Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 2, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Saz/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101508
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkýň: 1/ A.

B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, cestovné doklady číslo XX XXXXXXXX C. D.
XX XXXXXXX, E. D. F.: XXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí A. D. XX, F., G. H., t. č.
bytom I. F. XXXX/XX, B., 2/ mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, cestovný
doklad číslo XX XXXXXXX, ev. č. F.: XXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí A. D. XX,
F., G. H., t. č. bytom I. F. XXXX/XX, B., zastúpenej zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 1/, obe žalobkyne
zast.Slovenskáhumanitnárada,sosídlomBudyšínska1,Bratislava,IČO:17316014,protižalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej

žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-103-79/2022-
Ž zo dňa 22.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu
č. ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa 22.08.2024, v časti výroku 1., ktorým žalobkyniam: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, ruskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad číslo XX XXXXXXXX a číslo XX XXXXXXX
a mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, ruskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad číslo XX XXXXXXX, nebol
udelený azyl, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II.SprávnysúdvBratislavepriznávažalobkyniamvočižalovanémuprávonaúplnúnáhradutrovkonania,
o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa 22.08.2024 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) žalobkyniam vo výroku 1. podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o azyle“)
neudelil azyl; vo výroku 2. podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú
ochranu a vo výroku 3. podľa § 10 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 20 ods. 2 a 5 zákona o azyle udelil
azyl na účel zlúčenia rodiny na dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný najprv opísal priebeh administratívnych a súdnych

konaní začatých po príchode žalobkýň na územie Slovenskej republiky (až po vydanie napadnutého
rozhodnutia), a to nasledovne:
„Po príchode na územie SR cudzinka A. B. XX.XX.XXXX pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného
zboru Humenné požiadala v mene svojom a v mene svojej maloletej dcéry J. B. o udelenie azylu aleboposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha
vojnový konflikt a tiež z dôvodu, že v RF bol jej manžel ako člen strany C. A. prenasledovaný za svoje
politické názory.

Za účelom zdôvodnenia jej žiadosti bol s ňou dňa 21.03.2022 vykonaný vstupný pohovor, počas
ktorého objasnila dôvody, kvôli ktorým bola nútená krajinu pôvodu opustiť a na území SR požiadať
o medzinárodnú ochranu. V súvislosti s tým poukázala na to, že jej manžel bol zakladajúcim členom
strany C. A. a kvôli svojim politickým aktivitám bol obvinený z vykonštruovanej ekonomickej trestnej
činnosti. Vzhľadom na hrozbu uväznenia sa celá rodina presídlila na Ukrajinu, avšak po vypuknutí

ozbrojeného konfliktu z tejto krajiny odišli na Slovensko a požiadali tu o medzinárodnú ochranu. Po
komplexnom posúdení jej žiadosti migračný úrad dospel k záveru, že menovaná a jej dcéra nespĺňajú
podmienky ustanovené v § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a preto im rozhodnutím číslo ČAS:
MU-PO-103-21/2022-Ž z 25.08.2022 azyl nebol udelený a zároveň im nebola poskytnutá ani doplnková
ochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podala menovaná opravný prostriedok na Krajský
súd v Bratislave, ktorý vzhľadom na to, že v rozhodnutí migračného úradu bola nesprávne ustálená

totožnosť osoby manžela menovanej, ktorej dôvody pre posúdenie medzinárodnej ochrany sú na neho
viazané, rozhodnutie migračného úradu rozsudkom 7SaZ/l 1/2022 z 05.01.2023 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
V novom konaní migračný úrad nedostatky v súvislosti so stotožnením manžela menovanej odstránil a
zaúčelomopätovnéhoposúdeniadôvodovjejžiadostisňouvykonaldňa17.05.2023doplňujúcipohovor.

Počas neho menovaná opätovne poukázala na problémy, ktoré mala v súvislosti s politickými aktivitami
manžela,akvôliktorýmbolinúteníkrajinupôvoduopustiť.Napodporusvojichtvrdenídoložiladokonania
ďalšie dôkazné prostriedky. Zo strany migračného úradu boli do konania zaistené aktuálne informácie o
krajine pôvodu menovanej, z ktorých bolo zrejmé, že v RF síce skutočne dochádza k prenasledovaniu
politických oponentov, avšak v prípade manžela menovanej sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo

o ekonomickú trestnú činnosť, bez akýchkoľvek súvislostí s § 8 zákona o azyle. Na základe uvedenej
skutočnosti menovanej a jej dcére rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-PO-103- 50/2022-Ž z
21.08.2023 opäť nebol udelený azyl a ani im nebola poskytnutá doplnková ochrana na území SR.
Aj proti tomuto rozhodnutiu podala menovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
správnu žalobu na Správny súd Bratislava, ktorý rozsudkom Sp. Zn. 13SaZ/7/2023-153 z 27.03.2024

rozhodnutie migračného úradu opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia
uvedeného rozhodnutia správny súd konštatoval nedostatočné posúdenie žiadosti manžela menovanej
a zároveň zaviazal migračný úrad v ďalšom konaní posúdiť, či v prípade menovanej a jej maloletej dcéry
nemôže ísť o prenasledovanie z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, teda rodine (ak by vo
veci manžela a otca boli preukázané politické dôvody prenasledovania).

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti pristúpil migračný úrad v zmysle rozsudku správneho súdu k
opätovnému posúdeniu prípadu menovanej. Za týmto účelom s ňou bol dňa 14.06.2024 vykonaný ďalší
doplňujúci pohovor, počas ktorého opätovne poukázala na to, z akého dôvodu bola nútená spoločne so
svojou maloletou dcérou krajinu pôvodu opustiť.
Ako počas pohovorov uviedla, z krajiny pôvodu vycestovala spolu s dcérou 25.07.2021 na Ukrajinu za

manželom, ktorý tam žil už od 14.02.2021, nakoľko v krajine pôvodu mal problémy so štátnymi orgánmi
kvôli svojim politickým aktivitám. V súvislosti s nimi uviedla, že jej manžel bol zakladajúcim členom
politickej strany C. A. s názvom Národná aliancia a od roku 2009 sa zúčastňoval protivládnych mítingov
a demonštrácií. Hoci do roku 2017 boli tieto mítingy legálne, od roku 2018-2019 ruský režim začal
prenasledovať a zatýkať účastníkov protivládnych demonštrácií, pričom práve od tejto doby začal mať

aj jej manžel problémy.
V roku 2019 manžel menovanej začal často cestovať do mesta Pyatigorsk, kvôli prebiehajúcemu
trestnému konaniu, o ktorom vedela iba toľko, že v rámci neho mal manžel vystupovať iba v pozícii
svedka. Neskôr, v októbri 2020, prišli do ich bytu policajti, vykonali domovú prehliadku, pričom im
zaistili 30 000 dolárov, s tým že sa jedná o falzifikáty. Okrem peňazí zaistili aj manželov počítač, v

ktorom mal uložené informácie týkajúce sa jeho politickej činnosti. Dňa 04.02.2021 v neprítomnosti
manžela prišli do ich bytu dvaja neznámi muži, ktorí sa predstavili ako policajti. V byte sa v tom čase
nachádzala menovaná, jej deti a matka, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti. Neznámi muži sa
formou vyhrážok snažili od nej zistiť, kde sa jej manžel, ktorý im mal dlhovať peniaze, zdržiava. Následne
menovanú a jej matku niekoľkokrát telefonicky kontaktovali neznáme osoby so zjavne čečenským

prízvukom, ktoré sa tiež vypytovali na jej manžela. Podľa menovanej všetky tieto udalosti úzko súviseli
práve s manželovou politickou angažovanosťou. Z obavy o svoju bezpečnosť sa aj s deťmi a matkou
presťahovala do synovho bytu, pričom manžel odišiel z RF na Ukrajinu. Po tom, ako jej syn ukončil
štúdium na konzervatóriu, z obavy o bezpečnosť kvôli manželovej protivládnej činnosti odišla celá rodinaza ním na Ukrajinu. Keď na Ukrajine vypukol ozbrojený konflikt, pricestovali na územie SR, kde aj z
dôvodu vojnového konfliktu požiadala v mene svojom a svojej dcéry o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti
neuviedla.“

3. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný uviedol, že z výpovede
žalobkyne 1/ je zrejmé, že dôvody svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu zakladá na problémoch
svojho manžela, ktoré podľa nej súviseli s jeho politickými aktivitami, ako zakladajúceho člena politickej
strany C. A. a protirežimovým postojom, pričom tieto v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňovali

život celej rodiny. Konštatoval, že žalobkyňa 1/ do konania opätovne predložila dôkazné prostriedky,
potvrdzujúce, že jej manžel bol zakladajúcim členom strany C. A. a tiež hnutia „Vpred Rusko“,
pričom súčasťou predložených dôkazných prostriedkov boli aj listy Generálnej prokuratúry, ktoré mali
potvrdiť prebiehajúce trestné konanie voči jej manželovi v krajine pôvodu. Ďalej konštatoval aj to, že
z jeho strany boli do konania zabezpečené aktuálne informácie o Ruskej federácii, ktoré tentokrát
detailnejšie potvrdzovali, že ruské štátne orgány vedú vo viacerých prípadoch voči politickým oponentom

vykonštruované procesy tak, ako to manžel žalobkyne 1/ opísal vo svojom prípade, len v konaní na
podporu svojich tvrdení doložil dostatočné množstvo dôkazných prostriedkov, potvrdzujúcich, že sa
v krajine pôvodu kvôli svojim politickým aktivitám stal obeťou vykonštruovaného trestného stíhania.
Tvrdil, že na základe uvedenej skutočnosti dospel k záveru, že v prípade návratu do krajiny pôvodu
by mohol manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/ čeliť hrozbe prenasledovania v zmysle § 2 písm.

d) zákona o azyle, a preto mu rozhodnutím ČAS: MU-PO-102-79/2022-Ž z 29.05.2024 bol udelený
azyl podľa § 8 písm. a) zákona o azyle z politických dôvodov. Ďalej mal za to, že aj keď v prípade
manžela žalobkyne 1/ boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, tak v prípade žalobkyne
1/ ich posudzoval individuálne, v závislosti na miere ohrozenia jej bezpečnosti počas pobytu v krajine
pôvodu. Poukázal na to, že z výpovedí žalobkyne 1/ je však zrejmé, že v krajine pôvodu nebola členkou

žiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne aktivity a v priebehu konania neuviedla žiadne indície, na
základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by jej kvôli manželovým aktivitám mohol niekto nejaký
politický názor pripisovať. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa 1/ v krajine pôvodu nikdy nebola trestne
stíhaná, ani väznená a so štátnymi orgánmi nemala nikdy žiadne problémy – mal teda za to, že v prípade
žalobkyne 1/ možno prenasledovanie z politických dôvodov vylúčiť. Následne uviedol aj to, že vzhľadom

na to, že v priebehu konania žalobkyňa 1/ žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v krajine pôvodu
mala akékoľvek problémy kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu, tak vylúčil aj prenasledovanie z
náboženských dôvodov. Čo sa týka možného prenasledovania žalobkyne 1/ z dôvodu príslušnosti k
určitej sociálnej skupine (k rodine) uviedol, že v prípade sociálnej skupiny by malo ísť o prenasledovanie
z iných dôvodov, ako sú azylovo relevantné dôvody (národnostné, rasové, náboženské alebo politické),

napr. sexuálna orientácia – bol toho názoru, že tak je tomu aj v prípade žalobkýň, kde síce bolo
preukázané politické prenasledovanie jedného z členov rodiny (manžela/otca), ale neboli preukázané
osobitnécharakteristickéčrtyrodiny,nazákladektorýchbybolomožnétakútorodinuzaradiťdosociálnej
skupiny. Mal za to, že v ich prípade absentujú vrodené a nemenné charakteristické črty, ktorých by sa
nemohli zriecť, nakoľko bežná rodina nie je nemenný charakteristický prvok a v priebehu rokov sa vyvíja

a môže sa meniť. Dospel k záveru, že ani tentokrát nebolo objektívne preukázané, že by žalobkyne boli
alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohli byť prenasledované z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto im azyl neudelil.

4. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle
žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že v prípade žalobkýň neboli naplnené dôvody pre udelenie
azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či žalobkyne spĺňajú podmienky pre poskytnutie
doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by
boli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym

bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie
alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Uviedol, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej
ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla

čeliť minimálne jednému z troch uvedených kritérií vážneho bezprávia. Konštatoval, že pre objektívne
posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu si zabezpečil
aktuálne informácie o situácii v Ruskej federácii so zameraním na Moskovskú oblasť odkiaľ žalobkyne
pochádzajú. Tvrdil, že napriek tomu, že Ruská federácia si naďalej zachováva možnosť udelenia trestusmrti, nový zákonník z roku 1996, ktorý vstúpil do platnosti hneď po tom, ako sa Ruská federácia
stala členským štátom Rady Európy, výrazne znížil počet trestných činov, za ktoré možno trest smrti
udeliť. Konštatoval, že zatiaľ čo článok 66 Trestného zákona zakazuje trest smrti za trestný čin v štádiu

pokusu, článok 59 umožňuje trest smrti za obzvlášť závažné trestné činy „pokusy o zabitie“ - tieto
„pokusy o zabitie“ môžu predstavovať kategóriu pokusov, pri ktorých je spáchanie určitých trestných
činov s konečným zámerom poškodiť osobu alebo život určitých osôb za ktoré možno udeliť trest
smrti. Tvrdil, že hoci trest smrti v Ruskej federácii nebol dosiaľ formálne zrušený, od roku 1996 platí
naň moratórium a preto sa nevykonáva. Ďalej uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne 1/, že v

krajine pôvodu nespáchala žiaden trestný čin, nebola z ničoho obvinená, trestne stíhaná, ani väznená,
tak je toho názoru, že žalobkyniam v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia
z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu nehrozí. Poukázal taktiež na to, že z pohovoru so
žalobkyňou 1/ vyplynulo, že v Ruskej federácii nikdy nečelila mučeniu, krutému alebo neľudskému
zaobchádzaniu alebo trestu, ako ďalšej forme vážneho bezprávia a zároveň tam nevykonávala žiadnu
takú činnosť, ktorá by v prípade jej návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne orgány Ruskej federácie

k neprimeraným opatreniam voči jej osobe. Mal za to, že táto forma vážneho bezprávia žalobkyniam
nehrozíanizaodchodzkrajinypôvodu,nakoľkozRuskejfederácievycestovalilegálne,bezakýchkoľvek
problémov. Konštatoval, že okrem uvedeného v Ruskej federácii je zákonom stanovená sloboda pohybu
po krajine, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda toto právo pre určité skupiny
obmedzila. Bol teda toho názoru, že nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade návratu

žalobkýň do Ruskej federácie by sa stali objektom druhej formy vážneho bezprávia. Čo sa týka tretej
formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby
z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
tak konštatoval, že ani táto forma vážneho bezprávia v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu
im nehrozí. Tvrdil, že napriek tomu, že Ruská federácia vojensky napadla Ukrajinu, tak aktuálne v

Moskovskej oblasti Ruskej federácie, z ktorej rodina pochádza, neprebieha žiadny ozbrojený konflikt.
Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu neexistujú
žiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohli byť vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia
v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto im doplnkovú ochranu na území SR neposkytol.

