Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 24, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200564
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125200564.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX B., v
zast.: Intervenčné centrum pre pomoc obetiam domáceho násilia pre Trnavský kraj, v zast.: Kanisová &
Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti
žalovanému: D. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX B., o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá dočasne povinnosť:

- aby nevstupoval do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcely registra
„C“ parc. č. XXX/XX, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ parc. č.: XXX/XX, parc. č.: XXX/
XX a parc. č.: XXX/XX, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B.,
obec Vlčkovce, okres E.,

- aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov (slovom: desať metrov) s
výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní.

II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie jedného roka od vydania tohto rozhodnutia.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.

IV. Súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.01.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 23.01.2025, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby
dočasne nevstupoval do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcely registra
„C“ parc. č. XXX/XX, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ parc. č.: XXX/XX, parc. č.: XXX/XX

a parc. č.: XXX/XX, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., obec
Vlčkovce, okres Trnava, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súčasne
žalobkyňauviedla,žežiadapriznaťnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu100,00%.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobkyňa a žalovaný
sú manželia, pričom majú dve spoločné deti, maloletého E., nar. XX.XX.XXXX a maloletú A., nar.

XX.XX.XXXX. Manželstvo strán a ich spolužitie bolo dlhodobo poznačené rôznymi formami násilia
páchaného zo strany žalovaného voči ostatným členom domácnosti, kedy sa toto správanie stálestupňuje a vyústilo až podania tohto návrhu. Strany konania žili spoločne s ich deťmi a s plnoletou dcérou
žalobkyne, E. F., nar. XX.XX.XXXX, v rodinnom dome v obci B.. Jedná sa o rodinný dom so G. C. XXX
postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX, s priľahlými pozemkami parcely registra „C“

parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie B., obec B., okres E.. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti vo veľkosti ich podielov 1 a 1.

3. Problémy v správaní žalovaného voči žalobkyni sa začali objavovať v zásade už krátko po tom, ako sa

zoznámi v roku 2014. Žalovaný po začatí ich vzťahu požadoval od žalobkyne, aby otehotnela, pričom jej
za to, že neotehotnela hovoril aká je neschopná. Žalovaný bol voči žalobkyni nervózny, vulgárny a drzí,
čo však pripisovali stresu v práci. K prvému fyzickému útoku žalovaného voči žalobkyni došlo už v roku
2016. V roku 2017 žalobkyňa prvýkrát po útoku žalovaného privolala na pomoc políciu, kedy ju žalovaný
fyzicky napadol, túto udieral a kopal z dôvodu podľa jeho názoru zle uvarených halušiek. Na základe
predmetného incidentu bol žalovaný aj obmedzený na osobnej slobode a umiestnený v CPZ. Správanie

sa žalovaného sa však aj napriek zásahu polície nezlepšilo, žalovaný žalobkyňu neustále ponižoval a
urážal.Keďžalovanýprišieldomovzpráce,vždysivyžadovalticho,čovšakprimaloletýchdeťochnebolo
úplne možné, čo v žalovanej následne vzbudzovalo agresivitu. Žalovaný dokonca vyčítal žalobkyni aj
skutočnosť,kedyvroku2018vdôsledkuvysokéhostresupotratila,kedyjutiežoznačovalzaneschopnú.
Keď žalobkyni v tom istom roku objavili myóm na prsníku, žalovaný ju obvinil, že si to len vymyslela,

aby nemusela pracovať. Okrem fyzického násilia, ktoré sa s rôznymi odstupmi v domácnosti zo strany
žalovaného stále opakovalo, vyvíjal žalovaný voči žalobkyni aj iné rôzne druhy násilia. Žalobkyňa bola
obmedzovaná v stretávaní sa s kamarátmi, zabraňoval jej v stretávaní s rodinou, vyhadzoval ju z domu,
ako si od nej tiež napríklad vyžadoval pohlavný styk napriek jej nesúhlasu, a to aj po predchádzajúcich
útokoch z jeho strany.

