Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723200008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2723200008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX, právne zastúpená
JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a otca: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, právne zastúpený JUDr. Agatou Džačovskou, advokátkou so
sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, o návrhu otca na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky
na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 17.1.2024 č.k.

SI-9P/1/2023-246 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú A. zo sumy 400 eur mesačne na sumu 320 eur mesačne počnúc dňom 03.01.2023 s
tým, že bežné výživné na maloletú sa zvyšuje zo sumy 300 eur na sumu 320 eur, ktorú je otec povinný
platiťvždydo15.dňavpríslušnomkalendárnommesiacivopredkrukámmatkybezpovinnostiprispievať
maloletej na tvorbu úspor.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03.01.2023 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške
500 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 9P/67/2020-62 zo dňa 02.06.2021.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. znížil výživné otca na maloletú A. zo sumy
400 eur na sumu 320 eur mesačne s účinnosťou od 03.01.2023, ktoré je otec povinný platiť tak, že
sumu 270 eur ako bežné výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky
a sumu 50 eur určenú na tvorbu úspor, je povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred
na osobitný účet maloletého dieťaťa, výrokom II. vo zvyšku zamietol návrh otca na zníženie výživného,
výrokom III. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, výrokom IV. vyslovil, že týmto mení rozsudok
Okresného súdu Skalica č.k. 9P/67/2020-62 zo dňa 02.06.2021 v časti bežného výživného na maloleté

dieťa a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 7, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, §
77 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, vecne tým, že otcov návrh na zníženie výživného posúdilako čiastočne dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec sa domáhal zníženia výživného na
sumu 200 eur ako bežné výživné od 01.01.2023, nakoľko od 01.09.2022 došlo k zmene jeho pomerov
takže nie je schopný platiť súdom určené výživné na maloletú vo výške 400 eur. Matka dňa 06.02.2023

podala vzájomný návrh na zvýšenie výživného na maloletú zo sumy 400 na sumu 450 eur mesačne
dôvodiac zvýšením nákladov na výživu maloletej v súvislosti s jej nástupom na strednú školu. Keďže
v danom konaní sa jedná o zmenu výživného, preto súd skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom
na maloletú rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 9P/67/2020-62 zo dňa 02.06.2021,

ktorým súd zvýšil výživné zo sumy 200 eur na 400 eur mesačne, ktoré sa otec zaviazal platiť tak, že
sumu 300 eur platí ako bežné výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a sumu 100 eur
určenú na tvorbu úspor vždy do 15. dňa vopred na osobitný účet maloletej. Zistil, že od tejto poslednej
úpravy uplynulo len dva a pol roka, za ktorý čas došlo k zmene pomerov na strane povinného otca aj na
strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá žiačkou základnej školy,
pričom v školskom roku 2023/2024 je žiačkou 2. ročníka Obchodnej akadémie v Senici. S prestupom

na vyšší stupeň štúdia jej vzrástli náklady jednak na vzdelávanie (t.j. školské pomôcky, doučovanie a
pod.) a jednak na jej starostlivosť v súvislosti so zabezpečovaním výživy, osobných potrieb, oblečenia
a podobne. Výdavky, ktoré v tom čase mala spolu vo výške cca. 194,39 eur mesačne, vzrástli, keď v
súčasnosti sú v priemere v sume 379,55 eur mesačne ( strava 100 eur, cestovné 30 eur, doučovanie
64 eur, poistenie 32,33 eura, telefón 10 eur, oblečenie a hygiena 90 eur, vreckové 20 eur, ZRPŠ 35 eur

ročne, školské potreby 200 ročne, učebnice 65 eur ročne, výlety 100 ročne), za posledný rok mala aj
mimoriadne výdavky a to na počítačový program 20 eur, kúpa tlačiarne 51,50 eur a výlet v Paríži 302 eur.

3. Súd ďalej skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a aj u nich zistil podstatné
zmeny pomerov. Matka pracuje u zamestnávateľa F. D., C. s priemerným čistým príjmom 1.000,41 eur

a poberá rodinné prídavky na jedno dieťa, mesačné výdavky na domácnosť vrátane stravy sú vo výške
asi 705,26 eur, čo je nárast oproti výdavkom, ktoré mala v čase posledného rozhodovania vo výške
201,87 eura (bez stravy), zmena pomerov u nej spočíva aj vo zvýšení príjmu o cca. 380 eur. Otec v čase
poslednej úpravy výživného mal príjem 2.000 eur, v súčasnosti od 01.11.2022 pracuje u zamestnávateľa
G. F. C. H. F. F. E. I. s čistým mesačným príjmom 1.264,27 eur. Za obdobie 01.01.2022 až 31.08.2022

dosiahol u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa príjem priemerne 2.067,84 eur mesačne, výdavky
má 1.022,49 eur mesačne, býva sám v nájomnom byte, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci
vyššej hodnoty, nemá väčšie úspory, je vlastníkom auta. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo
k zníženiu jeho výdavkov z dôvodu ukončenia pracovného pomeru v cudzine, s ktorým bol spojené
výdavky najmä na cestovanie. Okrem maloletej A. otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je vyučený

elektromechanik-údržbár,vsúčasnostivdanomodborepracuje.Mázhoršenýzdravotnýstav,konkrétne
problémy so zrakom a sluchom (namerané dioptrické hodnoty na oboch očiach a prevodová strata
sluchu), nemá však v tejto súvislosti zvýšené výdavky.

