Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200214.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: JUDr.
Marek Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so
sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100475511/2020 z 20.02.2020 vo veci určenia
rozdieluDPHzazdaňovacieobdobiefebruár2011ajemupredchádzajúcehoadministratívnehokonania,

takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 23.03.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100475511/2020
z 20.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce (ďalej
len „správca dane“) č. 102187159/2019 z 18.09.2019, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na dani

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 114 009,29 Eur (pozostávajúci zo správcom dane
neuznaného žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v sume 15 949,43 Eur a zo správcom
dane vyrubenej dane v sume 98 059,86 Eur) za zdaňovacie obdobie február 2011, aby boli tieto
rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie,
a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu so začiatkom 11.11.2014 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(DPH) aj za zdaňovacie obdobie február 2011 [daňová kontrola bola vykonaná aj za zdaňovacie obdobia
január 2011; apríl 2011; máj 2011; júl 2011; august 2011; november 2011 a december 2011].Daňová kontrola bola z dôvodu potreby získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií
(MVI) opakovane prerušená a to:
- rozhodnutím č. 9810401/5/395835/2015 (prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016);

- rozhodnutím č. 103794453/2016 (prerušenie od 30.08.2016 do 23.03.2018);
- rozhodnutím č. 100762341/2018 (prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018);
- rozhodnutím č. 100909564/2018 (prerušenie od 10.05.2018 do 01.07.2018).

4. Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 102102712/2018

z 23.10.2018 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole doručený žalobcovi 24.10.2018.
5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102187159/2019 z 18.09.2019 správca dane určil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie február 2011 rozdiel na DPH v sume 114 009,29 Eur, pozostávajúci zo správcom
dane neuznaného žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v sume 15 949,43 Eur a zo
správcom dane vyrubenej dane v sume 98 059,86 Eur.

Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že v zdaňovacom období február 2011 bol žalobca zapojený v
obchodných reťazcoch v rámci, ktorých dochádzalo k obchodovaniu:
1/ - s betonárskou oceľou rumunského pôvodu, a to v obchodnom reťazci: Machel SA oceliareň
(Rumunsko) › ? › MACHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › City – Star Point
Kft. (Maďarsko) (ďalej tiež aj len „reťazec 1/“);

2/ - s betonárskou oceľou maďarského pôvodu a to v obchodnom reťazci: OAM Ozdi Acélmuvek Kft.
(Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko) (ďalej tiež aj len „reťazec 2/“);
3/ - s plechovými tabuľami dovezenými z tretích krajín v mesiaci február 2011 a to v obchodnom reťazci:
dovoz z tretích krajín › žalobca (Slovensko) › INKURENCIA Kft. (Maďarsko) › DUTRADE Zrt. (Maďarsko)
(ďalej tiež aj len „reťazec 3/“).

Správca dane uviedol, že v deň začatia daňovej kontroly 11.11.2014 nezískal od žalobcu doklady,
pretože tie ešte pred jej začatím 12.03.2014 žalobca odovzdal OČTK a nachádzali sa na Ministerstve
vnútra na jednotke finančnej polície NAKA, preto žalobca priebežne poskytoval správcovi dane podklady
iba z vlastného informačného systému. Správca dane mienil 11.11.2014 vykonať ústne pojednávanie
s konateľom žalobcu A. B. (ďalej len „konateľ žalobcu“), avšak kvôli jeho pracovnej zaneprázdnenosti

nestihol odpovedať na otázky správcu dane, preto sa mal vyjadriť písomne, pričom vo svojom
písomnom vyjadrení, konateľ žalobcu uviedol, že vzťahy s obchodnými partnermi má na starosti on, no
nevedel sa vyjadriť k obchodným partnerom H-metal GmbH; FERRO Materialas Kft.; C. D. Kft.; WSK
Stahlhandelsgesellschart GmBH (ani s jednou z týchto spoločností žalobca nebol v zdaňovacom období
zapojený v preverovanom obchodnom reťazci, pozn. súdu); obchodných partnerov sa snažil preverovať

cez internet, známych a pod.; stále obchodoval s hutným materiálom snažil sa nájsť serióznych
partnerov, avšak na také detaily, že kto koho kontaktoval si nepamätal s tým, že tovar zabezpečil stále
tam, kde to bolo najvýhodnejšie pre žalobcu, nikdy sa nezúčastnil nekalých obchodov; s obchodnými
partnermi komunikoval emailovou formou; štandardne bol obchodovaný tovar v množstve od 500 do
2000 ton; žalobca mal v roku 2011 skladové kapacity v objeme cca 150 000 ton s tým, že záležalo od

rozmerov, hmotnosti a tvaru tovaru; tovar so skladových priestorov nakladal skladník podľa objednávky
a urobil záznam ohľadne množstva, kvality a pôvodu naloženého tovaru na základe čoho vystavil ložný
list, prípadne CMR doklady o potvrdení prevzatia tovaru; faktúry boli odosielané poštou a do predajnej
ceny bola zahrnutá preprava, skladné a rabat od 3-6%. Vo vzťahu k obchodným partnerom z reťazca 1/
konateľ žalobcu vo vyjadrení nič neuviedol; vo vzťahu k reťazcu 2/ sa vyjadril k obchodnému partnerovi

OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – že preprava sa dá zistiť z objednávok a k spoločnosti JP Femker
Kft. – že táto bola aj dodávateľom aj odberateľom, no nepamätal si ako bola zabezpečená preprava,
ale možno to zistiť z objednávok; vo vzťahu k reťazcu 3/ sa vyjadril k spoločnosti INKURENCIA Kft.
- podmienky obchodovania boli uvedené v objednávkach, nepamätal si kto koho kontaktoval, adresa
nakládky a vykládky sa dá zistiť z objednávok.

Správca Dane konštatoval potrebu využitia MVI ohľadne obchodných spoločností s ktorými mal žalobca
priame obchodné vzťahy a to ohľadne skutočnosti, ktorých potreba preverenia vyvstala priamo z
dokladovžalobcunapr.akprevzatietovarupotvrdilodlišnýpríjemcanežnaakéhobolavystavenáfaktúra
a prepravné doklady s tým, že správca dane poznamenal, že keďže nie všetky obchodné spoločnosti
sa vyskytovali v každom kontrolovanom mesiaci roku 2011, preto jednotlivé MVI boli realizované v tom

mesiaci, v ktorom boli zistené skutočnosti o účelovom uplatnení si oslobodenia od DPH žalobcom na
pochybných odberateľov v Maďarsku.
V rámci prvej MVI 23.02.2015 správca dane žiadal informácie medzi inými aj ohľadne dvoch spoločností
z reťazca 1/ [MACHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) – prvý dodávateľ a City-Star Point Kft.(Maďarsko) – prvý odberateľ] a tiež ohľadne jednej spoločnosti z reťazca 3/ [INKURENCIA Kft.
(Maďarsko)–prvýodberateľ]stým,žeurgencievybaveniažiadostioMVIboližiadanécelkovoohľadne8
spoločností (vrátane uvedených) a správcom dane boli urgované 08.07.2015, 03.11.2015 a 06.05.2016.

V rámci druhej MVI 18.08.2016 správca dane preveroval informácie získané z nahliadnutia do spisu pred
OČTK v Bratislave, pričom správca dane žiadal informácie medzi inými aj ohľadne dvoch spoločností
z reťazca 2/ [OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – výrobca betonárskej ocele a JP Fémker Kft.
(Maďarsko) – prvý a druhý odberateľ, ktorý bol prvý dodávateľ] a tiež ohľadne dvoch spoločnosti
z reťazca 3/ [INKURENCIA Kft. (Maďarsko) – vypočutie bývalého konateľa E. B. a DUTRADE Zrt.

(Maďarsko) – druhý odberateľ] s tým, že urgencie vybavenia žiadosti o MVI boli žiadané celkovo ohľadne
9 spoločností (vrátane uvedených) a správcom dane boli urgované 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017,
22.08.2017, 27.11.2017 a 20.02.2018.
V rámci tretej MVI 16.04.2018 správca dane reagoval na stanovisko maďarskej strany, ktorá označila
žiadosť o vypočutie konateľa spoločnosti INKURENCIA Kft. (F.) E. B. za nesprávnu, preto správca dane
pri zachovaní procesného postupu mohol zaslať novú žiadosť o vykonanie výsluchu tohto konateľa

až po pominutí dôvodov, pre ktoré bola kontrola v rámci predchádzajúcej MVI prerušená, čo nastalo
23.03.2018, kedy v rámci MVI maďarská finančná správa zamietla vykonanie výsluchu označeného
konateľazdôvodu,žeuplynulo5rokovodobdobia,kuktorémubolvýsluchsmerovanýstým,žesúčasne
žiadala, aby správca dane zaslal dve samostatné nové žiadosti o MVI osobitne na každú zo spoločností,
ktorých bol E. B. konateľom.

V rámci štvrtej MVI 04.05.2018 správca dane reagoval na oznámenie maďarskej finančnej správy
z predchádzajúcej MVI a poslal dve samostatné žiadosti o vypočutie E. B., ktorý bol konateľom
v spoločnostiach INKURENCIA Kft. (Maďarsko) a Acelkér Kft. (táto nebola súčasťou obchodných
reťazcov v zdaňovacom období február 2011, pozn. súdu).
Správca dane poznamenal, že na ústnom pojednávaní 28.08.2018 konanom v snahe správcu dane

získať priamu spätnú väzbu a vysvetľujúce informácie ohľadne nejasnosti, ktoré vzišli z dokladov
žalobcu, konateľ žalobcu zo 75 otázok správcu dane odpovedal iba na 4 otázky, v zmysle odpovedí
ktorých v roku 2011 žalobca nemal pridelené IČ DPH v Maďarsku, Česku či Rakúsku, v roku
2011 nezamestnával zamestnancov k ohýbaniu betonárskej ocele (ešte dal informáciu ku kolaudácii
rekreačného objektu, čo sa netýka zdaňovacieho obdobia 02/2011, pozn. súdu) a na všetky ostatné

otázky chcel reagovať písomne a konateľ žalobcu aj napriek tomu, že ovládal maďarský jazyk sa
nevyjadril ani k vlastným účtovným dokladom, ktoré boli v maďarskom jazyku (doklady o spôsobe
úhrady za vydané faktúry spoločnosti INKURENCIA Kft. (Maďarsko) a Acelkér Kft. (Maďarsko) a JP
Fémker Kft. (Maďarsko). Následne v písomnom vyjadrení žalobca sám popísal priebeh obchodovania
s hutným tovarom; dlhodobo udržiaval obchodné vzťahy s pochybnými maďarskými odberateľmi so

slabým ekonomickým zázemím; žalobca predložil pozmenenú zostavu hlavnej knihy za rok 2011 (oproti
zostave predloženej v úvode daňovej kontroly, ktorá bola v rozpore s faktúrami v dokladoch ktorými
disponovali OČTK), čo podľa správcu dane poukazuje na prax žalobcu kedykoľvek účelovo meniť,
dodatočneupravovaťúčtovnézáznamy;žalobcauviedol,žeDUTRADEZrt.(Maďarsko)ibavysporiadala
dlh za INKURENCIA Kft. (Maďarsko), avšak podľa správcu dane sa tak malo stať v čase, kedy ešte

neexistovala žiadna vystavená faktúra ani žiadna nesplatená faktúra medzi žalobcom a INKURENCIA
Kft., čo nasvedčuje podľa správcu dane, že žalobca vedel, že ide o účelové fakturácie na určené
spoločnosti; ohľadne absentujúcich pečiatok City – Star Point Kft. (Maďarsko) na dodacích dokladoch
žalobca nepreukázal, žeby došlo k dodaniu BO a pre túto spoločnosť nespresnil ani dátumy úhrad,
ktoré boli nesprávne účtované; žalobca uviedol, že z každej dodávky dosiahol zisk, ktorý zdanil, čo je

podľa správcu dane v rozpore s vykonanou prepravou, s reálnym finančným tokom a s ekonomickými
údajmi, pričom žalobca nespolupracoval so správcom dane pri odstraňovaní pochybností v tomto smere;
žalobca potvrdil, že nemal žiadne opatrenia na zabezpečenie straty vlastných príjmov od pochybných
zahraničných spoločností a možnosti, ktoré mohol uplatňovať zo zmlúv o spolupráci neuplatňoval. Na
výzvu správcu dane žalobca oznámil, že účtovníctvo v období február 2011 robila externá účtovná firma

(účtovala do 08/2011 a od júla 2011 účtovníctvo viedla zamestnankyňa žalobcu, ktorá keďže účtovala v
inom účtovnom programe nahodila duplicitne účtovníctvo od januára 2011), ktorá účtovala podľa toho,
ako jej boli doručené účtovné doklady, takže dochádzalo k časovému posunu uplatnenia odpočítania
dane.
1.1. V rámci reťazca 1/, preverením o spoločnosti MACHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko)

od 01.05.2014 v likvidácii, ktorá bola v reťazci 1/ prvým dodávateľom betonárskej ocele (BO)
žalobcovi, správca dane zistil (MVI 23.02.2015 - 25.02.2016), že táto spoločnosť predstavovala
začiatok podvodného fakturačného reťazca; ňou žalobcovi dodávaná betonárska oceľ bola už aj pred
preverovanými dodávkami predmetom opakovaného nákupu a predaja v predchádzajúcom pohybe(maďarskej finančnej správe sa nepodarilo získať doklady o tomto pohybe BO); táto spoločnosť
neposkytla údaje z podaných daňových priznaní za prvý polrok 2011; maďarskou finančnou správou
neboli zaslané odklady o tom, aká spoločnosť dodávala betonársku oceľ tejto spoločnosti; všetky ňou

žalobcovi vyfakturované dodávky v mesiaci január 2011 cit. „... boli však zahrnuté v evidencii DPH
vo februári 2011“; dodávky od nej žalobcovi boli súčasťou naplánovanej umelej konštrukcie dodávok
betonárskej ocele, pretože v dokladoch deklarovaná preprava nezodpovedala skutočnosti – žalobca
zaplatiloznačenémudodávateľovi(MACHELServiceHungaryKft.)v01/2011tromisplátkamipredplatbu
za betonársku oceľ v celkovej sume 338 000,- Eur, pričom tento dodávateľ vystavil žalobcovi faktúry

za jej dodanie z Budapešti na Slovensko; betonárska oceľ bola uskladnená v Budapešti v skladoch
spoločnosti Ferroport Kft., ktorá na prepravu BO na Slovensko vystavila aj CMR (prepravené doklady)
s tým však, že BO nebola v skutočnosti prepravená hneď na Slovensko, ale z Budapešti do mesta
Dabas, kde bola uskladnená u inej spoločnosti Ferrotransz Kft. a až následne o niekoľko dní neskôr
BO inými vozidlami, ale aj v iných hmotnostiach než ako uvádzala Ferroport Kft. a dodávateľ MACHEL
Service Hungary Kft. vo faktúrach a CMR, bola prepravená na Slovensko žalobcovi do Veľkých Kapušian

s novými CMR s odlišnými evidenčnými číslami áut, s odlišnými hmotnosťami a s odlišným miestom
nakládky (Dabas), než ako bolo uvedené v prepravných dokladoch, na základe ktorých si dodávateľ
MACHEL Service Hungary Kft. uplatňoval titulom dodávky BO do iného členského štátu oslobodenie
od DPH a súčasne tým bola spochybnená vierohodnosť dodávateľom pre žalobcu vystavených faktúr
a dodacích listov, na podklade ktorých si zas žalobca uplatňoval odpočítanie DPH pri nadobudnutí

tovaru z iného členského štátu za 02/2011, t.j, v tomto prípade došlo k simulovaniu intrakomunitárnych
dodávok v umelo vytvorenom fakturačnom reťazci s napojením na v obchodnom reťazci napojenú ďalšiu
maďarskú spoločnosť City-Star Point Kft. (prvý odberateľ žalobcu, Maďarsko, viď ďalej reťazec 1/, pozn.)
v pozícii zmiznutého obchodníka, pričom pri dovoze BO žalobca sám potvrdzoval tie CMR, na základe
ktorých sa preprava na Slovensko neuskutočnila, pričom na bankovom účte žalobcu sa k 30.04.2011

nenachádzajú odoslané platby v sume, ktorá by zodpovedala jej účtovným záznamom. O uvedenom
mal žalobca vedomosť, pretože sám žalobca objednal a hradil u maďarského prepravcu prepravu BO aj
zBudapeštidoDabasuanáslednenaSlovensko,pričomprepravuuskutočňovalimaďarskíprepravcovia
HUNGARO-KOB Kft.; Max BB Trade Kft. a Ferro Speed Kft. (správca dane ich tiež preveroval cez
MVI, ale spoločnosti nepredložili žiadne doklady k uskutočneným prepravám). Po dodaní BO žalobcovi,

bola táto BO žalobcom okamžite prefakturovaná späť pre maďarského odberateľa City-Star Point Kft.,
ktorý vykazoval znaky zmiznutého obchodníka tak, aby sa maďarská spoločnosť MACHEL Service
Hungary Kft. vyhla odvodovej povinnosti DPH v Maďarsku. Správca dane tiež uviedol, že cit. „...
nedošlo k reálnemu odvedeniu DPH pred tým, ako kontrolovaná spoločnosť (rozumej žalobca, pozn.)
fakturačne nasmerovala betonársku oceľ na takú spoločnosť (City-Star Point Kft.), ktorá vykazovala

znaky zmiznutého obchodníka.“
1.2. V rámci reťazca 1/, preverením o spoločnosti City-Star Point Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci
1/ prvým odberateľom betonárskej ocele (BO) od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.02.2015 –
08.03.2016), že táto spoločnosť zanikla 22.03.2014, preto maďarská finančná správa nemohla vykonať
v aktuálnom čase jej kontrolu, takže nemohla potvrdiť ani predmet jej činnosti, ktorý deklarovala ako

veľkoobchod s kovmi a kovovými rudami; táto spoločnosť v daňovom priznaní za prvý štvrťrok 2011
vykazovala nadobudnutie tovaru od žalobcu v sume 89 239 000 HUF, t.j. cca 340 000,- Eur, avšak
žalobca deklaroval dodanie tovaru tejto spoločnosti v hodnote vyše 370 000,- Eur, takže City-Star Point
Kft. nepriznala nadobudnutie takého množstva tovaru, aké jej fakturoval žalobca; počas daňovej kontroly
za druhý štvrťrok 2011 bolo zistené, že spoločnosť mala virtuálne sídlo (preto ju v zmysle rozhodnutia

SD EU C-73/06 správca dane vyhodnotil za fiktívnu spoločnosť), konateľom bol občan Rumunska, bola
nekontaktná, nepredložila žiadne doklady, neposkytla informácie o počte jej zamestnancov a napriek
minimálnej ekonomickej činnosti v Maďarsku vykazovala vysoké obraty; predmetom obchodovania City-
Star Point Kft. so žalobcom bola BO vyrobená v Rumunsku (výrobca Mechel Targoviste S.A), ktorá
bola dovezená skrz výhradného zástupcu tohto výrobcu v Maďarsku (MACHEL Service Hungary Kft.)

