H. I. v januári 2010. Súd hodnotil ako vyvrátenú
domnienku žalobkyne, že na kúpu vozidla boli použité spoločné finančné prostriedky strán, a že toto
malo patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

5. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádzal zo zásad upravených § 150 OZ, podľa

ktorého, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

6. Súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od zásady rovnosti podielu bývalých manželov ako to
navrhovali obe strany sporu dôvodiac, že druhý z manželov mal mimomanželskú známosť, resp.
žalovaný tvrdil, že on sa vo väčšej miere pričinil o zabezpečenie a udržanie majetku, keďže bol na

vojenských misiách v zahraničí. Súd v tomto v kontexte poukázal na to, že žalobkyňa sa preukázateľne
starala o domácnosť a výchovu vtedy maloletého syna, keď jej úloha bola o to významnejšia, že
žalovaný bol často mimo domova, keď slúžil ako profesionálny vojak v zahraničí, preto úloha žalobkyne
bola nezastupiteľná. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/2921/2005,
22Cdo/1118/2006 konštatoval, že vyporiadací podiel na zaniknutom spoločnom majetku nie je možné

znížiť len preto, ak by príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah druhého manžela.
Nezistiac výrazné pričinenie sa žalovaného o značný príjem, či nadštandardnú životnú úroveň rodiny, ani
žiadne dôvody pre odchýlenie sa od zásady zhodnosti podielov, vychádzal z rovnakého práva žalobkyne
a žalovaného podieľať sa na hodnotách spoločného majetku nadobudnutých za trvania manželstva.

7. Ako nepreukázanú hodnotil požiadavku žalobkyne na vrátenie toho, čo malo byť z jej výlučných
prostriedkov investované do spoločnej nehnuteľnosti – rodinného domu. Žalobkyňa žiadala zohľadniť
sumu 2.000,-eur až 3.500 eur, ktorú investovala na rekonštrukciu domu do výmeny strešnej
krytiny, komína, omietok. O vynaložených finančných prostriedkoch nedisponovala žiadnymi dokladmi
a ňou navrhnutý svedok F. J. vypovedal, že práce realizoval bezodplatne, svojpomocne s kamarátom. Ku

použitému materiálu a jeho cene, ktorý mala zabezpečiť žalobkyňa sa však nevedel vyjadriť, odhadoval
že všetko mohlo vyjsť na 2500 eur. Pri hodnotení dôkaznej situácie v spore súd vzal do úvahy, že svedok
býval so žalobkyňou 7 rokov, aj keď žiaden z nich nepotvrdil bližší vzťah, žalobkyňa sama predložila
aj intímne fotografie svedka, čo svedčilo pre hlbšiu osobnú známosť, ktorá mohla viesť k výpovedisvedka v prospech žalobkyne. Súd vzal na zreteľ, že žalobkyňa žiadala o úhradu investícií až po podaní
znaleckého posudku, skôr sa o nich nezmieňovala, ich charakter a rozsah nebolo možné nijako inak
individualizovať, protistranou neboli potvrdené, a sama žalobkyňa tvrdila raz 2000 eur inokedy 3500 eur,

bez bližšieho zdôvodnenia. Súd preto uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii
nároku na vrátenie toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, lebo nebol preukázaný pôvod ani
suma tvrdených investovaných finančných prostriedkov.

8. Vychádzajúc z hodnoty vyporiadavaného majetku, žalobkyni súd určil výplatnú povinnosť vo výške

8.108,24 eur pozostávajúcu z polovice hodnoty získanej nehnuteľnosti (8.075,24 eur) a polovice hodnoty
prikázaných hnuteľných vecí (33 eur), žalovanému určil výplatnú povinnosť 334,21 eur odrážajúcu
polovicu hodnoty nadobudnutých hnuteľných vecí a zostatkov na účtoch (254 eur a 80,21 eur).
O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa § 257 CSP vychádzajúc z toho, že ani žalobkyňu
ani žalovaného nemožno považovať za procesne úspešnejšiu sporovú stranu, konanie a výsledok sporu
bol v záujme ich oboch, každá zo sporových strán zodpovedala za existenciu súdneho konania, strany

sporu neprejavili ochotu ustáliť cenu nehnuteľnosti bez znaleckého dokazovania, žalovaná ako osoba
v hmotnej núdzi mala poskytnutú pomoc Centra právnej pomoci. Výrok o náhrade trov štátu, ktoré
vznikli v spojitosti so znaleckým dokazovaním odôvodnil prihliadnutím na nepriaznivé majetkové pomery
žalobkyne, berúc na zreteľ, že žalovaný sa na náhrade trov štátu podieľal už uhradením preddavku.