5. K udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 20 ods. 2 a 5
zákona o azyle žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že manželovi žalobkyne 1/ a otcovi ich maloletej
dcéry (žalobkyňa 2/) bol udelený azyl v zmysle § 8 zákona o azyle, tak skúmal, či v konaní boli splnené
kritéria k udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny. Konštatoval, že podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o
azyle ministerstvo udelí azyl na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj

v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasil. Uviedol, že
vzhľadom na to, že manželovi žalobkyne 1/ (K. B., A. XX.XX.XXXX) bol rozhodnutím migračného úradu
ČAS: MU-PO-102-79/2022-Ž z 29.05.2024 udelený azyl v zmysle § 8 zákona o azyle, ich manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď odišiel z Ruskej federácie a manžel písomne súhlasil so zlúčením rodiny,
boli v prípade žalobkyne 1/ naplnené kritériá § 10 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Ďalej mal za to, že

keďže o medzinárodnú ochranu na území SR žalobkyňa 1/ požiadala aj v mene svojej maloletej dcéry
(žalobkyne 2/), bolo potrebné posúdiť, či aj v jej prípade možno pristúpiť k udeleniu azylu v zmysle §
10 ods. 1 písm. b) zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny. Tvrdil, že pri posudzovaní dôvodov žiadosti
žalobkyne 2/ vychádzal migračný úrad z § 2a zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo pri uplatňovaní
tohto zákona zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. V tejto súvislosti poukázal aj na Dohovor o právach

dieťaťa z roku 1989. Poukázal na § 10 ods. 1 písm. b) zákona o azyle a uzavrel, že vzhľadom na to,
že dcéra azylanta J. B. (žalobkyňa 2/) preukázateľne kritérium veku splnila, tak pristúpil aj v jej prípade
k udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny.

6. Záverom žalovaný konštatoval, že za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobkyne 1/ boli

využité informácie z jeho databázy ku krajine pôvodu Rusko č. p.: MU-ODZS-2022/000360-008 z
30.5.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000360-002 z 16.05.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000360-023 z
23.11.2022, č. p.: MU-ODZS-2023/000261-010 z 24.05.2023, č. p.: MU-ODZS-2023/000261-014 z
12.06.2023, č. p.: MU-ODZS-2023/000261-016 z 21.06.2023, č. p.: MU-ODZS-2024/000197-009 z
03.04.2024.

II.
Žaloba7. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 01.10.2024 sa žalobkyne v zákonom
stanovenej lehote domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti výroku 1. a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne
posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

8. V úvode správnej žaloby žalobkyne poukázali na priebeh vstupného pohovoru vykonaného so

žalobkyňou 1/ a na dôvody ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to nasledovne:
„Dňa 21.03.2022 bol so žalobkyňou v 1. rade za účelom objasnenia a zdôvodnenia jej žiadosti o
medzinárodnú ochranu vykonaný vstupný pohovor. Počas pohovoru uviedla, že dôvody svojej žiadosti
o medzinárodnú ochranu opiera o prenasledovanie jej manžela, K. B., ako aj celej rodiny v Rusku.
Poukázala na to, že sa nemôžu do domovskej krajiny vrátiť, lebo by to bolo pre nich nebezpečné.
Manžel a otec žalobkýň (ďalej len p. B.) bol totiž v ich domovskej krajine politicky aktívny, bol jeden zo

zakladateľov politickej strany Alexeja Navaľného Národná aliancia, zúčastňoval sa mnohých protestov, a
totakvRusku,akoajnaUkrajine.Odroku2018-2019začalozostranyruskýchorgánovprenasledovanie
osôb, ktoré sa týchto akcií zúčastňovali. V roku 2019 začali problémy aj v rodine žalobkýň. Nakoľko v
Rusku existuje kamerový systém na rozoznávanie tvári, je pre ruské štátne orgány veľmi jednoduché
zistiť totožnosť ľudí, zúčastňujúcich sa protestov. Žalobkyňa v 1. rade už počas vstupného pohovoru

poukázala na skutočnosť, že prívrženci politickej opozície bývajú v Rusku následne prenasledovaní
a obvinení z vymyslených trestných činov, ktoré sa vyšetrujú bez rešpektovania zásady dodržiavania
ľudských práv a vytvárajú v Rusku atmosféru zastrašovania a strachu. Od roku 2019 začali p. B.
prenasledovať policajti severokaukazského federálneho okruhu. Do marca 2021 vystupoval p. B. ako
svedok v trestnom konaní. Vyšetrovateľ však v istom momente začal od p. B. pýtať úplatok s vyhrážkou,

že ak nezaplatí, bude mať problém. Vyhrážali sa mu desaťročným väzením s tým, že v ruskej spoločnosti
nie je miesto pre človeka, ktorý je proti L.. L. B. v súvislosti s tým napísal oznámenie nadriadenému
vyšetrovateľa. V októbri 2020 prišli do bytu rodiny B. policajti a urobili prehliadku, pri ktorej bez
vysvetlenia vzali z trezora 30 000 USD. Žalobkyňa v 1. rade sa so synom v danej veci obrátila aj na súd,
ale bezvýsledne. V byte rodiny B. sa bez prítomnosti p. B. odohral dňa 04.02.2021 aj incident vlámania.

Ľudia, ktorých rodina nepoznala, sa pokúsili vstúpiť do ich moskovského bytu spolu s kuriérom, ktorý im
doručil potraviny, pričom ukázali svoje čečenské policajné preukazy. A. M., matka žalobkyne v 1. rade,
dokázala zabuchnúť železné dvere a nepustiť týchto ľudí do bytu. Začali hlasno kričať a dožadovali sa
otvorenia dverí, pokúsili sa ich vylomiť a vyhrážali sa zabitím všetkým, ktorí boli v tej chvíli v byte (v byte
boli žalobkyne, syn žalobkyne v 1. rade C. a matka žalobkyne v 1. rade A. M.). Povedali, že pre rodinu

B. všetko končí. Následne žalobkyňa v 1. rade, ako aj jej matka, dostávali telefonáty s vyhrážkami s tým,
že budú mať veľké problémy. Rodine nebola zo strany štátnych orgánov poskytnutá žiadna ochrana.
Vo februári 2021 bola rodina z dôvodu strachu nútená sa presťahovať do iného bytu. V tom období
už odišiel p. B. z dôvodu strachu zo zatknutia na Ukrajinu. Po ďalších vyhrážkach a predvolaniach zo
strany polície bola celá rodina nútená opustiť domovskú krajinu a odišla na N., kde už žil p. B.. Pri

prekračovaní slovenských hraníc zistili, že piatigorská polícia na základe súdneho rozhodnutia dala p.
B. hľadať Interpolom. Ako uviedla počas vstupného pohovoru žalobkyňa v 1. rade, návrat rodiny na
územie Ruska je nemožný a nebezpečný (nie len pre p. B.). Poukázala taktiež na to, že aj ona, aj jej syn
vyjadrovali svoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach, na to, že je vyjadrovanie takéhoto
názoru trestným činom a aj na to, že každý, kto útok Ruska na Ukrajinu nazýva vojnou, bude trestne

postihnuteľný a takýmto osobám hrozí trest odňatia slobody do výšky 15 rokov.“

9. Žalobkyne mali za to, že sa v ich prípade poskytujú dva azylovo relevantné dôvody, a to jednak
prenasledovanie v ich domovskej krajine z dôvodov zastávania určitých politických názorov, ako aj z
dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Boli toho názoru, že to vyplýva tak z administratívneho

spisu, ako aj z predchádzajúcich rozsudkov súdov v ich veci. Ďalej poukázali na skutočnosť, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané po tom, keď žalovaný pánovi B. udelil azyl z politických dôvodov.
Konštatovali, že správny orgán totiž nakoniec správne ustálil totožnosť žiadateľa o azyl pána B., ako
aj bolo vylúčené, že krajinu opustil z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Tvrdili, že ich žiadosť
o udelenie azylu bola odvodená práve od rozsiahlych opozičných politických aktivít pána B., a teda

z politických dôvodov, a preto posúdenie ich žiadosti záviselo od správneho stotožnenia osoby pána
B. a je podstatné taktiež pre správne posúdenie opodstatnenosti ich obáv z prenasledovania. Boli
toho názoru, že vzhľadom na to, že žalovaný rozhodol tak, že pánovi B. udelil azyl z politických
dôvodov, tak odôvodnenosť ich obáv z prenasledovania je nespochybniteľná. Opätovne poukázaliaj na zásadu materiálnej pravdy, na ktorú upozornil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn.
7SaZ/11/2022 zo dňa 25.08.2023. Ďalej poukázali na to, že žalovaný vo svojom druhom rozhodnutí
zo dňa 21.08.2023 v ich veci vylúčil súvislosť medzi politickou angažovanosťou pána B. a problémami

