Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200135
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F. F., právne zastúpený: JUDr. Marián Jusko, advokát,
so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 42 319 561, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/004006-004 zo dňa 23.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Personálnym rozkazom riaditeľa národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej aj
len „NKA PPZ“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) č. 245 zo dňa 27.08.2020 (ďalej aj len
„personálny rozkaz“) bol žalobca ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
č. 73/1998 Z. z.“) dňom 01.09.2020 do funkcie starší referent špecialista oddelenia organizačných
činností a medzinárodnej spolupráce odboru analýz a podporných činností NKA PPZ, služobného úradu

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava. Podľa § 85 ods. 1
a ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. bol žalobca zaradený do 7. platovej triedy. Doterajší zápočet doby
započítateľnej odbornej praxe pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods.
8 zákona č. 73/1998 Z. z., zostal nezmenený. Žalobcovi boli priznané nasledovné príplatky: rizikový
príplatok vo výške 66,50 eur, osobný príplatok vo výške 272,00 eur a príspevok na bývanie vo výške
82,00 eur. Súčasne mu bol pridelený odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA, ev. č. 2280. V odôvodnení
personálneho rozkazu prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol dňom 31.08.2020 vyňatý

z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. a bol ustanovený do voľnej funkcie, pre
ktorú spĺňal kvalifikačné predpoklady. Žalobcovi bol podľa čl. 6 ods. 6 nariadenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní
služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení
neskorších predpisov priznaný osobný príplatok vo výške uvedenej v personálnom rozkaze vzhľadom
na zložitosť a náročnosť plnenia služobných úloh vyplývajúcich z popisu služobných činností. Žalobca
tiež splnil podmienky na priznanie príspevku na bývanie.

2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie žiadajúc o uznanie a započítanie odslúžených
rokov ako aj odbornej praxe počas celej doby jeho pôsobenia v Európskom policajnom úrade v Haagu.3. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/004006-004 zo dňa 23.11.2020 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zmenil personálny rozkaz tak, že v jeho výrokovej časti vypustil text: „Doterajší zápočet
doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa

§ 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zostáva nezmenený.“ V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že predmetom výroku personálneho rozkazu bolo
rozhodnutie vo veci ustanovenia žalobcu do funkcie podľa 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom
tomuto postupu predchádzalo vyňatie žalobcu z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998
Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol postup prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa

prehodnotenia doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím
do služobného pomeru nenáležitý a nadbytočný, pretože označený postup sa v zmysle § 86 ods. 8
zákona č. 73/1998 Z. z. predpokladá pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri každom preložení
na inú funkciu. Vzhľadom na nesúlad dotknutej časti výroku personálneho rozkazu s § 86 ods. 8 zákona
č. 73/1998 Z. z. pristúpil žalovaný k jeho zmene. K námietke žalobcu ohľadom nenáležitej aplikácie
§ 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaný uviedol, že od započítateľnej odbornej praxe žalobcu

získanej pred prijatím do služobného pomeru, ktorá je objektom posudzovania podľa § 86 ods. 8 zákona
č. 73/1998 Z. z., bolo vo vzťahu k obsahu odvolania žalobcu potrebné rozlišovať celkovú odbornú prax
rozhodnú pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Prídavok file_0.jpg

file_1.wmf

zavýsluhurokovakozložkaslužobnéhopríjmuaslužobnéhoplatupríslušníkaPZvšakniejepredmetom
napadnutého rozhodnutia, pričom jeho stav je priamo zo zákona (§ 86 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.
z.) odvodený z percentuálneho podielu z funkčného platu odstupňovaného podľa dĺžky započítanej
odbornej praxe. Pri absencii stavu prídavku za výsluhu rokov vo výroku file_2.jpg

file_3.wmf

napadnutého rozhodnutia nie je známy ani iný podklad, z ktorého žalobca vychádzal pri tvrdení v
odvolaní o tom, že výsledkom zaradenia do neplatenej zálohy je nezapočítaná doba - pôsobenie

v Európskom policajnom úrade so sídlom v Haagu (ďalej aj len „Europol“) do odslúžených rokov.
Ustanovenie § 86 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. obsahuje negatívne vymedzenie zápočtu odbornej
praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. V zmysle § 86 ods. 5
písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. sa do tejto doby nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na
služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac. Poskytnutie služobného voľna bez nároku na

služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní, pochopiteľne predstavuje existenciu služobného voľna
bez file_4.jpg

file_5.wmf

nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac, čo je v zmysle § 86 ods. 5 písm.
c) zákona č. 73/1998 Z. z. skutočnosť zakladajúca obligatórne nezapočítanie doby takého služobného
voľna do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov.

