Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/49/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422202127

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6422202127.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/49/2022
– 21 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX
D., obidvaja zastúpení JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava,
proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX D. G., zastúpený
JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, v konaní o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

28C/49/2022

– 21 –

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa akýchkoľvek vulgárnych ústnych a vizuálnych prejavov na adresu
žalobcov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa vyhotovovania podobizní, obrazových snímok a obrazových a
zvukových záznamov týkajúcich sa žalobcov bez ich súhlasu.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

28C/49/2022
– 19 –1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 25.07.2022 sa žalobcovia 1/
a 2/ domáhali, aby súd I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ďalšieho verejného rozširovania
nepravdivých skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa žalobkyne 1/ a jej údajnej nevery

s mladými elektrikármi; zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým zasahuje do občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti, súkromia a do práva na zdravie žalobcov, najmä zdržať sa akýchkoľvek vulgárnych ústnych
a vizuálnych prejavov na adresu žalobcov, vyhrážať sa im ublížením na zdraví a smrťou, ako aj zdržať
sa akéhokoľvek vyhotovovania písomností osobnej povahy žalobcov;
II.uložilžalovanémupovinnosťospravedlniťsažalobcomvoformepísomnéholistuzaslanéhonaadresu

ich trvalého pobytu v znení: „E. F. sa ospravedlňuje A. B. a C. B. za to, že verejne šíril nepravdivé tvrdenia
o tom, že pani A. B. sa má intímne stretávať s mladými elektrikármi v lese a udržovať s nimi pomer.“
Žalobcovia tiež žiadali, aby súd III. zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 10.000,- Eur žalobkyni 1/ a vo výške 5.000,- Eur žalobcovi 2/.
1.2. V žalobe a ďalších písomných vyjadreniach žalobcovia uviedli, že žalobkyňa 1/ je výlučným
vlastníkom nehnuteľností v k.ú. G. D., obec G. D., okres D. G., zapísaných na LV č. XXXX. Žalobcovia

sa ako manželia v roku 2014 rozhodli kúpiť pozemok v k.ú. G. D., na ktorom si postavili víkendový dom
za účelom celoročnej relaxácie a trávenia voľného času v úzadí a v pokoji, obklopení prírodou a tichom.
Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa oproti nehnuteľnostiam žalobkyne
1/, čiže sporové strany dochádzajú každý deň do priameho kontaktu. Žalovaný obýva každodenne svoju
nehnuteľnosť v rekreačnej oblasti H..

1.3. Bezprostredne po kúpe nehnuteľností žalobkyňou 1/ začal žalovaný sťažovať žalobcom výstavbu
víkendového domu. Žalovaný od počiatku výstavby nehnuteľnosti sťažoval stavebné práce pracovníkom
a nedôvodne privolával policajnú hliadku na pozemok žalobkyne. Žalovaný ich neustále od roku 2014
slovne napáda, verejne ohovára pred ostatnými susedmi, ako aj na obecnom úrade a vzbudzuje u
žalobcov obavu o ich život a zdravie. Na jeseň roku 2014 v čase neprítomnosti žalobcov žalovaný

neoprávnene a bez ich súhlasu vstupoval na pozemok vo vlastníctve žalobkyne 1/ a vypílil na ňom
niekoľko stromov, čoho svedkom bola suseda E. G. s už nebohým manželom. Žalobcovia na vlastné
náklady nechali spevniť prístupovú poľnú cestu k uvedenej chatárskej oblasti, ktorú každodenne využíva
vo svoj prospech aj žalovaný. Spevnenie cesty bolo v hodnote 6.000,- Eur. Cesta bola upravená so
súhlasom starostu Obce G. D. I. F.. Žalovaný spevnenú cestu každodenne užíva, pričom výlučne

žalobkyňa 1/ a D. C. dvakrát do roka túto cestu čistia od porastu.
1.4. Žalovaný neustále slovne napáda žalobcov. Slovné útoky sú smerované najmä voči žalobkyni 1/,
nakoľko tá sa častejšie zdržiava v predmetnej nehnuteľnosti. Práve z dôvodu agresivity žalovaného sa
žalobca 2/ nezdržiava v nehnuteľnosti tak často ako žalobkyňa 1/, nakoľko pre jeho vek a s tým súvisiace
zdravotné problémy nie je vhodné tráviť čas v tak nehostinnom a stresujúcom prostredí, ktoré vyvolal

výlučne žalovaný. Žalovaný sa hanlivo vyjadruje na adresu žalobkyne 1/ slovami: „Ty piča. Zajebem Ti
psov..“ Uvedený incident sa stal ešte v roku 2015. Pri jednom z venčení psov v máji 2016 sa žalovaný
snažil dostať k žalobkyni 1/ čo najbližšie, hoci mal svojho psa na vôdzke, ten ho zúrivo trhal smerom k
psom žalobkyne 1/. Žalovaný situáciu neupokojil, ale provokoval ešte svojho psa, na čo žalobkyňa 1/
spadla do jarku pri ceste a poranila si nohu. Žalovaný jej namiesto poskytnutia pomoci vulgárne vynadal.

Žalovaný tiež dňa 22.07.2016 ohováral žalobkyňu 1/ na J. K. L. D. G. pred úradníčkou, ktorá vyšetrovala
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, čo žalobkyňa 1/ počula spoza dverí.
1.5. Žalobcovia boli nútení z dôvodu pretrvávajúceho obťažovaniu zo strany žalovaného odstrániť
pletivový plot zo svojho pozemku a namiesto neho postaviť betónový plot, ktorý im zabezpečí súkromie.
Postavením betónového plota však žalobcovia prišli o výhľad na okolitý les, ktorý dovtedy mali, pričom

boli nútení investovať 3.600,- Eur do výstavby nového plota, ktorý postavili len za účelom predchádzania
akéhokoľvek kontaktu so žalovaným. Napriek tomu ich žalovaný ďalej slovne napádal, neustále im
nazeral do nehnuteľnosti a strpčoval im kvalitu bývania. Žalovaný si nezákonne vyhotovuje fotografie
žalobkyne 1/ pri činnostiach, keď sa nachádzala vo svojej nehnuteľnosti, najmä keď bola v plavkách,
prípadne v ľahšom letnom oblečení, a to aj v čase, keď sa v nehnuteľnosti nachádzali rodinní príslušníci,

resp. priatelia žalobcov. V auguste 2019 žalovaný opäť nazeral do dvora žalobkyne 1/. Keď ho
upozornila, reagoval slovne agresívne a vulgárne.
1.6. Keďže žalobkyňa 1/ trávi viac času v nehnuteľnosti prevažne sama, žalovaný začal šíriť o nej
nepravdivé informácie. Medzi susedmi rozširuje informácie, ktoré značne znižujú jej dôstojnosť a
poškodzujú jej dobré meno. Ohováranie spočíva v rozširovaní informácií ohľadom toho, že žalobkyňa sa

má údajne intímne stýkať s mladými elektrikármi v lese. Žalobkyňa sa o uvedenej informácii dozvedela
od suseda M. L. N., keď sa pohoršoval o jej osobe a jej údajnom sexuálnom živote s inými mužmi.
Uvedené tvrdenia žalovaného sú absolútnym výmyslom, ktorý nie je ani len z časti založený na pravde.1.7. Žalovaný strpčuje život žalobcom aj tým, že približne od roku 2018 do súčasnosti má neustále na
dvore zapnutý reproduktor, z ktorého počúva nahlas hudbu, ktorý necháva zapnutý aj v čase, kedy sa
žalovaný nenachádza vo svojej nehnuteľnosti.

1.8.Žalobcoviasaniekoľkokrátobrátilinaorgányčinnévtrestnomkonaní,pričompodnetybolizakaždým
vecou riešenia v správnych konaniach ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. V júli 2021 sa
žalovaný začal žalobkyni 1/ vyhrážať jej fyzickou likvidáciou slovami: „Zajebem Ťa, Ty kurva vyjebaná,
Ty piča! Rozjebem Ti hlavu!“ Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoj a manželov život a zdravie. Žalovaný
svojím agresívnym a útočným správaním najmä voči žalobkyni 1/ vzbudzuje u nej strach a stres na

každodennom poriadku. Za účelom ochrany seba a svojho obydlia žalobkyňa 1/ zabezpečila v marci
2022 svoju nehnuteľnosť kamerovým systémom v hodnote 6.000,- Eur a nechala si postaviť vyšší
betónový plot v hodnote približne 10.000,- Eur, ktorý ju má ochrániť pred žalovaným. Žalobkyňa 1/
monitoruje svoju nehnuteľnosť kamerovým systémom aj z dôvodu, že sa im v minulosti neznámy
páchateľ snažil úmyselne otráviť jej psov tak, že surové otrávené mäso prehodil na pozemok žalobkyne
1/. Žalovaný nie je schopný slušne komunikovať so žalobcami bez toho, aby používal na ich úkor hanlivé

slová. Žalovaný žalobcu 2/ verejne nazýva „holandským kokotom“.
1.9. Žalovaný sa opakovane dopúšťa neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov tým, že
im neustále hanlivo nadáva, nezákonne si vyhotovuje ich fotografie a šíri o žalobkyni 1/ medzi susedmi
lži, ktoré znižujú jej dôstojnosť u susedov. Žalobca 2/ vníma veľmi negatívne informácie ohľadom údajnej
nevery svojej manželky, má to zlý dopad na jeho zdravotný stav po psychickej aj fyzickej stránke.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, intenzitu, no najmä čas trvania neoprávneného zásahu (od roku 2014
až po súčasnosť), počas ktorého sú žalobcovia v neustálom strese a žijú v obavách o svoj život, je
nevyhnutné, aby im súd priznal aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

2.1. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalobcov. Uviedol, že

je majiteľom chaty v rekreačnej oblasti H. po smrti jeho otca. Chatu stavali v 70. rokoch súčasne s
ďalšími 10 susedmi, využívajú ju viac ako 40 rokov na rekreačné účely. Za celú tú dobu tam bol kľud
bez akýchkoľvek problémov. So susedmi má veľmi dobré vzťahy. Žalobkyňa 1/ si v roku 2014 postavila
chatu na spodku údolia, tým pádom vďaka reliéfu údolia má žalovaný výhľad na jej pozemok. Pri
výstavbe chaty žalobkyňa 1/ zničila obecnú cestu ťažkými mechanizmami, ktoré sa navyše otáčali na

súkromných pozemkoch a často blokovali prístup na pozemok žalovaného a susedné pozemky. Keď ju
na to upozorňovali, bola vulgárna a uviedla, že má známosti na obecnom úrade. Zničenú cestu dala na
jeseň 2017 bez povolenia, zamerania a následnej kolaudácie vyliať betónom. Pri stavbe oplotenia v roku
2015 nedodržala geometrické zameranie pozemku a zväčšila si pozemok v časti oproti plotu žalovaného
o 1,7 m na úkor obecnej cesty. Až po šiestich rokoch na základe oznámenia obci právnym zástupcom

M. L. N. postavila v apríli 2022 nový plot na hranici svojho pozemku. V roku 2016 namontovala rozsiahly
kamerový systém (12 kamier), pomocou ktorých monitoruje obecnú cestu a okolité súkromné pozemky.
Žalobkyňa 1/ je majiteľkou štyroch psov. Tieto sú pustené na pozemku a neustále štekajú na akýkoľvek
podnet. Neraz jej ušli a napadli a zranili psov v okolitých chatách, kde nemajú oplotenie. Viacerí majitelia
chát v okolí rezignovali, prestali voziť psov na svoje chaty, navyše p. O. a p. P. chaty predali.

