Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1124010412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného K. O. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 37T/4/2024 zo dňa
27.03.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

K. O., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom
L. G. 1, O.,

u k l a d á

podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému T..
M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, K. škodu vo výške 2.367,95 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený T.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX,
K. odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I sp. zn. 37T/4/2024 zo dňa 27.03.2024 bol obžalovaný
K. O. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13.12.2022 v čase asi o 06:35 hod. v Bratislave, v križovatke ulíc Lamačská cesta - J. Alexyho v
smere do mestskej časti Lamač, v blízkosti železničnej stanice, viedol osobné motorové vozidlo zn. FordFusion, ev. č. O šedej metalízy, rýchlosťou najmenej 63,5 km/hod., hoci v danom úseku bola najvyššia
dovolená rýchlosť 50km/hod., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej
premávke, nerešpektoval svetelnú dopravnú signalizáciu červenej farby „Stoj“ pre jeho smer jazdy, s

vozidlom nezastavil pred križovatkou a pokračoval v jazde, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b),
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho vozidlom narazil do chodkyne poškodenej P.. E. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, K., ktorá prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu
vodiča z pravej strany na ľavú stranu v čase svetelného zeleného signálu pre chodcov „Voľno“ a spôsobil

jej zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahla.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podľa § 51 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom. Podľa § 51 ods. 4 písm. f), písm. j) Trestného zákona mu súd uložil aj povinnosť písomne

sa ospravedlniť poškodenému Ing. M. O. a povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického
poradenstvavoblastidopravnejpsychológie.Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonamubolzároveň
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenému T.. M. O. vo výške
27.367,93 eura.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, čo do výroku o treste a
obžalovaný v zákonnej lehote, čo do výroku o náhrade škody.

Prokurátor odôvodnil odvolanie samostatným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.04.2024.

Prokurátor uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku pokiaľ ide o výrok o treste vyplýva,
že samosudca zohľadnil pri jeho ukladaní dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l)
Trestného zákona, osobu obžalovaného a verbalizované ospravedlnenie obžalovaného poškodenému
na pojednávaní, ale aj nenapraviteľný následok trestného činu, majúc za to, že pôsobenie štátu na
obžalovaného po dobu 5 rokov skúšobnej doby a probačného dohľadu splní účel trestu lepšie, než

uloženie kratšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. S uvedeným záverom sa možno stotožniť
len v časti, a to pokiaľ ide o zistenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj mladý
vek obžalovaného. Na druhej strane však treba dôsledne zohľadniť nielen skutkové okolnosti, priebeh
dopravnej nehody, ale aj evidenčnú kartu vodiča a vzniknutý nenapraviteľný následok trestného činu. Je
pravdou, že pri dopravnej nehode absentoval negatívny faktor - alkohol, avšak to samo o sebe nemôže

viesť k záveru o vhodnosti ukladania podmienečného trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k dopravnej nehode došlo v intraviláne obce s maximálnou dovolenou rýchlosťou 50 km/h.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku z odboru Doprava cestná, obžalovaný v čase dopravnej nehody
jazdil rýchlosťou najmenej 63,5 km/h, v čase zobrazenia svetelného signálu červenej farby „Stoj“ pre
jeho smer jazdy sa s vozidlom nachádzal vo vzdialenosti asi 100 m pred STOP čiarou križovatky, pričom

nerešpektoval červený svetelný signál a s vozidlom vošiel do križovatky. Cez STOP čiaru obžalovaný
prešiel asi 5 sekúnd po zobrazení červeného svetelného signálu „Stoj“ pre jeho smer jazdy. Netreba
tiež opomenúť, že miesto dopravnej nehody je križovatka v bezprostrednej blízkosti železničnej stanice
Lamač s vysokou frekvenciou pohybujúcich sa chodcov. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že
dňa 13.12.2022 asi o 06:20 hod. išiel ráno z Rače do práce do Záhorskej Bystrice do Markízy, teda daný

úsek cesty poznal. Z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že držiteľom vodičského oprávnenia je od
25.03.2019 a do spôsobenia prejednávanej dopravnej nehody bol 4 krát postihnutý blokovou pokutou na
úseku cestnej premávky, avšak uvedené priestupkové postihy nemali na neho zjavne žiadny výchovný
vplyv. Jeden z priestupkových postihov bol dokonca za prekročenie rýchlosti v obci o viac ako 30 km/
h. V prejednávanom prípade taktiež prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť ako bolo vyššie uvedené.