II.

Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.

5. Žalobca v prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania ako aj na preskúmavané
rozhodnutia a tiež citoval § 86 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré bolo podľa jeho názoru
potrebné aplikovať na jeho prípad. Mal za to, že správne orgány postupovali pri aplikácii zákona č.
73/1998 Z. z. veľmi striktne a vyložili ho zužujúco.

6. Zákon č. 73/1998 Z. z. počíta s tým, že osoba pred nástupom do služobného pomeru vykonávala
činnosť, ktorá môže mať prínos pre prácu policajta, a preto vzhľadom na uvedené je možné takúto
prax započítať. Zákon č. 73/1998 Z. z. však nepočíta práve so situáciou žalobcu, ktorý počas 12 rokov
vykonával vysokošpecializovanú prax v Europole, ktorá sa jednoznačne využíva i v praxi PZ SR.Jediným rozdielom pre to, aby správne orgány priznali započítanie odbornej praxe, je skutočnosť, že
žalobca nenastúpil do služobného pomeru z civilu, ale bol vyňatý z neplatenej zálohy, čím sa dostal do
pozíciediskriminovanejosoby.Vtejtosúvislostižalobcapodotkol,žekaždájehožiadosťoudeleniealebo

predĺženie služobného voľna a následné zaradenie do neplatenej zálohy, bola podložená priloženými
kontraktami v Europole, ktoré mu boli udelené alebo predĺžené len na základe skutočnosti, že je
príslušníkom PZ SR. Žalobca podľa jeho názoru jednoznačne spĺňa § 86 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a
spoukazomnaustanoveniajednotlivýchpísmen§86ods.3zákonač.73/1998Z.z.,kedysadoodbornej
praxe započítava napr. aj rodičovská dovolenka alebo základná vojenská služba, bol žalobca vzhľadom

navysokošpecializovanúčinnosťvykonávanúvEuropole,ktorúvykonávaivsúčasnomzaradenínajeho
pracovisku, jednoznačne diskriminovaný. Zákonodarca síce nepočítal s takouto situáciou, ale výkladom
zákona č. 73/1998 Z. z. je možné dospieť k záveru, že započítanie odbornej praxe žalobcu je nielenže
možné, ale je jednoznačne nutné.

7. Žalobca o služobné voľno a následné zaradenie do neplatenej zálohy nežiadal kvôli osobnému voľnu,

ale kvôli pokračovaniu v profesionálnej činnosti a zvolenej odbornosti policajta na medzinárodnej úrovni,
profesijnému a odbornému rastu. To bol dôvod, prečo ostal v PZ, aby svoje znalosti a skúsenosti
mohol po návrate využiť v PZ. Výsledkom zaradenia do neplatenej zálohy bola však v prvom rade
nezapočítaná doba pôsobenia v Europole do odslúžených rokov, v čom je Slovenská republika svojou
právnou úpravou zrejme jediná krajina v rámci Európskej únie. V druhom rade, doba pôsobenia v

Europole, získané skúsenosti a odborná prax a zručnosti, dokonca nie sú podľa personálneho rozkazu
súčasťou započítateľnej odbornej praxe.

8. Pozícia v rámci riaditeľstva operácií Europolu je vyhradená iba pre policajtov z členských krajín
Európskej únie. Civilné osoby sa na takéto miesto nemajú možnosť ani prihlásiť, ani byť zaradené

do výberového konania. Súčasný úzky výklad znenia zákona č. 73/1998 Z. z. ad absurdum v prípade
žalobcu znamená, že ak by k 01.05.2008, kedy dostal prvý kontrakt v Europole, odišiel do civilu a ak
by bol po 12 rokoch opäť prijatý do služobného pomeru, nielenže by mu bola uznaná po prijatí do
služobného pomeru prax 12 rokov z Europolu, ale zároveň by mu žalovaný za uvedenú dobu v civile
musel vyplatiť minimálne 100 000 eur vo forme odchodného a výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti

žalobca poukázal na čl. II Zmluvy o Európskej únii ohľadom hodnôt Únie a tiež na čl. 12 ods. 2 Ústavy
SR zakotvujúci zásadu rovnosti.