4. Súd dospel k záveru, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu v takom rozsahu ako doteraz. Nepribudla mu síce ďalšia vyživovacia povinnosť,
podstatná zmena pomerov však spočíva v znížení jeho príjmu zo sumy cca. 2.000 eur na súčasný
priemerný čistý mesačný príjem cca. 1.264 eur. Ak by súd vychádzal aj z príjmu za rok 2022 (s poukazom
na argumentáciu matky), jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01.01.2022 do 30.11.2023
je v sume 1.520 eur, súd však má za to, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca došlo práve

znížením príjmu od mesiaca september 2022. Súd preto znížil výživné zo sumy 400 eur na sumu 320
eur mesačne, a vo zvyšku zamietol návrh otca na znýšenie výživného aj vzájomný návrh matky na
zvýšenie výživného. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd
nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou
konkrétnehovýživného.Ozníženísúdrozhodolodpodanianávrhu,majúcpreukázanúpodstatnúzmenu

pomerov na strane povinného otca spočívajúcu v znížení príjmu, ku ktorému došlo pred podaním návrhu
(od 01.09.2022, kedy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, resp. od 01.11.2022, kedy
začal vykonávať pracovnú činnosť u súčasného zamestnávateľa). Takto určené výživné je primerané
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Hoci
je pravdepodobné, že v prípade zníženia výživného dôjde k zhoršeniu životnej situácie oprávneného

z vyživovacej povinnosti, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 62 ods. 2Zzákona o rodine, podľa
ktorého má dieťa znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe a
stanovil otcovi výživné pre maloletú A. v rozsahu cca. 25 % z priemerného čistého mesačného príjmu
otca 1.264,27 eur s poukazom na vek dieťaťa a stupeň štúdia (stredná škola), zobral tiež do úvahytú skutočnosť, že celkové mesačné výdavky na maloleté dieťa dosahujú sumu cca. 480 eur (spolu s
pomernými nákladmi na bývanie 100 eur), a v prípade zohľadnenia mimoriadnych výdavkov sumu cca
512 eur. Zohľadnil, že časť nákladov maloletej bude hradená z rodinných prídavkov, ktorých výška je od

01.01.2023vsume60eur,takžepotomrodičiasamusiaspoločnepodieľaťnafinančnomzabezpečovaní
potrieb maloletej sumou vo výške 452 eur. Výživné otca v sume 320 eur tak predstavuje výrazne vyšší
podiel na ich úhrade. Súd mal za to, že je nevyhnutné zachovať doterajšiu životnú úroveň všetkých
zúčastnených osôb (t. j. oprávneného dieťaťa aj povinných rodičov), z ktorého dôvodu rozhodol o znížení
len v relatívne minimálnom rozsahu vzhľadom na doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti.

5. Na strane otca súd prihliadol na výdavky, ktoré nebol povinný vynaložiť a to v prvom rade výdavky
súvisiace s fajčením vo výške 90 eur mesačne. Ďalej bolo preukázané, že dňa 14.01.2022 kúpil
otec motorku za kúpnu cenu 13.300. Zo správy príslušného dopravného inšpektorátu síce vyplýva,
že nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, avšak uvedenú skutočnosť (t.j. kúpu motorky)
otec potvrdil. Takisto možno uzavrieť, že je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré splácal

prostredníctvom lízingu, ktorý podľa splátkového kalendára mal splácať do 21.11.2023 a konštatoval,
že osobné a majetkové pomery otca možno považovať za veľmi dobré. Výdavky maloletej považoval
za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá navštevuje 2. ročník strednej školy.
Pokiaľ ide o otca, nemožno konštatovať, že by sa úmyselne vzdal výhodného zamestnania i napriek
tomu, že predchádzajúci pracovný pomer ukončil výpoveďou z jeho strany. Súd mal za to, že pokiaľ

by aj neboli porušené pracovné podmienky v cudzine (na čo poukazovala matka odvolávajúc sa na
prehľad pracovného času doložený otcom v cudzom jazyku), tvrdenia otca je potrebné posúdiť ako
objektívne (zdravotné dôvody, či snaha tráviť viac času s rodinou). Súd zohľadnil, že otec má zhoršený
zdravotný stav, ako to vyplýva z predložených lekárskych správ, konkrétne problémy so zrakom a so
sluchom a pokiaľ matka argumentovala tým, že uvedenú skutočnosť ako dôvod zmeny pracovného

pomeru nemožno zohľadniť, keďže zdravotné problémy (konkrétne so sluchom) mal otec už od roku
2010 (t.j. už v čase vykonávania práce v cudzine), súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožňuje.
Súd má za to, že nepriaznivý zdravotný stav predstavuje objektívnu skutočnosť, na základe ktorej bol
otec oprávnený zmeniť zamestnanie už v skoršom období (t.j. už v čase posledného rozhodovania o
vyživovacej povinnosti). Súd sa nezaoberal možnosťou vrátenia výživného nakoľko matka preukázala

jeho spotrebovanie. Čo sa týka výživného na tvorbu úspor, takisto súd nerozhodoval o vrátení výživného,
nakoľko rozhodol o znížení výživného na sumu, akú otec platil na osobitný účet maloletého dieťaťa (t.j.
vo výške 50 eur, čo potvrdila aj samotná matka). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, považujúc ho za nesprávny, účelový, arbitrárny a v

rozpore s platnou právnou úpravou ako aj so skutkovým stavom. Súd neaplikoval Dohovor o ochrane
práv dieťaťa, čím došlo k zásadnému poškodeniu práv dieťaťa. Súd cynicky konštatoval, že znížením
výživného príde k zhoršeniu životnej situácie oprávneného, avšak aj napriek tomu svojvoľne výživné
znížil, čím otvorene priznáva, že koná v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd nebral
do úvahy zmeny pomerov na strane maloletej (štúdium na strednej bilingválnej škole, zvýšenie jej

nákladov), ale len zmenu pomerov na strane otca, za ktorú zmenu považoval zníženie príjmu bez ohľadu
na to, že išlo o nedôvodné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom a tiež zdravotný
stav otca, ktorý nemá ale podľa lekárov žiadny vplyv na predchádzajúcu prácu otca. Súd neznížil výživné
z objektívnych dôvodov, keďže povinnému sa nijako nezhoršili jeho majetkové pomery (pomer príjmov
a nákladov sa naopak zvýšil v prospech príjmu), jeho životný štandard sa zvýšil (z vlastných finančných