rodiny, ktoré uviedli ako dôvod svojej žiadosti, t. j. že by z dôvodu politickej angažovanosti pána B.
bola negatívne ovplyvnená a prenasledovaná celá rodina - žalovaný však vtedy vychádzal z toho, že
pán B. opustil Rusko z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu, nie z politických dôvodov, pričom
uvedenýskutkovýstavužvčasevydanianapadnutéhorozhodnutianeplatilažalovanýzuvedenéhoteda
nemohol vychádzať. Tvrdili, že zo vstupného pohovoru vyplýva, že rozsiahle a už aj preukázané politické

aktivity pána B. ovplyvňovali život celej ich rodiny, pričom informácie, ktoré si žalovaný zaobstaral
do konania potvrdzujú, že v Rusku dochádza voči politickej opozícii k vykonštruovaným procesom a
pán B. sa už aj stal obeťou vykonštruovaného trestného stíhania, čo v napadnutom rozhodnutí uznal
aj sám žalovaný, ktorý však napriek tomu dospel k nelogickému a ničím nepodloženému záveru, že
neexistujú žiadne indície, na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že by im mohol v domovskej
krajine niekto nejaký politický názor pripisovať, a teda, že by aj im hrozilo prenasledovanie z politických

dôvodov. Uviedli, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťami
na ktoré poukazovali, a to na neposkytnutie ochrany voči vtrhnutiu do ich bytu v Moskve, taktiež na
vyhrážky fyzickej likvidácie, ktoré im boli oznamované. Konštatovali, že predložili do konania dôkazy,
preukazujúce, že sa obrátili na štátne orgány v ich domovskej krajine ohľadom vyhrážok ich rodine, ktoré
im neposkytli ochranu, avšak žalovaný napriek tomu dospel k záveru, že neuviedli žiadne indície, na

základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že by im v súvislosti s politickými aktivitami pána B. hrozilo
v Rusku prenasledovanie. Ďalej tvrdili, že žalovaný vôbec nezohľadnil, že situácia v ich domovskej
krajine je skutočne nepriaznivá nie len pre príslušníkov opozície, ale aj pre ich rodinných príslušníkov.
V tejto súvislosti uviedli, že Rusko už nie je od 16.09.2022 členom Rady Európy a zmluvnou stranou
Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom z informácií o krajine ich pôvodu, ktoré sú aj súčasťou

administratívneho spisu, vyplýva, že dochádza k porušovaniu práva na spravodlivý proces, zásahom
výkonnej moci do súdnictva, ukladaniu neprimeraných trestov obvineným z trestných činov, početným
svojvoľným zatknutiam, vykonštruovaným procesom voči politickej opozícii, ako aj to, že je v Rusku
nainštalovaný systém na rozpoznávanie tvárí. Konštatovali, že podľa správy Rady EÚ a Európskej
rady zo 04.03.2022 kroky Ruska predstavujú také porušenie medzinárodného práva a medzinárodných

dohôd, že to odôvodňuje rozhodnutie niekoľkých členských štátov nespracovať žiadosti o spoluprácu v
trestných veciach predložených Ruskom a Bieloruskom. Tvrdili, že s tým, že vyjadrovali svoj nesúhlas s
vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach, čo môže byť zo strany ruských štátnych orgánom jednoznačne
vnímané ako prejav politických názorov, a čo zároveň môže viesť k ich trestnému stíhaniu, sa žalovaný
v napadnutom rozhodnutí taktiež nevysporiadal a pritom z obsahu administratívneho spisu, konkrétne

napríkladzpolytematickejsprávyokrajineichpôvoduzodňa23.11.2022(str.19až24)vyplýva,žeruské
orgány monitorujú sociálne siete za účelom „ochrany suverenity a národných záujmov Ruska" a konanie,
akého sa dopustili (žalobkyňa 1/) trestajú. Konštatovali, že pokiaľ ruské štátne orgány pátrajú po pánovi
B.prostredníctvomInterpolu,vsúladesinformáciamiostaveprávnehosystémuvRusku,akoajvsúlade
s už prežitým konaním voči ich osobám, tak považujú za preukázané, že im v domovskej krajine hrozí

prenasledovanie tak, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. Poukázali taktiež na to, že na možnosť ich
prenasledovania v Rusku z dôvodu imputovaných politických názorov upozornil žalovaného aj Krajský
súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 7SaZ/11/2022 zo dňa 05.01.2023, ktorý uvádza, že „nemusí byť
podstatným, či manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/, alebo samotné žalobkyne boli politicky aktívne.
Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí byť

nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci
(kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod.
V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory
(verejne, výslovne)." Ďalej poukázali na to, že žalovaný nijako v priebehu administratívneho konania
nespochybnil dôveryhodnosť ich výpovede. Ďalej mali za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí

nevysporiadal s azylovým príbehom (žalobkyne 1/), a to aj vzhľadom na rozsiahle informácie o aktuálnej
bezpečnostnej a politickej situácii v Ruskej federácii, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Boli
toho názoru, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný situáciu v ich domovskej krajine
nezohľadnil,pričomžalovanýneodôvodnilanito,čivsúladesprincípomdôkaznéhobremenaprimeranej
pravdepodobnosti možno v súlade s udalosťami, ktoré sa stali ich rodine pred opustením Ruska, vylúčiť,

že tie nemali spoločného menovateľa, a to zameranie sa ruských štátnych orgánov na celú rodinu v
súvislosti s opozičnou politickou aktivitou pána B.. Konštatovali, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
len stroho, a nie v súlade s obsahom administratívneho spisu, poznamenal, že žalobkyňa 1/ v priebehu
konania neuviedla žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by jej mohol byťpripisovaný nejaký politický názor. Mali však za to, že v priebehu konania boli správnemu orgánu tvrdené
práve opačné skutočnosti, a pokiaľ bolo správnym orgánom ustálené, že pán B. bol politicky opozične
aktívny, mali byť aj vyhrážky, smerované celej ich rodine vyhodnotené ako také, ktoré súviseli s jeho

politickou aktivitou a vykonštruovaným trestným stíhaním, pričom tieto vyhrážky boli adresované nie len
pánovi B., ale aj celej jeho rodine. Boli taktiež toho názoru, že žalovaný nedodržal v administratívnom
konaní ani zásadu „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" („benefit
of doubt"). V tejto súvislosti poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015 a sp. zn.10Sžak/14/2019. Podľa ich názoru z administratívneho

spisu jednoznačne vyplýva možnosť ich prenasledovania z politických dôvodov, či ako uvádza Správny
súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 13Saz/9/2023 zo dňa 10.04.2024, v ich prípade prichádza do
úvahy aj taký výklad zákona o azyle, podľa ktorého majú v krajine pôvodu opodstatnené obavy z
prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a to k rodine. Poukázali na to, že
podľausmerneniaEASO(EuropeanAsylumSupportOffice),týkajúcehosapríslušnostikurčitejsociálnej
skupine, článok 10 ods. 1 písm. d) kvalifikačnej smernice vymedzuje určitú sociálnu skupinu na základe

dvoch kumulatívnych prvkov, a to spoločnej charakteristiky a jednoznačnej identity, pričom uvádza aj
neúplný zoznam príkladov spoločných charakteristík, medzi ktoré radí aj príbuzenské väzby, ktoré môžu
byť vnímané ako prirodzená charakteristika (napr. rodina, do ktorej sa narodíte) alebo spoločný pôvod,
ktorý sa nemôže zmeniť (napr. z dôvodu manželstva). Podľa ich názoru už len v zmysle uvedeného je
zrejmé, že žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol,