9. Aj zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „antidiskriminačný zákon“) v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania
alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku,
sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z

dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Antidiskriminačný zákon
zároveň, tak ako aj zákon č. 73/1998 Z. z., zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality

alebo inej protispoločenskej činnosti, pričom zásada rovnakého zaobchádzania musí byť zachovaná i
v súvislosti s odmeňovaním.

10. Personálne rozkazy, na základe ktorých bolo žalobcovi udelené služobné voľno, obsahujú i
informáciu, že bol zaradený do personálnej a disciplinárnej právomoci riaditeľa NKA PPZ a materiálnej

starostlivosti NKA PPZ, čo podporuje tvrdenie žalobcu o tom, že síce po právnej stránke zostal v PZ SR,
ale napriek nadobudnutým skúsenostiam, tieto neboli zohľadnené. Žalobca mal za to, že žalovaný mal
personálny rozkaz v napádanom výroku nielen zrušiť, ale aj vec vrátiť na nové rozhodnutie so záväzným
stanoviskom uznať odbornú prax žalobcu v celom rozsahu.

III.
Vyjadrenie žalovaného11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

12. Poukázal na to, že podľa prvostupňového správneho orgánu doterajší zápočet doby započítateľnej
odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8
zákona č. 73/1998 Z. z., zostal nezmenený, čo výslovne deklaroval tento orgán vo výroku personálneho
rozkazu. Uvedený postup viaže zákon č. 73/1998 Z. z. na každé prevedenie na inú funkciu alebo na
každé preloženie na inú funkciu. Podľa personálneho rozkazu je však nepochybné, že predmetom jeho

výroku je rozhodnutie vo veci ustanovenia do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom
tomuto postupu predchádzalo vyňatie žalobcu z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998
Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol postup prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa
prehodnotenia doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím
do služobného pomeru nenáležitý a nadbytočný.

13. Žalobca ako príslušník PZ bol ustanovený do konkrétnej funkcie, ktorá bola pre neho voľná a na
výkon ktorej spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady. Súčasne boli splnené aj ostatné zákonné
predpoklady požadované v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca bol ustanovený do vyššie
uvedenej funkcie príslušným nadriadeným, ktorým bol v danom prípade riaditeľ NKA PPZ. Personálny
rozkaz bol vydaný v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Po formálnej stránke spĺňal všetky

náležitosti rozhodnutia vyžadované ustanoveniami § 241 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. pričom
nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť.

14. Vo vzťahu k namietanému stavu prehodnotenia doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej
praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru, žalovaný opakovane uviedol, že postup

podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. je viazaný na každé prevedenie na inú funkciu alebo na
každé preloženie na inú funkciu. Pretože predmetom výroku personálneho rozkazu je rozhodnutie
vo veci ustanovenia do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom tomuto postupu
predchádzalo vyňatie žalobcu z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., bola
vykonaná zmena výroku tohto rozhodnutia, na základe ktorej je v odvolacom konaní preskúmanie

doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného
pomeru, bezpredmetné. Od započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru,
ktorá je objektom posudzovania podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., je vo vzťahu k obsahu
odvolania potrebné rozlišovať celkovú odbornú prax rozhodnú pre určenie percentuálneho podielu
prídavku za výsluhu rokov.

15. Prídavok za výsluhu rokov ako zložka služobného príjmu a služobného platu príslušníka PZ však
nie je predmetom napadnutého personálneho rozkazu, pričom jeho stav je priamo zo zákona (§ 86
ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) odvodený z percentuálneho podielu z funkčného platu odstupňovaného
podľa dĺžky započítanej odbornej praxe. Pri absencii stavu prídavku za výsluhu rokov vo výroku

personálneho rozkazu nie je známy ani iný podklad, z ktorého žalobca vychádzal pri tvrdení v odvolaní
o tom, že výsledkom zaradenia do neplatenej zálohy je nezapočítaná doba (pôsobenie v Europole) do
odslúžených rokov. K jeho pripomienke v tomto smere však žalovaný dal do pozornosti, že § 86 ods. 5
zákona č. 73/1998 Z. z. obsahuje negatívne vymedzenia zápočtu odbornej praxe rozhodnej pre určenie
percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov.

