Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1621202034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: Z.. C. E., H..
XX.XX.XXXX, R. S.R. M. M. XXX, F. Z., zast.: JUDr. Martin Cibuľa, advokát, sídlom Liptovský Mikuláš,
M. Pišúta 919/2, proti žalovanej: Z.. T. E., H.. XX.XX.XXXX, R. poC. Na S. XXXX/XXB, T., zast.:
FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, o
zaplatenie 14.000 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
30.06.2023, č. k. 31C/66/2021-120, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy 14.000 eur s príslušenstvom (výrok I.) a rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451
ods. 1,2, § 494, § 495, § 563, § 628 ods. 1,2, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. a), § 150 ods. 1, § 151 ods. 1,2, § 152, §
191 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie
odôvodnil tým, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 21.08.2018 p. Z. E. bezhotovostne previedol
na účet žalovanej sumu 14.000 eur, pričom k bezhotovostnej platbe nebola uvedená žiadna referencia
pre platiteľa. Vychádzal z nesporných tvrdení, že suma 14.000 eur tvorila v tom čase masu BSM
žalobkyne a jej manžela P.. E.. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorenou
medzi žalobkyňou a P.. E. zo dňa 16.08.2021 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči žalovanej v

sume 14.000 eur v rámci vyporiadania pripadla žalobkyni, preto jej svedčí aktívna legitimácia v konaní.
Námietku premlčania vznesenú v konaní žalovanou súd vyhodnotil ako nedôvodnú, majúc za to, že
žalobkyňasinároktitulompôžičkyuplatnilavstanovenejlehote.Vyhodnotenímvykonanýchdôkazovsúd
dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičky. Poukázal na výsluch svedka
S.. R.B. D., ktorý vypovedal, že mu nikdy žalovaná nehovorila, že by mala od bývalého manžela pôžičku.
Svedok uviedol, že si vypočul časť telefonického rozhovoru medzi žalovanou a jej bývalým manželom
na hlasitom odposluchu, v ktorom žalovaná hovorila, že sa to už dlho ťahá a kedy jej to pošle a manžel

mal uviesť, že pošle to neskôr. Rovnako svedkyňa Ľ. S. (bývalá kolegyňa žalovanej z práce) vypovedala,
že niekedy v lete v roku 2018 si vypočula rozhovor na hlasitom odposluchu, keď bola v kancelárii so
žalovanou. Z rozhovoru počula, že žalovaná s bývalým manželom riešili situáciu, že predchádzajúce
auto je neustále pokazené, a tento stav je potrebné vyriešiť kvôli synovi. Svedkyňa počula, že p. E.žalovanej najskôr povedal, že kúpi O., ale potom povedal, že jej pošle peniaze tým si budú kvit. Pri
vyhodnocovaní výpovedí svedkov súd zohľadnil skutočnosť, že svedkyňa p. S. nie je v priamom blízkom
príbuznom alebo partnerskom vzťahu so stranami sporu a nebolo preukázané, že by bola v bližšom

kamarátskom vzťahu so žalovanou. Nebolo sporným, že zaslané peniaze boli určené na to, aby si
žalovaná kúpila auto a táto si krátko po zaslaní peňazí kúpila Y. S.. Námietky žalobkyne, že žalovanej
jej manžel už jedno auto poskytol, a to N. R., nakoľko uhrádzal leasingové splátky za uvedené motorové
vozidlo v roku 2012, 2013, posúdil súd ako nedôvodné. Vychádzal z nepopretého tvrdenia žalovanej, že
ich manželstvo (s p. E.) skončilo až v roku 2013, preto ustálil, že úhrady leasingových splátok v roku 2012

až do skončenia manželstva v roku 2013 boli realizované zo spoločných prostriedkov pochádzajúcich z
BSM medzi žalovanou a p. E.. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za to,
že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie uzatvorenia zmluvy o pôžičke, preto
jej súd uplatnený nárok nepriznal. Nárok žalobkyni nebolo možné priznať ani titulom bezdôvodného
obohatenia, a to vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania. Súd mal za to, že žalobkyňa
mala najneskôr dňa 21.08.2018 vedomosť o tom, komu na účet jej manžel zaslal peniaze, poznala meno

