Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201453
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, E., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD.,
advokátom, so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 42 155 100, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o správnej žalobe v sociálnych veciach,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného F. C.: XXXXX/XXXX/XXX, F. G.: H. XXX/XXXXX/
XXXX/I., F. J.: XXXXX/XXXX J. D. XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok
na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

BA-7Sa/64/2021

14

BA-7Sa/64/2021

I. Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňovým rozhodnutím – platobným výmerom F. C.: XXXXX/XXXX/XXX, F. G.: H. XXX/XXXXX/
XXXX, F. J.: XXXXXX/XXXX J. D. XX.XX.XXXX Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou –
pobočka Trenčín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 5 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom
z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj
ako „zdravotná poisťovňa“ alebo „ďalší účastník konania“) rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť
zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume
4.130,00 EUR podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení

zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako „zákon č. 580/2004 Z. z.“)
a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 SP v sume 5,00 EUR do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto platobného výmeru (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie “). Správny orgán prvého
stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bol dňa 14.10.2015 doručený návrh podľa §17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. na vydanie rozhodnutia platobným rozkazom z dôvodu pohľadávky
na poistnom vyplývajúcej z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.130,00 EUR spolu
s námietkami platiteľa poistného a stanoviskom zdravotnej poisťovne. Ďalej sa správny orgán prvého

stupňa v odôvodnení odvolal na skutočnosti uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne s uvedením, že na
ich základe vydáva prvostupňové rozhodnutie.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 24.11.2015, v ktorom namietal
miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, neodôvodnenosť resp. absenciu riadneho
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, porušenie povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods.

2 Správneho poriadku, ktorý mu neumožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho
zistenia pred vydaním rozhodnutia. Ďalej namietal skutočnosť, že nedoplatok mal vzniknúť z príjmov
z kapitálového majetku a ostatných príjmov podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Sporný
príjem vznikol na základe príkaznej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, pričom zákon
nestanovuje, že príkazník je povinným platiteľom zdravotného poistenia a poukázal tiež na to, že
právnická osoba v postavení príkazníka nemá povinnosť platiť zdravotné odvody. V tomto prípade išlo

o jednorazový príjem, ktorý sa už neopakoval a ktorý nie je možné charakterizovať ani ako príležitostný.
Žalobca namietal aj uloženie povinnosti nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania s poukazom na §
31 Správneho poriadku, podľa ktorého trovy konania znáša účastník, ktorému vznikli.
3. Zdravotná poisťovňa v stanovisku zo dňa 16.12.2015 k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie
žalobcu považuje za nedôvodné, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vecne a miestne

príslušným orgánom, v odvolaní žalobca neuviedol nové skutočnosti ani nové argumenty oproti tým,
ktoré uviedol v námietkach proti ročnému zúčtovaniu poistného a zdravotná poisťovňa sa pridržiava
svojho stanoviska k týmto námietkam. Poukázala na ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d), § 11, § 13 ods.
7 zákona č. 580/2004 Z. z. a § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). V prípade žalobcu bol príjem získaný na základe príkaznej

zmluvy posúdený ako ostatný príjem podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., keď príkazca síce neplatí
preddavky na poistné, ale je povinný zaplatiť poistné na zdravotné poistenie v rámci ročného zúčtovania
poistného. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.02.2016 vyjadril nesúhlas so stanoviskom zdravotnej
poisťovne zo dňa 16.12.2015 z dôvodov uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
4. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím F. C.: XXXXX/XXXX/

XXX, F. G.: H. XXX/XXXXX/XXXX/I., F. J.: XXXXX/XXXX J. D. XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobcu uviedol, že z § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.
z. vyplýva, že úrad vydá platobný výmer iba na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej
poisťovne, a preto nemusí odôvodnenie platobného výmeru obsahovať odôvodnenie. Príslušnosť úradu

na rozhodnutie vo veci je určená podľa § 5 Správneho poriadku v osobitnom predpise, a to v § 18 ods.
1 písm. a) bod 3 a § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. Vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti správneho
orgánu prvého stupňa na konanie a rozhodovanie vo veciach pohľadávok na poistnom na verejnom
zdravotnom poistení a o úrokoch z omeškania poukázal žalovaný na § 18 ods. 3 a § 23 ods. 1 písm.
c) zákona č. 581/2004 Z. z., § 6 ods. 2 Správneho poriadku a Smernicu žalovaného č. 13/3/2010

