Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/230/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200527
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo ĽČV so sídlom v Čimhovej, 027 12 Čimhová, IČO: 00001805,
zast.: JUDr. Silvia Juríková, advokátka, so sídlom Drotárska cesta 7759/68, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, Vysokoškolákov
8556,01008Žilina,zaúčastiďalšiehoúčastníkakonania:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXC.XX,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov,
pozemkový referát č. OU-ZA-OOP6-2022/031478-002 zo dňa 14. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát
č. OU-ZA-OOP6-2022/031478-002 zo dňa 14. júla 2022 a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo,
pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie č. OÚ-NO-PLO1-2022/000718-017 zo dňa 16. marca
2022 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie (ďalej aj ako
„prvostupňový orgán“) na základe Žiadosti ďalšieho účastníka konania (ďalej aj ako „ĎÚK“ alebo
„žiadateľ“) zo dňa 08.03.2021 o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods.

8 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania, t.j.
ku dňu 14.07.2022 (ďalej ako „Zák. č. 504/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o nájme“) Rozhodnutím č. OU-NO-
PLO1-2022/000718-017 zo dňa 16.03.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol výrokom
I. tak, že podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme vzniká podnájomný vzťah k podnájomným pozemkom
v prospech žiadateľa (ĎÚK) na pozemky označené rozdeľovacím plánom č. 46193537 – 513/2021
vyhotoveným dňa 08.11.2021 D. E. F. (ďalej ako „rozdeľovací plán“) ako podnájomný pozemok C-KN

pozemok parc. č. 341-1, druh pozemku orná pôda, výmera 55 100 m2 (ďalej ako „podnájomný pozemok“
alebo „náhradný pozemok“). Vo výroku II. prvostupňový orgán určil čas platnosti rozhodnutia do doby,
kým má nájomca (žalobca) právo užívať pozemky, na ktorých vzniká podnájomný vzťah. Výrokom III.
prvostupňový orgán rozhodol, že náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku vo výške688,75 eura znášajú nájomca (žalobca) a budúci obhospodarovateľ (ĎÚK) rovnakým dielom, t.j. každý
po 344,37 eura. Výrokom IV. a V. prvostupňový orgán nájomcovi (žalobcovi) uložil povinnosť vypratať
podnájomný pozemok najneskôr do tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

a oznámiť vlastníkom pozemkov, na ktorých vznikol podnájomný vzťah, vznik podnájomného vzťahu.
Povinnosťoznámiťvlastníkovipozemkupodnájomnývzťahvzniknutýpodľa§12aods.8Zákonaonájme
má podľa výroku VI. aj žiadateľ (ĎÚK).

2. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-

OOP6-2022/031478-002 dňa 14.07.2022 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu
(ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh
administratívneho konania a zopakoval obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom ich vyhodnotil ako nedôvodné
a konštatoval, že prvostupňový orgán v súlade so Zákonom o nájme po preskúmaní žiadosti
ďalšieho účastníka konania dôvodne potvrdil podnájomný vzťah k pozemkom vytýčeným na základe

rozdeľovacieho plánu. Doterajší prenajímateľ splnil všetky podmienky definované v ust. § 12a Zákona
o nájme, a preto prvostupňový orgán iba potvrdil vznik podnájomného vzťahu. To, že prvostupňový orgán
rozhodol o umiestnení podnájomného pozemku, je plne v jeho kompetencii, pretože účastníci konania sa
pri prerokovaní návrhu na umiestnenie náhradného pozemku na konkrétnej lokalite nedohodli. Žalovaný
konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania, v súlade so

Zákonom o nájme a podrobne a zodpovedne sa danou vecou zaoberal.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. V prvom rade namietal, že prvostupňové a napadnuté
rozhodnutie boli vydané v rozpore s ust. § 12a ods. 1, ods. 8 a ods. 13 Zákona o nájme, čo spôsobuje
ich nezákonnosť. Uviedol, že konanie podľa ust. § 12a ods. 8 cit. zákona predstavuje osobitný typ
administratívneho konania, v ktorom príslušný okresný úrad rozhoduje o vzniku podnájomného vzťahu
(o tzv. náhradnom užívaní pozemkov) na žiadosť vlastníka pozemku, na ktorý vlastník nemá prístup

alebo ktorý nemožno racionálne využívať za podmienky, že tento pozemok užíva nájomca, pričom
nájom sa skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy. Cieľom je
umožniťvlastníkovipozemkuzískaťodnájomcudopodnájmunapoľnohospodárskeúčelyinýnájomcom
užívaný pozemok. V prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí úplne absentuje odôvodnenie, či boli
splnené podmienky pre začatie postupu prvostupňového orgánu podľa § 12a ods. 1 Zákona o nájme.

Žiadateľ (ďalší účastník konania) žiadal o založenie podnájomného vzťahu k pozemkom, ktoré v
čase vydania prvostupňového rozhodnutia neboli v nájme žalobcu, ale v nájme tretej osoby, a to
nájomcu D. G. C., ktorý ich dal do podnájmu spoločnosti Oravský dvor SK, s.r.o., v ktorého užívaní
(obhospodarovaní) sú aj v súčasnosti. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca k správnej žalobe
pripojil kópie niekoľkých nájomných zmlúv uzatvorených v čase medzi 01.01.2021 až 27.07.2021 a

podnájomných zmlúv uzatvorených v čase od 01.08.2021 a ku dňu 01.10.2021. Pokiaľ žalobca v čase
vydaniaprvostupňovéhorozhodnutianebolnájomcomnáhradnéhopozemkuvyčlenenéhorozdeľovacím
plánom, neboli splnené podmienky pre konanie so žalobcom ako účastníkom konania podľa § 12a
ods. 8 Zákona o nájme vo vzťahu k uvedenému pozemku. Námietku nesplnenia podmienky existencie
nájomného vzťahu žalobcu k navrhovanému náhradného pozemku žalobca uplatnil v konaní pred

prvostupňovým orgánom listom zo dňa 10.12.2021, ktorým sa vyjadril k predmetnej veci ako aj v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Orgány verejnej správy sa uvedenou námietkou žalobcu
vôbec nezaoberali a existenciu, resp. neexistenciu nájomného vzťahu žalobcu k dotknutému pozemku
vôbec neskúmali. Jediné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou žalobcu možno nájsť v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia na str. 9, kde žalovaný uviedol, že z aktuálnych dát portálu ZBGIS je zrejmé,

že kultúrny diel Brezovica C. XXXX/X, ktorého súčasťou je vytýčený podnájomný pozemok č. 341-1
v k. ú. C., v celom rozsahu užíva práve nájomca. Údaje mapového klienta ZBGIS však nemajú
záväzný charakter, práve naopak, majú iba informatívny charakter a nie sú použiteľné na právne účely.
Nahliadnutím do ZBGIS aj ku dňu podania žaloby možno zistiť, že údaje v mape sú neaktuálne a
zohľadňujú rok 2020, kedy nájomcom dotknutých pozemkov bol skutočne žalobca, avšak v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia tomu tak už nebolo. V roku 2021 žalobcovi ako nájomcovi skončila platnosť
viacerých nájomných zmlúv, pričom niektorí prenajímatelia odmietli so žalobcom opätovne uzatvoriť
nájomný vzťah. Podľa vedomosti žalobcu prenajímateľom vznikli nájomné vzťahy a tiež podnájomné
vzťahy s tretími osobami, pričom v prípade dotknutých pozemkov patriacich do náhradného pozemkuvytýčeného rozdeľovacím plánom bol uzatvorený nájomný vzťah s D. G. C. (ako fyzickou osobou) a
podnájomný vzťah s podnájomcom Oravský dvor SK, s.r.o.. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti,
že kultúrny diel Brezovica č. 1211/1, resp. jeho časť, je dokonca užívaný aj ďalším účastníkom konania.