prostriedkov si kúpil motorku za 13.300 eur a nadobudol do vlastníctva osobné motorové vozidlo).
Otec neuviedol žiadny legitímny dôvod pre vzdanie sa doterajšieho výhodnejšieho zamestnania. Súd
odmietol skúmať materiálnu pravdu. Tomu nasvedčuje aj opakovaná žiadosť matky o predloženie výpisu
z účtu otca na preukázanie jeho majetkových pomerov, ktorého predloženie súd najskôr od otca niekoľko
krát žiadal, čo však otec viac ako rok ignoroval a súd namiesto uloženia poriadkovej pokuty napokon

konštatoval, že vlastne postačoval výpis z účtu doložený otcom. Toto však bola skrátená verzia výpisu
obsahujúci len otcom vybrané položky a voči týmto mal pripomienky aj súd. Povinný tvrdil, že nemá
žiadne úspory, čo však nepreukázal a odmietol o tom poskytnúť akýkoľvek dôkaz. Rozhodnutie je
v rozpore so skutkovým stavom, keď súd na jednej strane konštatuje, že u matky aj maloletej existujú
okolnosti, s ktorými zákon spája zmenu pomerov majúcu za následok zvýšenie výživného a napriek

uvedenému súd uzavrel, že návrh matky na zvýšenie výživného je nedôvodný. U otca súd konštatoval
rapídne zníženie nákladov, pričom uviedol, že k zníženiu jeho príjmu došlo z dôvodu, že dal výpoveď
z pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa v Nemecku. Nejde teda o žiadny otcom
preukázaný objektívny dôvod takéhoto skončenia pracovného pomeru. Otec pravidelne platí len zacigarety polovicu sumy, ktorou prispieva na dcéru a zároveň si kúpil motorku v ekvivalente výživného
za šesť rokov. Matka poukazuje na to, že súd ponechal z výživného tvorbu úspor, čo preukazuje, že
aj súd vychádzal z rovnakých majetkových pomerov, aké mal otec v čase pôvodného rozhodnutia.

Napriek uvedenému považoval návrh otca na zníženie výživného za dôvodný. K poklesu príjmu otca
došlo z dôvodu jeho výpovede pred podaním návrhu a s motívom, ktorý sa ukázal ako nepravdivý,
a to zaťažujúce zamestnanie, hoci aktuálne pracuje za zaťažujúcejších podmienok. Súd nikdy otca
nežiadal preukázať dôležitý dôvod vzdania sa výhodnejšieho zárobku a zamestnania, iba nekriticky prijal
otcove ničím nepodložené tvrdenia. Otec nepredložil ani žiadny dôkaz od lekára, na základe ktorého by

pracovné podmienky nevyhovovali jeho zdravotnému stavu, naopak otcom predložené dôkazy svedčia
o účelovej snahe otca znížiť výživné na maloletú i za cenu nižšieho príjmu. Tvrdenie otca o ťažkých
pracovných podmienkach vylúčil jeho záznam jázd (reporty), ktorý dokazuje, že otec pracoval v priemere
osem hodín denne, jeho mesačný pracovaný čas bol v súlade so zákonníkom práce a jeho pracovný
čas bol nižší ako napríklad u vodičov kamiónov na Slovensku a zároveň nižší aj oproti aktuálnemu
pracovnému času, keďže aktuálne pracuje aj cez víkendy či sviatky. Pokiaľ ide o zdravotné dôvody, otec

trpel poruchami sluchu ešte v roku 2010, a podľa lekárskej správy sa mu tieto poruchy síce nezlepšili,
ale ani nezhoršili. Žiadna lekárska správa neuvádza, že by tento zdravotný stav akokoľvek ovplyvňoval
jeho prácu v Nemecku, navyše mu zdravotný stav nijako nebráni jazdiť na motorke na motorkárske
zrazy či na osobnom motorovom vozidle do práce. Účelovým je teda aj tvrdenie súdu, že práve okolnosti
týkajúce sa zdravia donútili otca vrátiť sa na Slovensko. Súd v konaní neaplikoval vyšetrovaciu zásadu

a rozhodol o znížení výživného bez opory v objektívnych okolnostiach. Súd nevychádzal z možností
a schopností otca, mal pritom skúmať jeho potenciálne príjmy. Skutočnosť, že sa špekulatívne vzdal
objektívnej možnosti platiť výživné nemôže byť na úkor maloletej. Otec dlhé roky pracoval v Nemecku,
má znalosti trhu práce, pracovnú históriu, vedomosti z tohto prostredia a snáď ovláda aj jazyk a teda
nie je problém pre neho nájsť si v Nemecku adekvátnu prácu. Popri vyťaženosti mala byť dôvodom pre

návrat povinného aj rodina, s ktorou však nemá žiadny záujem sa stretávať, navyše dcéra sa cez týždeň
venuje škole. Súd nedostatočne tiež posudzoval majetkové pomery otca, ktorý vlastní auto a motorku
a odignoroval, že s poklesom jeho príjmu došlo aj k zníženiu nákladov. V Nemecku zarábal 2000 eur,
aktuálne by mal dosahovať príjem cca 1265 eur, čo je rozdiel 735 eur, avšak náklady oproti stavu
v čase minulého určenia výživného mu klesli o 1.122 eur, za nájomné uhrádza o 141 eur mesačne

menej, neuhrádza už v súvislosti s leasingom auta žiadnu sumu, zanikol mu aj náklad na cestovanie
do Nemecka a servis auta. Pokiaľ otcovi náklady klesli o viac ako 1000 eur a príjem mu súčasne
klesol len o 735 eur, nemôže mu byť znížené výživné z dôvodu zhoršenia majetkových pomerov. Podľa
názoru matky naopak existujú dôvody na zvýšenie výživného. Čistá mzda matky za obdobie od 05/2023
– 12/2023 bola 961,05 eur mesačne a bez daňového bonusu 821,05 eur. Pokiaľ ide o deklarované

náklady maloletej, tieto súd veľmi zjednodušujúco spočítal, ale pozabudol, že oprávnené potreby nie sú
len o stravovaní či ošatení, ale patria sem aj náklady na kultúrne vyžitie, mimoškolské aktivity, aj tzv.
náhodné výdavky, súd ale len matematicky spočítal náklady, ktoré sú však logicky obmedzené matkiným
príjmom, ako aj svojvoľným znížením výživného zo strany otca (50%). V tejto súvislosti matka poukazuje
na judikatúru vykladajúcu oprávnené náklady podstatne širšie než to urobil súd. Súd pomenul do svojho

rozhodnutia premietnuť zásadu, že dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodičov. Záverom poukázala na
zásadu, že povinný rodič si musí svoje výdavky korigovať tak, aby mohol primárne plniť svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť, čo v tomto prípade súd nebral do úvahy. Na základe uvedeného navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na zníženie výživného na maloletú zamietne
a zvýši výživné zo sumy 400 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne od podania návrhu.