Organizačný poriadok, účinnú od 01.01.2012. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol podrobný výpočet
sumy poistného za rok 2014. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že v prípade príjmu z príkaznej
zmluvy išlo o výnimočný, jedinečný a jediný, a teda nie príležitostný príjem žalobcu, keďže podľa
obsahu zmluvy išlo o činnosť vykonanú na základe príkaznej zmluvy žalobcom ako príkazníkom,
uzatvorenej podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá mala charakter príležitostnej činnosti,

inak by musel byť tento príjem posúdený ako závislá činnosť alebo ako príjem z podnikania a inej
samostatnej zárobkovej činnosti. Zdravotná poisťovňa vychádzala pri ročnom zúčtovaní poistného
z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu, na základe údajov poskytnutých Finančnou správou
SR. Trovy konania boli zdravotnej poisťovni priznané správne s odkazom na § 31 ods. 2 Správneho
poriadku, § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. a vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR

č. 765/2004 Z. z. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
II. Správna žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 04.08.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.08.2016,
sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Žalobca namietal

miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa. S interným aktom žalovaného, ktorý určoval
miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, sa žalobca nemohol oboznámiť, keďže nie
je verejne dostupný, a to napriek jeho žiadostiam a upozorneniam. Žalobca tiež namietal, že podal
žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu, na základe ktorej mal možnosť nahliadnuť do spisuv pobočke žalovaného v Trenčíne, čo pokladal za nehospodárne, keďže má trvalý pobyt v Bratislave.
Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť argumentáciu, na základe ktorej bol platobný výmer
vydaný, pretože prvostupňové rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Žalobca tiež vytkol správnemu

orgánu porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladu
na vydanie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie zároveň nepovažoval za vydané
bezodkladne po začatí konania, nešlo teda o jednoduchú vec a žalovaný mal riadne zistiť skutkový
stav a mal dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný žiadal od žalobcu
príslušnú dokumentáciu až v druhostupňovom konaní. Priznanie náhrady trov konania zdravotnej

poisťovni pokladal žalobca za nezákonné.
III. Vyjadrenie žalovaného
6. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 22.09.2016 žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.
K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedol, že žaloba neobsahuje relevantné
argumenty a námietky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ale poukazuje v prvom rade na vady
prvostupňového správneho konania, pričom žalobca ignoruje platnú právnu úpravu upravujúcu konanie

žalovaného, a to zák. č. 580/2004 Z. z. a zák. č. 581/2004 Z. z., ktoré sú vo vzťahu k Správnemu
poriadku vo vzťahu špeciality a obsahujú odlišnú právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou. Žalovaný nemal povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí konania ani podrobne
odôvodňovať vydaný platobný výmer, keďže ho vydáva na základe skutočností uvedených zdravotnou
poisťovňou v návrhu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15S/16/2014

zo dňa 03.03.2015, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžso/35/2015 zo dňa
27.07.2016, pokiaľ ide o otázku miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a náhrady trov
konania. Napadnuté rozhodnutie je po právne, skutkovej i formálnej stránke správne, vydané príslušným
orgánom, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujúce predpísané náležitosti.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 07.11.2016 uviedol, že použitie
Správneho poriadku v administratívnom konaní je namieste. Poukázal na to, že nemal možnosť pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa k návrhu zdravotnej poisťovne na jeho vydanie,
a preto došlo k porušeniu práva účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k čomu sa
nevyjadril ani žalovaný v druhostupňovom konaní. Opätovne tiež namietal určenie miestnej príslušnosti

správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v odvolacom konaní neodstránil procesné vady, ktoré vznikli
v prvostupňovom konaní, nedostatočne zistil skutkový stav veci, porušil zásadu materiálnej pravdy
a nerozhodol o odvolaní v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súd je pri povinný zistiť skutkový stav
veci vrátane vecných námietok uvádzaných žalobcom, pričom pri rozhodovaní v sociálnych veciach nie
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