9. Rozsudok napadla odvolaním žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka namietala nezaradenie osobného motorového
vozidla zn. Škoda Octavia do majetku v BSM v sume 2000 eur a nezohľadnenie jej investícií v hodnote

2.000,- eur do nehnuteľnosti, z ktorých dôvodov žiadala o úpravu povinnosti na výplatu vyrovnania
podielov z BSM tak, že táto z jej strany bude len vo výške 5.108,24 eur (mínus 2000 eur a podiel na
motorovom vozidle 1000 eur).

10. Odvolateľka zopakovala svoje tvrdenie na súde prvej inštancie, avšak rozsah investovanej sumy

udávala na úrovni 1.000,- eur za komín a 1.000,- eur za omietky, ktoré mala investovať do rodinného
domu v lete v r. 2018. Uviedla, že pokiaľ aj nemá dôkazy o nákupe materiálu, vykonanie prác bolo
potvrdené výpoveďou svedka F. J.. Považovala za nesprávne, ak súd neprihliadal na vyjadrenie svedka
J., ale zohľadnil ako hodnovernú výpoveď H. I. sestry žalovaného, a aj napriek skutočnosti, že motorové
vozidlo Škoda Octavia bolo zakúpené za trvania manželstva, nepovažoval za preukázané tvrdenia, že

bolo kúpené z finančných prostriedkov pochádzajúcich zo zdrojov BSM, pričom prevod na H. I. bol
urobený až s určitým časovým odstupom..

11. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

12. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa týka takých právnych vzťahov, u ktorých
určitý spôsob vyporiadania vyplýva zo zákonnej úpravy (§ 150 OZ) výroková časť rozhodnutia
o vyporiadaní BSM zahŕňa viacero výrokov, pričom napadnutím jedného z nich sú dotknuté všetky
ostatné výroky a žiaden z nich nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 379 písm. c/ CSP). Z uvedených
dôvodov predmetom odvolacieho prieskumu a teda aj rozhodnutia súdom v odvolacom konaní bol celý

výrok rozsudku súdu prvej inštancie, avšak iba v rozsahu odvolacích námietok, ktorými bol odvolací
súd viazaný (§ 380 CSP).

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP,
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
preto ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. januára 2025 v pojednávacej

miestnosti č. dv. 210, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.15. Odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich
z § 191, § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď aplikoval náležité právne

predpisy, ktoré aj správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám
vyplývajúcim z § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktorý
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku reflektuje na všetky námietky žalobkyne uvedené
v jej odvolaní týkajúce sa dôkaznej povinnosti a s tým spojeným dôkazným bremenom i negatívnymi
dôsledkami jeho neunesenia. Odvolanie predstavuje len polemiku so spôsobom hodnotenia dôkazov
súdom bez akejkoľvek relevancie pre spochybnenie správnosti záverov odvolaním napadnutého
rozsudku.

17. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, keď je zásadne vecou sporových strán
tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom
konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových

strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho, kto síce navrhol dôkazy

o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení.

18. Zákon vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Cieľom dôkazného bremena je

umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v
zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov
neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola
nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany
sporu, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

19. Hodnotenie významu dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je výlučne
v právomoci konajúceho súdu, ktorý rozhoduje o tom, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán (§ 185 ods. 1 CSP) a súčasne pri
hodnotenívykonávanýchdôkazovsariadizásadouvoľnéhohodnotenia,keďžiadnydôkaznýprostriedok

nemá preferenciu. Aj znalecký dôkaz je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré súd hodnotí podľa
zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 191 CSP, teda jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými dôkazmi, podľa svojej úvahy, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri
hodnotení dôkazného prostriedku – znaleckého dôkazu, súd berie do úvahy predovšetkým jeho logickú
stavbu, z čoho vyplýva jeho presvedčivosť, úplnosť. Súd berie do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť

odpovedí, vzťah posudku k sporným a pre rozhodnutie významným otázkam, rešpektujúc zásady
formálno-logického uvažovania.