7.Otecvpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniupovažovalrozsudokzasprávny.Poukázalnato,že
prácu kamionistu začal vykonávať počas manželstva, keď sa s matkou maloletej dohodli, že si finančne
pomôžu počas stavby rodinného domu a prácu bude vykonávať dva a až tri roky. Nakoniec ju vykonával
dvadsať rokov, z toho sedem rokov v Nemecku a zároveň popri zamestnaní vodiča vykonával aj prácu

elektrikára, aby zvýšil nad rozsah normálneho pracovného času svoj príjem. Počas celej doby nemal
v Nemecku ubytovanie, väčšinou prespával v kamióne a sprchoval sa na benzínových pumpách, pričom
sprchovanie stálo 3 eurá a bývalá manželka mu vyčítala, že nešetrí. Pracovné podmienky sa za dobu
jeho práce v Nemecku veľmi zmenili. Do fondu pracovného času bola započítaná len čistá jazda a nie
sú zahrnuté do neho čakanie na nakládku a vykládku, čistenie kamióna, či podobné práce. Takže aj keď

denne odpracoval dvanásť až pätnásť hodín, započítaných mal iba osem hodín. V poslednom období
mal z vyčerpania dva razy mikrospánok. Cítil sa zle, zhoršil sa mu zdravotný stav a preto sa rozhodol
pracovať na Slovensku v odbore, v ktorom je vyučený. Argumentácie matky považuje za rozporné
s dobrými mravmi. Dieťa nemôže mať nadštandardnú životnú úroveň a jeho otec pracovať v nepretržitejprevádzke a nemať finančné prostriedky ani na základné potreby. Otec uviedol, že má maloletú A. rád
a pokiaľ sa jeho situácia zmení, podľa jeho možností a schopností jej pomôže. Otec je toho názoru,
že súd podrobne preskúmal všetky skutočnosti. Otec preukázal, že je nemajetný, býva v jednoizbovom

obecnom byte a príjem mu postačuje zatiaľ na základné potreby. Je pravda, že si kúpil motorku, avšak
z prostriedkov, ktoré v polovici (rovnako ako bývalá manželka) získal z predaja domu a to po odpočítaní
veľkej hypotéky, ktorú na dom mali. Na základe uvedeného navrhol rozsudok potvrdiť.

8. Matka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Podľa nej otcove

vyjadrenie je len ďalšou ukážkou jeho dlhodobého nepochopenia zákonnej povinnosti každého riadneho
rodiča chrániť najlepší záujem svojho dieťaťa. Svojvoľne sa snaží vyhnúť zákonnej vyživovacej
povinnosti a nemá žiadne zábrany obhajovať kúpu motorky za 14000 eur a to na úkor potrieb vlastného
dieťaťa. Súhlasom s takýmto rozsudkom otec de facto súhlasí so zhoršením životných podmienok
jeho dcéry v oblasti vzdelávania, prístupu k zdravotnej starostlivosti, či k rozvoju jej osobnosti ako
takej (kultúra, mimoškolské aktivity, šport či sociálna oblasť). Takúto neochotu platiť adekvátne výživné

nepriamo zdôvodňuje aj nepravdivým tvrdením o akomsi odpočítaní veľkej hypotéky. V skutočnosti však
manželia nečerpali počas manželstva žiadnu hypotéku, mali len úver zo ŠFRB a spotrebný úver, ktorý
otec dokonca po rozvode odmietal niekoľko rokov hradiť a musela ho hradiť zaňho matka, aby sa
nedostali do exekúcie. A až v rámci vyporiadania BSM došlo k vyrovnaniu ich podielov na uhradenie
zostatku spotrebného úveru. Otcovi ešte v roku 2015 po predaji spoločnej nehnuteľnosti a po odrátaní

ním deklarovanej hypotéky zostala suma 60000 eur, čo bola v tom čase hodnota bytu, otec teda
zavádza. Pokiaľ sa otec snaží vysvetliť kúpu motorky, matka má za to, že ide o vec, ktorá nie je
nevyhnutná pre život. Ide o prostriedky, ktoré otec nemusel nevyhnutne vynaložiť. Otcove majetkové
pomery sú vysoko nadštandardné. Otec zložito popisuje dôvody, pre ktoré sa vzdal výhodnejšieho
príjmu, pričom by postačovalo, aby predložil výpoveď zo strany predchádzajúceho zamestnávateľa

z dôvodu organizačných zmien alebo lekársku správu o zhoršení zdravotného stavu, ktorý neumožňuje
ďalej vykonávať jeho prácu, čo sa však nestalo. Životná úroveň otca sa nezhoršila, práve naopak,
k dispozícii má podstatne vyššiu sumu ako mal v čase určenia výživného. Z vyjadrenia otca navyše
vyplynulo, že by mohol mať ešte ďalší príjem, keď sám uviedol, že popri zamestnaní v Nemecku
vykonával aj prácu elektrikára. Vznikajú tak pochybnosti, či si týmto spôsobom neprivyrába aj aktuálne.

Nezmyselným je aj argument otca o jeho príjme, ktorý údajne postačuje len na základné potreby, je však
non sens, aby si kúpil motorku za 14000 eur namiesto toho, aby si zabezpečil svoje nevyhnutné potreby.