16. V zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 sa do tejto doby nezapočítava doba služobného
voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. do neplatenej zálohy sa
zaradí policajt, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat nepretržite na

čas dlhší ako 60 dní. Z konštrukcie tejto právnej normy vyplýva, že dôsledkom každého zaradenia do
neplatenej zálohy (z dôvodu podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.) je nezapočítanie doby
jej trvania do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu
rokov. Poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní
predstavuje existenciu služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň

jeden mesiac, čo je v zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. skutočnosť zakladajúca
obligatórne nezapočítanie doby takého služobného voľna do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie
percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Podľa uvedeného ustanovenia to však neplatí, ak sú
splnené podmienky podľa ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.17. Žalovaný pripustil prínos z pôsobenia žalobcu v nadnadnárodnom bezpečnostnom úrade pre
prax príslušníka PZ, avšak jeho personálny status napr. v období od 01.05.2019 do 31.10.2020

premietnutý do neplatenej zálohy podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. tak, ako
to vyplýva z podkladového materiálu, musí v prípade posudzovania odbornej praxe rozhodnej pre
určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, zodpovedať platnej účinnej právnej úprave
zakotvenej v § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.

18. K žiadosti žalobcu uplatnenej v jeho odvolaní voči personálnemu rozkazu, ktorou sa domáhal
preskúmania správnosti a odôvodnenosti jeho zaradenia do neplatenej zálohy počas celej doby jeho
pôsobenia v Európskom policajnom úrade od 01.05.2008 do 28.08.2020, žalovaný uviedol, že zaradenia
do neplatenej zálohy boli predmetom samostatných konaní realizovaných inými rozhodnutiami
(individuálnymi právnymi aktmi), pričom predmetom tohto konania je výlučne ustanovenie do funkcie
podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Uvedená žiadosť spočívajúca v preskúmaní správnosti a

odôvodnenosti jeho zaradenia do neplatenej zálohy počas celej doby jeho pôsobenia v Európskom
policajnomúradeodvyššieuvedenéhodôvodunemohlabyťpredmetomposúdeniavodvolacomkonaní.

19. Taktiež žalobcova žiadosť o preskúmanie súladu aplikovaného platného práva SR s právom
Európskej únie, na základe ktorého bol zaradený do neplatenej zálohy počas celej doby jeho pôsobenia

v Európskom policajnom úrade od 01.05.2008 do 28.08.2020, je neopodstatnená. Úlohou oprávnených
orgánov pri rozhodovaní konaní vo veciach služobného pomeru policajtov nie je posudzovanie právnych
predpisov z pohľadu ich súladu s Ústavou SR, právnymi normami vyššej právnej sily alebo s právom
Európskej únie, ale ich dôsledná aplikácia na konkrétny individuálny prípad v konaní vo veciach
služobného pomeru policajtov.

IV.
Replika žalobcu

20. Žalobca v replike zo dňa 24.06.2021 uviedol, že nepopiera skutočnosti uvádzané žalovaným vo

vzťahu k zneniu ustanovení právnych predpisov, avšak sa „rozchádza“ vo výklade zákona pre tento
výnimočný prípad. Podstatou žaloby je skutočnosť, že skúsenosti žalobcu, nadobudnuté počas trvania
služobného voľna v Europole, žalovaný dennodenne využíva, čo aj sám potvrdil vo vyjadrení k žalobe,
kde uviedol, že pripúšťa prínos z pôsobenia žalobcu v nadnárodnom bezpečnostnom úrade pre prax
príslušníka PZ.

21. Od 01.05.2008 bol žalobca na základe výberového konania Europol vybratý na post špecialistu
odboru boja proti terorizmu Europol. Na základe ponúknutých kontraktov, ktoré vždy tvorili prílohu jeho
žiadosti o zaradenie či predĺženie neplatenej zálohy resp. služobného voľna, bol rozkazmi žalovaného
zaraďovaný do neplatenej zálohy od 01.05.2008 až do jeho ustanovenia 01.09.2020. Do neplatenej

zálohy bol žalobca zaradený len na základe kontraktov a kontrakty získal len na základe skutočnosti,
že bol príslušníkom PZ. Musel splniť prísne kritéria, avšak okrem iného, podstatnou skutočnosťou bola
práve príslušnosť k PZ. O uvedenú funkciu sa nemohol uchádzať žiaden „civil“.

