Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200023
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a A. B. C., v právnej veci žalobcu: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom (bez adresy) Prešov, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, so sídlom Floriánska 18, priečinok C/12, 041 42 Košice, právne zastúpený Centrom právnej
pomoci ustanoveným advokátom: JUDr. Ján Pavlík, so sídlom Nábrežná 13, 080 01 Prešov, adresa
pracoviska Tajovského 737/1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária
Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022, vo veci nepriznania nároku na poskytnutie právnej

pomoci, v konaní po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Svk 63/2022
z 19.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022 a vec
vracia Centru právnej pomoci, kancelária Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
prvostupňového správneho súdneho konania a kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 07.06.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE/10293/2022, ČRZ:

51797/2022 zo 16.05.2022, ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci pre účely
jeho zastúpenia v inom konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn. 6S/5/2022, ktoré a týkalo
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
v Košiciach ÚVV a ÚVTOS-491-5/31-2021 zo 06.10.2021.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva

vsprávnychveciach(čojeajdanýprípad)zKrajskéhosúduvKošiciachazKrajskéhosúduvPrešovena
Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe
žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od
01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou doručenou žalovanému
19.04.2022 žalobca žiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu pre účely jeho zastúpenia v súdnom
konaní pred Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vedenom pod sp. zn. 6S/5/2022,
predmetom ktorého bol prieskum zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkontrestu odňatia slobody v Košiciach ÚVV a ÚVTOS-491-5/31-2021 zo 06.10.2021 (ďalej len „rozhodnutie
Ústavu“).

4. Rozhodnutím č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 43105/2022 z 20.04.2022 žalovaný rozhodol, že žalobcovi
predbežne neposkytuje právnu pomoc pre účel jeho zastúpenia pred krajským súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 6S/5/2022, pretože žalobcovi nehrozí vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu zmeškanie
žiadnej procesnej lehoty, keďže žalovaný z dôvodu, že žalobca vo svojej žiadosti neuviedol a ani
prílohami k nej nepreukázal hrozbu zmeškania takejto lehoty a navyše žalovaný vyzval krajský súd

konajúci vo veci sp. zn. 6 S 5/2022 o predĺženie lehoty na cit. „... opravenie a doplnenie žiadateľovho
podania...“

5. Rozhodnutím č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 43109/2022 z 20.04.2022 žalovaný tiež prerušil svoje
konanie a žalobcu s poučením vyzval na preukázanie skutočností (napr. príjem, rodinný stav)
nevyhnutných na posúdenie jeho žiadosti o priznanie mu právnej pomoci.

6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022 žalovaný
rozhodol o nepriznaní žalobcovi nároku na poskytnutie mu právnej pomoci pre účely súdneho konania
pred krajským súdom vedeného pod sp. zn. 6S/5/2022, konajúceho vo veci prieskumu zákonnosti
rozhodnutia Ústavu.

Žalovaný uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie mu právnej pomoci pre účely správneho súdnictva
a súčasne s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o právnej pomoci“), žalovaný dôvodil, že žalobca nespĺňa
podmienku zakotvenú v tomto ustanovení, podľa ktorej žiadateľ má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Podľa žalovaného konanie

predsprávnymsúdom[vtomtoprípadepredkrajskýmsúdomsp.zn.6S/5/2022]jekonaním,ktorésvojou
povahou možno zahrnúť pod pojem „spor“, preto bolo možné, aby sa žalovaný v zmysle označeného
ustanovenia zákona o právnej pomoci zaoberal hodnotou tohto „sporu“ vedeného krajským súdom pod
sp. zn. 6S/5/2022. Podľa žalovaného, keďže predmetom prieskumu v konaní pred krajským súdom
je rozhodnutie Ústavu o zamietnutí námietky žalobcu ako povinného z exekúcie proti exekučnému

príkazu z 13.09.2021 na výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy žalobcu za účelom vymoženia sumy 630,-
Eur, ktorá vymáhaná suma, však nepresahuje hodnotu minimálnej mzdy na rok 2022, ktorá je podľa
Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo výške 646,- Eur, preto žalobca nespĺňa
zákonnú podmienku na priznanie mu bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o
právnej pomoci.

Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 23.05.2022.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca svoju včas (07.06.2022, t.j. v posledný deň 15 dňovej lehoty, pozn. súdu) podanú

žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022 odôvodnil
konštatovaním, že cit. „... výška minimálnej mzdy bola v čase sporu, v roku 2021 na nižšej hodnote a
teda spor presahoval výšku minimálnej mzdy v roku 2021.“ Žalobca k žalobe nepripojil žiadne listiny
a v závere žiadal, aby krajský súd cit. „... všetky potrebné dokumenty v danom spore...“ si vyžiadal od
žalovaného. Žalobca nežiadal o prejednanie veci na pojednávaní (krajský súd o tomto podaní žalobcu

konal pod sp. zn. 6 S/42/2022).

8. Uznesením č. k. 6 S/42/2022-5 z 08.06.2022 krajský súd s poukazom na § 57, § 182 ods. 1
a § 59 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), z dôvodu neúplnosti
a nezrozumiteľnosti podania žalobcu, vyzval žalobcu, aby odstránil jeho nedostatky a to, aby uviedol

označenie druhu žaloby, žalobné body, aby označil dôkazy, deň oznámenia napadnutého rozhodnutia,
uviedol žalobný petit a aby predložil jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to
s poučením, že ak tak žalobca neučiní krajský súd podľa § 59 ods. 3 SSP jeho podanie odmietne.

9. Reagujúc na výzvu krajského súdu, žalobca podaním 20.06.2022 oznámil, že je vo výkone trestu,

nemá právneho zástupcu a preto nevie podanie opraviť a doplniť. Súčasne žalobca žiadal, aby mu
krajský súd pridelil zástupcu „ex ofo“, keďže ako osoba vo výkone trestu má nárok na právnu pomoc.10. Uznesením č. k. 6S/42/2022-12 z 23.08.2022 krajský súd podanie žalobcu odmietol a to s poukazom
na § 59 ods. 3 SSP a s konštatovaním, že žalobca na výzvu krajského súdu svoje podanie v určenej
lehote nedoplnil a jeho nedostatky bránia ďalšiemu konaniu o ňom. V súvislosti so žiadosťou žalobcu

o pridelenie mu právneho zástupcu, krajský súd konštatoval nedostatok svojej právomoci, s dodatkom,
že na konanie vo veci priznania právnej pomoci je podľa zákona o právnej pomoci (č. 327/2005 Z.z.)
príslušný žalovaný (t.j. Centrum právnej pomoci).

11. Dňom 04.10.2022 žalovaný požiadal krajský súd o zaslanie mu podania žalobcu, ako aj rozhodnutia

krajského súdu č. k. 6S/42/2022-12 z 23.08.2022 o odmietnutí tohto podania a to z dôvodu potreby
posúdenia žiadosti žalobcu o priznanie mu právnej pomoci v tejto veci.
Rozhodnutím č. KaKE/19143/2022, ČRZ: 114113/2022 z 13.10.2022 žalovaný (Centrum) priznal
žalobcovi nárok na poskytnutie mu právnej pomoci vo veci spísania kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu
krajského súdu č. k. 6S/42/2022-12 z 23.08.2022, ako aj na jeho zastupovanie v kasačnom konaní.

12. Na základe žalobcom, prostredníctvom jemu Centrom právnej pomoci ustanoveného advokáta,
podanejkasačnejsťažnosti,NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísprávnysúd“)
uznesením sp. zn. 7Svk/63/2022 z 19.12.2022 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 6S/42/2022-12
z 23.08.2022 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší správny súd konštatoval, že obsah podania žalobcu, ktorým sa domáhal prieskumu zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022 nesvedčí pre záver
krajského súdu, že toto podanie malo nedostatky, ktoré bránili konaniu o ňom a teda sa jednalo celkom
nepochybne o všeobecnú správnu žalobu, keďže z nej bolo zrejmé, proti komu smeruje, aké rozhodnutie
je ňou napádané, kedy toto napádané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené a napokon aj dôvod žaloby,
takže podľa najvyššieho správneho súdu cit. „Správnej žalobe žalobcu tak v skutočnosti chýbal len

žalobný návrh podľa § 182 ods. 1 písm. h) SSP a jeho vyhotovenie napadnutého rozhodnutia podľa §
182ods.2písm.c)SSP.Vovzťahukžalobnémunávrhuvšaktrebauviesť,žejehozneniepriamovyplýva
z §191 ods. 1 SSP a súd jeho vlastnou formuláciou nie je viazaný (porov. § 134 ods. 1 SSP a contrario).
Kópia napadnutého rozhodnutia zasa bude súčasťou administratívneho spisu, ktorý si správny súd
pred rozhodnutím zadovažuje [§ 105 ods. 1 písm. c) SSP]. Navyše, už z obsahu žaloby je obsahovo