a odberateľom bola City-Star Point Kft. s rumunským konateľom čo podľa správcu dane indikuje,
že preverovaná BO bola dovezená z Rumunska iba za účelom, aby po čerpaní DPH na určených
spoločnostiachvMaďarskubolaprepravenáspäťdoRumunska,pričomCity-StarPointKft.vrozhodnom
období dovážala BO aj od priameho jej výrobcu z Talianska (FERRIERE NORD S.P.A.), čo poukazuje na
možnosť tejto spoločnosti nakúpiť BO priamo od jej výrobcu, preto vyplývajú pochybnosti o skutočných

dôvodoch realizovania dodávok BO zo Slovenska cez žalobcu, kde sa BO nevyrábala so zaplatením
za BO žalobcovi v nižšej sume než v akej jej bola fakturovaná; medzi žalobcom a City-Star Point
Kft. prebiehajúce transakcie nezodpovedali zmluvne dojednaným (podľa správcu dane iba formálnym)
podmienkam dojednaným v nimi uzavretej rámcovej zmluve z 01.12.2010, podľa ktorej mala City-StarPoint Kft. na tovar poskytovať žalobcovi predplatby, žalobca však nedokladoval ich realizovanie, pričom
žalobca za február 2011 zaúčtoval prijaté platby 13.02.2011 a 20.03.2011, avšak vo výpise z bankového
účtužalobcusastýmitodátumamiprijatéplatbynenachádzajú,úhradyodCity-StarPointKft.prežalobcu

za dodanú BO boli nižšie, než fakturované (fakturované 376 657,78 Eur a zaplatené 341 824,18 Eur)
a dokonca nižšie než za akú cenu nakúpil BO sám žalobca, pričom vo vyjadrení z 10.10.2018 žalobca
neoznačil ďalšie platby od tohto odberateľa; taktiež v zmysle zmluvných dojednaní z 01.12.2010 mal
žalobcadodávaťCity-StarPointKft.tovarscertifikátmikvality,ktorémalibyťsúčasťouvystavenejfaktúry,
avšak vo faktúrach nie je uvedené, že súčasťou dodávok boli certifikáty a tieto sa za obdobie január –

marec 2011 nenachádzali ani v dokladoch žalobcu; na prepravných dokladoch o dodaní tovaru City-Star
Point Kft., tj. do iného členského štátu, ktoré boli podkladom pre uplatnene si žalobcom oslobodenia
od DPH sa nenachádzali pečiatka a podpis tohto odberateľa potvrdzujúceho dodanie tovaru City-Star
Point Kft. do iného členského štátu (toto potvrdenie o prevzatí tovaru žalobca nemal ani do roku 2018,
pozn.) tak, ako to bolo uvedené vo vystavených faktúrach a miesto vykládky bolo bližšie neurčené
v Budapešti alebo na adrese virtuálneho sídla City-Star Point Kft.; v žalobcom predložených dokladoch

bola objednávka od City-Star Point Kft. na dodanie 48 ton BO, avšak podľa účtovných a daňových
dokladovžalobcu,tendodaltomutoodberateľovizajanuár–marec2011BOvobjeme716,8ton;správca
dane poukázal aj na zálohovú faktúru FVZ10004 z 11.01.2011 vystavenú žalobcom na identifikačné
údaje City-Star Point Kft., ktorú však vyplatila spoločnosť DUTRADE Zrt., ktorá nemala so žalobcom
priamy obchodný vzťah (t.j. od žalobcu nič priamo neobjednávala, pozri ďalej); žalobca ani na výzvu

správcu dane a ani k pripomienkam k protokolu 20.03.2019 nepredložil zostavu vydaných zálohových
faktúr, ale tak učinil až 09.05.2019, v ktorej zostave sa už nachádzali zálohové faktúry po poradové číslo
tri, pričom faktúra pre City-Star Point Kft. mala v tejto zostave iné poradové číslo, iný dátum vystavenia
a inú fakturovanú sumu, než ako sa táto faktúra nachádzala na OČTK, preto (aj z ďalšieho v rozhodnutí
opísaného prípadu, pozn.) správca dane pojal podozrenie, že žalobca prispôsoboval účtovné doklady

v priebehu daňovej kontroly.
V súvislosti s reťazcom 1/ správca dane uviedol, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale spochybňuje
účel a priebeh fakturačných/obchodných vzťahov do ktorých bol žalobca zapojený z dôvodu, aby
dodávky tovaru od ekonomicky silných maďarských spoločností (s využitím oslobodenia od DPH, čím
sa obišla povinnosť odviesť DPH z maďarských tuzemských dodávok v Maďarsku), presmeroval na inú

maďarskú spoločnosť, vykazujúcu znaky zmiznutého obchodníka u ktorého sa DPH reálne neodviedla.
Teda žalobca z iných členských štátov dovážanú BO nepredával na Slovensku, aj keď sa v tom čase tu
nenachádzala výroba BO, ale túto v neopracovanom stave prepravil späť do identického štátu, z ktorého
jupriviezol,t.j.doMaďarska,kdevtomčaseexistovalaoceliareňprodukujúcaBO(OAMOzdiAcélmuvek
Kft.). Správca dane s poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci Teleos uzavrel, že ak sa tovar prepravený

z členského štátu dodania (Maďarsko) v nezmenenej kvalite a množstve vráti späť do tohto členského
štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do
iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru, takže nie je možné hovoriť o dodaní
v rámci Spoločenstva, pri ktorom by sa malo uplatniť oslobodenie od DPH. Z uvedených dôvodov
správcadanenepriznalžalobcovioslobodenieodDPHznímpreCity-StarPointKft.vystavených8faktúr

v mesiaci február 2011 [FV110028 z 01.02.2011; FV110054 zo 17.02.2011; FV110038 z 03.02.2011;
FV110041 z 09.02.2011; FV110060 z 23.02.2011; FV110064 z 24.02.2011; FV110075 z 21.02.2011 a
FV110037 z 02.02.2011], z hodnoty ktorých žalobcovi vyrubil rozdiel DPH (po odpočítaní DPH) v sume
29 543,40 Eur.
2.1. V rámci reťazca 2/, preverením o spoločnosti OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko), ktorá bola v

reťazci 2/ prvým dodávateľom betonárskej ocele (BO) žalobcovi a tiež aj jej výrobcom, správca dane
zistil z MVI (23.08.2016 – 05.05.2017), že za dodávky BO od tohto dodávateľa žalobca hradil cenu
bezhotovostnepredjejdodanímalebopočasprebiehajúcichdodávokstým,žežalobcamávúčtovníctve
faktúry od tohto dodávateľa, ktorý je identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte.
2.2. V rámci reťazca 2/, preverením o spoločnosti JP Fémker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 2/

prvým odberateľom BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.08.2016 – 20.10.2017), že disponovala
vhodnými zamestnancami, strojmi a vybavením na spracúvanie BO, avšak nespolupracovala so
správcom dane a nepredložila doklady na odstránenie pochybností či zaúčtovaný finančný tok
zodpovedal aj skutočnosti; v roku 2011 nakupovala od žalobcu BO a potom ju predávala veľkým
spoločnostiam – Hid Zrt., PV Femker Kft (v likvidácii) a aj žalobcovi.

V súvislosti s reťazcom 2/ správca dane uzavrel, že v rámci neho bola dovážaná BO z Maďarska
od OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a v ten istý deň bola expedovaná späť do Maďarska pre
JP Fémker Kft. (Maďarsko), t.j. miesto začatia a skončenia prepravy bolo v Maďarsku s prepravnou
trasou cez Slovensko t.j. jednalo sa o reťazový obchod ktorý bol dosiahnutý jedným pohybom tovaru,ktorého preprava začala aj skončila v Maďarsku s tým, že žalobca sa k tomuto obchodovaniu vyjadril v
tom zmysle, že z každej dodávky dosiahol zisk, ktorý aj zdanil, dôkazom mali byť vystavené príjemky.
Uvedené tvrdenie žalobcu, je však podľa správcu dane v rozpore s ekonomickými údajmi a so zisteniami

o spôsobe prepravy BO, v ktorej súvislosti správca dane poukázal na tri prepravy tovaru a to dve
z 15.02.2011 a tretia z 23.02.2011, kedy identická BO, v identickom množstve a kvalite bola prepravená
z a do Maďarska cez žalobcu na Slovensku, pričom v prvom prípade 15.02.2011 bola cena BO za ktorú
žalobca nakupoval 535 (pravdepodobne za tonu, pozn. súdu) a tú istú BO predával za 550 (celkovo sa
jednalo o kupovanú a následne aj predávanú hmotnosť 23,730); v druhom prípade 15.02.2011 žalobca

nakupoval BO za 535 a predával za 550 (celkovo sa jednalo o kupovanú a následne aj predávanú
hmotnosť 22,110) a v treťom prípade 23.02.2011 žalobca nakupoval BO za 535 a predával za 550
(celkovo sa jednalo o kupovanú a následne aj predávanú hmotnosť 48,100). Podľa správcu dane údaje
uvedené na preverovaných faktúrach, dodacích listoch a CMR dokladoch boli súčasťou účelových
fakturačných dodávateľských reťazcov pri, ktorej sa maďarská oceliareň [OAM Ozdi Acélmuvek Kft.
(Maďarsko)] vyhla povinnosti odviesť DPH z tuzemských dodávok, ak by jej odberateľom bola priamo

maďarská spoločnosť [JP Fémker Kft. (Maďarsko)] a súčasne prvý odberateľ žalobcu JP Fémker Kft.
(Maďarsko), nakúpil tovar bez zálohovej platby za tovar zaplatil iba čiastočne (1/4 z fakturovanej sumy
bola zaplatená v septembri 2011) alebo s časovým oneskorením a 2/4 z fakturovanej sumy, ktorá nebola
uhradená bola vysporiadaná postúpením pohľadávok (napr. JP Fémker Kft., DUTRADE Zrt., A-HÍD
ÉPITO). Z uvedených dôvodov správca dane v tomto reťazci 2/ nepriznal žalobcovi ním uplatnený nárok

na oslobodenie od DPH z vyššie uvedených troch dodaní tovaru do Maďarska uskutočnených v dňoch
15.02.2011 a 23.02.2011 a žalobcovi vyrubil DPH z hodnoty týchto faktúr v sume 8 611,67 Eur. Správca
dane tiež poznamenal že v účtovníctve žalobcu bola faktúra z 23.02.2011 vystavená na sumu 26 455,-
Eur zaúčtovaná ako plne uhradená t.j. bez ďalšej pohľadávky, avšak 19.09.2011 bola na účte žalobcu
prijatá platba z tejto faktúry v tento deň vo výške 14 174,62 Eur.

3.1. V rámci reťazca 3/, preverením o spoločnosti INKURENCIA Kft. (Maďarsko) ktorá bola v reťazci 3/
prvým odberateľom plechových tabúľ od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.02.2015 – 30.09.2015),
že táto spoločnosť (v likvidácii) mala evidované nedoplatky na DPH (nezaplatená DPH), ktoré boli
odpísané ako nevymáhateľné; v daňových priznaniach vykazovala vysokú stratovú činnosť (hodnota
v zahraničí a v tuzemsku nakúpeného tovaru bola vyššia ako vykázané zdaniteľné príjmy) a za prvý

štvrťrok roku 2011 čerpala nadmerný odpočet; plechy, ktoré od žalobcu nakúpila za cenu 630,- Eur
alebo 680,- Eur / 1 tonu, následne za tú istú jednotkovú cenu predávala v Maďarsku a k tomu si
uplatnila Maďarsku DPH 27%; žalobcovi neplatila bezhotovostným prevodom, ale úhrady za ňu robila
spoločnosť DUTRADE Zrt. (04.02.2011 a 11.02.2011), po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok
(04.02.2011) žalobcu voči spoločnosti INKURENCIA Kft. (Maďarsko) v kontrolovanom zdaňovacom

období február 2011 na spoločnosť DUTRADE Zrt., pričom od 08.02.2011 žalobca vystavoval faktúry
stále na INKURENCIA Kft. (Maďarsko); svedok E. G., ktorý mal v INKURENCIA Kft. 10% podiel a mal
20% podiel aj v spoločnosti Acélker Kft., uviedol, že obe spoločnosti boli spoločnosťami jeho brata a ich
podlžnosti prevzala spoločnosť Vas-Ferro Kft. pravdepodobne preto, že tieto spoločnosti zanikli a jeho
bratchcelnadviazaťobchodnýkontaktvmenespoločnostiVas-FerroKft.stýmidodávateľmizaniknutých

spoločností, ktorým dlžili. Správca dane svojou činnosťou zistil, že žalobca mal s INKURENCIA Kft.
uzavretú rámcovú zmluvu z 03.01.2011 predmetom, ktorej bol záväzok žalobcu dodávať INKURENCII
Kft. výrobky zo železa alebo z ocele definovaných z hľadiska ich množstva a kvality v objednávkach
a záväzok INKURENCIE Kft. (kupujúci) zaplatiť za tento tovar žalobcovi riadne a včas kúpnu cenu s
tým, že ak by bol kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny po dobu viac ako 14 dní, bol povinný

15. dňom zaplatiť žalobcovi okrem kúpnej ceny a zákonného úroku z omeškania aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že v zmysle zmluvných dojednaní, bolo
včasnénezaplateniekúpnejcenypodobuviacako30dní,považovanézapodstatnéporušeniezmluvnej
povinnosti, čo mohlo byť dôvodom pre ukončenie obchodných vzťahov žalobcu s touto spoločnosťou,
avšak žalobca tak neučinil, ani neuplatnil voči INKURENCII Kft. žiadne zmluvné sankcie (pokuty, penále)

a aj preto správca dane považoval túto zmluvu za uzavretú formálne s cieľom vytvoriť formálny právny
stav.
3.2. V rámci reťazca 3/, preverením o spoločnosti DUTRADE Zrt. (Maďarsko), ktorá bola v
reťazci 3/ druhým odberateľom plechových tabúľ pochádzajúcich od žalobcu, správca dane zistil z
MVI (23.08.2016 – 29.09.2016), že táto spoločnosť platila žalobcovi za dodávky tovaru namiesto

INKURENCIA Kft. a to z neobjasnených dôvodov (maďarská finančná správa o tom neuviedla žiadne
údaje aj napriek vyslovenej požiadavke v žiadosti o MVI a neposkytla ani informácie o výške daňovej
povinnostitejtospoločnostivroku2011),ajkeďDUTRADEZrt.nemalažiadnypriamyobchodnývzťahso
žalobcom; časť tovaru, ktorý DUTRADE Zrt. nakúpila od INKURENCIE Kft. a od Acélker Kft. použila nasvoje výrobné účely a časť predala ďalším spoločnostiam; podľa dokladov DUTRADE Zrt., táto v mesiaci
február 2011 prefakturovávala hutný tovar získaný od INKURENCIE Kft. v rovnakej jednotkovej cene
v akej tento tovar dodal INKURENCII Kft. žalobca; podľa oznámenia maďarskej finančnej správy pre

zdaňovacie obdobia roku 2012, DUTRADE Zrt. nemala technológiu na spracovanie hutných produktov
a tovar nakupovala hlavne kvôli jeho ďalšiemu predaju.
V rámci reťazca 3/ správca dane uzavrel, že aj napriek tomu, že INKURENCIA Kft. vykazovala v roku
2011 slabú ekonomickú činnosť a vysoké straty, žalobca s ňou obchodoval od roku 2011 aj v rokoch 2012
a 2013 s tým, že napriek tomu, že všetky odberateľské faktúry boli v účtovníctve žalobcu vysporiadané

postúpením, v skutočnosti bola INKURENCIA Kft. stále dlžníkom, t.j. jednalo sa o strategického
odberateľa žalobcu s rozhodným objemom fakturovaného tovaru, avšak bez finančných prostriedkov,
ktorá v skutočnosti ani raz, a to ani v roku 2011 ani v roku 2012, nezaplatila priamu platbu na účet
žalobcu a platby za ňu uhrádzala iná spoločnosť DUTRADE Zrt., ešte skôr ako žalobca vystavil faktúry
na INKURENCIA Kft. s tým, že neskôr boli vystavené doklady o postúpení pohľadávok žalobcu voči
INKURENCIA Kft. na v poradí druhého odberateľa žalobcu DUTRADE Zrt. a napokon všetky žalobcom

vystavené faktúry pre INKURENCIA Kft. boli dodatočne/formálne vysporiadané žalobcom jeho interným
dokladom č. ID11-2011; taktiež podľa zistenia správcu dane pečiatka žalobcovho prvého odberateľa
tovaruINKURENCIAKft.aCMRktomutotovarusanachádzaliužalobcu,pričompečiatkaINKURENCIA
Kft. o prevzatí tovaru sa nachádzala na CMR dokladoch a ďalšia spoločnosť DUTRADE Zrt. zas
disponovala CMR dokladmi na ten istý tovar (s rovnakým číslom CMR ako žalobca), na ktorých však

bola už iba pečiatka DUTRADE Zrt. bez pečiatky prvého odberateľa. Správca dane podotkol, že uvedený
postup bol v rozpore s rámcovou zmluvou, ktorú mal žalobca 03.01.2011 uzavretú s INKURENCIA
Kft. s tým, že aj napriek tomu, že INKURENCIA Kft. bola pravidelne v omeškaní s platbami voči
žalobcovi, či dokonca INKURENCIA Kft. nezaplatila za tovar a následne boli pohľadávky žalobcu voči
nej postúpené na iné maďarské spoločnosti, žalobca aj napriek tomu pokračoval obchodnej spolupráci

s INKURENCIA Kft., aj keď v zmysle zmluvných dojednaní mohol a mal obchodnú spoluprácu ukončiť.
V tomto obchodnom reťazci 3/, INKURENCIA Kft. neplatila za jej žalobcom dodaný a fakturovaný
tovar, ale namiesto nej za tento tovar platil žalobcovi druhý odberateľ žalobcu, t.j. DUTRADE Zrt.,
ktorý však zas neplatil za tento tovar svojmu dodávateľovi INKURENCII Kft. (súčasne bol aj prvým
žalobcovým odberateľom, tzv. zmiznutý obchodník), avšak DUTRADE Zrt. si v Maďarsku uplatnila právo

na odpočítanie 25% DPH a to iba za cenu tovaru fakturovaného s oslobodením od DPH. Prvý zahraničný
odberateľ žalobcu INKURENCIA Kft. za dodávku tovaru neplatil vôbec alebo platil s oneskorením často
iba cez postúpenie pohľadávok na inú maďarskú spoločnosť DUTRADE Zrt., ktorá nemala žiadny priamy
obchodnývzťahsožalobcomaDUTRADEZrt.aninemalažiadendôvodstaťsadlžníkomžalobcuaj,keď
získala tovar bez zaplatenia od svojho dodávateľa, tj. od INKURENCIE Kft.. Žalobca bol teda iniciátorom

oslobodenia od DPH z dodávok pre maďarskú spoločnosť INKURENCIA Kft., ktorá však nebola jeho
reálnym odberateľom plechov a už pri vystavovaní faktúr žalobcom pre túto spoločnosť bolo zrejmým, že
nie je skutočným odberateľom plechov a žalobcom vystavené faktúry nezaplatí, pričom INKURENCIA
Kft. nezaplatila reálne ani DPH, t.j. nesplnila si odvodovú povinnosť DPH z ňou vykazovaných dodávok
pre ďalšiu maďarskú spoločnosť DUTRADE Zrt., avšak v prvom štvrťroku 2011 čerpala nadmerný

odpočet. Uvedené podľa správcu dane poukazuje na zjavné zneužitie inštitútu oslobodenia od DPH
pri faktúrach na zahraničného odberateľa, o ktorom žalobca pred vystavením faktúr s oslobodením
nemohol nevedieť, že tovar nezaplatí a že za neho platí iná maďarská spoločnosť, ktorej inej maďarskej
spoločnosti bol tento tovar od INKURENCIA Kft. aj reálne dodaný bez zaplatenia a ktorá tak od
maďarského dodávateľa-INKURENCIA Kft. formálne získala faktúry z ktorých si uplatnila odpočet DPH

aj, keď nedošlo k jej odvedeniu v celom obchodnom reťazci. Žalobca sám potvrdil, že tovar smeroval cez
sprostredkovateľa a reálnym príjemcom plechových tabúľ bola maďarská spoločnosť DUTRADE Zrt.,
ktorá za tovar žalobcovi reálne zaplatila na účet predplatbou, teda žalobca nemohol reálne nevedieť,
že fakturáciou plechových tabúľ cez spoločnosť INKURENCIA Kft. (zmiznutý obchodník) pre reálneho
príjemcu DUTRADE Zrt. sa vytvorili formálne podmienky k tomu, aby sa DUTRADE Zrt. vyhla povinnosti

platiť DPH z nadobudnutia a umožnenie jej uplatniť si odpočítanie DPH v Maďarsku bez toho, aby
DPH bola aj reálne odvedená. Žalobca teda vedel, že fakturovanie tovaru je účelové a neodráža
skutkový stav, keďže DUTRADE Zrt. zaplatila za tovar žalobcovi, ktorý aj reálne obdržala, ale umelo
vytvorenými fakturáciami cez pochybnú spoločnosť INKURENCIA Kft. sa vytvorili podmienky na to, aby
sa DUTRADE Zrt. vyhla povinnosti odviesť DPH s nadobudnutia a mohla si nárokovať odpočet DPH

aj, keď táto reálne odvedená nebola (účelovo vytvorené maďarské tuzemské dodávky s cieľom vyhnúť
sa povinnosti zaplatiť DPH pri nadobudnutí tovaru zo Slovenska). Záverom správca dane poukázal,
že v zmysle judikatúry SD EÚ preukázanie splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia od DPH
leží na dodávateľovi tovaru, ktorý musí dokladovať, že tovar bol zaslaný alebo prepravený do inéhočlenského štátu a že opustil dodávateľskú členskú krajinu s tým, že nepostačuje, aby predložil dôkazy
o tom, že dodávky boli uskutočnené, ale je nevyhnutné, aby preukázal, že tovar bol dodaný správnej
zdaniteľnej osobe t.j. skutočnému príjemcovi tovaru, ktorému dodanie bolo fakturované t.j. odberateľovi

tak, aby bolo možné daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu zdaniteľnú osobu v správnej
výške a v správny čas. Keďže v uvedenom reťazci 3/ bola teda určujúcou ochota žalobcu vyhotoviť
faktúry s oslobodením na identifikačné údaje inej maďarskej spoločnosti než na reálneho maďarského
príjemcu tovaru, od ktorej inej maďarskej spoločnosti žalobca platbu ani neočakával, podľa správcu
dane u žalobcu nedochádza k oslobodeniu od DPH, ale toto dodanie tovaru je povinný zaťažiť daňou vo

výške sadzby platnej v štáte dodania t.j. v Slovenskej republike, preto správca dane nepriznal žalobcovi
oslobodenie na tovar deklarovaný vo 11 faktúrach vystavených žalobcom pre odberateľa INKURENCIA
Kft. z dôvodu odôvodnených pochybností, že tieto faktúry boli vyhotovené účelovo a neboli fakturované
tej zdaniteľnej osobe, ktorá bola skutočným príjemcom tovaru, preto z týchto faktúr správca dane vyrubil
žalobcovi DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume 75 854,22 Eur. Podľa bankového účtu
žalobcu, žalobcom vystavená faktúra FVZ10004 bola uhradená DUTRADE Zrt., avšak podľa dokladov

nachádzajúcich sa na OČTK bola faktúra s označením FVZ10004 žalobcom vystavená na identifikačné
údaje City-Star Point Kft. (viď vyššie).
V rámci všetkých troch obchodných reťazcov tak správca dane vyrubil žalobcovi DPH v sume 114 009,29
Eur [29 543,40 + 8 611,67 + 75 854,22].
Správca dane sumarizoval, že žalobca v roku 2011 obchodoval s hutným materiálom, najmä s BO,

ktorú nakupoval prevažne z Maďarska, neskôr aj z Poľska a Slovenska a v neopracovanom stave
ju predával výlučne do Maďarska; žalobca mal v obchodných reťazcoch pozíciu v teórii reťazových
obchodov označovanú ako „buffer“, na ktorej zapojené spoločnosti štandardne dosahujú zisk; žalobca
zapojením do takýchto reťazcov umožnil daňovú výhodu svojmu dodávateľovi a zároveň aj druhému
alebo tretiemu odberateľovi, prípadne umožňoval, aby dodávateľ neodviedol DPH v štáte, v ktorom bol

tovar vyrobený (od maďarskej a poľskej oceliarne), pričom hutný tovar bol cez naplánované reťazce
zväčša vrátený do krajiny kde bol aj vyrobený cez zmiznutých obchodníkov. Obchodovanie prebiehalo
v rámci dvoch obchodných schém 1/ zahraničná spoločnosť (prevažne z Maďarska) fakturovala tovar
žalobcovi a žalobca následne tento tovar fakturoval maďarskému obchodníkovi na pozícii zmiznutého
obchodníka, ktorý však nebol skutočným príjemcom tovaru, tovar bol následne prefakturovaný na ďalšiu

Maďarskuspoločnosť;časťdodávokbolavtenistýdeňnaloženávMaďarsku,prepravenácezSlovensko
späť do Maďarska a v ten istý deň aj vyložená v Maďarsku priamo u druhého alebo tretieho odberateľa;
časťdodávoktovarubolaprechodneuskladnenáužalobcuaoniekoľkodníalebomesiacovexpedovaná
do Maďarska fakturačne cez zmiznutého obchodníka; 2/ žalobca tovar, ktorý nakúpil z tretích krajín,
Poľska aj zo Slovenska expedoval maďarskému odberateľovi na pozícii zmiznutého obchodníka. Zo

zistení správcu dane vyplynulo, že doklady boli žalobcom vyhotovované formálne a neodrážali reálny
skutkový stav; žalobca predával tovar pochybným spoločnostiam, bez zálohy, dával pokyny na vykládku
tovaru iným spoločnostiam, než na aké bol tovar fakturovaný; úhrady/zálohy boli prijímané od iných
spoločností než, ktorým bol tovar fakturovaný s oslobodením; nákup tovaru z jedného štátu a jeho
okamžitý alebo neskorší vývoz do toho istého štátu; doklady, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru

nespĺňali zákonom stanovené podmienky na uplatnenie oslobodenia od DPH (neobsahovali pečiatky a
podpis odberateľa t.j. potvrdenie o tom, že došlo k preprave tovaru do iného členského štátu tak ako
bolo to bolo uvedené vo faktúrach; napr. pri preprave tovaru z Maďarska od MACHEL Service Hungary
Kft. v dňoch 19.01.2011 a 21.01.2011 žalobca disponoval dvojnásobným počtom odlišných CMR, pričom
odlišnosti sa týkali objemu dodávok, ich hmotnosti a odosielateľom, pričom tovar nebol zaevidovaný v

skladovacej evidencii žalobcu - k uvedenému zisteniu sa žalobca nevyjadril). Žalobca bol o správcom
dane zistených skutočnostiach informovaný v oznámení č. 552930/2018 doručenom mu 02.10.2018
a taktiež protokole z 25.10.2018, no žiadnym spôsobom zistené pochybnosti správcu dane nevyvrátil
so záverom, že žalobca svojím zapojením do zistených obchodných reťazcov umožnil získať daňovú
výhodu spoločnostiam na inom stupni reťazca.

Rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené 19.09.2019.

6.Žalobcavosvojomodvolaníprotirozhodnutiusprávcudaneč.102187159/2019z18.09.2019namietal
– správcom dane nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže podľa žalobcu, správca dane zisťoval
iba skutočnosti v neprospech žalobcu a nezabezpečil si úplnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, ktorá

bola v origináloch predložená NAKA s tým, že cit. „...daňový subjekt nevie overiť pre potreby správcu
dane bezodplatne zhodu kópie s originálom nachádzajúcim sa na OČTK...“, v súvislosti s námietkou
ktorou má žalobca za to, že so správcom dane spolupracoval a tak po materiálnej ako aj po formálnej
stránke dodanie tovaru preukázal, čo správca dane nevyvrátil; namietal, že napriek vedomosti správcudane z jeho činnosti z iných kontrol, tento vykonal v danej veci dožiadanie o MVI po piatich rokoch,
kedy už bolo dokazovanie spojené so značnými ťažkosťami a v ktorom dôsledku správca dane z MVI
ani nezískal odpovede na potvrdenie svojich pochybností (odmietnutie vykonania výsluchu konateľa

žalobcovho odberateľa z dôvodu uplynutia 5 rokov od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) a aj
napriek tomu správca dane v MVI pokračoval, aj keď vedel, že maďarská finančná správa už neposkytne
žiadne informácie k roku 2011, okrem toho namietal jednako neúmernú dĺžku prerušení daňovej kontroly
v dôsledku MVI, ako aj ich neefektívnosť, keďže správca dane mal opakovane požadovať informácie,
ktoré už mal k dispozícii a tiež ich žiadal po častiach (bez konkretizácie, pozn.); namietal porušenie

§ 69 daňového poriadku prekročením zákonnej lehoty na vyrubenie dane a teda zániku tohto práva
správcovidanenajejvyrubenie,keďžecit.„...zákonomuznanýjedinýprávnyúkonsmerujúcikvyrubeniu
dane je doručenie protokolu z daňovej kontroly a žiadny iný úkon vykonaný správcom dane.“. V ďalšom
žalobca iba vo všeobecnej rovine dôvodil tým, že tak dodávatelia ako aj odberatelia žalobcu a napokon aj
prepravcovia tovaru potvrdili spoluprácu so žalobcom a reálne uskutočnenie obchodov, a správca dane
toto nespochybnil, keďže nevykonal vo veci dostatočné zisťovanie a cit. „...neprihliadol na dôkazy....z

podaných súhrných výkazov, účtovných závierok, všetkých predložených skladových kariet, všetkých
nákladných listov ....“. Podľa žalobcu samotným správcom potvrdené dodanie mu cca 2000 dokladov
žalobcom dokazuje, reálne obchody – dodanie tovaru, jeho skladovanie, prepravu, ako aj úhrady zaň
s tým, že tieto doklady boli iba kópie na NAKA sa nachádzajúcich originálnych podkladov o ktorých
sa správca dane nezmieňuje. Žalobca označil za nepravdivé závery správcu dane, že žalobca neprijal

žiadnu alebo len čiastočnú platbu za tovar, že žalobca riadil maďarské spoločnosti s odôvodnením, že
žalobca mal vedomosť o váhe tovaru, preto žalobca cit. „... dával súhlas na vyskladnenie tovaru kde bol
tovar vzhľadom n rozmer a váhu tovaru uskladnený“, ktoré vysvetlenie žalobcu správca dane účelovo
v neprospech žalobcu vytrhol z kontextu. Žalobca má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované
a správca dane sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom k tomu predloženými dôkazmi

a jeho vyjadreniami produkovanými k zápisniciam správcu dane č. 101891957/2019, č. 101675298/2018
a k oznámeniu č. 552930/2018, preto rozhodnutie správcu dane nie je podľa žalobcu ani riadne
odôvodnené,naktorésvojevyjadreniažalobcavďalšomopakovanepoukázal.Napokonžalobcadôvodil
správcom dane nesprávne rozloženým dôkazným bremenom pri preukazovaní daňového podvodu,
ktoré dôkazné bremeno je predovšetkým na správcovi dane a nie na žalobcovi, ktorý nemôže skúmať

podvodné konanie na iných článkoch obchodného reťazca, preto podľa žalobu, mu nie je možné klásť
za vinu, že nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov a odberateľov s ktorými žalobca nebol
v zmluvnom vzťahu alebo o ktorých nemal vedomosť. Žalobca zdôraznil, že mu správcom dane nebolo
preukázané vedomé zapojenie sa do podvodného reťazca a predložením dokladov svedčiacich o dodaní
tovaru, o jeho preprave a úhradách zaň žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol.

7. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100475511/2020 z 20.02.2020, žalovaný potvrdil odvolaním
žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102187159/2019 z 18.09.2019, pričom po zopakovaní
správcom dane zisteného skutkového stavu a zdôvodnenia jeho vyhodnotenia správcom dane, ako
aj po sumarizácii odvolacích námietok žalobcu, sa s odvolacími námietkami žalobcu, žalovaný takto

vysporiadal.
Žalovaný najsamprv podotkol, že žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH z dodania tovaru (BO
a plechov) maďarským spoločnostiam evidovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, takže v prvom
rade bolo na žalobcovi, aby preukazoval, že splnil podmienky na priznanie mu tohto oslobodenia
s tým, že následne aj správca dane vlastným dokazovaním preveroval tieto skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane. Keďže správca dane pri preverovaní žalobcom uvedených a deklarovaných
skutočností mal pochybnosti o žalobcom deklarovaných dodávkach tovaru do iného členského štátu,
preveril nie len žalobcu, ale aj celý obchodný reťazec v ktorom bol žalobca zaangažovaný do reťazových
obchodov, t.j. do za sebou reťazovite nasledujúcich dodávok tovarov prebiehajúcich v minimálne dvoch
členských štátoch EÚ, pričom na jednom článku platiteľov DPH v tomto reťazci nie je daň priznaná ani

odvedená a tento subjekt prestane existovať alebo ho nie je možné dopátrať (missing trader). Žalovaný
ozrejmil, že zmiznutý obchodník spravidla so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktný, nemá
aktíva ani zamestnancov či prevádzkové priestory, daň neprizná alebo ju prizná a nedovedie, alebo ju
prizná v skreslenej sume, vykazuje vysoké obraty, zatiaľ čo v reťazci vyskytujúca sa spoločnosť tzv.
buffer (nárazník), so správcom dane spolupracuje, vystupuje ako daňovo spoľahlivý subjekt, nemusia

mu byť známe detaily o podvode, ale zvyčajne si uvedomuje, že sa podieľa na podvode, jeho cieľom
je zneprehľadniť vzťahy v obchodnom reťazci a tak sťažiť odhalenie daňového podvodu (v podvodnom
obchodnom reťazci môže byť zapojených viacero nárazníkov).Žalovaný v súvislosti so správcom dane zisteným skutkovým stavom konkretizoval, že v správcom
dane zistených obchodných reťazcoch, na pozícii „zmiznutého obchodníka“, ktorým žalobca dodával
a fakturoval tovar boli spoločnosti – City-Star Point Kft. (Maďarsko; reťazec 1/) a INKURENCIA Kft.

(Maďarsko; reťazec 3/), ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi na pozícii jeho prvých odberateľov, ale neboli
skutočnými príjemcami tovaru a ten fakturovali za znížené ceny ďalším maďarským spoločnostiam,
pričom DUTRADE Zrt. (Maďarsko; reťazec 3/) realizovala úhrady za prvého žalobcovho odberateľa na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok a dokonca 04.02.2011 prijal žalobca úhradu od DUTRADE Zrt.
za prvého odberateľa INKURENCIA Kft. a to paradoxne ešte skôr ako žalobca vôbec začal 08.02.2011

vystavovať faktúry pre INKURENCIA Kft.. Na pozícii „broker“ v obchodných reťazcoch vystupovali
spoločnostiMACHELServiceHungaryKft.(Maďarsko,reťazec1/),ktorýsiprinákupetovaruvMaďarsku
uplatňovalodpočetDPHaďalejtentotovarfakturovalžalobcovisoslobodenímoddaneatiežDUTRADE
Zrt. (Maďarsko; reťazec 3/), ktorý vďaka tomu, že žalobca vystavil faktúry s oslobodením od dane
na príjemcu odlišného od DUTRADE Zrt., aj keď faktickým príjemcom tovaru bol DUTRADE Zrt.,
sa vyhol zaplateniu dane pri dodaní tovaru od žalobcu zo Slovenska a z tohto tovaru si uplatnil

odpočet dane pri jeho nadobudnutí z maďarských tuzemských dodávok. Na pozícii „buffer“ vystupovali
v indikovaných obchodných reťazcoch okrem žalobcu, ktorý buď umožnil získať daňové zvýhodnenie
svojmu dodávateľovi MACHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec 1/) alebo druhému odberateľovi
DUTRADE Zrt. (Maďarsko; reťazec 3/), prípadne svojím zapojením do obchodných reťazcov umožnil,
aby dodávateľ OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko, reťazec 2/) neodviedol DPH v štáte, v ktorom

bol vyrobený tovar a ktorý tovar bol cez naplánované reťazce zväčša vrátený cez žalobcu späť do tej
krajiny kde bol aj vyrobený, a to cez zmiznutého obchodníka JP Fémker Kft. (Maďarsko, reťazec 2/),
ktorý neodviedol daň. Žalovaný mal za to, že zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané,
že žalobca o úlohách jednotlivých spoločností zapojených do reťazových obchodov nesporne vedel,
respektíve pri zachovaní jeho náležitej miery obozretnosti vedieť mohol a mal, a to najmä vzhľadom

k tomu, že:
-dodávkytvaruprebiehalivrozporesdohodnutýmizmluvnýmidojednaniami,keďžežalobcapriCity-Star
Point Kft. (reťazec 1/) a INKURENCIA Kft. (reťazec 3/) nevystavoval zálohové faktúry a tovar expedoval
bez zaplatenia;
- odberateľ INKURENCIA Kft. (reťazec 3/) neplatil za tovar, ale zaňho platila iná spoločnosť DUTRADE

Zrt. (reťazec 3/) bez obchodného vzťahu so žalobcom, pričom na CMR dokladoch a aj ložných listoch
potvrdila dodanie tovaru INKURENCIA Kft. (reťazec 3/), avšak na identických CMR dokladoch zaslaných
maďarskou finančnou správou už potvrdil dodanie tovaru DUTRADE Zrt. (reťazec 3/);
- žalobca za omeškané platby maďarským odberateľom v indikovaných obchodných reťazcoch
nevystavoval faktúry na úroky z omeškania napriek ich zmluvnému dojednaniu, ale naďalej s nimi

pokračoval v obchodnej spolupráci, aj keď podľa dokladov nachádzajúcich sa na OČTK žalobca
slovenskému odberateľovi SIMOP SK a.s. úroky z omeškania v roku 2011 fakturoval, v ktorej spojitosti
žalovaný tiež podotkol, že v samotným žalobcom 20.09.2018 predloženom výnosovom účte, na ktorý sa
účtujú úroky z omeškania, už tieto uvedené neboli, čo podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že žalobca
dodatočne upravoval svoje účtovné záznamy;

- žalobca prijal od druhého odberateľa DUTRADE Zrt. (reťazec 3/) platbu zaplatenú namiesto
INKURENCIA Kft. (reťazec 3/) skôr, ako žalobca vystavil pre INKURENCIA Kft. (reťazec 3/) faktúru,
pričom žalobca túto platbu zúčtoval ako o postúpení pohľadávok, hoci pohľadávka ešte neexistovala,
pričom aj dohoda o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a DUTRADE Zrt. z 02.02.2011 bola uzavretá
bez účasti INKURENCIA Kft.;

- žalobca mal vedomosť o organizácii prepravy tovaru, ktorú sám objednával s jeho nakládkou
v Maďarsku a tento tovar bol prepravený v ten istý deň cez Slovensko k druhému odberateľovi do
Maďarska a žalobca tiež objednal a hradil aj prepravu tovaru v rámci skladov v Maďarsku, hoci súvisiace
CMR s pečiatkou žalobcu ako jeho príjemcu nepravdivo deklarovali, že tovar bol už uvedenými autami
prevezený cez Slovensko;

- prepravné CMR doklady pre odberateľa City-Star Point Kft. (reťazec 1/) neboli opatrené pečiatkou
a podpisom tohto príjemcu, t.j. nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa došlo;
- žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo;
- podľa zistení z vyrubovacieho konania mal žalobca dispozičné právo k slovenskému účtu maďarského
odberateľa Vas Ferro Kft. od septembra 2013, ktorý bol personálne prepojený aj s odberateľom

INKURENCIA Kft. (zistené z dokladov žalobcu zaistených v jeho sídle v marci 2014 OČTK); žalobca
mal dispozičné právo aj k skladom v Maďarsku, dával písomné povolenia na uvoľnenie tovaru z týchto
skladov (zistené na základe pečiatok žalobcu na dokladoch); žalobca mal k dispozícii aj faktúry medzi
prvým a druhým odberateľom (INKURENCIA Kft. a DUTRADE Zrt.) z dôvodu postúpenia pohľadávok,preto žalobca musel mať vedomosť o tom, že medzi prvým a druhým odberateľom dochádzalo k
znižovaniu cien tovarov.
Na základe uvedeného je neopodstatnenou odovolacia námietka žalobcu, že správcom dane nebola

preukázaná jeho vedomosť o zapojení sa do podvodného reťazca, pretože žalobca nemohol nevedieť
o tom, že zistené obchodné reťazce boli vytvorené s cieľom získania daňovej výhody pre maďarských
obchodných partnerov.
Za neopodstatnenú mal žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej správca dane
dokazovaním nevyvrátil splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorý po formálnej aj materiálnej

stránke dodanie tovaru preukázal, pretože žalovaný mal z administratívneho spisu jednoznačne
preukázané, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravy, ale spochybnil účel
vytvorených fakturačných reťazcov, čo aj zdôvodnil. Žalovaný zdôraznil že žalobca v konaní neuviedol,
akým spôsobom si overil postavenie svojich obchodných partnerov, nevysvetlil prečo uzatváral zmluvy o
postúpení pohľadávok skôr ako samotné pohľadávky mali existovať, ani prečo prijímal úhrady od iných
spoločností k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok,

nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na Slovensko a obratom
späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne
nevysvetlilrozporyvúčtovnýchdokladoch.Spoukazomnauvedenésažalovanýnestotožnilsnámietkou
žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane.
Vo vzťahu k žalobcovej odvolacej námietke o správcom dane nezabezpečení a neúplnom vyhodnotení

dôkazov nachádzajúcich sa na NAKA, žalovaný podotkol, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne
doklady mali správcovi dane chýbať pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom žalobca sám nahliadol
dosvojichúčtovnýchdokladovnaNAKA,avšakneoznámil,ktoréznichsprávcadanenevyhodnotilajkeď
svedčiavjehoprospech.Podľažalovanéhoprávenaopak,správcadaneporovnávaldokladypredložené
žalobcom s tými, ktoré boli v dispozícii OČTK a napokon aj s dokladmi získanými z MVI, pričom

v rozhodnutí poukázal na zistené rozdiely [napr. rozdielne údaje v hlavnej knihe predloženej v roku
2014 a predloženej v roku 2018, kedy došlo za rok 2011 k odstráneniu účtu 662002-úroky z omeškania;
odlišné evidencie DPH predložené žalobcom k daňovej kontrole v roku 2014 oproti tým, ktoré boli
podkladom pre daňové priznania, napr. na niektorých dokladoch boli mená osôb, ktoré v rozhodnom
čase neboli zamestnancami žalobcu; zaúčtovanie prijatých platieb s dátumami, kedy sa tieto na výpisoch

z účtu žalobcu nenachádzali]. V uvedenej súvislosti žalovaný potvrdil, že je síce pravdou, že žalobca vo
vyrubovacom konaní predložil správcovi dane cca 2000 dokladov, avšak sa jednalo o doklady, ktoré už
správca dane mal k dispozícii a ktoré nevyvrátili dôvodné pochybnosti správcu dane o účasti žalobcu na
reťazových obchodoch poznačených podvodom. Správca dane dôsledne preveroval finančný tok platieb
v preverovaných reťazcoch v ktorej súvislosti aj poukázal na zistené nedostatky ako napr. neexistujúce

dátumy úhrad, ktoré sa nedali spárovať s odberateľskými faktúrami; nezistené úhrady od City-Star Point
Kft. (Maďarsko, reťazec 1/) v dňoch 13.02.2011 a 20.03.2011 kedy boli žalobcom zaúčtované a ani
žalobca na výzvu správcu dane toto neozrejmil a uviedol iba sumy úhrad bez uvedenia dátumov, kedy
mali byť skutočne platby realizované a až správca dane sám zistil, žeby sa mohlo jednať o hotovostné
vklady na účet žalobcu v dňoch 07.02.2011 a 15.03.2011 s tým však, že sa nedalo zistiť kto a za čo

vklady učinil a toto zistenie bolo napokon v rozpore s tvrdením žalobcu, že platby boli realizované
iba bezhotovostne; alebo žalobca prijímal platby od maďarských spoločností bez existencie faktúry,
ktoré označil ako úhrady za postúpené pohľadávky, ktoré pohľadávky v čase ich úhrad neexistovali.
Žalovaný uzavrel, že ani dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť
zistené a správcom dane odôvodnené skutočnosti.

Žalovaný mal za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu o nadbytočnosti správcom dane vykonaných
MVI, keďže nimi zisťované skutočnosti mal mať správca dane už zistené z MVI realizovaných počas
skoršej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011 (ďalej len „skoršia
daňová kontrola“), na čo žalovaný uviedol že pri MVI týkajúcej sa zdaňovacích období január - máj
2011, júl - august 2011, november - december 2011 správca dane nezisťoval totožné skutočnosti,

ako boli zisťované pri predchádzajúcej daňovej kontrole, dôkazom čoho je, že ak by správca dane
požadoval preveriť opakovane identické skutočnosti, tak zahraničná daňová správa by takú žiadosť
správcu dane zamietla, čo sa v danom prípade nestalo. V súvislosti so žalobcom správcovi dane
vytýkanou chybou, podľa ktorej správca dane v rámci MVI neskorým dopytom na maďarskú stranu
o vypočutie p. B. E. tento dôkaz zmaril, žalovaný ozrejmil, že prvý krát správca dane požiadal o vypočutie

označenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016 do 23.03.2018)
s tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch označenej osoby nebol
vykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom tlačive, avšak keďže nové
tlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol správca dane poslať, učiniltak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly, pričom v odpovedi z 26.04.2018 maďarský
správca dane oznámil, že podľa maďarských predpisov už v roku 2018 nemožno menovaného vypočuť
k zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca dane

dostatok iných dôkazov pre svoje závery.
K odvolacej námietke ohľadne nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku MVI žalovaný
konkretizoval obdobia štyroch prerušení daňovej kontroly kvôli MVI (identicky ako ich uviedol vo svojom
rozhodnutí aj správca dane, viď vyššie, pozn.) a tiež ozrejmil, že daňová kontrola podľa oznámenia
o jej začatí začala 11.11.2014 a skončila doručením protokolu žalobcovi 25.10.2018 (správne má byť

24.10.2018, pozn. súdu), a keďže po zohľadnení jej prerušení kvôli MVI by rok na vykonanie daňovej
kontroly uplynul až 08.11.2018, tak podľa žalovaného správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej
jednoročnej lehote a teda aj protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Žalovaný
zdôraznil, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou správou nemôže byť identický s dátumom kedy
správca dane požiada príslušný slovenský orgán (Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný
slovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak

zaslať zahraničnej správe a opačne s tým, že správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné
daňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane
správca dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením,
pretože tieto odpovede boli rozhodujúce pre kontrolu preverovaných obchodov. Žalovaný podotkol, že
správca dane počas období prerušenia daňovej kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI.

V súvislosti s námietkou žalobcu o zániku práva vyrubiť daň, žalovaný s poukazom na § 61 ods.
5 daňového poriadku podľa, ktorého v prípade, ak je daňové konanie prerušené lehoty podľa tohto
zákona neplynú konštatoval, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň
neplynula, a teda správca dane vykonal včas úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie
žalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom 25.10.2018, t.j. pred uplynutím zákonom stanovenej

lehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie
dane by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2017, ale keďže daňová kontrola bola 4x prerušená
(04.03.2015-12.06.2016; 30.08.2016-22.03.2018; 20.04.2018-26.04.2018 a 10.05.2018-01.07.2018),
počas dôb prerušení ktorých táto neplynula.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 26.02.2020.