Prokurátor je toho názoru, že ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody nezabezpečí dostatočnú
prevýchovu obžalovaného, nehovoriac už o generálnej prevencii a morálnom odsúdení obžalovaného
spoločnosťou. Spôsob spáchania trestného činu a jeho následok ako zákonné kritériá ukladania trestu
pritom môžu prevážiť nad tým, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a skutok oľutoval, čo v danom
prípade pri kvalite usvedčujúcich dôkazov ani nie je ničím výnimočným. Za tohto stavu potom prokurátor

považuje za trest súladný so zásadami ukladania trestov trest nepodmienečný, hoc aj kratšieho trvania,
nakoľko takýto trest dostatočne zohľadní spôsobený nenapraviteľný následok trestného činu, morálne
odsúdenia jeho páchateľa, individuálnu i všeobecnú prevenciu.Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 19.04.2024. V úvode svojho odvolania obžalovaný opätovne prejavil ľútosť nad
spáchaným činom a nad nenapraviteľným následkom, ktorý spôsobil. Obžalovaný akceptuje tresty
uloženésúdomprvéhostupňavplnejmiere,urobívšetkopreto,abysadobudúcnavyvarovalakejkoľvek

trestnej činnosti. Ďalej by chcel uviesť, že nenamieta výšku poškodeným uplatnenej škody v podobe
nákladov spojených s pohrebom v sume 2.367,93,- eur. Priznáva, že poškodenému T.. O. určite zasiahol
do jeho práv a spôsobil nemajetkovú ujmu. Otázkou však je, v akej výške by mala byť priznaná jej
náhrada. Hodnotu života totiž nie je možné oceniť, je jednoducho nevyčísliteľná. Napriek uvedenému
sa domnieva, že súd prvého stupňa detailne neodôvodnil, o aké úvahy sa opieral, keď priznal náhradu
nemajetkovej ujmy v plnej sume žiadanej poškodeným T.. O., a prečo ide práve o sumu 25.000,-

eur. V tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline vydaný pod sp. zn. 1
To 10/2011, ktorým súd priznal poškodeným - príbuzným obete trestného činu usmrtenia, náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 2x po 10.000,- eur. Obžalovaný sa domnieva, že o výške nemajetkovej ujmy
by mal rozhodnúť civilný súd po vykonaní príslušného dokazovania v tomto smere a vysporiadaní sa
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Poukazuje pritom aj na návrh prokuratúry pri

podaní obžaloby na súd zo dňa 29.01.2024, v ktorom navrhuje odkázať poškodeného ohľadom náhrady
nemajetkovej ujmy na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
náhrade škody a obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenému vo výške 2.367,93 eura

a so zvyškom uplatneného nároku poškodeného odkázal na civilný proces.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu, písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 16.05.2024, vyjadril k odvolaniu prokurátora tak, že v prvom rade chce aj prostredníctvom tohto
podania opätovne prejaviť úprimnú ľútosť nad následkami svojho konania. V plnej miere akceptuje tresty

uložené súdom prvého stupňa, keďže musí za svoj čin niesť následky. Aj preto na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine. Urobí všetko pre to, aby sa do budúcna vyvaroval akejkoľvek trestnej činnosti.
Nesúhlasí však s námietkou prokurátorky, že v tomto konaní je jediným spravodlivým trestom súladným
so zásadami trestného konania jedine a nevyhnutne nepodmienečný trest odňatia slobody. Je pravdou,
že trest má mať represívne aj preventívne účinky. Avšak, zároveň sa trestanie spravuje aj zásadami

individualizácie, personality a humanity. Spáchal síce prečin, ale nejednalo sa o úmyselné konanie ani
o konanie spôsobené vplyvom alkoholu, omamných či psychotropných látok. Doposiaľ si z toho nesie
psychickú traumu. V jeho prípade prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. Nie je
osobou, ktorá by už mala záznam v registri trestov. Vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody
ešte nebol, avšak na rozdiel od prokurátorky sa nedomnieva, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody

je jediným miestom, v ktorom bude zabezpečená jeho prevýchova. Obžalovaný chce uviesť, že mu bol
súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov,
t. j. maximálnou možnou. Počas tejto skúšobnej doby bude pod dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Obžalovaný si je toho, že ak nebude viesť počas tejto doby, ktorá nie je krátka, riadny život,
dôjde k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Bol mu taktiež uložený aj trest zákazu