Relevantné informácie možno získať z webovej aplikácie H. - geopriestorovej žiadosti o podporu,
prostredníctvom ktorej oprávnení užívatelia žiadajú Pôdohospodársku platobnú agentúru o finančnú
podporu na pozemky užívané na poľnohospodárske účely. Z uvedenej aplikácie je zrejmé, že spoločnosť
Oravský dvor SK, s.r.o. si na pozemky patriace do náhradného pozemku vytýčeného rozdeľovacím
plánom podala na rok 2022 ako oprávnený užívateľ deklaráciu, t.j. jednotnú žiadosť pre rok 2022

(ide o žiadosť týkajúcu sa uplatnenia nároku na dotácie na obhospodarovanie poľnohospodárskej
pôdy). Žalobca konštatoval, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán boli povinní spoľahlivo zistiť
skutkový stav veci a vysporiadať sa s námietkou žalobcu o existencii podnájomného vzťahu tretej osoby
ako oprávneného užívateľa (nájomcu) vo vzťahu k náhradnému pozemku vytýčenému rozdeľovacím
plánom, a to vykonaním riadneho dokazovania v súlade s § 37 ods. 1 Správneho poriadku, čo sa však
nestalo, preto sú rozhodnutia vydané v priamom rozpore s ust. § 12a ods. 1, ods. 8 a ods. 13 Zákona o

nájme. Žalobca v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebol (a ani v súčasnosti nie je) nájomcom
náhradných pozemkov a čo je podstatnejšie, tieto pozemky oprávnene užíva iná osoba. Z uvedeného
dôvodu žalobcovi nemohlo vzniknúť postavenie účastníka konania, keď napadnuté rozhodnutie a
prvostupňové rozhodnutie založilo podnájomný vzťah medzi ďalším účastníkom konania a nájomcom
náhradných pozemkov, ktorým však žalobca nie je. Skôr než došlo k vyhotoveniu rozdeľovacieho

plánu sa nájomné vzťahy žalobcu vo vzťahu k dotknutým pozemkom v priebehu kalendárneho roka
2021 postupne skončili, a to uplynutím dohodnutej doby nájmu (ako dôkaz žalobca priložil pôvodné
nájomné zmluvy). O tejto skutočnosti bol prvostupňový orgán upovedomený už na ústnom pojednávaní
03.08.2021 a písomne upovedomený listom zo dňa 10.12.2021, teda viac ako tri mesiace pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia. So zánikom postavenia žalobcu ako nájomcu vo vzťahu k dotknutým

pozemkom,kuktorýmmalvzniknúťpodnájomnývzťah,boltedaprvostupňovýorgánoboznámenýpočas
konania, avšak v rozpore s ust. § 3 ods. 4, ods. 5 a § 32 ods. 1, ods. 2 prvá veta Správneho poriadku sa
touto skutočnosťou nezaoberal. Žalobca poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy dodržať zásadu
materiálnej pravdy a v tejto súvislosti odkázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/13/2014,
sp. zn. 10Sžo/57/2016 a sp. zn. 4Asan/16/2017. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie

tak v konečnom dôsledku podľa žalobcu nastolili stav právnej neistoty nielen pre žalobcu a ďalšieho
účastníka konania, ale aj pre tretie vo veci nezainteresované osoby, ktoré majú platné užívacie tituly k
dotknutému pozemku.

4. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, a to predovšetkým

práva na včasné oboznámenie sa s hlavným podkladom pre rozhodnutie - rozdeľovacím plánom,
a práva na vyjadrenie sa k tomuto plánu v primeranej lehote. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť
vyjadriť sa k najdôležitejšiemu dôkazu v konaní, ktorým bol určený náhradný pozemok. O doručenie
rozdeľovacieho plánu žiadal vo vyjadrení - v liste zo dňa 10.12.2021. Napriek tomu mu prvostupňový
orgán rozdeľovací plán nedoručil a doručil mu ho až na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu,

a to dňa 13.03.2022, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 16.03.2022. Žalobcovi teda
prvostupňový orgán poskytol iba tri dni na vyjadrenie, pričom vzhľadom na náročnosť posúdenia
pozemkov vyčlenených v rozdeľovacom pláne bolo akékoľvek vyjadrenie sa k tomuto plánu v uvedenej
krátkej dobe nielen nemožné, ale po 16.03.2022 už bezpredmetné vzhľadom na existenciu rozhodnutia
vo veci samej. Pokiaľ bol žalobca prvostupňovým rozhodnutím zaviazaný k úhrade časti nákladov

spojených so zhotovením rozdeľovacieho plánu, je adekvátne, aby sa podieľal aj na jeho tvorbe z
dôvodu, že lokalita, na ktorú sa tento plán tvorí, nemusí byť kompletne v nájme žalobcu, resp. môže
dôjsť k zmenám v nájme v dobe spracovania plánu ako tomu bolo v tomto prípade. Nepredložením
rozdeľovacieho plánu včas a neposkytnutím dostatočnej lehoty na vyjadrenie sa ku nemu došlo k
porušeniu procesných práv žalobcu.

5. Ďalej žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a
prvostupňového rozhodnutia s tým, že v rozhodnutiach absentuje racionálne a odôvodnené
vysporiadanie sa s námietkou žalobcu ohľadne vyčlenenia náhradného pozemku v primeranej
bonite a výmere. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa konštatuje, že orgán verejnej správy

posúdil primeranosť podnájomného pozemku vo výmere a bonite, avšak bez akéhokoľvek vecného
odôvodnenia. Podľa žalobcu sa prvostupňový orgán vôbec nezaoberal ust. § 12a ods. 1 Zákona o
nájme, pretože vôbec nevypočítal bonitu jednotlivých pozemkov podľa jednotlivých parciel a podľa toho,
či ich užíva žalobca alebo iný subjekt alebo či sú zarastené lesom, prípadne ich využívajú iné subjektyna inú činnosť ako je poľnohospodárska prvovýroba. Žalobca taktiež namietal, že prvostupňový orgán
vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žiadateľ už v súčasnosti užíva celú výmeru
svojich vlastných pozemkov parc. č.: 833, 385, veľkú časť pozemku parc. č. 817, 3227/1, 3133, 484,