že v ich prípade absentujú vrodené a nemenné charakteristické črty, ktorých by sa nemohli zriecť.
Tvrdili, že následne žalovaný ďalej ani neposudzoval možnosť ich prenasledovania ako príslušníčok
určitej sociálnej skupiny, keďže bol naplnený aj súdom udávaný predpoklad, že boli preukázané tvrdené
politické dôvody prenasledovania pána B.. Konštatovali, že je zrejmé, že rodina pána B. nemôže byť už
len z dôvodu udelenia azylu z politických dôvodov pánovi B. „bežnou rodinou", ktorej by v krajine pôvodu

nehrozilo prenasledovanie - v prípade posudzovania príslušnosti k určitej sociálnej skupine je totiž
nevyhnutné vychádzať z relevantných a aktuálnych informácií o krajine pôvodu. Boli však toho názoru,
že by im mal byť udelený azyl z politických dôvodov, nakoľko, aj keď v ich prípade existuje aj možnosť
prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine, ako je uvedené v usmernení EASO, pokiaľ
je čin prenasledovania možné jednoznačne spojiť s jedným z iných dôvodov vyplývajúcich z Dohovoru,

nie je potrebné analyzovať možnosť uplatnenia kritérií príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Opätovne
poukázali na záver rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/11/2022 zo dňa 05.01.2023, ktorý
uviedol, že „vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa žalovanému nepodarí preukázať, je žalovaný povinný
dôsledne aplikovať právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžak/14/2019,
teda ak „...správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to takto nebolo alebo nemohlo v budúcnosti

byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácií dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech
žiadateľa o azyl." Ďalej uviedli, že žalobu podali aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci - žalovaný do správneho konania totiž
vôbec nezaobstaral informácie o krajine ich pôvodu, ktoré by sa týkali možného prenasledovania
rodinných príslušníkov politických oponentov v Rusku, prípadne dokonca rodinných príslušníkov osôb s

udeleným politickým azylom. Tvrdili, že im nie je teda zrejmé, ako mohol za týchto okolností žalovaný ich
prenasledovanie vylúčiť. Mali za to, že žalovaný nedodržal niekoľko zásad azylového konania (zásadu
materiálnej pravdy, zásadu „benefit of doubt" či preukázanie opaku tvrdení) a jeho rozhodnutie je preto
nezákonné. Poukázali taktiež na správu britského Home Office s originálnym názvom „Country Policy
and Information Note. Russia: Critics and opponents of the government", ktorá sa, okrem iného, zaoberá

aj prenasledovaním rodinných príslušníkov či spolupracovníkov politickej opozície. Ďalej poukázali aj
na to, že dňa 05.02.2021 pán B. napísal „Vyhlásenie o vyhrážkach smrťou" Vyšetrovaciemu výboru
Ruskej federácie o udalosti útoku banditov na byt ich rodiny a o vyhrážkach im smrťou - ruské úrady
však nereagovali, ani jeden člen rodiny nebol vyzvaný dostaviť sa na Vyšetrovací výbor prinajmenšom
na výsluch a zo strany úradov neprichádzala žiadna pomoc. Mali za to, že útok banditov na ich byt

bol vykonaný na pokyn ruských úradov, pričom po útoku banditov a vyhrážkach smrťou boli nútení
presťahovať sa do iného bytu a tento byt predať kvôli tomu, že sa na dvore ich domu často objavovali
podozriví ľudia a zjavne ich sledovali. Ďalej tvrdili, že začiatkom roka 2021 ruské úrady stále uplatňovali
stratégiu „vytláčania" politických oponentov a členov ich rodín z krajiny prostredníctvom otvorených
hrozieb, pričom o niečo neskôr, po návrate C. A. do Ruska v januári 2021 a masových protestoch v

Moskve,ktorýchsazúčastnilidesaťtisíceľudí,začalibyťväznenívšetcidisidenti,ktoríotvorenenamietali
proti Putinovej politike. Konštatovali, že treba tiež vziať do úvahy, že pred útokom na ich byt ruské úrady
v októbri 2020 prehľadali byt B. a nezákonne im zhabali 30-tisíc amerických dolárov v hotovosti, pričom
zaistenie odôvodnili tým, že boli peniaze údajne falošné - no ani po tom, čo vyšetrovanie dospelo kpravosti peňazí, tieto im nevrátili a ani jedna zo sťažností na Vyšetrovací výbor alebo súd nepomohli
vrátiť tieto peniaze ich rodine. Žalobkyne nariadenie pojednávania nepožadovali.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkýň podaním zo dňa 30.10.2024. Uviedol, že po preskúmaní

a zohľadnení dôvodov, ktoré sa týkajú žalobkýň má za to, že tieto nepreukazujú opodstatnené obavy
z prenasledovania. Konštatoval, že žalobkyňa 1/ vo výpovediach opakovane uvádza, že ona sama
nebola členkou žiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne politické aktivity, nikdy nebola trestne stíhaná,
ani väznená a so štátnymi orgánmi nemala nikdy žiadne problémy, pričom z výpovedí žalobkyne 1/
jasne vyplýva, že dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu zakladá na problémoch svojho manžela,
ktoré mali súvisieť s jeho politickými aktivitami a ktoré mali mať negatívny dopad na život rodiny,

odvolávajúc sa na niekoľko incidentov, ktoré žalobkyňa 1/ vo výpovediach opisuje, a to konkrétne :
1) prehliadka bytu policajtami a zabavenie manželovho počítača a telefónu v januári 2020; 2) druhá
prehliadka bytu kedy nebolo nič zabavené v januári 2021 3) zhabanie obnosu vo výške 30.000 dolárov
na posúdenie ich pravosti počas druhej prehliadky bytu policajtami v októbri 2020; 4) v neprítomnosti
manžela návšteva osôb s čečenským prízvukom, ktorí sa legitimovali čečenskými policajnými preukazmi

a ktorí sa formou vyhrážok snažili od nej zistiť, kde sa jej manžel nachádza, ktorý im mal dlhovať
peniaze; 5) následné telefonické obťažovanie žalobkyne 1/ a jej matky osobami s čečenským prízvukom,
ktoré sa tiež vypytovali na jej manžela. V súvislosti s uvedenými udalosťami poukázal na nasledujúce
rozpory vo výpovediach žalobkyne 1/, najmä pokiaľ ide o udalosť číslo 4), kedy žalobkyňa 1/ počas
pohovoru z 22.03.2022 vypovedala, že dňa 04.01.2021 boli u nich doma dvaja muži vyššieho vzrastu,

vyzerajúci ako Čečeni, vyhrážali sa im a kričali, že im muž dlhuje nejaké peniaze – konštatoval, že
žalobkyňa 1/ uviedla, že tieto osoby ukazovali preukazy čečenskej polície avšak následne dodala, že to
bolo ďaleko, takže tie preukazy nevidela (str. 30 administratívneho spisu ČAS: MU-PO-103/2022-Ž); v
doplňujúcich dôkazoch ktoré žalobkyňa 1/ predložila pri pohovore zo dňa 14.06.2024 sa však uvádza, že
„zrejme“ z iniciatívy vyšetrovateľa O. a jeho vodcov bol zorganizovaný útok banditov na byt rodiny B., aby

„zastrašili“ K. B., pričom malo ísť o skupinu ľudí čečenského vzhľadu, niektorí v čečenských uniformách,
ktorí sa pokúsili dostať do bytu, čo sa im však nepodarilo, policajné preukazy ukázali prostredníctvom
videovrátnika a vyhrážali sa, že ak im dvere bytu nebudú otvorené, tieto vylomia a zabijú obyvateľov v
tom čase prítomných v byte, ktorými boli A. M., A. B., J. B. a C. B. - avšak po tom, ako im títo oznámili
že volajú moskovskú políciu, Čečeni sa vzdialili. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tieto udalosti

svojou intenzitou a charakterom nepredstavujú konanie, ktoré možno považovať za prenasledovanie
podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Ďalej uviedol, že aj keď podľa žalobkyne 1/ spomínané udalosti
súviseli s politickou angažovanosťou manžela, žalobkyňa 1/ nijakým spôsobom nepreukázala, že by
bol jej osobe pripisovaný akýkoľvek politický názor, postoj, či presvedčenie práve v dôsledku politických
aktivít jej manžela. Konštatoval, že z výpovedí žalobkyne 1/ ďalej vyplýva, že aj po odchode manžela

z Ruskej federáciu na Ukrajinu, táto zostala ešte niekoľko mesiacov v krajine pôvodu, čo nepreukazuje
opodstatnenosť jej obáv, vezmúc do úvahy reálne riziko z prenasledovania, ktorému, ako tvrdí, mala byť
v tom čase vystavená. Tvrdil, že počas pohovoru žalobkyňa 1/ uviedla, že spolu s manželom pochopili,
že musia krajinu pôvodu opustiť, avšak z krajiny pôvodu vycestovala spolu s dcérou až po piatich
mesiacochododchodumanželanaUkrajinudňa25.07.2021,ktorýtambolužod14.02.2021-žalobkyne

opustili Ruskú federáciu bez problémov a legálne. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkýň,
že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil nepriaznivý charakter situácie v krajine pôvodu aj pre rodinných
príslušníkov členov opozície. Tvrdil, že posudzoval žiadosť žalobkyne 1/ v zmysle zákona o azyle,
pričom podkladom pre zistenie skutkového stavu boli nielen výpovede žalobkyne 1/, ale aj relevantné
informácie o krajine pôvodu doplnené aktuálnou polytematickou správou o krajine Ruská federácia č. p.