aj formálne zrejmé, že žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho prístup k tlačiarenskej a
kopírovacej technike tak môže byť sťažený. Uvedené nedostatky by bol dokázal odstrániť advokát,
ktorého ustanovenia sa žalobca domáhal práve s odkazom na to, že je vo výkone trestu. (...)
Správny súd v odseku 9 svojho napadnutého uznesenia vecne správne uviedol, že sám žalobcovi
advokáta ustanoviť nemôže. Opomenul však, že podľa § 26 ods. 2 SSP musí účastníka vždy poučiť o

tom, že si môže advokáta zvoliť sám alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Citované ustanovenie
nie je obmedzené len na konania, v ktorých je zastúpenie advokátom povinné, ale vzťahuje sa na
všetky konania. O to viac takáto povinnosť zaťažovala správny súd v situácii, že žalobca sa ustanovenia
advokáta domáhal, no žiadal to od celkom zjavne nepríslušného orgánu (samotného správneho súdu).
Žalobca sa tak o nesprávnom adresovaní svojej žiadosti a o nutnosti obrátiť sa s ňou na Centrum právnej

pomoci prvýkrát dozvedel až z napadnutého uznesenia, ktorým bola jeho správna žaloba odmietnutá a
keď už nemal možno odstrániť akékoľvek jej nedostatky.
Správny súd tak nepostupoval procesne správne, keď opomenul svoju poučovaciu povinnosť podľa §
26 ods. 2 SSP. (...) Kasačná sťažnosť žalobcu je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods.
1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.“

13. Po vrátení veci najvyšším správnym súdom na ďalšie konanie, krajský súd od 12.01.2023 konal
o žalobe žalobcu pod novou sp. zn. 6S/7/2023.

14. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;

viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 zákonný senát správneho súdu a to pod sp. zn.
KE-6S/7/2023.

15. Potom, ako bol žalobca prípisom správneho súdu z 18.01.2024 poučený o jeho procesných právach
a povinnostiach, mimo iné aj o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie mu právnej pomoci v tomto

súdnom konaní na Centrum právnej pomoci (poučenie bolo žalobcovi doručené 22.01.2024).
Dňa 20.02.2024 žalobca správnemu súdu oznámil, že sa obrátil na Centrum právnej pomoci za účelom
ustanovenia mu právneho zástupcu v tomto súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022.Keďže žalobca správnemu súdu nezaslal rozhodnutie Centra o jeho žiadosti, správny súd vlastným
zisťovaním v kanceláriách Centra právnej pomoci v Košiciach a v Prešove, zistil, že žalobca takúto
žiadosť podal tentokrát v Centre právnej pomoci, kancelária Prešov, ktorá 28.06.2024 správnemu súdu

oznámila, že v tej dobe ešte neprávoplatným rozhodnutím sp. zn. KaPO-20523/6738/2024-66600/2024
zo 14.06.2024 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie mu právnej pomoci v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022 v konaní vedenom pred
správnym súdom pod sp. zn. KE-6S/7/2023 a to až do doby jeho právoplatného skončenia.
Plnomocenstvo udelené žalobcom jemu Centrom ustanovenému advokátovi na jeho zastupovanie

v tomto súdnom konaní, bolo správnemu súdu doručené 04.08.2024.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe po sumarizácii obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie
mu právnej pomoci vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia Ústavu o zamietnutí jeho námietky ako
povinného z exekúcie proti exekučnému príkazu z 13.09.2021 na výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy
žalobcu za účelom vymoženia sumy 630,- Eur, ktorý prieskum bol vedený krajským súdom v konaní sp.

zn. 6S/5/2022, následne poukázal na podstatu existencie Centra právnej pomoci ako štátnej rozpočtovej
organizácieposkytujúcejprávnupomocosobámvmateriálnejnúdzi,naposkytnutiektorejjenevyhnutné,
aby žiadateľ o jej priznanie kumulatívne (t.j. naraz, súčasne) splnil všetky tri zákonné predpoklady a to
je, aby bol v materiálnej núdzi; aby spor ohľadne ktorého si uplatňuje nárok na právnu pomoc nebol
zrejme bezúspešným a napokon, aby hodnota tohto sporu (ak je vyčísliteľná v peniazoch) prevyšovala

