Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100025
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., D. E., právne zastúpený: KOČIŠ & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Súľovská 9, 040 11 Košice - mestská časť Západ, Slovenská republika, IČO: 52 662 624,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63
Bratislava, Slovenská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 745 625 9349
0 zo dňa 10.10.2023, vo veci rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo 745 625 9349 0 zo dňa

10.10.2023, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo
745 625 9349 0 zo dňa 12.07.2023 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.01.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.01.2024 sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 745 625 9349 0 zo dňa 10.10.2023 (ďalej
aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. 745 625 9349 0 zo dňa 12.07.2023 (ďalej aj

„prvostupňové rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil žalované rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie.

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 10.10.2023 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Prvostupňový
správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.07.2023 zamietol žiadosť o invalidný dôchodok s poukazom na

to, že žalobca nedosiahol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.

Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 25.05.2023 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 16.11.2022.

Podkladom k žiadosti bola lekárska správa na posúdenie invalidity zo dňa 25.05.2023, ktorú
vykonal posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu, v jeho neprítomnosti a to z dôvodu
platnosti opatrení, ktoré boli prijaté počas krízovej situácie. Pri posúdení vychádzal z podkladov,
ktoré predložil žalobca a tie, ktoré boli k dispozícii v zdravotnej dokumentácií žalobcu. Žalobcav roku 2018 utrpel v dôsledku dopravnej nehody úraz a došlo k poškodeniu zdravia, konkrétne
kontúzia lakťov, kolien a hrudníka, bol liečený u neurológa a ortopéda, posudkový lekár ďalej
vychádzal z lekárskych správ z pľúcnych vyšetrení zo dňa 14.01.2020, 15.01.2020 a 29.01.2020,

lekárskych správ z hematologických vyšetrení zo dňa 20.04.2021 a 02.07.2021, lekárskych správ
z kardiologických vyšetrení zo dňa 20.11.2020, 08.12.2020, 15.12.2021, 07.11.2022, 09.11.2022,
lekárskej správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 16.11.2022, lekárskych správ z ortopedických
vyšetrení zo dňa 13.09.2022, 27.09.2022, 17.01.2023, lekárskych správ z endokrinologických vyšetrení
zodňa03.04.2020,08.07.2022,lekárskychsprávzimuno-alergiologickýchvyšetrenízodňa06.09.2022,

06.09.2022 a 02.11.2022. Posudkový lekár na základe zistených podkladov zistil, že žalobca sa nestal
invalidným a to s poukazom na zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka
3, písm. b) - choroba podporného a pohybového aparátu, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčný postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, svalstva, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu
v postihnutom úseku. Na základe lekárskeho posudku posudkového lekár bola určená miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25%, čo je stredná hranica z daného percentuálneho
rozpätia miery poklesu t.j. medzi 20% až 35%. Posudkový lekár nenavýšil percentnú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10%.

4. Pred vydaním rozhodnutia žalobca zaslal prvostupňovému správnemu orgánu podanie zo dňa

09.06.2023, v ktorom poukázal, že žiadal o invalidný dôchodok, bol vyšetrený a posudzovaný
v neprítomnosti a posudkom bola stanovená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o
25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V podaní uviedol, že predložil viaceré lekárske
správy z vyšetrení, ktoré neboli zahrnuté do lekárskeho posudku, napr. vyšetrenie z ortopedickej
ambulancie zo dňa 30.05.2023, vyšetrenia z cievnej ambulancie, neurologickej ambulancie, ortopedickej

ambulancie. Rovnako žalobca poukázal na lekársky posudok pre účely posúdenia vzniku invalidity,
ktorý určil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 25 % pre chorobu obehovej sústavy, srdcové
choroby, poruchy srdcového rytmu. Žalobca uviedol ďalšie ochorenia a to anémiu, arteriosklerózu,
búšenie srdca, poruchu prekrvenia a zvýšený krvný tlak.

5. Prvostupňový správny orgán predmetné posúdenie posúdil ako podanie, ktoré smerovalo
proti posúdeniu zdravotného stavu zo dňa 25.05.2023, pričom žalobcu upovedomil o skutočnosti,
že v prípade doručenia odvolania, bude toto podanie súčasťou odvolania.

6. Prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 12.07.2023, ktorým zamietol

žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca nesplnil mieru
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou a to s poukazom
na odborný posudok o invalidite zo dňa 25.05.2023. Prílohou k rozhodnutiu bol odborný posudok
o invalidite zo dňa 25.05.2023. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18.07.2023.

7. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26.07.2023, ktoré bolo
doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.07.2023. V podanom odvolaní žalobca poukázal
na predošlé posúdenia zdravotného stavu zo dňa 09.10.2019, 21.01.2020, 07.03.2020, kde bol žalobca
uznaný trikrát invalidným v rozsahu 25 % poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a to pre chorobu obehovej sústavy. Žalobca uviedol, že v lekárskom posudku zo dňa 25.05.2023 toto

ochorenie nebolo posúdené napriek skutočnosti, že stále užíval lieky, hodnoty tlaku a pulzu boli kolísavé,
mal závrate, problémy s chrbticou, cysty na štítnej žľaze, anémiu, artériosklerózu, artrózu rovnako
poukázal, že v roku 2019 bol vyradený z evidencie nezamestnaných kvôli nepriaznivému zdravotnému
stavu. V prílohe predložil o týchto skutočnostiach listinné dôkazy.

8. V rámci odvolacieho konania žalovaný vyhotovil, v odvolacom konaní, pred vydaním rozhodnutia
odborný lekársky posudok, v ktorom zahrnul predložené lekárske správy z cievneho vyšetrenia zo dňa
21.02.2023, 28.03.2023, 01.06.2023, lekársku správu z vyšetrenia z medzistavcových priestorov zo dňa
13.04.2023, lekárske správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 30.05.2023 a 06.06.2023, lekársku
správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 16.03.2023 a 07.06.2023, rovnako boli zohľadnené lekárske

správy, ktoré už boli predmetom posúdenia v predchádzajúcom lekárskom posudku. Na základe
uvedených skutočností bolo zistené poškodenie krčnej medzistavcovej platničky, rovnako ako to bolo
zistené už predtým. Miera poklesu nebola navýšená o iné zdravotné postihnutie.9. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.10.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol podmienky vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ktoré žalobca nesplnil. Na základe odborného lekárskeho posúdenia

žalobcu, bolo zistené poškodenie medzistavcovej platničky, ktoré je zaradené do kapitoly XV., oddiel
E, položka 3, písm. b) podľa prílohy číslo 4 zákona o sociálnom poistení s určením miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť o 25%. Pre dané ochorenie je určené percentuálne rozpätie 20% až 35%.
Pre iné zdravotné postihnutie posudkový lekár nezvýšil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky uvedené v §70 a§71 zákona o sociálnom

poistení, žalobcu neuznal za invalidného. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nebola navýšená
o iné zdravotné postihnutie. Poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu na základe odborného
lekárskeho posúdenia bolo vykonané aj v rámci odvolacieho konania posudkovým lekárom, vo veci
bol zistený stav úplne, dostatočne, podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, pričom v záveroch sa posudky zhodovali. Z
uvedených dôvodov žalobca považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za správne

a zákonné a odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
16.10.2023.

Konanie pred správnym súdom

10. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 10.01.2024, ktorá bola
doručená Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.01.2024. V podanej správnej žalobe argumentoval,
že ako prvostupňové rozhodnutie, tak žalované rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového

stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne zistenie a posúdenie veci, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym
spisom a nemal v ňom oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.
Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, žalobca argumentoval, že žalovaný nezohľadnil

kardiologické vyšetrenie a ďalšie vyšetrenia do určenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť,
odkázal na listinné dôkazy, ktoré preukazovali, že žalobca trpí kardiologickými problémami už dlhodobo
a tieto neboli zahrnuté do komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, respektíve žalobca sa
nimi nezaoberal. Rovnako poukázal na nesprávne aplikované ustanovenia o miere poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť, kde ochorenie žalobcu je klasifikované v rozsahu miery poklesu vykonávať

zárobkovú činnosť od 20% do 35 %. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán nezodpovedal,
prečo uvedenú mieru určil v rozsahu 25%, pričom uviedol, že popri hlavnej diagnóze je vzhľadom na
stav možné vychádzať z miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu až hornej hranice,
teda 35 %, pričom bolo potrebné sa vysporiadať aj ďalšou kardiologickou diagnózou. Žalobca
v priebehu konania predložil viaceré lekárske správy, s ktorými sa ako prvostupňový, tak ani žalovaný