4. Napriek uvedenému násilnému správaniu žalovaný žalobkyňu dotlačil k ich sobášu, ktorému sa
žalobkyňa neúspešne snažila vyhnúť. Situácia sa nezmenila ani po tejto udalosti, kedy násilné správanie
sa žalovaného voči žalobkyni naďalej v rôznych formách pokračovalo. V lete roku 2019 dokonca
žalovaný žalobkyňu ohrozoval nožom, ktorý jej držal pod krkom. V októbri roku 2020, keď sa strany

dohadovali na definitívnom rozchode, po tom čo žalobkyňa predniesla svoj návrh, ako by si rozchod
predstavovala vyriešiť pokojnou cestou, žalovaný ju udrel silou do rebier, kedy žalobkyňa spadla na
zem a na chvíľu stratila vedomie. Po tomto incidente žalovaný žalobkyni zrušil aj prístup na bankový
účet, čím jej zamedzil v hospodárení so spoločnými peniazmi. Dňa 11.02.2021, po príchode žalovaného
domov z práce, žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu, kedy táto zo strachu utiekla k susede od ktorej

privolala políciu, nakoľko jej žalovaný vzal mobilný telefón. Na základe tohto incidentu bol žalovaný už v
tom čase vykázaný zo spoločného obydlia. K postupu, kedy žalovaný žalobkyni zobral mobilný telefón
tiež dopĺňame, že išlo o pravidelnejšie konanie žalovaného, ktorý tak postupoval, aby si žalobkyňa
nemohla privolať pomoc. Žalovaný dokonca žalobkyni dvakrát telefón aj rozbil. Po skončení doby
vykázania žalovaný žalobkyňu presvedčil, že sa zmení, že bude všetko v poriadku a aby ho pustila

naspäť domov. Po naliehaní žalobkyňa aj na základe skutočnosti, že mali spoločné dieťa, súhlasila.
Situácia v domácnosti sa však rýchlo vrátila do stavu pred vykázaním žalovaného. Keď žalobkyňa
otehotnela, žalovaný ju posielal na potrat, hoci vedel, že jej takýto postup jej presvedčenie nedovolí.
Počas tehotenstva žalovaný žalobkyňu taktiež fyzicky napádal, kedy ju udieral zväčša do hlavy.
5. Nasledujúce obdobie bolo tiež naďalej sprevádzané vulgárnym a agresívnym správaním sa

žalovaného, ktorý okrem toho, že využil možnosť ísť na materskú dovolenku, sa po tomto období už
nijakým spôsobom nepodieľal tak na chode domácnosti, ako ani na výchove detí, kedy deťom všetky
potreby zabezpečovala aj finančne taktiež len žalobkyňa. Ak aj žalovaný žalobkyni poskytol financie
na nákup (len jedenkrát), tento po nákupe žalobkyni vyčítal obsah nákupu. Ako je spomenuté vyššie,
neprípustné správanie sa žalovaného sa stále stupňovalo, pričom žalovaný čoraz väčšmi obracia svoju

agresiu aj voči deťom. Okrem uvedeného boli deti pravidelne svedkami aj priamej agresie žalovaného
voči žalobkyni, pričom ich pribúdajúcim vekom sa čoraz častejšie začali stavať aj na jej obranu pred
žalovaným. Žalovaný tiež začal rozbíjať, prípadne odnášať vybavenie domu, nakoľko podľa jeho slov
patrí všetko len jemu. Žalovaný si takto zo spoločnej domácnosti odniesol napríklad televíziu, hadicu
zo sprchy, dvierka z práčky alebo napájací kábel na kávovar. Správanie žalovaného sa ku dnešnému

dňu ako je spomenuté stále vyhrocuje, zvyšuje sa intenzita jeho útokov, ako aj tiež pribúdajú viaceré
formy násilia.6. Situácia v domácnosti strán sa naposledy vyostrila dňa 15.01.2025. Podľa informácií dostupných
žalobkyni, sa žalovaný už v priebehu dňa, kedy bola žalobkyňa v práci, chodil vypytovať jej dcéry, kto
bol v ich domácnosti počas jeho neprítomnosti. Okrem uvedeného pred dcérou žalobkyne žalovaný