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100475511/2020 z
20.02.2020, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane odôvodnil štyrmi okruhmi

žalobných námietok, ktoré majú mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.
1. Nezákonné prekročenie maximálnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, keďže tá
sa konala od 11.11.2014 do 25.10.2018, pričom dôvodom na legitímne prerušenie daňovej kontroly
nemohli byť obdobia jej štyroch prerušení kvôli MVI, pretože podľa žalobcu tieto MVI boli neefektívne,
keďže správca dane v ich rámci požadoval jednako informácie, ktoré už mal k dispozícii (zo skoršej

daňovej kontroly v roku 2011) a tiež ktoré mu boli známe z jeho činnosti (umelo prerušovaná daňová
kontrola); jednako žiadal tieto informácie po častiach a nie naraz jednou žiadosťou; jednako pri podávaní
žiadostí správca dane nedodržal predpísané náležitosti žiadosti, čím zmaril MVI a napokon prerušenie
daňovej kontroly v dôsledku MVI bolo neúmerné lehotám prípustným pre MVI. Z uvedených dôvodov
preto nemôžu prerušenia daňovej kontroly pre MVI mať vplyv na celkovú prípustnú jej zákonnú dĺžku

(porušenie § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní
a čl. 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010), v nadväznosti na uplynutie lehôt ktorých je podľa žalobcu
potrebné vykladať aj slovné spojenie v § 61 ods. 4 daňového poriadku cit. „pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo“, t.j. ich uplynutím zaniká aj dôvod prerušenia daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca
dane tiež konal v rozpore s tým, že daňovú kontrolu neprerušil dňom odoslania žiadosti o poskytnutie

informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej dňom doručenia odpovede, čím
dobu jej prerušenia predĺžil. V dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej
kontroly (1 rok) je podľa žalobcu potrebné aj protokol z tejto daňovej kontroly považovať za nezákonný
a aj rozhodnutie vychádzajúce z tohto protokolu.
2. Uplynutie lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku s dodatkom žalobcu, že v tomto

smere sa nie je možné stotožniť so žalovaným, že počas prerušení daňovej kontroly kvôli MVI táto
lehota na vyrubenie dane s ohľadom na § 61 daňového poriadku neplynula (spočívala), pretože podľa
žalobcu, ustanovene o prerušení plynutia lehôt sa vzťahuje iba na daňové konanie a nie aj na daňovú
kontrolu, ktorú nie je možné považovať za osobitný druh daňového konania, keďže jej výsledkom nieje rozhodnutie, ktorým by sa osobe ukladali práva a povinnosti, ale výsledkom daňovej kontroly je
protokol, ktorý nie je rozhodnutím. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným,
nie rozhodovacím a je podkladom pre začatie vyrubovacieho konania, ktoré už je osobitným druhom

daňového konania. Podľa žalobcu cit. „Ak by sa ustanovenie § 61 daňového poriadku malo vzťahovať
aj na daňovú kontrolu, muselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené ...“ Na uvedenom
podľa žalobcu nič nemení ani druhá veta § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorej sa na prerušenie
daňovej kontroly primerane použije § 61, pretože podľa žalobcu v tomto kontexte slovné spojenie
„primerane použije“ je potrebné chápať tak, že § 61 sa na prerušenie daňovej kontroly nepoužije

doslovne a v celosti, ale iba v rozsahu dôvodov na prerušenie a čo do neplynutia jednoročnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly.
3. Neunesenie dôkazného bremena správcom dane spočívajúce v nepreukázaní, že žalobca vedome
participoval na podvodnom konaní s úmyslom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie. Žalobca
zdôraznil, že správca dane nezákonne pričítal na jeho ťarchu, že jeho obchodní partneri si neplnili
svoje daňové povinnosti a riadne neviedli účtovníctvo, čo však žalobca nemohol ovplyvniť a správca

dane mohol od neho vyžadovať iba také dokumenty, ktoré je žalobca povinný viesť a uchovávať iba vo
vzťahu k vlastným obchodom. Žalobca má za to, že predložením všetkých dokladov k preverovaným
obchodom, t.j. preukázaním hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, svoje dôkazné bremeno
uniesol, preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno keď nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov alebo odberateľov, s ktorými

nebol v zmluvnom vzťahu, prípadne skutočnosti svedčiace o podvodnom konaní v rámci dodávateľsko-
odberateľského reťazca. Žalobca zdôraznil, že mu cit. „... nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa
vedome zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom.“
4. Správcom dane nedostatočne zistený skutkový stav, keďže nepreukázal, žeby sa žalobca vedome
zúčastňoval na podvodnom konaní a závery správcu dane sú založené iba na jeho domnienkach.

Podľa žalobcu je v obchodných vzťahoch celkom bežné, že napriek zmluvnému dojednaniu sankcie za
omeškané platby dodávateľ tieto sankcie nerealizuje v záujme udržať si obchodného partnera a táto
skutočnosť nemôže byť dôkazom o podvodnom konaní aj preto, že uplatnenie zmluvných sankcií je
právom nie povinnosťou dodávateľa, pričom v danom prípade žalobca omeškanie s platbami riešil
postúpením pohľadávok. Taktiež podľa žalobcu správca dane nevníma rozdiel medzi dodaním tovaru

avystavenímfaktúry,čonemusíbyťvrovnakýdeňstým,žeodpočítaniedanesauplatňujevtommesiaci,
v ktorom je daňovému subjektu doručená faktúra. Keďže podľa žalobcu, správca dane odvodil záver
o účasti žalobcu na podvodnom konaní z takýchto nepresností, žalobca má za to, že cieľom správcu
dane nebolo objektívne zistenie skutkového stavu, ale za každú cenu preukázanie žalobcovi účasť na
podvodnom konaní. Žalobca má tiež za to, že vysvetlil aj nezrovnalosti v účtovníctve, pričom ako príklad

uviedol neprestavenie v softvéry mena predchádzajúcej zamestnankyne, pričom s týmito argumentami
sa správca dane nevysporiadal tak, ako sa nevysporiadal ani s dokladmi žalobcu nachádzajúcimi sa
na NAKA a na ťarchu žalobcu neprijateľne pričítal nekontaktnosť jeho obchodných partnerov a nimi
nesprávne vedené účtovníctvo. Žalobca dodal, že uňho boli vykonané daňové kontroly aj v iných
zdaňovacích obdobiach roku 2011, ktoré skončili s pozitívnym výsledkom pre žalobcu, avšak na tieto

skutočnosti správca dane vôbec nereflektoval. Rozdielna činnosť správcu dane je v rozpore s princípmi
právneho štátu a nie je racionálne, aby ten istý správca dane mohol dospieť k rozdielnym záverom
pri daňových kontrolách, ktoré prebiehali medzi tými istými subjektmi a týkali sa tej istej obchodovanej
komodity.
Žalobca žiadal nariedenie pojednávania vo veci.

9. Dňa 30.08.2020 bol vtedajším právnym zástupcom daňového subjektu RB, Veľké Kapušany s.r.o.,
v tom čase ešte krajskému súdu oznámený vstup označenej spoločnosti do konkurzného konania.
Podľa zistenia krajského súdu z Obchodného vestníka č. 129/2020 zo 07.07.2020, bol uznesením
Okresného súdu Košice I. sp. zn. 32K 3/2020 z 23.06.2020 vyhlásený na majetok spoločnosti RB,

Veľké Kapušany s.r.o. (žalobca alebo aj „úpadca“) konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu
bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský (konajúci v mene žalobcu).
Správca konkurznej podstaty žalobcu, v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, predložil 24.08.2020 krajskému súdu návrh na pokračovanie v súdnom konaní.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu v podstate v celom rozsahu zotrval na svojich
vyjadreniach uvedených už v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom vo vzťahu k žalobnej námietke
ohľadnenedodržanialehotydaňovejkontrolynavyšežalovanýzdôraznil,žesprávcadaneboloprávnený
v rámci MVI pre konkrétne zdaňovacie obdobie požadovať informácie a to bez ohľadu na to, či vinom konaní bola zasielaná žiadosť o MVI týkajúca sa zdaniteľných obchodov žalobcu aj v iných
zdaňovacích obdobiach, a konštatoval, že prerušenia daňovej kontroly boli odôvodnené, počas týchto
prerušení lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynula a z toho dôvodu bola dodržaná; ohľadne

dátumu doručenia žiadosti o MVI zahraničnému orgánu a dátumu vystavenia tejto žiadosti, žalovaný
zopakoval dôvody uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, obdobne ako aj ohľadne zániku práva
vyrubiť daň v zmysle § 61, § 46 ods. 10 a § 69 daňového poriadku. Napokon ohľadne námietky
údajného nepreukázania žalobcovi účasti na daňovom podvode, žalovaný taktiež zotrval na svojich
vyjadreniach v žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že zdôraznil, že správca dane nepričítal na

ťarchu žalobcu dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré sa zúčastnili podvodných reťazových obchodov,
ale na základe výsledkov dokazovania preukázal, že žalobca o týchto podvodných konaniach mohol
vedieť, resp. pri zachovaní náležitej miery obozretnosti vedieť mal. V uvedenej súvislosti žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 4Sžf/1/2016 v ktorom bola zdôraznená povinnosť
obozretnosti prístupu daňového subjektu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä
povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu,

v zmysle povinnosti ktorej štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu
a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi partnermi, ale musí tiež zvažovať možné riziká z tohto
obchodovania. Žalovaný taktiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009
o povinnosti podnikateľa svojou činnosťou nielen napĺňať jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania,
ale aj o povinnosti mať vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

Žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu na prejednanie veci na pojednávaní.

11. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného označil tvrdenia žalovaného a
správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode iba za ich domnienky nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane si neuvedomujú, že ich nezákonné

postupy, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú žalobcu v podnikateľskej činnosti, zakladajú stav jeho
právnej neistoty, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu v roku 2014, avšak žalobca sa o konečnej
výške vyrubenej dane dozvedel až o 6 rokov neskôr, čo je absurdný stav, ktorý mimo iné viedol aj k
tomu, že uspokojenie nárokov štátu voči žalobcovi budú značne ovplyvnené hodnotou speňaženého
majetku žalobcu ako úpadcu. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že správca dane

adresoval dožiadaným orgánom urgencie. Zmienil, že daňové orgány zneužili ustanovenie § 46 ods. 10
daňového poriadku a jeho výklad si prispôsobili tak, aby neprípustne dlhé vykonávanie MVI neviedlo
k nemožnosti vyrubeniu dane. Má za to, že pre samotné posúdenie dodržania lehoty na vykonanie
daňovej kontroly nie je podstatným, či jej prerušenie bolo spôsobené dožiadaným orgánom alebo
správcom dane, pretože smernica ustanovuje jednoznačnú lehotu pre dožiadaný orgán v rámci, ktorej

je dožiadaný orgán povinný informáciu poskytnúť s tým, že ak sa tak nestane, tak takéto konanie
nemôže byť pripísané na ťarchu daňového subjektu a po jej uplynutí musí daňová kontrola okamžite
pokračovať, čo sa však v danom prípade nestalo a správca dane tieto lehoty nereflektoval. Vyjadril názor,
že skutočnosť, že proces v rámci ktorého správca dane požiada o vykonanie medzinárodnej výmeny
informácií je časovo a administratívne náročný si musí správca dane zhodnotiť pred zvolením tohto

postupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt musí niesť aj následky svojho postupu. Opakovane
argumentoval aj tým, že tento postup správcu dane nebol nevyhnutne potrebný, nakoľko informáciami,
ktoré v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadal už disponoval z iných daňových konaní. Uviedol,
že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o tom, žeby sa mal podieľať na podvodnom konaní, ani o
problematickosti jeho zahraničných obchodných partnerov. Žalovaný nepreukázal, že by mali tieto osoby

akékoľvek negatívne zápisy vo verejne dostupných registroch v čase zdaniteľných plnení. Žalobca má
za to, že ako obozretný podnikateľ vykonal všetky úkony, ktoré sa od neho vyžadujú v rámci overenia
svojich obchodných partnerov. Žalovanému vytkol, že v rámci tvrdení o podvodnom konaní nevykonal
Axel-Kittelov test. Prerušenie daňovej kontroly v celkovom trvaní 4 roky považuje žalobca za zásadný
zásah do jeho práva na vybavenie vecí, ktoré sú predmetom správy daní, bezodkladne a bez zbytočných

prieťahov.

12. Žalovaný, k jemu na vyjadrenie 16.03.2021 doručenému stanovisku (replika) žalobcu, už svoje
vyjadrenie (duplika) nepredložil.

13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.14. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.01.2025, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný svoju neprítomnosť včas
ospravedlnil so súhlasom konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114

zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti
žalovaného.
Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe; uviedol,
že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nedostatočne
odôvodnené; jeho nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že správca dane svoje závery založil na umelo

vykonštruovaných obchodných reťazcoch a jasne neuviedol, v čom vidí dôvod, pre ktorý nepriznal
žalobcovi nárok na ním uplatnené oslobodené od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. Na
jednom mieste správca dane uvádza, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky a na inom mieste
pojednáva o daňovom podvode, teda správca dane nerozlišoval medzi hmotnoprávnymi podmienkami a
daňovým podvodom ako rôznymi dôvodmi, pre ktoré môže nepriznať žalobcovi ako daňovému subjektu
oslobodenie od DPH. Poukázal, že v zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít je správca dane povinný

pri indikovaní daňového podvodu vykonávať Axel Kittel test, pričom v rámci tohto testu ani na jedinom
mieste svojho rozhodnutia správca dane ani žalovaný nezmienili, v akej výške a na akom stupni reťazca
vznikol daňový únik a taktiež nezdôvodnili a nepreukázali spojenie žalobcu s týmto daňovým únikom,
resp. s daňovým podvodom a tiež nevyhodnocovali opatrenia, ktoré ako preventívne opatrenia daňový
subjekt,tedažalobcamalprijaťpreto,abysaanilennevedomenezúčastnilpodvodnéhokonania.Právny

zástupca žalobcu poukázal, že v iných dvoch veciach žalobcu už správny súd rozhodol, avšak má za to,
že vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o indikáciu absolútne odlišných obchodných reťazcov, ako tomu
bolo v zmienených dvoch iných veciach rozhodnutých správnym súdom, má za to, že túto vec nemožno
rozhodnúť iba skráteným poukazom na rozsudok v inej veci. Má za to, že žaloba je dôvodná, preto jej
navrhuje vyhovieť a ňou napadnuté rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného zrušiť a vec vrátiť

správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi priznať plný nárok na náhradu trov konania.

Právne východiská pre rozhodnutie

15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu

orgánu verejnej správy.“

17. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom
k 11/2014, kedy začala daňová kontrola (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

19. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.“

20. Podľa § 46 prvej vety ods. 1; prvej vety ods. 8; ods. 9 písm. a) a prvých dvoch viet ods. 10 daňového
poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov.
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom (a) doručenia protokolu podľa odseku 8.

(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. g); ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase „(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový

subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo (g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov
u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: (c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
(d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
(e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“

22. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) a ods. 3 až 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)

Správca dane daňové konanie (b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)
– odkaz na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť

skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)Správcadanepokračujevdaňovomkonanízvlastnéhopodnetualebonapodnetúčastníkadaňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku

2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“

23. Podľa § 69 prvej vety ods. 1; ods. 2 a ods. 3 písm. a) daňového poriadku v znení účinnom v
rozhodnom čase „(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň

ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1)-odkaz aj na Zákon č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla
povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa
osobitných predpisov.

(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1)-odkaz aj na Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať

daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové
priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných
predpisov.
(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov1)-odkaz aj na Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa považuje

doručenie (a) protokolu z daňovej kontroly.“

24. Podľa § 19 prvých dvoch viet ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“) v znení účinnom ku dňu (28.02.2011) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení
účinnom v rozhodnom čase“) „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je

deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“

25. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcimalebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.

Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.“

26. Podľa § 44 ods. písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Oslobodené od dane

je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak (a) by dodanie takého tovaru platiteľom
v tuzemsku bolo oslobodené od dane.“

27. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

28. V tomto prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. 100475511/2020 z 20.02.2020, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu
dane č. 102187159/2019 z 18.09.2019, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na DPH za zdaňovacie

obdobie február 2011, skoncentroval do štyroch žalobných bodov a to, (1) že správca dane prekročil
zákonom povolenú jednoročnú dobu trvania daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu a to v príčinnej
súvislosti s podľa žalobcu neúčelnými a neefektívnymi štyrmi jej prerušeniami kvôli získaniu informácií
prostredníctvom ich medzinárodnej výmeny (MVI), keďže podľa žalobcu správca dane už týmito
informáciami mal disponovať zo skoršej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu; informácie teda žiadal

opakovane a po častiach; pri ich vyžiadaní nedodržal procesné postupy a v stave prerušenia daňovej
kontrolyzotrvalajnapriekuplynutiumaximálnejzákonnejdobyjejprerušenia;(2)žesprávcadanevyrubil
žalobcovi daň aj napriek uplynutiu zákonnej lehoty na jej vyrubenie podľa cit. § 69 daňového poriadku,
ktorá lehota podľa žalobcu počas jej prerušenia kvôli MVI nemohla spočívať (neplynúť) v zmysle cit.
§ 46 ods. 10 daňového poriadku v spojení s cit. § 61 daňového poriadku, pretože neplynutie lehôt sa

môže týkať len daňového konania a nie daňovej kontroly, ktorá nie je konaním a „primeranosť“ aplikácie
ustanovení o spočívaní, teda neplynutí lehôt v daňovom konaní v podmienkach daňovej kontroly je
treba chápať iba v rozsahu posudzovania existencie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a nie aj
v rozsahu neplynutia lehôt; (3) že správcom dane nebolo preukázané, žeby sa žalobca podieľal na
podvodnom obchodnom reťazci a (4) že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže

jednako nezohľadnil doklady žalobcu nachádzajúce sa na NAKA; jednako svoje rozhodnutie založil
na nekontaktnosti žalobcových obchodných partnerov, ktorá nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu
a jednako správca dane podľa žalobcu nezohľadnil, že pri skoršej daňovej kontrole vykonanej u žalobcu,
táto skončila v prospech žalobcu, t.j. neboli zistené žiadne pochybenia na strane žalobcu.

29. Prv než by sa bol správny súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu je nutné
poznamenať, že správny súd skrz tieto námietky posúdil zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí
a to nie len v intenciách explicitného znenia zákonných mantinelov citovaných právnych predpisov, t.j.
daňového poriadku a zákona o DPH, ale aj Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnomsystéme dane z pridanej hodnoty, ktorou bol v záujme budovania jednotného trhu v podmienkach EÚ
zavedený jednotný systém DPH, pričom tieto posúdil aj v rámci interpretačnej praxe týchto predpisov
podanej Súdnym dvorom EÚ, ktorého závery sú pre národné interpretačné verzie smerodajné a to práve

vzáujmeužvyššiezmienenéhozáujmubudovaniaspoločnéhoajednotnéhodaňovéhosystému[mutatis
mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 86/2022-12 z 15.02.2022; body
22 a 23].
Správny súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou je skrze žalobné námietky iba posúdiť zákonnosť žalobu
napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných

názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už
pred ním žalobcom prednesenými námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou správneho
súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci.
Inými slovami, správny súd skúma či sa orgán verejnej moci (žalovaný) s námietkami žalobcu
vysporiadal zákonne udržateľným spôsobom a nie je úlohu správneho súdu svojou činnosťou nahrádzať
odôvodňujúcu argumentačnú platformu žalobou napadnutých rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu bolo

nevyhnutným v časti tohto rozhodnutia, venovanej priebehu administratívneho konania v reakcii na
charakter žalobných námietok v podrobnostiach uviesť obsah žalobou napadnutých rozhodnutí (t.j.
nejedná sa o bezdôvodné zahlcovanie tohto rozhodnutia pre vec nepodstatným textom), ako aj podstatu
odvolacích námietok žalobcu pred orgánmi finančnej správy, aby bolo zrejmým, či žalobca svoje
námietky uplatnil už aj pred orgánmi finančnej správy a ako sa s nimi tieto orgány vysporiadali.

1. K námietke prekročenia dĺžky daňovej kontroly

30. Pokiaľ ide o dĺžku u žalobcu správcom dane vykonanej daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2011 [daňová kontrola bola vykonaná aj za zdaňovacie obdobia január

2011; apríl 2011; máj 2011; júl 2011; august 2011; november 2011 a december 2011], v konaní nebolo
sporným a žalobca ani nespochybňoval, že táto daňová kontrola, v súlade s cit. § 46 ods. 1 daňového
poriadku začala 11.11.2014, t.j. dňom uvedeným v oznámení o začatí daňovej kontroly zo 14.10.2014
(č.l. 3-4 admin. spisu) a v súlade s cit. § 46 ods. 9 psím. a) daňového poriadku skončila 24.10.2018, t.j.
dňom doručenia žalobcovi protokolu z daňovej kontroly č. 102102712/2018 z 23.10.2018 (č.l. 1970-2107

admin. spisu) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, t.j. od 11.11.2014 do 24.10.2018
daňová kontrola vrátane jej štyroch prerušení takto trvala celkovo 1442 dní [(3 x 365) + 347].
Z uvedeného je zrejmým, že v danom prípade na prvý pohľad daňová kontrola u žalobcu trvala skutočne
viac ako v cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku, povolenú dobu 1 roka (t.j. 365 dní), avšak, už samotné
toto ustanovenie cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku počíta s prípadom prerušenia tejto doby trvania

daňovej kontroly, o dobu prerušenia ktorú sa tak zákonite celková jednoročná doba trvania daňovej
kontroly predlžuje (nadstavuje), t.j. cit. „... výkon daňovej kontroly sa predĺžil o čas, po ktorý bola
prerušená...“ (m.m. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022, bod 88).

