Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Lucia Poništová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205856
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123205856.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou Ph.D. v spore žalobkyne: M. O., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F.Š., P.. W. XXXX/XX, pr. zast.: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PHD., advokátska
kancelária so sídlom v Piešťanoch, Mudroňova 7356/51, IČO: 42 291 593 proti žalovanej: G.. P. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S., N. XXX/XX, pr. zast.: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tatranská 49, IČO: 47 245 042 o zaplatenie 50.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovaným 1/P.. W. U., 2/G.. P. O. a 3/G.. B.

W.povinnosťuhradiťžalobkyniprimeranéfinančnézadosťučinenie,každejvovýške50.000,-eur.Žalobu
odôvodnila tým, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidnou dôchodkyňou s diagnózou
myasthenia gravis, t. j. ťažká svalová slabosť, autoimunitné neurologické ochorenie. V období pred
incidentom opísaným nižšie viedla riadny spoločenský a kultúrny život, venovala sa práci, vzdelávaniu
a záľubám. Od roku 2009 začala úspešne podnikať v tradingu prostredníctvom spoločnosti X-trade
Brokers. V rámci svojho podnikania sa každodenne stretávala s ostatnými tradermi prostredníctvom
internetu na online prednáškach a raz za čas aj osobne. Vo svojom obchodovaní bola úspešná. Táto

práca ju veľmi bavila a bola dôležitým zdrojom jej príjmu. V roku 2009 hľadala na internete kontakt
na lekára, dermatológa z Bratislavy, ktorý lieči liekom roaccutane, chcela doriešiť svoj dermatologický
problém. Kontakt jej ponúkla prispievateľka z www.lady.sk N. N.Q., moderátorka
spravodajstva vtedy STV, teraz TA3, ktorá sa u neho liečila. Žiadala od nej e-mail, meno a priezvisko o
osobné stretnutie, ktoré údaje jej žalobkyňa v dobrej miere poslala a prišla aj na osobné stretnutie, ktoré
opísala bez vedomia žalobkyne na www.lady.sk spolu so svojimi hodnoteniami „že
som hlúpa, mám vredy a jazvy a imaginárneho priateľa“. Tieto informácie boli impulzom pre žalované P..

W. U. a G.. P. O. na začatie ohovárania a prenasledovania na internete. Žalované v 1. a 2. rade (P.. W.
U., G.. P. O.) všemožnými prostriedkami postupovali tak, aby ju psychicky týrali. Najprv každodenným
uverejňovaním jej osobných údajov so zraňujúcimi textami na verejnom portáli www.lady.sk a zároveň ich posielanie rodine. Dokonca zavesili zosmiešňujúce video na verejný postál
www.youtube.com , pričom na internete rozširovali odkaz na toto video. V
tom čase žalobkyňa bola po prvej polročnej liečbe systémovým dermatologikom roaccutane a čakala
ju druhá liečba, preto takéto odporné osobné invektívy písané verejne na internete ju mimoriadne

zraňovali. V lete 2011 žalované v 1. a 2. rade vytvorili verejný profil „hlúpa_rapavá_M.“ s obrázkami
na stránke www.azet.sk , kde má žalobkyňa zriadenú e-mailovú schránku a svoj
profil, ktorý nebol vyplnený. Žalované v 1. a 2. rade ho zaplnili hanlivými odkazmi a pripojili k nemu nimi
vytvorený profil „hlúpa_rapavá_M.“ tak, aby ho nemohla odpojiť a bol viditeľný pre verejnosť. Žalovanáv 1. rade telefonicky kontaktovala cudzích ľudí v jej blízkom okolí a vysvetľovala im, že na www.lady
.sk sa predstavuje žalobkyňa ich menom, priezviskom a adresou. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že rok odolávala tejto kyberšikane a prenasledovaniu a na jeseň 2011 sa psychicky zrútila,

nebola schopná viesť riadny život pre dlhotrvajúci stres. Vzhľadom k jej chorobe, ktorou trpí, došlo k
ohrozeniu jej života. Uvedomila si, že na verejnosti je hanlivo zosmiešnená a nedokázala komunikovať
s inými ľuďmi. Dokonca ani s kolegami zo spoločnosti X-trade brockers. Nakoľko mailový profil na
www.azet.sk bol zvonka zaplnený urážkami viditeľný verejne, nevedela psychicky
zvládnuť otvorenie svojho mailu a skontrolovať každodennú prichádzajúcu poštu, ktorá súvisela s jej