žalobkyňu urážal, na základe čoho dcéra žalobkyňu aj telefonicky kontaktovala. Keď sa žalobkyňa vrátila
aj s maloletým synom domov, žalovaný ešte pred tým čo sa stihla čo i len vyzuť, túto začal konfrontovať
s otázkami kto u nich bol, čo si to dovoľuje a že si nepraje, aby si domov vodila návštevy. Pre doplnenie
uvádzame, že žalobkyňu bol navštíviť jej švagor s dcérou vo veku maloletej A., kedy sa boli spolu zahrať
v detskom centre. Keď žalobkyňa na slovné útoky od žalovaného nereagovala, tento presunul svoje

agresívne správanie voči maloletému E.. Keď sa E. ozval, aby mu dal žalovaný pokoj, žalovaný na E.
fyzicky zaútočil, tohto sotil silou do steny, pričom E. spadol na zem. Na uvedené žalobkyňa pochopiteľne
zareagovala spôsobom, aby so správaním voči synovi prestal. Na uvedené žalovaný reagoval agresiou
voči žalobkyni, kedy túto prefackal, začal jej trhať bundu, ťahal ju po chodbe až ku schodom z ktorých
takmer spadla, pričom sa v zápale hnevu chcel dostať k synovi, ktorému nadával do „soplákov“ a tvrdil,
že si s ním veľmi ľahko poradí. Žalovaný vo fyzickom útočení naďalej pokračoval, pričom schmatol

maloletého E., ktorý spadol na zem a následne udrel do hlavy žalobkyňu, ktorá tiež spadla. Po tomto
útoku sa do situácie zapojila aj dcéra žalobkyne E. F., ktorá sa snažila žalobkyňu a brata ochrániť.
Keď žalovaný začal útočiť aj na E., žalobkyňa sa postavila zo zeme a dcéru sa snažila brániť, kedy od
žalovaného obdržala ďalší úder v dôsledku ktorého opäť spadla na zem. Žalovaný následne začal na
E. F. kričať, že sa má pobaliť a vypadnúť z domu, na čo žalobkyňa už z obavy o svoj život a zdravie,

ako aj život a zdravie detí, privolala telefonicky na pomoc políciu. Žalobkyňa spoločne s deťmi odišla
von, pričom na ňu ešte žalovaný ďalej kričal. Po príchode policajnej hliadky príslušníci PZ osoby na
mieste vyťažili, pričom skutkový stav opísaný vyššie sa zhoduje aj zo zisteniami polície uvedenými v
priloženom úradnom zázname. Ako z priloženého úradného záznamu polície tiež vyplýva, žalovaný sa aj
v prítomnosti polície správal neadekvátne, kedy odmietal poskytnúť súčinnosť, v čoho dôsledku boli voči

nemu využité donucovacie prostriedky v obave z jeho možného úteku a následne bol predvedený na
ObvodnéoddeleniePZZavar.Popodanívysvetleniazostranyvšetkýchzúčastnenýchosôbbolžalovaný
na základe zistených skutočností dňa 15.01.2024 v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore
vykázaný zo spoločného obydlia na adrese B. XXX, nakoľko bolo, ako to vyplýva zo zákona a úradného
záznamu, možné zo strany žalovaného očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť

závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Vyššie opísaný incident je v súčasnosti prešetrovaný ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch,
pod č. H./XXXXXX.