31. V súvislosti s trvaním prerušenia daňovej kontroly a jej celkovej dĺžky, správny súd najsamprv

preskúmaním administratívneho spisu zisťoval, či v dôsledku týchto prerušení nedošlo z čisto
numerického hľadiska k prekročeniu jej celkovej zákonnej lehoty, v ktorej súvislosti je nutné uviesť, že
daňová kontrola bola 4x prerušená (celkovo v rozsahu 1095 dni) z dôvodu potreby získania informácii
správcom dane v rámci MVI a konkrétne sa jednalo o tieto prerušenia:
- rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395835/2015 z 23.02.2015 (č.l. 476-477 admin. spisu) bola

daňová kontrola prerušená od 04.03.2015 do 12.06.2016, keďže podľa oznámenia správcu dane č.
103351341/2016z15.06.2016(č.l.891admin.spisu)dôvodyprerušeniadaňovejkontrolypominulidňom
13.06.2016;
- rozhodnutím správcu dane č. 103794453/2016 z 25.08.2016 (č.l. 1041-1042 admin. spisu) bola
daňová kontrola prerušená od 30.08.2016 do 22.03.2018, keďže podľa oznámenia správcu dane č.

100624456/2018 z 26.03.2018 (č.l. 1210 admin. spisu) dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli
dňom 23.03.2018;
- rozhodnutím správcu dane č. 100762341/2018 z 18.04.2018 (č.l. 1255-1256 admin. spisu) bola
daňová kontrola prerušená od 20.04.2018 do 26.04.2018, keďže podľa oznámenia správcu dane č.
100846787/2018 z 27.04.2018 (č.l. 1258 admin. spisu) dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli

dňom 27.04.2018;
- rozhodnutím správcu dane č. 100909564/2018 z 09.05.2018 (č.l. 1269-1270 bolo admin. spisu) bola
daňová kontrola prerušená od 10.05.2018 do 01.07.2018, keďže podľa oznámenia správcu dane č.101270110/2018 z 03.07.2018 (č.l. 1325 admin. spisu) dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli
dňom 02.07.2018.
Vzhľadom k uvedenému tak:

- od začatia daňovej kontroly 11.11.2014 (vrátane) do jej prvého prerušenia 03.03.2015 (vrátane, keďže
04.03.2015 už bola kontrola prerušená), daňová kontrola trvala 113 dní;
- medzi koncom prvého prerušenia 13.06.2016 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
12.06.2016)azačiatkomjejdruhéhoprerušenia29.08.2016(vrátane,keďže30.08.2016užbolakontrola
prerušená) daňová kontrola trvala 78 dní;

- medzi koncom druhého prerušenia 23.03.2018 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
22.03.2018) a začiatkom tretieho prerušenia 19.04.2018 (vrátane, keďže 20.04.2018 už bola kontrola
prerušená) daňová kontrola trvala 28 dní;
- medzi koncom tretieho prerušenia 27.04.2018 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
26.04.2018) a začiatkom štvrtého prerušenia 09.05.2018 (vrátane, keďže 10.05.2018 už bola kontrola
prerušená) daňová kontrola trvala 13 dní;

- medzi koncom štvrtého prerušenia 02.07.2018 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
01.07.2018) a dňom skončenia daňovej kontroly 24.10.2018 (vrátane) daňová kontrola trvala 115 dní
Celkovo tak daňová kontrola trvala 347 dní (113+78+28+13+115), t.j. časovo čisto numericky, trvanie
daňovej kontroly neprekročilo zákonom maximálne limitovanú jej jednoročnú (365 dní) dĺžku trvania.

32. Samozrejme pre to, aby inštitút prerušenia daňovej kontroly nemohol byť svojvoľne zneužívaný
na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly je nutné skúmať (i) či to ktoré
jej prerušenie bolo účelným a afektívnym k ním sledovanému cieľu, získať všetky potrebné podklady
správcom dane na správne určenie dane, t.j. či správca dane požadoval taký okruh informácií, ktoré
bezprostredne súvisia s daňovou kontrolou a či neboli informácie žiadané opakovane alebo po častiach;

(ii) či bolo toto prerušenie aj časovo primerané a napokon (iii) z formálneho hľadiska či rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly, ako aj oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia boli vykonané zákonným
spôsobom a či boli doručené daňovému subjektu.

33. Keďže žalobca tak v odvolacom konaní pred žalovaným, ako aj v žalobe namietal porušenie iba

dvoch (i-ii) z vyššie uvedených troch aspektov podľa neho nezákonných prerušení daňovej kontroly [t.j.
nenamietal nedostatok formálnych náležitostí rozhodnutia o prerušení konania a oznámenia o pominutí
dôvodov tohto prerušenia, ani absenciu ich doručenia, pozn.], správny súd v ďalšom skúmal, či sa
žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o (i)
neúčelnosti,neefektívnostia(ii)časovejneprimeranostiprerušenípreverovanejdaňovejkontroly,vktorej

súvislosti sa správnemu súdu žiada dať do pozornosti, že žalobca túto odvolaciu námietku, ktorá je
identickyajžalobnounámietkou,žiadnymspôsobomnekonkretizoval,t.j.žalobcaibavšeobecnetvrdí,že
prerušenia daňovej kontroly boli neúčelné, pretože správca dane mal žiadať informácie nemajúce súvis
s daňovou kontrolou; že boli neefektívne, pretože správca dane mal podľa neho žiadať o informácie po
častiach a opakovane - správcovi dane známe už z inej daňovej kontroly u žalobcu a že tieto prerušenia

boli časovo neprimerané, pretože trvali viac ako prípustné zákonné lehoty prerušenia kvôli MVI. Žalobca
však neuviedol, ktoré konkrétne správcom dane v rámci MVI požadované informácie nemali súvis
s daňovou kontrolou a teda boli žiadané neúčelne; nekonkretizoval, ktoré informácie a ohľadne ktorého
z obchodných partnerov žalobcu už mal mať správca dane k dispozícii a preto mali byť správcom dane
takto duplicitne (opakovane) a teda neefektívne požadované a v tejto súvislosti žalobca poukázal iba

na opakovanú žiadosť správcu dane o vypočutie bývalého konateľa E. B. spoločnosti INKURENCIA Kft.
(Maďarsko, reťazec 3/) a napokon žalobca konkretizoval iba svoj tretí argument o prekročení zákonom
prípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI a to jednako odkazom na ich maximálne zákonné
dĺžky, ako aj poukazom, že správca dane neprerušil daňové konanie dňom odoslania žiadosti o MVI,
ale neskôr a že nepokračoval v daňovej kontrole ihneď po doručení odpovede z MVI, aj keď opäť

nekonkretizoval, o prípad ktorého konkrétneho prerušenia zo štyroch prerušení daňovej kontroly sa
uvedený postup mal týkať.
Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu v tomto bode je nutné vo všeobecnej rovine najsamprv
uviesť, že tieto sú formulované v identickom znení ako boli aj odvolacie námietky žalobcu v konaní
pred žalovaným a v tomto smere nereflektujú spôsob vysporiadania sa s nimi žalovaným v žalobou

napadnutom rozhodnutí a jednako, že na všeobecne formulované odvolacie námietky je len logickým,
že aj žalovaný dal žalobcovi v žalobou napadnutom rozhodnutí iba všeobecnú odpoveď. V tej súvislosti
správny súd dáva do pozornosti, že bez konkretizácie niektorých námietok, nie je možné posúdiť,
či tvrdenie žalobcu napr. o neúčelnosti prerušení daňovej kontroly alebo o nedostatočne zistenomskutkovom stave, sú alebo nie sú opodstatnené, pretože nie je úlohou správneho súdu namiesto žalobcu
vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany žalovaného a správny súd je oprávnený preskúmať
rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žalobných bodov. Pritom vo vzťahu k v administratívnom spise sa

nachádzajúcim podkladom pre rozhodnutie správcu dane, žalobcovi nič nebránilo, aby svoje námietky
konkretizoval (napr. aby konkretizoval, ktoré konkrétne informácie správca dane mal mať už k dispozícii
pred MVI a teda ktoré žiadal duplicitne a pod., pozn.), keďže v zmysle cit. § 45 ods. 1 písm. g) daňového
poriadku mal žalobca právo nahliadať do administratívneho spisu.

34. So všeobecne formulovanou odvolacou námietkou žalobcu o, podľa neho, neúčelných štyroch
prerušeniach daňovej kontroly sa žalovaný podľa správneho súdu zákonne udržateľným spôsobom
vysporiadal taktiež, jednako iba všeobecným poukazom na účel MVI, ktorej cieľom je získanie správcom
danevšetkýchprerozhodnutierelevantnýchúdajovapodkladovohľadneobchodnýchpartnerovžalobcu
(daňového subjektu), s ktorými žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období február 2011 vstupoval
do obchodných kontraktov, a jednako sumarizáciou (identicky so správcom dane) údajov o tom, že:

-vrámciprvejMVIžiadosťamiz23.02.2015správcadanežiadalzozahraničiainformáciecelkovoo8-ich
spoločnostiach a medzi nimi v súvislosti s v tomto konaní preskúmavaným zdaňovacím obdobím február
2011, žiadal z Maďarka informácie aj ohľadne dvoch spoločností z reťazca 1/ [MACHEL Service Hungary
Kft. (Maďarsko)– prvý dodávateľ a City-Star Point Kft. (Maďarsko) – prvý odberateľ] a tiež ohľadne jednej
spoločnosti z reťazca 3/ [INKURENCIA Kft. (Maďarsko) – prvý odberateľ] s tým, že pri tomto prerušení

správca dane urgoval vybavenie žiadosti o MVI v dňoch 08.07.2015, 03.11.2015 a 06.05.2016;
- v rámci druhej MVI žiadosťami z 18.08.2016 a 23.08.2016 správca dane preveroval informácie získané
z nahliadnutia do spisu pred OČTK v Bratislave, pričom správca dane žiadal informácie celkovo o
8-ich spoločnostiach, vrátane v súvislosti s v tomto konaní preskúmavaným zdaňovacím obdobím
február 2011, správca dane žiadal z Maďarka informácie aj ohľadne dvoch spoločností z reťazca 2/

[OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – výrobca betonárskej ocele a JP Fémker Kft. (Maďarsko)
– prvý a druhý odberateľ, ktorý bol prvý dodávateľ], ako aj o spoločnosti z reťazca 3/ [DUTRADE
Zrt. (Maďarsko) – druhý odberateľ] a napokon správca dane žiadal aj o vypočutie bývalého konateľa
spoločností INKURENCIA Kft. a H. I.. (F.) E. B., pričom správca dane urgoval vybavenie uvedených
žiadostí 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017 a 20.02.2018;

- v rámci tretej MVI žiadosťou zo 16.04.2018 správca dane reagoval na stanovisko maďarskej strany,
ktorá označila žiadosť o vypočutie konateľa spoločností INKURENCIA Kft. a H. I.. (F.) E. B. za
zaslanú na nesprávnom tlačive, preto správca dane pri zachovaní procesného postupu zaslal túto novú
žiadosť o vykonanie výsluchu tohto konateľa až po pominutí dôvodov, pre ktoré bola kontrola v rámci
predchádzajúcej druhej MVI prerušená, čo nastalo 23.03.2018;

- v rámci štvrtej MVI žiadosťami zo 04.05.2018 správca dane reagoval na oznámenie maďarskej
finančnej správy z predchádzajúcej MVI a žiadal informácie o celkovo o 2-och spoločnostiach, vrátane
v súvislosti s v tomto konaní preskúmavaným zdaňovacím obdobím február 2011, žiadal z Maďarska
informácie ohľadne jednej spoločností z reťazca 3/ [INKURENCIA Kft. (Maďarsko) – prvý odberateľ].
Z uvedeného prehľadu je zrejmým, že správca dane žiadal v rámci všetkých štyroch prerušení kvôli

MVI o informácie bezprostredne súvisiace iba s žalobcom deklarovanými jeho obchodnými partnermi
z obdobia kontrolovaných zdaňovacích období roku 2011 a v ich rámci aj z času v tomto konaní
preskúmavaného zdaňovacieho obdobia február 2011 a teda účelne, pričom žalobca netvrdí ani
neosvedčujeopaka,akoužbolouvedené,niejevkompetenciisprávnehosúduvtomtosmereiniciatívne
vyhľadávať opak. Okrem toho, správca dane počas prerušení daňovej kontroly nebol nečinný, ale

vyvíjal aktivity k urýchleniu poskytnutia mu žiadaných informácií. Z uvedených dôvodov dospel správny
súd k záveru, že uvedené všetky štyri prerušenia daňovej kontroly boli účelné, t.j. týkali sa a súviseli
s predmetom vykonávanej daňovej kontroly.

35. V spojitosti s účelnosťou prerušení daňovej kontroly, na margo žalobcom naznačeného možného

zásahu v ich dôsledku (rozumej v dôsledku prerušení, pozn.), do jeho práv ako podnikateľského
subjektu, správny súd ešte uvádza, že samotné prerušenie daňovej kontroly nemá žiadny vplyv
na vykonávanie podnikateľskej aktivity kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), pretože počas
tohto prerušenia nie sú daňovému subjektu blokované ani finančné prostriedky, ani možnosti naďalej
vpodnikateľskýchaktivitáchpokračovať,animuniesúkladenézostranysprávcudanežiadnepovinnosti

či iné obmedzenia, v príčinnej súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k zásahu do jeho práva na slobodné
podnikanie.
V tomto smere správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 726/2016-20 z 25.10.2016 podľa ktorého cit. „... počas prerušenia daňovej kontroly nemožnouvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový
subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Obdobne tak, podľa
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 8 Sžfk/38/2019

z 28.06.2022 (bod. 48) cit. „Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje
do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od
neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona (pozri aj rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo
dňa 27.07.2016, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a súdov SR č. 60/2016).“a napokon aj podľa
rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Sžfk/16/2019 z 27.10.2021 (bod. 56) cit. „Kasačný

súd pre úplnosť uvádza, že počas prerušenia výkonu daňovej kontroly nie je možné uvažovať, a to
ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane, o uskutočňovaní úkonov pri správe daní ktoré daňový
subjekt zaťažujú...“

36. Pokaľ ide o žalobnú námietku o neefektívnosti správcom dane realizovaných prerušení daňovej
kontroly, opäť táto námietka žalobcu je viac-menej všeobecnou spočívajúcou v tvrdení o správcom

dane po častiach a opakovane vyžadovaných informáciách v rámci MVI, bez ďalšej jej špecifikácie,
o ktoré takto žiadané informácie by sa malo konkrétne jednať, okrem jednako opäť iba všeobecného
poukazu žalobcom na opakované vyžadovanie informácii správcom dane, s ktorými už mal správca
dane disponovať zo skorších daňových kontrol vykonaných u žalobcu a taktiež s poukazom na správcom
dane opakované neefektívne (po lehote) vyžadované vypočutia konateľa spoločností INKURENCIA Kft.

a H. I.. (F.) E. B. v rámci druhého a opakovane tretieho prerušenia daňovej kontroly.
S prvou, aj keď iba všeobecne, ale odôvodnenou časťou tejto námietky sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal konštatovaním, že od zahraničných finančných správ v rámci MVI nežiadal
žiadne opakované informácie, pretože v tejto preverovanej daňovej kontrole [za zdaňovacie obdobia
január, február, apríl, máj, júl, august, november a december 2011] nezisťoval totožné skutočnosti, aké

boli zisťované pri skoršej daňovej kontrole [za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011],
dôkazom čoho je aj to, že ak by tak bol správca dane činil, tak dožiadaný orgán by správcovi dane toto
vytkol a opakovane by mu informáciu neposkytoval, čo sa však nestalo. S uvedeným sa správny súd
stotožňuje a súčasne dodáva, že v tomto smere nie je spôsobilým obstáť argument žalobcu, že správca
danemaložalobcoviajehoobchodnýchpartnerochinformácieužzoskoršejdaňovejkontrolyvykonanej

u žalobu, pretože je zrejmým, že pri DPH v súvislosti s ktorou správca dane u žalobcu daňovú kontrolu
vykonával, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, pričom v rámci toho ktorého kalendárneho
mesiaca môžu obchody medzi hoc aj identickými obchodnými partnermi a hoc aj s identickým tovarom
prebiehať rôzne [napr. v jednom mesiaci, je toto obchodovanie čisté bez formálnych (bez nedostatkov
vo faktúrach a sprievodných podkladoch), či materiálnych (bez nedostatkov pri dodaní tovaru, napr.

z hľadiska jeho deklarovaného množstva, kvality, či prepravy a pod.) závad; no v inom mesiaci tomu tak
byť zákonite nemusí a obchodný partneri sa môžu dopustiť napr. podvodného konania], preto správca
dane musí preverovať každý, daňovým subjektom v tom ktorom zdaňovacom období deklarovaný
obchod samostatne s ohľadom na jeho ad hoc formálne i materiálne okolnosti.
Ohľadne časti námietky o opakovanom a správcom dane neefektívnom požadovaní vypočutia svedka

E. B. žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, že prvý krát správca dane požiadal o vypočutie
označenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016 do 23.03.2018)
s tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch označenej osoby
nebol vykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom tlačive, avšak
keďže nové tlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol správca

dane poslať, učinil tak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly (od 20.04.2018 do
26.04.2018), pričom v odpovedi z 26.04.2018 maďarský správca dane oznámil, že podľa maďarských
predpisov už v roku 2018 nemožno menovaného vypočuť k zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom
žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca dane dostatok iných dôkazov pre svoje závery.
Vsúvislostisuvedeným,správnysúdkonštatuje,žežalovanýmuvádzanéskutočnostiplnekorešpondujú

s obsahom administratívneho spisu a tieto skutočnosti nie sú skutočne spôsobilé oslabiť efektívnosť
druhého a tretieho prerušenia daňovej kontroly. Ako bolo žalovaným uvedené, v rámci druhého
prerušenia daňovej kontroly správca dane okrem informácii o 8-ich spoločnostiach s ktorými žalobca
v preverovaných zdaňovacích obdobiach roku 2011 kooperoval (z toho tri boli žalobcom deklarovanými
jeho obchodnými partnermi v pre toto konanie smerodajnom zdaňovacom období február 2011, pozn.)

žiadal aj o výsluch svedka E. B., ktorý bol bývalým konateľom žalobcových obchodných partnerov
INKURENCIA Kft. (Maďarsko) a Acelkér Kft. (Maďarsko), avšak je pravdou, že správca dane túto
žiadosť z 23.08.2016 (č.l. 1038 - 1040 admin spisu) poslal maďarskej strane síce s početnými otázkami
pre výsluch menovaného svedka, avšak na nesprávnom tlačive, čo bolo maďarskou stranou bezďalšieho, t.j. bez už v tejto odpovedi informácie, že podľa maďarských zákonov už v tom čase
nebolo možné menovaného vypočuť k preverovaným zdaňovacím obdobiam roku 2011 (už od nich
uplynulo 5 rokov), správcovi dane oznámené v odpovedi z 15.03.2017. Uvedený formálne nesprávny

postup správcu dane nemôže mať vplyv na efektívnosť celého druhého prerušenia daňovej kontroly,
pretože v rámci tohto druhého prerušenia správca dane o výsluch menovaného žiadal 1-krát a nie
opakovane a napokon vybavovanie tejto formálne nesprávnej jednej žiadosti dožiadanou zahraničnou
finančnou správou (Maďarsko) bolo časovo pohltené obdobím, kedy bolo zahraničnou finančnou
správou vybavovaných ďalších, v rámci tohto prerušenia správcom dane realizovaných 8-ich žiadostí

z 18.08.2016 a 23.08.2016, ktoré, ako už bolo uvedené, vo vzťahu k preverovaným zdaňovacím
obdobiam roku 2011 neboli bez účelu (t.j. bez významu) a posledná z nich bola vybavená 23.03.2018,
ktorým dňom druhé prerušenie daňovej kontroly bolo správcom dane aj bezodkladne ukončené. Inými
slovami, vybavovanie formálne nesprávnej žiadosti správcu dane z 23.08.2016 o výsluch svedka
v časovom rámci, v ktorom tak či onak, t.j. bez ohľadu na formálnu chybovosť tejto žiadosti, prebiehalo
vybavovanie aj iných pre vec podstatných 8-ich žiadostí v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly,

nemôže mať žiadny dopad na efektívnosť ani primeranosť dĺžky tohto druhého prerušenia. Okrem
toho, správca dane obdržal odpoveď na túto svoju žiadosť (o chybnom tlačive) o vypočutie svedka z
23.08.2016 až po viac ako 7 mesiacoch (15.03.2017) od jej podania, takže ju správca dane nemohol
včas napraviť ešte v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly a navyše maďarská strana v tejto
odpovedi iba uviedla, že žiadosť bola podaná na nesprávnom tlačive, ale bez toho, aby tiež už tu

uviedla, že už v čase tejto odpovede (15.03.2017) túto žiadosť hoc by bola opakovane podaná hoc aj
na správnom tlačive už nebolo možné vybaviť kvôli uplynutiu lehoty podľa maďarskej legislatívy na jej
vybavenie(uplynutielehoty5rokovoddotknutéhozdaňovaciehoobdoba,pričomodfebruára2011,resp.
od posledného preverovaného zdaňovacieho obdobia december 2011, táto lehota uplynula najneskôr
v decembri 2016, pozn.). Preto ani správcom dane síce formálne opakované žiadanie o vypočutie

tohto svedka novou vecne identickou žiadosťou zo 16.04.2018 iba na správnom tlačive v rámci tretieho
prerušenia daňovej kontroly, nie je možné hodnotiť bez ďalšieho ako neefektívne, pretože maďarská
strana napokon mohla túto žiadosť vyhodnotiť nie iba formálne (čo napokon urobila), ale vecne, a to ako
identickú žiadosť iba formálne opakovane zaslanú už na správnom tlačive, pričom až v odpovedi na túto
žiadosť z 26.04.2018 maďarská strana správcovi dane oznámila, že podľa maďarskej legislatívy ju nie

je možné vybaviť s tým však, že je možné správcovi dane poskytnúť informácie o dvoch maďarských
spoločnostiach, ktorých bol svedok niekdajším konateľom o informácie ktoré potom správca dane žiadal
v rámci štvrtého prerušenia daňovej kontroly. Napokon aj keby čisto formálne správny súd vzhľadom
k uvedenému, dobu tretieho prerušenia daňovej kontroly od 20.04.2018 do 26.04.2018 (vrátane), t.j.
7 dní, vyhodnotil ako neefektívnu, aj tak by daňová kontrola netrvala pôvodne ustálených 347 dní, ale

354 dní (347 + 7), takže v konečnom dôsledku by táto skutočnosť nemala vplyv na záver, že v danom
prípade daňová kontrola neprekročila zákonom povolenú maximálnu jej dĺžku 1 roka (365 dní). Na
margo formálne nesprávne správcom dane zaslanej žiadosti o vypočutie svedka E., správny súd iba
poznamenáva, že týmto postupom sa iba sám správca dane „ochudobnil“ o ďalšie týmto výsluchom
možno získané informácie, ktoré mohol využiť pre svoju argumentačnú platformu v žalobou napadnutom

rozhodnutí a o to viac musel vynaložiť úsilie na zdôvodnenie svojich záverov, čo avšak, ako to podotkol
aj žalovaný, nič nemení na skutočnosti, že správca dane mal dostatok aj iných dôkazov na podporu
svojich zistení a z nich vyvodených zverov (viď ďalej).
Z uvedených dôvodov mal správny súd za neopodstatnenú aj žalobnú námietku ohľadne žalobcom
tvrdenej neefektívnosti prerušení daňovej kontroly, kvôli ktorým mala byť prekročená maximálna

povolená jej dĺžka.

