Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201649
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123201649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

XXX XX C., D. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokátska kancelária, 091 01 Stropkov,
Zámocká 525/28, IČO: 53450345, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava – Ružinov, IČO: 31320155, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o. so sídlom 851 02 Bratislava – Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53255739, o primerané finančné
zadosťučinenie a prísl. takto:

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7059811898 zo
dňa 23.05.2017 v časti Vyhlásenie klienta, v znení: „Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje

svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného
výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta,
vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu
na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po
jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa
Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ je neprijateľná.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7059811898 zo
dňa 23.05.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania, článok 8. Následky nesplácania
spotrebiteľskéhoúveruazmluvnápokuta,bod8.1,vznení:„Vprípadeomeškaniasúhradoujednotlivých
Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery 5 nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť

trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády. Z.z.“ je neprijateľná.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.2.2023 sa domáhal určenia troch neprijateľných zmluvných podmienok
uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej s právnym predchodcom žalovaného

spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 23.5.2017, pričom prvé dve žalované zmluvné
podmienky sú uvedené vo výroku rozsudku. Neprijateľnosť prvej podmienky odôvodnil tým, že
predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej
osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov aj po zániku zmluvného vzťahubez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
Ohľadom druhej žalovanej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty poukázal žalobca na to,

že umožňuje žalovanému uložiť mu okrem zákonných úrokov aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú
vo formulárovej dohode nemohol odmietnuť. Napokon žalobca žiadal určiť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky týkajúcej sa jeho súhlasu, že komunikácia medzi ním a spoločnosťou prostredníctvom
elektronických médií bude spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade
reklamácie alebo sporu. Žalobu v tejto časti odôvodnil tým, že banka si vyhradila právo vykonávať

záznamy komunikácie bez predchádzajúceho upozornenia spotrebiteľa a podľa jeho názoru toto
ustanovenie zvýhodňuje len banku v prístupe k dôkazom a uneseniu dôkazného bremena v prípade
sporu, čo zakladá neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky aj podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho
zákonníka.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o prekážke res iudicata vzhľadom na právoplatný

rozsudok tohto súdu (neuviedol sp. zn.), ktorým žalobca (v prechádzajúcom spore v postavení
žalovaného) bol zaviazaný z tej istej úverovej zmluvy zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní
žalobcovi) dlh vo výške 676,76 Eur s úrokmi z omeškania, pričom rozsudok mal nadobudnúť
právoplatnosť 18.10.2022. Uviedol, že právoplatný rozsudok o plnení z hľadiska identity predmetu
konania tvorí prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žalobu o určenie, či to právo alebo právny

vzťah je alebo nie je, ak vyplýva z rovnakého skutku a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR R110/2003 alebo 3Cdo/42/2006. Tvrdil, že zmluva o úvere tak bola v predchádzajúcom spore
podrobená súdnemu prieskumu a nebola vyhodnotená ako neplatná v žiadnej časti a súd nezistil žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky. Vyslovil názor o totožnosti osôb aj predmetu konania v oboch sporoch,
čo sú podmienky pre záver o prekážke res iudicata. Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k jednotlivým

zmluvným podmienkam. Ohľadom poskytovania osobných údajov poukázal na úpravu § 91 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, o predmete bankového tajomstva a aj spracovanie osobných údajov po
dobu 10 rokov od zániku zmluvy je potrebné, keďže pre určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
prípadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zákon nestanovuje žiadnu premlčaciu lehotu, pri vydaní
bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje desaťročná premlčacia lehota a v prípade, ak by nebolo možné

osobnéúdajeklientauchovať10rokovodzánikuzmluvyatýmanijehozmluvnúdokumentáciu,vprípade
neskoršieho sporu by žalovaný nemal žiadnu možnosť obrany. Citoval aj § 42 ods. 1 a § 93a ods. 3
zákona o bankách o povinnosti banky uchovávať minimálne 5 rokov všetky doklady o uskutočnených
obchodoch a o oprávnení banky spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta na konkrétne účely
citované v danom zákonnom ustanovení.

3. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty žalovaný poukázal na bod 8.3 článku 8
úverovej zmluvy, podľa ktorého žalovaný si úrok z omeškania bude uplatňovať až v prípade, ak zmluvná
pokuta dosiahne výšku istiny úveru. Citoval pritom § 3a ods. 1, 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a uviedol, že žalovaný si uplatňuje zmluvnú pokutu v zákonom stanovenej výške do času, kedy

dosiahne istinu úveru a až následne si uplatňuje úrok z omeškania. Napadnuté zmluvné ustanovenie
tak kopíruje citovanú právnu úpravu a preto zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad pre
určenie nepravidelnosti (správne neprijateľnosti poznámka súdu) a to zhoršenie postavenia spotrebiteľa
v dohodnutej zmluve oproti vnútroštátnej právnej úprave, čo vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-92/11 z 21.3.2012.

