Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/211/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200626
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200626.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom

Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka konania: Žilinský
samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427, o preskúmanie zákonnosti
Záverečného stanoviska č. OU-ZA-OSZP2-2022/005283-74/Gr zo dňa 12. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti záverečného stanoviska žalovaného č. OU-ZA-
OSZP2-2022/005283-74/Gr zo dňa 12.09.2022 z a m i e t a.

II. Žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti „záväzného“ stanoviska:
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody a krajiny
č. 2572/2022-6.3 zo dňa 04.08.2022,
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, zo sídlom v Bratislave, č. ÚVZSR/
OHŽP/6180/23279/2022 zo dňa 18.07.2022,
Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-ZA-

OCDPK-2022/034587/2/JED zo dňa 14.07.2022,
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Horná Orava č. CHKO
HO/244-001/2022 zo dňa 07.07.202022 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žilinský samosprávny kraj (ďalej aj ako „ŽSK“) ako obstarávateľ doručil žalovanému ako príslušnému
orgánu podľa § 5 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 24/2006 Z.z.“ alebo
„Zákon EIA“) oznámenie o strategickom dokumente „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho
rozvoja Žilinského samosprávneho kraja 2021+“ (ďalej ako „PHSR“ alebo „strategický dokument“).

Žalovaný predmetný strategický dokument zaslal dotknutým orgánom a oznámenie o strategickom
dokumente zverejnil na príslušnej internetovej stránke - portáli „Enviroportál“. Rozsah hodnotenia
strategického dokumentu bol prerokovaný 15.10.2021, do rozsahu hodnotenia boli navrhnuté špecificképožiadavky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk. Dňa 21.06.2022 ŽSK predložil žalovanému správu
o hodnotení strategického dokumentu spracovanú v súlade so stanoveným rozsahom hodnotenia.
Verejné prerokovanie tejto správy sa uskutočnilo dňa 14.07.2022. Dňa 19.07.2022 bolo žalovanému

doručené podanie žalobcu označené ako „Stanovisko dotknutej verejnosti k návrhu strategického
dokumentu a k správe o hodnotení strategického dokumentu podľa § 12 ods. 1 a 2 Zákona č.
24/2006 Z.z.“. Žalobca v ňom navrhol, aby žalovaný požiadal ŽSK o poskytnutie dodatočných
informácií tak, aby strategický dokument obsahoval vplyvy na chránené územia a mapovú a inú
grafickú dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých opatrení určených na dosiahnutie špecifických cieľov

strategického dokumentu, predovšetkým mapovú a inú grafickú dokumentáciu týkajúcu sa Vážskej
cyklotrasy (poznámka správneho súdu: projekt Vážskej cyklomagistrály predstavuje cykloturistickú trasu
na Slovensku, prechádza štyrmi krajmi, je rozdelený na viacero úsekov).

2. Dňa 12.09.2022 žalovaný vydal Záverečné stanovisko č. OU-ZA-OSZP2-2022/005283-74/Gr (ďalej
ako „záverečné stanovisko“ alebo „predmet prieskumu“), ktoré obsahovalo celkové posudzovanie

vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, so záverom, že žalovaný odporúča prijatie
strategického dokumentu vrátane podmienok pre jeho prijatie ako aj požadovaný rozsah jeho sledovania
a vyhodnocovania. Záverečné stanovisko bolo žalobcovi doručené dňa 29.09.2022. Žalovaný v ňom
reagoval na námietky vznesené v stanovisku žalobcu tak, že požiadavka na vrátenie oznámenia
o strategickom dokumente na doplnenie dodatočných informácií nie je relevantná v danom stupni

posudzovania SEA (poznámka správneho súdu: posudzovania návrhov strategických dokumentov
podľa druhej časti Zákona EIA). Oznámenie o strategickom dokumente bolo zverejnené dňa 30.08.2021
s informáciou, že stanoviská verejnosti k oznámeniu je možné predkladať najneskôr do 17.09.2021. V
stanovenej lehote uvedená požiadavka nebola predložená. Požiadavka na vrátenie správy o hodnotení
strategického dokumentu na dopracovanie - vyhodnotenie vplyvov Vážskej cyklotrasy, je podľa

žalovaného taktiež neopodstatnená, pretože PHSR predstavuje všeobecne formulovaný koncepčný
dokument bez špecifikácie a územného vymedzenia konkrétnych zámerov. Projekty súvisiace s
realizáciou špecifického cieľa 3.2., ktoré budú spĺňať prahové hodnoty podľa Prílohy č. 8 k Zákonu č.
24/2006 Z.z. budú musieť byť posúdené z hľadiska vplyvu na životné prostredie podľa tretej časti tohto
zákona. Tým je zaručené, že projekty cyklotrás s potenciálne významnými vplyvmi na životné prostredie

budú riadne posúdené v procese EIA a ich prípadné vplyvy budú minimalizované. To sa týka aj projektov,
ktoré by mohli ovplyvniť lokality sústavy Natura 2000.

Správna žaloba

3. Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) správnou žalobou
odoslanouemailomdňa29.11.2022o23:59zemailovejschránkyžalobcu,doplnenoupodanímzástupcu
žalobcu doručeného správnemu súdu dňa 30.11.2022, domáhal preskúmania zákonnosti záverečného
stanoviska a jeho zrušenia ako aj zrušenia „záväzných“ stanovísk nasledujúcich orgánov: Ministerstvo

životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Veľká Fatra, Správa
Národného parku Nízke Tatry, Správa Tatranského národného parku, Správa Národného parku Malá
Fatra, Úrad verejného zdravotníctva SR, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline,
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine, Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Čadci, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne, Regionálny

úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, Štátna ochrana prírody SR, Správa chránenej krajinnej oblasti Horná
Orava. Tieto subjekty žalobca v správnej žalobe označil ako účastníkov konania podľa § 27 ods. 1
poslednej vety v spojení s § 32 ods. 3 písm. c) SSP.

4. Žalobca namietal, že žalovaný vydaním záverečného stanoviska porušil právom chránený verejný
záujem na ochrane životného prostredia a tým aj právo žalobcu na priaznivé životné prostredie,
postupoval v rozpore s ustanoveniami § 8 a § 9 Zákona EIA v spojení s § 3 a § 32 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“),
čl. 44 ods. 1 a 4 Ústavy SR v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, § 4

ods. 3 Zákona EIA v spojení s § 2 ods. 1 a § 28 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny v spojení s § 3 písm. d) Zákona EIA a porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Domáhal sa
zrušenia záverečného stanoviska z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie.5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci so záverom, že popis strategického dokumentu
je zmätočný, keď na jednej strane odkazuje na všeobecnosť dokumentu, avšak súčasne uvádza,

že ciele programu sú podrobnejšie rozvedené prostredníctvom opatrení a typových aktivít. Žalobca
v tejto súvislosti osobitne namietal vyhodnotenie stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo
dňa 04.08.2022 (ďalej aj ako „ministerstvo“) žalovaným ako stanoviska kladného, bez pripomienok,
keď podľa žalobcu v skutočnosti ministerstvo nebolo schopné sa k návrhu strategického dokumentu
vyjadriť, pretože strategický dokument bol formulovaný príliš všeobecne a neobsahoval konkrétnejšie

opatrenia ani typové aktivity, predovšetkým navrhované stavby. Podľa názoru žalobcu ministerstvo na
obstarávateľa strategického dokumentu nezatlačilo tak, aby bol v strategickom dokumente konkrétnejší
a aby tak aj samotná správa o hodnotení strategického dokumentu mohla oveľa konkrétnejšie vyhodnotiť
vplyvy konkrétnych projektov na životné prostredie. Ministerstvo nepožadovalo predložiť grafické ani
mapové zachytenie opatrení ani typových aktivít, aj keď iné dotknuté orgány vo svojich stanoviskách
explicitne uvádzajú infraštruktúrne projekty. Konkrétne Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a

pozemných komunikácií vo svojom vyjadrení zo dňa 14.07.2022 (ďalej aj ako „stanovisko cestného
orgánu“) uvádza, že z hľadiska dopravnej infraštruktúry je cieľom strategického dokumentu zlepšenie
dopravnej dostupnosti územia, dobudovanie, modernizácia a digitalizácia dopravnej infraštruktúry
siete TEN-T, rozvíjať infraštruktúru nemotorovej dopravy podporujúcu funkčnosť prevádzkovanie
IDS a kostrovú cyklistickú infraštruktúru ŽSK. Z citovaného stanoviska cestného orgánu žalobca

vyvodil, že je zrejmé, že obstarávateľ plánuje výstavbu (použité slovo „rozvíjať“) alebo minimálne
obnovu (použité slová „modernizovať“ a „digitalizovať“) vybraných úsekov ciest i výstavbu kostrovej
cyklistickej infraštruktúry Žilinského samosprávneho kraja. Strategický dokument je podľa žalobcu
svojím charakterom natoľko všeobecný, že ani obstarávateľ, a teda ani žalovaný, nie sú objektívne
schopnípodrobnejšieidentifikovaťkonkrétneúzemia,vktorýchsamajúrealizovaťjednotlivénavrhované

opatrenia a typové aktivity. Ani žalovaný, ani ministerstvo a ani iné dotknuté orgány na úseku
ochrany prírody a krajiny nie sú schopné tieto územia identifikovať, nie sú schopné teda ani zistiť
a posúdiť vplyv strategického dokumentu na životné prostredie podľa Zákona EIA, vrátane vplyvu
na lokality Natura 2000. Zároveň zo strategického dokumentu vyplýva, že vplyv jednotlivých opatrení
a typových aktivít, ktoré sa majú realizovať na splnenie strategických alebo špecifických cieľov

dokumentu, stačí podľa Zákona EIA posúdiť až v rámci následných konaní podľa tretej časti Zákona
EIA týkajúcej sa už konkrétnej navrhovanej činnosti. Žalovaný bez akejkoľvek opory a bez akýchkoľvek
vykonaných dôkazov len konštatoval, že vzhľadom na všeobecný charakter strategického dokumentu
bez špecifikácie a územného vymedzenia konkrétnych zámerov nie je možné identifikovať vplyvy tohto
strategického dokumentu na európsku sústavu chránených území Natura 2000 a ani na ostatné záujmy

ochrany prírody a krajiny. Tento všeobecný charakter strategického dokumentu má podľa žalovaného
ospravedlniť a vysvetliť, prečo nie je ani obstarávateľ a ani žalovaný schopný presnejšie popísať
jednotlivé opatrenia a typové aktivity. Za všeobecný charakter strategického dokumentu žalovaný
jednoducho podľa žalobcu skryl svoju neochotu zistiť o týchto opatreniach a typových aktivitách bližšie
podrobnosti. Z takéhoto nepresného a nepravdivého opisu strategického dokumentu ako premisy potom