MU-ODZS-2024/000197-009z03.04.2024,ktoréposkytujúdostatočnýpočetinformáciíokrajinepôvodu
(detailný zoznam je uvedený na str. č. 8 napadnutého rozhodnutia). Tvrdil, že z dostupných informácií
o krajine pôvodu nevyplýva, že akty prenasledovania zo strany štátu hrozia aj rodinným príslušníkom
opozične politicky aktívnej osoby. Ďalej konštatoval, že rovnako nesúhlasí s tvrdením žalobkyne 1/,
že sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa 1/, ako aj jej syn sa

vyjadrovali proti vojne na Ukrajine na sociálnych sieťach, čo môže byť zo strany ruských štátnych
orgánov jednoznačne vnímané ako prejav politických názorov, a čo zároveň môže viesť k ich trestnému
stíhaniu. Tvrdil, že dostupné informácie o krajine pôvodu síce uvádzajú, že „vláda monitorovala všetku
internetovú komunikáciu“ (zdroj: MZV USA, Správa o dodržiavaní ľudských práv v jednotlivých krajinách2021, Rusko, 12. apríl 2022, admin. spis str. 318), sociálne siete Facebook a Instagram sú však v
Ruskej federácii zakázané od 21. marca 2022, sociálna sieť Twitter (aktuálne X) je v Rusku rovnako
nedostupná od 4. marca 2022 (zdroj: TA3, Rusko zakázalo Facebook a Instagram, označilo ich za

extrémistické sociálne siete, 21. marec 2022, admin. spis str. 315-317) - zdroje zároveň uvádzajú, že
bežní občania, ktorí kritizovali vojenské napadnutie Ukrajiny Ruskom na fungujúcich aplikáciách, ako je
najmä populárna aplikácia Vkontakte (VK) a WhatsApp čelili sankciám prevažne vo forme peňažných
pokút (zdroje admin. spisu na str. 315-317). V súvislosti s námietkou žalobkýň, že ich prípad nesprávne
posúdil aj v súvislosti s príslušnosťou k sociálnej skupine, tak mal za to, že v napadnutom rozhodnutí

bola možnosť prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine riadne a dostatočne
posúdená.

11. Mal za to, že všetky skutočnosti boli na základe dostupných informácií dôkladne individuálne
posúdené a vyhodnotené. Tvrdil, že doplnil dokazovanie o obsahu listín predložených žalobkyňou 1/,
vykonal so žalobkyňou 1/ doplňujúci pohovor za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a

doplnil informácie o situácii v krajine pôvodu, ktoré nepreukázali reálne riziko prenasledovania, ktoré
by žalobkyniam hrozilo po návrate do krajiny pôvodu. Poukázal na to, že v administratívnom spise
sú založené polytematické správy o krajine Ruská federácia: č. p. MU-ODZS-2024/000197-009 z
03.04.2024 - správa, ktorá sa venuje aktuálnym otázkam prenasledovania prívržencov Navaľného a
prístupu štátnych orgánov Ruskej federácie k nim; č. p. MU-ODZS-2024/000197-023 z 23.11.2022,

ktorá poníma rovnaké otázky vo vzťahu k prívržencom Navaľného, ako aj otázky prípadných postihov
za opozičnú politickú angažovanosť osôb na sociálnych sieťach; č. p. MU- ODZS-2022/000360-008
z 30.05.2022, ktorá okrem iného obsahuje informácie o bezpečnostnej situácii v Ruskej federácii
a č. p. MU-ODZS-2022/000360-002 z 16.05.2022, ktorá obsahuje odpovede na otázky ohľadom
osoby K. B.. Bol toho názoru, že žalobkyne nespĺňajú podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo

objektívne preukázané, že by žalobkyne boli, alebo v prípade návratu mohli byť prenasledované z
rasových, národnostných, alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd
v zmysle § 8 zákona o azyle. Uviedol, že všetky námietky žalobkýň považuje za neopodstatnené,
pričom napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Žalobu navrhol ako nedôvodnú

zamietnuť. Nariadenie pojednávania nepožadoval.

IV.
Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa
môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných
orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1
sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

14. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide

o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).

15. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

16. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

18. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného,číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho
cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

19. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa
rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv
alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú

vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

20. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

21. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie
azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o

udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

22. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

23. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny
zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú
charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba
by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od

okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej
charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy
považované za trestné podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či

žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

25. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza
z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla

poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,
prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným
právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo
vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej
ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje

sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.26. Podľa bodu 36 kvalifikačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, rodinný
príslušníci sú už len z dôvodu svojho vzťahu k utečencovi obvykle zraniteľní, čo sa týka činov
prenasledovania, takým spôsobom, ktorý by mohol byť základom pre postavenie utečenca.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

27. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný
podľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti podľa §
206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,
preskúmal rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti a priebeh administratívneho konania, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri

svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia
rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4
SSP.

28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa
22.08.2024, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti výroku 1., v ktorom žalovaný žalobkyniam
neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.

29. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu

pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť
úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu
na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej
republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,
t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z

prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických
práv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie
poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá

veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko
a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo
vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre
prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia
existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o

azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d)
zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania
žiadostioazyl,tedaspravidlavdobebezprostrednenasledujúcejpoodchodezkrajinypôvodu(rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).

30. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.
71/1967Zb.(Správnyporiadok)mážalovanýlenvrozsahudôvodov,ktoréžiadateľvpriebehusprávneho
konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla
povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené
a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie
azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť
žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti

úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často
nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa
opodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne
rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnejochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech
žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej
ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani

nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do
jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v
jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany
však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle
ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so

zisteniamitýkajúcimisapolitickéhoprostrediavkrajinepôvodužiadateľa.Pokiaľideodôkaznébremeno,
to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať
jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej
žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré
vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej
ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci

medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v
prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané
skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd
žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím
na jeho presvedčenie, názory, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že

to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii
dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).

31. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie

azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v
ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania
za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť

do krajiny pôvodu.

32. Podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba, ktorá sa
nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a
národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých

politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu krajiny
pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie utečenca podľa
Ženevského dohovoru z roku 1951.