37. Napokon dĺžku daňovej kontroly žalobca v konaní pred žalovaným spochybnil aj námietkou
o neprimeranej dĺžke jednotlivých jej prerušení kvôli MVI a to jednako z dôvodu, že správca dane
neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu

cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia umelo
predĺžil, a jednako z dôvodu, že dĺžka jednotlivých jej predĺžení je v rozpore s čl. 10 nariadenia Rady
(EU) č. 904/2010), podľa ktorého dožiadaný finančný orgán cudzieho štátu poskytuje v oblasti daní
požadované informácie cit. „... ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.
Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.“

S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal tvrdením, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou
správou nemôže byť identický s dátumom kedy správca dane požiada príslušný slovenský orgán
(Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný slovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu
dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak zaslať zahraničnej správe a opačne s tým, žesprávca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu
preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane správca dane čakal na tieto odpovede a
nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením, pretože tieto odpovede boli rozhodujúce

pre kontrolu preverovaných obchodov, a s dodatkom, že správca dane počas období prerušenia daňovej
kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI.
Pokiaľ ide o prvú časť zdôvodnenia tejto námietky žalobcom, toto žalobca zopakoval aj v žalobe
nereflektujúc odpoveď žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, s ktorým zdôvodnením
žalovaného sa plne stotožňuje aj správny súd. Proces podávania žiadostí o MVI prebieha skrz Finančné

riaditeľstvo SR, ktoré žiadosť správcu dane spracuje pred jej postúpením zahraničnému finančnému
orgánu do jemu zrozumiteľnej podoby a ktorý proces si tak nepochybne vyžaduje časový priestor,
z ktorého dôvodu správca dane najsamprv logicky predkladá tieto žiadosti s časovým predstihom najprv
Finančnému riaditeľstvu SR a časovo až následne datovaným rozhodnutím dochádza k prerušeniu
daňovej kontroly a to tak, aby v ňom uvedený počiatočný deň prerušenia daňovej kontroly bol určený
v súlade s cit. § 61 ods. 3 daňového poriadku, t.j. aby nebol cit. „... skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie

odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami...“, t.j. prvý deň prerušenia
daňovej kontroly nie je automaticky zhodným s dátumom rozhodnutia, ale zhoduje sa buď s dátumom
odoslania tohto rozhodnutia o prerušení (ktorý môže, ale nemusí byť súčasne aj dátumom jeho vydania)
alebo je neskorší ako deň jeho odoslania, čo je pochopiteľným, keďže rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly by sa malo dostať do dispozičnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, aby sa o tomto

prerušení aj on logicky včas dozvedel. Z uvedeného je zrejmým, že uvedený správcom dane zvolený
postup má svoje zákonné opodstatnenie a nie je svojvoľným postupom s cieľom umelého predlžovania
daňovej kontroly, ako sa mylne domnieva žalobca.
Aj v tomto prípade (i) pri prvom prerušení – žiadosti o MVI boli z 23.02.2015 a dokonca v ten
istý deň 23.02.2015 bolo rozhodnuté aj o prerušení daňovej kontroly počnúc dňom 04.03.2015, t.j.

správcom dane bol vytvorený časový priestor 9 dní na spracovanie týchto 8 žiadostí a ich doručenie
žalobcovi v období medzi vyhotovením žiadostí a rozhodnutia o prerušení a prvým dňom prvého
prerušenia daňovej kontroly; (ii) pri druhom prerušení - žiadosti o MVI boli z 18.08.2016 a 23.08.2016,
o prerušení bolo rozhodnuté 25.08.2016 počnúc dňom 30.08.2016, t.j. správcom dane bol v období
medzi vyhotovením žiadostí a vydaním rozhodnutia o prerušení na spracovanie 8 žiadostí vytvorený

časový priestor 1 deň a následne ešte 4 dní medzi rozhodnutím o prerušení a prvým dňom druhého
prerušenia daňovej kontroly (celkom 5 dní); (iii) pri treťom prerušení – žiadosť o MVI bola zo 16.04.2018,
o prerušení bolo rozhodnuté 18.04.2018 počnúc dňom 20.04.2018, t.j. správcom dane bol v období
medzi vyhotovením žiadosti a vydaním rozhodnutia o prerušení na spracovanie žiadosti vytvorený
časový priestor 1 deň a následne ešte 1 deň medzi rozhodnutím o prerušení a prvým dňom tretieho

prerušenia daňovej kontroly (celkom 2 dní); (iv) pri štvrtom prerušení – žiadosti o MVI boli zo 04.05.2018,
o prerušení bolo rozhodnuté 09.05.2018 počnúc dňom 10.05.2018, t.j. správcom dane bol v období
medzi vyhotovením žiadostí a vydaním rozhodnutia o prerušení na spracovanie 2-och žiadosti vytvorený
časový priestor 4 dni. Z uvedeného prehľadu je zrejmým, že uvedené správcom dane stanovené
lehoty (9, 5, 2 a 4 dni) na nevyhnutné procesné postupy, t.j. na doručenie a spracovanie viacerých

žiadosti o MVI, pred ich predložením zahraničnému orgánu nie sú zjavne premrštené ani okolnostiam
neprimerané.
Obdobne tak pokiaľ ide o ukončenie jednotlivých prerušení daňovej kontroly – (i) pri prvom prerušení
bola správcovi dane z ním vyžiadaných informácii, posledná doručená 13.06.2016, ktorým dňom podľa
oznámenia správcu dane z 15.06.2016 aj pominuli dôvody prvého prerušenia daňovej kontroly; (ii) pri

druhom prerušení bola správcovi dane z ním vyžiadaných informácii, posledná doručená 23.03.2018,
ktorým dňom podľa oznámenia správcu dane z 26.03.2018 aj pominuli dôvody druhého prerušenia
daňovej kontroly; (iii) pri treťom prerušení bolo správcovi doručené oznámenie o nemožnosti poskytnutia
ním požadovanej informácie 26.04.2018 a podľa oznámenia správcu dane z 27.04.2018 pominuli týmto
dňom 27.04.2018 dôvody tretieho prerušenia daňovej kontroly, t.j. pominuli až deň nasledujúci po

dni doručenia odpovede na jeho žiadosť o MVI; (iv) pri štvrtom prerušení bola správcovi dane z ním
vyžiadaných informácii, posledná doručená 02.07.2018, ktorým dňom podľa oznámenia správcu dane z
03.07.2018 aj pominuli dôvody štvrtého prerušenia daňovej kontroly. Z uvedeného je zrejmým, že v troch
zo štyroch prípadov, dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli v ten istý deň, kedy bola správcovi
dane doručená posledná z ním požadovaných informácii, okrem tretieho prerušenia, kedy po doručení

oznámenia správcovi dane o spôsobe vybavenia jeho žiadosti, podľa jeho oznámenia dôvody tohto
tretieho prerušenia pominuli až o jeden deň neskôr, ktorá lehota jedného dňa sa však nejaví nijako
neprimeraná, ktorá by neúmerne predlžovala dobu prerušenia daňovej kontroly tak, žeby to malo mať
vplyv na celkovú dobu trvania daňovej kontroly, ktorá po prípadnom pripočítaní aj tohto jedného dňa dovyššie už ustálenej doby 347 dní daňovej kontroly, by tak trvala 348 dní a teda vždy menej ako zákonom
povolenú dobu 1. roka (365 dní). Vzhľadom k uvedenému sa javí byť nedôvodným tvrdenie žalobcu, že
správca dane mal umelo neúmerne predlžovať dobu prerušenia daňovej kontroly a tým aj samotnú dobu

daňovej kontroly, keď v daňovej kontrole nepokračoval ihneď dňom doručenia mu odpovede.

38. Podľa správneho súdu je zákonne udržateľným aj vysporiadanie sa žalovaného s druhým zo
zdôvodnení žalobcu o neúmernej dĺžke jednotlivých prerušení daňovej kontroly vzhľadom na čl. 10
nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, a to poukazom žalovaného na skutočnosť, že správca dane žiadajúci

zahraničnýorgánfinančnejsprávyoinformáciuvrámciMVIvzásadenemážiadnemožnostiovplyvnenia
rýchlosti konania dožiadanej strany.
V uvedených súvislostiach totižto správny súd podporne poukazuje na ustálený názor vyššej súdnej
autority, najvyššieho správneho súdu napr. v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk/38/2019 z 28.06.2022 (bod 49)
podľa ktorého cit. «V súvislosti s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa nedodržania lehoty daňovej
kontroly v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010, kedy sťažovateľka mala za to, že pominutie dôvodov,

pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení
Rady č. 904/2010 pre poskytnutie požadovaných informácií, kasačný súd poukazuje najmä na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, pre ktorý bolo predmetné
kasačné konanie i prerušené. V bode 35 tohto rozhodnutia Súdny dvor EÚ uviedol, že „lehoty stanovené
v článku 10 tohto nariadenia sa netýkajú vzťahov medzi príslušnými daňovými orgánmi, ktoré majú

spolupracovať v rámci mechanizmu zavedeného uvedeným nariadením a zdaniteľnými osobami, ale len
vzťahovmedzitýmitoorgánminavzájom.“Daňovésubjektytakaninemusiabyťoboznámenéopredĺžení
lehoty na vykonanie žiadosti, prípadne o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote. „Zo
znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva,
že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe

žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej
kontrolystanovenéhovnútroštátnymprávomžiadajúcehočlenskéhoštátu,dovtedy,kýmžiadanýčlenský
štát neposkytne požadované informácie“ (bod 37 rozsudku). Kasačný súd, aj s ohľadom na citované
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konštatuje, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácii v rámci MVI,
ktorá je stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v

zmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie. Daňová kontrola
tak v predmetnej veci pokračovala obdržaním konečnej správy od dožiadaných daňových orgánov.»
Obdobne tak podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn.10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022
(body 89-91) cit. „Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality a
nezákonnosti rozhodnutí, keď mal za to, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie

daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku v súvislosti s podanými žiadosťami o
medzinárodnú výmenu informácií, kasačný súd poukazuje na to, že uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 bolo konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
rozsudku krajského súdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1
písm. ) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušené a Súdnemu dvoru EÚ boli predložené prejudiciálne

otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: Ustanovenie bodu 25
NariadeniaRady(EÚ)č.904/2010zodňa07.10.2010oadministratívnejspolupráciabojiprotipodvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii
sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť
prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?

Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií
stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?
Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti

dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?
Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol
o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie

môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora EÚ dospel kasačný súd k záveru, že lehoty
stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v
súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej

úpravy (ktorá v § 46 ods. 10 daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a
vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a
porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.“

Uvedené východiská boli podkladom pre konečný záver správneho súdu o neodôvodnenosti prvej
žalobnej námietky žalobcu o prekročení zákonnej jednoročnej dĺžky daňovej kontroly v príčinnej
súvislosti s ním tvrdeným neúčelným, neefektívnym a časovo neprimeraným opakovaným jej
prerušením, keďže podľa správneho súdu jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v
rámci vykonaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov; správca dane
pokračoval vo výkone daňovej kontroly akonáhle pominuli dôvody na jej prerušenie; predmetom žiadosti

o MVI a teda dôvodom prerušení daňovej kontroly, bolo poskytnutie informácií, za účelom preverenia
žalobcom deklarovaných obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období február 2011 a nejednalo sa o
neúčelné a nepodložené konanie správcu dane, ktorým by sledoval iba „umelé“ predlžovanie zákonnej
lehoty na výkon daňovej kontroly, naopak, správca dane si týmto konaním plnil svoje úlohy vyplývajúce
mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím MVI overoval podklady potrebné na správne

a úplné určenie dane.

2. K námietke uplynutia lehoty na vyrubenie dane

39. Uplynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane podľa cit. § 69 ods. 1, 2 a 3 písm. a) daňového

poriadku [5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla žalobcovi povinnosť podať daňové priznanie + 5
rokov od konca roka, v ktorom bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly ako úkon smerujúci
na vyrubenie dane, za predpokladu, že tento protokol bol žalobcovi doručený do uplynutia lehoty
prvých 5 zmienených rokov], sa žalobca snažil spochybniť ním predloženým výkladom cit. § 46 ods. 10
daňového poriadku odkazujúceho v prípade prerušenia „daňovej kontroly“ na primeranú aplikáciu cit.

§ 61 daňového poriadku, ktorý zasa mimo iné pojednáva v ods. 5 o tom, že ak je „daňové konanie“
prerušené, tak lehoty podľa daňového poriadku neplynulú (spočívajú). Podľa výkladu žalobcu totižto cit.
§ 61 ods. 5 nie je možné aplikovať aj na daňovú kontrolu, ktorá nie je konaním, výsledkom ktorého by
bolo rozhodnutie a jednako „primeranosť“ aplikácie § 61 daňového poriadku je v podmienkach daňovej
kontroly treba chápať iba v rozsahu posudzovania existencie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a

nie aj v rozsahu neplynutia lehôt. V dôsledku tohto výkladu potom podľa žalobcu prekluzívna lehota na
vyrubenie mu dane, počas štyroch prerušení daňovej kontroly nemohla neplynúť.

40. Uvedená žalobná námietka bola bezo zmeny obsahu aj odvolacou námietkou v konaní pred
žalovaným, ktorý aplikujúc žalobcom zmienené ustanovenia tieto vyložil tak, že počas prerušenia

daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula, a teda správca dane vykonal včas
úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie žalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom
24.10.2018, t.j. pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom
žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie dane by správcovi dane uplynula 01.01.2017, ale táto
sa predĺžila o čas štyroch prerušení daňovej kontroly, kedy táto prekluzívna lehota neplynula.

41. V súvislosti s uvedeným je nutné pozastaviť sa najsamprv pri znení cit. § 61 daňového poriadku,
ktorý pojednáva nie iba o dôvodoch obligatórneho (ods. 1) a fakultatívneho (ods. 2) prerušenia daňového
konania, či o začiatku a konci tohto prerušenia, ale nepochybne upravuje aj právny režim plynutia
všetkých lehôt upravených daňovým poriadkom a to tak, že tieto lehoty počas prerušenia daňového

konania neplynú (spočívajú). Právny režim plynutia lehôt podľa daňového poriadku, počas prerušenia
daňovej kontroly síce zákonodarca v daňovom poriadku explicitne neupravuje, ale v tomto smere si
vypomáha v cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku en bloc odkazom na primeranú aplikáciu cit. § 61
daňového poriadku a to bez toho, aby tento odkaz nejakým spôsobom okliešťoval (obmedzoval) iba
vyslovene na niektoré otázky upravené § 61 daňového poriadku, z čoho možno vyvodiť, že § 61

daňového poriadku je možné aplikovať na prípad prerušenia daňovej kontroly aj v jeho časti upravujúcej
neplynutie lehôt počas tohto prerušenia daňovej kontroly tak, ako to správne ustálil aj žalovaný. A keďže
jednou z lehôt podľa daňového poriadku, ktoré neplynú tak počas prerušenia daňového konania, ako
ani počas prerušenia daňovej kontroly, je aj prekluzívna lehota na vyrubenie dane podľa cit. § 69 ods. 1,2 a 3 písm. a) daňového poriadku, tak v danom prípade počas štyroch prerušení daňovej kontroly táto
prekluzívna lehota neplynula a o dobu týchto prerušení sa táto prekluzívna lehota nadstavila (predĺžila).
Na margo argumentu žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, správny súd uvádza,

že s týmto sa dá len súhlasiť, avšak práve preto, že medzi týmito inštitútmi je rozdiel, zákonodarca
považoval za potrebné osobitne aj pri inštitúte prerušenia daňovej kontroly sa vyslovene zmieniť aj
o možnosti prerušenia daňovej kontroly za primeranej aplikácie bez výnimky celého cit. § 61 daňového
poriadku.

42. V danom prípade zdaňovacieho obdobia február 2011 začala 5-ročná prekluzívna lehota na
vyrubenie dane (§ 69 ods. 1 daňového poriadku) plynúť od 31.12.2011 a pri jej štandardnom
neprerušenom plynutí by uplynula 31.12.2016, avšak keďže počas jej plynutia bola daňová kontrola
2x prerušená v rozsahu celkovo 1036 dní [prvé prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016, t.j. 466
dní + druhé prerušenie od 30.08.2016 do 22.03.2018, t.j. 570 dní], takže po pripočítaní (nadstavení)
tejto doby prerušenia, by správcovi dane táto 5 ročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane uplynula

až 02.11.2019, avšak aj počas tohto predĺženého plynutia lehoty bola daňová kontrola opäť ešte 2x
prerušená v rozsahu celkovo 60 dní [tretie prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018, t.j. 7 dní + štvrté
prerušenie od 10.05.2018 do 01.07.2018, t.j. 53 dní], takže po pripočítaní aj tejto doby prerušenia,
by správcovi dane prvotná 5 ročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane uplynula až 01.01.2020.
Avšak keďže ešte do uplynutia tejto prvotnej 5 ročnej lehoty bol žalobcovi 24.10.2018 doručený protokol

zdaňovejkontroly,takod31.12.2018začalasprávcovidaneplynúťnová5ročnásubjektívnaprekluzívna
lehota na vyrubenie žalobcovi dane [prvá veta § 69 ods. 2 a 3 psím. a) daňového poriadku], z čoho
je zrejmým, že žalobou napadnutým rozhodnutím správcu dane z 18.09.2019 v spojení so žalobou
napadnutýmrozhodnutímžalovanéhoz20.02.2020bolažalobcovivyrubenádaňzazdaňovacieobdobie
február 2011 včas a to aj pri zachovaní 10 ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty na jej vyrubenie (druhá

veta § 69 ods. 2 daňového poriadku], ktorá by v tomto prípade od 31.12.2011 uplynula 31.12.2021.
Žalovaný v podstate vo svojom rozhodnutí dospel k zákonným záverom, aj keď nesprávne ukotvil záver
plynutia uvedených 5 ročných lehôt vždy k 01.01. toho ktorého roka, keďže do začiatku plynutia týchto
lehôt nepočítal 31.12. toho ktorého roka (t.j. lehotu nepočítal od konca roka, ako to predpokladá § 69
daňového poriadku), ale lehotu počítal až od 01.01, ktorý výpočet je nesprávny, pretože v danom prípade

a nejedná o lehotu určenú na dni do plynutia ktorej sa nepočíta deň v ktorom nastala skutočnosť určujúca
plynutie lehoty tak, ako to predpokladá § 27 ods. 2 daňového priadku, ale sa jedná o lehoty určené
na roky (§ 27 ods. 2 daňového priadku), avšak uvedený o jeden deň posunutý nesprávny výpočet nič
nemení na vyššie uvedených záveroch, že žalobcovi bola vyrubená daň v zákonnej lehote.

43. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že žalobcovi bola žalobu napadnutým rozhodnutím
správcu dane vyrubená daň včas a teda v súlade s § 69 daňového poriadku, preto aj túto žalobnú
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

3. K nepreukázaniu účasti žalobcu na daňovom podvode

44. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca opätovne nereagoval na spôsob vysporiadania sa s ňou
žalovaným v žalobou napadnutom rozhodnutí, t.j, neuvádza prečo by názor žalovaného mal byť

nezákonným,aleopakovane,akoajvodvolacomkonanípredžalovanýmdôvodítým,(i)žesprávcadane
nevykonal vo veci test daňového podvodu a že tak nie je zrejmým, na akom základe svoje rozhodnutie
založil, keďže žalobca má za to, že predložením všetkých dokladov k preverovaným obchodom, svoje
dôkazné bremeno uniesol, takže nie je možné sa stotožniť s tvrdením správcu dane a žalovaného, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno; (ii) že správca dane preniesol na žalobcu nezákonne dôkazné

bremeno ohľadne skutočností na strane jeho obchodných partnerov, ako napr. ich nekontaktnosť či
neplnenie si odvodových povinností, o čom však žalobca nemohol mať vedomosť a nemohol ich ani
ovplyvniť a (iii) napokon, že správca dane nepreukázal vedomú účasť žalobcu na daňovom podvodnom
konaní.

45. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie odpočtu
DPH alebo, ako je tomu v tomto prípade oslobodenia od DPH, z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je
možné v žiadnom prípade kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Inými slovami, ak by správca danekonštatoval, že u daňového subjektu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu
DPH alebo pre oslobodenie od DPH (dodanie tovaru je jednou z hmotnoprávnych podmienok), je
neprípustné, aby správca dane súčasne (kumulatívne) identickému daňovému subjektu za identické

zdaňovacie obdobie odmietol tento odpočet alebo oslobodenie od DPH aj z dôvodu jeho účasti na
daňovom podvode. Totižto pri preukazovaní zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca sa
spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH alebo oslobodenia od DPH
boli splnené.
Taktiež v zmysle už bohatej judikatúry, je tiež potrebné mať na zreteli, že jedna a tá istá okolnosť (napr.

dodanie tovaru iným, ako vo faktúre deklarovaným dodávateľom) síce nemusí mať sama o sebe vplyv
pre odmietnutie priznať odpočet DPH alebo oslobodenie od DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, avšak súčasne identická okolnosť už môže v spojení s inými skutočnosťami mať
význam pre posúdenie či objektívnej alebo aj subjektívnej vedomostnej zložky daňového subjektu o
jeho participovaní na dodávateľsko-odberateľskom obchodnom reťazci poznačenom podvodom. Iným
slovami vo všeobecnosti povedané, ak určitá skutočnosť nepostačuje na prijatie záveru o odmietnutí

priznania odpočtu alebo oslobodenia od DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, to ešte
automaticky neznamená, že tá istá skutočnosť nemôže zavážiť pri hodnotení napr. vedomostnej zložky
daňového subjektu o jeho participovaní na daňovom podvode.
Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
zisťujú prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu, ktorého fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04

a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. V rámci tohto testu musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena kumulatívne preukázať - 1/ objektívnu existenciu podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu
daň) a to v ktoromkoľvek článku obchodného reťazca; 2/ objektívne skutkové okolnosti na podklade
ktorých kontrolovaný daňový subjekt o podvode na ktoromkoľvek článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho

subjektu);3/čikontrolovanýdaňovýsubjektprijalopatrenia,ktoréjeodnehomožnérozumnevyžadovať,
aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný
test konkrétneho subjektu).
Napokon v súvislosti s uvedeným, je pre zjednodušenie ďalšej argumentácie nevyhnutné tiež vo
všeobecnej rovine zjednodušene opísať princípy prenosu dôkazného bremena pri daňovej kontrole.

Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý musí v prvom rade preukázať
pravdivosť skutočností, na podklade ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH alebo na oslobodenie
od DPH; následne, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na preverenie pravdivosti týchto daňovým
subjektom (žalobcom) tvrdených a dokladmi preukazovaných skutočností, t.j. v tomto štádiu dochádza
k prenosu dôkazného bremena na správcu dane, aby preukázal, že daňovým subjektom (žalobcom)

tvrdené a preukazované je alebo nie je pravdivé, a až v prípade, že správca dane nepravdivosť tvrdení
daňového subjektu dôveryhodne vykonaným dokazovaním spochybní, dochádza k prenosu dôkazného
bremena opäť na daňový subjekt (žalobcu), aby tieto správcom dane preukázané dôvodné pochybnosti
v druhom kole oslabil, vyvrátil alebo zdôvodnil.

46. V okolnostiach danej veci sa tak prvá časť (í) tejto námietky žalobcu javí nedôvodnou a vnútorne
rozpornou, ako to ustálil aj žalovaný, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí poukazom na konkrétne
správcom dane zistené skutočnosti (viď ďalej), zdôvodnil správnosť a opodstatnenosť jednoznačného
záveru správcu dane o existencii daňového podvodu a o účasti žalobcu na obchodných reťazcoch
zaťažených daňovým podvodom, z ktorého dôvodu správca dane za účelom indikovania daňového

podvodu napokon vykonával a s pozitívnym výsledkom aj vyhodnocoval tzv. Axel Kittel test, pričom aj
keď tento test správca dane vo svojom rozhodnutí vyslovene takto neoznačil (nepomenoval), to ešte
neznamená, žeby sa nezaoberal odôvodňovaním jednotlivých jeho bodov tak, ako boli vyšpecifikované
vyššie.
O vnútornej rozporuplnosti tejto časti žalobnej námietky svedčí to, že žalobca na jednej strane tvrdí,

že mu nie je zrejmým na akom základe správca dane založil svoje rozhodnutie o nepriznaní žalobcovi
oslobodenia od DPH, keďže podľa žalobcu správca dane nevykonal vo veci test daňového podvodu,
avšak na strane druhej v tretej časti (iii) tejto svojej námietky paradoxne žalobca tvrdí, že správca dane
nepreukázal jeho vedomú účasť na daňovom podvode (?). Z uvedeného je zrejmým, že žalobcovi v
konečnom dôsledku musí byť tiež jasné, že podkladom pre rozhodnutie správcu dane bol jednoznačný

záver o existencii daňového podvodu a o participovaní žalobcu na ňom, keďže sám žalobca sa bráni
tvrdením o nepreukázaní svojej vedomosti práve o daňovom podvodnom konaní.
Okrem toho námietka žalobcu o ním unesení dôkazného bremena tým, že správcovi dane
predložil všetky doklady o v rozhodnom zdaňovacom období február 2011 deklarovaných obchodoch,v okolnostiach správcom dane ustáleného daňového podvodu, svedčí o nepochopení žalobcom
vyššie opísaných princípov prenosu dôkazného bremena. Žalobca totižto predložením dokladov
o deklarovaných obchodoch uniesol svoje dôkazné bremeno takpovediac iba v „prvom kole“

dokazovania, keďže podľa správcu dane tieto žalobcom predložené podklady postačovali síce
na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre žalobcom uplatňované oslobodenie od
DPH, z ktorého dôvodu napokon správca dane preto svoje rozhodnutie ani nezaložil na nesplnení
hmotnoprávnych podmienok, avšak tieto žalobcom predložené doklady a tvrdenia už nepostačovali na
unesenie ním dôkazného bremena v akoby pre neho v „druhom kole“ dokazovania zameraného na

vyvrátenie či oslabenie dokazovaním sformovaných dôvodných pochybností správcu dane o daňovom
podvode a o vedomosti žalobcu o ňom. Z uvedeného je zrejmým, že správca dane a aj žalovaný
v žalobou napadnutých rozhodnutiach konštatovali síce žalobcom neunesenie dôkazného bremena,
avšak činili tak nie vo vzťahu k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od DPH,
tak ako sa mylne domnieva žalobca a ktorý záver napokon ani nebol dôvodom rozhodnutia správcu
dane, ale správca dane toto konštatoval vo vzťahu k žalobcom nepreukázaniu jedného z bodov testu

daňového podvodu a to vedomosti žalobcu o daňovom podvodnom konaní (dôvody viď ďalej), ktorý
dôvod, t.j. daňový podvod, bol napokon aj podkladom rozhodnutia správcu dane.
Inými slovami, unesením dôkazného bremena daňovým subjektom (žalobcom) vo vzťahu k preukázaniu
splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie oslobodenia od DPH, ešte dokazovanie a prenos
dôkazného bremena v daňovej kontrole nekončí, ale tento proces pokračuje do štádia preverovania

podvodného konania, v rámci ktorého sa v prípade jeho preukázania správcom dane, prenáša
dôkazné bremeno opäť na daňový subjekt v požiadavke preukázať, či tento daňový subjekt (žalobca)
o podvodnom daňovom konaní vedel alebo pri vynaložení všetkej starostlivosti a obozretnosti poctivého
obchodníka vedieť mohol a mal a či na jeho zamedzenie prijal dostatočné opatrenia.

47. Podľa žalovaného a aj podľa správneho súdu sa javí byť nedôvodnou aj druhá časť (ii) tejto
žalobnej námietky žalobcu o údajnom nezákonnom prenose na žalobcu dôkazného bremena ohľadne
statusu a správania sa jeho obchodných partnerov z hľadiska ustálenia záveru o daňovom podvode
a z takto formulovanej námietky opäť plynie neporozumenie žalobcom princípom a podstate prenosu
dôkazného bremena vo vzťahu k preukazovaniu daňového podvodu v príčinnej súvislosti s nárokmi

daňového subjektu na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH. Totižto nie každý správcom dane
ustálený daňový podvod, musí byť zákonite aj dôvodom pre následné nepriznanie daňovému subjektu
odpočítania DPH alebo oslobodenia od DPH, a toto sa deje iba v prípade ak daňový subjekt neunesie
dôkazné bremeno a nepreukáže, že o existujúcom daňovom podvode nevedel ani vedieť nemohol.
A contrario, ak daňový subjekt unesie dôkazné bremeno a preukáže, že o existujúcom správcom dane

zistenom daňovom podvode objektívne nevedel ani vedieť nemohol, správca dane mu nemôže odoprieť
nárok na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH, čo sa v tomto prípade nestalo.
V danom prípade totižto správca dane nekládol žalobcovi za vinu skutočnosti, ako je nekontaktnosť,
zánik alebo neplnenie si odvodových povinností jeho obchodnými partnermi, ako sa celkom mylne
domnieva žalobca, pretože tieto skutočnosti sú napokon významnými pre unesenie dôkazného bremena

samotnýmsprávcomdane,ktorýmusízhromaždiťdostatokobjektívnychdôkazovindikujúcichexistenciu
v obchodnom reťazci podvodne konajúcich subjektov, a nie pre daňový subjekt (žalobcu). Inými slovami
správca dane netvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o zistenie daňového podvodu
(t.j. nekládol mu za vinu nemajetnosť alebo nekontaktnosť jeho obchodných partnerov), ale tvrdil, že
žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol pokiaľ ide o preukázanie jeho ne/vedomosti, že je zapojený

do obchodného reťazca takýmto podvodným daňovým konaním poznačeného, t.j. inými slovami,
správca dane tvrdil, že žalobca nevyvrátil jeho dôvodné pochybnosti o jeho participovaní na daňovom
podvode a to je rozdiel, pričom pri vedomostnej zložke daňového subjektu postačí aj nedbanlivosť, t.j.
nielenže daňový subjekt vedel, ale aj vtedy keď vedieť mohol a mal pri vynaložení všetkej ostražitosti
a obozretnosti, ktorú v dôsledku nedbanlivosti však daňový subjekt na svoju škodu nevynaložil (t.j.

správca dane kládol žalobcovi za vinu, že vzhľadom na všetky objektívne existujúce varovania na
strane obchodných partnerov žalobcu, žalobca aj napriek tomu nebol obozretným, tieto nevyhodnotil
ako rizikové pre participovanie na podvodnom daňovom konaní a s týmito žalobcom nepreverenými
subjektami žalobca obchodoval).
Keďže žalobca v žalobe namietal iba nesprávnosť záveru správcu dane o svojej vedomosti o daňovom

podvodnom konaní (viď ďalej), avšak nenamietal nesprávnosť záverov správcu dane o existencii
daňového podvodného konania ako takého v zistených troch obchodných reťazcoch, tento záver
(rozumej o existencii daňového podvodu) tak správny súd, súc viazaný žalobnými bodmi, nebol povinnýani preskúmavať, avšak len pre zjednodušenie ďalšej argumentácie a pre komplexnosť veci správny
súd v kocke poukazuje na dôvody, ktoré správcu dane viedli k záveru o existencii daňového podvodu:
- reťazec 1/: Machel SA oceliareň (Rumunsko) › MACHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca

(Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko) - prevoz tovaru (betonárskej ocele-BO) z Maďarska cez
žalobcu na Slovensku späť do Maďarska pre zmiznutého obchodníka (City - Star Point Kft.) s virtuálnym
sídlom,ktorýneodviedolDPHsmiestomvykládkyBObuďnatomtovirtuálnomsídlealebonaneznámom
mieste v Budapešti; - objednávka od City-Star Point Kft. na dodanie 48 ton BO, avšak podľa účtovných
a daňových dokladov žalobca dodal tomuto odberateľovi za január – marec 2011 BO v objeme 716,8

ton; - odberateľ platil žalobcovi za tovar, pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH nižšie ako
fakturované sumy; - žalobca nedokladoval ani predplatby za tovar od odberateľa v zmysle zmluvného
dojednania v nimi uzavretej rámcovej zmluve z 01.12.2010, ktorá bola iba formálnym dokumentom; -
žalobca zaúčtoval za ním dodaný tovar odberateľovi sporné platby 13.02.2011 a 20.03.2011, avšak vo
výpise z jeho bankového účtu sa s týmito dátumami prijaté platby nenachádzali; - žalobca predával
odberateľovi BO za nižšiu cenu než za akú BO nakúpil v Maďarsku sám; - dodávanie tovaru žalobcom

v rozpore so zmluvným dojednaním bez certifikátov kvality, ktoré mali byť súčasťou vystavených faktúr,
avšak tieto sa v dokladoch žalobcu nenachádzali; - na prepravných dokladoch o dodaní tovaru City-
Star Point Kft., ktoré boli podkladom pre uplatnene si žalobcom oslobodenia od DPH sa nenachádzali
pečiatky a podpis odberateľa potvrdzujúceho dodanie tovaru do iného členského štátu a žalobca tieto
potvrdenia žalobca nepredložil ani do roku 2018; - zálohová faktúra FVZ10004 z 11.01.2011 vystavená

žalobcom na identifikačné údaje City-Star Point Kft., vyplatila iná spoločnosť DUTRADE Zrt. (Maďarsko),
ktorá nemala so žalobcom priamy obchodný vzťah (t.j. od žalobcu nič priamo neobjednávala - t.j.
správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale účel a priebeh fakturačných a obchodných vzťahov
do ktorých bol žalobca zapojený realizovaných za účelom využitia oslobodenia od DPH titulom dodávok
do iného štátu zmiznutému obchodníkovi, ktorý reálne DPH neodviedol. Dodávateľ vystavil žalobcovi

faktúry za dodanie BO z Budapešti na Slovensko, avšak tá nebola v skutočnosti prepravená hneď na
Slovensko, ale z Budapešti do mesta Dabas do skladov spoločnosti Ferroport Kft., ktorá na prepravu
BO na Slovensko vystavila aj CMR a až následne o niekoľko dní neskôr BO inými vozidlami, ale aj
v iných hmotnostiach než ako uvádzala Ferroport Kft. a dodávateľ MACHEL Service Hungary Kft. vo
faktúrach a CMR, bola prepravená na Slovensko žalobcovi s novými CMR s odlišnými evidenčnými

číslami áut, s odlišnými hmotnosťami a s odlišným miestom nakládky (Dabas), než ako bolo uvedené
v prepravných dokladoch, na základe ktorých si dodávateľ MACHEL Service Hungary Kft. uplatňoval
titulom dodávky BO do iného členského štátu oslobodenie od DPH a súčasne tým bola spochybnená
vierohodnosť týmto dodávateľom pre žalobcu vystavených faktúr a dodacích listov, na podklade ktorých
si zas žalobca uplatňoval odpočítanie DPH pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, pričom celú

prepravu zabezpečoval a platil žalobca.
- reťazec 2/: OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko)
– z Maďarska dovážaná BO bola v ten istý deň cez žalobcu expedovaná späť pre odberateľa do
Maďarska, t.j. miesto začatia a skončenia prepravy bolo v Maďarsku, v ten istý deň s prepravnou trasou
cez Slovensko; - zistené tri prepravy tovaru a to dve 15.02.2011 a tretia 23.02.2011, kedy identická

BO, v identickom množstve a kvalite bola prepravená z a do Maďarska cez žalobcu na Slovensku; -
preverované faktúry, dodacie listy a CMR doklady boli súčasťou účelových fakturačných dodávateľských
reťazcov, pri ktorých si dodávateľ, ako aj žalobca uplatnili oslobodenie od DPH, pričom odberateľ
žalobcu JP Fémker Kft. za tovar platil iba čiastočne (1/4 z fakturovanej sumy bola zaplatená v septembri
2011) alebo s časovým oneskorením zaplatil 2/4 z fakturovanej sumy, ktorej zvyšok bol vysporiadaný

postúpením pohľadávok napr. na spoločnosť DUTRADE Zrt.; faktúra z 23.02.2011 žalobcom vystavená
na sumu 26 455,- Eur zaúčtovaná ako plne uhradená, avšak platba označená ako platba z tejto faktúry
bola prijatá na účet žalobcu až 19.09.2011 v sume 14 174,62 Eur - správca dane nepriznal žalobcovi
ním uplatnený nárok na oslobodenie od DPH z vyššie uvedených troch dodaní tovaru do Maďarska.
- reťazec 3/: dovoz plechových tabúľ z tretích krajín › žalobca (Slovensko) › INKURENCIA Kft.

(Maďarsko) › DUTRADE Zrt. (Maďarsko) – žalobca dodával plechové platne odberateľovi INKURENCIA
Kft. (Maďarsko), ktorý mal evidované nevymáhateľné nedoplatky na DPH, vykazoval vysokú stratovú
činnosť, hodnota ním nakúpeného tovaru bola vyššia ako vykázané zdaniteľné príjmy a za prvý
štvrťrok roku 2011 čerpal nadmerný odpočet; - odberateľ žalobcu vykazoval vysoké straty, jednalo sa o
strategického odberateľa žalobcu s rozhodným objemom fakturovaného tovaru, avšak bez finančných

prostriedkov, ktorý v skutočnosti ani raz, a to ani v roku 2011 ani v roku 2012, nezaplatil priamu
platbu na účet žalobcu a platby za neho uhrádzala spoločnosť DUTRADE Zrt. a to dokonca ešte skôr
ako žalobca vôbec vystavil faktúry na INKURENCIA Kft., pričom žalobca vystavoval faktúry stále na
INKURENCIA Kft. s tým, že neskôr boli všetky pohľadávky žalobcu voči INKURENCIA Kft. postúpené vporadí na druhého odberateľa žalobcu a to spoločnosť DUTRADE Zrt. a napokon boli aj tak všetky tieto
pohľadávky žalobcu formálne vysporiadané interným dokladom žalobcu č. ID11-2011; - obchodovanie
medzi žalobcom a INKURENCIA Kft. bolo v rozpore s nimi uzavretou rámcovou zmluvou z 03.01.2011,

keďže odberateľ na jej základe neplatil žalobcovi riadne a včas kúpnu cenu s tým, že žalobca voči nemu
ajtakneuplatniltoutozmluvoudojednanývprípadeomeškaniazákonnýúrokzomeškaniaanidojednanú
zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a nevyužil ani dojednaný
inštitút odstúpenia od zmluvy; - žalobca disponoval pečiatkou INKURENCIA Kft. a CMR k odberateľovi
dodanému tovaru, na ktorých sa nachádzala pečiatka INKURENCIA Kft. o prevzatí tovaru a ďalšia

spoločnosť DUTRADE Zrt. zas disponovala CMR dokladmi na ten istý tovar (s rovnakým číslom CMR
ako mal žalobca), na ktorých však bola už iba pečiatka DUTRADE Zrt. bez pečiatky prvého odberateľa;
- spoločnosť DUTRADE Zrt., ktorá platila žalobcovi za tovar dodaný pre INKURENCIA Kft., tento tovar
napokon odoberala od INKURENCIA Kft. avšak spoločnosti INKURENCIA Kft. za tento tovar už neplatila
(t.j. DUTRADE Zrt., neplatila za tovar svojmu dodávateľovi INKURENCII Kft.); - INKURENCIA Kft.
nezaplatila reálne ani DPH, t.j. nesplnila si odvodovú povinnosť DPH z ňou vykazovaných dodávok pre

ďalšiu maďarskú spoločnosť DUTRADE Zrt., avšak v prvom štvrťroku 2011 čerpala nadmerný odpočet;
- žalobca sám potvrdil, že tovar smeroval cez sprostredkovateľa a reálnym príjemcom plechových tabúľ
bola maďarská spoločnosť DUTRADE Zrt., ktorá za tovar žalobcovi reálne zaplatila na účet predplatbou,
teda žalobca nemohol reálne nevedieť, že fakturáciou plechových tabúľ cez spoločnosť INKURENCIA
Kft. (zmiznutý obchodník) pre reálneho príjemcu DUTRADE Zrt. sa vytvorili formálne podmienky k tomu,

abysaDUTRADEZrt.vyhlapovinnostiplatiťDPHznadobudnutiaaumožneniejejuplatniťsiodpočítanie
DPH v Maďarsku bez toho, aby DPH bola aj reálne odvedená; - žalobca fakturoval tovar inej spoločnosti,
ako tej, ktorá bola skutočným príjemcom tovaru.