a priezvisko žalovanej ako aj jej adresu. Dvojročná subjektívna premlčacia doba by začala plynúť dňa
21.08.2018 a uplynula dňa 21.08.2020 (a pri pripočítaní 76 dní počas ktorých premlčacia doba z dôvodu
zákonnej úpravy Covid neplynula), by uplynula dňa 05.11.2020. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa
23.08.2021,bolapodanápouplynutípremlčacejdoby.Tvrdeniezástupcužalobkyne,žepremlčaciadoba
by sa mala počítať od vyporiadania BSM posúdil ako nedôvodné, nelogické a odporujúce zistenému

skutkovému stavu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
vo výške 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac

naplnením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázala na to, že v napadnutom
rozhodnutí absentujú úvahy súdu o tom, prečo by Ing. E. poskytol žalovanej akékoľvek plnenie
po viac ako 5 rokoch od zániku manželstva, za situácie, že žalovanej po dlhú dobu zabezpečoval
bezplatné bývanie u jeho rodičov, poskytoval plnenia nad rámec výživného a už raz zabezpečil pre
žalovanú motorové vozidlo. Tieto tvrdenia boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi ako aj výsluchom

žalobkyne, P.. E. aj žalovanej. Namietala, že súd prvej inštancie v bode 55 odôvodnenia uviedol,
že výsluchy žalobkyne a svedka P.. E. nemajú dostatočnú dôkaznú silu, naproti tomu nekriticky
vyhodnocoval výsluch svedkov D. B. S.. Trvala na tom, že v konaní uniesla dôkazné bremeno, pričom
na preukázanie svojich tvrdení predložila listinný dôkaz - potvrdenie o zrealizované transakcie a navrhla
výsluch svedka. Namietala aj správnosť úvah súdu prvej inštancie v bode 58 odôvodnenia rozhodnutia

(vo vzťahu k tomu, že k poskytnutiu sumy 14.000 eur došlo len 4 mesiace od uzavretia manželstva
medzi žalobkyňou a P.. E.). Mala za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie v
jej neprospech, nakoľko nebol dôvod po viac ako 5 rokoch od zániku BSM poskytovať rozvedenému
manželovi akékoľvek plnenia. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná v replike k odvolaniu žalobkyne uviedla, že vzťahy medzi manželmi boli z počiatku dobré
a po rozvode sa dohodli, že od p. E. si nebude nič nárokovať, pričom p. E. sa zaviazal, že jej
zabezpečí bývanie a motorové vozidlo. Pán E. jej skutočne zabezpečil aj s maloletým dieťaťom bývanie
a poskytoval jej plnenia nad rámec výživného. Pán E. svoj záväzok zabezpečiť jej auto splnil tým, že jej

poskytol sumu 14.000 eur na kúpu nového auta. Motorové vozidlo zn. N. R. nadobudli ešte za trvania
manželstva. Mala za to, že v konaní žalobkyňa nepredložila žiadny presvedčivý a jednoznačný dôkaz o
tom, že jej bola poskytnutá pôžička. Ak žalobkyňa tvrdila, že sa jedná o pôžičku tieto informácie mala
len sprostredkovane, keďže sama potvrdila, že nebola pri jej dohadovaní. Vo vzťahu k p. E. uviedla,
že tento má záujem na výsledku sporu a bol oboznámený s argumentáciou žalobkyne. Pričom ona na

preukázanie svojich tvrdení navrhla v konaní výsluch dvoch svedkov. Na základe uvedeného žiadala,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania sinevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyňou odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacímsúdompreskúmanéadôvody,zktorýchmábyťpreskúmané.Nazákladeuvedenéhoodvolací

súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v
odvolaní.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

9. V prejednávanej veci bolo nesporným, že medzi stranami došlo k odovzdaniu sumy 14.000 eur dňa
21.08.2018, prevodom na účet žalovanej, z prostriedkov patriacich do BSM manželov (žalobkyne a p.
E.), pričom pohľadávka voči žalovanej prešla na základe dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou
a p. E. na žalobkyňu. Sporným bol obsah dohody medzi zmluvnými stranami (kauza), o tom, že p.