33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa 1/ požiadala v mene svojom

a v mene svojej maloletej dcéry (žalobkyne 2/) o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z
dôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojnový konflikt a tiež z dôvodu, že v Ruskej
federácii bol jej manžel ako člen strany C. A. prenasledovaný za svoje politické názory. Žalobkyňa
1/ dôvody predmetnej žiadosti opiera o prenasledovanie jej manžela K. B. (ďalej len pán B.“), ako aj
celej rodiny v Rusku. Poukázala na to, že sa nemôžu do domovskej krajiny vrátiť, lebo by to bolo pre

nich nebezpečné. Tvrdila, že pán B. bol totiž v ich domovskej krajine politicky aktívny, bol jeden zo
zakladateľov politickej strany Alexeja Navaľného Národná aliancia, zúčastňoval sa mnohých protestov,
a to tak v Rusku, ako aj na Ukrajine. Poukázala na to, že od roku 2018-2019 začalo zo strany ruských
orgánov prenasledovanie osôb, ktoré sa týchto akcií zúčastňovali, pričom v roku 2019 začali problémy aj
v ich rodine. Konštatovala, že nakoľko v Rusku existuje kamerový systém na rozoznávanie tvárí, je pre

ruské štátne orgány veľmi jednoduché zistiť totožnosť ľudí zúčastňujúcich sa protestov. Ďalej poukázala
na skutočnosť, že prívrženci politickej opozície bývajú v Rusku následne prenasledovaní a obvinení
z vymyslených trestných činov, ktoré sa vyšetrujú bez rešpektovania zásady dodržiavania ľudských
práv a vytvárajú v Rusku atmosféru zastrašovania a strachu. Uviedla, že od roku 2019 začali pána B.
prenasledovať policajti severokaukazského federálneho okruhu, pričom do marca 2021 vystupoval pán

B. ako svedok v trestnom konaní. Tvrdila, že vyšetrovateľ však v istom momente začal od pána B. pýtať
úplatok s vyhrážkou, že ak nezaplatí, bude mať problém - vyhrážali sa mu desaťročným väzením s tým,
že v ruskej spoločnosti nie je miesto pre človeka, ktorý je proti L.. Konštatovala, že pán B. v súvislosti s
tým napísal oznámenie nadriadenému vyšetrovateľa. Ďalej uviedla, že v októbri 2020 prišli do ich bytupolicajti a urobili prehliadku, pri ktorej bez vysvetlenia vzali z trezora 30 000 USD. Poukázala na to,
že sa so synom v danej veci obrátila aj na súd, ale bezvýsledne. Ďalej tvrdila, že v byte ich rodiny sa
bez prítomnosti pána B. odohral dňa 04.02.2021 aj incident vlámania. Spomínaný incident opísala tak,

že ľudia, ktorých jej rodina nepoznala, sa pokúsili vstúpiť do ich moskovského bytu spolu s kuriérom,
ktorý im doručil potraviny, pričom ukázali svoje čečenské policajné preukazy, no jej matka dokázala
zabuchnúť železné dvere a nepustiť týchto ľudí do bytu – následne títo ľudia začali hlasno kričať a
dožadovali sa otvorenia dverí, pokúsili sa ich vylomiť a vyhrážali sa zabitím všetkým, ktorí boli v tej chvíli
v byte, pričom povedali, že pre ich rodinu všetko končí (v byte boli obe žalobkyne, syn žalobkyne 1/

C. a matka žalobkyne 1/ A. M.). Ďalej uviedla, že následne dostávali telefonáty s vyhrážkami s tým,
že budú mať veľké problémy. Zdôraznila, že ich rodine nebola zo strany štátnych orgánov poskytnutá
žiadna ochrana. Tvrdila, že vo februári 2021 bola jej rodina z dôvodu strachu nútená sa presťahovať do
iného bytu, pričom v tom období už odišiel pán B. z dôvodu strachu zo zatknutia na Ukrajinu. Uviedla, že
po ďalších vyhrážkach a predvolaniach zo strany polície bola celá ich rodina nútená opustiť domovskú
krajinu a odísť na Ukrajinu, kde už žil pán B.. Poukázala taktiež na to, že pri prekračovaní slovenských

hraníc zistili, že piatigorská polícia na základe súdneho rozhodnutia dala pána B. hľadať Interpolom.
Mala za to, že návrat ich celej rodiny na územie Ruska je nemožný a nebezpečný. Poukázala taktiež
na to, že spolu so synom vyjadrovali svoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach a na to,
že vyjadrovanie takého názoru je v Rusku trestným činom – konštatovala, že každý, kto útok Ruska na
Ukrajinu nazýva vojnou, je v Rusku trestne postihnuteľný a takýmto osobám hrozí trest odňatia slobody

do výšky 15 rokov. Mala za to, že v ich prípade (jej a jej dcéry) existujú dva azylovo relevantné dôvody,
a to jednak prenasledovanie v ich domovskej krajine z dôvodov zastávania určitých politických názorov,
ako aj z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

34. Správny súd sa v prvom rade zameral na posúdenie dôveryhodnosti žalobkýň a ich azylového

príbehu.

35. Konanie o azyl je totiž osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný
podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu,
ktorý predostiera žalovanému závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si

žalovaný o žalobcovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania.

36. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa žalovaný posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov
a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich
tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žalobcu v priebehu

administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o
azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom
o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej
osoby.

37. Otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení je
zásadná. Pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí,
že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré
je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie
je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými

prostriedkami ako vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby
v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl
vyvracajú, spochybňujú alebo potvrdzujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1
Sža 10/2013).

38. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa
25.02.2020: „Je nepochybné, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu
dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.
Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom z ktorého je v azylovom konaní
nutné vychádzať.“

39. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho
procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti
ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciamio krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré
nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné
rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža

15/2008 zo dňa 19. augusta 2008).

40. Správny súd nevzhliadol v napadnutom rozhodnutí žiadne konštatovanie žalovaného, ktorým
by spochybňoval dôveryhodnosť žalobkýň a ich výpovede, pričom správny súd nedetegoval ani
žiadne zásadné rozpory vo výpovediach žalobkýň počas administratívneho konania (a to ani vo

vzťahu k predchádzajúcim výpovediam uskutočneným v predchádzajúcich súvisiacich konaniach – viď.
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/11/2022 zo dňa 05.01.2023 a rozsudok Správneho
súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/9/2023 zo dňa 10.04.2024). Čo sa týka poukázania žalovaného vo
vyjadrení k žalobe na rozpor vo výpovedi žalobkyne 1/ pokiaľ ide o udalosť číslo 4) (špecifikovaná v bode
10. tohto odôvodnenia), tak túto skutočnosť správny súd vyhodnotil ako nepatrnú nezrovnalosť, ktorá
v žiadnom prípade nemôže preukazovať jej nedôveryhodnosť. Správny súd má za to, že žalobkyne (v

podstate teda žalobkyňa 1/) boli vo svojich výpovediach po celý čas konzistentné (v rámci tohto, ako
aj v rámci predchádzajúcich súvisiacich konaní) a ich výpovede teda možno považovať za vierohodné.
V tejto súvislosti treba taktiež poznamenať, že žalovanému sa nepodarilo žiadnym spôsobom tieto ich
výpovede spochybniť (a aj keby nejaké nepatrné pochybnosti aj boli, tak tieto je nutné vykladať podľa
pravidla ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“).

41. Ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za
prenasledovanie, nie je možné na prípad žalobkýň aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej
podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je okrem iného existencia opodstatnených obáv z
prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Za prenasledovanie v zmysle § 8

zákona o azyle je možné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované
či prevádzané štátnou mocou.

42. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že na rozdiel od žalovaného, je toho názoru,
že v prípade žalobkýň spomínaný predpoklad na udelenie azylu (existencia opodstatnených obáv z

prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov) potvrdený bol, pričom žalobkyne
samotnú existenciu obáv z prenasledovania aj hodnoverným spôsobom osvedčili. Správny súd je taktiež
toho názoru, že žalobkyňami uvádzané obavy z prenasledovania a ich príbeh korešponduje s ich
tvrdeniami v tomto, ako aj v predchádzajúcich konaniach. Správny súd teda uveril azylovému príbehu
žalobkýň, a to najmä s poukazom na rozsiahle a preukázané politické aktivity pána B., ktoré ovplyvňovali