minimálnu mzdu v čase podania žiadosti o túto právnu pomoc. Žalovaný dodal, že ak nie je splnený
čo i len jeden z uvedených predpokladov, právna pomoc nemôže byť žiadateľovi priznaná s tým, že jej
nepriznanie však neznamená, žeby si žiadateľ nemohol aj sám uplatňovať svoje nároky, ale znamená
to iba to, že žiadateľovi nebude právna pomoc hradená z prostriedkov štátneho rozpočtu. V ďalšom,
v konkrétnych okolnostiach veci žalovaný zotrval na svojich argumentoch uvedených už aj v žalobou

napadnutom rozhodnutí s tým, že hodnota sporu v prípade žalobcu bola 630,- Eur čo nebola suma
vyššia ako minimálna mzda v roku 2022, ktorá bola v sume 646,- Eur s dodatkom, že žalovaný cit. „...
pri posudzovaní nárokov žiadateľov na právnu pomoc posudzuje splnenie podmienok na poskytnutie
právnej pomoci v čase podania žiadosti žiadateľov a nie ako sa žalobca mylne domnieva v čase vzniku
sporu/začatie iného konania.“

Žalovaný argumentačne podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 10Sžo/371/2015 z 29.11.2016 kde predmetom „sporu“ ohľadne ktorého žiadateľ žiadal
o priznanie mu nároku na právnu pomoc bol prieskum rozhodnutia generálneho riaditeľa ústavu na
výkon TOS vo veci náhrady zavinených trov výkonu TOS v sume 49,23 Eur, v ktorom prípade žiadateľovi
nebol poskytnutý nárok na právnu pomoc taktiež z dôvodu, že táto suma neprevyšovala v rozhodnom

čase podania žiadosti o právnu pomoc roku 2014 sumu minimálne mzdy 352,- Eur; tiež poukázal aj na
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžk/11/2019 z 26.06.2019 a sp. zn. 2Sžo/3/2017 z 22.11.2018 a
napokon aj na dôvodovú správu k zákonu o právnej pomoci, v súlade s východiskami, ktorými žalovaný
posúdil aj v tomto prípade žiadosť žalobcu, preto navrhol jeho žalobu zamietnuť.
Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania.

17. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, prostredníctvom jemu Centrom
ustanoveného právneho zástupcu uviedol, že na svojej žalobe zotrváva s tým, že pri ustálení
hodnoty „sporu“, pre účely sporu ktorého sa žalobca u žalovaného dovolával priznania mu nároku na
právnu pomoc, žalovaný nesprávne vychádzal iba zo sumy 630,- Eur, ktorá suma mala byť v tomto

„spore“ (v exekúcii) od žalobcu vymožená, pričom podľa žalobcu pri ustálení tejto hodnoty sporu
žalovaný opomenul, že exekučný príkaz obsahoval vyčíslenie tejto pohľadávky iba ku dňu vydania
tohto exekučného príkazu, ktorá suma nie je konečnou, keďže v exekučnom príkaze sú uvedené
len predbežné trovy exekúcie, ako aj len predbežná vymáhaná suma a konečná výška vymáhanej
pohľadávky závisí od toho, kedy bude nárok vymožený a za aké obdobie bude povinný musieť platiť

úroky z omeškania. Podľa žalobcu žalovaný posúdil v jeho prípade hodnotu sporu iba formalisticky
a vôbec neozrejmil, prečo ju považuje za konečnú a to ani s ohľadom na skutočnosť, že exekučný príkaz
bol vydaný 13.09.2021 a žalobca podal žalovanému žiadosť o právnu pomoc s časovým odstupom 6
mesiacov až 19.04.2022, kedy už táto pohľadávku musela byť vyššou minimálne o úroky z omeškania
za toto obdobie. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje svoju žalobu za dôvodnú.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu uviedol, že z dôvodu, že zákon
oprávnejpomoci(č.327/2005Z.z.)neupravujespôsobakourčiťhodnotusporu,jenevyhnutnépodporne
aplikovať iné právne predpisy a to vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb (žalovaný nesprávne uvádza „č. 355/2004 Z.z.“, pozn. súdu), podľa §
10 ods. 2 ktorého cit. „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby.“ Žalovaný dodal, že podľa judikatúry súdov (Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6S/148/2020
z 02.03.2023), je hodnotou sporu iba suma o ktorú sa vedie spor a ktorá pozostáva z istiny a zo
zákonného úroku z omeškania, nie však z trov konania, ktorých výšku na začiatku konania nie je
možné určiť. Žalovaný tiež poukázal na čl. II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa

ktorého pri výpočte hodnoty pohľadávky sa nemajú brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady.
Z uvedených dôvodov považuje žalovaný žalobu žalobcu za nedôvodnú.