Karlovský ako veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke (dočasnosť právneho vzťahu) a že tieto
peniaze mala žalovaná v dohodnutej dobe vrátiť .

10. V preskúmavanej veci má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej

inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie
riadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie
zo skutkových zistení vyvodil právne závery a správne na vec aplikoval ust. § 100, § 101, § 451 ods.

1 a 2, § 628, § 657 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyvodil svoje právne závery. S ohľadom
na vykonané dokazovanie podrobne, dôkladne, zrozumiteľne odôvodnil (ods. 53 až 62 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia) prečo považoval nárok žalobkyne titulom pôžičky ako i titulom daru za
nedôvodný. Rovnako primerane vysvetlil a odôvodnil (ods. 63 až 65 odôvodnenia) prečo nemožno
žalobkyni nárok priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia, poukazujúc na to, že tento nárok bol

uplatnený po uplynutí premlčacej doby (§ 107 Občianskeho zákonníka). Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Odvolací

súd sa odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
2 CSP stotožňuje.

11. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním

krátkou cestou. Ide o právny úkon, pre ktorý zákon nevyžaduje osobitnú právnu formu. Nemusí
mať písomnú formu, možno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi
zmluvy o pôžičke je prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho
vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti. Zmluva o pôžičke
je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv.

reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah
z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí
vôle) boli dané (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 z 16. 12. 2015).

12. V spore o vrátenie peňažnej sumy má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze
riadne a včas nevrátil. Ak veriteľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere,musí rozhodnutie vyznieť v jeho neprospech, bez toho, aby sa súd musel zaoberať pravdivosťou
tvrdenie,ktoréjesúčasťouprocesnejobranyžalovanéhodlžníka,atýmtocieľomvykonávaťdokazovanie
(NS ČR sp. zn. 21Cdo/4520/2007).

13. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá

strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a svoje

skutkové zistenia a skutkové závery vo vzťahu k existencii, či neexistencii zmluvy o pôžičke medzi
stranami sporu správne uzavrel tak, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o vzniku ústne uzavretej
zmluvy o pôžičke so žalovanou. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom
prvoinštančného súdu, že žalobkyňa nepreukázala existenciu podstatných náležitostí dohody o pôžičke
medzi p. Karlovským a žalovanou (dočasnosť právneho vzťahu ani jej povinnosť finančné prostriedky

vrátiť a dobu splatnosti), preto nebolo možné prijať ani záver, že by ku vzniku zmluvy o pôžičke došlo
ústnou formou. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie
uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by suma 14.000 eur poskytnutá z prostriedkov patriacich
do BSM žalobkyne a p. E. žalovanej bola poskytnutá práve titulom pôžičky (§ 657 Občianskeho
zákonníka).

15. Súd prvej inštancie správne prihliadol na širšie okolnosti prípadu, a to skutočnosť, že žalovaná je
bývalou manželkou p. P.. Z. E., ktorý jej spornú sumu odoslal na jej účet. Manželstvo žalobkyne a p. E.
trvalo od roku 2006 a skončilo v roku 2013. Medzi žalovanou a p. E. došlo k dohode, že p. E. zabezpečí
žalovanej bývanie a motorové vozidlo. Po tom, ako p. E. odišiel zo spoločnej domácnosti so žalovanou,