3139, časť pozemku parc. č. 1805, 1814, 349, 4342/1, 4322/1, 552. Postup podľa § 12a Zákona
o nájme je možné aplikovať iba na pozemky, ktoré za vlastníka užíva ten subjekt, od ktorého si vlastník
žiada podnájomný vzťah. Prvostupňový orgán vydal náhradu za pozemky, ktoré podľa predpokladu
žalobcu užíva žiadateľ sám, a teda je žalobca presvedčený, že nemôže byť za ne vyčlenený náhradný
pozemok. Podľa žalobcu prvostupňový orgán úplne opomenul skutočnosť, že žiadateľ (ďalší účastník

konania) už v súčasnosti užíva v katastrálnom území C. väčšiu výmeru než sám vlastní. Navyše žalobca
uviedol, že sa domnieva, že z hľadiska účelu podnájomného vzťahu môže ďalší účastník konania
žiadaťibaužívanievýmerpozemkov,ktorésúreálneobhospodarovateľnoupôdounapoľnohospodárske
účely, nie celú výmeru pozemkov, inak by ich užívanie odporovalo účelu podnájomného vzťahu. V
záveresprávnejžalobyžalobcakonštatoval,ževodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiachýbapresné
označenie pozemkov, za ktoré žiadateľ žiadal náhradu, uvádza sa len, že žiadateľ predložil zoznam

„akýchsi“ pozemkov. Absentuje tak ďalší zo základných predpokladov zákonne vydaného rozhodnutia,
pretože tieto pozemky a ich druh, sú priamym podkladom pre rozhodovanie orgánu verejnej správy o
primeranosti podnájomného pozemku. V dôsledku toho ani neexistuje žiadny dôkaz o postavení žalobcu
ako účastníka konania. Z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že práve žalobca je
nájomcompozemkovďalšiehoúčastníkakonania,kdesanájomskončilalebosamáskončiťalebokdeje

pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy. Rozhodnutím žalovaného bol nastolený stav, kedy vo vzťahu k
jednému pozemku vznikol ďalší podnájomný vzťah, z ktorého je zaviazaný žalobca, ktorý nie je reálnym
nájomcom tohto pozemku, ale je ním tretia osoba. Takýto stav je neudržateľný, nezákonný a nemá oporu
v žiadnom zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s konštatovaním, že napadnuté rozhodnutie, aj
prvostupňové rozhodnutie, je vydané v súlade so zákonom. Uviedol, že takmer všetky argumenty
uvedené v správnej žalobe sa zhodujú s argumentami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu. Na opakovaný argument žalobcu, že v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia nebol nájomcom náhradného pozemku vyčleneného rozdeľovacím plánom, teda, že
neboli splnené podmienky pre konanie so žalobcom ako účastníkom konania a nemohlo dôjsť k
platnému vzniku podnájomného vzťahu medzi žalobcom ako údajným nájomcom a žiadateľom ako
podnájomníkom, žalovaný reagoval tak, že tento argument nie je relevantný, pretože v čase, kedy

prvostupňový orgán konanie podľa § 12a Zákona o nájme začal, teda 08.03.2021 (v deň, kedy mu
bola doručená žiadosť ďalšieho účastníka konania), bol žalobca jednoznačne v postavení nájomcu.
Ak žalobca tvrdí, že nie je nájomcom pozemkov, ktorých sa má týkať podnájomný vzťah, neznamená
to, že uvedené pozemky neužíva. Skutočnosť, že na pozemky patriace do náhradného pozemku
vytýčeného rozdeľovacím plánom si podal na rok 2022 ako oprávnený užívateľ deklaráciu iný subjekt

(spoločnosť Oravský dvor SK, s.r.o.) neznamená, že žalobca nebol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia v postavení nájomcu, a teda aj v postavení účastníka konania. Žalobca nereagoval na
žiadosť ďalšieho účastníka konania o uzavretie podnájomnej zmluvy, k žiadnej dohode medzi ním a
ďalším účastníkom konania v rámci ústnych prerokovaní nedošlo, preto prvostupňový orgán potvrdil
vznik podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme v prospech ďalšieho účastníka konania

na základe rozdeľovacieho plánu. Zo znenia ustanovenia § 12a ods. 13 Zákona o nájme vyplýva,
že účastníkom konania podľa § 12 ods. 8 citovaného zákona je doterajší prenajímateľ a nájomca.
Nájomca je definovaný ako osoba, ktorá užíva pozemok na základe nájomnej zmluvy alebo nájomného
vzťahu. Rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu sa pri postupe podľa § 12a Zákona o nájme
vzťahujú aj na užívateľa pozemku užívaného bez nájomnej zmluvy. Prvostupňový orgán sa dôsledne

a podrobne zaoberal aj posúdením primeranosti náhradného pozemku (bonity a kvality podnájomného
pozemku). Prvostupňový orgán s doterajším prenajímateľom a nájomcom opakovane prerokoval návrh
naumiestneniepozemku,naktorommávzniknúťpodnájomnývzťah,zprerokovaniavyhotovilzápisnice,
z ktorých je zrejmé, že medzi účastníkmi konania k žiadnej vzájomnej dohode ohľadom umiestnenia
podnájomného pozemku nedošlo, preto primerané umiestnenie pozemku určil prvostupňový orgán.

Žalobca mal v konaní viackrát možnosť vyjadriť sa k umiestneniu podnájomného pozemku a s lokalitou,
ktorú určil orgán verejnej správy, bol oboznámený. Nedoručením rozdeľovacieho plánu žalobcovi včas
a neposkytnutím dostatočnej lehoty na vyjadrenie sa ku nemu teda v tomto prípade nemohlo dôjsť k
porušeniu procesných práv žalobcu, pretože tie žalobca v konaní opakovane neuplatnil a prvostupňovýorgán musel uplatniť postup, v ktorom orgán verejnej správy rozhodol o umiestnení podnájomných
pozemkov. Pri posudzovaní primeranosti podnájomných pozemkov postupoval prvostupňový orgán
podľa usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k § 12a Zák. č. 504/2003 Z.z.

v znení účinnom od 01.02.2019 (ďalej ako „usmernenie MPRV“), vyhodnotil pôvodné pozemky vo
vlastníctve žiadateľa vo výmere a bonite, teda pozemky o celkovej výmere 5,51 ha, na ktorých hospodári
žalobca (z celkovej požadovanej výmery 6,28 ha vo vlastníctve žiadateľa) podľa prílohy č. 9 vyhlášky č.
508/2004 Z.z., t.j. podľa bonitných pôdno-ekologických jednotiek zaradil pozemky do bonitných skupín
kvality. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán nezohľadnil skutočnosť, že ďalší účastník

konania už v súčasnosti užíva celú výmeru svojich pozemkov a orgán verejnej správy v rozhodnutí vydal
náhradu aj za pozemky, ktoré užíva žiadateľ sám, toto tvrdenie žalobcu je podľa žalovaného nepravdivé,
pretožeďalšíúčastníkkonaniapožiadalovydanierozhodnutiaovznikupodnájomnéhovzťahunapresne
definované nehnuteľnosti v k. ú. C. o celkovej výmere 62 851,47 metrov štvorcových. Prvostupňový
orgán rozhodol, že v prospech ďalšieho účastníka konania vzniká podnájomný vzťah k pozemkom (ornej
pôde) vo výmere 55 100 metrov štvorcových. Výmera pozemkov, ktoré mal podľa námietok žalobcu

žiadateľ užívať už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia je pritom 6 564,09 metrov štvorcových,
preto je irelevantné tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy vydal náhradu aj za pozemky, ktoré užíva
žiadateľ sám.

