Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010584
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622010584.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí, konanom
dňa 24. februára 2025, v trestnej veci proti A. B., odsúdeného pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods.1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi sp. zn. 1T/86/2022 zo dňa 4.9.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamieta sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 1T/86/2022 zo dňa 4.9.2024 podľa § 50 ods.4 Tr. zák.
vyslovil, že odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v Levoči sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/86/2022-73 zo
dňa 5.10.2022 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace vykoná.

Podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť odsúdený A. B., ktorú bližšie
písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisu krajský súd zistil, že odsúdený bol uznaný za vinného trestným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 86/2022 zo dňa 5.10.2022, právoplatným dňa 19.1.2023
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov, t. j. skúšobná doba plynula od 20.1.2023 do 20.1.2024.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený bol uznaný za vinného pre skutok
spáchaný dňa 31.7.2023, kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Bol mu uložený trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín a trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Trest povinnej
práce vykonal dňa 9.1.2024, čím sa predmetné odsúdenie v zmysle § 92 ods. 2 Tr. zákona považuje
za zahladené. Právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate

právny zánik skutočnosti odsúdenia. Avšak neznamená to aj zánik spáchania trestného činu. Ide o dve
skutočnosti s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dosah. Ak páchateľ opäť spáchaltrestný čin, môže súd zo zhodnotenia konkrétnych okolností trestného činu vyvodiť závery (pokiaľ ide
o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným trestným zákonom), či páchateľ má sklony
k páchaniu trestnej činnosti alebo či spáchanie trestného činu je inak v riadnom živote páchateľa len

náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť jeho nápravy, aký
je účinok výkonu predchádzajúceho trestu na páchateľa. Vzhľadom na predošlý spôsob života nie je
možné podľa názoru prvostupňového súdu dôvodne predpokladať, že odsúdený povedie riadny život.
Odsúdený neviedol riadny život počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pretože sa v
skúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniadopustilúmyselnejtrestnejčinnosti,zaktorúbolprávoplatne

odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 0T 62/2023-62 zo dňa 2.8.2023, právoplatným dňa 11.8.2023.

Súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Správne postupoval okresný súd, keď na verejnom zasadnutí vykonal zákonným spôsobom všetky
dôkazy, ktoré boli potrebné k objasneniu predmetu konania a dospel k záveru, že odsúdený sa v čase
plynutia skúšobnej doby podmienečne uloženého trestu odňatia slobody sa dopustil opätovne trestného
činu, a to prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

Z toho dôvodu treba vyvodiť záver, že odsúdený A. B. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neviedol riadny život.

Krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje a navyše uvádza, že ponechanie podmienečného

odsúdenia v platnosti s primeraným predĺžením skúšobnej doby v zmysle ustanovenia § 50 ods. 4
Trestného zákona prípadne s probačným dohľadom, je možné iba v priebehu plynutia skúšobnej doby,
a to len výnimočne vtedy, ak sú preukázané osobitné okolnosti prípadu. Také v danom prípade zistené
neboli.

Nepochybil okresný súd, keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sťažnosť odsúdeného A. B. ako nedôvodnú

postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.