9. Otec v odvolacej duplike uviedol, že vyjadrenia matky sú neustálou snahou zničiť ho a ukazovať ho
v čo najhoršom svetle. Otec trvá na tom, že matka poskytuje dcére len ubytovanie a všetky ostatné

potreby dcéry financuje z nadštandardného výživného, ktoré jej otec posiela. Poukazovať opakovane
na kúpu motorky v situácii, keď je otec inak nemajetný a bola kúpená z prostriedkov, ktoré si s matkou
rozdelili po rozvode z predaja rodinného domu je podľa neho až nemorálne. Nikde sa neuvádza, na
čo minula matka tieto prostriedky, ani sa nikde neuvádza nič o jej životnej úrovni, ani o tom, akými
finančnými prostriedkami prispieva na dcéru matka. Otec zdôrazňuje, že z práce odišiel z dôvodu

úplného vyčerpania a zmenených pracovných podmienok, navyše v Nemecku nemal ani ubytovanie a
počas práce žil v kamióne. Normálne existoval len vtedy, keď prišiel na Slovensko k rodičom. Z titulu
vyčerpania mal opakovane mikrospánok za volantom a vtedy si uvedomil, že takto sa žiť nedá. Rozhodol
sa vrátiť a zamestnať na mieste odkiaľ pochádza a v profesii, v ktorej je vyučený. U rodičov sa za tú
dobu zmenili pomery, nasťahovala sa k nim sestra s deťmi po rozvode a preto požiadal o pridelenie

jednoizbového bytu obec, v tomto byte sám býva, pričom tak ako uviedol, jeho príjmy mu nedovoľujú
platiť výživné tak ako doteraz. Tvrdenie matky, že mal nadštandardný život aj príjem v ňom vyvoláva
smiechcezslzy.Zceléhochovaniamatkyvyplýva,žeonužaninemáprávožiť,jelenzdrojomnaplatenie
výživného, lebo dcéra s ním udržuje na jeho návrh kontakt. Nikdy netvrdil, že v Nemecku pracoval aj
ako elektrikár, nikdy by na to ani nemal čas a v súčasnosti ani žiadne práce mimo hlavného pracovného

pomerunevykonáva.Pracujetotižnatrismenyajetovyčerpávajúce.Selektrikárskymiprácamipomáhal
synovi, keď ho o to v jeho byte požiadal. Aj znížené výživné je pre neho problém, ale je si vedomý
svojej vyživovacej povinnosti a z tohto dôvodu s rozhodnutím súhlasil. Podľa názoru matky však otec
nemá právo na lepšie zamestnanie, koníčky, ani ďalší život, ale matka nemusí nič, nemusí plniť záväzky
nadobudnuté počas manželstva, dodržiavať návštevné dni, informovať otca o zdravotnom stave dcéry

ani o študijných výsledkoch. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

10. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení v priebehu odvolacieho konania zopakovala dôvody, pre ktoré
podala odvolanie. Uviedla, že oslovila Okresný dopravný inšpektorát v Skalici, ktorý uviedol v odpovedizo dňa 28.05.2024, že otec Škodu Superb, Harley Davidson Electra previedol dňa 29.6.2023 na J.
K., bytom I.. Uvedený pán K. je tiež motorkár, pravdepodobne ide o priateľskú výpomoc z jeho strany
neberúc ohľad na to, že týmto zavádzajú obaja súd. Ďalej matka uviedla, že dňa 27.04.2024 jej syn B.

stretol otca na akcii motorkárov v Šaštíne – Stráže, kde bol otec v motorkárskom úbore a na motorke
Harley Davidson Electra aj so svojou priateľkou. Pred dvoma týždňami bol syn B. u starého otca v D. E.,
kde bol tiež jeho otec prítomný a prišiel na svojom vozidle Škoda Superb, ktoré auto videl tiež nedávno
zaparkované vo dvore starého otca v D. E.. Syn bol veľmi prekvapený, keď mu matka povedala, že otec
vraj už tieto dopravné prostriedky nevlastní. K predajom prišlo v jeden deň a mesiac potom ako matka

súd upozornila, že otec žiada zníženie výživného, hoci jeho majetkové pomery sú dostatočné na kúpu
luxusnej motorky. Pre otca je asi dôležitejšie jazdenie na motorkárske stretnutia, ako prispievanie na
výživu dcéry. K podaniu doložila odpoveď OR PZ v Skalici.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez
potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky
je čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena výživného ( návrh matky na zvýšenie
výživného a návrh otca na zníženie výživného) určeného súdom naposledy vo výške 400 eur mesačne,

z toho 300 eur titulom bežného výživného a 100 eur na tvorbu úspor.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z matkou podaného odvolania, bolo posúdiť
správnosť rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a znížil výživné na
sumu 320 eur mesačne s účinnosťou od 03.01.2023 tak, že sumu 270 eur bude otec platiť ako bežné

výživné a sumu 50 eur na tvorbu úspor.

14. Podstatou odvolacej argumentácie bola nesprávnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť záverov súdu,
ktorý neaplikoval zistený skutkový stav ani zásadu ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Matka je toho názoru, že súd nezohľadnil skutočnosť, že otec sa nedôvodne vzdal lepšieho zárobku,

nezohľadnil tiež skutočnosť, že jeho životný štandard sa zvýšil. Súd podľa nej odmietol poskytnúť
ochranu maloletej, hoci u nej zistil podstatný nárast nákladov na výživu, ktoré skutočnosti by zvýšenie
výživného inak zdôvodňovali.

15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu podaného odvolania ako aj celého spisového

materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné
dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ však ide o právne posúdenie veci, súd prvej inštancie sa dopustil
pochybenia najmä pri aplikácii ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko zistený skutočný stav
neposkytuje dostatočnú oporu pre záver o možnosti tvoriť úspory maloletej, keďže výživné, ktoré je otec

schopný platiť je potrebné na úhradu aktuálnych potrieb dieťaťa.

16.Podľa§62ods.1,2,4Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.(4)

17. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za

odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20.V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Aj podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

21. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Táto zmena pomerov môže byť odôvodnená buď

subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná,
takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa
vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný

stav,schopnosťstaraťsaoseba,pravidelné,akoajnáhodnévýdavkydieťaťavsúvislostisoštúdiom,ako
aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd
musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich
porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej
zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov

dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

22. Súd prvej inštancie sa správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
výživou odkázaného maloletého dieťaťa a povinných rodičov od ostatnej úpravy rodičovských práv

a povinností vykonanej rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 9P/67/2020-62 zo dňa 02.06.2021.
Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného v čase posledného
rozhodovania súdu a v čase vydania napadnutého rozsudku zhodne so súdom prvej inštancie dospel aj
odvolací súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol čiastočne dôvodný, keďže ním doposiaľ
platené výživné v celkovej sume 400 eur mesačne už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca.