Replika žalobcu

7. Žalobca v replike zopakoval, že počas konania, t.j. nie na jeho začiatku, avšak už v čase pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia, došlo ku skutočnosti, ktorá mala za následok zánik jeho postavenia ako
účastníka konania, keďže už nebol nájomcom náhradných pozemkov na základe platnej nájomnej
zmluvy (doba nájmu uplynula) a ani fakticky (bez platnej nájomnej zmluvy) tieto pozemky neužíval.

Postavenie účastníka konania bol žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy povinný skúmať
nielen v priebehu správneho konania, ale predovšetkým v čase vydania obidvoch rozhodnutí - mal
vychádzať pri vydaní napadnutých rozhodnutí zo stavu platného v čase ich vydania. Je nesporné, že
pre vydanie rozhodnutia je podľa Správneho poriadku záväzný skutkový a právny stav v čase vydania
rozhodnutia.

8. Duplika podaná nebola.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

9.A.B.boldokonaniapribratýakoďalšíúčastníkkonaniaUznesenímSprávnehosúduvBanskejBystrici
č.k. ZA-30S/23/2022-186 zo dňa 11.09.2024 (právoplatným dňa 17.09.2024). K správnej žalobe, ani
ostatným vyjadreniam v konaní, sa nijako nevyjadril.

10. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (§
3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP
oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania
a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 30.01.2025
v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 18.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

11. Podľa § 12a ods. 1, 2, 8 až 13 Zákona o nájme
(1) Ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný
bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca

povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti
podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a
bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo apovinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok,
aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
(2) Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za

podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne
uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto
pozemkymôžedaťdoužívaniainejosobe.Súčasťoupodnájomnejzmluvypodľaodseku1jerozdeľovací
plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(8) Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa

odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad
o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho
prenajímateľa.
(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom: a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto
rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti

rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.
(10) Doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti
priloží: a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho
vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy
podľa odseku 1 preukázateľne doručenú nájomcovi, c) zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah

sa skončil alebo sa má skončiť, d) návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný
vzťah.
(11) Okresný úrad určí, či návrh podľa odseku 10 písm. d) spĺňa podmienky primeranosti. Okresný
úrad prerokuje s doterajším prenajímateľom a nájomcom návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý
má vzniknúť podnájomný vzťah, a z prerokovania vyhotoví zápis. Na základe výsledkov prerokovania

nájomca v lehote 15 dní odo dňa prerokovania predloží nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má
vzniknúť podnájomný vzťah. Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote
zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil
ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej
lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán,

okresný úrad konanie zastaví.
(12) Rozhodnutie podľa odseku 8 okrem všeobecných náležitostí obsahuje: a) určenie času platnosti
rozhodnutia, b) označenie pozemku, na ktorý vzniká podnájomný vzťah, c) príslušnú sumu nákladov
spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu, ktorú
má uhradiť nájomca doterajšiemu prenajímateľovi podľa odseku 5 s lehotou splatnosti 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia, d) najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky.
(13) Účastníkom konania podľa odseku 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa
odseku 8 sa doručuje doterajšiemu prenajímateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu v zmysle § 12a ods. 8 Zákona o nájme. Z obsahu
predloženého administratívneho spisu vyplýva, že ĎÚK ako vlastník pozemkov, ktorých nájomcom bol
žalobca (okolnosť v administratívnom konaní nesporná), požiadal žalobcu o uzavretie podnájomnej

zmluvy v intenciách § 12a ods. 1 Zákona o nájme. Pretože si nájomca (žalobca) nesplnil povinnosť
uzatvoriť s ním podnájomnú zmluvu do 60 dní od doručenia žiadosti (do 60 dní odo dňa 01.12.2020),
ĎÚK požiadal príslušný okresný úrad o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa
§ 12a ods. 8 Zákona o nájme (žiadosť bola okresnému úradu doručená 08.03.2021). Prvostupňový
orgán listom zo dňa 06.04.2021 požiadal žalobcu o vyjadrenie, či sa nájom na pozemky vo vlastníctve

žiadateľa (ĎÚK) skončil alebo sa má skončiť alebo sú pozemky užívané bez nájomnej zmluvy. V
stanovenej lehote mu nebola doručená žiadna odpoveď zo strany žalobcu. Následne prvostupňový
orgán zvolal ústne pojednávanie za účelom prerokovania žiadosti ďalšieho účastníka konania o určenie
podnájomného vzťahu a návrhu na umiestnenie pozemku, na ktorom má vzniknúť podnájomný vzťah.
Ústne prerokovanie sa uskutočnilo dňa 01.06.2021 a 03.08.2021, za žalobcu sa ho zúčastnil D. G.

C.. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vzájomnej dohode, prvostupňový orgán
vyzval ĎÚK, aby zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne - vyhotovil rozdeľovací plán
v zmysle § 12a ods. 11 Zákona o nájme. Rozdeľovací plán bol orgánu verenej správy doručený
15.11.2021, na čo prvostupňový orgán upovedomil účastníkov konania (žalobcu a ĎÚK), že sa môžuvyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia listom zo dňa 24.11.2021 (bez doručovania
samotného rozdeľovacieho plánu). Žalobca podaním zo dňa 10.12.2021 oznámil prvostupňovému
orgánu, že už nemá platný užívací titul k náhradným pozemkom (nájomnú zmluvu), nemá postavenie

nájomcuavkonanítedaniejepovinnýmsubjektom.Uviedol,ženovýmnájomcomdotknutýchpozemkov
vyčlenených rozdeľovacím plánom je D. G. C. ako fyzická osoba, pričom podľa informácií žalobcu
boli pozemky už dané do podnájmu tretej osobe. Súčasne žalobca namietal, že mu nebol doručený
rozdeľovací plán, teda nemal možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu. Upozornil tiež na to, že ďalší
účastník konania už užíva iné pozemky na poľnohospodárske účely v približnej výmere 12,36 ha, ktorá

viacnásobne presahuje výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorú vlastní.

13. Konanie pred orgánom verejnej správy začalo v tomto prípade podľa Zák. č. 504/2003 Z.z.,
ktorý upravuje vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami poľnohospodárskych pozemkov. Ustanovenie
§ 12a rieši situáciu, keď došlo k doterajšiemu skončeniu zmluvného (nájomného) vzťahu, resp. k
jeho skončeniu dôjsť má alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a je neprístupný alebo ho

nemožno racionálne užívať, doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na uzavretie podnájomnej zmluvy na
náhradné pozemky v doterajšom obhospodarovaní nájomcu a napriek prejavu vôle zo strany vlastníka
nedošlo k splneniu povinnosti uzavrieť podnájomnú zmluvu. Na toto konanie sa subsidiárne vzťahuje
zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“).
Všeobecným predpokladom zákonného rozhodnutia je náležité zistenie skutkového stavu a následné

vyhodnotenie splnenia zákonných podmienok, v tomto prípade podmienok pre rozhodnutie o vzniku
podnájomného vzťahu.