7. Ako je vyššie uvedené, žalobkyňa bola celkom zrejme po dlhšiu dobu obeťou domáceho násilia

páchaného zo strany žalovaného. Opakujúce sa napätie, strach a fyzické a psychické útoky voči jej
osobe, ktoré musela prežívať sa už odrážajú aj na jej psychickom zdraví, ako aj na psychickom zdraví
detí žijúcimi so stranami v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho sa agresívneho
správania žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu.
Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva

jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť, a to aj s
ohľadom na doterajšie správanie sa žalovaného. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že po uplynutí účinnosti
vykázania sa žalovaný opätovne dostaví do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej
osobu a opätovne bude k tejto agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa ďalej
poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu predstavuje v súčasnosti už

neprimeraný psychický stres, rovnako ako takýto kontakt predstavuje neprimeraný stres aj pre deti,
ktoré konanie žalovaného veľmi zle znášajú. Považujeme tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť,
že prejavy agresivity zo strany žalovaného boli výrazne neprimerané, pričom tieto neboli podnietené
akýmkoľvek nevhodným správaním sa žalobkyne. Máme za to, že obdobný stav je pre psychickú
integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne

nežiadúci. Žalobkyňa v súčasnosti už nevidí východisko zo situácie v ktorej sa ocitla, a teda je nútená
na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej
umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej
republiky, tj. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej
približovať, ako aj približovať sa k domu v ktorom spoločne žili. Žalobkyňa ku dnešnému dňu na tunajšom

súde tiež podala návrh na rozvod manželstva strán. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa
odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva
bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného voči
nej, ktorá bola ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru.8. Žalobkyňa k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila Správu Okresného
riaditeľstva policajného zboru o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 17.01.2025, Nález ošetrujúceho

lekára z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 15.01.2025, lekársku správu ošetrujúceho lekára zo dňa
15.01.2025, výpis z listu vlastníctva na C. XXXX.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno

strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo
iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú

integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,

ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,

opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

13. Podľa § 328 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327,

nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

14. Podľa § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

15. Podľa § 330 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie
bude trvať len po určený čas (1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (2).

16. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Akbol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý

bolo nariadené.

19. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

20. Podľa § 337 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred

začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia
podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (3).

21. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. zákon o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „zákon o Policajnom zbore“) platí, že: „policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu

alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia
(ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok
na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň

vykázania.Policajtjeoprávnenývykázaťzospoločnéhoobydliatakútoosobuajpočasjejneprítomnosti.“

22. Podľa § 27a ods. 2 zákona o Policajnom zbore platí, že: „počas vykázania zo spoločného obydlia je
vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.“

23. Podľa § 27a ods. 3 zákona o Policajnom zbore platí, že: „vykázanie zo spoločného obydlia oznámi
policajt ústne. Vykázanej osobe policajt presne oznámi priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného
obydlia vzťahuje. Rozsah priestoru policajt určí podľa potreby preventívnej ochrany osoby, ktorá je
ohrozená útokom podľa odseku 1.“

24. Podľa článku 16 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov platí, že: „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.“

25. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že: „nikoho nemožno

mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“

26.Súdsaoboznámilsnávrhomžalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniaakoajspredloženými
listinnými dôkazmi, pričom si po ich skutkovej a právnej analýze a po vykonanom dokazovaní
prostredníctvom predložených listín v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku si ustálil nasledovný

skutkový stav: žalobkyňa a žalovaný sú manželia, pričom majú dve spoločné deti, maloletého E., nar.
XX.XX.XXXX a maloletú A., nar. XX.XX.XXXX. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti vo veľkosti ich podielov 1 a 1. Problémy v správaní žalovaného voči žalobkyni sa začali
objavovať v zásade už krátko po tom, ako sa zoznámi v roku 2014. Žalovaný po začatí ich vzťahu
požadoval od žalobkyne, aby otehotnela, pričom jej za to, že neotehotnela hovoril aká je neschopná.