život celej ich rodiny. Správny súd má za to, že žalovaný si síce zaobstaral dostatočné informácie
vo vzťahu k súčasnej situácii v Rusku, no z nepochopiteľných príčin nevykonal riadne dokazovanie
a iba stroho poukázal na čísla polytematických správ z ktorých údajne vychádzal, bez toho, aby sa
nimi akokoľvek hlbšie zaoberal (absentuje relevantný výstup z nich). V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na to, že ak by sa nimi žalovaný dôsledne zaoberal, tak by zistil, že v Rusku dochádza

voči politickej opozícii k vykonštruovaným procesom, pričom sú prenasledované aj rodiny príslušníkov
opozície (žalovaný to síce v napadnutom rozhodnutí stroho konštatuje, no následne nelogicky uvádza,
že neexistujú žiadne indície na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že by žalobkyniam mohol
v Rusku niekto nejaký politický názor pripisovať). Je nesporné, že už aj pán B. (manžel žalobkyne
1/ a otec žalobkyne 2/) sa stal obeťou vykonštruovaného trestného stíhania v dôsledku čoho mu bol

napokon rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-102-79/2022-Ž zo dňa 29.05.2024 podľa § 8 písm. a)
zákona o azyle udelený azyl. K tvrdeniam žalovaného, že politické aktivity pána B. sa nevzťahujú na jeho
rodinu,správnysúduvádza,ženiejepodstatné,čisamotnéžalobkynebolipolitickyaktívne,pričomnieje
podstatnéaniichskutočnépoliticképresvedčenie.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenajmänabod
36 kvalifikačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, podľa ktorej „Rodinný príslušníci

sú už len z dôvodu svojho vzťahu k utečencovi obvykle zraniteľní, čo sa týka činov prenasledovania,
takým spôsobom, ktorý by mohol byť základom pre postavenie utečenca.“ – z uvedeného je teda
zrejmé, že rodinní príslušníci pána B., a teda aj samotné žalobkyne, sú už z dôvodu ich príbuzenského
vzťahu k pánovi B. (utečencovi, ktorému bol udelený politický azyl) spravidla vystavené prenasledovaniu
takým spôsobom, ktorý by mohol byť dôvodom na priznanie postavenia utečenca. Ďalej správny súd

konštatuje, že síce žalovaný má zásadne povinnosť posudzovať každú žiadosť o medzinárodnú ochranu
individuálne, no z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky však vyplýva, že pokiaľ
sa azylové dôvody žiadateľa (v tomto prípade žalobkýň) úplne odvodzujú od rodinného príslušníka (v
tomto prípade pána B.), tak úspešnosť žiadosti žalobkýň o medzinárodnú ochranu môže byť závislána úspechu žiadosti pána B., od ktorého žalobkyne svoje dôvody pre udelenie medzinárodnej ochrany
odvodzujú (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 4Azs 331/2020 – 62 zo
dňa 26.03.2021 – bod 15. a č. j. 7Azs 436/2019 -32 zo dňa 11.03.2021). Správny súd je teda toho

názoru, že riadne posúdenie odôvodnenosti obáv žalobkýň z prenasledovania je závislé a malo by
vychádzať z úspešnej žiadosti pána B. (bol mu udelený azyl z politických dôvodov), ako primárneho
nositeľa azylového príbehu – navyše nemožno neprihliadnuť ani na to, že samé žalobkyne čelili v Rusku
viacerým vyhrážkam zo strany rôznych subjektov s veľkou pravdepodobnosťou v spojitosti s politickou
aktivitou pána B. (na rozdiel od žalovaného je správny súd jednoznačne toho názoru, že opakované

vyhrážanie sa zabitím a zničením celej rodiny v spojení aj s pokusom o vlámanie sa do bytu svojou
intenzitou a charakterom predstavuje konanie, ktoré možno považovať za prenasledovanie podľa §
2 písm. d) zákona o azyle). V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že žalobkyňa 1/ vyjadrovala
svoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach, pričom v Rusku je vyjadrovanie takéhoto
názoru trestným činom (z polytematickej správy o Rusku zo dňa 23.11.2022 vyplýva, že ruské orgány
monitorujú sociálne siete za účelom „ochrany suverenity a národných záujmov Ruska“ a konanie akého

sa dopustila žalobkyňa 1/ trestajú), a teda aj z tohto dôvodu sú jej obavy z prenasledovania z dôvodov
zastávania určitých politických názorov opodstatnené - v tomto smere treba poukázať aj na skutočnosť,
že ruské štátne orgány pátrajú po pánovi B. prostredníctvom Interpolu. Všetky uvedené skutočnosti teda
svedčia o opodstatnenosti obáv žalobkýň z prenasledovania v Rusku z dôvodu imputovaných politických
názorov.

43. V týchto súvislostiach správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
SžoKS 102/06 „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré
musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne
brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností

uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej
sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených
dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru,
vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi
tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.

44. Správny súd má ďalej za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí absolútne žiadnym spôsobom
nezohľadnil to, že situácia v Rusku, a teda v krajine pôvodu žalobkýň, je značne nepriaznivá,
a to nielen pre príslušníkov opozície (pána B.), ale aj pre ich rodinných príslušníkov (žalobkyne)
– z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyne mali v Rusku problémy

s perzekúciou zo strany štátnej moci, pričom príslušné štátne orgány im žiadnu ochranu neposkytli
– napriek tomu, že rodina B. požiadala o pomoc štátne orgány Ruska (v súvislosti s opakovanými
vyhrážkami rôznych subjektov o likvidácii ich celej rodiny – či už vo forme psychickej alebo fyzickej), tak
ich žiadosti o pomoc boli ignorované. Správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že Rusko
už nie je od 16.09.2022 členom Rady Európy a ani zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských

právach, pričom z informácií o krajine pôvodu (príslušné polytematické správy, na ktoré napokon aspoň
odkázal žalovaný – no hlbšie sa nimi nezaoberal) vyplýva, že v Rusku dochádza k porušovaniu práva na
spravodlivý proces, zásahom výkonnej moci do súdnictva, ukladaniu neprimeraných trestov obvineným
z trestných činov, početným svojvoľným zatknutiam a vykonštruovaným procesom voči politickej opozícii
– uvedené napokon v zásade potvrdil aj sám žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktorým udelil pánovi

B. azyl z politických dôvodov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že z polytematických
správ o Rusku taktiež vyplýva, že v Rusku dochádza k závažným obmedzeniam slobody prejavu,
zhromažďovania a združovania v on-line a off-line priestore, pričom je tam nainštalovaný systém na
rozpoznávanie tvárí. Rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva zo dňa 11.10.2022 hovorí o systematickom
ničení organizácií občianskej spoločnosti či príslušníkov politickej opozície (samozrejme s dopadom na

ich rodiny) a o tom, že kritici vlády umierajú. Spomínaná Rada OSN pre ľudské práva vyjadrila taktiež
hlboké znepokojenie nad hromadným zatýkaním, detenciami a šikanovaním predstaviteľov občianskej
spoločnosti a zástupcov politickej opozície vrátane osôb pokojne protestujúcich proti zhoršovaniu
vlády práva v Rusku. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa teda možno dôvodne
domnievať, že Rusko už nie je právnym a demokratickým štátom – je teda nutné na tieto skutočnosti

pri posudzovaní žiadosti žalobkýň prihliadať, pričom správny súd opakovane poukazuje na pravidlo „v
prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“. Správny súd k tomuto konštatuje,
že je zrejmé, že žalovaný pri vypracovaní rozhodnutia v napadnutej časti ani poriadne nevychádzal
z obsahu administratívneho spisu.45. Keďže správny súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú existenciu opodstatnených obáv
žalobkýň z prenasledovania v krajine pôvodu z dôvodu imputovaných politických názorov, tak sa už

analyzovaním možnosti uplatnenia kritérií príslušnosti k určitej sociálnej skupine nezaoberal.

46. Správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že skutočnosť, že žalovaný udelil
žalobkyniam azyl na účel zlúčenia rodiny na dobu troch rokov, nezakladá žiadnu prekážku tomu, aby bol
žalobkyniam udelený azyl aj z iného dôvodu. Navyše v tomto smere treba poznamenať, že v prípade,

ak by žalovaný udelil žalobkyniam azyl z dôvodu imputovaných politických názorov, tak by im nesporne
poskytolväčšiumedzinárodnúochranuakovprípade,keďimudelilazylnaúčelzlúčeniarodinynakrátke
obdobie troch rokov, keď navyše stanovenie uvedeného obdobia len troch rokov žalovaný v napadnutom
rozhodnutí absolútne žiadnym spôsobom neodôvodnil.

47. Správny súd záverom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Brne č. k. 41Az/23/2022 – 120

v obdobnej veci.

48. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd rozhodnutie žalovaného č.
ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa 22.08.2024 v napadnutej časti (výroku 1.) podľa § 191 ods. 1 písm.
c), e), f) v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového

stavuapredôvod,žeskutkovýstav,ktorývzalžalovanýzazákladnapadnutéhorozhodnutia,jevrozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

49. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyniam, ktoré

boli v konaní úspešné v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).