14. V prejednávanej veci A. B. (ĎÚK) ako vlastník pozemkov užívaných žalobcom požiadal orgán
verejnej správy o postup podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme, keď žalobca v zákonom stanovenej lehote

nereagoval na jeho žiadosť o uzavretie podnájomnej zmluvy. K žiadosti priložil nasledovné prílohy: 1.
Zoznam poľnohospodárskych pozemkov v jeho vlastníctve (v súvislosti s týmito pozemkami uviedol,
že sú užívané bez nájomnej zmluvy a sú neprístupné/nemožno ich racionálne využívať), 2. Žiadosť o
uzatvorenie podnájomnej zmluvy doručenú žalobcovi (doručenku), 3. Mapu LPIS 1211/1. Ďalší účastník
konania sa teda predmetnou žiadosťou domáhal vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu

ako vlastník pozemkov užívaných bez nájomnej zmluvy s tým, že užívateľ (žalobca) nesplnil svoju
povinnosť uzatvoriť s ním podnájomnú zmluvu.

15. Orgán verejnej správy oboznámil žalobcu s podaním žiadosti o vydanie rozhodnutia o vzniku
podnájomného vzťahu a v zmysle § 12a ods. 11 Zákona o nájme účastníkov konania predvolal na

ústne pojednávanie za účelom prerokovania návrhu na umiestnenie pozemku, na ktorom má vzniknúť
podnájomný vzťah. Na prvom prerokovaní (dňa 01.06.2021) sa účastníci konania dohodli, že ďalší
účastník konania prepošle elektronicky zoznam pozemkov, z ktorého družstvo vyhotoví elaborát, ktoré
z týchto pozemkov reálne využíva a ktoré nie s prihliadnutím na bonitu, umiestnenie a prístupnosť. Na
druhom stretnutí dňa 03.08.2021 žalobca navrhol pokračovať v konaní po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území C. (poznámka
správneho súdu: z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by do skončenia konania vo veci bolo
vydané rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v tomto katastrálnom území).
Súčasne uviedol, že ak do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav vznikne situácia, kedy nebude mať ďalší účastník konania na akej pôde hospodáriť,

žalobca bude ústretový v riešení situácie a ochotne mu dočasne vyčlení 2 ha poľnohospodárskej
pôdy. Až v podaní zo dňa 10.12.2021 (po doručení informácie, že bol vyhotovený rozdeľovací plán)
žalobca prvostupňovému orgánu oznámil, že došlo k ukončeniu nájmu na pozemky v doterajšom
obhospodarovaní nájomcu, ku ktorým má vzniknúť podnájomný vzťah. Žalobca uviedol, že novým
nájomcomdotknutýchpozemkovjeD.G.C.akofyzickáosoba,pričompodľainformáciížalobcudotknuté

pozemkyužbolidanédopodnájmutretejosobe.Žalobcaztohovyvodil,žeužniejeúčastníkomkonania,
ale ak by bol správny orgán opačného názoru, navrhol doplnenie dokazovania o poznatky vyplývajúce
z konania týkajúceho sa jednotných pozemkových úprav.

16. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 16.03.2022 založil podnájomný vzťah k náhradným

pozemkom v prospech ďalšieho účastníka konania a zaviazal žalobcu ako nájomcu na úhradu nákladov
spojených s vyčlenením podnájomného pozemku rozdeľovacím plánom. V odôvodnení rozhodnutia síce
odcitovalvyjadreniežalobcuzodňa10.12.2021,adekvátnevšaknaňnereagoval,keďsaobmedzillenna
konštatovanie, že sa s predmetným stanoviskom nestotožňuje a že žalobca si nesplnil povinnosť podľaustanovenia § 12a ods. 2 (uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu ), a preto vlastník
dôvodne podal žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8 citovaného ustanovenia. V odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca zopakoval, že mu zaniklo postavenie nájomcu náhradných

pozemkov, pričom tieto pozemky boli prenajaté inej fyzickej osobe, ktorá ich podľa vedomosti žalobcu
dala do podnájmu tretej osobe. Na to žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval tak, že ak nájomca
(žalobca) tvrdil, že nie je nájomcom pozemkov, ktorých sa má týkať podnájomný vzťah, neznamená to,
že uvedené pozemky neužíva. Z aktuálnych dát portálu ZBGIS je zrejmé, že kultúrny diel Brezovica C.
XXXX/X, ktorého súčasťou je vytýčený podnájomný pozemok č. 341-1 v k. ú. C. v celom rozsahu užíva

práve žalobca. K tejto skutočnosti (vykonanému dokazovaniu oboznámením sa so stavom z portálu
ZBGIS) sa v administratívnom spise nenachádza žiadny podklad.

17. Z právnej úpravy vyplýva, že predpokladom pre vznik podnájomného vzťahu podľa § 12a Zákona
o nájme sú nasledovné skutočnosti: (i) nájom sa skončil alebo sa má skončiť, resp. pozemky vo
vlastníctve prenajímateľa sú užívané nájomcom bez nájomnej zmluvy (ii) pozemky sú neprístupné alebo

ich nemožno racionálne užívať, (iii) vlastník písomne požiadal nájomcu o uzatvorenie podnájomnej
zmluvy k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Podľa §
12a ods. 13 účastníkom konania podľa ods. 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Z uvedeného vyplýva,
žeúčastníctvovkonaníjeodvodenéodvzťahunájomcu(akoužívateľapozemkov)sprenajímateľomako
vlastníkom pozemkov. Preto nebola dôvodná žalobná námietka, že žalobca nemal postavenie účastníka

konania, keď zaniklo jeho postavenie nájomcu vo vzťahu k náhradným pozemkom, pretože účastníctvo
v konaní sa neodvíja od postavenia nájomcu vo vzťahu k náhradným pozemkom, ale od titulu užívania
pozemkov vo vlastníctve prenajímateľa, ktorý žiada nájomcu o uzavretie podnájomnej zmluvy.

18. Zo žiadosti ďalšieho účastníka konania o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu

vyplývalo, že žalobca užíva pozemky v jeho vlastníctve bez nájomnej zmluvy. Prvostupňový orgán
písomne vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či sa nájom na pozemky vo vlastníctve ďalšieho účastníka
konania skončil alebo sa má skončiť alebo sú pozemky užívané bez nájomnej zmluvy, žalobca sa
k tejto skutočnosti nevyjadril (na výzvu nereagoval) a ani inak v priebehu konania nenamietal, že
by nemal postavenie nájomcu – užívateľa pozemkov vo vlastníctva ďalšieho účastníka konania. Až

v správnej žalobe konštatoval (aj to len v rovine konštatovania), že absencia presného a úplného
označenia pozemkov ako prílohy žiadosti ďalšieho účastníka konania o vydanie rozhodnutia o určení
podnájomného vzťahu znamenala, že ani neexistuje priamy dôkaz o postavení žalobcu ako účastníka
konania, ktorým by mal byť práve on vo vzťahu k týmto „neuvedeným“ pozemkom. Ak aj v konaní nebola
predložená zmluva o nájme, v priebehu administratívneho konania nebolo sporné, že žalobca užíva

pozemky vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania, kde sa nájom skončil a pozemok je neprístupný
alebo ho nemožno racionálne užívať, teda splnenie časti podmienok § 12a ods. 1 Zákona o nájme.
Súčasťou administratívneho spisu je „Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov“ uzavretá medzi
I. B. a žalobcom na pozemky v k. ú. C. vo výmere 6,208 + 1/44 hektára na dobu určitú na obdobie 10
rokov so začiatkom doby nájmu od 01.11.2005, čo by podporovalo tvrdenie ďalšieho účastníka konania,

že žalobca užíva jeho pozemky, kde sa nájom skončil (orgán verejnej správy sa s touto skutočnosťou
bližšie nezaoberal, keďže nebola sporná).