8. Žalovaný sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.11.2016 nevyjadril.
V. Priebeh doterajšieho súdneho konania
9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 4Sa/24/2016-66 zo dňa 05.06.2019 žalobu zamietol
s uvedením, že žiadna zo žalobných námietok vznesených žalobcom voči napadnutému rozhodnutiu
nebola dôvodná.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas kasačnú sťažnosť zo dňa 16.08.2019, ktorou žiadal, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR rozsudkom, č. k. 7Sžsk/104/2019-105 zo dňa 26.05.2021 rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 4Sa/24/2016-66 zo dňa 05.06.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej
aj ako „rozhodnutie kasačného súdu“). V odôvodnení poukázal najmä na skutočnosť, že v konaniach

v sociálnych veciach správny súd na základe neformálneho posudzovania žaloby koná aj bez toho, aby
žaloba formálne obsahovala zákonné náležitosti. Správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a môže
prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než boli uvedené v žalobe. Správny súd nepostupoval
procesne správne, ak napadnuté rozhodnutie preskúmal len v intenciách žaloby a nekonal s ďalším
účastníkom administratívneho konania – zdravotnou poisťovňou.

11. Krajský súd v Bratislave následne uznesením, č. k. 7Sa/64/2021-118 zo dňa 08.09.2021 pribral
do konania účastníka správneho konania – zdravotnú poisťovňu. Zdravotná poisťovňa vo vyjadrení
k správnej žalobe zo dňa 07.10.2021 uviedla, že považuje pohľadávku z ročného zúčtovania poistného
za rok 2014 za oprávnenú, uplatnenú a priznanú podľa platných právnych predpisov a námietky
vznesené žalobcom považuje za nedôvodné. Pokiaľ žalobca namietal miestnu príslušnosť správneho

orgánu prvého stupňa, zdravotná poisťovňa s odkazom na § 18 ods. 3, § 23 ods. 1 písm. c) a § 18
ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. uviedla, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia
bol prvostupňovým orgánom na rozhodovanie o pohľadávkach zdravotnej poisťovne s celoslovenskou
pôsobnosťou kauzálne príslušná pobočka žalovaného v Trenčíne, a teda prvostupňové rozhodnutievydal miestne a vecne príslušný orgán verejnej správy. Poukazujúc na ustanovenia § 77a zákona č.
581/2004 Z. z. a § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uviedla, že námietka
žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia, nie je dôvodná. Žalobca

podal námietky proti výkazu nedoplatkov, ktoré boli postúpené žalovanému spolu s návrhom na vydanie
platobného výmeru. Správny orgán prvého stupňa vydal prvostupňové rozhodnutie na základe návrhu
zdravotnejpoisťovnevzákonomstanovenej15-dňovejlehoteatotorozhodnutiespĺňalovšetkyzákonom
stanovené náležitosti. Zdravotná poisťovňa uviedla, že sporná pohľadávky bola žalobcom uhradená
vrátane trov konania vo výške 5,00 EUR na účet zdravotnej poisťovne dňa 28.01.2017. Zdravotná

poisťovňa uviedla, že žalobca bol počas roka 2014 evidovaný ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., teda ako zamestnanec. Na základe oznámenia Finančnej správy SR
malžalobcapodľanímpodanéhodaňovéhopriznaniazarok2014príjmypodľa§8zákonač.595/2003Z.
z. v sume 29.500 EUR, pričom zdravotná poisťovňa nemá informácie o zmene resp. oprave zdaňovania
príjmov žalobcu za rok 2014. Z týchto príjmov bol žalobca povinný platiť poistné podľa § 13 ods. 7 zákona
č. 580/2004 Z. z.

12. Žalobca vo vyjadrení z vyjadreniu zdravotnej poisťovne zo dňa 26.11.2021 uviedol, že trvá na
podanej žalobe. K argumentácii týkajúcej sa miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa
uviedol, že v konaní nebola predložená Smernica žalovaného č. 3/2/2013 a nie je dostupná ani na
webovom sídle žalovaného, a preto ide o nepreukázané tvrdenie. Žalobca sa nestotožňuje s názorom,
že ak žalobca zdanil príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. za rok 2014, mal povinnosť platiť

poistné na verejné zdravotné poistenie aj z týchto príjmov podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004
Z. z. Žalobca ako príkazník nepatrí ani do jednej zo zákonom predpokladanej definície subjektov
povinných platiť poistné podľa § 13 ods. 7 ani podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Pojem
„príjmy z príležitostných činností“ podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. je podľa žalobcu
potrebné vykladať tak, že ide o nepravidelné príjmy z opakujúcich sa činností, nie o akýkoľvek príjem

z jednorazovej činnosti. Jednorazový príjem z príkaznej zmluvy nie je príjmom z príležitostných činností.
Poukázal opätovne na to, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti rozhodnutia
a žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.
Uvedené malo za následok úplnú nemožnosť žalobcu uplatniť svoje procesné práva a brániť sa vydaniu
prvostupňovéhorozhodnutia.Ksplneniuspornejpohľadávkynedošlodobrovoľne,alenazákladezačatia

exekučného konania, čo neznamená, že žalobca s napadnutým rozhodnutím súhlasí.
13. Zdravotná poisťovňa vo vyjadrení zo dňa 25.01.2022 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na
svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení zo dňa 07.10.2021. K tvrdeniu, že žalobca ako príkazník
nepatrí ani do jednej zo zákonom predpokladanej definície subjektov povinných platiť poistné uviedla,
že v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. a vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 116/2014

Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení
preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného
a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné
zdravotné poistenie (ďalej len ako „vyhláška“) vykonala žalobcovi ročné zúčtovanie poistného za rok
2014, keďže splnil podmienky na jeho vykonanie. Zdravotná poisťovňa pri výpočte ročného zúčtovania

za rok 2014 vychádzala z údajov poskytnutých Finančnou správou SR podľa § 29b ods. 11 zákona č.
580/2004 Z. z. žalobca bol v rozhodnom období evidovaný ako zamestnanec spoločnosti K. H. B., L.
apodľaoznámeniaFinančnejsprávySRmalpodľažalobcompodanéhodaňovéhopriznaniazarok2014
príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v sume 29.500 EUR. Zákon jednoznačne upravoval povinnosť
fyzickej osoby, ktorá má príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. d) platiť poistné aj z týchto príjmov bez ohľadu

na to, kto ich poistencovi uhradil. Zdravotná poisťovňa poukázala n to, aký charakter môže mať príjem
z činnosti na základe príkaznej zmluvy (príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania alebo ostatný
príjem podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z.), pričom na účely posúdenia príjmu je rozhodujúci obsah
zmluvy, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva a nie formálne pomenovanie zmluvy.
Podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa zdaňujú všetky príjmy, ktoré nepatria medzi príjmy uvedené v §

5 až § 7 zákona č. 595/2004 Z. z. Celkový nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2014 predstavoval
nedoplatok z príjmu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k pohľadávke
vrámcipodanejnámietkyprotivýkazunedoplatkov,ktorúajvyužilabolnáslednepísomneupovedomený
o dôvodoch nevyhovenia námietkam proti výkazu nedoplatkov oznámením zo dňa 12.10.2015.
14. Žalovaný sa k uvedeným vyjadreniam žalobcu a ďalšieho účastníka konania nevyjadril.

VI. Konanie na správnom súde
15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“16. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy

správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“

19. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
20. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 18.02.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).
VII. Aplikovaná právna úprava

22. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom
čase „Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery
vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z
neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného
predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú

starostlivosť podľa osobitného predpisu.“
23. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. „Na plnenie úloh, ktoré patria do pôsobnosti
úradu, môže úrad zriaďovať pobočky.“
24. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. „Predseda úradu rozhoduje o
zriaďovaní pobočiek úradu, ich územných obvodoch a sídlach.“

25. Podľa čl. 24 ods. 2 bod 3. Smernice č. 3/3/2013 Organizačný poriadok v znení účinnom od
23.09.2015 „Štruktúra pobočky – Pobočka sa člení na oddelenie pohľadávok a pokút na pobočke
Trenčín.“
26. Podľa čl. 24 ods. 6 písm. d) Smernice č. 3/3/2013 Organizačný poriadok v znení účinnom
od 23.09.2015 „Pobočka Trenčín na oddelení pohľadávok a pokút zabezpečuje činnosti: rozhoduje

v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie, o poplatkoch
z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.“
27. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. „Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z

verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.“
28. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. „Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže
zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je
možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania

určí úrad.
29. Podľa čl. 1 ods. 6 Metodické usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.
1/4/2008 (UD) v znení účinnom od podávanie návrhov na vydanie platobného výmeru zdravotnou
poisťovňou a platiteľom poistného v znení účinnom od 01.10.2014 (ďalej len „Metodické usmernenie“)
„Úhrada za vydanie platobného výmeru je stanovená vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady

za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov pevnou sumou
vo výške 5 eur.“
30. Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. „Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne.
Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné
meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná

poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý
pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno,
miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania
neupovedomuje.“31. Podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. „Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne
platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.“
32. Podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. „O návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť

do 15 dní odo dňa jeho prijatia.“
33. Podľa § 77a ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. „Platobný výmer sa doručuje všetkým účastníkom
konania. Zdravotnej poisťovni sa doručuje platobný výmer v dvoch vyhotoveniach. Na doručovanie sa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.“
34. Podľa § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. „Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na

úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia
odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.“
35. Podľa § 77a ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z. „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“
36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. „Poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).“

37. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. „Zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.“
38. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. „Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné

zamestnanec.“
39. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 580/2004 Z. z. „Sadzba poistného je pre zamestnanca,
samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7
14% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6.“
40. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. „Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je

základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto
príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.“
41. Podľa ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zamestnanec, samostatne zárobkovo
činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.

Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických
osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.“
42. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce
z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi
poistného výkazom nedoplatkov.“

43. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. „Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej
poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok
je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.“
44. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. „Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu
nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu,

zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu
s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním
návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia
platiteľa poistného.“
45. Podľa § 17a ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. „Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa

nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“
46. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné
zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa,
aj za tohto zamestnávateľa.“
47. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného

vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného
okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení
podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na
najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje
vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6

až 8.“
48. Podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. „Ak je výsledkom ročného zúčtovania
poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku
2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľpoistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v
§ 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania
poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a

poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11
platia rovnako.“
49. Podľa ustanovenia § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. „Proti výsledku ročného zúčtovania
poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného
alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného

zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo
poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a.“
50. Podľa ustanovenia § 29b ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. „Preukazovanie skutočností podľa § 13 a
19 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Finančná správa Slovenskej republiky s úradom. Úrad je povinný
tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.“
51. Podľa ustanovenia § 29b ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. „Finančná správa Slovenskej

republiky poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného podľa § 13
a 19 údaje z daňového priznania k dani z príjmov (ďalej len "daňové priznanie") v rozsahu číslo
daňového úradu, rok daňového priznania, dátum podania daňového priznania, identifikácia dátumu
odkladu podania daňového priznania, typ daňovníka, druh daňového priznania, rodné číslo, daňové
identifikačné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, titul, pohlavie, dátum

začiatku evidencie daňovníka, dátum ukončenia evidencie daňovníka, adresa trvalého pobytu, adresa
prechodného pobytu, štátna príslušnosť, banka alebo pobočka zahraničnej banky, číslo bankového
účtu, kód banky, úhrn príjmov zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z
dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z
výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,

poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej
činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak
dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z
výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov

invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa
osobitného predpisu, základ dane z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, základ dane z kapitálového
majetku podľa osobitného predpisu, základ dane z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, príjem
z dividend, úhrn vyňatých príjmov, úhrn povinného zdravotného poistenia, úhrn poistného na sociálne

poistenie a počet mesiacov vykonávania samostatnej činnosti.“
52. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“
VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom

53.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.
V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna

vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 13Sa, ďalej 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola
dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
54. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná

(najmä § 6 a 7 SSP).
55. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 119 a § 135
ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého

administratívneho spisu.
56. Žalobca na pojednávaní dňa 18.02.2025 uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a svojich
doterajšíchvyjadrenívoveci.Akcentovalnajmänámietkytýkajúcesaprocesnýchpochybenížalovaného
a námietky uvedené vo vyjadrení zo dňa 26.11.2021. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva nasvojom rozhodnutí, ktoré považuje za správne a zákonné po právnej, skutkovej aj formálnej stránke,
vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujúce zákonné náležitosti. Zástupca
zdravotnej poisťovne sa na pojednávaní nezúčastnil.

57. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola ustálená povinnosť
žalobcu odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 vo
výške 4.130 EUR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca mal, vychádzajúc z daňového
priznania žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, v roku 2014 tri druhy príjmov, a to príjem
zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.), príjem z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona č.

