Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-38Cb/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123203085
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123203085.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:

HANA-trans, s.r.o., so sídlom Široké 178, 082 37 Široké, IČO: 45 291 098, právne zastúpený: JUDr.
Dušan Remeta, Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, proti žalovanému: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2.121,04 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.121,04,- Eur. Žalobca
uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 28.02.2020 došlo k dopravnej nehode na ceste III/3390 v
úseku medzi obcami Obišovce a Kysak, pri ktorej došlo vozidlom (autobusom) škodcu ku poškodeniu
ťahača s EČV: A. a návesu s EČV: A. XXX K., ktorých leasingovým nájomcom je žalobca. Podľa
policajnej správy o výsledku šetrenia dopravnej nehody bolo uzavreté, že dopravnú nehodu zavinil vodič
autobusu s EČV : G., ktorého vlastníkom je obch. spoločnosť Eurobus, a.s., Staničné námestie 9, 042
04 Košice, IČO: 36 211 079 (ďalej len „obch. spoločnosť Eurobus, a.s.“). Obch. spoločnosť Eurobus,

a.s. mala v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorené (povinné zmluvné) poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku so žalovaným. S prihliadnutím na to a v súlade s
lízingovými podmienkami si žalobca ako vtedajší lízingový nájomca uplatnil právo na náhradu spôsobnej
škody na ťahači s EČV: A. a návese s EČV : A. priamo u žalovaného, ktorému v tejto spojitosti
predložil všetky doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti. Žalovaný poistnú udalosť zlikvidoval a
titulom náhrady škody poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 4.700,50 Eur (bez DPH) za škodu
spôsobenú na ťahači s EČV: A.. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na návese s EČV: A. žalovaný odmietol

žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že v tomto smere nebola preukázaná zodpovednosť
poisteného (škodcu), teda obch. spoločnosti Eurobus, a.s., za spôsobenie škody na návese s EČV:
A.. Škoda na návese bola na základe faktúry autoservisu (Volvo Group Slovakia, s.r.o.) č. XXXXXXX
zo dňa 20.03.2020 určená vo výške 2.121,04 Eur bez DPH (2.545,25 Eur s DPH). Žalovaný odmietol
žalobcovi poskytnúť poistné plnenie v plnom rozsahu dôvodiac, že (v zmysle e-mailov žalovaného zo
dňa 09.06.2020 a zo dňa 07.08.2020) poškodenia návesu s EČV: PP. neboli predmetnom nahlásenej
škody zo dňa 28.02.2020; poškodenia návesu s EČV: A. neboli predmetnom faktúry za opravu ťahača

s EČV : A.; poškodenia návesu s EČV: A. nie sú zaznamenané v správe o nehode zo dňa 28.02.2020;
správa polície nepreukazuje rozsah poškodenia návesu s EČV: A.; poistený pri hlásení poistnej udalosti
žalovanému neuviedol žiadne poškodenia návesu s EČV: A.. Žalobca sa s argumentáciou žalovaného
nestotožnil a žiadal, aby mu ním uplatnený nárok priznal.2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 17.01.2023 platobným rozkazom sp. zn. 26Up/13/2023,
ktorým návrhu žalobcu vyhovel, a žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 2.121,04 Eur.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom

uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Žalovaný zároveň namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu a poukázal na to, že k tomu, aby žalobca mohol úspešne uplatniť svoj nárok, musí v konaní
preukázať, že je nositeľom práva, ktoré v konaní uplatňuje. V danom prípade má žalovaný k dispozícii
dôkazy, ktoré ju oprávňujú k rozporovaniu aktívnej legitimácie žalobcu pre toto konanie. Jedná sa o
doklady, ktoré jej boli doručené v priebehu mimosúdneho posudzovania nároku na náhradu škody a

ktoré zároveň konajúcemu súdu predkladá, a to osvedčenie o evidencii - časť II. (technický preukaz) NB
XXXXXX, evidenčné číslo vozidla A., z ktorého je nepochybne zrejmé, že žalobca v čase domnelého
poškodenia nebol vlastníkom vozidla, a preto je vylúčené, aby mu mohla vzniknúť škoda a teda aby jemu
svedčila aktívna legitimácia pre uplatnenie takéhoto nároku, nakoľko nie je splnená jedna zo základných
podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody na strane žalobcu. Dôkaz: osvedčenie
o evidencii vozidla EČ A. Poškodením motorového vozidla mohlo dôjsť k zníženiu majetkového stavu