2.2. Žalobkyňa 1/ neustále nadáva žalovanému a susedovi M. N., jeho manželke, ale aj cudzím ľuďom,
ktorí prechádzajú popri jej plote. Stalo sa, že žalovaný na balkóne svojej chaty vulgárne nadával svojim
psom. Tiež sa stáva, že keď príde autom k chate, nadáva na svojom pozemku, napr. po ťažkom dni
v práci. Nenadával žalobcom ani nikomu zo susedov.
2.3. Nie je pravdou, že by žalovaný vyhotovoval nezákonne fotky žalobkyne 1/. Žalovaný uviedol, že keď

ide na svoj pozemok po obecnej ceste, míňa v úseku cca 20 m plot žalobkyne 1/. Prístupová cesta má
veľmi strmý zráz, takže musí brzdiť a ísť veľmi pomaly a na spodnej časti, na úrovni jej plotu zastaviť
kvôli betónovému hrbu na ceste. Žalovaný uviedol, že často píše SMS a drží mobilný telefón v ruke,
keď zastane s autom, tiež na prechádzke píše SMS. To, že drží v ruke mobilný telefón a číta SMS,
neznamená, že si niečo fotí. Používa tlačidlový mobilný telefón, s ktorým by fotky nedokázal ani spraviť.

2.4. Obvinenie, že šíri nepravdivé informácie o údajnom intímnom stýkaní žalobkyne 1/ s elektrikármi
v lese je čisté klamstvo. Žalovaný uviedol, že o jej intímnom živote nič nevie ani ho to absolútne
nezaujíma a s nikým to nerieši.
2.5. Na svojom pozemku si občas v rozumnej miere púšťa rádio. Nikdy neporušuje nočný kľud.
2.6. Obvinenie, že sa žalobkyni 1/ vyhrážal fyzickou likvidáciou, je tiež klamstvo. Nikdy sa jej ani jej

manželovi nevyhrážal žiadnou ujmou na zdraví, ani zabitím a nikdy ich fyzicky nenapadol. Žalovaný
nemá potrebu sa vôbec stretávať so žalobcami ani nevyhľadáva ich spoločnosť, snaží sa im v čo
najväčšej miere vyhýbať.3. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 23.06.2023, 24.11.2023, 16.01.2024 a 12.03.2024, na
ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán a svedkov.

4. Podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol žalovaný uznaný za vinného
z priestupku zo dňa 24.07.2018 a vo veciach priestupkov, ku ktorým malo dôjsť v dňoch 09.03.2022
a 24.03.2022 bola vec odložená.

5.1. Rozhodnutím J. K. Q. F. R., odbor všeobecnej vnútornej správy č. J./XXXXXX zo dňa 09.01.2019,

právoplatným dňa 25.02.2019, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
ktorého sa dopustil tým, že dňa 24.07.2018 v čase okolo 13:30 hod. z prístupovej cesty pred chatou č.
XXX v obci G. D. vulgárne nadával A. B. slovami „ty piča“, „ty kurva vyjebaná“. Za to mu bola uložená
pokuta vo výške 20,- Eur.
5.2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bol vypočutý svedok D. C., ktorý uviedol, že

vuvedenomčasebolnasvojompozemku,odkiaľzaregistrovalnejakúhádkuobďalečnaceste,následne
prišiel až na hranicu cesty a vo vzdialenosti 15-20 metrov videl žalovaného na ceste a žalobkyňu 1/ za
plotom na svojom pozemku, ako si vykrikovali rôzne veci. Došlo medzi nimi aj k nadávkam, počul ako jej
žalovaný vulgárne nadával a žalobkyňa 1/ tiež povedala žalovanému niečo v znení, že je „debil špinavý“.

6. Záznamom J. K. Q. F. R., odbor všeobecnej vnútornej správy č. J./XXXXXX zo dňa 08.06.2022
bola odložená priestupková vec proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
opriestupkoch,ktorejsamaldopustiťžalovanýtým,žedňa09.03.2022vkatastrálnomúzemíobceG.D.,
v rekreačnej oblasti H., v blízkosti oplotenia pozemku rekreačnej chaty č. 803 po tom, ako bol majiteľkou
chaty A. B. upozornený, že fotiť si niekoho je trestné, odpovedal, že trestné je sledovať cudzie pozemky

kamerovým systémom, následnej jej mal vulgárne vynadať, pričom jej mal takto vulgárne nadávať aj
predtým v období od júla 2021, pričom sa jej mal aj vyhrážať ublížením na zdraví a údajne opakovane
mal fotiť menovanú, ako aj jej chatu, čím mal u nej vzbudiť dôvodnú obavu, že by jej mohol ublížiť. Vec
bola odložená z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutočne došlo k udalostiam tak, ako sú popisované
oznamovateľkou a jej oznámenie nebolo potvrdené.

7.1. Záznamom J. K. Q. F. R., odbor všeobecnej vnútornej správy č. J./XXXXXX zo dňa 08.06.2022
bola odložená priestupková vec proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch, ktorej sa mal dopustiť žalovaný tým, že dňa 24.03.2022 na dvore chaty č. XXX v obci
G. D. vulgárne nadával slovami „kurva, piča, ťahaj do piče“.

7.2.Zozáznamuvyplýva,žebolivypočutéajsvedkyneN.R.aE.G.,ktoréobeuviedli,žemajúdlhoročné
spory so svojím susedom E. F.. Obe obdobne uviedli, že v uvedený deň boli na svojich chatách, pričom
zaregistrovali, že si žalovaný pustil hlasnejšie hudbu a do tejto hudby začal nadávať, no ani jedna
nepočula ako presne ani komu. Vec bola odložená z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutočne došlo
k udalostiam tak, ako sú popisované oznamovateľkou a jej oznámenie nebolo potvrdené.

8. Rozhodnutím J. K. Q. F. R., odbor všeobecnej vnútornej správy č. J./XXXXXX zo dňa 05.08.2019,
právoplatným dňa 02.10.2019, bola žalobkyňa 1/ uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
ktorého sa dopustila tým, že dňa 24.07.2018 v čase okolo 13:30 hod. z pozemku svojej chaty č. XXX

v obci G. D. povedala E. F., že je debil. Za to jej bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur.

9. Z e-mailu zo dňa 10.03.2024 vyplýva, že ním C. O. oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že chatu
pri H. P. predali z čisto finančných a rodinných dôvodov a s ich bývalou susedou A. B. to nemalo nič
spoločné.

10. Svedkyňa E. G. na pojednávaní uviedla, že je susedou strán sporu, má v tom údolí chatu. Dá sa
povedať,ževidínavšetkých.Jejchatajeodchatyžalovanéhokrížom,možno60metrov.Bývavpodstate
už bez prestávky a trvalo v tejto chate posledných asi 6-7 rokov, predtým tam chodievala na víkendy. So
žalobkyňou 1/ sú aj kamarátky, porozprávajú sa, chodieva žalobkyni napr. poliať záhradu, nedostáva za

to finančnú odmenu. Je faktom, že žalovaný nadáva. Svedkyňa chodieva aj venčiť psa, takisto venčiť
psa chodieval žalovaný. Stalo sa, že medzi svedkyňou a žalovaným vznikali určité konflikty pri venčení
psov, keď na seba štekali. Žalovaný sa potom vulgárne vyjadroval, pričom svedkyňa dospela k názoru,
že nadáva jej, keď používal výrazy ako „striga z východu“, „bonzácka kurva“ a podobne. Približne odmája 2023 sa už takéto nadávky nedejú, pokiaľ sa stretnú so žalovaným, tak sa len vyhnú. Hudba od
žalovaného hrávala od rána do noci, hrávala strašne nahlas, rozčuľovalo to svedkyňu aj jej muža. Išlo
to stále, napr. Božie služby v maďarčine v nedeľu a rozčuľovalo ich to. Je si istá, že táto hudba išla od

žalovaného, susedia S., C., P. tam v tom čase neboli. Tento stav trval roky. Po 22:00 hod. hudba nehrala.
Od mája 2023 už táto hudba nehráva, predtým to bolo skoro vždy, keď žalovaný bol na chate. Nechával
však hudbu pustenú, aj keď išiel preč. Stalo sa, že keď svedkyňa sedela u žalobkyne 1/ na verande pri
jej chate, tak počuli ako žalovaný vykrikuje nadávky, bolo to ešte pred T.. Tiež sa stalo, že keď žalovaný
chodil autom, ukazoval prostredný prst. Svedkyňa uviedla, že naposledy sa stalo možno pred rokom