595/2003 Z. z.) a príjem z ostatných príjmov (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.). Ako hlavnú
vecnú námietku žalobca vzniesol tak v priebehu administratívneho konania, ako aj v súdnom konaní
námietku, že žalobca ako príkazník, ktorý dosiahol v roku 2014 príjem na základe príkaznej zmluvy,
nepatrí k tohto dôvodu ani do jednej zo zákonom uvedenej definície subjektov povinných platiť poistné
na verejné zdravotné poistenie. Žalovaný naopak tvrdí, že činnosť vykonávaná na základe príkaznej
zmluvy je zárobkovou činnosťou podľa zákona č. 580/2004 Z. z. a príjem z nej dosiahnutý spadá pod § 8

zákona č. 595/2003 Z. z., pričom fyzická osoba je povinná platiť poistné na verejné zdravotné poistenie
aj z tohto príjmu. Okrem uvedenej námietky žalobca namietal aj procesné pochybenia, a to miestnu
nepríslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, porušenie jeho práv ako účastníka správneho konania
(neumožnenie vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie a k spôsobu jeho zistenia), nedostatočne zistený
skutkový stav veci, nedodržanie lehôt na vydanie správnych rozhodnutí a nedostatočné odôvodnenie

prvostupňového rozhodnutia.
58. Správny súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkami žalobcu poukazujúcimi na porušenie jeho
procesných práv ako účastníka administratívneho konania. Námietku, že v prvom stupni konal miestne
nepríslušnýorgánverejnejsprávy,správnysúdpovažujezanedôvodnú.Akovyplývazvyššiecitovaných
zákonných ustanovení, žalovaný môže na plnenie svojich úloh zriaďovať pobočky a predseda úradu

rozhodujeozriaďovanípobočiekúradu,ichúzemnýchobvodochasídlach.Vsúdnomspisesanachádza
Smernica žalovaného č. 3/3/2013 Organizačný poriadok v znení účinnom od 23.09.2015, z čl. 6 písm.
d) ktorej vyplýva, že pobočka Trenčín na oddelení pohľadávok a pokút zabezpečuje činnosti: rozhoduje
v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie. Hoci Správny
poriadok pojem funkčnej príslušnosti nepoužíva, je v zásade upravená v § 6 Správneho poriadku

a určuje, ktorý organizačný útvar v rámci vecne a miestne príslušného správneho orgánu bude vo
veci konať a rozhodovať. Oprávnenie na samostatné konanie vo veci vyplýva priamo zo zákona alebo
z interného predpisu správneho orgánu. Žalovaný môže podľa zákona zriaďovať na plnenie svojich
úloh pobočky a zároveň zákon priamo neurčuje funkčnú príslušnosť konkrétneho organizačného útvaru
žalovaného na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom na verejné zdravotné poistenie.

Vnútorné pomery preto môžu byť upravené interným predpisom, v tomto prípade Organizačným
poriadkom žalovaného, ktorý určuje funkčnú príslušnosť jednotlivých pobočiek. Žalobcom namietaná
miestna (ne)príslušnosť sa stáva relevantnou až po určení vecnej a funkčnej príslušnosti. Keďže
podľa interného predpisu žalovaného bola (a aj v súčasnosti je) pobočka Trenčín jedinou pobočkou
rozhodujúcou v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie,

v tejto oblasti pôsobnosti má teda celoslovenskú pôsobnosť, aj z hľadiska miestnej príslušnosti ide
o správny orgán príslušný na konanie a rozhodovanie v danej veci v prvom stupni. Ako nedôvodnú
vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že sa nemohol oboznámiť s Organizačným poriadkom žalovaného.
Skutočnosť, že žalobca nemal k dispozícii interný predpis žalovaného upravujúci pôsobnosť jednotlivých
pobočiek samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Určenie príslušnosti

správneho orgánu prvého stupňa na konanie a rozhodnutie vo veci žalobcu bolo v konaní pred súdom
preukázané a súd nemal pochybnosti o tom, že vo veci v prvom stupni konal a rozhodol vecne, miestne
a funkčne príslušný orgán verejnej správy.
59. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré žalovaného viedli k vydaniu
prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že v tomto prípade ide o osobitné konanie, na

ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon č. 581/2004 Z. z. neustanovuje
inak. Konanie začalo na návrh zdravotnej poisťovne a o začatí konania úrad účastníkov konania
neupovedomuje. Správnemu orgánu prvého stupňa boli námietky žalobcu proti výkazu nedoplatkov
známe, keďže boli priložené k návrhu zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru z titulu
pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie zo dňa 09.10.2015. Platobný výmer je možné

považovať za osobitnú formu správneho rozhodnutia, ktoré je vydávané na základe skutočností
uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne. Zákon č. 581/2004 Z. z. neupravuje ďalšie podmienky
pre vydanie platobného výmeru, napríklad vyjadrenie účastníka konania. Na druhej strane, ako už jeuvedené v úvode tohto bodu odôvodnenie, na konanie sa Správny poriadok použije v tých častiach,
ktoré osobitná právna úprava nerieši.
60. Je síce pravdou, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho

poriadku a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je pomerne stručné a neobsahuje podrobnejšie
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania, ktoré boli správnemu orgánu známe
z príloh návrhu na vydanie platobného výmeru, čo však zodpovedá osobitnému charakteru konania a
rozhodnutia a krátkej zákonnej lehote na jeho vydanie. Na druhej strane mal žalobca následne možnosť
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatniť svoje doterajšie, prípadne aj ďalšie námietky,