23. Oproti stavu k júnu 2021, kedy pôvodný rozsudok nadobudol právoplatnosť, sa zmenili podstatným
spôsobom pomery na strane všetkých účastníkov konania, ako správne zistil prvoinštančný súd.
Maloletá, ktorá bola v čase poslednej úpravy výživného žiačkou základnej školy, nastúpila v roku
2022 do 1. ročníka Obchodnej akadémie v Senici a vzrástli jej náklady jednak na vzdelávanie ako aj
na zabezpečovanie výživy, osobných potrieb, oblečenia a ďalších nevyhnutných potrieb, celkovo zo

sumy výdavkov ustálených v čase posledného rozhodovania vo výške cca. 194 eur na sumu cca 380
eur mesačne, čo je navýšenie o približne 186 eur, mimo toho matka preukázala uhradenie viacerých
mimoriadnych výdavkov maloletej ( napr. počítačový program, kúpa tlačiarne, výlet do Paríža). Súd prvej
inštancie správne napokon vychádzal u maloletej zo sumy odôvodnených mesačných nákladov cca 520
eur berúc do úvahy aj podiel dieťaťa na nákladoch súvisiacich s bývaním a priemerný mesačný výdavok

rozpočítaný z matkou preukázaných mimoriadnych výdavkov. Zmena nastala aj v pomeroch rodičov,
ktorým síce nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, ale zmenili sa ich príjmy a výdavky. Matkin
aktuálny príjem je 1.000,41 eur a prídavky na dieťa, čo predstavuje zvýšenie o sumu cca. 380 eur oproti
stavu v čase posledného rozhodovania, kedy dosahovala čistý mesačný príjem 620 eur, zároveň savýrazne zvýšili aj jej výdavky o sumu cca. 503 eur. Otec, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti mal príjem 2.000 eur, má v súčasnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.264
eur, čo je zníženie o 736 eur, pričom ale došlo k zníženiu aj na strane jeho výdavkov.

24. Súd prvej inštancie, ktorý veľmi podrobne skúmal možnosti a schopnosti otca, dospel napokon
k záveru, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu v takom rozsahu ako doteraz, a s týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje.
Podstatnázmenavpomerochotcanastalapredpodanímnávrhunazníženievýživného(ktorýpodaldňa

03.01.2023) a spočíva v znížení jeho príjmu od mesiaca september 2022. Do 31.08.2022 otec pracoval
vNemecku,kdevobdobíodjanuáradoaugusta2022dosahovalpriemernýčistýpríjem2.067eur.Vtejto
práci dal výpoveď a to podľa jeho vyjadrení z dôvodu nevhodných pracovných podmienok, pre ktoré
bol pracovne vyčerpaný a v poslednom období už prácu nezvládal ( dostal opakovane mikrospánok za
volantom) aj sa mu ešte viac zhoršil stav sluchu, na ktorý bol v minulosti operovaný, a zrak. Následne
bol 01.09.2022 do 31.10.2022 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a dňa 01.11.2022 sa

zamestnal ako elektroúdržbár v spol. G. F. C. H. F. F. E. I., kde pracuje na zmeny a kde mu sluchová
vada nevadí. Je vyučený elektromechanik – údržbár, v tomto odbore aj v súčasnosti pracuje a dosahuje
čistý mesačný príjem cca 1.264 eur.

25. Matka v odvolaní namietala, že súd mal vychádzať z potenciálneho príjmu otca majúc za to, že

otec sa nedôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania v cudzine, zhoršený zdravotný stav mal otec ešte
v roku 2010, odkedy jeho stav podľa lekárskej správy nezaznamenal žiadne zmeny a tento zdravotný
stav jeho prácu v Nemecku nijako neovplyvňoval. Odvolací súd však v uvedenej otázke zastáva rovnaký
názor ako súd prvej inštancie, ktorý nepovažoval v danom prípade ukončenie pracovného pomeru zo
strany otca za vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Akceptovanie dôvodov

uvádzanýchotcombolovtomtoprípadenamieste.Odvolacísúddopĺňanadrámecdôvodovuvádzaných
prvoinštančným súdom, že skutočnosť, že otec pracoval dlhé roky v zahraničí mu nezakladá žiadnu
povinnosť pokračovať v tom naďalej a to ani v prípade, že má vyživovacie povinnosti. V prvom rade
nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli pracoval v cudzine, mimo svojej krajiny a svojho domova.
Osobitne to platí v prípade vodičov kamiónu, ktorých práca je mimoriadne náročná, v zahraničí často

nemajú dôstojné podmienky na život, nemajú žiadne zázemie a fungujú prevažne vo vozidlách bez
súkromia a ďaleko od blízkych. Dlhodobé vykonávanie takejto práce je nepochybne veľmi vyčerpávajúce
a dosahovanie vyšších príjmov ide výrazne na úkor kvality života. Preto pokiaľ otec, vykonávajúci dlhé
roky túto prácu, považoval pracovné podmienky za pre neho už nezvládnuteľné, mal právo takýto
pracovný pomer ukončiť. Je pritom irelevantné, či jeho zdravotný stav dovoľoval pokračovanie v práci

alebo nie. Postup otca bol plne legitímny aj v nasledujúcom období, keďže sa ihneď po skončení
pracovného pomeru zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a bez zbytočného otáľania ( za dva
mesiace, ktoré obdobie možno považovať za primeranú dobu potrebnú na hľadanie novej práce) sa
zamestnal na území SR a to na plný úväzok v odbore zodpovedajúcom jeho dosiahnutému vzdelaniu,
kde má príjem primeraný takejto pozícii. V konaní otca tak zo strany odvolacieho súdu nebolo zistené

nič, čo by bolo možné vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez vážneho dôvodu.
Neopodstatnená preto bola námietka matky, že by otcom predložené dôkazy mali svedčiť o účelovej
snahe otca znížiť výživné na maloletú i za cenu nižšieho príjmu, nič také totiž z dokazovania nevyplýva.
Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z reálne dosahovaného príjmu otca, keďže na uplatnenie
potencionálneho príjmu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine v tomto prípade neboli dôvody.