žalovaný nevyhnutne dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého nebude žalovaný nikdy
povinný podľa Zákona EIA zisťovať a ani posudzovať vplyv strategického dokumentu obsahujúceho
jednotlivé opatrenia a typové aktivity, ak je tento strategický dokument všeobecného charakteru.
Priamym dôsledkom tohto vecne nesprávneho právneho názoru žalovaného je nedostatočné zistenie
skutočnéhostavuvecinajejriadneposúdenie,t.j.naúčelyriadnehozisťovaciehokonaniapodľaZákona

EIA. Podľa názoru žalobcu je každá stratégia dlhodobým plánom činností zameraným na dosiahnutie
určitého cieľa. V prípade strategického dokumentu sa jednotlivé programové priority rozdeľujú ďalej na
špecifické ciele, keď indikátorom splnenia cieľa je dĺžka nových realizovaných cyklistických komunikácií
v intravilánoch a extravilánoch osídlenia. Tieto špecifické ciele sa majú dosiahnuť uskutočnením úplne
konkrétnych investičných zámerov. Aj keď žalovaný tvrdí, že strategický dokument je len všeobecným

dokumentom, obstarávateľ musí nevyhnutne disponovať návrhom opatrení a typových aktivít na
splnenie príslušných cieľov. Žalobca sám žalovaného upozornil, že jednou z týchto aktivít je výstavba
kostrovej cyklistickej infraštruktúry v podobe Vážskej cyklotrasy. Tento plán je úplne konkrétny a na
základe informácií a dôkazov predložených žalobcom je evidentné, že obstarávateľ hodlá výstavbu tejto
cyklotrasy realizovať práve na dosiahnutie špecifického cieľa uvedeného v strategickom dokumente.

Obstarávateľ tak musí nevyhnutne disponovať podrobnejšími informáciami a aj grafickým zobrazením
jednotlivých úsekov Vážskej cyklotrasy. Nepriamy, nepresný a nepravdivý opis strategického dokumentu
je tak len dymovou clonou, za ktorou sa žalovaný snažil skryť svoju neochotu uskutočniť reálne a
materiálne posúdenie strategického dokumentu, namiesto len čisto formálneho postupu. Právny názoržalovaného je pritom v hrubom rozpore so základným účelom Zákona EIA vyjadreným v ust. § 2,
ktorým je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu
na životné prostredie. Tento nesprávny právny názor žalovaného je tiež v rozpore so znením § 4

ods. 3 Zákona EIA, podľa ktorého má príslušný štátny orgán ochrany prírody a krajiny vyhodnotiť, či
strategický dokument môže mať samostatne, alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou
pravdepodobne významný vplyv na lokality Natura 2000. Ak má takéto predbežné vyhodnotenie
príslušný orgán ochrany prírody a krajiny urobiť, musí nevyhnutne vedieť, kadiaľ má navrhovaný
investičný alebo iný zámer viesť. Dostatočne presnú a podrobnú informáciu s lokalizovaním zámeru

na konkrétnom území musí poskytnúť obstarávateľ. Povinnosť žalovaného zistiť vplyv jednotlivých
opatrení a typových aktivít, vrátane Vážskej cyklotrasy, na konkrétne chránené územia, vrátane lokalít
Natura 2000, priamo vyplýva z § 9 ods. 3 Zákona EIA v spojení s Prílohou č. 4, III. kapitolou a
Prílohou č. 6, V. kapitolou. Zákon EIA je priamo založený na tom, že jednotlivé závery obsiahnuté v
strategickom dokumente treba dostatočne presne a určito opísať a graficky zachytiť mape, pretože
bez tohto dostatočne presného popisu a grafického zachytenia nie je možné vyhodnotiť ich vplyv na

príslušné chránené územia. Nič z toho však žalovaný v rozpore so zákonom neurobil. Žalovanému boli
viaceré skutočnosti týkajúce sa Vážskej cyklotrasy všeobecne známe, jednak zo stanoviska žalobcu,
ale aj z jeho vlastnej úradnej (rozhodovacej) činnosti - zo záverečného stanoviska k cyklotrase Strečno
- Vrútky. Hoci ust. § 64 písm. a) Zákona EIA vylučuje použitie Správneho poriadku na zisťovacie
konanie podľa druhej časti Zákona EIA, existuje široká zhoda v judikatúre, aj v odbornej literatúre,

že napriek tomu treba aplikovať základné procesné štandardy upravené v Správnom poriadku za
účelom ochrany základných práv účastníka konania. Ide predovšetkým o zásadu legality, zásadu
súčinnosti s účastníkmi konania a zásadu materiálnej pravdy. Ďalej žalobca namietal, že došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy, ktoré
malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia vo veci. V rozpore s touto zásadou

(právom na spravodlivé súdne a iné konanie) žalovaný neumožnil žalobcovi pred vydaním napadnutého
rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi pre napadnuté rozhodnutie, vyjadriť sa k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ide predovšetkým o stanoviská Ministerstva
životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody a Správ národných parkov, kadiaľ by mohla Vážska
cyklotrasa prechádzať. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že podľa § 14 ods. 2 ods. 3 Zákona EIA
musí byť napadnuté rozhodnutie odôvodnené, pričom sa žalovaný ako príslušný orgán musí vysporiadať
sdoručenýmistanoviskami.Napadnutérozhodnutiepovažovalzaarbitrárne,pretoženeobsahuježiadne
reálne dôvody. Konštatovanie o „všeobecnosti strategického dokumentu“ má odôvodňovať odmietnutie
žalovaného splniť si svoje zákonné povinnosti a riadne uskutočniť posúdenie strategického dokumentu.

Žalovaný nevykonal žiadne dôkazy, neuskutočnil žiadne zisťovania a nezdôvodnil, prečo by nemal
byť schopný presnejšie identifikovať individuálne typové aktivity na základe doplňujúcich informácií od
obstarávateľa. Žalovaný sa len jednoducho rozhodol, že nebude tieto typové aktivity posudzovať s
odkazom na všeobecnosť strategického dokumentu. Ako žalobca preukázal, žiadne reálne posúdenie
strategického dokumentu žalovaný z hľadiska únosnosti územia a ochrany podľa osobitných predpisov

ani významu očakávaných vplyvov v skutočnosti neuskutočnil. Rovnako tak neurobili ani dotknuté
orgány, ktorých záväzné stanoviská preto žalobca tak isto pre ich nepreskúmateľnosť, resp. pre
porušenie zásady materiálnej pravdy, t. j. pre nedostatočné zistenie skutkového stavu týmito orgánmi,
navrhuje tiež zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá v plnom rozsahu na tom, čo je uvedené

v záverečnom stanovisku z posudzovania strategického dokumentu. Podľa názoru žalovaného je
predmetné záverečné stanovisko vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke
správne. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné, a preto navrhol, aby správny súd správnu
žalobu žalobcu zamietol. V úvode vo všeobecnosti konštatoval, že obsah strategického dokumentu
vychádza zo zákona č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja a je spracovaný prioritne pre

obdobie do roku 2030 s výhľadom do roku 2035, stanovuje smerovanie a rámec budúceho rozvoja
Žilinského samosprávneho kraja. Strategický dokument je štruktúrovaný nasledovne: vízia, hlavný
cieľ, strategické ciele, špecifické ciele, opatrenia, (typ) aktivity. Štruktúra strategického dokumentu
však neobsahuje a ani nie je potrebné, aby obsahovala, prehľad konkrétnych zámerov/projektov,pretože tieto sa budú identifikovať, vyberať, pripravovať a realizovať postupne, v priebehu celej
predpokladanej doby trvania strategického dokumentu. Strategický dokument neobsahuje žalobcom
zmieňovanú Vážsku cyklotrasu, pretože v logike štruktúry strategického dokumentu nejde o opatrenie

a ani typ aktivity. Ide o konkrétny zámer/projekt, ktorý však predstavuje len jednu časť kostrovej
cyklistické infraštruktúry (t.j. kostrová i cyklistická infraštruktúra nerovná sa Vážska cyklotrasa, ako sa
to snaží prezentovať žalobca). Cieľom a zmyslom strategického dokumentu nie je uvádzať prehľad
konkrétnych zámerov/projektov, ani ich lokalizácie, ktoré v dobe spracovania dokumentu ešte ani
nemusia byť známe. Strategický dokument obsahuje návrh opatrení a typových aktivít, neobsahuje

však a ani nie je potrebné, aby obsahoval, úroveň zámeru/projektu, a teda úvaha žalobcu na strane
6 správnej žaloby, v ktorej tvrdí, že obstarávateľ musí nevyhnutne disponovať návrhom opatrení a
typových aktivít na splnenie príslušných cieľov, je nesprávna. Proces SEA (posudzovanie návrhov
strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom) zahŕňa hodnotenie
predpokladaných vplyvov realizácie strategického dokumentu a jeho cieľov na životné prostredie.
Základnou jednotkou pre hodnotenie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie je úroveň

opatrenia, pričom sa do úvahy brali aj typové aktivity, ktorými budú opatrenia pri realizácii naplnené.
Žalovaný zdôraznil, že hodnotenia strategických dokumentov na úrovni opatrení je bežne používaný
postup. Tiež podotkol, že typové aktivity reprezentujú príklady skupiny možných zámerov/projektov,
nie jednotlivé zámery/projekty. Ako príklad uviedol opatrenie 3.2.3 (Prioritne rozvíjať infraštruktúru
nemotorovej dopravy podporujúcu funkčnosť prevádzkovanie IDS a kostrovú cyklistickú infraštruktúru