19. Spornou sa stala skutočnosť, či žalobca obhospodaruje pozemky určené rozdeľovacím plánom,
ku ktorým bol prvostupňovým rozhodnutím založený podnájomný vzťah v prospech ďalšieho účastníka

konania. Z podania žalobcu doručeného prvostupňovému orgánu 13.12.2021, t.j. viac ako tri mesiace
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, vyplynulo, že žalobca už nielenže nie je nájomcom sporných
pozemkov, ale tieto boli podľa jeho informácie prenajaté D. G. C. ako fyzickej osobe, ktorý ich dal do
podnájmu tretej osobe (spoločnosti Oravský dvor SK, s.r.o.). Žalobca v priebehu konania (pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia), ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, teda upozornil na

fakt,ženiesúsplnenévšetkyzákonnépodmienky§12aods.1Zák.č.504/2003Z.z.,naskutočnosťktorú
prvostupňový orgán reagoval len tak, že sa s týmto nestotožňuje (bez bližšieho odôvodnenia) a žalovaný
tak, že ak nájomca (žalobca) tvrdil, že nie je nájomcom pozemkov, ktorých sa má týkať podnájomný
vzťah, neznamená to, že uvedené pozemky neužíva. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
podľa údajov z portálu ZBGIS sporné (náhradné) pozemky užíva žalobca. V súvislosti s predmetnou

mapovou aplikáciou žalobca v správnej žalobe argumentoval, že údaje v tejto mapovej aplikácii majú
iba informatívny charakter a nahliadnutím do aplikácie aj ku dňu podania žaloby (poznámka správneho
súdu: dňa 19.09.2022) možno zistiť, že údaje v mape sú neaktuálne a zohľadňujú rok 2020, kedy
nájomcom dotknutých pozemkov bol skutočne žalobca, avšak v roku 2021 tomu tak už nebolo. Tototvrdenie žalobcu (údaj o aktuálnosti informácií) nebolo možné v čase rozhodovania overiť, pretože portál
ZBGIS nebol v čase rozhodnutia správneho súdu (ku dňu 30.01.2025) prístupný. Správny súd však ďalej
uvádza, že dôkazom o skutočnom užívaní pozemkov nie je záznam z internetového portálu ZBGIS,

ktorý nie je oficiálnym zdrojom (mapovou aplikáciou) príslušného orgánu verejnej správy (a záznam
z neho navyše nie je súčasťou administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia), pričom žalobca
v konaní namietal, že tieto pozemky už neužíva a predložil doklady o tom, že boli prenajaté inej osobe
(ktorá ich dala do podnájmu). Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že otázka skutočného užívania
(obhospodarovania náhradných pozemkov) patrí do zisťovania skutkového stavu veci, čo je povinnosťou

príslušného orgánu verejnej správy.

20. Orgán verejnej správy podľa správneho súdu v tomto prípade nevykonal dostatočné a náležité
zisťovaniepodkladovprevydanierozhodnutia(overenieskutočnosti,čipozemky,kuktorýmmalvzniknúť
podnájomný vzťah, sú obhospodarované žalobcom). Nepostupoval teda v zmysle Správneho poriadku,
ktorý orgánu verejnej správy ukladá povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci (§ 32 ods. 1

Správneho poriadku). Zistený skutkový stav podľa správneho súdu orgánu verejnej správy neumožňoval
prijať záver, že boli splnené všetky zákonné podmienky preto, aby bolo rozhodnuté o vzniku
podnájomného vzťahu medzi účastníkmi konania ku pozemkom určeným rozdeľovacím plánom. Z
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností orgán verejnej
správy považoval žalobcu za obhospodarovateľa náhradných pozemkov, keď žalobca opakovane v

konaní uvádzal, že nájom týchto pozemkov v prospech žalobcu skončil v priebehu roka 2021. Je
teda dôvodná žalobná námietka, že orgán verejnej správy v čase vydania prvostupňového rozhodnutia
dostatočne neskúmal, či boli splnené podmienky pre vznik podnájomného vzťahu medzi žalobcom a
ďalším účastníkom konania na pozemky určené rozdeľovacím plánom, keď sporné pozemky neboli
v tomto čase podľa tvrdenia žalobcu obhospodarované ním, ale boli prenajaté tretej osobe, ktorá ich

dala do podnájmu spoločnosti Oravský dvor SK, s.r.o., ktorá ich užíva (faktické užívanie dotknutých
pozemkov treťou osobou a nie žalobcom žalobca preukazoval aj tým, že z aplikácie H. vyplýva, že
táto spoločnosť si na pozemky patriace do náhradného pozemku vytýčeného rozdeľovacím plánom
podala na rok 2022 ako oprávnený užívateľ deklaráciu, t.j. žiadosť týkajúcu sa uplatnenia nároku na
dotácie za obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy). Žalobca k správnej žalobe pripojil aj kópie

nájomných zmlúv a podnájomných zmlúv, ktoré sa týkali pozemkov určených rozdeľovacím plánom
(časti pozemkov), z ktorých vyplýva, že tieto pozemky boli prenajaté D. G. C. ako fyzickej osobe.

21. Prvostupňový orgán a žalovaný boli povinní spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a vysporiadať
sa s námietkou žalobcu o existencii tretej osoby ako užívateľa pozemku vytýčeného rozdeľovacím

plánom. Správny súd v tejto súvislosti ale nemôže opomenúť ani určitú pasivitu žalobcu v priebehu
administratívneho konania, ktorý na ústnych rokovaniach, ktoré prebehli 01.06.2021 a 03.08.2021,
neposkytoval súčinnosť pri prerokovaní návrhu na umiestnenie pozemkov, na ktorých má vzniknúť
podnájomný vzťah, nereagoval ani na Oznámenie prvostupňového orgánu zo dňa 20.08.2021 o určení
primeranosti (kde v oznámení bolo uvedené, že podnájomný vzťah má vzniknúť na pôdnom bloku podľa

LPIS č. 1211/1) a až v podaní zo dňa 10.12.202, t.j. až po vyhotovení rozdeľovacieho plánu, oznámil
prvostupňovému orgánu, že sa necíti byť účastníkom konania. Avšak ani takáto pasivita účastníka
konania (resp. jeho nesúčinnosť) nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti spoľahlivo zistiť stav veci.

22. Napadnuté rozhodnutie (ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie) vzhľadom na

uvedené skutočnosti vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu – vyhodnotenia splnenia
všetkých zákonných podmienok § 12a Zákona o nájme pre vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného
vzťahu podľa § 12a ods. 8 cit. zákona. Orgán verejnej správy mohol zriadiť zákonný podnájom v
prospech ďalšieho účastníka konania len k pozemkom po splnení zákonných podmienok uvedených v
§ 12a Zákona o nájme, splnenie ktorých orgán verejnej správy dostatočne nevyhodnotil. Vzhľadom na

to, že nie je úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy
nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, je daný dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie s tým,
že v ďalšom konaní bude orgán verejnej správy viazaný právnym názorom správneho súdu. Až po
určení náhradných pozemkov v obhospodarovaní žalobcu bude možné rozhodnúť o žiadosti ďalšieho

účastníka konania.