vlastníka vozidla, ktorým bola spoločnosť Oberbank Leasing s.r.o., nie žalobca, a nič na tom nemení
ani tá skutočnosť, ako si následne vysporiadali ich vzájomný zmluvný vzťah. V danom prípade preto
žalovaný rozporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní pre nárok uplatňovaný titulom náhrady
škody na návese EČV A. nakoľko v čase jeho poškodenia, t.j. ku dňu 28.02.2020, nebol žalobca jeho
vlastníkom, a preto je vylúčené, aby mu mohla vzniknúť škoda, a teda aby jemu svedčala aktívna

legitimácia pre uplatnenie takéhoto nároku, nakoľko nie je splnená jedna zo základných podmienok
vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody na strane žalobcu.
4. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania a poukázal na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o PZP“) a § 106 ods. 1

Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa žalovaného sa uplatní v
danom prípade subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný
subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.
Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodovej udalosti. V deň škodovej

udalosti mal poškodený (právny predchodca žalobcu) vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá a v
deň predloženia faktúry za opravu poškodeného návesu (27.03.2020) mal vedomosť o výške škody
predstavujúcej náklady na opravu poškodeného vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bola
podaná až 22.12.2022, mal žalovaný za to, že nárok je premlčaný.
5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tomto prípade, ale vlastníkovi vozidla

žiadna škoda nevznikla, lebo na základe vykonanej opravy bolo vozidlo uvedené do predošlého stavu,
čím sa zároveň obnovila jeho hodnota spred škodovej udalosti. Teda škoda na veci nevznikla. Jediná
škoda,ktorávznikla,bolaujmavmajetkovejsférežalobcu,ktorýzosvojichprostriedkovuhradil(vzmysle
lízingových podmienok bol na to povinný - bod 21.2.) všetky náklady vykonanej opravy predmetného
návesu v preukázanom a uplatnenom rozsahu - vo výške 2.121,04 Eur bez DPH (2.545,25 Eur s DPH).

Lízingovému prenajímateľovi tak celkom zjavne žiadna škoda nevznikla, keďže on za opravu neplatil a
majetkovo sa jeho vec neznehodnotila. Škoda vznikla len u žalobcu. Ak by sa súd zaoberal a stotožnil s
argumentomžalovanejoexistenciiškodylennastranelízingovéhoprenajímateľaakovlastníkanávesuv
čase poistnej udalosti, žalobca poukazuje na to, že doposiaľ žalovanou neuspokojený nárok bol voči nej
zjehostranyuplatnenýažvčase,kedyužbolžalobcavýlučnýmvlastníkompredmetnéhonávesu,keďže

si je žalobca vedomý rozhodovacej praxe súdov v otázke uplatňovania nárokov zo strany lízingových
nájomcov v čase trvania lízingu (ktorú súdnu prax hodnotí ako nespravodlivú). Žalobca má zato, že spolu
s nadobudnutím vlastníctva na neho prešlo aj právo uplatňovať si nárok na náhradu škody voči žalovanej
z titulu poistného plnenia z PZP škodcu, keďže tento nárok nebol žalovanou voči predchádzajúcemu
vlastníkovi uspokojený a ostal súčasťou obsahu vlastníckeho práva k veci (predmetnému návesu).

Žalobca sa rovnako tak nestotožnil s námietkou premlčania nároku a mal za to, že na predmetný prípad
treba aplikovať premlčacie lehoty v zmysle obchodného zákonníka.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na predchádzajúcej argumentácii.
7. V predmetnej veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 17.03.2023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu a zástupca žalovaného. Strany sporu zotrvali na doterajších vyjadreniach.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to: Osvedčenie
o evidencii - časť II. k EČV: A fotodokumentácia škodovej udalosti, Oznámenie o poukázaní náhrady
škody, Oznámenie z 09.04.2020,, Uplatnenie nároku na náhradu škody, Správa o nehode, Faktúra č.
XXXXXXX, Faktúra č. XXXXXXX, mailová komunikácia z 19.06.2020, čestné vyhlásenie, Informáciao ukončení leasingovej zmluvy z 01.11.2022, Oznámenie o riadnom ukončení leasingovej zmluvy z
22.11.2022,Žiadosťz14.05.2020,Hláseniaškodovejudalostiz28.02.2020,Osvedčenieoevidenciičasť
II. - A Nesúhlas s devinkuláciou, Doplňujúci dotazník k hláseniu poistnej udalosti, Protokol o odovzdaní