(vyslúchnutá bola 24.11.2023), že keď išla na balkón svojej chaty, tak počula žalovaného ako vykrikuje
a nadáva. Mala dojem, že vykrikuje a nadáva na žalobkyňu 1/, predpokladala, že táto je doma. Svedkyňa
nebola nikdy osobne pri tom, že by si žalobkyňa 1/ a žalovaný nadávali. Stalo sa, že žalovaný si fotil
manžela svedkyne pri chytaní rýb, ešte pred T., následne na neho zavolal rybársku stráž. Nevidela, že by
žalovaný fotil žalobcov. Počula niečo o žalobkyni a elektrikároch, že má v lese posed, kde má elektrinu
a TV a že si tam kadekoho vodí. Počula to od p. R. a táto to mala od p. N.. Svedkyňa to považuje

za totálnu blbosť a takýmto veciam neprikladá nejakú váhu. Nebola svedkom nejakého neprimeraného
správania zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi 2/. Zo začiatku žalobcovia chodievali na chatu na
dlhšie obdobie, napr. na týždeň alebo dva. Chodievali spolu, alebo sa stalo, že žalobkyňa 1/ prišla o deň
skorej a následne prišiel aj žalobca 2/. V súčasnosti, možno posledný rok alebo aj dlhšie, chodí žalobca
2/ do nehnuteľnosti menej. Necíti sa tam dobre, čo svedkyňa usudzuje z toho všetkého čo sa deje,

človek si nemôže oddýchnuť keď rieši stále nejaké problémy so susedmi. So žalobcom 2/ sa svedkyňa
inak len pozdraví a zakývajú si. So žalovaným mala svedkyňa niekedy aj priateľský vzťah, stretli sa,
porozprávali, v súčasnosti už takýto priateľský vzťah k nemu necíti. Dá sa povedať, že odkedy žalobkyňa
1/ začala stavať v lokalite svoju chatu, tak žalovanému to všetko vadilo, sťažoval sa aj svedkyni viackrát.
Uviedla, že jej muž jej hovoril, že bol svedkom toho, že žalovaný vypílil stromy na pozemku žalobkyne

1/. Žalobkyňa 1/ mala o svoje psy vždy dobre postarané, keď aj išla preč, mala zabezpečeného človeka
čo sa o nich staral. V noci neštekali, boli vo svojej voliére.

11.1. Svedok M. L. N. na pojednávaní uviedol, že strany sporu sú jeho susedia. Rodina žalovaného má
chatu v lokalite už veľmi dlho. Žalobkyňa 1/ sa prisťahovala v roku 2014, keď kúpila pozemok. Uviedol,

že žalobkyňa 1/ voči nemu skúšala konať alebo správať sa tak, ako by si to ona želala a on nie je ochotný
tolerovať nikomu nejaké nátlakové spôsoby. Komunikácia so žalobkyňou 1/ bola zo začiatku korektná.
Zlom vo vzťahu svedka a žalobkyne nastal asi vtedy, keď on odmietol prispieť na vybudovanie, resp.
rekonštrukciu cesty, ktorá sa mala týkať len úseku po jej nehnuteľnosť. Uviedol, že žalobkyňa 1/ druhým
robí to, čo sama nechce, aby robili jej a snaží sa vystupovať za dobrú. Nie je pravdou, že by žalobkyňa 1/

musela vybudovať svoj plot kvôli nejakému obťažovaniu zo strany žalovaného. Pôvodný plot žalobkyne
zasahoval 1,75 m do obecnej cesty, sťažovala prístup aj svedkovi k jeho nehnuteľnosti, odmietala
zjednať nápravu. Musel to riešiť cez právnika a štátny stavebný dohľad. Následne kvôli tomuto musela
posunúť plot. To, že sa rozhodla vybudovať nový plot, bolo jej rozhodnutie, avšak tento nebudovala
kvôli nejakým vzťahom alebo obťažovaniu zo strany žalovaného, stačilo ten plot posunúť. Žalobkyňa

má na svojej nehnuteľnosti namontovaný kamerový systém, ktorý monitoruje všetkých a všetko, vrátane
svedkovho dvora, čo aj ohlásil na príslušný úrad do Bratislavy. Žiadne fotenie zo strany žalovaného
svedok nikdy nevidel. Žalobkyňa si fotí všetko, každé auto, každú udalosť. Tiež sa vulgárne vyjadrila
na adresu svedkovej manželky.
11.2. Svedok uviedol, že pokiaľ sa jedná o to, že žalobkyňa by mala mať rada mladých chlapcov, tak

v deň, keď mu práve nalievali betón, bol aj s manželkou v kuchyni a videl cez okno svojej nehnuteľnosti
žalobkyňu ako ide z lesa, pričom sa drží za ruku s mladým chlapcom. Tiež sa stalo, že keď svedkovi
pracovníci robili na stavbe jeho nehnuteľnosti, tak mu hovorili, že žalobkyňa ich volala na kávu. Vôbec
nemá vedomosť o tom, že by žalovaný šíril o žalobkyni reči, že má mať intímny pomer s elektrikármi.
Svedok uviedol, že to on videl raz žalobkyňu ako išla z lesa s mladým elektrikárom. Túto informáciu

vôbec nemá od žalovaného. Vie, že sa jednalo o elektrikára, pretože keď sa v lokalite robila elektrina,
tak tento človek tam pracoval na tej elektrine, aj tam v chatke prespával. Svedok sa s ním aj rozprával.
To, že videl žalobkyňu ako sa drží za ruku s týmto chlapcom, povedal svedok žalovanému.
11.3. Svedok uviedol, že je vo svojej nehnuteľnosti prevažne cez víkendy. Nebol prítomný pri tom, že
by si strany sporu navzájom nadávali, okrem incidentu, ktorý sa stal v roku 2021. Vtedy mu pracovníci,

ktorí robili výkopové práce na jeho nehnuteľnosti hovorili, že keď odchádzali preč zo stavby, videli ako
žalobkyňa kopala do brány žalovanému. Svedok toto žalovanému povedal. Následne bol prítomný pri
tom, keď žalovaný sa išiel na toto spýtať žalobkyne. Svedok stál na ceste, žalovaný tiež bol na obecnej
ceste, žalobkyňa bola na svojom pozemku, hrabala lístie. Žalovaný sa jej pýtal, že prečo mu kope dobrány a na to mu žalobkyňa držiac v ruke hrable povedala, že „čo, chceš sa biť?“ Na to žalovaný len
povedal niečo v tom zmysle, že je ešte väčšia chudera ako si myslel. Žalovaný nikdy nepúšťal hudbu
tak, že by táto mohla rušiť susedov. Lokalita sa nachádza v doline, je to tam počuť, avšak keď je to cez

deň, svedok to nepovažuje za obťažovanie.

12.1. Svedok D. C. na pojednávaní dňa 24.11.2023 uviedol, že strany sporu sú jeho susedia. So
žalobkyňou 1/ vychádza dobre, so žalovaným sa nestýka ani nekontaktuje. Chodí na svoju chatu
väčšinou každý druhý víkend, približne 4x do roka sa zdrží celý týždeň. Dá sa povedať, že vždy keď tam

svedok je, tak sú aj žalobcovia vo svojej nehnuteľnosti. Vie, že žalobcovia majú konflikty so susedom
N. v súvislosti s jeho stavbou plota. Inak nevie, že by žalobcovia mali konflikty s inými susedmi. Vie,
že žalobkyňa sa sťažovala na žalovaného, že jej sústavne vulgárne nadáva a tiež že nahlas púšťal
hudbu, čo ju obťažovalo. Obťažovalo to aj ich ako vedľajších susedov. Svedkova nehnuteľnosť priamo
susedí s pozemkom žalovaného. Je pravdou, že táto hudba od žalovaného naozaj bývala veľmi nahlas,
svedok sa nemohol ani poriadne rozprávať s manželkou. Teraz už nejakú dobu tomu tak nie je. Keď

sa žalovaný pohybuje po dvore, tak veľmi často vulgárne nadáva na všetkých okolo, hlavne vo vzťahu
k žalobkyni. Prebieha to napr. aj tak, že žalovaný príde, vystúpi z auta a kým prejde od svojho auta
k svojej nehnuteľnosti, tak vlastne neustále nadáva, používa výrazy ako „kurva“ a podobne, pričom
väčšinou si tieto nadávky rozpráva sám pre seba, nie vždy je prítomná žalobkyňa. Nebol svedkom toho,
že by žalovaný priamo nadával žalobcovi 2/. Bol priamo svedkom asi dvakrát ako žalovaný nadával

žalobkyni 1/. Bolo to približne 3 roky spätne, ešte pred T., niekedy pred rokom 2020. Žalobkyňa bola
na svojom pozemku, žalovaný stál pred svojou bránou, svedok bol na svojom pozemku asi 7 m od
nich a videl a počul ako sa navzájom vadia. Dá sa povedať, že žalovaný na žalobkyňu útočil slovne,
ona sa bránila. Dá sa povedať, že to bol vzájomný slovný konflikt, avšak žalovaný kričal na žalobkyňu
nadávky napr. „kurva“. Odvtedy sa ešte raz stalo, že počul, že sa žalovaný so žalobkyňou 1/ vadili,

keď bol na svojej nehnuteľnosti, ale vtedy už nepočul konkrétne slová. Nebol svedkom toho, že by
žalobcovia nadávali žalovanému, nestretol som sa ani s tým, že by žalovaného provokovali alebo nejako
manipulovali.
12.2. Bol svedkom toho, že žalobkyňa mala na svojej nehnuteľnosti návštevu, videl ako žalovaný
vystúpil zo svojho auta, následne zvonka fotil žalobkyňu, fotil jej auto aj dvor. Žalovaný držal v ruke

mobilný telefón v pozícii, v ktorej sa s ním fotí. Svedok videl ako to žalovaný robil, keď bol ešte
vo svojom aute. Potom vystúpil z auta, následne takýmto spôsobom držal mobilný telefón smerom
k nehnuteľnosti žalobkyne, následne sa presunul na iné miesto, z iného uhla a pokračoval v tom, takže
svedok usudzoval, že si žalobkyňu, resp. nehnuteľnosť fotí. Nikdy nevidel nejaké konkrétne fotky, ktoré
by vyhotovil žalovaný a na ktorých by bola osoba žalobkyne.

12.3. Svedok uviedol, že keď kúpil chatu v lokalite, tak so žalovaným spočiatku mal bežné susedské
kontakty a žalovaný mu vtedy hovoril, resp. dá sa povedať, že ohováral žalobkyňu, že žije nejakým
promiskuitným spôsobom života, s nejakými stavebnými pracovníkmi alebo niečo v tom zmysle. Bolo
to asi 6 rokov spätne.