žalovaná najskôr zostala v jeho byte a následne jej p. E. zabezpečil (spolu s ich maloletým synom)
nové bývanie v časti trojdomu, ktorý vlastnili jeho rodičia. V uvedenej nehnuteľnosti bývala žalovaná
až do roku 2021. V časti splnenia dohody ohľadne poskytnutia motorového vozidla súd prihliadol k
tomu, že motorové vozidlo N. R. patriace sesternici p. E., žalovaná užívala už od januára 2012,
t. z. pred rozvodom ich manželstva. Poukázanú sumu vo výške 14.000 eur žalovaná použila na kúpu

motorového vozidla N. S., pričom p. E. sa dožadoval vrátenia uvedenej sumy až v roku 2021, po zhoršení
ich vzájomných vzťahov.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že neexistoval dôvod
poskytovaťžalovanejpríspevok(dar,bezodplatnýpríspevok)poviacako5rokochodzánikumanželstva.

Svedok p. E. potvrdil tvrdenia žalovanej, že ich vzájomné vzťahy od 2012 až do roku 2021 boli korektné,
nespochybnil tvrdenia žalovanej, že jej poskytoval na ich spoločné maloleté dieťa sumy nad rámec
výživného.Jetaknesporným,žeipozánikumanželstvažalovanejap.E.jejtentoposkytovaldobrovoľne
určité „benefity“.

17. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov nekriticky
prihliadal na výpovede svedkov navrhnutých žalovanou (p. D. a p. S.Á.), odvolací
súd uvádza, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada vyplývajúca z

čl. 15 Základných princípov CSP, normatívne vyjadrená v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov robí, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že
sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania

(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 729 s.).18. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký
vzťahmásvedokkúčastníkomkonaniaakprejednávanejveciaakájejehorozumováaduševnáúroveň,
na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob

reprodukcie týchto skutočností, na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede,
ochota odpovedať na otázky a pod.) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do
akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne
dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených (preukazovaných) skutočností (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 8. apríla 2009, sp. zn. 30

Cdo 3577/2008).

19. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
odvolacej námietky odvolateľky, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech
žalovanej. Súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom ani z výsluchu
žalobkyne ani ňou navrhnutého svedka p. E. jednoznačne nevyplynulo, že by medzi

stranamibolauzatvorenápôžička.Vtejtosúvislostiodvolacísúdupriamujepozornosťnato,ževovzťahu
k preukázaniu prejavu vôle uzavrieť so žalovanou zmluvu o pôžičke žalobkyňa uviedla: „ Iba môj manžel
komunikoval so žalovanou telefonicky, prípadne cez aplikácie na komunikáciu...Manžel mi uviedol, že
žalovaná si potrebuje kúpiť auto, následne si ho aj kúpila“, či nemožno považovať za dostatočné na to,
aby bola preukázané, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o pôžičke. Pri posudzovaní vykonaného

dôkazu - výsluchu svedka p. E. je potrebné uviesť, že samotný blízky vzťah svedka so žalobkyňou síce
automatickynespôsobujejehonedôveryhodnosť,alektejtoskutočnostipristupujúajobjektívneokolnosti
ato,žesámsvedokmalbyťpôvodnýmveriteľompohľadávky,pretojenespornefinančnezainteresovaný
na veci a poznal všetky skutkové tvrdenia ako aj písomné podania strán sporu zo spisu. Avšak aj bez
posudzovaniahodnovernostivýpovedep.E.možnosúhlasiťsozávermisúduprvejinštancie,ženaúčely

preukázania uzatvorenej zmluvy o pôžičke sú tieto dva vykonané dôkazy (samotný výsluch žalobkyne
a jedného svedka jej manžela) nedostatočné, nemajúce dostatočnú dôkaznú silu.

20. Sporové konanie je konaním, v ktorom vždy oproti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy
sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k

záveru o (ne)pravdivosti tej ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že
jedna strana v spore musí byť neúspešnou. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

21. V danej veci má odvolací súd za to, že súdu prvej inštancie nemožno v tomto smere vyčítať
žiadne pochybenia, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, preto posúdil odvolacie námietky odvolateľky ako nedôvodné.

22. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane
závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná
má proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).