nevysporiadal. Žalobca taktiež videl aj nedostatok v riadne nezistenom skutkovom stave, keďže sa
žalovaný nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Rovnako videl
nedostatok v postupu a to, že žalovaný nerozhodol o odvolaní zákonnej lehote. V rámci podanej žaloby,
žiadal žalobca doplniť dokazovanie novým lekárskym posudkom a rovnako nariadiť výsluch osôb -
lekárov a kardiológa, aby sa mohlo vo veci náležite rozhodnúť. V žalobe priložil rozhodnutie o poskytnutí

centra právnej pomoci, kde žalobcovi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci na základe
rozhodnutia zo dňa 11.12.2023 (žiadosť žalobcu bola doručená Centru právnej pomoci dňa 15.11.2023)
apredložillistinnédôkazyozdravotnomstavežalobcu(lekárskesprávy,potvrdeniaodočasnejpracovnej
neschopnosti a iné, k veci súvisiace dokumenty).

11. Žalovaný podaním zo dňa 15.03.2024 podal k podanej správnej žalobe vyjadrenie, v ktorom
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Považoval svoje rozhodnutie za správne a zákonné, odkázal
na skutočnosť, že zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom, kde bola zistená miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť o 25%. Uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil relevantné
dôkazy a dôvody, ktoré by spochybňovali záver posudkových lekárov. Podklad na rozhodnutie

(odborné lekárske posudky) boli jasné, presvedčivé, úplné a zodpovedali kritériám uvedených v zákone
o sociálnom poistení. Žalovaný zdôraznil, že výkon posudkového lekárstva je výkon odbornej činnosti,
ktorý vyžaduje okrem vzdelania aj patričnú prax. Žalovaný vychádzal z týchto podkladov, ktoré mal
k dispozícii, lekárske posudky, ktoré boli vypracované v konaní, boli bez nejasností a vnútornýchrozporov. Mal za to, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav veci. Lekársky posudok považoval
za presvedčivý, úplný a zdôvodnený, ďalšie lekárske správy, ktoré boli predložené k správnej žalobe,
boli predložené až po vydaní rozhodnutia. Poukázal na to, že správny súd posudzuje stav rozhodujúci

v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 22.04.2024 k vyjadreniu žalovaného (podal repliku). V podanom
vyjadrení uviedol, že žalobca trpí viacerými ochoreniami, pre ktorých je znížená schopnosť pracovať
a tieto neboli premietnuté do záverov posudkového lekára. Rovnako žalobca nezistil z rozhodnutia,

prečo žalovaný ohodnotil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %, hoc je možné
dané ochorenie posúdiť až v rozsahu poklesu o 35 %, v posudku nebola zhodnotená pridružená
diagnóza a to diagnóza súvisiaca s kardiologickými problémami, ktorá bola v minulosti predmetom
posúdenia a bola ohodnotená v rozsahu 25 %. Rozhodnutie žalovaného, ako i lekársky posudok,
považuje za nesprávny, formalistický a nedostatočne zdôvodnený. Rovnako opätovne poukázal
na zmätočnosť a nesprávny procesný postup a neskoré rozhodnutie vo veci podaného odvolania.

Navrhoval žalobe vyhovieť.

13. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.04.2024 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)
zo dňa 29.04.2024 preukázateľne doručené žalovanému dňa 29.04.2024, pričom žalovaný sa v lehote
stanovenej správny súdom, ani po jej márnom uplynutí, už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku).

14. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.01.2025. Žalobca zotrval na podanej žalobe,
uviedol, že žalovaný nezohľadnil celkový zdravotný stav posudzovanej osoby, jednotlivé diagnózy
boli systematicky kúskované, pričom nebolo relevantne zdôvodnené, prečo miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť bola určená o 25 %, hoc rozsah pre dané ochorenie stanovoval rozsah od 20% do

35%, nebolo zohľadnené množné zvýšenie o 10% pre pretrvávajúce kardiologické ochorenie, pričom
po zvážení všetkých skutočností bolo možné dosiahnuť mieru funkčnej poruchy v rozsahu 45%, čím
by žalobca spĺňal podmienky na priznanie nároku na dôchodok. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení,
považoval rozhodnutie za správne a zákonné, mal za to, že podklad na rozhodnutie - odborný lekársky
posudokvychádzalzozdravotnejdokumentácie,jeobjektívnyavysporiadalsasovšetkýmiochoreniami.