13. Svedok U. C. na pojednávaní dňa 24.11.2023 uviedol, že je rodinný priateľ žalobcov a stretáva
sa s nimi. Nehnuteľnosť žalobcov v predmetnej lokalite navštevuje možno 10-15x do roka, zdrží sa 1
až 2 dni. Vie, že žalovaný im znepríjemňuje život. Žalobkyňa mu viackrát s plačom volala, že zase jej
žalovaný robil zle alebo jej nadával. On osobne so žalovaným mal raz konflikt takým spôsobom, že
svedok sedel v kresle na dvore žalobcov, žalovaný prichádzal k bráne vo svojom aute a keď svedka

zbadal, tak žalovaný na neho zakričal „čo čumíš“. Bolo to možno 3-4 roky spätne, mali potom nejakú
slovnú výmenu názorov. Tiež raz videl ako žalovaný ich so žalobcami fotil. Fotil ich cez plot, bolo to v lete
2023, keď boli pri bazéne. Žalovaný ich fotil keď prechádzal okolo a zároveň im ukazoval prostredník.
Stalo sa to raz a ukazoval to smerom k nim, teda ku svedkovi aj obidvom žalobcom. Tiež sa stalo, že keď
žalobcovia postavili vyšší plot, cez ktorý už žalovaný nevidí, tak žalovaný bol zaparkovaný vyššie u p.

N. a sledoval ďalekohľadom ich so žalobcami ako sedia na terase. Tiež niekoľkokrát zažil hlasnú hudbu,
ktorú žalovaný púšťal. Tiež počul viackrát ako žalovaný nadával. Bolo to tak, že išiel po ceste a spoza
plota nadával v podstate sám pre seba také nadávky, o ktorých by tvrdil, že to bolo na psov a podobne,
avšak bolo tam spomenuté „z H.“, takže ťažko možno hovoriť, že sa to týkalo psov. Toto nadávanie
zo strany žalovaného zažil svedok naposledy možno na jar 2023. Svedok osobne nebol prítomný pri

konkrétnych situáciách, kedy žalovaný hanlivo nadával žalobkyni 1/ alebo žalobcovi 2/. Z tých nadávok
spoza plota sa dalo vyvodiť, že smerovali vo vzťahu k žalobkyni 1/, z ich obsahu svedok pochopil, že
psom sa tak nenadáva. Bol to krik zo strany žalovaného. Bolo to ako keď niekto hovorí sám so sebou
a vykrikuje pri tom hanlivé výrazy.14.1. Svedok P. C. E. na pojednávaní dňa 16.01.2024 uviedol, že žalobcovia sú jeho osobní priatelia.
Na chatu pri H. k nim chodí približne 5-6 rokov. Žalovaného nepozná, len vie o koho sa jedná. Chodieval

2-3 krát do roka na požiadanie žalobcov do ich nehnuteľnosti im vypomáhať, napr. so starostlivosťou
o zvieratá, keď boli preč, vykonával aj drobné práce. Nedostával za to žiadnu finančnú odmenu. Zdržal
sa 3-5 dní, ale stalo sa, že sa zdržal aj 18 dní. Na chate bol aj spolu so žalobcami. Môže uviesť,
že akonáhle sa žalobca 2/ objavil v záhrade a žalovaný išiel zrovna okolo, tak vždy bolo od neho
počuť výrazy ako „kokot, vráť sa odkiaľ si prišiel“ a podobne. Avšak častejšie boli vulgárne výrazy zo

strany žalovaného používané voči žalobkyni 1/. Tam používal výrazy ako napr. „kurva východniarska“,
„zbohatlíci“ a podobne. Dá sa povedať, že vždy keď svedok vnímal žalovaného, že prišiel na aute
alebo odchádzal s autom, otváral, zatváral bráničku, teda pohyboval sa v blízkosti cesty, resp. plota
žalobcov, tak neustále nadával. Zo začiatku, pred tými 5-6 rokmi, keď svedok prvýkrát začal chodiť na
chatu, tak mal pocit, že žalovaný trpí nejakou samovravou, že hundre si popod nos, nevenoval tomu
pozornosť. Potom si uvedomil z toho, čo vnímal, že vlastne nadáva žalobcom. V tom čase dávnejšie

plot bol priehľadný z takého prútia a bol svedkom toho, že keď žalovaný išiel okolo tohto plota žalobcov
a žalobcovia boli na dvore alebo pri chate, a teda ich videl, tak on vždy začal vulgárne nadávať na
ich účet. Keďže používal výrazy ako „kokot holandský“ alebo „skurvená východniarka“, tak svedok
predpokladá, že to nebolo určené nikomu inému než žalobcom. Tieto nadávky počul svedok a počuli
ich aj samotní žalobcovia, ktorí tam boli priamo prítomní. Naposledy počul takéto nadávky v máji 2023.

Kvôli tomuto nadávaniu zo strany žalovaného žalobcovia menili aj ten plot, aby nebolo cez neho vidieť.
Vrchol toho nadávania, resp. celej tej nervozity a zlých vzťahov bol v rokoch 2022 a 2023. V roku 2021
bolo nejaké prechodné obdobie medzi tou samovravou a tými nadávkami.
14.2. Bol aj svedkom toho ako žalovaný autom odišiel na taký kopček, ktorý je tam v blízkosti a odtiaľ
šmíroval, čo sa deje u žalobcov. Len sprostredkovane svedok počul, že žalobcov žalovaný aj fotil bez

ich súhlasu, avšak sám nejaké fotenie z jeho strany nikdy nevidel. Tiež žalovaný sústavne rušivým
spôsobom púšťal hudbu, triasol sa z toho až les. Najskôr to bolo hlavne keď bol doma, potom mal
pustenú túto hudbu aj v čase, keď bol napr. venčiť psy, teda keď bol preč. Vie, že revali tam nejaké
maďarské pesničky. Toto sa dialo v máji 2022. Nebol svedkom toho, že by sa žalovaný žalobcom nejako
vyhrážal, napr. ublížením na zdraví alebo smrťou. V živote nepočul nič také, že by žalobkyňa mala byť

neverná s elektrikármi, je to úplná hlúposť.
14.3. Žalobca 2/ bol z tohto všetkého na nervy, on ako cudzí štátny príslušník niečo také nikdy nezažil.
Žalobcovia aj z tohto dôvodu zvažovali predaj predmetnej chaty. Stalo sa aj, že žalobkyňa 1/ bola na H.
a žalobca 2/ zostal v H. a svedok sa pýtal, že prečo nejde za ňou, prečo tam nie sú spolu. Hoci je medzi
ním a žalobcom 2/ určitá jazyková bariéra, tak mu ukazoval, že on je z toho priestoru na nervy a že tam

preto nechce veľmi chodiť. Keď sú v H., tak navštevuje žalobcov aj každý druhý, tretí deň. Na predmetnej
chate bol svedok naposledy v auguste 2023 na nejaké 1-2 dni, vtedy nejaké útoky nezaregistroval.

15. Svedok C. T. na pojednávaní dňa 12.03.2024 uviedol, že so žalobkyňou 1/ sú známi, spoznali sa tak,
že v minulosti boli spolu píliť nejaké drevo pri posede a po skončení týchto prác im žalobkyňa ponúkla

nejakú fľašu za spoluprácu a následne bol párkrát na kávu. Vykonával pre ňu nejaké pomocné práce,
keď ho poprosila, ako napr. pokosiť, popíliť nejaké drevo, porobiť niečo okolo cesty. Vždy mu za to slušne
zaplatila. Na chatu žalobcov začal chodiť asi 6 rokov spätne. Žalovaného pozná iba takým spôsobom,
že býva oproti. Žalobcovia chodievali do nehnuteľnosti spolu, neskôr žalobkyňa 1/ začala chodievať skôr
sama. Od žalobcov počul, že kvôli incidentom so žalovaným do lokality neradi chodia, zvažovali aj predaj

chaty. Keď svedok robil tieto spomínané práce pre žalobkyňu, tak hralo tam nahlas rádio po maďarsky
a obťažovalo ho to. Bol svedkom toho, ako žalovaný vykrikoval spoza plota. Boli to vulgarizmy, výrazy
typu „taká, hentaká kurva, zbohatlíčka bratislavská“ a podobne. Žalobkyňa tam bola vtedy prítomná. Pri
takomto incidente bol svedok raz. Žalobkyňa sa mu inak viackrát sťažovala, že jej žalovaný nadával.
Nebol pri tom, že by žalovaný fotil žalobcov.

16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že žalovaný
sa svojím neustálym konaním dopúšťa zásahov do osobnostných práv žalobcov, predovšetkým do
ich práva na zdravie, súkromie, obydlie, ako aj ľudskú česť. Žalovaný od počiatku prisťahovania sa a
stavby žalobcov v danej lokalite vykonával rôzne úkony, čo sa týka napádania ich stavebných povolení

a podobne, neustále sa obracal na obec, volal políciu, pričom vždy bolo zistené, že všetka stavebná
činnosť žalobcov je v súlade so zákonom, majú na všetko príslušné povolenia a policajti vždy odišli bez
toho, aby čokoľvek sa z ich strany dialo. Žalovaný neustálym púšťaním hlasitej hudby znepríjemňuje
život žalobcom, pričom hlavný dôvod, prečo sa žalobcovia prisťahovali do danej lokality je, že sa jednáo lokalitu pri lese, chceli mať pokoj, oddýchnuť si od mestského života. Takisto žalovaný žalobcov
nezákonne fotografuje. Keď stojí pred ich bránou a drží telefón v pozícii, počas ktorej by ich mohol
fotiť, tak tým u nich vyvoláva nervozitu a je možné, že ich fotografuje, pričom žalobcovia mu nikdy

nedali súhlas na vyhotovovanie akýchkoľvek svojich fotografií. Žalovaný takisto žalobcov neustále a
dlhodobo slovne napáda, a to nielen vyhrážkami o spôsobení nejakého ublíženia, ktorými spôsobuje
žalobcom obavy o ich zdravie a život, ale aj rôznymi hanlivými označeniami. Žalobcovia boli nútení, aby
sa minimalizovali kontakty so žalovaným, postaviť plot okolo svojich nehnuteľností, ktorý stál 10.000,-
Eur. Takisto museli za účelom ochrany seba a svojej nehnuteľnosti namontovať kamerový systém na

monitorovanie svojej nehnuteľnosti. Toto učinili z dôvodu, že žalobcovia chovajú psov, pričom jeden z
nich bol otrávený spôsobom, že na ich pozemok bol hodený nejaký krvavý kus mäsa, ktorý bol otrávený,
pričom stopy viedli k nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný pôsobí negatívne voči žalobcom už od roku
2014, tzn. dlhodobo a trvácne. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí ak zásah bol
objektívne spôsobilý ohroziť chránené práva, nie je potrebné, aby došlo aj k nepriaznivým následkom.
Šírenie obvinení zo strany žalovaného voči žalobkyni v komunite napĺňa túto podstatu, pokiaľ sa jedná

o tvrdenia ohľadom jej nevery.