26. Ďalšia námietka odvolateľky smerovala voči spôsobu, akým sa súd vysporiadal s výdavkami otca
poukazujúc na to, že jeho výdavky sa podstatne znížili, čo súd pri určení výživného údajne nevzal do
úvahy, avšak podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka nie je dôvodná, pretože súd prvej inštancie
napoklesvýdavkovotcaprihliadal((bod15,bod19odôvodneniarozsudku).Zvykonanéhodokazovania

vyplýva výška otcových mesačných výdavkov cca 1.022 eur mesačne ( pozostávajúce z nájmu 109,49
eur, platieb plynu 40 eur, elektriny 20 eur, poistenia 79 eur, lízingu na auto 299 eur, TV a internetu 75
eur, cestovného 60 eur, stravy a oblečenia 250 eur, nákladov na fajčenie cca. 90 eur mesačne). Pokiaľ
ide o sumu 90 eur na cigarety, túto nebolo možné ako výdavok zohľadniť, keďže nejde o výdavky, ktoré
by bol otec povinný vynaložiť a pokiaľ ide o lízing na auto ( ktoré potreboval za účelom dochádzania do

práce), uvedený výdavok mal otec iba do novembra 2023, kedy uhradil poslednú splátku a teda podľa
názoru odvolacieho súdu je dôvodné vziať do úvahy mesačné výdavky cca 633 eur. Pokiaľ ide o jeho
majetkové pomery, otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty, nemá väčšieúspory. Dňa 14.01.2022 kúpil motorku za kúpnu cenu 13.300 eur a je vlastníkom osobného motorového
vozidla, ktoré splácal prostredníctvom lízingu do 21.11.2023.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu sa prvoinštančný súd vysporiadal tak s príjmami, ako aj výdavkami
otca a jeho majetkovými pomermi a nemožno mu nič zásadné vytknúť. Matka v odvolaní opakovane
poukazovala na to, že si otec kúpil motorku za 13.300 eur a bol videný na stretnutiach motorkárov, čo
má preukazovať jeho nadštandardnú životnú úroveň. Odvolací súd nezdieľa tento názor. Motorku si
otec kúpil z prostriedkov, ktoré rovnako ako matka obdržal titulom vyporiadania ich BSM, teda nešlo

oúsporyzvlastnýchpríjmovotca,ktorýmibychcelukrátiťmaloletú,odhliadnucodtoho,žekukúpedošlo
ešte v čase keď pracoval v zahraničí a zníženia výživného sa nedomáhal. Treba tiež uviesť, že tak ako
maloletédieťamáprávoprimeranemožnostiamaschopnostiamrodičovvynakladaťfinančnéprostriedky
aj v súvislosti s voľnočasovými aktivitami ( napr. zájazd do Paríža), nemožno takéto právo upierať ani
rodičom,dôležitéje,abyživotnáúroveňdetíarodičovbolarovnaká,keďžedetimajúprávopodieľaťsana
životnej úrovni rodičov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, potom aj odôvodnené potreby ich dieťaťa

budú zodpovedať iba základným potrebám a naopak vyššia životná úroveň rodičov umožňuje napĺňať
odôvodnené potreby dieťaťa vo väčšej miere. Rovnaká životná úroveň ale nespočíva v matematicky
rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú
sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v produktívnom veku
(rodič) nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä tiež odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a

dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej
finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa
dostupné rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne ale skôr v kategóriách ako je núdza,
skromné pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus. V prejednávanej veci nemožno
považovať životnú úroveň otca za vysokú alebo dokonca nadštandardnú. Otec zarába cca 1.264 eur,

okrem vlastníctva auta ( rovnako ako matka) a motorky je nemajetný, býva v jednoizbovom obecnom
byte, kde sám uhrádza všetky náklady na bývanie, jedinou voľnočasovou aktivitou je motorka, pričom
nebolo preukázané, že by vynakladal finančné prostriedky na drahé dovolenky, drahé reštaurácie,
značkové oblečenie atď, a ani celkový spôsob jeho života nepoukazuje na žiadny nadštandard. Matka
dosahuje príjem cca 1.000 eur a prídavky na dieťa 60 eur, býva v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov,

kde náklady na bývanie neuhrádza sama ale spoločne s rodičmi, sestrou a plnoletým synom. Životná
úroveň oboch rodičov je porovnateľná. Pri určení výšky výživného bolo však potrebné zohľadniť osobnú
starostlivosť, ktorú maloletej zabezpečuje matka, keď otec sa s maloletou stretáva zriedka a preto sa
otec musí na úhrade odôvodnených potrieb maloletej podieľať vyššou mierou ako matka, ktorá časť
výživného kompenzuje osobnou starostlivosťou (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine ).

28. Vyššie uvedené zistenia, ku ktorým dospel súd ohľadom možností a schopností rodiča tak postačujú
na prijatie záveru o výške primeraného výživného v sume 320 eur tak ako to určil prvoinštančný súd,
ktorá suma zároveň zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. Zároveň ako správne konštatoval,
určená výška výživného zodpovedá i obvyklej rozhodovacej praxi súdu, v zmysle ktorej výživné sa

stanovuje v rozsahu od 20% do 30% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného na všetky
výživou odkázané osoby s prihliadnutím na osobitosti každého prípadu ( najčastejšie vek dieťaťa,
mimoriadne zvýšenie nákladov na výživu zo zdravotných alebo iných dôvodov, u maloletých detí miera
osobnejstarostlivostirodičaodieťaapod.),čoprizohľadnenípríjmuotcapredstavujeplatenievýživného
v rozmedzí od cca 253 eur do 380 eur, pričom vždy sú rozhodujúce individuálne okolnosti každého

prípadu. Berúc do úvahy všetky okolnosti tohto prípadu odvolací súd považuje sumu 320 eur za
primeranévýživné,keďvdanomprípadebolopotrebnézohľadniťvýškuzistenýchodôvodnenýchpotrieb
maloletej, jej vek, stupeň vzdelávania ( stredná bilingválna škola), dobrý zdravotný stav nevyžadujúci
zvýšené výdavky, ale zároveň aj minimálny podiel otca na osobnej starostlivosti o dieťa, keďže sa
s maloletou stýka iba málo. Pokiaľ matka namietala, že otcove schopnosti a možnosti dovoľujú platenie

podstatne vyššieho výživného, odvolací súd sa s jej názorom nemohol stotožniť.