Hodnotenie odborných lekárskych nálezov spadá do výlučnej právomoci posudkového lekára. Súd
zisťoval v rámci konania od právneho zástupcu žalobcu, či žalobca doposiaľ trpí kardiovaskulárnym
ochorením. Súd návrh na vykonanie odborného lekárskeho posudku zamietol a to z toho dôvodu,
že súd vychádzal zo zostavu zisteného v čase rozhodovania žalovaného, tento stav bol postačujúci
na rozhodnutie vo veci a vykonanie ďalšieho lekárskeho vyšetrenia, by bolo nehospodárne a neúčelné,

konanie by sa tým predĺžilo. Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobe vyhovel.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom
medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je
žalobcom fyzická osoba.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní

podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a
sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných
právach a povinnostiach.(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálneho poistenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového

poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola XV. Choroby podporného a pohybového
aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.- degeneratívne

zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b) - s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalovéhokorzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s ohľadom na pracovné zaradenie, je miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti 20-35 %.

29. Podľa § 191 SSP ods.1 správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrení orgánu verejnej správy, ak
písm.d./ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a
písm.f./ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu.

Právny názor správneho súdu

30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)

nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky
zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok
dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia

je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

32. Vrámcisprávnehoprieskumusúdtedaskúmaajprocesnépochybeniasprávnehoorgánunamietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

33. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a

aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť,
že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému

výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Žalobca
namietal predovšetkým nesprávne ohodnotenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, žalovaný
nezohľadnil pri posudzovaní nároku žalobcu predložené lekárske správy ako aj ďalšie ochorenia žalobcu

35. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok

stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Jednou z týchto podmienok je, aby
sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu jeuvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení. V
preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že
podľa posudkových lekárov žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov, ako aj na podklade dostupných, žalobcom v
administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným
s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. U žalobcu bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou v rozsahu 25%.

36. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola stanovená
po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, pričom posudkový lekár v konaní pred

prvostupňovým orgánom, tak i posudkový lekár v konaní pred žalovaným, zhodne zistili mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo
určené poškodenie chrbtice: degeneratívne zmeny na chrbtici podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom
poistení, Kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca
dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtice a medzistavcových

platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s F. G. H. D. I., D. D. B., obmedzenie
pohybu v postihnutom úseku (v rozpätí 20-35 %). Za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená
percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

37. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v

rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie
zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Zákon o
sociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje postup pri posudzovaní(pri určení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť). Orgán verejnej správy dokazovanie vykonáva podľa § 196 a nasl.
zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými

lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v
rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Lekárska posudková činnosť je v zmysle zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve

nemajú oprávnenie ani na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa)
ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to,
či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné,
objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane aj

NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30. 07. 2024 cit. : „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153

ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil
k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým

dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný,
a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“ Rovnako
konajúci správny orgán nemôže posudok nahradiť vlastným posúdením, skutočnosti z odbornej stránky.
Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamijespravidlarozhodujúcimdôkazompreposúdeniesprávnostiazákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia. (Napríklad Rozsudok NSS SR 6Ssk/15/2022 zo dňa 10.05.2023 ).

38. V preskúmavanom prípade sa žalobca oprávnene domáha odpovede na otázku, prečo miera
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v strednom rozsahu, teda na 25 %, pričom
nebolo odpovedané, prečo nebola použitá vyššia miera poklesu (v hornej hranici až 35%). Rovnako
v odbornom lekárskom posudku a rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu a žalovaného ,
absentovala odpoveď, prečo, ak v minulosti bol žalobca posudzovaný príslušným posudkovým lekárom

a bolo mu zistené srdcové ochorenie (sínusová tachykardia srdca) s mierou poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť o 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a táto skutočnosť tvorila podklad
na predošlé rozhodnutie, táto skutočnosť nebola v prejednávanom prípade zohľadnená. Z pohľadu
súdu nebola táto skutočnosť náležite odôvodnená a to prečo nedošlo k zohľadneniu pri určení
miery poklesu toto pridružené ochorenie aktuálneho ochorenia, ktorým trpí žalobca. V rozhodnutiach
(aj v lekárskych posudkoch) absentuje akékoľvek logické zdôvodnenie, aby nezaujatý pozorovateľ,