20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rešpektoval svoje zákonné obmedzenia, keď hodnotenie
dôkazov logickým spôsobom odôvodnil, nie sú založené na svojvôli a riadne sa vysporiadal s rozsahom

skutočností, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci, a preukázanie ktorých zaťažovalo žalobkyňu.

21. Znalecký posudok č. 222/2022 znalca G. E. E., z ktorého vychádzal súd pri určení hodnoty
nehnuteľností – rodinného domu zohľadňoval stavebno-technický stav domu k 13.1.2010, teda ku

dňu rozvodu manželstva s hodnotením stavby k dátumu spracovania znaleckého posudku v r. 2022,
z ktorého je zrejmé, že ide o starší 60 ročný dom, v zanedbanom zlom technickom stave, u ktorého
sa pre účely riadneho užívania vyžaduje kompletná rekonštrukcia interiéru a exteriéru. Z odborného
hodnotenia nemožno vyvodiť žiadne práce smerujúce k zhodnoteniu stavby, a pokiaľ aj svedok J.vypovedal, že boli realizované nejaké opravy na rodinnom dome, tieto sa diali svojpomocne, pričom
svedok nedisponoval informáciami, či a v akej cene žalobkyňa hradila materiál. Sama žalobkyňa udávala
rozporné údaje, keď sa o investovaní nezmieňovala vôbec, následne ich tvrdila vo výške 2.000,- eur,

potom 3.500,- eur, v odvolacom konaní opätovne vo výške 2.000,- eur bez toho, aby disponovala
akýmkoľvek dôkazným materiálom, že zo svojich finančných prostriedkov takúto sumu reálne vynaložila.
Za daných okolností v súlade so zásadou hodnotenia dôkazného bremena v spore, keď nebolo možné
ustáliť pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení žalobkyne o rozsahu jej nároku, správne súd uzavrel, že
vkonaníneuniesladôkaznébremeno,pretonemoholzohľadniťtvrdenéinvestíciezvlastnýchfinančných

zdrojov žalobkyne do spoločného majetku. Obdobný záver platí aj pre nezaredenie motorového vozidla
zn. Škoda Octavia do predmetu BSM. Napriek skutočnosti, že toto vozidlo bolo za trvania manželstva
v r. 2009 evidované na mene žalovaného, z konania vyplynulo, že nebolo získané zo zdrojov BSM.
Nebolo sporu, že vozidlo žalovaný zabezpečil prevozom zo zahraničia, že išlo o vozidlo staršie, že
tak urobil na požiadanie jeho sestry H. I., pre potreby ktorej a jej rodiny bolo zakúpené, a ktorá
aj uhradila jeho kúpnu cenu 2.300 eur. K zápisu H. I. do dokladov vozidla ako držiteľa a vlastníka

vozidla došlo až s určitým časovým oneskorením, z dôvodu potreby legalizácie dovezeného vozidla
askutočnosti,žežalovanýsaopätovnezúčastnilzahraničnejmisie. Anivovzťahuk motorovémuvozidlo
nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nesprávny postup pri vyhodnotení dokazovania. Odvolací súd tak
nenachádza žiadne dôvody pre odchýlenie sa od záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa zrozumiteľným
a logickým spôsobom vysporiadal s otázkou rozsahu a spôsobu vyporiadania majetku patriaceho do

bezpodielovéhospoluvlastníctvastránsporu,pretojehorozhodnutievcelomrozsahuakovecnesprávne
potvrdil včítane zákonu zodpovedajúceho rozhodnutia o náhrade trov konania strán a štátu.

22. Výrok rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania je daný § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Odvolateľka nemala v odvolacom konaní úspech a žalovanému nevznikli žiadne

trovy odvolacieho konania, z ktorých dôvodov odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

23. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).