ŽSK), ktoré obsahuje nasledovné (typové) aktivity: podporovať a realizovať cyklistické, cyklistické/
pešie komunikácie, podporovať a realizovať doplnkovú vybavenosť cyklistických komunikácií. V rámci
napĺňania uvedeného opatrenia a realizácie jeho typových aktivít pôjde už o konkrétne zámery/projekty
ako napr. rekonštrukcia peších komunikácií v meste Žilina; cyklotrasa na ulici M. R. Štefánika v Žiline;
cyklotrasa na vrch Háj - Nicovô v Liptovskom Mikuláši; budovanie cykloprístreškov v Žiline atď. Jedným

z takýchto konkrétnych zámerov môžu byť v budúcnosti, po splnení všetkých legislatívnych podmienok,
aj vybrané úseky Vážskej cyklotrasy. V správe o hodnotení vplyvu strategického dokumentu na životné
prostredie je posúdenie vplyvov výstavby cyklotrás, ako typovej aktivity, realizované na úrovni Opatrenia
3.2.3, a to na základe všeobecných skúseností pre všetky prípadné stavby cyklotrás a je poukázané na
potenciálne negatívne vplyvy takejto výstavby. Súčasne je v správe uvedené, že projekty súvisiace s

realizáciou špecifického cieľa 3.2, ktoré budú spĺňať prahové hodnoty podľa Prílohy č. 8 Zákona EIA,
budú musieť byť posúdené z hľadiska vplyvu na životné prostredie podľa tretej časti tohto zákona. Týmto
prístupom je zaručené, že budúce projekty s potenciálne významnými vplyvmi na životné prostredie
budú pred ich realizáciou riadne posúdené v procese EIA a ich prípadné vplyvy budú minimalizované.
To sa týka i projektov, ktoré by mohli ovplyvniť lokality sústavy Natura 2000. Z uvedeného vyplýva, že

v rámci procesu posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie bolo, na úrovni
opatrení, so zohľadnením typových aktivít hodnotenie vplyvov strategického dokumentu realizované,
a teda úvaha žalobcu uvedená na strane 6 žaloby je nesprávna. Žalovaný zdôraznil, že povinnosťou
žalovaného nie je a ani nebolo zisťovať vplyvy následných zámerov/projektov vzhľadom na skutočnosť,
že túto úroveň štruktúra strategického dokumentu neobsahuje, ani nie je potrebné, aby obsahovala,

a tak nie sú v strategickom dokumente uvedené. Rovnako platí, že žalovaný a ani žalobca nie sú
oprávnení určovať podmienky na obsah, štruktúru a rozsah predkladaných strategických dokumentov
spracovaných a predložených obstarávateľom. Preto je neprimerané vyjadrenie žalobcu, že ministerstvo
ani žalovaný nezatlačilo na obstarávateľa tak, aby bol strategický dokument konkrétnejší. V súvislosti
s pertraktovaním posudzovania Vážskej cyklotrasy žalovaný uviedol, že konkrétny zámer (navrhovaná

činnosť: „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Lipovec - Vrútky, Vrútky - Martin, mimo cestného
telesa I/18“, ďalej ako „cyklotrasa Strečno – Vrútky“) bola posúdená samostatne v konaní podľa tretej
časti Zákona EIA. Vzhľadom na to, že žalobca má záujem len o opätovné posúdenie jedinej konkrétnej
navrhovanej činnosti (už zmienená cyklodopravná trasa Strečno - Vrútky), a to prostredníctvom
vstupovania do posudzovania rôznych strategických dokumentov, preukazuje len vlastný záujem

obnoviť, či znova posudzovať činnosť, ktorá už raz bola posúdená a právoplatne ukončená. Žalobcovi
ide opakovane iba o jeden konkrétny projekt (cyklotrasa Strečno – Vrútky), vo vzťahu ku ktorej podal
v priebehu posledných troch rokov niekoľko podaní. Na základe uvedeného žalovaný nadobudol pocit
šikanovania zo strany žalobcu, a preto v rámci vyjadrenia k žalobe priložil rozhodnutie o odmietnutí
žaloby správnym súdom (v inej veci) z dôvodu jej šikanózneho charakteru, ktorá žalovanému pripomína

postup žalobcu (ide o Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk
14/2021 z 23. februára 2022 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS č. 2/2022). Pokiaľ ide o
jednotlivé zámery uvedené v strategickom dokumente, žalovaný uviedol, že tieto je potrebné hodnotiť v
následných stupňoch plánovacieho procesu a na úrovni navrhovaných činností. Strategický dokumentpritom určuje iba rámec - aké činnosti by v prípade možností obstarávateľa dokumentu mohli byť
reálne uskutočnené. Žalovaný sa skutočne v tomto dokumente nezaoberal posúdením vplyvu Vážskej
cyklotrasy (úseku Strečno – Vrútky) na životné prostredie, a to z toho dôvodu, že posudzovanie tohto

procesu už bolo uskutočnené a právoplatne ukončené. To, že žalobca sa do dnešného dňa nestotožnil s
výsledkom posudzovania tejto navrhovanej činnosti, neznamená, že príslušný orgán bude túto činnosť
posudzovať znova. Námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu ani námietka, že skutkový stav,
ktorývzalžalovanýzazákladpreprijatiezáverečnéhostanoviskajevrozporesadministratívnymispismi,
nie sú dôvodné. Žalovaný ako príslušný orgán vzal do úvahy všetky doručené stanoviská od dotknutých

orgánov štátnej správy, miest, obcí a verejnosti. Predmetom posudzovania strategického dokumentu nie
je posudzovať konkrétnu navrhovanú činnosť podľa tretej časti Zákona EIA (a to navyše činnosť, ktorá už
bolaposudzovaná).VovzťahukotázkeaplikovateľnostizákladnýchzásadSprávnehoporiadkužalovaný
upozornil, že v tomto prípade nejde o zisťovacie konanie, ale povinné hodnotenie, čo pri posudzovaní
vplyvov na životné prostredie predstavuje diametrálny rozdiel. Kým v zisťovacom konaní je možnosť
ukončiť posudzovanie pred vypracovaním správy o hodnotení vydaním rozhodnutia zo zisťovacieho

konania, pri povinnom hodnotení prebieha celý proces posudzovania a musí byť vypracovaná aj správa
o hodnotení strategického dokumentu a aj vydané záverečné stanovisko. Predmet a rozsah povinného
posudzovania vplyvov strategických dokumentov je uvedený v § 4 ods. 1 Zákona EIA, kam patrí aj
napadnutý strategický dokument. V praxi to znamená, že ak príslušný úrad postupuje podľa § 4 ods.
1 zákona, nemôže súčasne postupovať podľa § 4 ods. 2 zákona. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, žalovaný konštatoval, že neporušil
žiadne ustanovenie zákona. Počas celého procesu posudzovania bolo možné vykonať konzultácie
v zmysle § 63 Zákona EIA na príslušnom úrade, o čom bol žalobca oboznámený hneď dvakrát
(prvýkrát pri oboznámení o strategickom dokumente a aj pri vypracovaní správy o hodnotení). Túto
informáciu okresný úrad zverejnil na príslušnej internetovej stránke (Enviroportáli), žalobca konzultácie

nepožadoval. K námietke nepreskúmateľnosti predmetu prieskumu žalovaný uviedol, že v prípade
záverečného stanoviska nejde o rozhodnutie. K obsahu stanovísk dotknutých orgánov sa žalovaný
vyjadril. Žiadny z dotknutých orgánov nepodal v priebehu procesu posudzovania námietku, nepožadoval
vykonať doplňujúce konzultácie, ani nevystúpil na verejnom prerokovaní dokumentu s tým, že by jeho
stanovisko nebolo akceptované, prípadne, že by ho chcel nijakým spôsobom zmeniť alebo doplniť.

V závere vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný konštatoval, že záverečné stanovisko je výsledkom
predmetu naplnenia príslušného administratívneho konania a zo svojej povahy nie je spôsobilé mať
priamy vplyv na práva žalobcu na priaznivé životné prostredie.