a teda aj súd pochopil, či už z rozhodnutia alebo odborného lekárskeho posudku, na základe
akých kritérií toto ochorenie nebolo posúdené a nemá vplyv na prípadné zvýšenie miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť. Skutočnosť, či posudkový lekár zvýši mieru poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť, z dôvodu existencie tzv. pridruženého ochorenia, závisí na jeho rozhodnutí. Zároveň však
musí byť toto rozhodnutie zdôvodnené. V danom prípade môže žalovaný, ako i prvostupňový orgán

dospieť k tomu, že dané ochorenie nemá vplyv na prípadné zvýšenie miery poklesu, ale musí
uvedený záver aspoň jednoduchým spôsobom zdôvodniť. Z predložených lekárskych správ vyplýva,
že žalobca naďalej navštevuje kardiologickú ambulanciu, rovnako z administratívneho spisu súd zistil,
že v predošlých konaniach bola ochoreniu srdca určená určitá miera poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť, dokonca v hornej hranici -25%. Správny súd nedáva za povinnosť žalovanému, aby sa

vysporiadal úplne s každou námietkou žalobcu, v danom súdenom prípade, keď žalobcovi bolo
srdcové ochorenie posúdené posudkovým lekárom, je v tomto prípade priam žiaduce, aby odpoveď
pre žalobcu, či už v prvostupňovom, alebo v druhostupňovom rozhodnutí bola dostatočná, úplná,
komplexná a bolo mu vysvetlené, prečo nebolo ďalšie pridružené ochorenie posúdené v jeho prípade.
Keďže zdravotný stav žalobcu už bol posúdený v minulosti pre účely posúdenia invalidity, v aktuálnom

posudku uvedená skutočnosť nebola vysvetlená a zohľadnená(napr. či ochorenie je v menšej
intezite, nemá vplyv na hlavné ochorenie a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podobne),
preto uvedenú námietku uznal súd za dôvodnú. Nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vo vzťahu
k tejto skutočnosti až v takej miere, že spôsobuje jeho nezákonnosť, pretože vznesená námietka
k ochoreniu srdca, bola v minulosti posúdená relevantným a objektívnym spôsobom, narúša posudkové

závery lekárov v prejednávanej veci. Správny súd v žiadnom prípade nevystupuje v úlohe odborného
posudzovateľa, pretože posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou
medicínskou otázkou a preto ako žalovaný, tak ani súd nemôže o tejto odbornej otázke urobiť vlastný
úsudok. Objektívne a kompletné posúdenie môže vykonať iba zákonom určený posudkový lekár, tak
ako je uvedené v § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, je však nevyhnutné, aby posudok

spĺňal požiadavku úplnosti a celistvosti, presvedčivosti a vysporiadal sa so všetkými podstatnými
skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci.

39. Vo vzťahu k námietke, ktorú žalobca produkoval a to, že nebolo rozhodnuté včas, uvedená námietka
z pohľadu správneho súdu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, spôsobuje iba prípadnú možnosť pre

žalobcu, pre prípad, že by postupom žalovaného mohlo dôjsť u žalobcu ku škode, domáhať sa v prípade
vzniku škody, nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z. Rovnako postup,
kedy podanie zo dňa 09.06.2023 prvostupňový správny orgán údajne nevzal do úvahy a nevysporiadal
sa s ním v rámci rozhodnutia, toto podanie sa nachádza v administratívnom spise, bolo predložené
žalovanému spolu s odvolaním. Správny súd uvádza, že lekárske správy uvedené v podaní boli

predmetom ďalšieho odborného lekárskeho posúdenia zo strany prvostupňového správneho orgánu.
Zároveň správny súd dodáva, že s podaním sa vysporiadal a oboznámil žalovaný, ktorý čiastočne
v rámci dvojinštančnosti správneho konania takto „zhojil“ prípadnú nezákonnosť prvostupňového
konania. Správny súd uvádza, že ďalšími odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca namietal sa zaoberal len
čiastočne, okrajovo, keďže, tie vzájomne súvisia s hlavným a nosným dôvodom nepreskúmateľnosti

rozhodnutiavčasti,vktorejsanedostatočnevysporiadalsexistenciouďalšiehoochoreniažalobcu,preto
nedáva ani odpoveď na všetky dôvody odvolania vo svohom rozhodnutí.40. Vo vzťahu, k navrhovanému vykonaniu lekárskeho posúdenia zo strany žalobcu a návrhu žalobcu
vykonať výsluch svedkov, správny súd nevidel dôvod vykonať ďalšie dokazovanie, ako i vykonať výsluch
svedkov (posudkových lekárov), nakoľko uvedené nebolo by hospodárne, účelné a nebolo možné

v rámci súdneho konania takýmto spôsobom zhojiť čiastočnú nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Navyše
úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov.

41. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové

zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné
skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Z ust. § 195 ods. 1, 2 Zákona o
sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná
obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Z ust. § 218 ods. 1 cit. zákona vyplýva pre
odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v
celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.
Vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ
a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi

orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať
zdravotnýstavžalobcuasámtakurčovaťjehorozhodujúcezdravotnépostihnutie,resp.posudzovaťjeho
zdravotný stav a prípadné komplikácie vyplývajúce z jeho rozhodujúceho ochorenia. Preto správny súd
skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné,
či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú

náležite odôvodnené. Závery z lekárskych posudkov vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, od ktorého sa odvíja určenie
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, jeho prípadné zvýšenie, neboli
dostatočne odôvodnené(existencia ďalších ochorení a prípadná aplikácia/neaplikácia zvýšenia miery
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ). V odborných posudkoch absentuje zmienka, prečo nedošlo

k prípadnému navýšeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10% (postupom podľa §
71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), rovnako absentuje aspoň jednoduchá zmienka o tom, prečo nie
je v prípade posúdenia hlavného ochorenia určená horná hranica miery poklesu (35%), ale iba približne
strednáhranicamierypoklesuvykonávaťzárobkovúčinnosť(25%).Správnysúdmázato,žeposudkový
lekár žalovaného sa v dostatočnom rozsahu nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami,

z obsahu posudku nie je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu prislúchajúcej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

42. Ďalšou úlohou žalovaného (teda aj prvostupňového správneho orgánu), bude v ďalšom konaní
svoje rozhodnutie, ako i podklad pre toto rozhodnutie (odborný lekársky posudok) zdôvodniť vo vzťahu

k existencii ďalšieho zdravotného ochorenia (ochorenie srdca), ktoré dokonca bolo v minulosti už
predmetom odborného lekárskeho posúdenia pre účely posúdenia nároku na priznanie invalidného
posudku. Ak predmetné ochorenie pretrvávalo, je potrebné riadne vysvetliť, či toto ochorenie môže mať
alebo nemôže mať vplyv na mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a či a ako tzv. „pridružené
ochorenie“, je/nie je spôsobilé zvýšiť mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10%

(postupom podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Ak nie je spôsobilé zvýšiť mieru poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť, zdôvodniť, prečo nie je. Uvedené zdôvodnenie je nevyhnutné najmä
v tomto konkrétnom preskúmavanom prípade, keďže v minulosti už bolo predmetom odborného
lekárskeho posúdenia a v rámci posúdenia bola stanovená miera poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 25%, čo v rámci zákonom stanoveného rozsahu zaradenia ochorenia predstavovalo

hornú hranicu (15%-25%). Táto skutočnosť tvorí odlišnosť od iných posudzovaných prípadoch(v tomto
prípade existencia predchádzajúcich odborných lekárskych posudkov), kedy fyzická osoba môže mať aj
ďalšie ochorenia, ktoré však v rámci zdôvodnenia nevyžadujú takú mieru odôvodnenia aplikácie (resp.
neaplikácie) ďalšieho zvýšenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť (najviac o 10%). Rovnako
je potrebné, aby v rámci posúdenia žalobcu, keďže žalobcovi bola stanovená miera poklesu vykonávať

zárobkovú činnosť v rozsahu 25%, čo približne v strednej časti zákonom určeného rozpätia (20%-35%),
aspoň v základnom rozsahu vysvetliť, prečo nebola aplikovaná horná hranica rozpätia miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť.43. Súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods.6 SSP, podľa ktorého, právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správny v ďalšom
konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom

správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku
uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

44. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného
podľa § 191 ods.1 písm d./, f./, SSP zrušil.

46. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

47. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).