Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sa/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200061
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5024200061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, 022 01 Čadca, za
účasti účastníka konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXXX, XXX XX C. D. C., o odvolaní
navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie odporcu č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporca rozhodnutím č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„katastrálnyzákon“)rozhodoltak,ženávrhnavkladzáložnéhopráva
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015 – PTR uzatvorenej dňa 30.10.2015 do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v rozhodnutí zamietol.
2. Záložné právo malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015 – PTR zo
dňa 30.10.2015, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom (záložným veriteľom) – POHOTOVOSŤ,

s.r.o.. E. XX, XXX XX F., IČO: 35 807 598 a záložcom A. C. (toho času B.), nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. C. XXXX, XXX XX C. D. C., v zastúpení DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá
(predtým ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava)
na základe dohody o splnomocnení zo dňa 11.12.2014. V zmysle článku II. Zmluvy o zriadení záložného
práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú

na základe Zmluvy o úvere č. 504700766 zo dňa 11.12.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom
na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- Eur
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania do zaplatenia.
3. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu podpísalo
za záložcu občianske združenie ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave

na základe dohody o splnomocnení. Odporca preskúmaním predloženého návrhu na vklad a jeho príloh
zistil nedostatky, ktoré bránili povoleniu vkladu. Poukázal na ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 5, § 31 ods. 1, 3
katastrálneho zákona a na ust. § 22 ods. 1, 2, § 39 a § 52, § 53 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal
na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, konkrétne na čl. 3 ods. 1 a ods. 2 predmetnej smernice. Poukázal nato, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi záložcom a občianskym združením ProHelp nebola
uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a je ako celok absolútne neplatná. Konštatoval, že dohoda o splnomocnení je predtlačenou

– formulárovou zmluvou poskytnutou na tento účel poskytovateľom úveru POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
obsahujúca zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemohol ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená
v jednom balíku s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca záložcu bez možnosti jeho
slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou podmienkou. Nakoľko dohoda

o splnomocnení je vpísaná do tzv. formulárovej dohody, bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ
zvolil splnomocnenca – zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocnenca, keďže tento už bol v dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Obsahové
rozvrhnutie plnomocenstva v časti vpisovania predmetu záložnej zmluvy podľa odporcu navodzovalo
tiež možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, pričom neprijateľnou podmienkou bol
podľa neho i fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi,

ktorého vopred vybral záložný veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne záložný
veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech záložcu
– dlžníka, na základe čoho bolo možné dohodu o splnomocnení považovať za neprijateľnú podmienku,
a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odporca zároveň uviedol, že v zmluve
nebola rešpektovaná ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho

príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo
do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu, čo v konečnom dôsledku ohrozilo dobré
mravy.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 08.01.2016, v ktorom poukázal na

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a uviedol, že správny orgán bol povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Navrhovateľ konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala všetky náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzatvorenej

dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca

– dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto právna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého

správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením
a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného
plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor musí

reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho
úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa názoru navrhovateľa nemožno

posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na neho nevzťahujú ust. § 53 Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi nevedno, či správny orgán vidí rozpor
sdobrýmimravmivposkytnutíúverualebovpoplatkualebovúrokuzomeškania.Podotýka,žeobsahom
spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere

bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový
stav veci. Správny orgán teda nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav vec a vydal nezákonné
rozhodnutie. Z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.5.Podľa§492ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalej„SSP“)konaniapodľatretej
časti piatej hlavy O.s.p., ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