čo v danej veci aj využil a žalovaný sa s jeho námietkami v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.
Žalovaný svojím postupom v prvostupňovom a odvolacom konaní zároveň dal žalobcovi primeranú
možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a navrhovať vykonanie
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 59 ods. 1
Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Rozhodnutie žalovanej

teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom
takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný
celok. Nedošlo teda k porušeniu procesných práv žalobcu v takej miere, ktorá by odôvodňovala zrušiť
napadnuté rozhodnutie pre vady prvostupňového správneho konania. Neumožnenie využitia práva
účastníka konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v prvostupňovom konaní nie je dostatočným

dôvodom zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia
vo veci samej. V predmetnej veci boli stručné argumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí
podrobne rozvedené a vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný
podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Žalobca sa
podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia vyjadril v rámci námietok podaných proti výkazu

nedoplatkov, správny orgán prvého stupňa skutočnosti zistené zdravotnou poisťovňou nedoplnil ďalším
dokazovaním a platobný výmer vydal na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne.
Žalovaný následne dal žalobcovi v druhostupňovom konaní pred vydaním napadnutého rozhodnutia
možnosť vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku výzvou zo
dňa 23.05.2016. K námietke nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny súd

uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je síce stručné, avšak v spojení s napadnutým rozhodnutím
možno konštatovať, že žalobcovi boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých mu vznikla povinnosť
zaplatiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z ostatných príjmov, ktoré nadobudol zo zárobkovej
činnosti vykonanej na základe príkaznej zmluvy v rozhodnom období. Správny súd na základe obsahu
administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaným boli dostatočne zistené všetky rozhodujúce

okolnosti dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vo veci.
61. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonom
stanovenej lehote, prípadné nedodržanie procesných lehôt správnym orgánom sa kvalifikuje ako
nečinnosť a účastník konania sa mohol domáhať nápravy príslušnými právnymi prostriedkami. Prípadné
nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia však nespôsobuje vecnú nesprávnosť či nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia.
62. Kľúčovou vecnou námietkou žalobcu bolo, že ako príkazník – fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý
dosiahol v roku 2014 príjem na základe príkaznej zmluvy, nie je povinný platiť poistné na verejné
zdravotné poistenie.
63. Z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní je zrejmé, že žalobca uzavrel dňa 20.02.2014

príkaznú zmluvu ako fyzická osoba – nepodnikateľ so spoločnosťou Pre Terra Invest, s. r. o., predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu obstarať pre príkazcu v roku 2014 jednorazový obchod spočívajúci v získaní
bonusuzafinancovaniesolárnejelektrárnesvýkonom3,3MWpostavenejvRumunskejrepublike.Výška
odmeny bola dohodnutá v závislosti od výšky bonusu vyplateného príkazcovi a splatná do 30 dní odo
dňa vyplatenia odmeny príkazcovi. Skutočnosť, že na základe uvedenej príkaznej zmluvy bola žalobcovi

v roku 2014 vyplatená odmena vo výške 29.500 EUR, nebola v konaní sporná. Žalobca uvedený príjem
uviedol aj v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 14.06.2015 v oddiele VIII. pod
položkou 1 – príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov s príležitostnej poľnohospodárskej výroby,
lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm.
a) zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca v rozhodnom čase bol fyzickou osobou, ktorá bola povinne verejne

poistená podľa zákona č. 580/2004 Z. z. V roku 2004 bol povinný platiť poistné podľa § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 580/2004 Z. z. ako zamestnanec. Fyzická osoba môže byť v rovnakom období povinná
platiť poistné z viacerých zákonných dôvodov, keďže môže mať súbežne príjmy napríklad z výkonu
závislej činnosti aj výkonu podnikateľskej činnosti, prípadne inej zárobkovej činnosti, pričom na účelypovinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie je potrebné posúdiť každú zárobkovú činnosť
zvlášť, už aj z dôvodu rozdielnych sadzieb poistného pre jednotlivé subjekty, ktoré sú povinné poistné
platiť. Z ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. vyplýva, že ročné zúčtovanie poistného sa