17.1. Žalobkyňa 1/ na pojednávaniach uviedla, že dlhšie hľadali vhodný pozemok na stavbu chaty s tým,
že aj s manželom pricestovali z U.. Podarilo sa im nájsť predmetný pozemok v G. D.. V roku 2014
obec predávala predmetné pozemky v súťaži. Pozemok bol zarastený, začali ho čistiť od náletových

drevín, vyklčovali nejaké stromy, niektoré si naschvál ponechali, pričom ich prvý kontakt so žalovaným
bol v tom smere, že našli niektoré stromy, ktoré si chceli na pozemku nechať, spílené, pričom sused G.
ako aj suseda G. im hovorili, že žalovaný im na tomto pozemku vypílil tieto stromy. Keď začali stavať
chatu susedia im hovorili, že chodí tam nejaký sused, ktorý im rozpráva, že mu bránia v príjazde k jeho
nehnuteľnosti, že mu rušia výhľad touto stavbou a podobne. Stalo sa, keďže v tom čase žalovaný

svoj pozemok nemal nijako ohradený, že psy, ktoré žalobkyňa chovala, pri venčení odbehli aj na jeho
pozemok, vtedy jej začal žalovaný vulgárne nadávať. Žalovaný vždy keď ju videl na záhrade, tak jej
nadával, pričom sa snažil nekričať, aby ho počula len ona. Permanentne hrala hlasná hudba, ktorú
žalovaný púšťal od 7:00 hod. ráno, nepočuli ani spev vtákov, nechal túto pustenú aj keď odišiel zo svojej
nehnuteľnosti a počuli to aj susedia. Tento stav trval dovtedy, kým mu nebola doručená táto žaloba.

Takisto žalovaný ju neustále fotil, tiež keď prišla na návštevu jej rodina, sestry, tiež ich všetkých fotil.
Keď mu povedala, že je to zakázané a nedala mu na to súhlas, tak sa jej žalovaný vysmieval, ukazoval
jej prostredník. Z dôvodu ochrany svojho obydlia namontovali na nehnuteľnosť 5 kamier. Z týchto zistili,
že stalo sa, že do záhrady prišla líška, ktorá odniesla nejaký kus mäsa a pes žalobkyne asi zožral
zvyšok toho mäsa, pričom následne začal mať zdravotné problémy, krvavé hnačky a podobne. Toto bolo

podnetom k tomu, že namontovali ďalšie kamery. V tom čase mali okolo svojej nehnuteľnosti postavený
len pletivový plot, pričom žalovaný stále chodil okolo ich záhrady, pozeral do záhrady, pritom jej vulgárne
nadával. Po doručení predmetnej žaloby sa im žalovaný vyhýba a predmetná hudba už nehrá. Okolnosti
popísané v žalobe ju trápia, v podstate sa aj kvôli nim s manželom hádajú, nakoľko nedokážu pochopiť
takéto správanie žalovaného. Žalobca 2/ pracoval a chodieval domov každé dva týždne, takže chodieval

tam prvé roky na víkendy. Posledné 3 roky, keď bol aj Covid, tak už manžel prestal pracovať a v podstate
boli od tej doby stále spolu na tejto chate. Stalo sa, že grilovali a žalovaný začal opätovne nadávať,
nadával aj žalobcovi 2/, ktorý tomuto nerozumie, pretože nerozpráva po slovensky a žalobkyňu to preto
práve trápilo. V roku 2022 sa stalo, že boli s manželom na prechádzke, žalovaný si ich nahrával, pričom
povedal, že dúfa, že žalobca 2/ tu už na tomto svete dlho nebude.

17.2. Pokiaľ sa jedná o okolnosť, že žalovaný rozširuje o nej tvrdenia o tom, že sa intímne stretáva
s mladými elektrikármi v lese, v jeseni 2021 sa pristavil ku nej sused N., ktorý ju vlastne vulgárne osočil
v tomto smere, že sa stretáva intímne s elektrikármi v lese. Ona o tom predtým vôbec nepočula od
nikoho. Tiež jej hovoril známy p. I., že jeho svokor mu hovoril, že počul od žalovaného, že toto rozširuje
a takisto pani R., čo je suseda, žalobkyni povedala, že žalovaný o nej rozpráva takéto veci.

17.3.Chcelimaťotvorenýpozemok,abybolivkontaktesprírodou.Postaviliprvýplot,tenstál7.000,-Eur,
bol z prútených rohoží, tento však bol nízky a žalovaný cez neho videl. Následne postavili betónový múr,
ktorý stál 10.000,- Eur. Takisto 7.000,- Eur stálo vybudovanie kamerového systému, nakoľko žalobkyňa
mala obavu, že žalovaný jej môže zahubiť psov, čím sa vyhrážal a takisto sa o to aj pokúsil.

18. Žalobca 2/ na pojednávaniach a vo svojom úradne preloženom písomnom vyjadrení uviedol, že
má trvalé bydlisko na Slovensku 28 rokov a s manželkou sú zosobášení 25 rokov. Kvôli práci pôsobil
takmer po celom svete, pracoval do 79 rokov. Pred 7 rokmi sa rozhodli postaviť si drevený zrub, dlho
hľadali vhodný pozemok, až natrafili na nehnuteľnosť, ktorú predávala J. G. D.. Po celý život sa nestretols takým bezohľadným arogantným, vulgárnym a zlým človekom, ako je žalovaný. Žalobca 2/ je pre
neho iba „holandský kokot“ a žalovaný dúfa, že už žalobca nebude dlho na svete. Jeho manželka je
pre žalovaného „kurva vyjebaná, ktorá má zdochnúť, majú ťahať do piče, odkiaľ prišli“. Žalobkyňu 1/

žalovaný ohovára, aká je to fľandra. Permanentne ich fotí a privoláva políciu. Nepretržitá vrieskajúca
hudba, streľba z balkóna a pokus o otravu psov na Vianoce 2021. Kvôli uvedeným okolnostiam vznikol
v manželstve žalobcov problém. Žalobca 2/ uviedol, že má doslova nechuť chodiť na chatu, pretože
je to toxické prostredie, kde stále iba riešia problémy so susedom. Žalobkyňa tam napriek všetkému
chce chodiť a musí, nakoľko sa o nehnuteľnosť treba starať, pričom má k nej citový vzťah, keďže ju

budovala.Predajchatybypremanželkuznamenalveľkúemocionálnustratuanespravodlivosťlenpreto,
že žalovaný nedokáže stráviť ich prítomnosť. Žalovaný býva v G. D.. Pri prvom stretnutí so žalovaným
bolo zrejmé, že žalovaný nechcel, aby nejakí ľudia kúpili ten ich pozemok. Museli nechať ich pozemok
monitorovať kamerami kvôli ochrane. Na začiatku stavebných prác celý kúpený pozemok oplotili, nebolo
to z dôvodu, aby tam nechodili ľudia, ale z dôvodu aby neutekali ich psy preč z pozemku. Od tohto
oplotenia už žalovaný nemohol vstupovať na ich pozemok a ustavične ich pozorovať. Keď žalobca 2/

prestal pracovať, začal tráviť viac času v G. D.. Žalovaný ich začal iritovať, snažili sa s manželkou
vyhýbať kontaktom s ním. Žalovaný začal veľmi nahlas púšťať hudbu v jeho záhrade, nainštaloval si
tam aj reproduktor. Táto hudba hrala 7 dní v týždni 10 hodín denne od rána do večera, prestal s tou
hudbou až o 22:00 hod. Neskôr postavili betónový múr vysoký 2,5 m, aby oddelili svoj pozemok od
žalovaného. Žalobca 2/ uviedol, že do kontaktov so žalovaným prichádzal maximálne 3x za 5 rokov,

nemá k nemu žiadny vzťah. Nedošlo medzi nimi k potýčkam, snažil sa žalovanému vyhnúť. Nerozumie
po slovensky a myslí si, že komunikácia so žalovaným nie je možná. Žalovaný ich neustále fotografuje
na rôznych miestach, napr. aj keď sedí v aute alebo je žalovaný na kopci a odtiaľ hľadí do ich záhrady.
Keď sa žalovaný vracia naspäť z mesta, zastane autom asi 50 m od jeho pozemku, tam dlho sedí v aute
a fotografuje ich. Žalobca 2/ uviedol, že veľa sa s manželkou hádajú kvôli susedovi z dôvodu, že žalobca

vidí veci v tejto krajine, ktoré si predtým nevedel predstaviť, napr. v súvislosti s tým hlasným púšťaním
hudby. O tom, že by jeho manželka mala mať mimomanželský pomer žalobca 2/ počul len od svojej
manželky, pomyslel si, že ako môžu ľudia hovoriť takéto zlé veci len z toho dôvodu, aby ich iritovali. Vždy
keď žalovaný ide okolo, tak slovne nadáva, žalobca 2/ počul slovo „kokot“.

