Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoEk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309208666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4309208666.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Denisy Šaligovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,zastúpenýadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D.
XXX/XX, E., o vymoženie pohľadávky vo výške 999,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23. októbra 2024. č. k. 7Er/531/2009-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej
len „Exekučný poriadok“/) uznesením zo dňa 23. októbra 2024, č. k. 7Er/531/2009-45 vyhlásil exekúciu
vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Er/531/2009 za neprípustnú a zastavil ju (výrok I.).
OprávnenémuuložilpovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.LadislavoviJakubcovitrovyexekúcie

v sume 39,83 eura, a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/,
§ 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203, § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/ zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 53 ods. 1 až 5, § 54
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej lej „OZ“), čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 11. 08. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného proti povinnej na vymoženie pohľadávky 999,77 eura s príslušenstvom. V súčasnosti
vykonáva exekúciu nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, súdny exekútor JUDr. Ladislav
Jakubec. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 13983/08 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. zo dňa 13. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 04.

06. 2009. Podkladom na jeho vydanie bola Zmluva o úvere č. 4094453 (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 12.
08. 2008 uzavretá medzi oprávneným a povinnou, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vovýške 16 000,- Sk (531,10 eura) + poplatok vo výške 13,880,- Sk (460,73 eura) a povinná sa zaviazala
poskytnuté prostriedky vrátiť v 12 splátkach po 2 490,- Sk (82,65 eura). Keďže povinná svoj záväzok
nesplnila riadne a včas, oprávnený sa v zmysle uzavretej Rozhodcovskej doložky obrátil so žalobou na

rozhodcovský súd.

4. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka,
od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, je neplatná. Súd
po preskúmaní súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav: oprávnený ako dodávateľ a povinná ako

spotrebiteľ uzavreli dňa 12. 08. 2008 zmluvu o úvere č. 4094453. Z okolností utvárania zmluvy a najmä
s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
Súd má za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V tejto súvislosti súd

zistil, že k zmluve o úvere boli pripojené aj všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, podľa
ktorých v čl. 17 bola uzavretá aj Rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi
rozhodoval rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú doložku, v ktorej sa veriteľ
a dlžník dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z úverovej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde. Výber súdu, ktorý bude prejednávať vec a
rozhodovať o nej spočíval na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Podľa takto dohodnutej
rozhodcovskej doložky je tak možné spory medzi stranami tohto konania riešiť aj v súdnom konaní,
avšak výber, pred akým súdom sa bude riešiť ich spor, spočíva vždy na žalobcovi. Z takto formulovanej
rozhodcovskej doložky tak vyplýva, že v prípade, ak by podával návrh na začatie rozhodcovského

konania žalobca (oprávnený) ako dodávateľ, tak žalovaná (povinná) ako slabšia zmluvná strana, teda
spotrebiteľ, bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak by žalobca ako dodávateľ začal
konanie na rozhodcovskom súde, tak je takáto rozhodcovská doložka neprijateľná, pokiaľ nie je daná
možnosť pre spotrebiteľa, aby takéto rozhodcovské konanie zastavil alebo sa mu iným spôsobom vyhol.
Súdprvejinštanciezároveňuviedol,žemujezosvojejpraxeznáme,žeaksiuplatňujesvojeprávaztitulu

úverovej zmluvy spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, tak ten uprednostňuje všeobecné štátne súdy
pred rozhodcovskými súdmi. Zároveň súd tiež podotkol, že rozhodcovský súd iba málokedy posudzuje
platnosť založenia vlastnej právomoci s tým, že túto pri svojich rozhodnutiach zväčša formalisticky
konštatuje ako danú.

5. S poukazom na uvedené mal súd za to, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzavretia
neprijateľnoupodmienkouaakotakábolaužodpočiatkuneplatnoupodľa§53ods.4OZ.Rozhodcovské
konanie sa tým uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je
materiálne nevykonateľný).

6. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec oznámil súdu dňa 02. 09. 2024, že si uplatňuje trovy exekúcie
vo výške minimálnej paušálnej odmeny 33,19 eura + 20 % DPH, teda spolu vo výške 39,83 eura.
Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu materiálne nevykonateľného exekučného titulu,
súd uložil oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť

trovy exekúcie vo výške 39,83 eura v lehote 3 dní od doručenia uznesenia v zmysle § 238 ods. 3 CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň
žiadal priznať aj náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Oprávnený v podanom

odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Uviedol, že zmluvné strany uzavreli dňa 12. 08. 2008 Zmluvu o úvere č. 4094453, na základe ktorej
sa oprávnený zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške 531,10 eura. Zmluva bola uzavretá podľa §
497 Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka má zmluva
povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná,

pretožeprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinnou,sprihliadnutímnacharakterzmluvy,niejevzťahom
spotrebiteľským. Uviedol, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“). Priamo na prednej strane
Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutiaúveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné

údajezodpovedajúskutočnosti.Vzhľadomktejtoskutočnostijenepochybné,žedlžníkpodpisomZmluvy
o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Oprávnený si predložením Zmluvy o
úvere, ako aj VPPÚ splnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola
splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ
a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia

sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.