Replika žalobcu

7. Žalobca v replike zotrval na tom, že aj na administratívne konanie o posúdení strategického
dokumentu podľa druhej časti Zákona EIA sa vzťahujú základné zásady správneho konania uvedené
v Správnom poriadku. Uviedol, že si je vedomý toho, že autorom strategického dokumentu a pánom
jeho obsahu je obstarávateľ dokumentu. Žalobca však vedie so žalovaným spor o právnej otázke,

či je žalovaný povinný pri svojom hodnotení strategického dokumentu vziať do úvahy aj skutočnosti
uvádzané žalobcom ako účastníkom administratívneho konania, keď tieto skutočnosti svedčia o tom,
že príslušný špecifický cieľ strategického dokumentu má byť dosiahnutý aj jednou alebo viacerými
konkrétnymi aktivitami, ktoré v tomto strategickom dokumente samotný obstarávateľ síce neuvádza, ale
pritom ich práve on považuje za jeden z kľúčových prostriedkov, ktorým má byť príslušný špecifický

cieľ dosiahnutý. Súčasne vedie žalobca so žalovaným spor aj o právnej otázke, či je alebo nie je
riadne posúdenie vplyvu takejto konkrétnej aktivity nevyhnutné na riadne posúdenie a hodnotenie
vplyvu typový aktivít a opatrení, ktorými má byť dosiahnutý príslušný špecifický cieľ strategického
dokumentu, a teda napokon, či má alebo nemá byť takéto posúdenie nevyhnutné aj pre posúdenie
samotného strategického dokumentu. Žalobca zastáva názor, že žalovaný takúto právnu povinnosť

má a riadne posúdenie tejto kľúčovej aktivity je nevyhnutné na riadne posúdenie typových aktivít a
opatrení na dosiahnutie špecifického cieľa. Ďalej sa žalobca venoval metodológii použitej spracovateľom
správyohodnotenístrategickéhodokumentu,ktorábolaodsúhlasenážalovaným.Uviedol,žezákladnou
jednotkou pre hodnotenie vplyvu strategického dokumentu sú opatrenia, nie typové aktivity. Toto je
odôvodnené tým, že hodnotenie na úrovni opatrení je pre hodnotenie vplyvov koncepcie na životné

prostredie úplne dostatočné, pretože hodnotenie na nižšej úrovni (na úrovni typových aktivít) by už
neprinieslo nové poznatky a hodnotenie na úrovni opatrení by sa nezmenilo. Takéto odôvodnenie však
v sebe podľa žalobcu obsahuje paradox, ktorý spochybňuje správnosť takto použitej metodológie. Ako
chcel spracovateľ správy o hodnotení porovnať, resp. zistiť, či posúdenie jednotlivých typových aktivítprinesie alebo neprinesie nové poznatky, a teda, či by sa hodnotenie na úrovni opatrení nezmenilo, ak
nepreskúmaanevyhodnotíposúdenievplyvovnaživotnéprostredieajnatejtonižšejúrovni,t.j.naúrovni
typových aktivít. Takýto hodnotiaci úsudok a z neho vyplývajúce právne závery nemožno založiť len na

domnienke, na nejakých predpokladoch, ktoré spracovateľ nepodložil žiadnymi relevantnými faktami. Ak
byžalobcaajhypotetickypripustilsprávnosťhodnoteniastrategickéhodokumentulennaúrovniopatrení,
ak ako zástupca dotknutej verejnosti predložil konkrétne typové aktivity, ktoré prinášajú nové poznatky
a tieto nové poznatky spôsobujú významne negatívne vyhodnotenie vplyvu danej typovej aktivity na
životné prostredie vrátane lokalít Natura 2000, bol spracovateľ podľa svojich vlastných zásad postupu

hodnotenia povinný takúto konkrétnu typovú aktivitu vziať do úvahy. Následne sa to muselo nevyhnutne
odraziť na vyhodnotení vplyvu daného opatrenia a tým aj špecifického cieľa, a teda aj strategického cieľa
strategického dokumentu. V súvislosti s Vážskou cyklotrasou ako reprezentatívnou typovou aktivitou
žalobca uviedol nasledovné. Práve Vážska cyklotrasa, ktorú žalobca vo svojom stanovisku zo dňa
17.07.2022 k správe o hodnotení strategického dokumentu uviedol a opísal, je príkladom kľúčovej
konkrétnej aktivity, ktorá zároveň predstavuje reprezentatívnu vzorku typových aktivít. Základný problém

je ten, že obstarávateľ intenzívne pracuje na príprave mnohých cyklotrás, ktoré majú byť umiestnené
práve na pobrežných pozemkoch významnej časti slovenských riek. Symbolom a vlajkovou loďou tohto
úsilia je práve Vážska cyklotrasa. Jej umiestnenie na takmer 130 kilometroch pobrežných pozemkov
rieky Váh by však nevyhnutne znamenalo výkon stavebných prác s ťažkými stavebnými mechanizmami
na environmentálne citlivom území, výrub a trvalé odstránenie pobrežných drevín, potenciálne zničenie

alebo ohrozenie mnohých riečnych biotopov nachádzajúcich sa na týchto pobrežných pozemkoch,
vyasfaltovanie, t.j. prekrytie vodonepriepustným povrchom významnej časti dotknutých biokoridorov.
Preto možno špecifický cieľ 3.2 a jemu zodpovedajúci indikátor uvedený v strategickom dokumente,
považovaťza„veľkúriečnulúpež“.Akopríkladmožnostručneuviesť,žeVážskacyklotrasajevrozpores
manažmentovými opatreniami na ochranu nadregionálneho biokoridoru rieky Váh uvedenými na strane

214 návrhu Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Žilina. Tento návrh pomenúva
viaceré opatrenia na ochranu nadregionálneho biokoridoru rieky Váh a rieky Turiec, ktoré sú v priamom
rozporesvýstavoucyklotrás(napr.minimalizovaťzásahydokorytabrehovvodnýchtokovaplôch,vylúčiť
výruby v brehových biotopoch, pri výstavbe neumiestňovať stavby v blízkosti tokov, ani inak nenarušovať
brehové porasty vodných tokov). Samotná správa o hodnotení strategického dokumentu na strane 67

a 68 uvádza len všeobecné vyhodnotenie vplyvu budovania cyklotrás na životné prostredie. Ak by však
Žilinský samosprávny kraj predložil v súlade s Prílohou č. 2, V. kapitolou, prvým bodom Zákona EIA
dostatočne presnú mapovú a grafickú dokumentáciu týkajúcu sa Vážskej cyklotrasy, ktorá je základnou
typovou aktivitou pre špecifický cieľ 3.2, bol by spracovateľ správy schopný posúdiť jej možné vplyvy
ako základnej typovej aktivity a tým aj opatrenia a napokon aj cieľ samotného strategického dokumentu

a jeho vplyv na životné prostredie, predovšetkým na lokality Natura 2000. Tým pádom by aj žalovaný bol
schopný splniť svoje zákonné povinnosti. Oznámenie o strategickom dokumente, ani samotná správa,
nespĺňa všetky požiadavky kladené na oznámenie strategického dokumentu a na správu podľa Zákona
EIA. V rozpore s § 5 ods. 7 Zákona EIA v spojení s Prílohou č. 2, V. kapitolou nazvanou Doplňujúce
údaje, 1. bodom totiž oznámenie o strategickom dokumente neobsahovalo žiadnu mapovú ani inú

grafickú dokumentáciu o Vážskej cyklotrase. Vzhľadom na túto zásadnú a podstatnú vadu oznámenie
o strategickom dokumente, ani samotná správa, ani strategický dokument, neobsahovali skutočné
vyhodnotenie vplyvov dokumentu na životné prostredie podľa Prílohy č. 2, III. kapitoly, 3. až 7. bodu
Zákona EIA, resp. Prílohy č. 4, IV. a V. kapitoly cit. zákona. Žalovaný tak ani nemohol posúdiť vplyv
špecifického cieľa 3.2 strategického dokumentu na životné prostredie, ani jeho vplyv na územia Natura

2000 podľa § 4 ods. 1 Zákona EIA a podľa Prílohy č. 6, IV. a V. kapitoly Zákona EIA. Vážska cyklotrasa
má pritom zasahovať do viacerých lokalít patriacich medzi lokality Natura 2000. Žalovaný potvrdil, že
je schopný obstarávateľa strategického dokumentu vyzvať na poskytnutie dodatočných informácií o
typových aktivitách, keď sám vo svojom vyjadrení na strane 4 uvádza príklady cyklotrás, ktorými má byť
dosiahnutý špecifický cieľ 3.2. Súčasne potvrdil, že Vážska cyklotrasa bude jednou z aktivít na splnenie

tohto špecifického cieľa. Ak tieto informácie mohol od obstarávateľa získať na účely svojho vyjadrenia
k žalobe, určite tak musel byť schopný tie isté informácie získať už v rámci administratívneho konania.
Tým vlastne poskytol nepriamy dôkaz o nesplnení svojej zákonnej povinnosti riadne zistiť skutkový stav
a riadne a komplexne vyhodnotiť vplyv strategického dokumentu na životné prostredie.

Duplika žalovaného

8. Žalovaný v duplike uviedol, že k predloženému vyjadreniu žalobcu sa vyjadrovať nebude, pretože
nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam od posledného vyjadrenia, na ktoré poukázal. Zdôraznil, žeVážska cyklotrasa, konkrétne jej úsek Strečno - Vrútky, na ktorú neustále upozorňuje žalobca, bola
posudzovaná samostatne, konanie bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska zo dňa 18.12.2019.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

9. Ďalší účastník konania (Žilinský samosprávny kraj) vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, vyjadreniu
žalovaného, replike žalobcu a duplike žalovaného uviedol len v stručnosti, že sa stotožňuje s
vyjadreniami žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/211/2022 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/211/2022.

11. Krajský súd v Žiline ako správny súd podaním zo dňa 14.03.2023 žalobcovi v súvislosti s ním
označenými ďalšími účastníkmi konania (dotknutými orgánmi uvedenými v bode 3 tohto rozsudku)
oznámil, že nebude s nimi konať ako s ďalšími účastníkmi správneho súdneho konania s konštatovaním,
že postavenie účastníka administratívneho konania, a teda ani správneho súdneho konania, neprináleží
dotknutému orgánu v správnych konaniach, pretože jeho vyjadrenia a záväzné stanoviská sa týkajú

otázokverejnéhozáujmuaniejehosubjektívnychpráv.Zároveňsprávnysúdpoznamenal,žestanoviská
orgánov verejnej správy, ktoré tvoria podklad záverečného stanoviska žalovaného nemajú povahu
záväzných stanovísk dotknutých orgánov, čo vyplýva z dikcie § 6 a nasl. Zákona č. 24/2006 Z.z., preto
týmto subjektom neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa § 27 SSP, pretože neboli splnené
kumulatívne podmienky pre preskúmavanie skôr vydaných rozhodnutí alebo opatrení.