22. Podľa názoru žalobcu zákon č. 73/1998 Z. z. nepostihuje jeho situáciu a v danom prípade je nutné

aplikovať ustanovenia zákona širšie. S poukazom na § 86 ods. 3 a § 86 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.
tento zákon počíta s tým, že osoba pred nástupom do služobného pomeru vykonávala činnosť, ktorá
môže mať prínos pre prácu policajta, a preto vzhľadom na uvedené je možné takúto prax započítať.
Zákon č. 73/1998 Z. z. nepostihol jeho situáciu, pretože namiesto nástupu do služobného pomeru bol
žalobca len „vyňatý“ z neplatenej zálohy, čím sa dostal do pozície diskriminovanej osoby, pretože vždy

bol príslušníkom PZ. Mal tiež za to, že v porovnaní jeho odbornej praxe a podmienok, resp. situácií
uvedených v § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z, bol jednoznačne diskriminovaný.

23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon

súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/19/2021 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-6S/19/2021.

25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj
len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko
boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa

požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie,
na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a
osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť
pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na
dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného

hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

29. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie
príslušný nadriadený.

30. Podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., do neplatenej zálohy sa zaradí policajt, ktorému
bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní.

31. Podľa § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie
percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi nezapočítava doba

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac; to neplatí,
ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 písm. e).

32. Podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná
nadriadený pri prijatí do služobného pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní a ak to nie je

možné, na základe čestného vyhlásenia. Nadriadený prehodnotí započítateľnú odbornú prax na základe
vykonávanej činnosti pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri každom preložení na inú funkciu.

33. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V

písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, ktorozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

34. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

35. Účelom správneho súdnictva je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia

orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v
medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom
ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny
súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu ako aj z vyššie uvedených hľadísk dospel správny
súd k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia

v súlade s príslušnými právnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej
úvahy. Je nesporné, že žalobcovi bolo v období od 01.05.2008 do 28.08.2020 udelené služobné voľno
bez nároku na služobný plat a súčasne bol zaradený do neplatenej zálohy podľa § 44 ods. 1 písm.
c) zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu jeho pôsobenia v Europole. Personálne rozkazy, ktorými bol
žalobca zaradený do neplatenej zálohy, však nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalobca

sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu, ktorým bol
podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.09.2020 ustanovený do funkcie staršieho referenta
špecialistu oddelenia organizačných činností a medzinárodnej spolupráce odboru analýz a podporných
činností NKA PPZ, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, s miestom výkonu štátnej
služby Bratislava, pričom nesúhlasil s posledným výrokom personálneho rozkazu ohľadom doterajšieho

zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, ktorý bol
napadnutým rozhodnutím vypustený z personálneho rozkazu.

37. Napriek tomu, že žalobca priamo nenamietal aplikáciu § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., považoval
správny súd za účelom komplexnosti posúdenia zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí za potrebné

upriamiť pozornosť aj na výklad tohto ustanovenia. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície je svojou povahou inštitútom verejného práva – ide o štátnozamestnanecký právny pomer. Takýto
právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu – rozhodnutím o prijatí
do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného,

ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa
prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny,
skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných
orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do
vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,

pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach
a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža
osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia
policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno
hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere

verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo
svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudskýchprávsúvylúčenésporyzamestnancovštátu,ktorýchpracovnánáplňpozostávazošpecifických
činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou
všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovníci na týchto miestach majú teda v

rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať od týchto zamestnancov
zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto činností predstavujú ozbrojené sily a polícia
(Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok zo dňa 08.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender
proti Francúzsku, rozsudok zo dňa 27.06.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96). Vychádzajúc zuvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených
zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov
v pracovnom pomere.