4. K poslednej zmluvnej podmienke žalovaný uviedol, že zaznamenanie komunikácie v prípade
reklamáciealebosporumôžebyťnaprospechtakžalovanémuakoajžalobcovi,ktoréhonajmävprípade
reklamácie zaťažuje dôkazné bremeno. Navyše podľa § 93a ods. 3 zákona o bankách banka môže
zaznamenávať a uchovávať všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky aj

bez jeho súhlasu a teda ani táto zmluvná podmienka nezhoršuje postavenie spotrebiteľa.

5. Žalobca v replike nesúhlasil s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že neexistuje žiadny
právoplatný rozsudok, ktorým by bola priznaná akákoľvek pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy.
Relevantný bol rozsudok Okresného súdu Prešov 7Csp/172/2021 z 23.3.2022, ktorý však bol zrušený

uznesením Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/19/2022 z 20.9.2022 a konanie bolo zastavené. Navyše
v predchádzajúcom spore súd vôbec neposudzoval neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli
predmetom konania. Citoval § 298 ods. 1, 2 CSP, § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a nesúhlasil s tým, aby bola splnená podmienka totožnosti veci nevyhnutnej preprijatie záveru o prekážke res iudicata. K zmluvnej podmienke ohľadom osobných údajov zdôraznil, že
súhlas k nakladaniu s osobnými údajmi nastáva aj v prípade ak zmluva nevznikne, navyše 10 rokov nie
je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov a poukázal na mnohé súdne

rozhodnutia, ktorými bola už táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. K zmluvnej pokute
citoval z niekoľkých súdnych rozhodnutí, ktoré sa síce týkali zmluvnej pokuty, ale v celom inom znení
– 10% z dlžnej splátky za každú omeškanú splátku alebo 25 Eur pre prípad omeškania so splátkou.
K zaznamenávaniu komunikácie uviedol, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná
a vyslovil názor, že zvýhodňuje len dodávateľa v prístupe k dôkazu, pričom zo zmluvy právo na použitie

tejto komunikácie aj pre spotrebiteľa nevyplýva.

6. Žalovaný v duplike zotrval na námietke res iudicata z dôvodu, že vo veci 7Csp/172/2021 uznesením
Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/19/2022-190 z 20.9.2022 bol zrušený rozsudok súdu I. inštancie
len nad sumu 425,78 Eur a v tejto časti bolo konanie zastavené, keďže len v tejto časti bolo podané
odvolanie. K zastaveniu konania odvolacím súdom došlo v dôsledku konkurzu na majetok žalovaného

(v tomto spore žalobcu). Poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Prešove
8CoCsp/24/2022 z 26.9.2022 a zotrval na argumentácii k jednotlivým zmluvným podmienkam uvedenej
v písomnom vyjadrení k žalobe.

7. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa

23.5.2017, spisom tohto súdu 7Csp/172/2021 a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 23.5.2017 uzavreli právny predchodca žalovaného obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s. ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7059811898. Žalobcovi
ňou bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na kúpu konkrétneho tovaru vo výške 899 Eur.

9. V časti zmluvy označenej ako „vyhlásenie klienta“ sa okrem iného uvádza: „Klient berie na vedomie,
že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby:
b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo
skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, vrátane spoločnosti

Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové
účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po
splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient
berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným

oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“

10. V časti zmluvy označenej ako „ostatné zmluvné podmienky a dojednania“ v bode 8.1 pod názvom
Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta je uvedený tento text:
„Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť

Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej
čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády.“

11. V bode 8.3 Zmluvy sa uvádza: Úrok z omeškania: Ak zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov (istiny úveru) je klient povinný uhradiť spoločnosti v prípade omeškania
s úhradou jednotlivých splátok úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

12. V zmluve pod bodom 11 Všeobecné ustanovenia v bode 11. 3 je obsiahnutý tento text : "klient
podpísaním zmluvy súhlasí, že komunikácia medzi ním a spoločnosťou prostredníctvom elektronických
médií bude spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo

sporu“.13. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP.
Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 53a Občianskeho zákonníka a tiež § 298 CSP.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

16. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného
a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)

dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)

určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)

v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,
u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo

zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktorév prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Je zrejmé, že zmluvný vzťah medzi stranami bol už skončený, čo vyplýva zo zmluvy, v ktorej
bol dohodnutý termín konečnej splatnosti na dňa 20.5.2021. Z už ustálenej rozhodovacej činnosti
súdov možno vyvodiť, že aj v prípade ukončenia zmluvy je žaloba o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok procesne prípustná aj v individuálnom spotrebiteľskom spore a v tejto súvislosti súd
poukazuje predovšetkým na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo

dňa 30.1.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný
názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1
Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide

o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5,
§ 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto
podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby
nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej

v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú
podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom
predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo
výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale
sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil

svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.31. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby

o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

32. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

33. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú
totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný
predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto
zmluvnépodmienkyneboliindividuálnedojednané,keďžebolisúčasťoupredtlačenéhoformulárazmluvy
zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však nepreukázal a napokon ani to netvrdil, že by

dané zmluvné podmienky boli individuálne dojednané.

34. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže

mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je
spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami
alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré

zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.

35. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje
na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej

nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti
právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

36. V prípade zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovania osobných údajov, ide o predformulované
vyhlásenie žalobcu, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú
oprávnené spracovať jeho osobné údaje a v tom súd vidí problém a nie v tom, čím sa bránil
žalovaný, že mal zákonnú povinnosť uchovávať doklady o uskutočnených obchodoch minimálne 5

rokov alebo spracovať osobné údaje aj bez súhlasu klienta, ale len na konkrétne účely citované v
§ 93 písm. a/ ods. 3 zákona o bankách. Navyše takýto súhlas klienta podľa zmluvnej podmienky
trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po
roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia
o odvolaní súhlasu spoločnosti. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľa nemá oporu v žiadnom

zákone. Uvedená zmluvná podmienka zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy
a to v neprospech spotrebiteľa. Súd dodáva, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako
neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. P/0331/07/11 zo dňa 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21
z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku

11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017 a tiež Okresný súd v Prešove v rozsudku 11Csp/70/2020 zo dňa
23.10.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa
18.2.2021.

37. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy

poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnychbodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
38. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia za sankcie podľa ods. 1 sa považujú úroky z omeškania,

zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov.

39. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa ods. 1 dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných

prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

40. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

41. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

42. S poukazom na citované ustanovenie § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spotrebiteľských
zmluvách teda všetky sankcie, to znamená tak zmluvná pokuta ako aj úroky z omeškania, nesmú spolu

prevýšiť limit uvedený v § 3a ods. 1. V tomto prípade však výška len zmluvnej pokuty bola stanovená
ako spomínaný limit, resp. jedna jeho kumulatívna časť, keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške
priemernej hodnoty RPMN navýšenej o 10% ročne a teda nezohľadňovala výšku úrokov z omeškania
ako ďalšej sankcie, na ktorý žalovaný má zákonný nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

43.Vbode8.3zmluvysasíceuvádza,žeakzmluvnápokutadosiahnevýškuistinyúverujeklientpovinný
uhradiť spoločnosti úrok z omeškania, avšak z formulácie bodov 8.1 a 8.3 nevyplýva, že by zmluvná
pokuta mohla byť uplatňovaná len do výšky istiny úveru ako to vyplýva z § 3a ods. 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., keďže nie je možné vychádzať z toho, že veriteľ by si v takom prípade (teda ak by
zmluvná pokuta dosiahla istinu úveru) zmluvnú pokutu už neuplatňoval z dôvodu, že by to bolo v rozpore

s citovanou právnou úpravou. Posudzovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky totiž závisí od formulácie
konkrétnej zmluvnej podmienky, či by teoreticky a teda objektívne mohla viesť k situácii spôsobujúcej
jej neprijateľnosť, teda vedúcej k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa. V danom prípade z formulácie bodu 8.1 aj v kontexte s bodom 8.3 vyplýva možnosť
uplatnenia zmluvnej pokuty aj úrokov z omeškania a to aj v prípade, ak zmluvná pokuta dosiahne istinu