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 16.01.2025, na ktoré boli účastníci konania (žalobca, žalovaný a ďalší účastník konania
– ŽSK) riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 19.12.2024.

13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca zotrváva na podanej správnej
žalobe v rozsahu zrušenia záverečného stanoviska žalovaného a zrušenia záväzných stanovísk tých
orgánov verejnej správy, ktoré predložili svoje stanovisko v konaní. Žalobca teda upustil od požiadavky
na zrušenie záväzných stanovísk všetkých orgánov verejnej správy, ktoré uviedol v správnej žalobe

s odôvodnením, že v čase podania správnej žaloby nemal vedomosť, ktoré konkrétne orgány verejnej
správy stanovisko podali, preto z opatrnosti uviedol viaceré orgány verejnej správy, aj tie, ktoré
v skutočnosti stanovisko v konaní nepodali (poznámka správneho sudu: išlo o nasledujúce orgány
verejnej správy - Správa Národného parku Veľká Fatra, Správa Národného parku Nízke Tatry, Správa
Tatranského národného parku, Správa Národného parku Malá Fatra, Regionálny úrad verejného

zdravotníctva so sídlom v Žiline, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine,
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Dolnom Kubíne a Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom
Mikuláši). Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že pre rozhodnutie, resp. vydanie záverečného stanoviska
absentovali relevantné podklady, bol nedostatočne posúdený vplyv konkrétnych typových aktivít na

životné prostredie, neboli vyhodnotené negatívne vplyvy konkrétnych aktivít na životné prostredie.
Jednotlivé ciele a opatrenia strategického dokumentu sa premietajú jednoznačne do konkrétnych aktivít,
ktoré v danom prípade posúdené neboli.

14. Na základe návrhu právnej zástupkyne sa na pojednávaní vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že PHSR

predstavuje základný dokument, v ktorom si obstarávateľ stanovuje ciele, ktoré sa majú realizovať. Ak
majú byť tieto ciele dosiahnuté, musia byť určené konkrétne aktivity na ich dosiahnutie, minimálne na
úrovni konkrétnych kategórií opatrení. Ak sa tak nestane, strategický dokument predstavuje len akúsi
víziu a nie strategický dokument v pravom slova zmysle. Žalobca poukázal na to, že ak sa orgán verejnejsprávy stotožní s tým, že netreba konkretizovať aktivity obsiahnuté v cieľoch a zámeroch strategického
dokumentu,potomstrácavýznamceléposudzovaniestrategickéhodokumentuajehovplyvovnaživotné
prostredie. Poukázal aj na to, že účasť verejnosti pri posudzovaní strategických dokumentov spravidla

nie je vysoká, pričom ide o kľúčové dokumenty, v ktorých sa vymedzuje, aké aktivity sa v danej oblasti
majú realizovať. Uviedol, že je nepochybné, že Žilinský samosprávny kraj vie presne, akými aktivitami
chce dosiahnuť ciele stanovené v strategickom dokumente – a to budovaním cyklotrás. Keďže však tieto
neboli konkretizované, nedokáže sa pri posudzovaní strategického dokumentu odfiltrovať, ktoré aktivity
môžu byť devastačné na životné prostredie. Zdôraznil, že Vážska cyklotrasa, ktorá má byť realizovaná

v regióne, má prechádzať cez unikátne prírodné územie. Práve z toho dôvodu, že strategický dokument
nevymedzil konkrétne aktivity pre napĺňanie jeho cieľov, došlo k pochybeniu orgánu verejnej správy,
ktorý tieto informácie od Žilinského samosprávneho kraja ako obstarávateľa dokumentu nevyžadoval.
Ak to neurobil, nemohol posúdiť vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie riadne.

15. Poverený zástupca ďalšieho účastníka konania uviedol, že ŽSK sa v celom rozsahu stotožňuje

s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe a žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Správny súd po preskúmaní záverečného stanoviska z dôvodov uplatnených v správnej žalobe
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona EIA účelom zákona je najmä zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a

nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie.

19. Podľa § 9 ods. 2 a 3 Zákona EIA (2) Výsledok hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na
životné prostredie sa uvedie v správe o hodnotení strategického dokumentu. (3) Podrobnosti o obsahu
a štruktúre správy o hodnotení strategického dokumentu sú uvedené v prílohe č. 4.

20. Podľa § 14 ods. 1 až 3 Zákona EIA (1) Príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu
zdravia vypracuje záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu do 15 dní od uplynutia
poslednej lehoty podľa § 13 ods. 6. (2) V záverečnom stanovisku z posúdenia strategického dokumentu
príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie

uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jeho prijatie, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný
rozsah jeho sledovania a vyhodnocovania podľa § 16. (3) Podrobnosti o obsahu a štruktúre záverečného
stanoviska z posúdenia strategického dokumentu obsahuje príloha č. 6.

21. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť opatrenia orgánu

verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané
dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí
žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Niet pochýb o tom, že

žalobca ako dotknutá verejnosť má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich
vplyvnaživotnéprostredie.Akoakýkoľvekinýžalobca,ajzainteresovanáverejnosťjepovinnávsprávnej
žalobe uviesť všetky zákonné náležitosti v zmysle § 182 SSP, vrátane dôvodov žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy za nezákonné. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti,

z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

22. Správny súd najprv posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
Aktívna legitimácia žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby je daná v zmysle § 178 ods. 3
SSP podľa ktorého zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu

alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia. Žalobcovi vyplynulo postavenie dotknutej verejnosti zo Zákona č. 24/2006 Z.z.,
v zmysle ktorého verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo
právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny a dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutáalebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na
takomto konaní (§ 3 písm. r/ a s/ Zákona č. 24/2006 Z.z.). Účasť dotknutej verejnosti pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov upravuje ust. § 6a Zákona EIA, dotknutá verejnosť je definovaná

ako verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich
schválením (§ 6a ods. 1). Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov
patrí okrem iných aj fyzická osoba staršia ako 18 rokov (6a ods. 2 písm. a/ Zákona č. 24/2006 Z.z.).
Žalobca ako takáto fyzická osoba (s trvalým pobytom v Žilinskom samosprávnom kraji) sa zúčastnil
procesu posudzovania vplyvov strategického dokumentu v postavení dotknutej verejnosti podaním

stanoviska zo dňa 17.07.2022 k správe o hodnotení strategického dokumentu podľa § 12 ods. 2 Zákona
č. 24/2006 Z.z.. Podľa § 12 ods. 2 cit. zákona verejnosť môže doručiť písomné stanovisko príslušnému
orgánu najneskôr do 21 dní odo dňa zverejnenia informácie o správe o hodnotení strategického
dokumentu podľa § 11 ods. 1.

23. Ako ďalšiu procesnú podmienku správny súd posudzoval, či záverečné stanovisko žalovaného

je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Vydaním záverečného stanoviska sa ukončila etapa
posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, pričom záverečné stanovisko
nemožno zaradiť medzi žiadne prípady vymenované v ust. § 7 písm. a) až písm. h) SSP v rámci
negatívnej enumerácie. Záverečné stanovisko spĺňa definičné znaky opatrenia orgánu verejnej správy
(pod opatrením Správny súdny poriadok v ust. § 3 písm. c/ rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej

správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté),vsúvislostisktorýmžalobcaakodotknutá
verejnosť tvrdil, že bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP).
Správny súd nezistil žiadne iné nedodržanie podmienok konania, ktoré by predstavovali prekážku v
súdnom konaní, preto pristúpil k vecnému prieskumu záverečného stanoviska. Posudzoval zákonnosť

strategického dokumentu, vrátane postupu orgánu verejnej správy v konaní, avšak výlučne v rozsahu
žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, pretože sa nejedná o žiaden z prípadov, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 2 SSP. Správnu žalobu správny súd neposúdil
ako žalobu, ktorá by evidentne dosahovala mieru šikanóznej žaloby, v prípade ktorej by prichádzalo do
úvahy jej odmietnutie bez vecného prieskumu.

24.Správnysúdvovšeobecnostiuvádza,žepriposudzovanívplyvovnaživotnéprostredieideoosobitný
postup, ktorého cieľom je na základe odborného a verejného posúdenia zhodnotiť predpokladaný
vplyv návrhu tzv. strategického dokumentu. Posudzovanie návrhov strategických dokumentov a
strategických dokumentov s celoštátnym dosahom je predmetom druhej časti Zákona EIA. Predmetom

povinného posudzovania podľa § 4 ods. 1 Zákona EIA je strategický dokument pripravovaný pre oblasť
poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva,
vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania
územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný
Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň

vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 okrem
strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni. Posudzovanie
vplyvov strategického dokumentu nenahrádza posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti uvedenej v
tretej časti zákona (§ 4 ods. 5 Zákona EIA). Všetky konania súvisiace s posudzovaním strategických
dokumentov sú konaniami, na ktoré sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 64 písm. a/ Zákona EIA).

Posudzovanie vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie a posudzovanie vplyvov
navrhovaných činností na životné prostredie sú dva oddelené procesy upravené v dvoch rôznych
častiachZákonaEIA.Vecnespolusúvisia,noniesútotožnézhľadiskacieľovposúdenia.Pretonemožno
považovaťvýsledokposúdeniastrategickéhodokumentuzavýsledokposúdeniakonkrétnejnavrhovanej
činnosti, pre schválenie ktorej tento strategický dokument vytvoril rámec.

25. Ako už bolo uvedené, účasť dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov
upravuje § 6a Zákona EIA. Dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má
právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia
strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12

ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu (§ 6 ods. 5 cit. zákona).