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že
považujú podanú žalobu za prejav šikany voči žalovanému. Sú v nej hyperbolizované bežné
spoločenské situácie a je možné ju označiť ako akúsi demonštráciu sily žalobcov voči žalovanému,
keď títo boli neúspešní pri preverovaní údajných porušení právnych predpisov zo strany žalovaného
v rôznych priestupkových konaniach. Pokiaľ žalovaný sa legálne v stavebných a iných konaniach

obracia na príslušné orgány s rôznymi podnetmi, na ktoré má právo, takéto jeho konanie nemôže byť
vyhodnotené ako zásah do osobnostných práv žalobcov. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania
vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom a tvrdeniam žalobcov. Majú za to, že v konaní vôbec nebolo
preukázané, že by žalovaný šíril tvrdenia o žalobkyni, že sa stretáva s mladými elektrikármi v lese.
Tiež nebolo nijako preukázané, že by žalovaný vyhotovoval fotografie žalobcov. Pokiaľ sa jedná o

žiadanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000,- Eur, k tomuto žalobcovia ani neviedli
a nenavrhovali žiadne dokazovanie, ktorým by nejako ozrejmili alebo preukázali a odôvodnili, prečo
práve takúto sumu nemajetkovej ujmy v peniazoch a na základe čoho by považovali za primeranú.
Jedine uviedli, že v podstate žiadajú takúto sumu z toho dôvodu, lebo približne toľko stála prestavba ich
plota, keď podľa ich tvrdení robili túto prestavbu z dôvodu obťažovania zo strany žalovaného. Náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch je však z právneho hľadiska úplne iný inštitút ako prípadná náhrada
škody. Čo sa týka tvrdených zásahov do ochrany osobnosti, ich intenzita by mala byť preukázaná
nejakým časovým obdobím a konkrétnymi skutkami, ktoré sa mali udiať, pričom toto preukázané nebolo.

20.1. Žalovaný na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že chatu, ktorú užíva, stavali

v 70. rokoch, chodí do tejto lokality už približne 40 rokov. V G. D. sa zdržiava prakticky každý deň, chodí
do práce na zmeny. Pred tým, ako sa do oblasti nasťahovali žalobcovia, neexistovali tu žiadne ploty,
kamery, so všetkými susedmi sa navštevovali, žiadna polícia tam nikdy nechodila. Všetko sa zmenilo
až s príchodom žalobcov na jeseň 2014. Takisto ako žalobcovia aj on chová psov. Je pravda, že nemal
oplotený pozemok, z tohto dôvodu sa stalo, že psy žalobkyne napadli jeho psa a vtedy išiel tých psov

zahnať, mal v ruke nejaké porisko a toto si žalobkyňa prezentovala tak, že sa jej nejako vyhráža alebo
útočí na ňu. Plot žalobcov zasahoval približne 1,7 m do obecnej cesty, na čo ich žalovaný opakovane
upozorňoval, riešilo sa to aj na obecnom úrade, tento stav trval 6 rokov. Betónový plot postavili asi v apríli2022, a to kvôli tomu, že mali predošlý plot posunutý do obecnej cesty a tento betónový múr si postavili
nanovo práve v tej časti, v ktorej bol predošlý plot postavený nesprávne.
20.2. Nikdy nevyrobil žiadnu fotografiu žalobcov, nikdy ich nezverejnil, ani na internete, ktorý nemá

zavedený. O tom, že mal rozširovať o žalobkyni 1/ nejaké okolnosti ohľadom jej nevery, sa žalovaný
dozvedelažzosamotnejžaloby.Nevie,prečojevžalobeuvedené,žesap.N.malnejakétakéinformácie
dozvedieť od neho.
20.3. Za incident z leta 2018 boli žalovaný aj žalobkyňa 1/ potrestaní za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu. Žalovaný hľadal poznávaciu značku z motocykla, bol bližšie pri plote žalobcov.

Žalobkyňa 1/ hrabala na svojom pozemku trávu, keď si ho všimla, tak mu povedala, že čo čumí
a následne mu aj vynadala. Došlo medzi nimi ku konfliktu a obidvaja dostali pokuty. Toto bol jediný trest
za 8 rokov, ktorým boli nejako oficiálne potrestaní.
20.4. Nevie prečo by mal čistiť pozemok žalobcov od náletových kríkov, nie je pravda, že im vypílil
na pozemku nejaké stromy. Hneď mali krátko po kúpe urobený plot. Odkedy mali pozemok žalobcovia
oplotený, tak v živote nikdy žalovaný na ich pozemku nebol, pričom už v roku 2015 alebo 2016 mala

žalobkyňa namontované na svojej nehnuteľnosti 4 kamery. Pokiaľ bolo uvádzané, že sa mal pokúsiť
otráviť psa žalobcov, celkovo bol žalovaný veľakrát predvolaný na políciu, a to aj v súvislosti s nejakými
obvineniami z nebezpečného vyhrážania sa žalobcom, strávil pri výsluchoch 3 hodiny, vysvetlil im,
že nikdy by žiadneho psa neotrávil, ani sa o to nepokúsil. Pokiaľ bola uvádzaná nejaká streľba,
v okolitých chatách sa nachádzajú aj deti, ktoré si tam hádžu petardy. Žalovaný nevlastní zbrojný

preukaz. Žalobcovia si fotia v podstate každé auto, ktoré prichádza k p. N., resp. ku žalovanému, aby
následne sa mohli obracať na úrady v tom zmysle, že tam N. stavia nelegálne, pričom toto nie je pravdou.
20.5. Pokiaľ žalobcovia predložili fotografiu, kde žalovaný drží v ruke mobilný telefón a ukazuje
prostredník, vtedy bol na svojom pozemku, pričom situácia bola taká, že videl ako žalobcovia boli na
pozemku p. N., fotili si jeho stavbu a keď sa odtiaľ vracali, tak išli popri plote žalovaného, pričom už

mali pripravený fotoaparát. Keď ho videli, žalobca 2/ mu povedal, že je idiot. Na to reakcia žalovaného
bola, že povedal, že dúfa, že už na tomto svete dlho nebude, bolo to však reakciou na jeho neprimerané
správanie. Nič tým nemyslel. Odkedy mu bola doručená žaloba, žalobcom sa v maximálnej miere
vyhýba.

21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť

len s jej privolením.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

23. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej
činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám

(stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.)
sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne
osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa
používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). Základ
súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom Ochrana

osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16. Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy
Ústavy Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21, a je konkretizovaná v právnych
vzťahoch subjektov s rovnakým právnym postavením. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich
predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka. Predmetom ochrany jeosobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci
celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11 OZ, ktoré
vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny.

24. K aspektom ochrany osobnosti v občianskom práve patrí aj právo na česť a dôstojnosť. Predmetom
práva na česť a dôstojnosť je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo
vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Zákon neposkytuje ochranu
proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah

musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany)
je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa
nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného
práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho
druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. OZ, je viazané

na existenciu zavinenia subjektu zásahu.

25. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že
sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá
fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Predmetom ochrany podľa § 11 OZ

sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté.
Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej
ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva sú chránené ustanovením
§ 11 OZ.

26. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných
práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad
objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je,
že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý
fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Občiansky zákonník ustanovením §

13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah
do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o
konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie,
ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v
spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi

musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Nemožno totiž priznať
právo na ochranu osobnosti v zmysle § 13 OZ, ak niekto konal protispoločensky, a teda ak prejav o tejto
skutočnosti je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským nešvárom. Neoprávneným zásahom
je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasl.
OZ. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o

nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná. Pre úspešné uplatnenie práva na
ochranuosobnostistačízistenie,žezásahbolobjektívnespôsobilýnarušiťaleboohroziťprávachránené
ustanovením § 11 OZ. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. V prípade zásahu do práva na súkromie
nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou
závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k zásahu do súkromia,

nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne
a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.

27. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú susedmi a prichádzajú spolu
do kontaktu pokiaľ sa jedná o užívanie ich rekreačných chát v oblasti H. v obci G. D.. Žalobkyňa

1/ je vlastníčkou stavby – víkendového domu súp. č. XXX a priľahlých pozemkov, ktoré užíva spolu
so svojím manželom - žalobcom 2/ a žalovaný je vlastníkom stavby – rekreačná chata súp. č. XXX
a priľahlých pozemkov, všetko v katastrálnom území G. D.. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva
to aj z verejne dostupnej katastrálnej mapy, že nehnuteľnosti strán sporu spolu bezprostredne susedia,
resp. nachádzajú sa oproti sebe, pričom ich od seba oddeľuje prístupová cesta vo vlastníctve obce.

Z dokazovania vyplynulo, že strany majú medzi sebou navzájom negatívny a konfliktný vzťah. Súd sa pri
právnom posúdení veci zameral na vyhodnotenie tvrdených zásahov do osobnostných práv žalobcov
zo strany žalovaného, vychádzajúc pritom z rámca stanoveného ich žalobným návrhom (petitom),
ktorým bol súd viazaný pokiaľ sa jedná o konkrétnu formu žiadanej nemateriálnej, ako aj materiálnejsatisfakcie,pričomrelevantnétvrdeniastránsporubolopotrebnékonfrontovaťsvýsledkamivykonaného
dokazovania.

28. Súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti, kde sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa akýchkoľvek vulgárnych ústnych a vizuálnych prejavov na adresu žalobcov,
teda negatórneho nároku v podobe upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu ich
osobnosti. V tejto časti súd mal preukázaný trvajúci charakter uvedeného zásahu a tiež dospel k záveru
o relevantnej hrozbe jeho opakovania v prípade nevyhovenia žaloby v tejto časti. Skutočnosť, že

žalovaný žalobcom dlhodobo vulgárne nadáva a ukazuje hanlivé gestá bola preukázaná rozhodnutím J.
K. Q. F. R., odbor všeobecnej vnútornej správy č. J./XXXXXX zo dňa 09.01.2019, ktorým bol žalovaný
uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 24.07.2018, kedy
vulgárne nedával žalobkyni 1/. Svedok D. C. potvrdil, že žalovaný veľmi často vulgárne nadáva na
všetkých okolo, hlavne vo vzťahu k žalobkyni 1/, pričom používa vulgárne výrazy. Často si tieto nadávky
vraví akoby sám pre seba, avšak počujú ich aj iní ľudia. Bol aj svedkom toho, ako žalovaný nadával

žalobkyni 1/. Rovnako svedok U. C. potvrdil, že počul viackrát ako žalovaný vykrikoval nadával tak, že
išiel po ceste a spoza plota nadával akoby sám pre seba také nadávky, z kontextu ktorých bolo možné
vyvodiť, že smerujú aj konkrétne voči žalobkyni 1/, keď použil aj výraz „z H.“ označujúci miesto trvalého
pobytu žalobcov. Tiež svedok videl keď bol na návšteve u žalobcov v predmetnej lokalite, ako im všetkým
žalovaný ukazoval prostredník. Svedok C. T. rovnako potvrdil, že bol pri tom, ako žalovaný vykrikoval

vulgarizmy spoza plota, kde opäť bolo možné z ich obsahu vyvodiť, že smerujú voči žalobkyni 1/, keďže
opäť spomenul miesto jej trvalého pobytu, pričom žalobkyňa 1/ tam bola vtedy prítomná. Aj svedok C. E.
potvrdil, že akonáhle sa žalobca 2/ objavil v záhrade a žalovaný išiel zrovna okolo, tak vždy bolo od neho
počuť vulgárne výrazy na jeho adresu. Keď sa žalovaný nachádzal v blízkosti nehnuteľností žalobcov,
neustále nadával. Forma týchto nadávok bola taká, akoby si nadával sám pre seba, avšak z kontextu

a obsahu bolo možné vyvodiť, že vulgárne nadáva na účet žalobcov, keď bol niektorý z nich na svojom
dvore a tieto nadávky teda žalobcovia počuli. Aj svedkyňa E. G. uviedla, že počula žalovaného ako
vykrikuje a nadáva s tým, že mala dojem, že vykrikuje a nadáva na žalobkyňu 1/.

29. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že zo strany žalovaného skutočne počas roky

trvajúceho obdobia, v podstate od prisťahovania žalobcov v roku 2014, a ešte aj počas tohto súdneho
konania dochádzalo k vulgárnym ústnym a vizuálnym prejavom na adresu žalobcov. Svedkovia pritom
zhodne potvrdili, že žalovaný používal v podstate najtvrdšie urážky a vulgarizmy, keď vo vzťahu
k žalobkyni 1/ uvádzal výrazy ako „piča, kurva východniarska, skurvená východniarka, zbohatlíci z H.“
a vo vzťahu k žalobcovi 2/ výrazy ako „holandský kokot“, ktorý „má ísť odkiaľ prišiel“. Keďže tieto

výrazy počuli viacerí vypočutí svedkovia, ktorí navštevujú žalobcov v predmetnej lokalite, je zrejmé, že
k tomuto neprimeranému správaniu žalobcu dochádzalo dlhodobo a opakovane. Súd je toho názoru,
že vyššie uvedené správanie žalovaného predstavuje zásah so osobnosti žalobcov. Tento zásah bol
objektívnespôsobilýspôsobiťžalobcomujmu.Ideokonaniežalovanéhoprotiosobnejintegritežalobcov,
zasahujúce najmä do ich práva na súkromie, ľudskú dôstojnosť a česť v spoločnosti a v okruhu osôb,

s ktorými prichádzajú žalobcovia do kontaktu, z ktorých viacerí aj boli svedkami takéhoto správania
žalovaného. Nie je pritom relevantné, pokiaľ aj žalovaný podľa výpovedí svedkov vo väčšine prípadov
neadresoval vulgarizmy a osočovanie žalobcom priamo, t.j. zoči-voči, pričom sa prejavoval najmä
vulgárnym nadávaním v blízkosti nehnuteľností žalobcov v ich prítomnosti tak, aby to počuli, pričom
z kontextu a obsahu jednoznačne možno vyvodiť, že jeho cieľom bolo žalobcov urážať. Takéto dlhodobo

trvajúce zásahy, hoci aj nižšej intenzity z hľadiska častosti ich výskytu, by ako ujmu objektívne pociťovala
každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a postavení žalobcov. Súd preto uložil povinnosť
žalovanému zdržať sa akýchkoľvek vulgárnych ústnych a vizuálnych prejavov na adresu žalobcov.

30. Súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú aj v časti, kde sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti

žalovanému zdržať sa vyhotovovania podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových
záznamov týkajúcich sa žalobcov bez ich súhlasu, teda negatórneho nároku v podobe upustenia od
neoprávnenýchzásahovdoprávanaochranuichosobnosti.Vtejtočastisúdmaltiežpreukázanýtrvajúci
charakter uvedeného zásahu a tiež dospel k záveru o relevantnej hrozbe jeho opakovania v prípade
nevyhovenia žaloby v tejto časti. Žalovaný popieral, že by vyhotovoval fotografie žalobcov, pričom

argumentoval najmä tým, že pokiaľ žalobcovia mali viackrát dojem, že ich fotí mobilným telefónom,
on v skutočnosti len držal mobilný telefón v ruke, pričom telefonoval, písal alebo čítal SMS a teda
žalobcovia mali len mylný dojem. Hoci žalobcovia uviedli, že sami nikdy nevideli žiadnu fotografiu
ich osôb vyhotovenú žalovaným, súd sa na základe dokazovania stotožnil s tým, že napriek tomuv prejednávanej veci dochádzalo zo strany žalovaného k zásahom objektívne spôsobilým ohroziť ich
osobnostné práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Súd za konanie dosahujúce takúto
intenzitu považuje aj skutočnosť, pokiaľ žalovaný opakovane a dlhodobo naznačuje fotenie žalobcov,

držiac mobilný telefón v ruke otočený fotoaparátom smerom k žalobcom v pozícii, v ktorej môže
dochádzať k vyhotovovaniu ich obrazových, príp. obrazovo-zvukových záznamov. Bolo preukázané, že
práve k takémuto správaniu zo strany žalovaného dlhodobo a opakovane dochádzalo a súd dospel
k záveru, že žalovaný takto konal so zlým úmyslom, práve s cieľom vyvolať u žalobcov nepríjemné
pocity, že dochádza k neoprávnenému zachytávaniu ich podoby z jeho strany bez ich súhlasu. Aj svedok

D. C. potvrdil, že videl, keď žalobkyňa mala na svojej nehnuteľnosti návštevu, ako žalovaný vystúpil zo
svojho auta, následne zvonka fotil žalobkyňu, fotil jej auto aj dvor. Žalovaný držal v ruke mobilný telefón
v pozícii, v ktorej sa s ním fotí. Svedok videl ako to žalovaný robil, keď bol ešte vo svojom aute. Potom
vystúpil z auta, následne takýmto spôsobom držal mobilný telefón smerom k nehnuteľnosti žalobkyne,
následne sa presunul na iné miesto, z iného uhla a pokračoval v tom, takže svedok usudzoval, že si
žalobkyňu, resp. nehnuteľnosť fotí. Rovnako svedok U. C. uviedol, že v čase jeho návštevy žalobcov

videl ako žalovaný fotil jeho aj so žalobcami cez plot s tým, že to bolo v lete 2023, keď boli pri
bazéne. Takéto konanie žalovaného potvrdzuje aj jeho fotografia zhotovená žalobcami, kde žalovaný
za plotom svojho pozemku drží v ruke mobilný telefón v pozícii typickej pre vyhotovovanie fotografií,
príp. videozáznamov smerom k žalobcom a súčasne ukazuje vulgárne gesto. S poukazom na čl. 16
Základných princípov Civilného sporového poriadku súd považoval aj vykonanie a zohľadnenie tohto

dôkazu za odôvodnené vo vzťahu k možnosti efektívnej ochrany práv a chránených záujmov žalobcov.
Na základe vykonaného dokazovania teda možno konštatovať, že aj k tomuto neprimeranému správaniu
žalobcu dochádzalo dlhodobo a opakovane s cieľom znepríjemniť žalobcom pobyt v predmetnej lokalite
obavami z neoprávneného zachytávania ich podoby a prejavov osobnej povahy. Tento zásah bol
objektívne spôsobilý ohroziť zákonom chránené hodnoty a stránky osobnosti žalobcov a spôsobiť im

ujmu. Ide o konanie žalovaného proti osobnej integrite žalobcov, zasahujúce najmä do ich práva na
súkromie, ľudskú dôstojnosť, ako aj práva na podobu. Súd preto uložil povinnosť žalovanému zdržať
sa vyhotovovania podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa
žalobcov bez ich súhlasu.

31. Súd naopak nevyhodnotil žalobu ako dôvodnú aj v časti, kde sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa ďalšieho verejného rozširovania nepravdivých skutkových tvrdení
a hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa žalobkyne 1/ a jej údajnej nevery s mladými elektrikármi, teda
negatórneho nároku v podobe upustenia od tvrdených neoprávnených zásahov do práva na ochranu ich
osobnosti, s ktorým súvisel aj uplatnený nárok na nemateriálnu satisfakciu v podobe ospravedlnenia sa

žalobcom písomným listom za to, že žalovaný mal verejne šíriť nepravdivé tvrdenia o tom, že žalobkyňa
1/ sa má intímne stretávať s mladými elektrikármi v lese a udržovať s nimi pomer. V konaní totiž nebolo
preukázané, že by žalovaný takéto tvrdenia o žalobkyni 1/ šíril, ani že by bol ich pôvodcom. Samotná
žalobkyňa 1/ v konaní tvrdila, že o uvedenej informácii sa dozvedela od suseda M. L. N., ktorý ju mal
v tomto smere osočiť v jeseni 2021. Žalobca 2/ o tom, že by jeho manželka mala mať mimomanželský

pomer počul len od samotnej svojej manželky, pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo, že niečo také vôbec
nepovažoval za pravdivé, keď si len pomyslel, že ako môžu ľudia hovoriť takéto zlé veci len z toho
dôvodu, aby ich iritovali. Svedok L. N. pritom uviedol, že to on videl cez okno svojej nehnuteľnosti
žalobkyňu ako ide z lesa, pričom sa drží za ruku s mladým chlapcom. Túto informáciu vôbec nemá
od žalovaného, naopak on ju žalovanému povedal, pričom nemá vedomosť o tom, že by žalovaný šíril

o žalobkyni 1/ takéto reči. Svedok C. E. uviedol, že nikdy nepočul nič také, že by žalobkyňa mala byť
neverná s elektrikármi s tým, že to považuje za úplnú hlúposť. Svedkyňa E. G. síce uviedla, že počula
niečo o žalobkyni a elektrikároch, ale že to počula od p. R. a táto to mala od p. N., pričom to považuje
za totálnu blbosť a takýmto veciam neprikladá nejakú váhu. Jedine svedok D. C. uviedol, že možno
6 rokov spätne pred ním žalovaný ohováral žalobkyňu 1/, že žije nejakým promiskuitným spôsobom