úveru, keďže ustanovenie o zmluvnej pokute nie je formulované tak, že platí len do doby pokiaľ zmluvná
pokuta nedosiahne istinu úveru. Navyše formuláciu dohody o výške zmluvnej pokuty súd považuje
za problematickú vzhľadom na jej neurčitosť, keďže spotrebiteľ, aby sa dopracoval k výške zmluvnej
pokuty musel by zisťovať pred každým omeškaním aká bola priemerná hodnota RPMN príslušného
úveru za predchádzajúci štvrťrok v čase jeho omeškania, pričom táto výška priemernej hodnoty RPMN

sa mení každý štvrťrok a dostať sa k daným informáciám aj pre priemerného spotrebiteľa je náročné.
Navyše už v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola priemerná hodnota RPMN
10,94%, takže po pripočítaní 10% zmluvná pokuta predstavovala až 20,94% ročne a vzhľadom na
limit trojnásobku úrokov z omeškania činila 15% ročne, čo možno vnímať aj ako obchádzanie zákona,
keďže sankčné úroky sú podstatne nižšie ako dohodnutá zmluvná pokuta, aj keď je nepochybné, že

nie je vylúčené uplatnenie oboch týchto sankčných inštitútov popri sebe, ale rozhodujúce je to, aby boli
v primeranej výške. V danom prípade súd mal za to, že dohodnutá zmluvná pokuta bola neprimerane
vysoká a preto napĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd dodáva, že totožná zmluvná
podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú aj rozsudkom Okresného súdu Skalica 9Csp/85/2020
zo dňa 12.7.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 26CoCsp/51/2021 zo dňa

2.3.2022 tiež rozsudkom okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/101/2022 z 2.12.2022, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/9/2023 z 25.10.2023.

44. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku o zaznamenávaní komunikácie, aj keď nepochybne aj táto
zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, podlieha testu neprijateľnosti, keďže nepredstavuje

hlavný predmet plnenia a netýka sa ani primeranosti ceny, preto aj pri tejto zmluvnej podmienky je
rozhodujúce to, či môže spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže zaznamenáva sa komunikácia oboch strán - účastníkov zmluvy,
ktorú môže použiť tak žalovaný ako aj žalobca v prípade reklamácie alebo súdneho sporu, teda tátozmluvná podmienka môže byť aj na prospech žalobcu, ak by mal dôkaznú povinnosť preukázať nejakú
skutočnosť, napríklad ohľadom procesu dojednávania nejakých zmluvných podmienok, informácií zo
strany veriteľa, vybavovania reklamácie a podobne. Vôbec z tejto zmluvnej podmienky nevyplýva, že

by len dodávateľ bol oprávnený použiť záznamy ako dôkaz v spore. Nemožno preto dospieť k záveru,
že daná zmluvná podmienka vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa.Zanesprávnupovažujesúdargumentáciužalobcu,žeuvedenúzmluvnúpodmienkumožno
podradiť pod § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia ide o zmluvnú
podmienku, ktorá obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné

bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana. Napadnutá
zmluvná podmienka nemá totiž absolútne žiadny súvis s citovaným zákonným ustanovením. V tejto časti
súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom neodstrániteľnej prekážky res iudicata, táto je
jednoznačne nedôvodná. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak v novom konaní sa

má prejednať tá istá vec. O totožnú vec ide vtedy, ak sú totožné nielen subjekty, ale aj predmet sporu.
V tomto prípade nepochybne podmienka totožnosti subjektu je daná, ale nepochybne nie je splnená
podmienka totožnosti predmetu konania. Ten je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
2Cdo/71/2012 z 27.9.2012). Pre tento spor nie je možné aplikovať závery vyplývajúce z rozsudku

Najvyššieho súdu SR 3Cdo/100/2001 z 28.5.2002 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov pod R110/2003, ktorý vychádza z toho, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie
si v sporovom konaní musí ako predbežnú otázku posúdiť existenciu či neexistenciu práva alebo
právneho vzťahu, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na základe tohto posúdenia určitého práva
alebo právneho vzťahu v sporom konaní o splnení povinnosti, žaloba na plnenie konzumuje určovaciu

žalobu a právoplatný rozsudok o takejto žalobe na plnenie tvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci
pre určovaciu žalobu. Ako príklad možno uviesť žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri
ktorej je daná prekážka res iudicata, ak už bolo právoplatne rozhodnuté o vyprataní tejto nehnuteľnosti,
pretožesúdvkonaníojejvypratanie(tedaosplneniepovinnosti)prejudiciálnemusísazaoberaťurčením
kto je jej vlastníkom. V tomto prípade sa však v predchádzajúcom spore prejednával peňažný nárok

žalovaného na zaplatenie svojej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalobcovi, ktorý
bol uplatnený na základe celkom iných skutkových tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa
prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok
v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť

týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom žalovaného.
Preto rozsudok v predchádzajúcom spore 7Csp/172/2021 netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny
spor.

46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V spore

bol úspešnejší žalobca, keďže z troch žalovaných zmluvných podmienok súd vyhovel žalobe ohľadom
dvoch. Žalovaný bol úspešný v spore len ohľadom jednej zmluvnej podmienky. Podľa zásady pomeru
úspechu strán v spore preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 1/3, keďže
nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.