23. Správny súd ako dôvodnú nevzhliadol námietku porušenia procesných práv žalobcu (práva na
spravodlivé konanie). Porušenie tohto práva žalobca odvodzoval od skutočnosti, že prvostupňovýorgán mu nedoručil podklad pre rozhodnutie (rozdeľovací plán) v primeranej lehote pred rozhodnutím.
Správny súd uvádza, že nie je sporné, že rozdeľovací plán bol prvostupňovému orgánu doručený
15.11.2021. Následne prvostupňový orgán upovedomil listom zo dňa 24.11.2021 žalobcu o predložení

rozdeľovacieho plánu a o možnosti vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť
ich doplnenie pred vydaním rozhodnutia. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán mu spolu s
týmto upovedomením nezaslal aj rozdeľovací plán, povinnosť ktorá však orgánu verejnej správy zo
zákona výslovne nevyplýva. Účastník konania (žalobca) bol preukázateľne upovedomený o predložení
rozdeľovacieho plánu a mal možnosť sa s ním oboznámiť (napr. nahliadnutím do spisu). Žalobca

nenamietal, že by mu to nebolo umožnené. Z tohto dôvodu správny súd nevyhodnotil námietku
porušenia procesných práv žalobcu tým, že mu nebol zaslaný rozdeľovací plán v dostatočnom časovom
predstihu pred vydaním rozhodnutia, ako dôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že právna
zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 22.12.2021 požiadala prvostupňový orgán o zaslanie kópie
rozdeľovacieho plánu, ktorý jej bol zaslaný ako príloha listu zo dňa 25.02.2022. Lehotu na vyjadrenie sa
k rozdeľovaciemu plánu však žalobca nesprávne odvodzoval od tohto dátumu, keď správne plynula odo

dňa upovedomenia žalobcu o predložení rozdeľovacieho plánu.

24. Ďalej žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje racionálne a odôvodnené
vysporiadanie sa s námietkou žalobcu ohľadne vyčlenenia náhradného pozemku v primeranej bonite
a výmere. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým uvádza, že predmetná námietka má relevanciu

len v prípade určenia náhradného pozemku v obhospodarovaní žalobcu, pričom žalobca namietal, že
náhradné pozemky neužíva. Pretože však táto skutočnosť bude predmetom zisťovania skutkového
stavu orgánom verejnej správy, v súvislosti s čím nie je vylúčené, že orgán verejnej správy príde k
záveru, že žalobca obhospodaroval náhradné pozemky, správny súd sa vyjadrí aj k tejto námietke.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že okresný úrad sa zaoberal určovaním

primeranosti podnájomného pozemku vo výmere a bonite podľa § 12a ods. 11 Zákona o nájme,
pričom postupoval podľa usmernenia MPRV a primeranosť oznámil účastníkom konania listom zo dňa
20.08.2021. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí bližšie odôvodnil, že prvostupňový orgán sa dôsledne
a podrobne zaoberal posúdením primeranosti, teda aj bonity a kvality podnájomného pozemku a
postupoval pritom podľa usmernenia MPRV. Podľa článku 2 ods. 16 predmetného usmernenia za

primeraný pozemok v bonite sa považuje taký, ktorého bonita má príslušnosť k rovnakej, resp. susednej
(vyššej alebo nižšej) bonitnej skupine kvality podľa prílohy č. 9 vyhlášky č. 508/2004 Z.z.. Orgán verejnej
správy vyhodnotil pôvodné pozemky vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania, na ktorých hospodári
žalobca, podľa prílohy č. 9 cit. vyhlášky - podľa bonitných pôdno-ekologických jednotiek zaradil pozemky
do bonitných skupín kvality, pričom ich zaradil do bonitnej skupiny kvality č. 6 (výmera 19 780,35

metrov štvorcových), č. 7 (16 163,01 metrov štvorcových) a č. 9 (19 270,92 metrov štvorcových).
Podnájomný pozemok č. 341-1 je sčasti zaradený v bonitnej skupine kvality č. 7 (3,5 ha) a v časti
bonitnej skupine kvality č. 9 (2,0 ha). Nie je teda dôvodná žalobná námietka, že orgán verejnej správy
vôbec nevypočítal bonitu jednotlivých pozemkov. Prvostupňový orgán listom zo dňa 20.08.2021 oznámil
účastníkom konania, že dňa 03.08.2021 bol s účastníkmi konania prerokovaný návrh na umiestnenie

pozemku, na ktorom má vzniknúť podnájomný vzťah, medzi účastníkmi nedošlo k dohode, pričom
boli upozornení, že v takomto prípade primeranosť umiestnenia podnájomného pozemku určí orgán
verejnej správy. Ďalší účastník konania navrhol lokality, na ktorým má vzniknúť podnájomný vzťah, a to
pôdny blok podľa LPIS č. 1211/1. Prvostupňový orgán posúdil primeranosť podnájomného pozemku vo
výmere a bonite, primeranosť vo výmere bola určená ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke

podiely vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania o celkovej výmere 5,52 ha (ide o výmeru, na ktorej
hospodári žalobca) s tým, že navrhnutá lokalita spĺňa podmienky primeranosti. Prílohou tohto listu
(ktorá však nebola zasielaná účastníkom konania) je list „Určovanie primeranosti“, z ktorého vyplýva,
že pozemky vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania sú zaradené v bonitnej skupine kvality č. 6, 7
a 9. Účastníci konania nenamietali určenie primeranosti vo výmere a bonite. Ak aj určenie primeranosti

nebolo explicitne vysvetlené v prvostupňovom rozhodnutí, bolo vysvetlené v napadnutom rozhodnutí,
ktoré správny súd preskúmava v tomto konaní, pričom správny súd poukazuje na jednotu konania, t.j.
na skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie predstavujú jeden celok.

25. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou potreby zahrnutia do celkovej

výmery pozemkov, o ktorých užívanie žiadal ďalší účastník konania, aj iných pozemkov, ktoré už
čase podania žiadosti reálne užíva (teda, že prvostupňový orgán vôbec nezohľadnil skutočnosť, že
žiadateľ/ďalší účastník konania už v súčasnosti užíva celú výmeru svojich vlastných pozemkov),
žalovaný vysvetlil, že prvostupňový orgán rozhodol, že v prospech žiadateľa vzniká podnájomný vzťahk podnájomným pozemkom vo výmere 55 100 metrov štvorcových, keď rozdiel medzi výmerou, ktorú
žiadateľ vo svojej žiadosti uviedol (62 851,47 metrov štvorcových) a reálnou výmerou podnájomného
pozemku definovanou napadnutým rozhodnutím (55 100 metrov štvorcových) predstavuje 7 751,47

metrov štvorcových, čo je výmera parciel (pozemkov), ktoré žalobca namietal už v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Preto žalovaný dôvodne konštatoval, že je irelevantné tvrdenie, že orgán
verejnej správy vydal náhradu aj za pozemky, ktoré ďalší účastník konania už užíva.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že z hľadiska účelu podnájomného vzťahu môže žiadateľ v konaní

žiadať iba o užívanie pozemkov, ktoré sú reálne obhospodarovateľnou pôdou na poľnohospodárske
účely, nie celú výmeru pozemkov (inak by užívanie odporovalo účelu podnájomného vzťahu), ide
o konštatačnú námietku (navyše samotným žalobcom prezentovanú ako domnienku), ktorá neumožňuje
súdny prieskum, pretože žaloba nešpecifikuje, čím v tomto smere žalovaný porušil zákon – v čom je vo
väzbe na túto námietku napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom.