činnosti v trvaní 6 rokov. Aj v nadväznosti na uvedené sa obžalovaný domnieva, že tresty uložené
prvostupňovým rozsudkom sú spravodlivé a primerané.

V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora zamietol ako nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu poškodený
podaním zo dňa 03.05.2024, v ktorom uvádza, že obžalovaný namieta výšku priznanej škody v časti
sumy 25.000,- eur, priznanej z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Výšku škody 2.367,93 eura z titulu
úhrady nákladov spojených s pohrebom uznáva. Preto sa nebude ďalej vyjadrovať k časti škody

vo výške 2.367,93 eura, ktorá je aj zo strany obžalovaného uznanou náhradou škody, ale len k
náhrade nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, tak obžalovaný namieta, že súd detailne
neodôvodnil, o aké úvahy sa opieral, keď priznal nemajetkovú ujmu. Z podaného odvolania nie je
zrejmé, či obžalovaný nemajetkovú ujmu neuznáva vôbec, alebo len v nejakej výške a pod. Obžalovanýnavrhuje, aby náhrada nemajetkovej ujmy bola prejednaná v civilnom konaní. Súd pritom vo svojom
rozsudku riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie, kedy uviedol zásah do rodinného a súkromného života,
odkaz na manželský život - jeho dĺžku aj kvalitu, profesionálne zaradenie poškodenej ako stredoškolskej

profesorky, aj odkaz na obvyklú výšku škody určenú súdmi v civilných konaniach. Poškodený je
toho názoru, že obžalovaný chce spôsobiť len prieťahy v konaní, kedy naďalej pokračuje vo svojom
neetickom správaní, kedy ani z podaného odvolania nevyznieva úprimná ľútosť nad svojim skutkom,
kedy v dôsledku flagrantného porušenia predpisov obžalovaný spôsobil smrť manželke poškodeného,
ktorá prechádzala cez prechod pre chodcov na zelenú a obžalovaný prešiel vo vyššej ako prípustnej

rýchlosti cez križovatku na červenú, manželku na prechode pre chodcov zrazil, pričom v dôsledku
zranení manželka na mieste zomrela. Do dnešného dňa sa obžalovaný poškodenému ani len písomne
neospravedlnil, nevyjadril priamo ľútosť nad svojim činnom. Jedinú ľútosť, ktorú obžalovaný vyjadril bola
na hlavnom pojednávaní v rámci jeho priznania adresovaná súdu. Ani raz sa však obžalovaný neobrátil
na poškodeného a aspoň ústne sa jemu a jeho rodine neospravedlnil. Výška nemajetkovej ujmy bola
vyčíslená v závislosti od zásahu do súkromného a rodinného života poškodeného a jeho rodiny. I keď

žiadne peniaze mu nemôžu prinavrátiť manželku, jediná možná satisfakcia je len právo na náhradu
nemajetkovej ujmy. Poškodený žil v harmonickom manželskom zväzku v jednej domácnosti so svojou
manželkou po dobu takmer 35 rokov. S manželkou si boli mimoriadne blízky. Z manželského zväzku
sa im narodil syn (34 rokov) a mali aj jednu vnučku (2 roky). Spolu ako manželia sa tešili, že si budú
v starobe poskytovať vzájomnú starostlivosť, budú si oporou jeden druhému, budú sa venovať rodine,

cestovaniu, koníčkom a konečne tráviť čas na chalupe. Manželka poškodeného bola v čase svojej smrti
aj aktívnou učiteľkou - pani profesorkou na strednej škole Gymnáziu Bilíkova 24, Bratislava, kde učila
chémiu, pripravovala maturantov na maturitné skúšky, mala na starosti stredoškolskú odbornú činnosť,
bola členkou rady školy, bola zárobkovo činná, všetci ju mali radi, vždy vychádzala výborne so študentmi,
roky sa trápila ich nezdarmi a snažila sa im pomôcť, podporiť ich alebo naopak nesmieme sa tešila z ich