Žalovaný bol voči žalobkyni nervózny, vulgárny a drzí, čo však pripisovali stresu v práci. K prvému
fyzickému útoku žalovaného voči žalobkyni došlo už v roku 2016. V roku 2017 žalobkyňa prvýkrát
po útoku žalovaného privolala na pomoc políciu, kedy ju žalovaný fyzicky napadol, túto udieral a
kopal z dôvodu podľa jeho názoru zle uvarených halušiek. Na základe predmetného incidentu bolžalovaný aj obmedzený na osobnej slobode a umiestnený v CPZ. Správanie sa žalovaného sa však
aj napriek zásahu polície nezlepšilo, žalovaný žalobkyňu neustále ponižoval a urážal. Keď žalovaný
prišiel domov z práce, vždy si vyžadoval ticho, čo však pri maloletých deťoch nebolo úplne možné, čo

v žalovanej následne vzbudzovalo agresivitu. Žalovaný dokonca vyčítal žalobkyni aj skutočnosť, kedy
v roku 2018 v dôsledku vysokého stresu potratila, kedy ju tiež označoval za neschopnú. Keď žalobkyni
v tom istom roku objavili myóm na prsníku, žalovaný ju obvinil, že si to len vymyslela, aby nemusela
pracovať. Okrem fyzického násilia, ktoré sa s rôznymi odstupmi v domácnosti zo strany žalovaného
stále opakovalo, vyvíjal žalovaný voči žalobkyni aj iné rôzne druhy násilia. Žalobkyňa bola obmedzovaná

v stretávaní sa s kamarátmi, zabraňoval jej v stretávaní s rodinou, vyhadzoval ju z domu, ako si od
nej tiež napríklad vyžadoval pohlavný styk napriek jej nesúhlasu, a to aj po predchádzajúcich útokoch
z jeho strany. Napriek uvedenému násilnému správaniu žalovaný žalobkyňu dotlačil k ich sobášu,
ktorému sa žalobkyňa neúspešne snažila vyhnúť. Situácia sa nezmenila ani po tejto udalosti, kedy
násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni naďalej v rôznych formách pokračovalo. V lete roku
2019 dokonca žalovaný žalobkyňu ohrozoval nožom, ktorý jej držal pod krkom. V októbri roku 2020,

keď sa strany dohadovali na definitívnom rozchode, po tom čo žalobkyňa predniesla svoj návrh, ako
by si rozchod predstavovala vyriešiť pokojnou cestou, žalovaný ju udrel silou do rebier, kedy žalobkyňa
spadla na zem a na chvíľu stratila vedomie. Po tomto incidente žalovaný žalobkyni zrušil aj prístup na
bankový účet, čím jej zamedzil v hospodárení so spoločnými peniazmi. Dňa 11.02.2021, po príchode
žalovaného domov z práce, žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu, kedy táto zo strachu utiekla k susede

od ktorej privolala políciu, nakoľko jej žalovaný vzal mobilný telefón. Na základe tohto incidentu bol
žalovaný už v tom čase vykázaný zo spoločného obydlia. K postupu, kedy žalovaný žalobkyni zobral
mobilný telefón tiež dopĺňame, že išlo o pravidelnejšie konanie žalovaného, ktorý tak postupoval, aby si
žalobkyňa nemohla privolať pomoc. Žalovaný dokonca žalobkyni dvakrát telefón aj rozbil. Po skončení
doby vykázania žalovaný žalobkyňu presvedčil, že sa zmení, že bude všetko v poriadku a aby ho pustila

naspäť domov. Po naliehaní žalobkyňa aj na základe skutočnosti, že mali spoločné dieťa, súhlasila.
Situácia v domácnosti sa však rýchlo vrátila do stavu pred vykázaním žalovaného. Keď žalobkyňa
otehotnela, žalovaný ju posielal na potrat, hoci vedel, že jej takýto postup jej presvedčenie nedovolí.
Počas tehotenstva žalovaný žalobkyňu taktiež fyzicky napádal, kedy ju udieral zväčša do hlavy. Situácia
v domácnosti strán sa naposledy vyostrila dňa 15.01.2025. Podľa informácií dostupných žalobkyni,