26. Prvým krokom pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je určenie rozsahu hodnotenia
strategickéhodokumentu.Ideozákladnýrámecvymedzujúcivecnýobsah,tedato,čosabudevovzťahuku konkrétnemu strategickému dokumentu hodnotiť. Rozsah hodnotenia strategického dokumentu
určí príslušný orgán po prerokovaní s obstarávateľom, schvaľujúcim orgánom, dotknutým orgánom.
Najdôležitejšia časť zhodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie je správa

o hodnotení strategického dokumentu. Za vypracovanie hodnotenia vplyvov a správy o hodnotení
je zodpovedný obstarávateľ. Podrobnosti o obsahu a štruktúre správy o hodnotení strategického
dokumentu sú uvedené v Prílohe č. 4 Zákona EIA. Príslušný orgán po obdržaní úplnej správy
o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu oznámi obstarávateľovi
adresu, na ktorú možno predkladať stanoviská verejnosti a bezodkladne vyzve obstarávateľa na

zverejnenie informácie (§ 10 ods. 1 Zákona EIA). Nasledujúcou časťou procesu posudzovania vplyvov
strategických dokumentov je vypracovanie odborného posudku k strategickému dokumentu (§ 13
Zákona EIA). Poslednou časťou odborného posudku je návrh záverečného stanoviska. Ide o výstup
zo strategického posudzovania. Samotné záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu
vypracuje príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia. V záverečnom stanovisku
príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie

uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jeho prijatie, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný
rozsah jeho sledovania a vyhodnocovania podľa § 16 Zákona EIA.

27. Správny súd v rámci skúmania žalobných námietok najskôr zaujal stanovisko k požiadavke žalobcu,
aby správny súd konal ako s ďalšími účastníkmi konania aj s orgánmi, ktoré predložili v konaní

o posudzovaní vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie stanoviská a aby tieto zrušil
ako nepreskúmateľné s odkazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné

a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Vo vzťahu k týmto stanoviskám orgánov verejnej správy správny súd uvádza, že
zákonná podmienka ust. 27 ods. 1 SSP, že skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy (stanovisko)
musí byť pre preskúmavané opatrenie záväzné, nie je splnená pri žiadnom z predmetných stanovísk.
V konaní sa aplikoval Zákon EIA, ktorý v žiadnom z ustanovení druhej časti nehovorí o stanovisku

dotknutého orgánu ako o stanovisku so záväzným charakterom pre záverečné stanovisko. Predložené
stanoviská teda nemali povahu záväzných stanovísk. Zo samotnej skutočnosti, že sa s nimi žalovaný
pred vydaním záverečného stanoviska oboznámil a vyjadril sa ku nim, nevyplýva ich záväznosť pre
žalovaného. Z uvedeného vyplýva záver, že predmetné stanoviská nie je možné preskúmať správnym
súdom podľa § 27 ods. 1 SSP, keďže nie sú splnené zákonné podmienky. Preto správny súd správnu

žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal prieskumu a zrušenia stanoviska: Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. 2572/2022-6.3
zo dňa 04.08.2022, Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, zo sídlom v Bratislave, č.
ÚVZSR/OHŽP/6180/23279/2022 zo dňa 18.07.2022, Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácii č. OU-ZA-OCDPK-2022/034587/2/JED zo dňa 14.07.2022, Štátnej ochrany

prírodySlovenskejrepubliky,SprávychránenejkrajinnejoblastiHornáOravač.CHKOHO/244-001/2022
zo dňa 07.07.202022, podľa § 190 SSP zamietol. Z tohto dôvodu ani nekonal ako s ďalšími účastníkmi
konania s uvedenými orgánmi verejnej správy, pretože im postavenie účastníkov konania neprináležalo
v zmysle § 27 ods. 1 v spojení s ust. § 32 ods. 3 písm. c) SSP. Vzhľadom na skutočnosť, že správny
súd sa pre posúdenie prípustnosti správnej žaloby v predmetnom rozsahu musel oboznámiť s obsahom

administratívneho spisu a tento vyhodnotiť, pričom sa jednalo o otázku súvisiacu s meritom veci a tak
zásadnú, že podľa správneho súdu má byť vzhľadom na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a rešpektovanie práva žalobcu na prístup k súdu (a v rámci neho práva na kvalifikované odôvodnenie
súdneho rozhodnutia) predmetom posúdenia vo veci samej, nebol dôvod na vylúčenie veci v predmetnej
časti na samostatné konanie a odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnej.

28. Vo vzťahu k žalobnému návrhu týkajúcemu sa zrušenia samotného záverečného stanoviska
žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Žalobca citoval časť
záverečného stanoviska, konkrétne časti uvedené na strane 24 a 30 a namietal, že žalovaný nereagoval
na požiadavky žalobcu vznesené vo vyjadrení žalobcu k správe o hodnotení strategického dokumentu,

nepožiadal o konkretizáciu aktivít, ktorými majú byť naplnené ciele strategického dokumentu,
v nadväznosti na čo nevyhodnotil vplyvy týchto aktivít na životné prostredie.29. V tejto súvislosti možno uviesť, že zo záverečného stanoviska nepochybne vyplýva, že strategický
dokument – Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja
2021+, je koncepčným dokumentom pre obdobie do roku 2030 s výhľadom do roku 2035. Jeho cieľom je

stanoviť stratégiu a smery ďalšieho rozvoja územia s ohľadom na jeho udržateľnosť a komplexnosť, nie
špecifikovať a už konkrétne vymedziť jednotlivé zámery (navrhované činnosti), ktoré sa majú v území
realizovať. Vzhľadom na uvedené žalovaný dôvodne vyhodnotil požiadavku žalobcu na vrátenie správy
o hodnotení strategického dokumentu na dopracovanie, konkrétne na vyhodnotenie vplyvov Vážskej
cyklotrasy na životné prostredie, ako neopodstatnenú, pretože PHSR bol formulovaný ako koncepčný

dokument a neobsahoval špecifikáciu konkrétnych činností, akými sú napr. aj jednotlivé úseky tzv.
Vážskej cyklotrasy.

30. Vzhľadom na koncepčný charakter strategického dokumentu správny súd nevzhliadol pochybenie
ani v tom, ako žalovaný v rámci záverečnej správy posúdil a vyhodnotil stanovisko Ministerstva
životného prostredia SR zo dňa 04.08.2022. Pokiaľ ministerstvo v predmetnom stanovisku uviedlo, že

jednotlivé konkrétne plány alebo projekty vyplývajúce z predloženého strategického dokumentu bude
nutné posúdiť v samostatných konaniach a v prípade plánov a projektov, ktoré môžu mať vplyv na
územie európskej sústavy chránených území Natura 2000 aj podľa § 28 zákona č. 543/2002 Z.z.,
ide o vyjadrenie všeobecného záveru, ktorý rešpektuje právnu úpravu a zdôraznil ho aj žalovaný -
že konkrétne zámery, ktoré budú následne realizované na základe rámca vytvoreného strategickým

dokumentom, budú predmetom samostatného posudzovania (napr. podľa tretej časti Zákona EIA).
Z pohľadu charakteru strategického dokumentu neobstojí argument žalobcu, že ministerstvo nebolo
schopné sa k návrhu strategického dokumentu a k správe o jeho hodnotení vyjadriť, pretože strategický
dokument bol formulovaný príliš všeobecne. Pokiaľ žalobca uviedol, že ministerstvo nepožadovalo
predložiť grafické ani mapové zachytenie opatrení ani typových aktivít, nekonkretizoval, na základe

čoho (akého ustanovenia zákona) malo ministerstvo takúto požiadavku vzniesť. Žalobca uviedol, že
iné dotknuté orgány vo svojich stanoviskách uviedli infraštruktúrne projekty (napr. Okresný úrad Žilina,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií), v tejto súvislosti však možno podotknúť, že cestný
orgán len v súvislosti so správou o hodnotení strategického dokumentu vyslovil požiadavku rešpektovať
umiestnenie,funkciu,ochrannépásmo,akoajrozvojovézámerydotknutýchciestI.,II.aIII.triedy(taktiež

len vo všeobecnosti).

31. Žalobca v podanej správnej žalobe mylne vychádzal z „neschopnosti“ obstarávateľa zámeru (ŽSK)
a žalovaného podrobnejšie identifikovať konkrétne územia, v ktorých sa majú realizovať jednotlivé
navrhované opatrenia a typové aktivity, keď určenie konkrétnych území nebolo (nemohlo byť) cieľom

strategického dokumentu. Ako to vyplýva zo záverečného stanoviska, cieľom spracovania PHSR
je stanoviť stratégiu a smery ďalšieho rozvoja územia ŽSK, ide teda z povahy veci o všeobecný
dokument, ktorého účelom nebolo vymedziť už konkrétne navrhované činnosti, ktorých vplyv na životné
prostredie potom ani nemohol byť predmetom posudzovania. Vychádzajúc z uvedeného sú závery
žalobcu o „nepresnosnosti“ a „nepravdivého opisu“ strategického dokumentu len jeho subjektívnymi

konštatovaniami,ktoré,naopak,nevychádzajúzobsahu,povahyacharakterustrategickéhodokumentu.