úspechov, bola na nich pyšná, mali ju radi kolegovia a v neposlednom rade bola výbornou manželkou
a najmä matkou a starou matkou. Manželka poškodenému rovnako ako celej rodine, najmä synovi,
neveste, svojej sestre, synovcovi, nesmieme chýba. Bola výborným, čestným, trpezlivým, empatickým
a obetavým človekom. Z tohto dôvodu poškodený vyčíslil aj nemajetkovú ujmu vo výške 25.000,-eur,
pričom ani túto sumu nepovažuje za akúkoľvek adekvátnu náhradu nemajetkovej ujmy. Žiadna suma

mu manželku nenahradí a nezmenší doživotnú traumu, ktorá jej násilnou smrťou bola spôsobená jemu,
aj ich synovi a celej rodine. Obžalovaný poukazuje vo svojom odvolaní na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 1 To 10/2011, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v celkovej výške 20.000,-
eur. Aj sám obžalovaný zastúpený obhajcom si musí byť vedomý, že suma 25.000,- eur sa nielenže
nevymyká z bežnej judikatúry, sám poukazuje na rozsudok (1To 10/2011) spred 14 rokov, kedy bola

priznaná náhrada ujmy v sume 20.000,-eur. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí reagovať na vývoj
ekonomiky a cien. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí odzrkadľovať hierarchiu hodnôt ako si ich
váži a chráni spoločnosť. Život musí byť tou najvyššie chránenou hodnotou. Ak Európsky súd pre ľudské
právapriznalzodňa1.9.2020,sťažnosťč.20649/18-policajnáakciavoblastiobývanejRómami-možný
rasovo motivovaný útok (ľahké zranenia spôsobené donucovacími prostriedkami, bez nutnosti PN, bez

zanechania trvalých následkov), čiastku nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur pre sťažovateľa a
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. 6. 2013, sp. zn. 2Co/259/2012, za difamačný článok
o sudcovi, čiastku nemajetkovej ujmy takmer 100.000,- eur, tak v napadnutom rozsudku určená výška
nemajetkovej ujmy 25.000,- eur za celoživotnú traumu spôsobenú násilnou stratou najbližšieho človeka,
je výška určená na spodnej hranici a nijako sa nevymyká judikatúre slovenských súdov, tak ako

skonštatoval aj Mestský súd Bratislava I. v odôvodnení rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa
27.03.2024, č.k. 37T/4/2024.

Vzhľadom na vyššie uvedené poškodený považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, preto ho
navrhol zamietnuť.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či
konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí
a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Preto nariadil vo veci verejné
zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržala
písomne podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených a na základe týchto dôvodov navrhla,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil primeranýnepodmienečný trest odňatia slobody a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Odvolanie
obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný si uvedomuje, akého konania sa dopustil, priznal zaň
vinu, svoj čin úprimne oľutoval a ospravedlnil sa zaň. Obžalovaný spáchal prečin z nedbanlivosti.
Doposiaľ nebol trestaný. V jeho prípade prevažujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. Trest mu
bol uložený v strede zníženej trestnej sadzby, aj keď bol podmienečne odložený. Obhajca sa domnieva,
že aj na základe uvedeného sú tresty uložené súdom prvého stupňa spravodlivé, primerané a nemožno

ich považovať za mierne, majú dostatočnú represívnu aj preventívnu funkciu. Zároveň je prihliadnuté
na zásady individualizácie, personality a humanity trestu. Obhajoba nesúhlasí preto s námietkou
prokuratúry, že v tomto konaní je jediným spravodlivým trestom súladným so zásadami trestného
konania jedine a nevyhnute nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný akceptuje svoje tresty,
proti výrokom o treste si odvolanie nepodal. Obhajoba poukazuje na to, že obžalovaný od spáchania
činu, ktorý je predmetom tohto konania, nepácha trestné činy ani priestupky. Nejedná sa o kriminálne