6. Podľa § 250l ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) podľa ustanovení
tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
7. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že dňa 01.07.2016 nadobudol
účinnosť nový procesný predpis, ktorým sa spravuje konanie pred správnymi súdmi – zákon č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade ide o konanie podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. a toto súdne konanie bolo v zmysle § 250m ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a judikatúry Najvyššieho súdu SR začaté doručením opravného
prostriedku správnemu orgánu, nie až predložením veci správnym orgánom správnemu súdu. Z obsahu

spisu vyplynulo, že opravný prostriedok navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa 01.02.2016, teda
pred nadobudnutím účinnosti SSP, preto správny súd v tomto konaní postupoval a rozhodoval podľa
príslušných ustanovení O.s.p.
8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu
rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého
rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu – odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
10. Z administratívneho spisu správneho orgánu správny súd zistil, že navrhovateľ dňa 30.11.2015
na Okresnom úrade Čadca, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa 30.10.2015, ktorá bola

uzavretápodľa§151a)anasl.ObčianskehozákonníkamedzizáložnýmveriteľomPOHOTOVOSŤ,s.r.o.
azáložcomA.C.vzastúpenízástupcomnazákladedohodyosplnomocneníDSSNestoro.z.,Stred449,
02705Zázrivá(predtýmProHelpzdruženieobčianskoprávnejpomoci,sosídlomPovraznícka18,81105
Bratislava), za ktoré zmluvu podpísal E. A. – predseda združenia. Súd poznamenáva, že k zmene názvu
a sídla občianskeho združenia došlo dňa 30.10.2014 po zapísaní zmeny stanov v registri občianskych

združenívedenomnaMinisterstvevnútraSR.Podľačl.IIZmluvyozriadenízáložnéhopráva sazmluvné
strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy, ktoré
sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa,
na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 504700766 zo
dňa 11.12.2014, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov

z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.
11. Z administratívneho spisu správneho orgánu správny súd ďalej zistil, že dňa 11.12.2014 bola
uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom A. C. – zároveň dlžníkom a záložcom v jednej

osobe – a splnomocnencom DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 42 180
139, pričom názov a identifikácia splnomocnenca sú predtlačené na formulári dohody o splnomocnení.
V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho
záväzku Združením DSS Nestor. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu DSS

Nestor plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie DSS Nestor sa zaväzuje svedomito naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na

mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedený odtlačok pečiatky „E. A. - predseda
občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti
vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ dohodu podpísal dňa 11.12.2014 v Čadci a zástupcaZdruženia DSS Nestor (resp. ProHelp - E. A. – predseda) zmluvu podpísal taktiež dňa 11.12.2014
v Bratislave.
12. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej „katastrálny zákon“) okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj

na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
13. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“)
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej
od 01.06.2014) neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť

plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
19.Podľa§879rObčianskehozákonníka(„Prechodnéustanoveniakúpravámúčinnýmod1.júna2014“)
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna
2014.Navýkonzáložnéhopráva,ktorévzniklopred1.júnom2014,sapoužijúustanoveniatohtozákona.

20. Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014
Z.z. účinnej od 01.05.2014 právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je
neplatný.
21. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. mája

2014“) ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa
však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
22. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z
hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súd dospel k záveru, že odporca vydal správne

rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre
neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva,
ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon
potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených
dôvodov.

23. Vkladové konanie ako druh katastrálneho konania je procesný postup príslušného správneho
orgánu, v ktorom sa zisťuje, či sú alebo nie sú splnené podmienky vkladu práva do katastra
nehnuteľností. Za týmto účelom správny orgán posudzuje a vyhodnocuje skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by na povolenie vkladu mohli mať vplyv. Rozsah prieskumu je vymedzený v § 31 ods. 1
katastrálneho zákona a je závislý od okolností konkrétneho prípadu. Výsledným aktom vkladového

konania je rozhodnutie, ktorým sa vklad povolí alebo sa návrh na vklad zamietne.
24. V posudzovanom prípade bol predmetom katastrálneho konania návrh na vklad záložného práva
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015 – PTR zo dňa 30.10.2015, ktorou mali byť
zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli zo Zmluvy o úvere č. 504700766 zo dňa 11.12.2014, uzavretej
medzi dlžníkom A. C. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:

35 807 598. Dlžník v rovnaký deň ako podpísal Zmluvu o úvere – 11.12.2014 – podpísal aj dohodu o
splnomocnení, ktorou splnomocnil DSS, Nestor o. z. (predtým ProHelp – združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139). Ako zástupca splnomocnenca
DSS Nestor o. z. bol uvedený odtlačkom pečiatky „E. A., predseda občianskeho združenia ProHelp".Zmluvu o zriedení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa 30.10.2015 za záložcu uzavrel E. A.
ako predseda splnomocneného zástupcu – občianskoprávneho združenia DSS Nestor, o.z., Zázrivá (po
zmene názvu).

25. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom
prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode
o splnomocnení ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca
– združenie DSS Nestor o. z. je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude

oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude
zastupovať v jeho záležitostiach, t. j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri
výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je datovaná v ten istý deň ako úverová zmluva
nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení
a je preto otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení
pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení,

ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne
s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé správny súd považoval
aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár
dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo

samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom jej uzavretia je
sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa,
čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť,
že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu
o splnomocnení bez toho, že by zástupcu DSS Nestor o. z., resp. jeho predsedu poznal. Správny

súd uvádza, že nebola nijako preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o
splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda
či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nebolo zrejmé, či boli už vypísané kolónky
ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise
splnomocniteľom (dlžníkom), znamenalo by to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu

známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu – k nakladaniu s akými jeho
konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny
zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy správny súd
považoval za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom
v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle právnych predpisov na

ochranu spotrebiteľa.
26. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu
o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody

o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.
27. V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) je
právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia
záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných

ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté
pred 1. májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka resp.
spotrebiteľskéhobalíka(uzatvorenázmluvaoúvere,dohodaosplnomocneníazáložnázmluva).Zmluva
o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou,
keďžejuuzatváradodávateľsospotrebiteľom.NavrhovateľmápodľavýpisuzObchodnéhoregistraSRv

predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa – § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom
spisenebolopreukázané,žebysiúčastníkkonaniabralúver–pôžičkuzaúčelompodnikateľskejčinnosti
resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa – § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o
uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákonom č. 102/2004

Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015 novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52
ods. 2 vložil vetu „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“.
K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka.Zuvedenéhovyplynulo,žezástupcazdruženianemoholplatneuzavrieťvmenezáložcuzáložnúzmluvu,
a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31
ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona.

28. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o
tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do

ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013
sp.zn. 1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi – úverovému dlžníkovi
je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a ak osoba splnomocnenca viackrát
vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností

splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov
úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa,
správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí,
či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy,
keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.

30. Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať
aj ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že
súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody)
a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o

splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny

a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou
zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol
na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola
riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme

predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného
formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné

podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej
mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť
záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť predložený návrh

na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona.
31. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013 a Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10Sžr/1/2021 zo dňa 24.02.2022 a sp. zn. 1Sžr/1/2021 zo dňa 03.08.2022.

32. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na
daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že
v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné

údajeumožňujúcesplnomocniteľovirýchlykontaktsosplnomocnencom,čovšetkovyvolávapochybnosti
o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania
záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo nazabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku
sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Právna úprava § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka v znení platnom od 13.06.2014 považuje už explicitne
takéto zmluvné dojednanie za neplatné.
33.Pokiaľodvolateľvodvolanípoukazovalajnaďalšiedôvody,prektorémalbyťvkladpovolený,správny
súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nebolo možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o

nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej
neplatnejzáložnejzmluvybolsprávny.Záverodporcuonutnostizamietnuťnávrhnavkladztohtodôvodu
nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i
len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Správnysúdpretoďalšieodvolacienámietkyuvádzanévodvolaníužnepovažovalzarelevantnéprivodiť
pre navrhovateľa iný záver, než k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci

správny súd považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 5a ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z., § 39 v spojení s § 22 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní
(zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Neplatnou je aj
samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných
(preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona, a preto sa
správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím argumentom
navrhovateľa.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako
vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p..
35. Správny súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní nebol
úspešný s poukazom na znenie § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou správneho súdu na Najvyšší správny súd
SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.