38.Pokiaľideospornývýrokohľadomdoterajšiehozápočtudobyzapočítateľnejodbornejpraxežalobcu,
správny súd uvádza, že žalovaný postupoval v intenciách § 86 ods. 8 veta druhá zákona č. 73/1998 Z.
z., keď zmenil personálny rozkaz tak, že uvedený text vypustil z dôvodu jeho nadbytočnosti. V danom
prípade nebolo potrebné vykonať prehodnotenie započítateľnej odbornej praxe nadriadeným žalobcu

v zmysle § 86 ods. 8 veta druhá zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko žalobca nebol ani prevedený, ani
preložený na inú funkciu. Žalobca bol ustanovený do funkcie staršieho referenta špecialistu, z ktorej bol
predtým vyňatý do neplatenej zálohy.

39. Námietku žalobcu ohľadom nezapočítania doby jeho pôsobenia v Europole, teda nezapočítania
predmetnej doby do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu

prídavku za výsluhu rokov, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí s touto námietkou riadne vysporiadal. Z § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.
jednoznačne vyplýva, že právnym následkom zaradenia do neplatenej zálohy je nezapočítanie tejto
doby do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov.
Uvedené ustanovenie bolo účinné už v čase prvého zaradenia žalobcu do neplatenej zálohy, a teda

žalobca mohol a mal legitímne očakávať, že mu táto doba obligatórne nebude započítaná, keďže sa na
neho nevzťahuje ani výnimka zakotvená v § 86 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.

40. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho právneho štátu. Ústavný súd SR sa k princípu

materiálneho právneho štátu jednoznačne vyjadril, že „v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné
súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho
právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých
práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu
možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999,

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13.10.1999,
ZbierkanálezovauzneseníÚstavnéhosúduSR1999,s.382).Zhľadiskaprincípuprávnejistotypodlieha
ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR,
sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007).
Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana

súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie
ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa
24.06.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008).

41. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že súčasný úzky výklad znenia zákona č. 73/1998

Z. z. ad absurdum v jeho prípade znamená, že ak by k 01.05.2008, kedy dostal prvý kontrakt v Europole,
odišiel do civilu a ak by bol po 12 rokoch opäť prijatý do služobného pomeru, nielenže by mu bola uznaná
po prijatí do služobného pomeru prax 12 rokov z Europolu, ale zároveň by mu žalovaný za uvedenú
dobu v civile musel vyplatiť minimálne 100 000 eur vo forme odchodného a výsluhového dôchodku. Toto
tvrdenie je účelové, nakoľko aj samotný žalobca v žalobe uviedol, že pozícia v rámci riaditeľstva operácií

Europolu je vyhradená iba pre policajtov z členských krajín Európskej únie. To znamená, že ak by
žalobca nebol príslušníkom PZ, nemohol by sa uchádzať o uvedenú pozíciu, resp. nebol by úspešný vo
výberovom konaní z dôvodu nesplnenia požiadavky, ktorou je status príslušníka PZ niektorej z členských
krajín Európskej únie.

42. Ustanovenie § 86 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo možné aplikovať na prípad žalobcu
tak, ako to požadoval, a to s ohľadom na negatívne vymedzenie zápočtu odbornej praxe rozhodnej pre
určenie percentuálneho prídavku za výsluhu rokov v § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.

43. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania správny súd

uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nepriaznivé zaobchádzanie v porovnaní s niekým
iným adresným v obdobnej situácii, t. j. nepreukázal nerovnaké zaobchádzanie jednej osoby s inou
osobou za dodržania tých istých podmienok. Výnimku z obligatórneho nezapočítania doby odbornejpraxe v zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. predstavujú osoby uvedené v odseku 3
písm. e) uvedeného ustanovenia, avšak ide nesporne o odlišné skupiny osôb ako je žalobca.

44. Záverom správny súd dodáva, že správnemu súdu neprináleží posudzovať ústavnosť zákona, ale
jeho úlohou je len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či kompetentné orgány
pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné
predpisy. Ústavný súd SR v uznesení č. k. II. ÚS 269/2019 zo dňa 02.10.2019 konštatoval, že „Totiž
zákon (prípadne jeho zmena) môže byť podrobený „iba“ ústavnému prieskumu podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) ústavy o súlade zákonov s ústavou (vrátane čl. 12 ods. 2 ústavy o zákaze diskriminácie) a kým
o zákone ústavný súd v konaní o jeho súlade nevysloví jeho nesúlad, platí prezumpcia jeho ústavnosti.“

45. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právnposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sanevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.