vykonáva za všetkých platiteľov poistného okrem štátu.
64. Ako je uvedené vyššie, žalobca mal v roku 2014 príjem z príkaznej zmluvy, z obsahu ktorej
vyplýva, že činnosť príkazníka podľa tejto zmluvy nevykonával ani ako zamestnanec ani ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Za zárobkovú činnosť sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. považuje aj
dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom

je § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca tvrdí, že príjem z príležitostných činností podľa ustanovenia
§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. je príjem, ktorý nemá charakter sústavných pravidelných
činností, ale činností nepravidelných, nie však akýchkoľvek jednorazových činností. Podľa názoru
žalobcu, ak by bolo zámerom zákonodarcu zdaniť tiež jednorazový príjem z akýchkoľvek činností,
uvedenúskutočnosťbyvyjadrilbuďexplicitnealebobypojempríležitostnývynechal,apretojednorazový
príjem z uzatvorenej príkaznej zmluvy nie je príjmom z príležitostných činností. V tomto bode si žalobca

protirečí, keďže sám v podanom daňovom priznaní uviedol príjem dosiahnutý z výkonu činnosti na
základe príkaznej zmluvy ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., teda ako
príjem z príležitostných činností. Podľa názoru správneho súdu žalobca správne v daňovom priznaní
označil tento príjem ako príjem z ostatných príjmov (príjmov z príležitostných činností). Základ dane z
príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) sa následne stáva vymeriavacím základom

pre odvod poistného z týchto príjmov (§ 13 ods. 2 a 7 zákona č. 580/2004 Z. z.). Zo skutočnosti, že
zákon č. 595/2003 Z. z. používa pojem „príjmy z príležitostných činností“ nie je možné vyvodiť záver,
že nemôže ísť o jednorazový príjem. Aj ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z.
hovorí o dosahovaní príjmu (nie príjmov) z ostatných príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobcom
preferovanýzužujúcivýkladnesledujeúčelzákonač.580/2004Z.z.anizákonač.595/2003Z.z.aviedol

by k neoprávnenému zvýhodňovaniu fyzických osôb, ktoré by mali iba jednorazový príjem z činnosti,
ktorá nespadá podľa § 5 až § 7 zákona č. 595/2003 Z. z resp. k snahám obchádzať povinnosť platiť
daň z príjmu a poistné z ostatných príjmov, ak by tieto boli vyplatené jednorazovo na základe výkonu
zárobkovej činnosti z jedného právneho vzťahu.
65. Pokiaľ žalobca uvádza, že ak by na mieste príkazníka bola právnická osoba, nevznikla by jej na

základe dosiahnutia príjmov za výkon činnosti podľa tejto zmluvy povinnosť platiť poistné na zdravotné
poistenie, čím dochádza k diskriminácii fyzických osôb, je potrebné uviesť, že zdravotné poistenie sa
vzťahuje iba na fyzické osoby. Je pochopiteľné, že právnické osoby neodvádzajú poistné na verejné
zdravotné poistenie samy za seba, keďže z povahy veci im nie je poskytovaná zdravotná starostlivosť.
Je na zvážení fyzickej osoby, aký typ zárobkovej činnosti si zvolí pre dosahovanie príjmov, aj s ohľadom

na daňové a odvodové povinnosti.
66. Žalovaný preto postupoval správne, keď na základe údajov poskytnutých Finančnou správou
Slovenskej republiky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného posúdil príjem, ktorý žalobca
dosiahol za výkon zárobkovej činnosti podľa príkaznej zmluvy, ako ostatný príjem, z ktorého je žalobca
povinný platiť poistné, a to v sadzbe podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Výška nedoplatku

na poistnom v sume 4.130 EUR bola na základe uvedeného zákonného ustanovenia zdravotnou
poisťovňou a žalovaným určená správne. Súladné so zákonom bolo aj uloženie povinnosti žalobcovi
zaplatiť náhradu trov konania vo výške 5,00 EUR, keďže išlo o trovy ďalšieho účastníka konania, ktoré
vznikli zavinením žalobcu (§ 31 ods. 2 veta za bodkočiarkou Správneho poriadku).
67. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,

pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca
v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu
k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo

spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

BA-7Sa/64/2021

2BA-7Sa/64/2021

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1

SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).