a prevzatí predmetu leasingu, VZP k leasingovej zmluve č. XXXXX a č. XXXXX, Detaily pohybu na účte
z 05.05.2020 a 17.06.2020, , ako aj s ostatným obsahom spisu.
9. Z vyjadrení strán považoval súd za nesporné skutočnosti, že dňa 28.02.2020 došlo k škodovej
udalosti, kedy došlo k zrážke autobusu s ťahačom s EČV: PO:XXXCS a návesom EČV: A ktorých
leasingovým nájomcom bol žalobca. Žalovaný poskytol majiteľovi poškodeného ťahača náhradu škody

vovýške4.700,50,-Eur.Žalobcasiuplatnilnároknanáhraduškodyvovýške2.121,04Eurpredstavujúce
náklady za opravu návesu. Sporným bola otázka premlčania nároku, aktívna vecná legitimácia žalobcu
a dôvodnosť - preukázanie nároku.
10. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
10. Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

13. Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

14. Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

21. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.22. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

23. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

26. Súd na vyššie ustálený skutkový stav aplikoval citované zákonné ustanovenia.
27. Ako k prvej skutočnosti sa súd vyjadrí k žalovaným namietanej absencii aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Súd v súvislosti so vznesenou námietkou nedostatku legitimácie žalobcu iba v krátkosti
uvádza, že legitimáciu strán konania súd skúma v každom prípade bez toho, aby bolo potrebné na to

poukazovať niektorou zo strán, nakoľko ide o imanentnú podmienku konania. Pokiaľ išlo o samotnú
námietku absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd konštatuje, že tá bola vznesená dôvodne.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese.
Vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese
rozhoduje. Vecná legitimácia má význam v každom civilnom procese, ktorý možno začať na základe

návrhu. Prichádza preto do úvahy najmä v sporovom konaní a nesporovom konaní, ak sa začalo
na návrh. V sporovom konaní rozlišujeme aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania,
ktorý je ako navrhovateľ subjektom hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu,
a naopak, účastník konania, ktorý je ako žalovaný odporca subjektom hmotnoprávnej povinnosti, má
pasívnu legitimáciu. Navrhovateľ od začiatku konania tvrdí, že má aktívnu legitimáciu, ale až v priebehu

konania sa ukáže, či je skutočne vecne legitimovaný. Aj odporcova pasívna legitimácia sa preukáže
až v samotnom konaní a súd ju skúma zo svojej povinnosti počas celého konania bez toho, aby o to
strany žiadali. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva, o ktoré išlo
v konaní, čo vedie k zamietnutiu návrhu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí ak podá žalobu, alebo aby proti

nemu bola podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podľa judikátu R192/2004 z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je.

28. V predmetnom prípade súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a konštatuje, že ten
nie aktívne vecne legitimovaný. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
nebol v čase škodovej udalosti, na základe ktorej si od žalovaného nárokuje náhradu škody, vlastníkom

poškodeného motorového vozidla. Uvedenú skutočnosť preukazuje listinný dôkaz označený ako
Osvedčenie o evidencii - Časť II. k návesu s EČV: A z ktorého vyplýva, že v čase škodovej udalosti
bola jeho vlastníkom spoločnosť Oberbank Leasing s. r. o. a nie žalobca. Nakoľko žalobca nebol
vlastníkom, nemohla mu predmetnou škodovou udalosťou ani vzniknúť škoda v podobe majetkovej ujmy
v jeho majetkovej sfére. Pokiaľ došlo zo strany žalobcu k úhrade nákladov na opravu poškodeného