32. Skutočnosť, že strategický dokument neobsahoval konkrétne navrhované stavby, vyplýva z povahy
tohto dokumentu (ide o strategický dokument), ktorého cieľom nie je vymedzenie už samotných
navrhovaných činností. Nie je však pravdivé tvrdenie žalobcu, že strategický dokument neobsahoval

typové aktivity, keď Špecifický cieľ 3.2 strategického dokumentu (Zvýšiť atraktivitu nízko emisnej cestnej
dopravy a nemotorovej dopravy) konkretizoval v rámci Opatrenia 3.2.3 (Prioritne rozvíjať infraštruktúru
nemotorovej dopravy podporujúcu funkčnosť prevádzkovania IDS a kostrovú cyklistickú infraštruktúru
ŽSK) nasledovné typové aktivity: 1/ Podporovať a realizovať cyklistické, cyklistické/pešie komunikácie;
2/ Podporovať a realizovať doplnkovú vybavenosť cyklistických komunikácií (odpočívadlá a odstavné

zariadenia, nabíjacie stanice pre e-biky, servisné centrá, dopravné značenie, informačný systém).
Rozvoj siete cyklotrás (opäť vo všeobecnosti, bez konkretizácie jednotlivých navrhovaných činností) je
v strategickom dokumente ako typová aktivita obsiahnutá aj v rámci Špecifického cieľa 5.1 (Opatrenia
5.1.3, Tematická podoblasť: Udržateľná miestna ekonomika, ekosystémové služby, príroda a krajina).
Vplyv predmetných opatrení (a typových aktivít) na životné prostredie bol vyhodnotený primeraným

spôsobom zodpovedajúcim druhovosti navrhovaných aktivít a záverečné stanovisko k Špecifickému
cieľu 3.2 uvádza, že neboli identifikované žiadne významné negatívne vplyvy špecifického cieľa na
životné prostredie a verejné zdravie. Súčasne boli indikované mierne pozitívne vplyvy špecifického cieľa
na ovzdušie a klímu, hluk a vibrácie a na zdravotný stav obyvateľstva.33. V nadväznosti na uvedené správny súd taktiež uvádza, že zo správy o hodnotení strategického
dokumentu, ktorá bola podkladom pre záverečné stanovisko vyplýva, že jej súčasťou je Graf 7 –

Podiel chránených území podľa vybraných kategórií a podiel chránených území podľa stupňov ochrany.
Správaobsahujesamostatnúčasť:informáciavovzťahukenviromentálneobzvlášťdôležitýmoblastiam,
akými sú navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava
chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti a podobne. V správe sa
konštatuje, že strategický dokument sa týka celého dotknutého územia Žilinského samosprávneho kraja,

pretože však v rámci programu nie je stanovená konkrétna lokalizácia opatrení, nie je možné geograficky
určiť oblasti, ktoré by mohli byť vykonaním koncepcie významne zasiahnuté. Správa obsahuje aj
samostatnú časť IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch strategického dokumentu vrátane
zdravia. Špecifický cieľ 3.2 má zvýšiť atraktivitu nízkoemisnej cestnej dopravy a nemotorovej dopravy.
V rámci uvedeného sú ako opatrenia/typové aktivity obsiahnuté Opatrenia 3.2.3.: prioritne rozvíjať
infraštruktúru nemotorovej dopravy podporujúcu funkčnosť prevádzkovania IDS a kostrovú cyklistickú

infraštruktúru ŽSK. Ako typové aktivity opatrenia sú uvedené: Podporovať a realizovať cyklistické,
cyklistické/pešie komunikácie, podporovať a realizovať doplnkovú vybavenosť cyklistických komunikácií
(odpočívadlá a odstavné zariadenia, nabíjacie stanice pre e-biky, servisné centrá, dopravné značenia,
informačný systém). V komentári k týmto opatreniam sa uvádza, že zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej
cyklodopravnej infraštruktúry a jej integrácie s ostatnými druhmi verejnej osobnej dopravy a zvýšenie

podielucyklistickejainejnemotorovejdopravynacelkovejdeľbeprepravnejprácebudemaťzanásledok
zníženie negatívnych vplyvov cestnej dopravy na životné prostredie a zlepšenie životných podmienok
v intravilánoch miest a obcí (zníženie hlukového zaťaženia a vibrácií a zníženie emisií znečisťujúcich
látok do ovzdušia vrátane prachových častíc). Pôjde teda o pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia a
na spomalenie klimatických zmien. V rámci Opatrenia 3.2.3 pôjde prioritne o podporu a realizáciu

infraštruktúry a vybavenosti pre cyklistickú a pešiu dopravu. V správe sa uvádza, že projekty cyklistickej
dopravy všeobecne nepodliehajú posudzovaniu podľa Zákona EIA, to znamená, že sa neočakáva
významný negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie. Posudzujú sa iba v prípade, ak orgán ochrany
prírody vydá vyjadrenie, že takáto činnosť môže negatívne pôsobiť na územia európskej sústavy Natura
2000. V ostatných prípadoch predpokladaného vplyvu je možné použiť § 19 Zákona EIA (Konanie

o podnete) na základe ktorého sa na základe výsledkov zisťovania rozhodne o posudzovaní činnosti
súvisiacej s cyklistickou dopravou. Projekty súvisiace s realizáciou špecifického cieľa 3.2., ktoré budú
spĺňať prahové hodnoty podľa Prílohy č. 8 k Zákonu č. 24/2006 Z. z., budú musieť byť posúdené
z hľadiska vplyvu na životné prostredie podľa tretej časti tohto zákona. Potenciálne negatívne vplyvy
bude potrebne identifikovať v etape prípravy a povoľovania konkrétnych projektov a v prípade potreby

aj navrhnúť a realizovať účinné opatrenia na ich prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu.

34. Je nesporné, že cieľom strategického dokumentu je rozvíjať kostrovú cyklistickú infraštruktúru,
tento cieľ však na úrovni strategického dokumentu neznamená posudzovanie konkrétnych etáp Vážskej
cyklotrasy, ktoré môžu na cieľ formulovaný v strategickom dokumente nadväzovať. Žalobca v podanej

správnej žalobe namietal, že žalovanému boli známe viaceré skutočnosti týkajúce sa Vážskej cyklotrasy,
konkrétneúsekuStrečno-Vrútky,atojednakzostanoviskažalobcu(ktoréjesúčasťouadministratívneho
spisu) a jednak z jeho vlastnej úradnej činnosti. Napriek tomu pri vydávaní záverečného stanoviska vzal
za základ stav, ktorý bol v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemal oporu, čo prepojil aj
s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Takáto námietka však nie je dôvodná, pretože,

ako už bolo uvedené, strategický dokument neobsahoval návrhy už konkrétnych činností (etáp Vážskej
cyklotrasy), ktoré by mal žalovaný v rámci jeho hodnotenia posudzovať. Správny súd po preskúmaní
záverečného stanoviska dospel k záveru, že vykonané hodnotenie na úrovni opatrení naplnilo zákonné
požiadavky. Ak žalobca predkladal a žiadal o hodnotenie konkrétnych činností (hodnotenia vplyvov
konkrétneho úseku Vážskej cyklotrasy na životné prostredie), ktoré ale neboli súčasťou opatrení (aktivít)

strategického dokumentu, nešlo o dôvodné pripomienky.

35. Pretože Vážska cyklotrasa a jej jednotlivé úseky ako samostatné navrhované činnosti neboli
predmetom strategického dokumentu, nebolo potrebné, aby oznámenie o strategickom dokumente
obsahovalo mapovú dokumentáciu tejto cyklotrasy. Skutočnosť, že hodnotenie konkrétnej žalobcom

namietanej činnosti (Vážskej cyklotrasy, resp. jej konkrétnych úsekov) nebolo predmetom posudzovania
v rámci strategického dokumentu, nepredstavuje nezákonnosť, pokiaľ strategický dokument síce
formuloval ako jedno z opatrení „rozvoj nemotorovej dopravy“ a typových aktivít „podporu a realizáciu
cyklistických komunikácií“, avšak len v rovine všeobecného rámca. Plánovanie rozvoja cyklistickejinfraštruktúry ako aktivity strategického dokumentu neznamená samotnú realizáciu konkrétnych
činností, ku ktorej sa pristúpi až následne (potenciálne), pričom bolo viackrát zdôraznené, že
každá činnosť spĺňajúca prahové hodnoty Prílohy č. 8 Zákona EIA bude predmetom samostatného

posudzovania podľa tretej časti tohto zákona.

36. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalovaný vydal záverečné stanovisko ako
výsledok posudzovania strategického dokumentu, keď bol viazaný rozsahom hodnotenia strategického
dokumentu ako aj správou o hodnotení strategického dokumentu. V rámci uvedeného v zmysle zákona

vypracoval záverečné stanovisko obsahujúce celkové hodnotenie vplyvov strategického dokumentu
podľa jednotlivých špecifických cieľov ako aj celkové hodnotenie vplyvov strategického dokumentu na
navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo európsku sústavu chránených
území (NATURA 2000). Námietku, že žalovaný porušil ust. 9 Zákona EIA, keď sa vôbec nezaoberal
posúdením vplyvu Vážskej cyklotrasy na životné prostredie, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalovaný v rámci hodnotenia strategického dokumentu neposudzoval a ani nemohol posudzovať

žalobcom namietanú konkrétnu činnosť – vplyv Vážskej cyklotrasy, resp. budovania jej jednotlivých
úsekov na životné prostredie, keď táto činnosť nebola predmetom strategického dokumentu.

37. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu právnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis

alebo ak síce bol aplikovaný správny predpis, ale bol nesprávne interpretovaný, alebo, ak zo správnych
skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. Preskúmaním veci správny súd zastáva
názor, že žalovaný sa dôsledne riadil relevantnou právnou úpravou, keď v záverečnom stanovisku
z posúdenia strategického dokumentu v zmysle § 14 ods. 2 Zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol
celkové hodnotenie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, vrátene opisu priebehu

prípravy a posudzovania, okrem iných aj stanovísk predložených k správe o hodnotení a uviedol ich
vyhodnotenie. Uvedené z formálneho hľadiska zodpovedá obsahu a štruktúre záverečného stanoviska
z posúdenia strategického dokumentu podľa bodu III., IV. a V. Prílohy č. 6 Zákona č. 24/2006 Z.z.
Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením
založenýmnaodlišnýchnázoroch,nemožnozamieňaťsnesprávnymprávnymposúdenímveci.Správny

súd poukazuje tiež na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
rozhodujúci orgán stotožnil s jeho právnym názorom, navrhovaním a hodnotením dôkazov.