sa žalovaný už v priebehu dňa, kedy bola žalobkyňa v práci, chodil vypytovať jej dcéry, kto bol v ich
domácnosti počas jeho neprítomnosti. Okrem uvedeného pred dcérou žalobkyne žalovaný žalobkyňu
urážal, na základe čoho dcéra žalobkyňu aj telefonicky kontaktovala. Keď sa žalobkyňa vrátila aj s
maloletým synom domov, žalovaný ešte pred tým čo sa stihla čo i len vyzuť, túto začal konfrontovať s
otázkami kto u nich bol, čo si to dovoľuje a že si nepraje, aby si domov vodila návštevy. Pre doplnenie

uvádzame, že žalobkyňu bol navštíviť jej švagor s dcérou vo veku maloletej A., kedy sa boli spolu zahrať
v detskom centre. Keď žalobkyňa na slovné útoky od žalovaného nereagovala, tento presunul svoje
agresívne správanie voči maloletému E.. Keď sa E. ozval, aby mu dal žalovaný pokoj, žalovaný na E.
fyzicky zaútočil, tohto sotil silou do steny, pričom E. spadol na zem. Na uvedené žalobkyňa pochopiteľne
zareagovala spôsobom, aby so správaním voči synovi prestal. Na uvedené žalovaný reagoval agresiou

voči žalobkyni, kedy túto prefackal, začal jej trhať bundu, ťahal ju po chodbe až ku schodom z ktorých
takmer spadla, pričom sa v zápale hnevu chcel dostať k synovi, ktorému nadával do „soplákov“ a tvrdil,
že si s ním veľmi ľahko poradí. Žalovaný vo fyzickom útočení naďalej pokračoval, pričom schmatol
maloletého E., ktorý spadol na zem a následne udrel do hlavy žalobkyňu, ktorá tiež spadla. Po tomto
útoku sa do situácie zapojila aj dcéra žalobkyne E. F., ktorá sa snažila žalobkyňu a brata ochrániť.

Keď žalovaný začal útočiť aj na E., žalobkyňa sa postavila zo zeme a dcéru sa snažila brániť, kedy od
žalovaného obdržala ďalší úder v dôsledku ktorého opäť spadla na zem. Žalovaný následne začal na
E. F. kričať, že sa má pobaliť a vypadnúť z domu, na čo žalobkyňa už z obavy o svoj život a zdravie,
ako aj život a zdravie detí, privolala telefonicky na pomoc políciu. Žalobkyňa spoločne s deťmi odišla
von, pričom na ňu ešte žalovaný ďalej kričal. Po príchode policajnej hliadky príslušníci PZ osoby na

mieste vyťažili, pričom skutkový stav opísaný vyššie sa zhoduje aj zo zisteniami polície uvedenými v
priloženom úradnom zázname. Ako z priloženého úradného záznamu polície tiež vyplýva, žalovaný sa aj
v prítomnosti polície správal neadekvátne, kedy odmietal poskytnúť súčinnosť, v čoho dôsledku boli voči
nemu využité donucovacie prostriedky v obave z jeho možného úteku a následne bol predvedený na
ObvodnéoddeleniePZZavar.Popodanívysvetleniazostranyvšetkýchzúčastnenýchosôbbolžalovaný

na základe zistených skutočností dňa 15.01.2024 v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore
vykázaný zo spoločného obydlia na adrese B. XXX, nakoľko bolo, ako to vyplýva zo zákona a úradného
záznamu, možné zo strany žalovaného očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť
závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Uvedené mal súd za preukázané z predloženej SprávyOkresného riaditeľstva policajného zboru Zavar o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 17.01.2025,
z Nálezu ošetrujúceho lekára z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 15.01.2025 a z lekárskej správy
ošetrujúceho lekára zo dňa 15.01.2025.