života. Uvedené tvrdenie svedka teda z časového hľadiska nezapadá do tvrdenia samotnej žalobkyne
1/, ktorá prvýkrát počula o predmetných fámach od suseda N. v jeseni 2021. Z vykonaného dokazovania
teda nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že by to bol žalovaný, kto by mal šíriť uvedené tvrdenia
o žalobkyni 1/. Z výpovedí svedkov navyše vyplynulo, že u žiadneho z nich nedošlo k žiadnej zmene
vo vnímaní žalobkyne 1/, ktoré by malo akýkoľvek súvis s predmetnými tvrdeniami, keďže na otázky

pri výsluchu na súde uviedli, že niečo také považujú za hlúposť, resp. neprikladajú tomu žiadnu váhu.
Nebol teda preukázaný ani zásah do osobnostných práv žalobcov, resp. najmä žalobkyne 1/, ktorý
by mal spočívať v znížení jej cti, vážnosti, resp. dôstojnosti, resp. ohrození týchto osobnostných práv
v relevantnej intenzite. V uvedenej časti preto súd žalobu nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju.32. Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval žalobu za dôvodnú ani v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vyhrážania sa im ublížením na zdraví a smrťou. Takéto

tvrdenésprávaniežalovanéhonevyplynulozožiadnehovykonanéhodôkazu.Pokiaľžalobkyňa1/podala
na žalovaného oznámenie v tom zmysle, že sa jej mal okrem iného vyhrážať ublížením na zdraví, takáto
priestupková vec bola záznamom J. K. Q. F. R., odbor všeobecnej vnútornej správy č. J./XXXXXX zo
dňa 08.06.2022 odložená z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutočne došlo k udalostiam tak, ako
sú popisované oznamovateľkou a jej oznámenie nebolo potvrdené. Ani jeden zo súdom vypočutých

svedkov nepotvrdil, že by niekedy bol pri takom správaní žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za
vyhrážanie sa ublížením na zdraví, príp. smrťou žalobcom. V tejto časti žaloby teda žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim tvrdeniam.

33. Pokiaľ sa žalobcovia v rámci svojho žalobného návrhu domáhali uloženia povinnosti žalovanému
„zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým zasahuje do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia

a do práva na zdravie žalobcov“, v tejto časti nebola žaloba určitá a vykonateľná. V negatórnej
žalobe je nevyhnutné presne naformulovať, akých činov sa má žalovaný zdržať, všeobecná formulácia
spočívajúca v povinnosti zdržať bližšie nekonkretizovaných zásahov do osobnostných práv neobstojí.
V tomto smere len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalobcovia v priebehu konania spomínali, že
v minulosti malo zo strany žalovaného dochádzať k neprimerane hlasnému púšťaniu hudby, resp. rádia

z jeho pozemku, ktoré ich obťažovalo, vo vzťahu k týmto tvrdeniam neuviedli v žalobe konkrétny nárok,
ktorého by sa domáhali. Primárne je potrebné konštatovať, že povinnosť vlastníka nad mieru primeranú
pomeromneobťažovaťsusedovhlukomjesúčasťoutzv.susedskýchprávaztohovyplývajúcichnárokov
v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Nie je vylúčené, že za určitých okolností môže takéto konanie
dosahovať aj intenzitu zásahu do práv na ochranu osobnosti (napr. na ochranu zdravia). V každom

prípade však hmotnoprávnou podmienkou pre domáhanie sa nárokov tohto typu je, že neoprávnený
zásah trvá, alebo hrozí jeho opakovanie v budúcnosti. Z uvedeného a contrario vyplýva, že ak neexistuje
žiadne bezprostredné nebezpečenstvo, prípadne ani hrozba opakovania v budúcnosti, žalobe nemožno
vyhovieť. Samotní žalobcovia pritom uviedli, že k hlasnému obťažujúcemu púšťaniu hudby zo strany
žalovaného dochádzalo naposledy pred podaním žaloby, pričom aj vypočutí svedkovia zhodne potvrdili,

že k tomu už dlhší čas nedochádza.

34. Vo všeobecnosti platí, že dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za
ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi

môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti
a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu,
b) opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu,
c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu.

35. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy
- v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie
sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v

danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá
iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah
závažnédôsledkyvtedy,keďnímbolavznačnejmierezníženádôstojnosťalebovážnosťfyzickejosobyv
spoločnosti (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie
alebo do práva na podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať ten istý dôsledok (zníženie

dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie
je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou prejavu) závažnosti
ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/137/2008, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 53/2010).

36. Žalobcovia si uplatnili aj nárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
10.000,- Eur pre žalobkyňu 1/ a vo výške 5.000,- Eur pre žalobcu 2/. Súd dospel k záveru, že
v prejednávanej veci boli preukázané určité zásahy zo strany žalovaného do osobnostných právžalobcov, ktoré viedli k uloženiu mu povinnosti zdržať sa ich do budúcnosti, tieto však z hľadiska ich
povahy, intenzity a dôsledkov nemožno objektívne považovať za natoľko závažné, aby odôvodňovali
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda aj materiálnej satisfakcie. Žalobcovia v tomto smere

argumentovali, že konanie žalovaného im zasiahlo do súkromia najmä v tom smere, že sa obmedzil
ich pôžitok z trávenia času v rekreačnej lokalite. Viacerí vypočutí svedkovia v zásade potvrdili, že
nadobudli dojem, že žalobcovia, najmä žalobca 2/ do lokality nerád chodí, aby nebol vystavený
neprimeranému správaniu žalovaného. Sám žalobca 2/ však uviedol, že jeho kontakty so žalovaným boli
veľmi sporadické, uviedol vzájomný kontakt maximálne 3 krát za 5 rokov, pričom inak sa žalovanému

vyhýba. Uvedený negatívny pocit žalobcov je pochopiteľný s ohľadom na ich dlhodobé konflikty so
žalovaným, pričom súd má za to, že pokiaľ sa jedná o vulgárne prejavy z jeho strany a vyvolávanie
obáv z neoprávneného vyhotovovania ich obrazových a iných záznamov, výrokom rozsudku uložené
negatórne povinnosti sú spôsobilé prispieť k zlepšeniu situácie, pokiaľ žalovaný prestane z uvedenými
zásahmi do osobnostných práv. Konflikty medzi stranami, najmä žalobkyňou 1/ a žalovaným sú do
určitej miery vzájomné, keď aj v minulosti boli obaja potrestaní za priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu, ku ktorému došlo pri ich vzájomnom slovnom konflikte, hoci súd považuje za výraznejšie
neprimerané správanie žalovaného. Pokiaľ sa jedná o tvrdené zhoršenie vzťahov medzi žalobcami
ako manželmi, primárne nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný zodpovedal za akékoľvek
tvrdenia o mimomanželských vzťahoch žalobkyne 1/, keď aj z obsahu žaloby vyplýva, že práve tento
tvrdený zásah do osobnostných práv žalobcov považovali za najviac intenzívny a primárne od neho

odvodzovali aj svoje nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preukázané zásahy do
osobnostných práv žalobcov správaním žalovaného im síce spôsobujú určitú ujmu, avšak táto podľa
názoru súdu nedosahuje intenzitu, ktorá by odôvodňovala priznanie materiálnej satisfakcie a už vôbec
nie v uplatnenom rozsahu. Vo všeobecnosti treba pritom dať za pravdu žalovanému v tom, že výšku
prípadne priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno odvodzovať od prípadne vynaložených

majetkových nákladov zo strany poškodenej osoby, pokiaľ by aj bolo preukázané, že tieto náklady vznikli
v dôsledku zásahov do práva na ochranu osobnosti.

37. Súd zamietol návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne G., ktorá sa mala
vyjadriť k incidentu, ktorý sa mal stať ešte v roku 2015, pri ktorom podľa tvrdení žalobkyne 1/ táto

spadla pri venčení psov do jarku vinou žalovaného, ktorý nedostatočne zvládol svojho psa, resp. ho
provokoval smerom k žalobkyni 1/. Zaoberanie sa uvedeným incidentom nebolo spôsobilé prispieť
k inému rozhodnutiu vo veci. Pokiaľ by malo mať súvis s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy
v peniazoch, treba poukázať aj na žalovaným vznesenú námietku premlčania a v tejto súvislosti aj napr.
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 194/2011, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 58/2014, podľa záverov ktorého právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim

po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Pre účely zaoberania sa uplatneným nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sú teda v prejednávanej veci udalosti, resp. prípadné zásahy do
osobnostných práv žalobcov, ku ktorým malo dôjsť viac než 3 roky pred podaním žaloby, vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania irelevantné. Z obdobných dôvodov súd nedoplnil dokazovanie ani
výsluchom starostu I. F., ktorý sa mal podľa dôkazného návrhu žalobcov primárne vyjadriť k rekonštrukcii

prístupovej cesty v roku 2017, pričom žalobcovia ani netvrdili, že by mal mať akékoľvek informácie vo
vzťahu k tým tvrdeným zásahom do ich osobnostných práv, ktoré súd nepovažoval za preukázané, t.j.
najmä k údajným tvrdeniam o mimomanželských vzťahoch žalobkyne 1/, príp. o údajnom vyhrážaní
sa žalobcom zo strany žalovaného ublížením na zdraví, resp. smrťou. Preto ani jeho výsluch nebol
spôsobilý prispieť k inému meritórnemu rozhodnutiu. Pokiaľ žalobcovia navrhli doplnenie dokazovania

výsluchmi svedkov S. a G., resp. vyžiadanie priestupkových spisov z obce G. D. od roku 2014, s týmito
dôkaznými návrhmi prišli na v poradí štvrtom pojednávaní vo veci dňa 12.03.2024 v čase, kedy konanie
trvalo približne 1,5 roka, pričom tieto neboli reakciou na žiadne nové skutkové tvrdenia, resp. iné
prostriedky procesnej obrany žalovaného. Uvedené dôkazné návrhy žalobcov preto súd vyhodnotil
ako odporujúce zákonným ustanoveniam o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 Civilného

sporového poriadku, keďže žalobcom nič nebránilo predložiť ich už skôr, ak by konali starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Vykonanie takéhoto dokazovania by si pritom vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd preto na uvedené dôkazné
návrhy neprihliadol.38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu.
Žalobcovia boli v konaní úspešní len čiastočne s niektorými zo svojich uplatnených negatórnych nárokov
a neboli úspešní v ich zvyšnom rozsahu, ani v rozsahu uplatnených satisfakčných nárokov. Súd preto
v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

28C/49/2022

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.