narušenú osobu. V jeho prípade išlo o jednorazové zlyhanie, ktoré je preňho poučením na celý život.
Obžalovanému bol súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a
trestzákazučinnosti.Vprípade,žeobžalovanýnebudeviesťpočas5ročnejskúšobnejdobyriadnyživot,
je si vedomý, že dôjde k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Pokiaľ ide o odvolanie
podané proti výroku rozsudku o náhrade škody, obžalovaný pánovi Ing. O. zasiahol do jeho práv a

spôsobil nemajetkovú ujmu. Otázkou však je, v akej výške by mala byť priznaná jej náhrada. Obhajoba
sa domnieva, že súd prvého stupňa detailne neodôvodnil, o aké úvahy sa opieral, keď priznal náhradu
nemajetkovej ujmy v plnej sume žiadanej poškodeným T.. O., t. j. v sume 25.000 eur. V nadväznosti na
uvedené skutočnosti obhajca navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietol.
V prípade, že by sa súdu zdal trest uložený súdom prvého stupňa neprimerane nízky, obžalovaný žiada,

abysúdaplikovalustanovenienovelizovanéhoTrestnéhozákonaauložilmupodmienečnýtrestdlhšieho
trvania. Obhajca zároveň navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade
škody a aby rozhodol tak, že obžalovaného zaväzuje na náhradu škody voči poškodeného T.. M. O. vo
výške 2.367,93 eura a so zvyškom uplatneného nároku poškodeného odkázal na civilný proces.

Obžalovaný K. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že by sa chcel ospravedlniť poškodenému, ale keďže
nie je na verejnom zasadnutí, tak sa chce ospravedlniť aspoň štátu za svoj prečin. Chcel by to nejako
odčiniť, nechce si zničiť život, už aj tak nevie správať kvôli tomu, čo sa stalo. Ak mu má súd uložiť
prísnejší trest, tak mu môže uložiť prísnej podmienečný trest. Z toho čo sa stalo sa poučil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods.
1 Trestného poriadku), a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a obžalovaného sú dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
IV podal dňa 30.01.2024 obžalobu na K. O. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3
písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie

v rozsahu priznania viny nevykonal. Na základe prijatia vyhlásenia o vine súd prvého stupňa uznal
obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v
obžalobe.

Súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného
vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na

skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa
obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže
byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním
napadnutá.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného
zákona č. 40/2024 Z. z., preto odvolací súd posudzoval, či neskoršie znenie Trestného zákona je pre
obžalovaného priaznivejšie.

Obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosť uloženej mu podľa zákona, čo podľa Trestného zákona účinného do
05.08.2024 ako aj Trestného zákona účinného od 06.08.2024, zodpovedá prečinu usmrtenia podľa §
149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s trestnou sadzbou 2 až 5 rokov. Novelou Trestného
zákona však došlo k odstráneniu povinnosti úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa u obžalovaného ustálil prevahu

poľahčujúcich okolností, pričom prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností pri určovaní druhu trestu a výmery je povinnosťou súdu práve v zmysle Trestného zákona
účinného do 05.08.2024 (§ 38 ods. 2), ktorý v ustanovení § 38 ods. 3 zároveň určuje spôsob, akým sa v
prípade prevažujúcich poľahčujúcich okolností obligatórne znižuje horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024 síce taktiež

zakotvuje povinnosť súdu prihliadať pri výmere trestu na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, avšak
akým spôsobom tieto premietnuť do uloženého trestu, ponecháva na úvahe súdu. V prípade prevahy
poľahčujúcich okolností nemožno mať pochybnosti o tom, že práve následkom nutnosti znížiť v dôsledku
prevažujúcich poľahčujúcich okolností hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody diktovanej
Trestným zákonom účinným do 05.08.2024 je táto skoršia úprava pre obžalovaného priaznivejšia

než úprava účinná od 06.08.2024. K uvedenému odvolací súd v súlade s ustálenou súdnou praxou
poznamenáva, že za najpriaznivejší je potrebné považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých
jeho ustanovení vzťahujúcich sa na súdený skutok poskytuje pre páchateľa miernejší (priaznivejší)
konečný výsledok. Posudzuje sa teda použitie skoršieho i novšieho zákona ako celku. Len porovnanie
trestných sadzieb nestačí.