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

20. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

21. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

22. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením

o opravnom prostriedku.“

23. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 24.02.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie

pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie súdu

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve

preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov
verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov
verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) v znení účinnom k 19.04.2022 (t.j. ku dňu

podania žiadosti žalobcom žalovanému; ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Tento zákon
sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci (a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych
veciach,pracovnoprávnychveciach,rodinnoprávnychveciach,vkonaniachooddlženípodľaosobitného
predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).“

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická osoba má
právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, aka) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

28. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaKE/10293/2022, ČRZ: 51797/2022 zo 16.05.2022, odôvodňuje, podľa neho nesprávnym záverom
žalovaného o hodnote sporu, t.j. konkrétne o hodnote predmetu správneho súdneho konania vedeného
krajským (správnym) súdom pod sp. zn. 6 S 5/2022, predmetom ktorého bol prieskum zákonnosti
rozhodnutia Ústavu č. ÚVV a ÚVTOS-491-5/31-2021 zo 06.10.2021, o zamietnutí námietky žalobcu ako
povinného z exekúcie proti exekučnému príkazu z 13.09.2021 na výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy

žalobcu za účelom vymoženia sumy 630,- Eur, ktorá vymáhaná suma podľa žalovaného nepresahovala
hodnotu minimálnej mzdy na rok 2022 tak, ako to pre priznanie bezplatnej právnej pomoci žiadateľovi
žalovaným predpokladá cit. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z..
Žalovaný dôvodil, že jeho žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s, v dobe jeho vydania, existujúcou
súdnou praxou, v zmysle ktorej, konanie pred správnym súdom je možné považovať za spor, ktorý ak sa

týka konkrétnej majetkovej hodnoty, je oceniteľný peniazmi a jeho hodnota sa odvodzuje od sumy istiny,
ktorej sa rozhodnutie orgánu verejnej moci týka a tá sa porovnáva s výškou minimálnej mzdy v čase
podania žiadosti žiadateľom o priznanie mu právnej pomoci pre účely tohto správneho súdneho konania.

29. Vzhľadom k uvedenému tak bolo v tomto konaní v prvom rade kľúčovým posúdenie, či žalovaný

správne právne posúdil žiadosť žalobcu o priznanie mu nároku na právnu pomoc pre účely správneho
súdneho konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 6S/5/2022, keď dospel k záveru, že žalobca
nesplnil podmienku podľa cit. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z..
V súvislosti s aplikáciou cit. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. je správnemu súdu známou
skoršiarozhodovaciaprax,naktorúvosvojomvyjadrenípoukázalajžalovaný,kedyboliobdobnéprávne

vecivsprávnomsúdnictvesprávnymisúdmivyhodnocovanésozáverom,žesajednáosporovékonanie,
ktorého predmet môže byť oceniteľný peniazmi. Správny súd sa však s týmito názormi nestotožňuje
a v tomto smere sa plne identifikuje so zvermi vyslovenými Veľkým senátom Najvyššieho správneho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/3/2022 z 30.01.2024 (citáciu viď ďalej, pozn.). Podstatou správneho
súdnictva v zmysle cit. § 6 ods. 1 SSP je totižto v zásade skúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení

orgánov verejnej správy, t.j. skúmanie či aplikácia a výklad právnej normy učinené orgánom verejnej
správy obstoja v teste zákonnosti, t.j. či sú alebo nie sú v súlade so zákonom. Keďže, ten ktorý zákon
musí byť aplikovaný na všetky obdobné prípady identicky bez ohľadu na hodnotu „sporu“, tak za čelom
zabezpečenia jednotnej rozhodovacej praxe orgánov verejnej moci pri aplikácii zákonov, kontrolu ktorej
(rozumej rozhodovacej praxe) zabezpečuje správne súdnictvo, potom pre účely výkonu tejto súdnej

kontroly nesmie byť prekážkou hodnota sporu, pretože aj v konaní s nízkou hodnotou „sporu“ (čo je
skutková otázka) sa môže k posúdeniu vyskytnúť zásadná právna otázka ohľadne aplikácie právnej
normy, kontrola aplikácie ktorej v súlade so zákonom prostredníctvom súdu nemôže byť vylúčená iba
kvôli hodnote sporu, pretože identická právna otázka sa môže neskôr vyskytnúť aj v konaní s vyššou
hodnotou sporu, pre účely ktorého by už tak mohla byť táto zásadná právna otázka právne vyriešená.