podnikaním. V septembri 2011 bola nútená vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc. P.. N. okamžite
pristúpil k aplikácii injekcií na upokojenie, ktoré zároveň zhoršili jej základnú diagnózu. Pod vplyvom
liekov a stresu bola psychiky a fyzicky oslabená. Vo svojom podnikaní nevládala ďalej pokračovať. Na
jeseň 2011 sa obrátila na políciu v nádeji, že činnosť žalovanej v 1. rade bude ukončená. Namiesto
toho sa k nej pridala žalovaná v 2. rade a ich činnosť sa vystupňovala a žalobkyňa musela znova brať
ďalšie upokojujúce lieky a nemohla sa vôbec venovať svojmu podnikaniu. Po telefonickom kontaktovaní

konateľky G.. W. (pôvodne žalovaná v 3. rade), táto zmazala v decembri 2011 časť hanlivých príspevkov.
Následne vykonala opatrenia, aby sa žalobkynine priezvisko nemohlo vyskytnúť v príspevkoch. Viaceré
nicky žalovanej v 1. rade boli zablokované, ale ani to ju nezastavilo. Napokon bola zablokovaná aj
jej IP adresa, ale ani to nepomohlo. Žalovaná v 1. rade pokračovala v prispievaní. Filter zákazu slov
obchádzala tak, aby systém nerozoznal priezvisko žalobkyne. Písala namiesto „O. z F.“ ešte výraznejšie

„O. Ň. Y. N. E. Q. G. I. O. Á. z F.“, vždy spolu s urážlivými a vulgárnymi popismi. Po viacerých
urgenciách na G.. W. táto nedokázala zastaviť prispievanie hanlivých príspevkov voči žalobkyni a
odmietla sa ďalej zaoberať týmto prípadom. O tomto probléme sa žalobkyňa v tom čase anonymne
radila na portáli www.diva .sk, kam po mesiaci sa obe žalované zaregistrovali a začalo
to isté čo na www.lady.sk . Potom na pol roka žalobkyňa takmer úplne prestala

používať počítač. Voči konaniam žalovaných v 1. a 2. rade podala dňa 22.03.2012 žalobkyňa trestné
oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Piešťany, pričom 28.03.2012 bolo začaté trestné stíhanie za
prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Trestného zákona. Uznesením 2PV 128/12- okresný
prokurátor dňa 27.07.2012 zmenil kvalifikáciu skutku na prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a ods.
2 písm. c) Trestného zákona, a preto príslušným na vyšetrovanie sa stal odbor kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva PZ v Trnave. Uznesením ORP-1228/2-OVK-TT-2012 odboru kriminálnej polície
OkresnéhoriaditeľstvaPZvTrnavebolavecpostúpenáObvodnémuúraduPiešťany,odboruvšeobecnej
vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. a), d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Konanie bolo vybavené ako priestupok, pričom
žalovanej v 1. rade bola v tomto konaní uložená pokuta 10,- Eur. Žalovaná opätovne zneužila informácie

poskytnuté v tomto konaní - priezvisko žalobkyne, bydlisko, dátum narodenia, zdravotný stav, duševný
stav, diagnózu a z týchto osobných informácií sa verejne vysmievala, verejne ich rozširovala bez súhlasu
žalobkyne a dehonestovala ju v stupňujúcej intenzite. Žalovaná v 1. rade stratila strach pred verejnými
orgánmi, pričom prehlásila „za 10,- Eur sa mi tá sranda oplatí“. Po udelení pokuty vo februári 2012
pokračovala ešte intenzívnejšie zverejňovaním osobných údajov žalobkyne spolu s ohováraním, hoci

sa na www.lady.sk od októbra 2011 neprihlásila. Žalovaná v 1. rade na jar 2012
presvedčila prispievateľov, že žalobkyňa jej škodí a preto ju ostatní začali verejne ohovárať. V lete 2012
polícia dala odstrániť nevhodný profil na www.azet.sk pripojený k žalobkyninmu
e-mailu a do týždňa jej tam začali chodiť vyhrážky, že „ak mi na tomto maily tak záleží, dohodnú sa a
dajú mi ho zrušiť“, preto ho žalobkyňa radšej prestala používať. V závere žalobkyňa dodala, že konaním

žalovanej v 1. a 2. rade, nekonaním žalovanej v 3. rade došlo k spôsobeniu rozsiahlej traumy v období
najproduktívnejšieho veku jej života. Jej psychika bola výrazne podlomená. V súčasnosti vychádza z
domova len sporadicky, prestala sa realizovať v oblasti podnikania, stratila priateľov, dokonca s ňou
prestali komunikovať aj niektorí rodinní príslušníci ovplyvnení výsmešnými rečami žalovanej v 1. rade.
Súčasné poškodenie jej zdravia a psychiky ju výrazne obmedzilo v spoločenskom živote a v niektorých

oblastiach ju úplne vylúčilo.