38. Obiter dictum správny súd uvádza, že podľa verejne dostupných informácií z Enviroportálu
navrhovaná činnosť „Žilina-Vrútky-Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky - Martin, mimo cestného telesa

I/18“ cyklodopravná trasa“ bola predmetom posudzovania v rámci procesov EIA v období rokov 2016
až 2020. V rámci konania bolo vypracované aj samostatné Hodnotenie vplyvov stavby na územia
sústavy Natura 2000 v zmysle § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov a v zmysle článku 6.3 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov
a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, a to s nasledovným záverom: Výstavbou a prevádzkou NJZ

budú priamo alebo nepriamo dotknuté územia sústavy Natura 2000 – CHVÚ Malá Fatra, SKUEV
Malá Fatra a SKUEV Strečnianske meandre. Významné negatívne ovplyvnenie (-2) stavbou sa
nepredpokladá ani u jedného predmetu ochrany. Mierne negatívny vplyv (-1) sa predpokladá u 2
druhov rýb (hlavátka podunajská, hlaváč bieloplutvý), 2 druhov obojživelníkov (kunka žltobruchá a
mlok karpatský), 2 druhov cicavcov (vydra riečna a medveď hnedý), 5 druhov vtákov (rybárik riečny,

bocian čierny, ďateľ hnedkavý, chriašteľ poľný a muchárik sivý), a 5 druhov bezstavovcov (roháč
obyčajný, fúzač alpský, bystruška potočná, spriadač kostihojový, ohniváčik hadovníkovitý). U dvoch
biotopov (*91E0 Jaseňovo jelšový podhorský lužný les, 9110 Kyslomilné bukové lesy) sa predpokladá
mierne negatívny vplyv (-1). K priamym negatívnym vplyvom môže dochádzať len v minimálnej
miere, počas budovania cyklochodníka čiastočným záberom biotopov a biotopov druhov v nových

úsekoch. Z nepriamych vplyvov k najvýznamnejším patria možné vyrušovanie počas výstavby prípadne
prevádzky stavby. Koherencia sústavy Natura 2000 nebude výstavbou a prevádzkou cyklochodníka
narušená. Podobne stavba nezasiahne zásadným spôsobom ani do integrity území NATURA 2000,
resp. nebude mať negatívny vplyv na jeho celistvosť. V okolí predmetnej stavby neboli identifikované
žiadne významnejšie stavby alebo rozvojové zámery, ktoré by mali spolu s výstavbou cyklochodníka

výraznýkumulatívnyvplyvnadotknutéúzemiasústavyNatura2000.Nazmiernenieidentifikovanýchako
i ďalších potenciálnych negatívnych vplyvov plánovanej činnosti na biotopy a druhy, ktoré sú predmetom
ochrany dotknutých území Natura 2000 sú navrhnuté konkrétne zmierňujúce opatrenia. Následný
monitoring počas výstavby a hlavne prevádzky cyklochodníka by mal odhaliť možné neidentifikovanévplyvy plánovanej činnosti na tieto biotopy a druhy a nastoliť riešenia na ich odstránenie alebo
aspoň zmiernenie. Za predpokladu realizácie navrhovaných zmierňujúcich opatrení a pri dodržaní
ostatných podmienok stanovených príslušnými orgánmi by však výstavba a prevádzka cyklochodníka

nemala mať významný negatívny vplyv na dotknuté územia sústavy Natura 2000. Proces hodnotenia
cyklotrasy Strečno - Vrútky bol ukončený vydaním Záverečného stanoviska Okresného úradu Žilina
č.: OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.01.2020.
Správnemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že príbuzní žalobcu sa v inom správnom súdnom konaní
domáhali prostredníctvom žaloby opomenutých účastníkov, aby im bolo doručené predmetné záverečné

stanovisko. Správna žaloba bola odmietnutá Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/48/2020-177
zo dňa 23.03.2021, kasačnú sťažnosť žalobcov zamietol Najvyšší správny súd SR Uznesením sp.
zn. 7 Svk 7/2021 v júni 2023. Žalovaný sa snažil žalobcovi vysvetliť, že ním namietaný úsek Vážskej
cyklotrasy už bol predmetom samostatného posudzovania v konaní podľa tretej časti Zákona EIA. Na
túto skutočnosť opakovane žalovaný poukazoval, rovnako dôvodne namietal, že sa javí, že žalobca
svojimi pripomienkami k strategickému dokumentu chce nahradiť, resp. sanovať svoju (ne)aktivitu

v konaní o posúdení vplyvov tejto navrhovanej činnosti.

39. Je nepochybné, že účelom Zákona č. 24/2006 Z.z. je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame
vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, toto
žalovaný realizáciou jednotlivých úkonov pri posudzovaní strategického dokumentu uskutočnil. Pokiaľ

strategický dokument vymedzuje všeobecné ciele a typové aktivity, je zrejmé, že až dokumenty naň
nadväzujúce budú obsahovať konkrétne zámery na konkrétnom území (napĺňajúce strategické ciele)
a hoci by o nich mohol mať obstarávateľ vedomosť (zámer) už v čase prípravy strategického dokumentu,
nie je povinný ich uvádzať do strategického dokumentu, pretože budú predmetom samostatných
zámerov posudzovaných podľa tretej časti Zákona EIA. Nie je teda pravda, že povinnosť žalovaného

zistiť vplyv následných konkrétnych aktivít na dosiahnutie cieľov strategického dokumentu, konkrétne
povinnosť posúdiť vplyv Vážskej cyklotrasy na životné prostredie, je daná už v štádiu posudzovania
strategického dokumentu podľa druhej časti Zákona EIA a už vôbec nie je daná podľa § 9 ods. 3 cit.
zákona, keď toto ustanovenie sa týka obsahu a štruktúry správy o hodnotení strategického dokumentu,
ktorá bola dodržaná. Z tohto dôvodu oznámenie o strategickom dokumente nemuselo obsahovať

mapovúaaniinúgrafickúdokumentáciuoVážskejcyklotrase.Pokiaľžalobcaspochybňovalmetodológiu
hodnoteniapoužitúspracovateľomsprávyohodnotenístrategickéhodokumentu,správnysúdupriamuje
pozornosť na to, že predmetom súdneho prieskumu nie je táto správa (samostatne), ale záverečné
stanovisko.

40. Pokiaľ ide o uplatnenie Správneho poriadku v konaní, medzi účastníkmi nie je sporné, že
v konaniach podľa druhej časti Zákona EIA sa Správny poriadok nepoužije, keď je jeho použitie
zákonom vylúčené (§ 64 písm. a/ cit. zákona). Správny súd nespochybňuje, že aj v administratívnych
konaniach, v ktorých sa neaplikuje (ani subsidiárne) Správny poriadok, majú byť rešpektované základné
zásady správneho konania. Žalobca však len všeobecne tvrdil, že v danej veci boli porušené zásady

správneho konania (zásada legality, zásada súčinnosti s účastníkmi konania a zásada materiálnej
pravdy), ale nekonkretizoval, v čom žalovaný „úplne rezignoval na svoju funkciu a svoje povinnosti
podľa EIA zákona v spojení so Správnym poriadkom.“ Nesúhlas žalobcu s tým, ako orgán verejnej
správy postupoval pri hodnotení strategického dokumentu nespôsobuje jeho nezákonnosť. Samotná
konštatácia žalobcu, že orgán verejnej správy pri vydaní záverečného stanoviska nenaplnil účel a

cieľ Zákona EIA, bez ďalšieho nezakladá nezákonnosť záverečného stanoviska. Žalovaný v procese
hodnotenia strategického dokumentu postupoval v zmysle druhej časti Zákona EIA, v súlade s ust. §
8 a 9 cit. zákona a vyhodnotil predložené stanoviská dotknutých orgánov ako aj verejnosti (žalobcu).
Záverečné stanovisko obsahovalo všetky zákonné náležitosti (stanovené Prílohou č. 6 k Zákonu č.
24/2006 Z.z.). Rozsah hodnotenia strategického dokumentu bol stanovený na verejnom prerokovaní, a

pretože bol naplnený, nie je dôvodná námietka nepreskúmateľnosti záverečného stanoviska.

41. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, konkrétne, že žalovaný mu
neumožnilpredvydanímzáverečnéhostanoviskaoboznámiťsaspodkladmiprenapadnutérozhodnutie,
vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie podkladov (pričom

sa malo jednať predovšetkým o stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany
prírody SR a dotknutých správ národných parkov, kadiaľ by mohla Vážska cyklotrasa prechádzať),
ide o nedôvodnú námietku. Z administratívneho spisu vyplýva, že proces hodnotenia strategického
dokumentu prebiehal v súlade so zákonom, keď boli zverejňované v priebehu konania jednotlivédokumenty (oznámenie, správa o hodnotení a i.) spôsobom ustanoveným zákonom (zverejňovaním
prostredníctvom internetovej stránky - Enviroportálu) a dotknutá verejnosť sa tak mohla zúčastniť
procesu posudzovania (vrátane verejného prerokovania dokumentov). Žalobca si sám odporuje, keď sa

na jednej strane vyjadril, že nemal možnosť oboznámiť sa so stanoviskami dotknutých orgánov, pričom
na druhej strane sa k predmetným stanoviskám vyjadril. Ako zdôraznil aj žalovaný, žalobca mal počas
celého procesu posudzovania možnosť sa procesu hodnotenia (posudzovania vplyvov) strategického
dokumentu zúčastňovať, prípadne požiadať aj o konzultácie, čo nevyužil.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených
v správnej žalobe záverečné stanovisko žalovaného nie je nezákonné, a preto správnu žalobu podľa §
190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov
konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si
právo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom ani v prípade,
ak by si ich bol uplatnil, nebolo by spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny súd nezistil
podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle § 168 SSP). Ďalšiemu

účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, správny súd náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil
správny súd (§ 169 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde
v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní

o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podaniasťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).