ťahača a návesu, stalo sa tak iba vzhľadom na leasingové podmienky s leasingovou spoločnosťou
Oberbank Leasing s. r. o., nakoľko žalobcovi táto povinnosť vyplývala priamo zo zmluvných podmienok,
pričom v zmysle zmluvných podmienok mohla leasingová spoločnosť proti výplate poistného plnenia
leasingového nájomcu (žalobcu) započítať svoje pohľadávky zo zmluvy o finančnom leasingu po lehote
splatnosti vrátane príslušenstva a to až do výšky plnenia, ako to vyplýva zo Všeobecných zmluvných

podmienok k leasingovej zmluve č XXXXX a č. XXXXX. (ďalej „VZP“). Z bodu 5.3 VZP vyplýva, že po
celú dobu trvania leasingu je výlučným vlastníkom predmetu leasingu - poškodeného návesu. Súd v
tento súvislosti poukazuje na ust. § 797 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právo na plnenie má, pokiaľ nie
je v tomto alebo v poistných podmienkach uvedené inak ten, na koho majetok, život, zdravie alebo naktorého zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo na plnenie
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik poistiteľa plniť. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona
o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok

na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa us.t § 2 písm.
g) zákona o PZP je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok
na náhradu škody podľa tohto zákona. Podľa predmetných ustanovení mal súd za to, že poškodeným
v danom prípade mohol byť len vlastník motorového vozidla, teda spoločnosť Oberbank Leasing s.
r. o. Skutočnosť, že nárok na poistné plnenie vznikol priamo vlastníkovi poškodenej veci, a nie jeho

nájomcovi preukazuje aj listinný dôkaz označený ako „Nesúhlas s devinkuláciou poisteného plnenia“,
v zmysle ktorého malo byť poistné plnenie poukázané priamo na účet leasingového prenajímateľa.
Súd v súvislosti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako ktorý bol v čase škodovej udalosti
leasingovým nájomcom poškodeného predmetu poukazuje na závery rozhodnutia ÚS SR z 16.12.2014,
sp. zn. III. ÚS266/2014, podľa ktorého, ak súd prizná navrhovateľovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý
nebol vlastníkom zničenej veci motorového vozidla aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti bol súd toho názoru, že žalobca nebol v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný,
čo má za následok zamietnutie žaloby.
29. Okrem skutočnosti, že súd nemal za preukázané, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný,
vkrátkostisavyjadríajkžalovanýmvznesenejnámietkepremlčania,nakoľkotábolovznesenádôvodne.

Ako prvé bolo treba ustáliť, podľa akej právnej úpravy sa bude inštitút premlčania posudzovať, nakoľko
žalobca bol názoru, že je nutné postupovať v zmysle ust. Obchodného zákonníka a naopak žalovaný, že
treba postupovať podľa ust. Občianskeho zákonník. K uvedenému je treba uviesť, že nárok na náhradu
škody, je nárokom občianskoprávnym, vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku v zmysle ust. § 427 ods. 1 OZ. Podľa predmetného ustanovenia fyzické

a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. V súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku súd poukazuje na ust. § 3 ods. 1 zákona
o PZP, v zmysle ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle
ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch
vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch

ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je
uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
nájomca. Na základe takto uzatvoreného zákonného poistenia, má potom poistený (škodca) právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP je

poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať. Ide teda o priamy nárok poškodeného (žalobcu) voči poisťovateľovi
(žalovanému),pričomjepotrebnépoukázaťnaods.3danéhoparagrafu,vzmyslektoréhonapremlčanie
nároku na náhradu škody vrátane inej ujmy proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu vrátane inej ujmy spôsobila. Predmetné zákonné ustanovenie vo svojej

poznámke priamo odkazuje na ust. § 106 OZ, a preto nie je možné mať najmenšiu pochybnosť o tom,
že na premlčanie nároku na náhradu škody voči z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne jeho
ust. § 106 OZ, v zmysle ktorého je premlčacia doba určená ako subjektívna v dĺžke dvoch rokov
a jej plynutie je určené dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a

objektívnou v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa kedy škoda vznikla. Súd dáva do pozornosti aj fakt,
že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny zmluvný vzťah, v zmysle ktorého by bolo možné
aplikovaťustanoveniaObchodnéhozákonníka.Zmluvnývzťahexistovalibamedziškodcom(poisteným)
a žalovaným, v zmysle ktorého škodcovi za splnenia všetkých zákonných podmienok vzniklo právo, aby
za neho žalovaný poškodenému uhradil ním spôsobenú škodu. Vzhľadom na uvedené bolo potrené na