Vzhľadom na vyššie uvedené, použitie súhrnu všetkých ustanovení Trestného zákona účinného od
06.08.2024 vzťahujúcich na sa konanie obžalovaného neposkytuje pre neho priaznivejší konečný
výsledok.

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269

Trestného poriadku, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nemá v registri trestov žiaden záznam. Z
evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že sa dopustil 4 priestupkov v cestnej premávke, keď dňa
01.12.2020 a dňa 13.10.2022 neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného
zariadenia, dňa 18.09.2020 nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom alebo osobitným
predpisom a nedal znamenie o zmene smeru jazdy, a dňa 20.05.2021 prekročil najvyššiu povolenú

rýchlosť jazdy v obci o 21 až 50 km/hod. Za tieto priestupky bol sankcionovaný pokutami 20 €,
40€, 50€ a 200 €. Vodičské oprávnenie mu bolo udelené dňa 25.03.2019. Od 05.05.2023 pracuje v
spoločnostiTATRAUNITEDCORPORAATION,a.s.napracovnejpozíciičašníkspozitívnympracovným
hodnotením.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Odvolacísúdsanestotožňujesvýrokomotrestenapadnutéhorozsudku,aúvahy,ktoréviedlisúdprvého
stupňakuloženiupodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,považujezaneúplné.Súdprvéhostupňauložil
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody bez náležitého prihliadnutia na osobu obžalovaného
so zreteľom na počet a povahu záznamov v jeho evidenčnej karte vodiča, na okolnosti prípadu a na

nenapraviteľný následok trestného činu spočívajúci v smrti poškodenej P.. E. O., teda bez komplexného
posúdenia všetkých relevantných okolností týkajúcich sa skutku, jeho následku a osoby obžalovaného,
ktoré vyhodnotil iba prihliadnuc na absenciu požitia alkoholu obžalovaným pred jazdou.

Súd prvého stupňa pochybil, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)

Trestného zákona spočívajúcu v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Vedením
riadneho života sa nerozumie len tá skutočnosť, že daná osoba nebola súdne trestaná, ale rozumie sa
ním dodržiavanie právneho poriadku ako celku a ďalších základných noriem spoločnosti. V prípade, že
obžalovaný, ktorý má udelené vodičské oprávnenie iba od roku 2019 a už bol v priestupkovom konaní
postihnutý za priestupky v cestnej premávke štyrikrát, nie je možné v jeho prípade konštatovať, že viedol

riadny život a priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu,
hoci obžalovaný nemá záznam v registri trestov, vzhľadom na počet a charakter spáchaných priestupkov
neboli splnené podmienky na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods.

4 Trestného zákona, aplikujúc ktoré odvolací súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho,
výchovného i morálneho účelu trestu nepostačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, a
to so zreteľom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a nenapraviteľný následok v podobe smrti
poškodenej. Obžalovaný viedol motorové vozidlo zn. Ford Fusion v mestskej časti Lamač v blízkosti
železničnej stanice, kde bola dovolená najvyššia rýchlosť 50 km/hod., rýchlosťou minimálne 63,5 km/

hod., a to aj napriek tomu, že vozovka bola pokrytá snehom a tiež nereagoval na červený signál „Stoj“
zobrazený na svetelnej signalizácii, pričom tento signál svietil už 5 sekúnd pre jeho smer jazdy. Trestnej
činnosti sa obžalovaný teda nedopustil po náhodnej technickej chybe pri vedení motorového vozidla,
resp. v dôsledku nedostatočnej skúsenosti s jeho vedením, naopak, obžalovaný jazdil nebezpečne,
riskantne a arogantne. Obžalovaný takýmto svojim konaním porušil až dve dôležité povinnosti

uložené mu v ustanovení § 3 ods. 2 písm. ) a
§ 4 ods. 1 písm. c)
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Porušenie takýchto dôležitých povinností má spravidla
vo väčšine prípadov za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, k čomu v