8. Ak by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia
rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom z OZ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v
žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho
obmedziť. Nesúhlasil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá

v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby

sporysoprávnenýmriešilavýlučnevrozhodcovskomkonaní.Povinnámáprávosakedykoľvekslobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Za podstatné považoval, či rozhodcovská doložka v
čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym riešením sporu. Ak by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.
j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o

právnuochranunapríslušnýorgán,atobuďnazákladevoľbymedzirozhodcovskýmasúdnymkonaním,
alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo
na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky
tohto procesného kroku upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa § 19
ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná

na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo
predinýmrozhodcovskýmsúdom.Znamenátotedaprekážkulitispendenciepreakékoľvekďalšiežaloby
v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom nie je dotknuté právne
postavenie spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z
titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s
právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno
mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného rozhodcovská doložka nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 24. 06. 2009, kedy oprávnený

spísal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., návrh na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice, ktorým žiadal oprávnený, aby súd poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči
povinnej na sumu 999,77 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské
rameno 8, sp. zn. SR 13983/08 zo dňa 13. mája 2009, právoplatný 1. júna 2009 a vykonateľný 4. júna

2009. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo
výške 999,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 991,80 eura od 27.
09.2008dozaplateniaatrovykonaniarozhodcovskéhokonaniavovýške262,73eura,tovšetkodo3dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Exekučný súd dňa 11. augusta 2009 vydal poverenie č. 5402 062792,ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vykonaním predmetnej exekúcie.
Následne súd prvej inštancie preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol rozhodnutím,
ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14. Podľa § 879x OZ, ustanovenia tohto zákona sa použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30. júni
2024. Ustanoveniami § 852a, § 852b, § 852d až 852m sa spravujú aj právne vzťahy, ktorých obsahom
je dodávanie digitálneho plnenia, ktoré vznikli pred 1. júlom 2024, ak k dodaniu digitálneho plnenia
dochádza po 30. júni 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov

sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 58 ods. Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

19. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví podľa Exekučnéhoporiadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu
právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej
časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody, na základe ktorých

súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd môže kedykoľvek v priebehu
konania exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §

378 ods. 2 CSP.

21. Podľa § 879l OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára
2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú
podľa doterajších predpisov.

22. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného
konania je Zmluva o úvere č. 4094453 zo dňa 12. 08. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 OZ, keďže ustanovenie § 879l OZ výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. marcom 2010, treba posudzovanú zmluvu o úvere

považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola
uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

23. V predmetnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať

nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku,
aj bez návrhu musí preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice
rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu. Právnym základom ochrany
spotrebiteľa je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa aplikuje na našom území a

smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. Občiansky zákonník v § 52 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej zmluvy
je najmä skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom

je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter formulárov,
pričom nie je priestor na individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

25. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu,
sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky k zmluve § 3 ods. 1, 2 ZoRK. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy alebo doložky treba
skúmať,činemácharakterneprijateľnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve,t.j.spôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola

individuálnedojednaná,rovnakoakovtomtoprípade.Odvolacísúduvádzaajto,žetýmtopostupombolo
spotrebiteľovi odňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská
doložka vylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Rozhodcovská
doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, čím boli zneužité práva
spotrebiteľa dodávateľom.

26. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to,že exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú právne
nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné. Cieľom legislatívy európskej únie a členských

štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom
zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ – spotrebiteľských v právnom poriadku je
zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno

hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu
potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej
strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu ochranu nemožno uprieť ani menej
bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom
upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.
Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť
spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť

vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne konanie sa
musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

27. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od
rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa,

ktorý si týmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Odvolací súd považuje výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. Keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, súd v danej veci nemal
súdneho exekútora ani poveriť výkonom predmetnej exekúcie. V tomto prípade rozhodcovský súd nemal

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne
rozhodol o zastavení exekúcie.

28. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania tak, že procesne úspešnej povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej
žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila. Vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že povinnej žiadne odvolacie
trovy nevznikli, odvolací súd v súlade s čl. 17 CSP rozhodol priamo o náhrade trov odvolacieho konania
bez toho, aby najskôr rozhodoval len o nároku, a to v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti

konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP
v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).