27. Žalobca v závere správnej žaloby uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je
opomenuté presné a úplné označenia pozemkov, za ktoré žiadateľ žiada náhradu, len sa stroho
uvádza, že žiadateľ predložil zoznam „akýchsi“ pozemkov. Podľa žalobcu absencia presného a úplného
označenia pozemkov taktiež zakladá nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia. V napadnutých rozhodnutiach podľa žalobcu nemožno identifikovať, že

práve žalobca je nájomcom pozemkov žiadateľa, kde sa nájom skončil, alebo sa má skončiť alebo je
pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým vo všeobecnosti
uvádza, že doterajší prenajímateľ (vlastník), ktorý požiada príslušný okresný úrad o vydanie rozhodnutia
o vzniku podnájomného vzťahu, má k žiadosti priložiť o.i. zoznam poľnohospodárskych pozemkov
vrátanenázvukatastrálnehoúzemia,ktorésúvjehovlastníctveanaktorésavzťahujevýzva(žiadosť)na

uzavretie podnájomnej zmluvy. Náležitosti žiadosti má skúmať príslušný orgán verejnej správy, ktorý by
vprípadeabsenciepotrebnýchdokladovmalžiadateľavyzvaťnadoplneniežiadosti.Zadministratívneho
spisu vyplýva, že žiadateľ (ďalší účastník konania) priložil k podanej žiadosti zoznam pozemkov v jeho
vlastníctve obsahujúci identifikáciu pozemkov parcelným číslom, číslom listu vlastníctva, výmerou
a druhom pôdy. Taktiež uviedol, že pozemky sú užívané žalobcom bez nájomnej zmluvy. Žalobca

bol upovedomený o podanej žiadosti a začatí administratívneho konania, bol predvolaný na ústne
prerokovanie, na ktorom sa účastníci konania mali dohodnúť na primeranosti pozemkov podnájomného
pozemku. Žalobca sa zúčastnil dvoch ústnych prerokovaní pred orgánom verejnej správy, počas
konania (a ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) nenamietal v správnej žalobe tvrdenú
absenciu presného a úplného označenia pozemkov, za ktoré žiadateľ (ďalší účastník konania) žiadal

náhradu. Žalobca počas konania, a ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nespochybňoval,
že je nájomcom pozemkov vo vlastníctve žiadateľa. Takúto námietku (že nie je nájomcom pozemkov
žiadateľa) v podstate neuviedol ani v správnej žalobe, len nadniesol (konštatoval), že v prvostupňovom
rozhodnutí absentuje presné označenie pozemkov, za ktoré žiadateľ žiadal náhradu. Správny súd
uvádza, že osobitné náležitosti rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu upravuje § 12 Zák. č.

504/2003 Z.z., medzi týmito náležitosťami sa nenachádza označenie pozemkov, za ktoré sa žiada
náhrada. Pokiaľ žalobca prvýkrát až v správnej žalobe polemizuje o náležitostiach prvostupňového
rozhodnutia, pričom de facto ani netvrdí, že by nebol nájomcom (užívateľom) pozemkov vo vlastníctve
žiadateľa, takáto námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu by bola dôvodná v tom

prípade,akbyžalobcatvrdil(apreukazoval),ženemalbyťúčastníkomkonania,pretoženebolnájomcom
pozemkov vo vlastníctve prenajímateľa (žiadateľa), čo však takto v správnej žalobe formulované nie
je. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná, preto sa ňou orgán verejnej správy osobitne nezaoberal.
Zoznam pozemkov, na ktoré sa vzťahovala výzva žiadateľa bol prílohou žiadosti o vydanie rozhodnutia
o vzniku podnájomného vzťahu, o ktorom je bol žalobca upovedomený.

28. Vzhľadom na skutočnosti opísané v bodoch 19. až 22. odôvodnenia tohto rozsudku správny súd
konštatuje, že vo veci rozhodovania o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a Zákona o nájme neboli
splnené zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu. Prvostupňový
orgán, ani žalovaný, nepostupovali v súlade so Zák. č. 504/2003 Z.z., keď nedostatočne zistili

skutkový stav pre vyhodnotenie splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie podľa § 12a ods. 8
cit. zákona. Príslušná právna úprava vychádza z toho, že ak si nájomca (resp. užívateľ) pozemkov
nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu, možno rozhodnúť (na
základe žiadosti doterajšieho prenajímateľa) o tom, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkomv prospech doterajšieho prenajímateľa. Má ísť pritom o pozemky v doterajšom obhospodarovaní
nájomcu, pričom podľa usmernenia MPRV podnájomný vzťah môže vzniknúť na pozemkoch, ktoré
nájomca obhospodaruje a ku ktorým má nejaký právny titul (napr. ich vlastní, má k nim nájomnú zmluvu

alebo nájomný vzťah zo zákona, obhospodaruje ich na základe podnájomnej alebo inej zmluvy, a pod.).
Pokiaľžalobcapríslušnémuorgánuverejnejsprávyoznámil,žepozemky,ktoréboliurčenérozdeľovacím
plánom, už neužíva (podaním doručeným orgánu verejnej správy 13.12.2021), orgán verejnej správy
nemohol pri rozhodovaní (pri vydaní prvostupňového rozhodnutia dňa 16.03.2022) vychádzať z toho, že
v čase podania žiadosti o vydanie rozhodnutia (08.03.2021) bol žalobca užívateľom sporných pozemkov,

pretože pre rozhodnutie je potrebné vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu v čase vydania
rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že ak žalobca nie
je nájomcom pozemkov, neznamená to, že uvedené pozemky neužíva, pričom opomenul, že žalobca
uvádzal, že nielenže nie je nájomcom sporných pozemkov a neužíva ich, ale že tieto boli dané do
prenájmu inej osoby (fyzickej osoby), ktorá ich dala do podnájmu tretej osobe, z čoho vyplýva, že
pozemky užíva táto tretia osoba (nie žalobca). Orgán verenej správy teda pri rozhodovaní nevyhodnotil

skutočnosti, ktoré mu oznámil žalobca.

29. Vychádzajúc zo záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre rozhodnutie správna žaloba
odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.
e) SSP. Správny súd s poukazom na § 191 ods. 3 a 4 SSP súčasne vec vrátil prvostupňovému orgánu

na ďalšie konanie, v ktorom opätovne, na základe riadne zisteného skutkového stavu, posúdi splnenie
zákonných podmienok pre rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 Zák. č.
504/2003 Z.z..

30. Z judikatúry vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nedostatočne

zistený skutkový stav veci, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je
(aj) výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu sa správny súd k námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci nemohol vyjadriť. V ďalšom konaní je orgán verejnej správy
viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Správny
súd nerozhodoval o trovách ďalšieho účastníka konania, pretože mu nevznikli žiadne trovy konania v
súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd (§ 169 SSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.