48. Ako bolo vyššie už zmienené žalobca žalobou nespochybňoval závery správcu dane o zistení

daňového podvodu v rámci správcom dane indikovaných troch vyššie popísaných obchodných reťazcov
a z uvedených dôvodov, sa správny súd preto dôvodnosťou týchto záverov bližšie nezaoberal (k tomu
viď ešte ďalej, pozn.), avšak žalobca namietal, že v rámci testu daňového podvodu nebola správcom
dane preukázaná vedomá účasť žalobcu na tomto podvodnom konaní.
Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim rozhodnutím

správcu dane je zrejmým, že pre vedomosť (vedomú i nevedomú nedbanlivosť) žalobcu o jeho zapojení
sa do obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním boli signifikantnými tieto skutočnosti:
- reťazec 1/: - žalobca dodával BO vo veľkých objemoch (za január – marec 2011 BO v objeme 716,8
ton) odberateľovi do Maďarska (City - Star Point Kft.) s virtuálnym sídlom;
- žalobca dodával do Maďarska BO (s uplatnením si oslobodenia od DPH), ktorú nakúpil a vozil z

Maďarska, pričom sám zabezpečoval a platil celú jej prepravu z Maďarska do Maďarska cez Slovensko
a to s miestom nakládky v Budapešti, prevezením do maďarského mesta Dabas do skladov spoločnosti
Ferroport Kft., následne žalobcovi na Slovensko a následnou prepravu s miestom vykládky buď na
mieste virtuálneho sídla maďarského odberateľa alebo na neznámom mieste opäť v Budapešti (t.j.
vedomosť žalobcu o mieste nakládky a vykládky, ktoré začali a končili v Budapešti cez Slovensko);

- žalobca, ktorý zabezpečoval a platil prepravu BO musel mať vedomosť, že z Dabasu mu bola
prepravovaná BO v iných hmotnostiach než ako uvádzal v CMR a vo faktúrach jeho priamy maďarský
dodávateľ MACHEL Service Hungary Kft, ktorý si z tohto tovaru uplatňoval v Maďarsku aj oslobodenie od
DPH, a ktoré údaje sa líšili od údajov uvedených v CMR vystavených pre tovar spoločnosťou Ferroport
Kft. majúcou sklady v Dabase;

- žalobca akceptoval, že maďarský odberateľ mu za dodaný tovar platil nižšie ako fakturované sumy, ba
dokonca nezaplatené platby 13.02.2011 a 20.03.2011 (vo výpise z bankového účtu žalobcu absentovali)
žalobca v rozpore s realitou zaúčtoval ako zaplatené;
- žalobca napriek zmluvnému dojednaniu v rámcovej zmluve z 01.12.2010 s odberateľom City - Star
Point Kft. tomuto nevystavoval preddávkové faktúry;

- žalobca predával maďarskému odberateľovi BO za nižšiu cenu než za akú túto BO nakúpil v Maďarsku
sám;
- žalobca predával BO bez certifikátov kvality, ktoré mal v zmysle zmluvných dojednaní dodávať
odberateľovi;
- na prepravných dokladoch o dodaní tovaru pre City-Star Point Kft., ktoré boli podkladom pre uplatnene

si žalobcom oslobodenia od DPH sa nenachádzali pečiatky a podpis tohto odberateľa potvrdzujúce
dodanie tovaru do iného členského štátu a žalobca dokonca disponoval pečiatkou spoločnosti City-Star
Point Kft..Uvedené správcom dane a žalovaným zistené a ustálené skutočnosti aj podľa správneho súdu
nepochybne evokujú nielenže nevedomú (zanedbanú) neznalosť, ale dokonca až vedomú nedbanlivosť
žalobcu o neštandardných obchodných praktikách pri intrakomunitárnom obchodovaní s cieľom vytvoriť

pre seba aj pre svojich zahraničných obchodných partnerov podmienky na podvodné konanie v oblasti
DPH spočívajúce v možnosti uplatniť si oslobodenie od DPH svojmu dodávateľovi, ako aj v možnosti
žalobcusaméhouplatniťsioslobodenieodDPHpridodanítovarudoMaďarskaodberateľovisvirtuálnym
sídlom, ktorý napokon žalobcovi ani riadne za dodaný tovar neplatil, čo v rozpore so štandardom účelu
podnikania, ktorým je dosahovanie zisku, ponechalo nepochopiteľne žalobcu bez patričnej reakcie voči

tomuto jeho obchodnému partnerovi.
- reťazec 2/: - žalobca bol medzičlánkom pri zobchodovaní BO, ktorú v identickom množstve a kvalite
nakúpil, prepravil a predal v jeden deň z a do Maďarska s prepravnou trasou cez Slovensko;
- žalobca akceptoval, že maďarský odberateľ JP Fémker Kft. mu za tovar platil iba čiastočne (1/4
z fakturovanej sumy bola zaplatená až v septembri 2011) alebo s časovým oneskorením (2/4 z
fakturovanejsumy)azvyšokbolvysporiadanýpostúpenímpohľadávokžalobcuvočitomutoodberateľovi

aj na spoločnosť DUTRADE Zrt., o ktorej mal žalobca vedomosť z dôvodu jej napojenia aj v reťazci
3/ v rámci, ktorého taktiež táto spoločnosť realizovala v interakcii so žalobcom neštandardné finančné
operácie (viď ďalej reťazec 3/, pozn.) a aj v reťazci 1/, keďže DUTRADE Zrt. vyplatila žalobcovi faktúru
FVZ10004 z 11.01.2011 vystavená žalobcom na identifikačné údaje City-Star Point Kft. s virtuálnym
sídlom;

- žalobca v rozhodnom zdaňovacom období 02/2011 zaúčtoval ako odberateľom zaplatenú ním
vystavenú faktúru z 23.02.2011 na sumu 26 455,- Eur, avšak ako platba na túto faktúru bola označená
platba uhradená odberateľom až 19.09.2011 a to iba v sume 14 174,62 Eur, t.j. žalobca účelovým
spôsobom viedol svoje účtovníctvo;
Z uvedených skutočností vyvstáva pochybnosť o skutočnom zámere, resp. účele vytvorenia tohto

obchodného reťazca 2/; je síce pravdou, že jednako v čase rozhodného zdaňovacieho obdobia 02/2011
žalobca nemohol mať vedomosť, že JP Fémker Kft. neodvádzala DPH a že neskôr zanikne a bude
mať status zmiznutého obchodníka, a jednako by nebolo ničím nezvyčajným, že obchodník z Maďarska
nakúpi tovar od slovenského dodávateľa hoc sa jedná o tovar, ktorý je vyrábaný v Maďarsku, pretože
napr. maďarský obchodník možno nemal obchodný kontakt na maďarského výrobcu, ale v tomto prípade

je uvedené málo uveriteľným, keďže spoločnosť OAM Ozdi Acélmuvek Kft. bola na maďarskom trhu
známym a etablovaným výrobcom BO, o čom spoločnosť JP Fémker Kft. obchodujúca s BO v tom istom
štáte mala zaiste vedomosť, ale v tomto prípade je zmienená pochybnosť o ekonomickej účelnosti tohto
obchodovania umocnená vedomosťou žalobcu, že opäť v rozpore so samotným zmyslom podnikania,
žalobca dlhodobo obchodoval s obchodným partnerom z iného štátu (zrejme s úmyslom uplatniť si

nárok na oslobodenie od DPH), aj keď mal bezprostrednú vedomosť, že ten mu za dodaný tovar neplatí
včas a neplatí celé jemu žalobcom fakturované sumy, no napriek tomu žalobca s týmto partnerom
ďalej obchodoval a to bez akejkoľvek záruky a napokon svoje pohľadávky voči nemu žalobca postúpil
taktiež z reťazcov 1/ a 3/ pochybnej spoločnosti DUTRADE Zrt., t.j. žalobca takmer so sebadeštrukčným
výsledkom pre svoje podnikanie vedome kumuloval dlh iného obchodníka voči sebe za žalobcom

dodanýtovar,ktorýdlhnapokonsvedomímžalobcuprebalinýobchodníksneštandardnýmiobchodnými
praktikami známy žalobcovi už z iných obchodných reťazcov, a napokon žalobca aj napriek uvedenému,
ešte modifikoval svoje účtovníctvo, keď neuhradené platby od maďarského odberateľa JP Fémker Kft.
účtoval ako uhradené a to všetko pri vedomosti žalobcu o priebehu obchodu z a do identického jedného
štátu s identickým tovarom v jeden a ten istý deň. Z uvedených dôvodov, je v okolnostiach veci aj podľa

správneho súdu pochopiteľná dôvodná pochybnosť správcu dane o účelovom obchodnom reťazci 2/
s cieľom vytvorenia podmienok na uplatnenie si nároku na odpočet DPH z intrakomunitárnych obchodov.
- reťazec 3/: - žalobca dodával plechové platne odberateľovi INKURENCIA Kft. (Maďarsko), ktorý
vykazoval vysokú stratovú činnosť, no napriek tomu bol strategickým odberateľom žalobcu s rozhodným
objemom fakturovaného tovaru;

- žalobcov odberateľ INKURENCIA Kft., žalobcovi za ním dodaný tovar nikdy nezaplatila a žalobca
akceptoval, že tieto platby za neho platila spoločnosť DUTRADE Zrt., známa žalobcovi aj z reťazcov 1/
a 2/, kedy táto spoločnosť buď uhradila faktúru za obchodníka s virtuálnym sídlom (City-Star Point Kft-
reťazec 1/) alebo preberala na seba umelo po dlhšiu dobu pričinením samotného žalobcu nakumulované
dlhy inej spoločnosti (JP Fémker Kft.);

- žalobca prijímal od DUTRADE Zrt. platby deklarované ako platby uhrádzané namiesto INKURENCIA
Kft. a to ešte skôr, ako by tieto platby žalobca spoločnosti INKURENCIA Kft. vôbec fakturoval;
- žalobca aj napriek vedomosti, že žiadnu platbu ním fakturovanú pre INKURENCIA Kft., táto neplatí,
naďalej s touto spoločnosťou obchodoval a stále na ňu vystavoval faktúry, aj keď vedel, že ich vždyuhrádza DUTRADE Zrt., na ktorú boli napokon všetky pohľadávky žalobcu voči INKURENCIA Kft.
postúpené a napokon formálne vysporiadané iba interným dokladom žalobcu č. ID11-2011;
- obchodovanie medzi žalobcom a INKURENCIA Kft. bolo v rozpore s nimi uzavretou rámcovou zmluvou

z 03.01.2011, keďže odberateľ na jej základe neplatil žalobcovi riadne a včas kúpnu cenu s tým, že
žalobca voči nemu aj tak neuplatnil touto zmluvou dojednaný v prípade omeškania zákonný úroku z
omeškania ani dojednanú zmluvnú pokutu a ani inštitút odstúpenia od zmluvy;
- žalobca disponoval pečiatkou INKURENCIA Kft.;
- žalobca sám potvrdil, že tovar smeroval cez sprostredkovateľa a reálnym príjemcom plechových tabúľ

bola spoločnosť DUTRADE Zrt., ktorá za tovar žalobcovi reálne zaplatila, teda žalobca nemohol reálne
nevedieť, že fakturáciou plechových tabúľ cez spoločnosť INKURENCIA Kft. (zmiznutý obchodník) pre
reálneho príjemcu DUTRADE Zrt. sa vytvorili formálne podmienky k tomu, aby sa DUTRADE Zrt. vyhla
povinnosti platiť DPH z nadobudnutia;
- žalobca fakturoval tovar inej spoločnosti, ako tej, ktorá bola skutočným príjemcom tovaru.
Aj uvedené zistenia, nie len podľa správcu dane a žalovaného, ale aj podľa správneho súdu nepochybne

tiež signalizujú nie iba nevedomú (zanedbanú) neznalosť, ale dokonca až vedomú nedbanlivosť žalobcu
o neštandardných obchodných praktikách pri intrakomunitárnom obchodovaní s tovarom, kedy žalobca,
ktorý vystavoval faktúry s oslobodením na identifikačné údaje inej maďarskej spoločnosti než na
reálneho maďarského príjemcu tovaru, nepochybne vedel, že fakturovanie tovaru je účelové a neodráža
skutkový stav, keďže DUTRADE Zrt. zaplatila za tovar žalobcovi, ktorý aj reálne obdŕžala, ale umelo

vytvorenýmifakturáciamicezpochybnúinsolventnúspoločnosťINKURENCIAKft.savytvorilipodmienky
na to, aby sa DUTRADE Zrt. vyhla povinnosti odviesť DPH z nadobudnutia a mohla si nárokovať odpočet
DPH aj, keď táto reálne odvedená nebola.

49. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že správca dane a aj žalovaný, vo vzťahu

kpreukázaniusubjektívnejstránkyvedomostižalobcuomožnomzapojenísadopodvodnéhokonaniana
úseku DPH, riadne a v logických súvislostiach odôvodnili vedomú nedbanlivosť žalobcu (vedel, ale bez
primeraných dôvodov sa domnieval, že škodlivý následok nenastane), a dokonca daňové orgány v tomto
kontexte riadne odôvodnili aj nevedomú nedbanlivosť žalobcu (nevedel, ale vedieť mohol a mal), keď
poukázali, že žalobca, pri vynaložení všetkej objektívnej starostlivosti, ktorú od neho ako starostlivého

hospodára bolo možné očakávať, neprijal žiadne preventívne opatrenia hoci tak učiniť mohol a mal, aby
zabránilhocajlensvojejnevedomejúčastinadaňovompodvodnomkonaní.Žalobcatotižtosámpotvrdil,
že nemal žiadne opatrenia na zabezpečenie straty vlastných príjmov od pochybných zahraničných
spoločnostíamožnosti,ktorémoholuplatňovaťzozmlúvospolupráci(napr.úrokyzomeškania,zmluvné
pokuty, odstúpenie od zmluvy o spolupráci) neuplatňoval; žalobca v konaní neuviedol, akým spôsobom

si overil postavenie svojich obchodných partnerov; nevysvetlil prečo uzatváral zmluvy o postúpení
pohľadávok skôr ako samotné postúpené pohľadávky mali existovať, ani prečo prijímal úhrady od iných
spoločností k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok;
nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na Slovensko a obratom
späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru; vierohodne

nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch [napr. evidovanie v účtovníctve ako zaplatené faktúry, ktoré
zaplatené neboli; predloženie pozmenenej zostavy hlavnej knihy za rok 2011 oproti zostave predloženej
v úvode daňovej kontroly, ktorá bola v rozpore s faktúrami v dokladoch ktorými disponovali OČTK a pod.].
Inými sovami, z uvedeného je zrejmým, že žalobca sa na vlastnú škodu nepresvedčil s kým obchoduje
a to v nie malých materiálnych i finančných objemoch a svojich obchodných partnerov si nielenže

nepreveril vopred, ale ani po svojej negatívnej skúsenosti s nimi (napr. opakované neplatenie za dodaný
tovar; virtuálne sídlo odberateľ; odlišný tok tovaru ako bol deklarovaný vo faktúre a pod), nevyvodil z tejto
svojej skúsenosti dôsledky, ale v neštandardnom obchodovaní pokračoval.
Na margo, až na pojednávaní žalobcom predneseného argumentu, že správca dane neoznámil
žalobcovi, aké dôkazy by mal žalobca predložiť, aby preukázal, že prijal opatrenia potrebné na

zabránenie svojej čo i len nevedomej účasti na daňovom podvodnom konaní, správny súd uvádza, že
dávanie poradenstva resp. inštruktáž akéhokoľvek daňového subjektu správcom dane v naznačenom
smere je neprijateľnou, pretože je jednako nemožné zovšeobecniť, aké dôkazné prostriedky by mal
daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na preukázanie ním tvrdeného, keďže diapazón týchto
dôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od charakteru tvrdeného a jednako preukázanie

tvrdeného by malo byť predovšetkým v záujme samotného daňového subjektu, keďže on si uplatňuje
oslobodenie od DPH a nie správcu dane, ktorý v tomto smere svojou činnosťou nemôže nahrádzať
očakávanú a nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu. V naznačenom smere správny súd podporne
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2021 z 22.08.2023,podľa ktorého cit. „... nebolo chybou správcu dane, že neuviedol akými inými dôkazmi mal žalobca
disponovať, prípadne predložiť na preukázanie nároku na odpočítanie dane, keďže správca dane
nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu“ (m. m.

Najvyšší súd SR sp. zn. 4 SŽfk/4/2019).“ alebo na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022 podľa ktorého (body 48, 74 a 65 v uvedenom poradí z dôvodu
nesprávneho číslovania ods., pozn.) cit. „...daňový poriadok presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú
byť predložené, akou dôkaznou silou tieto disponujú, a toto bude vždy závisieť od konkrétnej dôkaznej
situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový

subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov,
však nie je úlohou správcu dane. (...)
Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr.
Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno

v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej
osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené
podvodomzostranypredchádzajúcehosubjektu,závisípredovšetkýmodokolnostítohoktoréhoprípadu
vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
(...)

K právu Európskej únie a jej judikatúre je potrebné ešte dodať, že vyžadovanie primeranej obozretnosti
podnikateľského subjektu je s ňou súladné. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo
dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového
subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).
Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto

uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým
fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie

a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).“

50. Všetky uvedené konštatovania boli podkladom pre záver správneho súdu o neopodstatnenosti aj
tejto tretej žalobnej námietky žalobcu o daňovými orgánmi údajnom nepreukázaní a neodôvodnení
podieľania sa žalobcu na podvodnom daňovom konaní v interakcii so samotným žalobcom
v zdaňovacom období február 2011 deklarovanými jeho obchodnými partnermi.

51. Napokon v súvislosti s týmto žalobným bodom, správny súd ešte nad rámec uvádza, že, ako už bolo
zmienené vyššie, žalobca ani v žalobe a ani v odvolacom konaní pred žalovaným nenamietal, správcom
dane nepreukázanie daňového úniku a keďže táto námietka žalobcu odznela až na pojednávaní,
konanom v čase už po uplynutí lehoty na rozširovanie žalobných bodov, tak správny súd sa ňou nebol

povinný zaoberať a to aj z dôvodu, že sa ňou pre jej absenciu aj v odvolacom konaní nezaoberal ani
žalovaný a teda správny súd v tomto konaní preskúmavajúci rozhodnutie žalovaného, tak v tomto smere
ani nemá v rámci žalobou napadnutého rozhodnutia čo preskúmať. Avšak aj napriek tomu, správny
súd podotýka, že uvedená námietka žalobcu by bola neopodstatnenou, pretože správca dane môže
konštatovať vznik daňového úniku na ktoromkoľvek článku reťazca, pričom v prípade reťazca 1/ tento

indikoval na úrovni žalobcovho priameho odberateľa zmiznutého obchodníka City-Star Point Kft., ktorý
reálne DPH neodviedol; v reťazci 2/ na úrovni žalobcu, ktorý si uplatnil z intrakomunitárneho dodania
tovaru oslobodenie od DPH, za ktorý jeho odberateľ JP Fémker Kft. platil iba čiastočne a to v umelo za
tým účelom vytvorenom obchodnom reťazci, a v reťazci 3/ na úrovni žalobcovho priameho odberateľaINKURENCIA Kft., ktorý nezaplatil DPH a nesplnil si ani odvodovú povinnosť DPH z ním vykazovaných
dodávok pre ďalšiu maďarskú spoločnosť DUTRADE Zrt..

4. K námietke správcom dane nedostatočne zisteného stavu

52.Vrámcitejtožalobnejnámietkyžalobcavpodstatesumarizovalsvojetvrdeniaotom,žesprávcadane
nezohľadnil doklady žalobcu nachádzajúce sa na NAKA; svoje rozhodnutie založil na nekontaktnosti
žalobcových obchodných partnerov, ktorá nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu; nezohľadnil, že

žalobca zmenou účtovníčky vysvetlil nezrovnalosti v účtovníctve; nezohľadnil, že pri skoršej daňovej
kontrole vykonanej u žalobcu, táto skončila v prospech žalobcu, t.j. neboli zistené žiadne pochybenia
na strane žalobcu a napokon, že omeškanie so žalobcom fakturovanými platbami a neuplatnenie ním
zmluvných sankčných mechanizmov voči obchodným partnerom, je právom žalobcu s cieľom udržania
s tohto obchodného partnera a nie dôkazom o daňovom podvode.

53. Na margo procesu dokazovania je nutné vo všeobecnej rovine najprv uviesť, že dokazovanie
je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých
skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany správcu dane
primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na
jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej
správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie
vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie, ale nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to
práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z nich vyvodí.

V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v
zmysle týchto zásad sú daňové orgány povinné postupovať.
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014
z 10.02.2015 podľa ktorého cit. „... aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly

alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“
Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, však nepredstavuje absolútnu povinnosť

správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti

a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
Správca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym
orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistenýskutkovýstav.Pritomtopostupemusízachovávaťprávadaňovéhosubjektu,rešpektovaťzásadu
spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je zasa v pozícii účastníka daňového

konania,ktorýjepovinnýpreukazovaťvzmysle§24ods.1daňovéhoporiadkua)skutočnosti,ktorémajú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v tejto žalobnej námietke je nevyhnutné opäť uviesť, že žalobca
tieto svoje argumenty ďalej neodôvodňuje iba ich bez ďalšieho naznačuje, t.j. ako uviedol v žalobou
napadnutom rozhodnutí žalovaný, žalobca, ktorý mal možnosť nahliadať tak do vyšetrovacieho ako aj do
administratívneho spisu, nekonkretizuje ktoré doklady nachádzajúce sa na NAKA správca dane nemal

mať k dispozícii a teda, ktoré by oslabovali, alebo vyvracali správcom dane ustálené závery a teda by
mali na tieto závery vplyv. Žalovaný tiež uviedol že správca dane opakovane nahliadal a vyžiadaval si
doklady žalobcu nachádzajúce sa na NAKA, čoho dôkazom je, podľa správneho súdu aj administratívny
spis, z ktorého je uvedená činnosť správcu zrejmá.Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka o vysvetlení nezrovnalostí v účtovníctve (zmenou
účtovníčky),pretožežalobca,akodaňovýsubjektjepovinný,bezohľadunasubjekt,ktorýmuúčtovníctvo
vedie, toto viesť tak, aby bolo v súlade so skutočnosťou a nie prispôsobovať ho z akýchkoľvek viac

či menej závažných dôvodov aktuálnym faktickým potrebám. Navyše v pre toto konanie podstatnom
zdaňovacom období február 2011 k zmene účtovníčky u žalobcu nedošlo, takže vo vzťahu k nemu je
táto námietka neopodstatnenou.
K otázke žalobcom tvrdeného, že správca dane mal žalobcovi nesprávne pričítať na ťarchu
nekontaktnosť či nemajetnosť jeho obchodných partnerov sa už správny súd vyjadril vyššie s tým,

že opakujem, správca dane netvrdil, ako sa žalobca mylne domnieva, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ ide o existenciu podvodného obchodného reťazca, ale toto tvrdil v súvislosti s tým, že
žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol pokiaľ ide o preukázanie jeho „subjektívnej“ ne/vedomosti, že
je zapojený do obchodného reťazca takýmto podvodným daňovým konaním poznačeného.
Správny súd sa už vyššie vyjadril aj k dôvodom, pre ktoré závery z jednej daňovej kontroly, resp.
z jedného zdaňovacieho obdobia nie sú a ani nemôžu byť smerodajné pre daňovú kontrolu v inom

zdaňovacom konaní.
Napokon správny súd konštatuje, že je síce uveriteľným tvrdenie žalobcu, že neuplatnenie si ním
voči obchodným partnerom zmluvných sankčných mechanizmov v prípade ich omeškania s platbami
za dodaný tovar, môže byť síce vecou žalobcu v záujme udržania si obchodného partnera, avšak
súčasne je pochopiteľným, že opakovanie sa tohto vzorca správania sa, vyvoláva dôvodné podozrenie

a pochybnosti o skutočných jeho dôvodoch či zámeroch, a to hlavne z dôvodu jeho seba-deštrukčného
charakteru vo vzťahu k podnikaniu žalobcu, ktorého cieľom by malo byť dosahovanie zisku poctivým
a štandardným spôsobom obchodovania. Uvedené dôvodné podozrenia a pochybnosti v kombinácii
so zistenými daňovými únikmi následne zákonite vedú k záveru, že akceptovaním uvedených
neštandardných vzorcov správania sa v obchodných vzťahoch zo strany žalobcu, došlo k daňovému

podvodu na ktorom žalobca hoc aj len nevedome (z dôvodu neostražitosti) participoval.

55. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania daňové orgány v súlade s daňovým
poriadkom správne zistili skutkový stav, ktorý vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali;
dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver. Podľa názoru

správneho súdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov spĺňajú zákonné požiadavky
na ich formálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú
úvahu, ktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery.

56. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia

Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚSSR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

57. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú
z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto

správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

58. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva

na správnom súde.“

59. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia

možno priznať len výnimočne.“

60. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“61. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému

žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).