posúdenie námietky premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie je Obchodného,
tak ako to namietal právny zástupca žalobcu.
30. Zmyslom inštitútu premlčania je uplatnenie zásady „vigilantibus iura scripca sunt.“ Ak sa subjektívne
právo neuplatní v zákonom stanovenej lehote, a povinný vznesie námietku premlčania, nemôže súd
veriteľovi právo priznať. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody titulom

zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla. V zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka
sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom kto
za ňu zodpovedá. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazané na preukázateľnú vedomosť
poškodeného o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. V predmetnom prípade bolo nesporným, že sapoškodený o tom kto za škodu zodpovedá dozvedel dňa 28.02.2020, teda v deň škodovej udalosti.
Skutočnosť, ktorá bola medzi stranami sporná bol okamih, kedy sa mal poškodený dozvedieť o škode.
Podľa žalovaného sa poškodený o škode dozvedel dňa 13.11.2019, t. j. dňom kedy vrátil prenajaté

motorové vozidlo žalobcovi a bol si vedomí dĺžky prenájmu ako aj výšky ceny nájmu za jeden deň z
čoho si poškodený vedel ľahko určiť približnú výšku škody za nájom náhradného vozidla. Podľa žalobcu
na naopak poškodený o škode dozvedel až zaplatením faktúry za nájom náhradného vozidla. Súd sa
s argumentáciou žalobcu nestotožnil a je toho názoru, že poškodený sa o škode ako aj o jej výške
dozvedel už dňom vrátenia prenajatého náhradného motorového vozidla dňa 13.11.2019, pričom od

nasledujúceho dňa začala poškodenému plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie právna na
náhradu škody.
31. Pokiaľ ide o otázku, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode, treba vychádzať z toho, že
musí ísť o preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí iba možnosť sa
o nej dozvedieť), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenie, t. j. ktorú bolo možné natoľko

objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na
súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. (Rozsudok NS SR
3Cdo/231/2009). Uvedeným momentom je bezpochyby deň, kedy bola žalobcovi doručená faktúra za
opravu poškodeného ťahača EČV: A teda dňa 27.03.2020 (faktúra č. XXXXXXX zo dňa 20.03.2020.) V
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 25.04.2013, sp. zn. 25Cdo/2573/2012 sa poškodený dozvie

o škode, len čo zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne)
aj jej rozsah (tak aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch); nie je pritom potrebné, aby
presne poznal rozsah (výšku) škody (napr. na základe odborného posudku). Stačí aby poškodenému
boli známe také skutkové okolnosti, ktoré oprávňujú záver o finančnom vyjadrení spôsobení majetkovej
ujmy. Okolnosť, či a kedy si potom vyžiada v tomto smere od odborníka informáciu, nie je rozhodujúca.

Pre podanie žaloby o náhradu škody totiž stačí aj len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky)
škody. Vyplýva to aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívne záväzný záver o
nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva záver, že
poškodený sa o škode dozvedel pri doručení faktúry za opravu poškodeného návesu, pričom poškodený
si predmetnú škodu uplatňuje v tomto konaní.

32. Súd na základe uvedených skutočností ustálil začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na deň
nasledujúci po doručení faktúry za opravu poškodeného návesu žalobcovi, teda na deň 28.03.2020,
pričom subjektívna premlčacia lehota na podanie žaloby poškodenému uplynula dňa 28.03.2022, avšak
žaloba bola podaná až dňa 22.12.2022, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené súd
konštatuje, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, a žaloba musela byť z tohto dôvodu zamietnutá.

33. Nakoľko súd vyhodnotil žalovaným uplatnenú námietku premlčania ako dôvodnú, nezaoberal sa
ostatnými spornými skutočnosťami v konaní nakoľko by to nebolo z hľadiska procesnej ekonómie
hospodárne (porovnaj rozsudok NS SR z 29.10.2008 sp. zn. 4Cdo/237/2007 alebo uznesenie NS SR
z 30.04.2014 sp. zn. 2Obdo/75/2013).
34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná mala v konaní plný

úspech a mala by nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko žalovaná nebola v konaní
zastúpená právnym zástupcom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanému nevznikli, súd v
súlade s Čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol o náhrade trov
konania priamo a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).