2. Uznesením zo dňa 07.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2023, súd vylúčil konanie
voči žalovanej v 2. rade o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,-
Eur na samostatné konanie.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 10.04.2017, v ktorom uviedla, že
k osobným údajom žalobkyni nikdy nemala prístup a preto takéto informácie nemohla ani zverejniť.
Žalobkyňu nikdy osobne nestretla. Žalovaná odmietla obvinenie zo zakladania verejných profilov, zprenasledovania na internete a z akýchkoľvek fyzických útokov na žalobkyňu. Dištancovala sa od
obvinenia ohľadom uverejnenia a rozširovania hanlivého videa, ako aj od informácie ohľadom profilu na
stránke azet.sk. O existencii takéhoto konta sa dozvedela až zo žaloby žalobkyne. Pokiaľ ide o portál

diva.sk, nikdy sa tam nezapojila do žiadnej aktivity. V závere uviedla, že žaloba žalobkyne sa nezakladá
na pravde a podľa jej názoru ide o účelovú vykonštruovanú vec s cieľom neoprávnene sa obohatiť.

4.Navyjadreniežalovanejreagovalažalobkyňapodanímdoručenýmsúdu16.10.2018,vktoromuviedla,
že žalobkyňa má zdokumentované ako zverejnila žalovaná jej osobné údaje. Žalovaná sa dopĺňala

navzájom s U., jedna dala meno, priezvisko a hanlivé prívlastky a druhá tie isté prívlastky, meno, bydlisko
a ďalšie urážlivé výroky a takto to išlo za sebou, aby každý vedel, že je to o žalobkyni.

5. Žalovaná na vyjadrenie žalobkyne reagovala podaním doručeným súdu dňa 20.03.2019, v ktorom
uviedla, že k osobným údajom žalobkyne mala prístup až keď bola predvolaná na políciu do Piešťan.
Dovtedy jej táto osoba bola známa len ako užívateľ internetového fóra lady.sk pod rôznymi nickmi,

kde o sebe uvádzala rôzne súkromné skutočnosti a zdieľala aj vlastné psychické problémy. Žalobkyňu
nikdy osobne nestretla, nevie ako vyzerá, nikdy s ňou nekomunikovala v súkromnej konverzácii, len na
internetovom fóre, nemá a nikdy nemala jej telefónne číslo. Bola to žalobkyňa, ktorá si našla adresu
žalovanej a uverejnila ju na danom fóre. Túto skutočnosť žalovaná neriešila, lebo to bola jej stará
adresa a z nej bola už dávno presťahovaná. Tak isto neriešila aj keď žalobkyňa zverejňovala príspevky

s menom jej otca v znení, aby už konečne zomrel na rakovinu. Otec žalovanej v tej dobe bol vážne
chorý (rakovina). Žalobkyňa dlhodobo na lady.sk o sebe uvádzala príspevky, kde písala o svojom zlom
psychickom stave, o samovražde, o drogových skúsenostiach, o sexuálnych zážitkoch, o problémoch
v rodine, o problémoch vyjsť von medzi ľudí, o problémoch s pleťou a veľa ďalších. Žalovaná ďalej
zopakovala,ženikdynevytvorilažalobkynižiadnyprofil,nevytvorilažiadnevideo(netušíakosavytvárajú

videá). V závere uviedla, že si pamätá, že pani W. skutočne zrušila prístup niektorým užívateľom, ktorí
nedodržiavali pravidlá fóra a medzi nimi bola práve žalobkyňa, ktorá na určitý čas svojimi príspevkami
znefunkčnila fórum lady.sk. Žalobkyňa potom zakladala príspevky na fóre diva.sk. Túto informáciu na
fórum lady.sk priniesli ostatní užívatelia, keďže žalovaná fórum diva.sk nenavštevovala a nemala tam
žiaden účet.

6. Podaním zo dňa 15.03.2019 žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že
žalobkyňa podala žalobu 20.03.2014, pričom tvrdí, že v lete 2010 začala byť urážaná na fóre lady.sk.

7. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala podaním zo dňa 22.12.2020, v ktorom uviedla, že už 10

rokov trpí neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv. Vo verejnej internetovej poradni prístupnej
každému používateľovi internetu uviedli W. U. a G.. P. O. toľko jej osobných údajov, aby bola vždy
jednoznačne identifikovateľná. K tomu sú pridané urážlivé a hlboko zraňujúce pre ňu toxické texty plné
vulgarizmovapodľudskúdôstojnosť.Namiestotoho,abyodstrániličojejvytvorili,predlžujújejpsychické
utrpenie. Celý problém sa dal vtedy vyriešiť tým, že by G.. B. W., prevádzkovateľka internetovej poradne,

toxický text s jej osobnými údajmi odstránila, najímajú si žalované v 1. a 3. rade advokátov a vyžadujú
preplatenie nákladov. Doplnila, že od novembra 2010 prežívala extrémny stres, nemohla sa venovať
zárobkovej činnosti, ktorá sa dá vykonávať iba cez internet a ani sa zúčastňovať na webinároch cez
internet. Ak ju žalované v 1. a 2. rade našli niekde na internete komunikovať s niekým na inom verejnom
fóre, kde neboli registrované, tak sa tam zaregistrovali, zverejnili ich osobné údaje, k nim pripojili vždy

texty hlboko zasahujúce jej ľudskú dôstojnosť. A keď žalobkyňu nenašli na internete, tak útočili na iných
používateľov, ako keby to bola žalobkyňa a zas zverejnili jej osobné údaje spolu s toxickým textom.

8. V danom konaní súd nevykonával žiadne dokazovanie, nakoľko žalobkyňa nepredložila do uplynutia
lehoty podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku súdu žiadne dôkazy. Jediný dôkaz, ktorý

označila, bol spis bývalého Obvodného úradu Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy, avšak
žalobkyňa ani jej právny zástupca nevedeli uviesť, aké skutkové tvrdenia chcú obsahom spisu
preukazovať a tak isto nevedeli označiť konkrétny listinný dôkaz z predmetného spisu. Napokon však
na tomto návrhu na vykonanie dokazovania netrvali.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.10. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
-existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení
alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
-musí ísť o zásah neoprávnený a

-musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi.
Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená,
že musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním
vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných

spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v spoločnosti.
Zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženiu vážnosti. Na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť

zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak
fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu
skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však
môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme,

v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu,
čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne
chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí.
Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať

nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom
tejto nemajetkovej ujmy (bližšie.: Občiansky zákonník I, 2. vydanie, C.H. Beck, 2019, s. 83 - 96)

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.

13. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z

hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade)

tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany (nem. Behauptungslast, Bestreitungslast). To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno
popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré

zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie.
Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú
časť procesných úkonov. Majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o
koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak vžalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k
žalobe podľa § 167 ods. 2 a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4. Skutkové tvrdenia predložené
neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana

sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla
najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153) (bližšie
Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, C.H. Beck, 2022, s. 615 - 619)

14. Žalobkyňa v podanej žalobe ale aj vo svojich následných vyjadreniach poskytla súdu len všeobecné

tvrdenia o údajnom zásahu do jej osobnostných práv konaním žalovanej. Žalobkyňa neuviedla žiadne
konkrétne tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé kedy, kde, akým spôsobom, v akom rozsahu, s akou
intenzitou mala zasiahnuť žalovaná do jej osobnostných práv. Žalobkyňa sa vo svojich tvrdeniach
len obmedzila na všeobecné tvrdenia o kyberšikane, zverejňovaní osobných údajov na internete,
zosmiešňujúceho videa, hanlivých odkazoch, vytvorení verejne prístupného profilu, avšak zo žiadneho
tvrdenia žalobkyne, nie je zrejmé, akého konkrétneho protiprávneho konania sa mala dopustiť žalovaná

voči žalobkyni. Žalovaná tvrdenia žalobkyne poprela. Uviedla, že žalobkyňu osobne nepozná a nikdy jej
nevytvorilažiadnevideoaoexistenciiprofilu,ktorýpopisuježalobkyňa,sadozvedelazožaloby.Tvrdenia
žalobkyne považuje za vykonštruované s cieľom neoprávnene sa obohatiť. Žalobkyňa nevysvetlila, na
základe čoho žalovanú identifikuje ako zakladateľa profilu alebo autora videa, či hanlivých komentárov.
Za procesnej situácie, kedy žalovaná poprela všetky tvrdenia žalobkyne, nebolo možné ustáliť skutkový

stav. Bolo na žalobkyni, aby predostrela súdu úplné a pravdivé tvrdenia o údajnom konaní žalovanej
a označila príp. predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že nie je splnená
základná podmienka pre konštatovanie zásahu do osobnostných práv zo strany žalovanej, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.