Inýmislovami,súdnakontrolazákonnesúladnejaplikácieprávnejnormyregulujúcejspoločenskévzťahy
bez ohľadu na ich hodnotu, nemôže byť vylúčená zo súdnej kontroly len titulom hodnoty sporu, pretože
inak by mohla nastať situácia, že by bol správny súd vylúčený z kontroly posúdenia zásadnej právnej
otázky pri sporoch s nízkou hodnotou, aj napriek tomu, že táto hodnota ani nemusí byť v príčinnej
súvislosti s posúdením tejto zásadnej právnej otázky, avšak správny súd by bol vylúčený z jej posúdenia

v medziach zákonnosti, aj keď by toto posúdenie mohlo nastaviť mantinely zákonnosti pre prípadnú
ďalšiu aplikáciu tejto právnej normy hoc aj v sporoch s vyššiu hodnotou.

30. Ako už bolo zmienené, zodpovedaniu právnej otázky, či je predmet konania pred správnym súdom
vyčísliteľný v peniazoch na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z., sa venoval Veľký

senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „Veľký senát“) v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/3/2022 z
30.01.2024, podľa ktorého cit. „... veľký senát však zastáva názor, že na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona
o poskytovaní právnej pomoci nie je možné v správnom súdnictve vyčísliť hodnotu sporu ani v prípade
povinnosti stanovenej rozhodnutím správneho orgánu na zaplatenie určitej sumy, ...“ Uvedený záverVeľký senát odôvodnil jednako charakterom predmetu konania v správnom súdnictve, jednak úmyslom
zákonodarcu a ústavnými princípmi nasledovne cit. «17. Veľký senát v prvom rade v súvislosti s otázkou
predmetu sporu v správnom súdnictve ustálil, že primárnou úlohou správneho súdnictva je poskytovať

ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy
(§ 2 ods. 1 SSP). Túto ochranu však správne súdnictvo nezabezpečuje tým, že priamo rozhoduje o
subjektívnych právach účastníkov súdneho konania, ale tým, že preskúmava výsledky činnosti orgánov
verejnej správy, ktorými dochádza k zásahom do základných práv a slobôd fyzických a právnických
osôb (§ 2 ods. 2 SSP). Predmetom konania/sporu v rámci správneho súdnictva je teda „zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy,“ poskytovanie ochrany pred nečinnosťou a rozhodovanie v ďalších veciach určených zákonom
(§ 6 ods. 1 SSP). Takto formulovaný predmet sporu/konania v správnom súdnictve nie je možné vyčísliť
v peniazoch, hoci sa môže týkať aj konkrétnej finančnej povinnosti alebo finančného nároku.
18. Predmetom sporu v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
(hoc aj peňažne neoceniteľné), pričom len sekundárne je správnym súdnym konaním dotknutá aj

konkrétna a vymedzená finančná povinnosť uložená administratívnym rozhodnutím.(...)
20. Veľký senát tiež ustálil, že nebolo cieľom a ani úmyslom zákonodarcu, ktoré boli pretavené do §
6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, aby bol predmet sporu v správnom súdnictve
vyčísľovaný v peniazoch. Z dôvodovej správy k zákonu o poskytovaní právnej pomoci (osobitná časť
k § 6 až 8) možno vyvodiť, že prechod od bezplatného právneho poradenstva k poskytovaniu právnej

pomoci na základe vymedzených podmienok „predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú
zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na
súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom
v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti.“ Právo na poskytnutie
právnej pomoci zákonodarca previazal s troma podmienkami (i) stavom materiálnej núdze žiadateľa, (ii)

absenciou zrejmej bezúspešnosti sporu a (iii) hodnotou sporu prevyšujúcou minimálnu mzdu v prípade
sporov s oceniteľnou hodnotou sporu.
21. Pri podmienke hodnoty sporu „návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré
štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom pomere k
celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takýchto prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú

právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné
hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“
22. Uvedenú úvahu zákonodarcu je podľa veľkého senátu potrebné vnímať v kontexte princípu
bezrozpornosti právneho poriadku. V občianskoprávnych sporoch totiž zákon v zásade zakotvuje len
fakultatívne právne zastúpenie (§ 24 až § 28 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej

len „OSP“; čl. 13 ods. 1 a 2 a § 89 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).
Inými slovami, neposkytnutie právnej pomoci osobe v núdzi v bežných civilných sporoch s ohľadom na
hodnotu sporu nespôsobuje nemožnosť nárok uplatniť na súde, a teda neobmedzuje prístup k súdu.
Ale reflektuje na logickú úvahu, že ide o spor, kde by si bežná fyzická osoba pravdepodobne nezvolila
právne zastúpenie z dôvodu neefektívnosti a svoj nárok by prípadne uplatnila na súde bez využitia