27. Súd mal z vyššie opísaných rozhodujúcich skutočností a priložených listinných dôkazov za
preukázané, že žalobkyňa bola celkom zrejme po dlhšiu dobu obeťou domáceho násilia páchaného
zo strany žalovaného. Opakujúce sa napätie, strach a fyzické a psychické útoky voči jej osobe, ktoré
musela prežívať, sa už odrazili aj na jej psychickom zdraví, ako aj na psychickom zdraví detí žijúcimi

so stranami v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania
žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek
skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho
prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť, a to aj s
ohľadomnadoterajšiesprávaniesažalovaného.Žalobkyňasaobáva,žepouplynutíúčinnostivykázania
sa žalovaný opätovne dostaví do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a

opätovne bude k tejto agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Samotný jej kontakt so
žalovaným pre ňu predstavuje v súčasnosti už neprimeraný psychický stres, rovnako ako takýto kontakt
predstavujeneprimeranýstresajpredeti,ktorékonaniežalovanéhoveľmizleznášajú.Prejavyagresivity
zo strany žalovaného boli výrazne neprimerané, pričom tieto neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným
správaním sa žalobkyne.

28. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

29. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je
eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s
jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy
sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží

povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobkyňa.

30. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej ujme je základným ľudským právom. Právo
každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky,
ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia

ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie
je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite
človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

31. V prejednávanej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženou Správou
Okresného riaditeľstva policajného zboru Zavar o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 17.01.2025,
z Nálezu ošetrujúceho lekára z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa XX.XX.XXXX a z lekárskej správy
ošetrujúceho lekára zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené listinné dôkazy dostatočne osvedčujú dôvodnépodozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni. Na základe týchto listinných dôkazov je pre potreby
vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči
žalobkyni. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré

sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia,
ktoré by mohlo mať fatálne následky.

32. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako

dôvod na dočasné obmedzenie žalovaného vo vstupe do vyššie uvedeného domu, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, čím sa poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným
ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd preto po dôkladnom
zvážení a podrobnom preštudovaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
uloženia povinnosti žalovaného dočasne nevstupovať do domu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.

33. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku je chrániť
fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje.
Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita
alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

34. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd
mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v
prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany

partnera, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave
o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce
na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie
užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) Civilného
sporového poriadku vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia

integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného
podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu,
keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu
integrity žalobkyne.

35. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na
to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na
dosiahnutieúčeluzamýšľanéhožalobkyňou(proporcionalitanariadenéhoneodkladnéhoopatrenia).Súd
pritom prihliadal aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky,
na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne

orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou
úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

36. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo
výroku II. tohto uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu

bezpečia, pričom má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov,
stabilizácii situácie. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má
možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými
dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje
za dostačujúce na ochranu jej záujmu. Súd v otázke trvania neodkladného opatrenia zohľadnil aj to,

že žalovaný je legitímnym podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu, do ktorého
sa mu z dôvodu domáceho násilia voči žalobkyni dočasne zakazuje vstupovať. Navrhované trvanie
neodkladného opatrenia v dĺžke 2 rokov súd v tomto smere považoval za neprimerane dlhé.

37. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie

tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou
v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd
trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote ponariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

38. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr.
na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací
súd uviedol, že: „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a

prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme
oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú,
aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi
následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia
pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 Civilného sporového poriadku).“

39. Vo výroku IV. tohto uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II.
uznesenia, a síce pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia (keď neodkladné opatrenie bolo
navrhované ako časovo obmedzené na 2 roky).

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (2).

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa bola v zásade úspešná,
pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia),

z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého
konania v rozsahu 100,00 %, o čom súd rozhodol vo výroku V. tohto uznesenia. V konaní nebol pritom
tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku) použil
ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci
samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným
v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola
vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže

byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku je
povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje
aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave sp.zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXXX/XX/XXXX

zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 13.04.2017.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.