29. Na zdôraznenie skutočnosti, že suma 320 eur nie je neprimerane nízka vzhľadom na možnosti
a schopnosti povinného, dáva odvolací súd do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je

však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende, a z tejto
metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinností ako má povinný, predstavuje
primerané výživné na jedno dieťa podiel z jeho priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 22%,
čo pri príjme 1.264 eur by reprezentovalo sumu výživného pre maloletú A. cca 278 eur. Keďže všakodôvodnené náklady maloletej boli ustálené na sumu cca 520 eur a podiel otca na ich úhrade má byť
vyšší ako matkin, i z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium
uvedenú metodiku, je treba považovať súdom určené výživné na navrhovateľa vo výške 320 eur za

primerané a zohľadňujúce zároveň aj osobitosti konkrétneho prípadu. Zároveň však odvolací súd dospel
k záveru, že vzhľadom na podstatné zvýšenie nákladov na výživu maloletej je takto určené výživné
potrebné poukazovať titulom bežného výživného v celej výške a v súčasnosti niet priestor pre tvorbu
úspor ako tomu bolo v minulosti.

30. Vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, prispievanie rodiča na tvorbu úspor
prichádza do úvahy, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Zákon totiž umožňuje,
ak súd indikuje možnosť tvorby úspor pre dieťa na strane rodiča, ( za predpokladu, že to jeho
majetkové pomery dovoľujú), osobitným výrokom odkloniť časť vyživovacej povinnosti na samostatný
účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa tak, ako tomu bolo v prípade maloletej A. aj doteraz.
Toto je ale možné jedine vtedy, ak povinný rodič je schopný platiť viac, ako maloleté dieťa aktuálne

reálne potrebuje, a v takom prípade súd peniaze pre dieťa dočasne odloží pre ich použitie v budúcnosti.
Takáto situácia však nebola preukázaná. Otcove majetkové pomery vzhľadom na zistené odôvodnené
potreby dieťaťa v súčasnosti neumožňujú tvorbu úspor, pretože je tu preukázaná potreba okamžitej
dispozície s peňažnými prostriedkami v sume 320 eur, ktoré sú potrebné na uhrádzanie zvýšených
potrieb maloletej.

31. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď zotrvával na tvorbe úspor ( i keď v zníženej miere) bez toho,
aby boli naplnené podmienky vyplývajúce z § 63 ods. 3 Zákona o rodine, čím sa dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci a odvolací súd preto musel takéto pochybenie napraviť.

32. Uvedenou zmenou, ktorou došlo k zníženiu výživného zo sumy 400 eur na sumu 320 eur zároveň
fakticky došlo k zvýšeniu bežného výživného zo sumy 300 eur na sumu 320 eur, keďže celú sumu
výživného má otec poukazovať titulom bežného výživného vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
maloletej bez toho, aby zároveň platil dieťaťu na tvorbu úspor. Takáto zmena výživného je zároveň
dôvodná od podania návrhu otca na zníženie výživného, teda od 03.01.2023, kedy už existovali dôvody

na zníženie vyživovacej povinnosti otca ale zároveň i dôvody na zvýšenie bežného výživného na
maloletú A. s ohľadom na nárast nákladov na jej výživu, ktoré od posledného rozhodovania súdu
nastali.Taktovznikolkudňuvyhláseniarozsudkuodvolaciehosúdunedoplatokotcanazročnombežnom
výživnom za obdobie od januára 2023 do januára 2025, pri výpočte ktorého súd zohľadnil jednak termín
splatnosti (15. deň v mesiaci vopred) a jednak bežné výživné vo výške 300 eur, ktoré otec dovtedy

platil podľa pôvodného rozhodnutia, čo je mesačne o 20 eur menej. V uvedenom období tak otcovi pri
zvýšení bežného výživného zo sumy 300 eur na 320 eur vznikol nedoplatok v sume 500 eur (20 eur
x 25 mesiacov). Vzhľadom na celkovú sumu nedoplatku a s prihliadnutím na pomery otca, jeho príjem
a nevyhnutné výdavky, rozhodol odvolací súd o povolení splátok na zaplatenie dlhu vo výške 50 eur
mesačne splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

33. Žiada sa doplniť, že v zmysle § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu
výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Z uvedeného vyplýva,
že ukladanie súm výživného na peňažný účet na účely tvorby finančnej rezervy na neskoršie obdobie
nie je spotrebovaním výživného a pokiaľ súd dospel k záveru, že zmenené pomery v danom čase

neodôvodňovalitakúvýškuvýživného,poskytnutieuvedenýchsúmnatvorbuúspornemáprávnyzáklad.
Aplikujúc uvedené na súdený prípad je zrejmé, že pokiaľ otec platil nejaké sumy na tvorbu úspor za
obdobie, kedy toto výživné platiť už v zmysle predmetného rozsudku nemal, má právo žiadať od matky
vrátenie sumy vyplatenej titulom tvorby úspor za uplynulý časa to za obdobie od januára 2023 doposiaľ,
keďže táto časť výživného ( už z dôvodu jeho účelu) spotrebovaná nebola.

34. Ďalšie argumenty odvolateľky považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 apodobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Vyhodnotiac teda odvolanie matky ako čiastočne dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok
s použitím § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vyššie a zároveň v zmysle ustanovení § 52, § 58
CMP a § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).