právneho zastúpenia. Právna úprava umožňujúca osobe uplatniť jej nárok nižšej hodnoty na súde i
keď bez právneho zastúpenia, pokiaľ pre nezastúpenú osobu garantuje primerané procesné uľahčenia
(poučovacia povinnosť), nevytvára diskonformitu s čl. 46 ods. 1 Ústavy (OROSZ, L.; SVÁK, J. a kol.:
Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603).
23. V správnom súdnictve je však situácia odlišná, keďže požiadavka právneho zastúpenia je a bola aj

v minulosti vo väčšinovej agende obligatórna (§ 250a OSP; § 49 ods. 1 SSP). Nesplnenie povinnosti
právneho zastúpenia v konaní pred správnym súdom je pritom sankcionované odmietnutím žaloby (§ 98
ods. 1 písm. f) SSP). Osoba v núdzi preto nemá pred sebou voľbu, či svoj nárok uplatní s využitím alebo
bez využitia právnej pomoci. Nejde teda o ekonomickú úvahu či úvahu založenú na princípe efektivity.
Neposkytnutie právnej pomoci pre osobu vo finančnej núdzi v správnom súdnictve de facto znamená

stratu možnosti žalovať - brániť svoje právo a zamedzuje sa jej tým prístup k súdu.
24. Výklad, v zmysle ktorého by bolo možné v správnom súdnictve podmieňovať poskytnutie právnej
pomoci hodnotou sporu a v konečnom dôsledku znemožniť účastníkovi konania aspoň jeden stupeň
súdneho prieskumu, by tak bol v rozpore so zákonodarcom deklarovaným cieľom (i) zlepšenia
minimálnej právnej ochrany osôb v núdzi, (ii) negatívne by zasahoval do práva na súdnu a inú právnu

ochranuosôbvnúdzia(iii)odkazovalbynapredpokladaekonomickúúvahu/rozhodnutie,ktoréúčastníci
konania v správnom súdnictve bez rizika straty sporu (a tým akceptovania zásahu do svojich základných
práv a slobôd) nemajú. (...)27. Vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy má každý právo na prístup k súdu. Toto právo je čl. 46 ods. 2
Ústavy rozšírené a konkretizované ako právo na prístup k súdu oprávnenému preskúmať zákonnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom z právomoci súdu nemôže byť vylúčené preskúmanie

rozhodnutítýkajúcichsazákladnýchprávaslobôd.Právonaprístupksúduvymedzenévčl.46ods.1a2
Ústavy bližšie vymedzujú osobitné právne predpisy (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Toto právo môže
podliehať rôznym obmedzeniam, ktoré však musia spĺňať prísne ústavné požiadavky - musia sledovať
legitímny cieľ, musia byť primerané a nesmú odopierať podstatu a zmysel ústavne garantovaných práv
(čl. 13 ods. 4 Ústavy). Podstatou práva na prístup k súdu v rámci správneho súdnictva vymedzeného v

čl. 46 ods. 2 Ústavy je pritom umožniť tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, ak sa takéto rozhodnutie týka základných práv a slobôd. Teda
umožniť dotknutej osobe brániť sa voči zásahu do svojich základných práv a slobôd výkonom verejnej
moci zo strany orgánov verejnej správy.
28. V právnom poriadku možno nájsť viacero obmedzení týkajúcich sa práva na prístup k súdu. Vo
všeobecnosti ide najmä o súdne a iné poplatky (zákon o súdnych poplatkoch), či právnu úpravu

lehôt (napr. § 181 ods. 1 až 4 SSP). Správne súdnictvo je v porovnaní s inými časťami súdnej
sústavy (civilné a trestné súdnictvo) špecifické aj osobitným obmedzením prístupu k súdu - široko
formulovanou povinnosťou právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP). Obligatórne právne zastúpenie sa
pritom v podstatnej časti súdnych sporov v rámci správneho súdnictva nevzťahuje len na konanie o
kasačnej sťažnosti (ako osobitného opravného prostriedku smerujúceho najvyššej súdnej inštancii v

rámci správneho súdnictva), ale už na konanie pred správnym súdom.
29. Kasačný súd už opakovane judikoval, že požiadavka obligatórneho právneho zastúpenia nie je
samoúčelná, ale „... vyplýva z povahy správneho súdnictva, v ktorom sa preskúmava zákonnosť
rozhodnutí správnych orgánov. V prejednávanej veci je povinnosť kvalifikovaného právneho zastúpenia
daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom konaní, pričom táto legitímna požiadavka

má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom rade ochrana práv žalobcu, resp.
sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa v rozhodujúcej miere
riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad právnych predpisov“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 18,
obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11.

júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Uvedený záver veľký senát
nespochybňuje, ale pripomína, že hoci samotná požiadavka právneho zastúpenia v správnom súdnom
konaní, i keď obmedzujúca prístup k súdu, nie je rozporná s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy a ani s čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), môže sa
takou stať v prípade excesívneho, formalistického uplatňovania bez ohľadu na ňou sledovaný legitímny

cieľ, podmienku primeranosti a požiadavku zachovania podstaty práva na spravodlivý proces (mutatis
mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci DYLUŚ proti Poľsku zo dňa 23.
septembra 2021, sťažnosť č. 12210/14, body 41 až 42, 45 a 46, ako aj WILLEMS a GORJON proti
Belgicku zo dňa 21. septembra 2021, sťažnosť č. 7420916 a 3 ďalšie, body 85 až 88).
30. Pokiaľ zákonodarca zavádza požiadavku obligatórneho právneho zastúpenia v súdnom konaní, s

ohľadom na podstatu práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy (teda zachovanie efektívnej a reálnej možnosti
prístupu účastníka konania k súdu), vzniká mu pozitívna povinnosť zabezpečiť potrebnú právnu pomoc
osobám, ktoré si ju nemôžu dovoliť. Teda musí zabezpečiť, aby požiadavka právneho zastúpenia
(či právneho vzdelania) nezabraňovala osobám nedisponujúcim dostatkom finančných prostriedkov
domáhať sa svojich práv na súde (HUSSEINI, F.; BARTOŇ, M.; KOKEŠ, M.; KOPA, M. a kol.: Listina

základních práv a svobod. Komentář. 1. vydaní. Praha: C. H. Beck, 2021, str. 1058; OROSZ, L.; SVÁK,
J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021,
str. 603-604).
31. Výklad vylučujúci možnosť priznať právnu pomoc osobám v núdzi s ohľadom na tvrdenú nízku
hodnotu predmetu sporu v správnom súdnictve má za následok odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu k

týmto osobám a znemožnenie ich prístupu k súdu. A to nie len pri osobitných opravných prostriedkoch v
správnom súdnictve (pri podaní kasačnej sťažnosti), ale odníma im možnosť vôbec žalovať zákonnosť
rozhodnutia pred správnym súdom. Tento stav podľa veľkého senátu zasahuje do podstaty práva na
prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy. A to aj vo vzťahu k takým rozhodnutiam správnych orgánov,
ktorými dochádza k ukladaniu peňažných povinností, a teda aj do zásahu do práva týchto osôb na

majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy.»

31. Správny súd na základe vyššie uvedených záverov Veľkého senátu, ktoré boli podkladom
rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré si správny súd osvojil a na ktoré poukazuje, dospel k záveruo dôvodnosti správnej žaloby v časti, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci
žalovaným, keďže žalovaný pri posúdení žiadosti žalobcu o poskytnutie mu právnej pomoci aplikoval
síce správne § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z., avšak toto ustanovenie nesprávne vykladal,

keď konštatoval, oceniteľnosť predmetu správneho súdneho konania vedeného krajským súdom pod
sp. zn. 6S/5/2022, pre účely ktorého sa žalobca u žalovaného ustanovenia mu právneho zástupcu
domáhal. Preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP, keďže rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zrušil a vec
vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

32. Pri opätovnom rozhodovaní bude úlohou žalovaného opätovne právne posúdiť žiadosť žalobcu a to
v súlade s vyššie uvedenými závermi Veľkého senátu, podľa ktorých na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona
č. 327/2005 Z.z. nie je možné v správnom súdnictve vyčísliť hodnotu sporu ani v prípade povinnosti
stanovenej rozhodnutím správneho orgánu na zaplatenie určitej sumy.

33. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

34. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči

žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

35. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.

(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a s
ohľadomnato,ženároknanáhradutrovprvostupňovéhoakasačnéhokonaniasaposudzujekomplexne

(spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7 Ssk/40/2023
zo 14.07.2023], a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní
neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov celého (vrátane kasačného)
konania.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).