prejednávanom prípade v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného aj došlo. Následky bezohľadnej,
arogantnej a riskantnej jazdy obžalovaného boli veľmi závažné, a to voči poškodenej P.. E. O.,
ktorá utrpela zranenia bezprostredne vedúce k jej smrti. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že
obžalovaný i napriek relatívne krátkeho času od udelenia vodičského oprávnenia sa dopustil štyroch
priestupkov v cestnej premávke, pričom opakovane neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky

alebo dopravného zariadenia a tiež prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci. Obžalovaný bol teda
opakovane sankcionovaný miernejším spôsobom za zavinené porušenie predpisov na úseku cestnej
premávky, avšak sankcie sa minuli účinku, nakoľko následne obžalovaný nebezpečným a riskantnýmspôsobom viedol motorové vozidlo, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode a spôsobeniu smrti
poškodenej.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora
sú opodstatnené, nakoľko obžalovaný je nespoľahlivý a bezohľadný vodič, na ktorého je s prihliadnutím
na závažné následky potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, a teda trest uložený
súdomprvéhostupňajeneprimeranemierny.Uloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodynaopak
v plnej miere zodpovedá okolnostiam prípadu s poukazom najmä na výrazné prekročenie dovolenej

rýchlosti, bezohľadnú, riskantnú a arogantnú jazdu a nerešpektovanie dopravného značenia, kedy
prešiel na červený signál „stoj“ a závažnosť spôsobených následkov.

Neprimeranosť trestu a nesprávne ustálenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti boli dôvodom, prečo
odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý
výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa ustálil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť priznania
v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný priznanie a ľútosť niekoľkokrát pred
orgánmičinnýmivtrestnomkonaníipredsúdomverbalizoval.Vzhodesosúdomprvéhostupňaodvolací
súd nezistil u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti. U obžalovaného je pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností 1:0. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa preto znižovala horná hranica trestnej
sadzby o jednu tretinu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona z rozdielu hornej a dolnej
hranice trestnej sadzby, preto konajúci súd mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 2 roky až
4 roky.

Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd zohľadnil absenciu priťažujúcich okolností, poľahčujúcu
okolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,mieruzavineniaobžalovaného,ktorýporušenímpravidiel
cestnej premávky spôsobil smrť poškodenej, pričom vychádzajúc z evidencie priestupkov takáto jazda
nebola v prípade obžalovaného ojedinelá a výnimočná, avšak zohľadnil aj obžalovaným prejavenú
ľútosť, vyhlásenie o vine a tiež skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Za takej situácie je

odvolací súd toho názoru, že uloženie trestu vo výmere dvoch rokov, teda na samej spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby bude mať nielen výchovný vplyv na páchateľa trestného činu, ale
splní aj funkciu tzv. generálnej prevencie, teda iných bezohľadne jazdiacich vodičov odradí od páchania
trestných činov v doprave. Takýto trest odňatia slobody je individualizovaný a odráža okolnosti na strane
obžalovaného, mieru jeho zavinenia a celkové okolnosti spáchania skutku.

Obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, preto ho súdu podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, preto bolo potrebné podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá.
Vzhľadom na výrok odvolacieho súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, počas výkonu
ktorého trest zákazu činnosti neplynie, bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti v rovnakej
výmere, ako súdom prvého stupňa.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd prvého stupňa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu
poškodenému T.. M. O. vo výške 27.367,93 eura, pozostávajúcej z pohrebných nákladov vo výške
2.367,96 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur. Vo vzťahu k pohrebným nákladov
výrok nebol napadnutý odvolaním, a preto ani odvolací súd nemal dôvod ho revidovať. Obžalovaný K.

O. však odvolaním napadol výrok, ktorým ho súd prvého stupňa zaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 25.000 eur.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie, na ktoré sa poškodený a jeho splnomocnenec ustanovili, a
nahlavnompojednávanívsúlades§256ods.1Trestnéhoporiadkupovýzvesúduzotrvalinafinančnom

ohodnotení škody vo výške 27.367,93 eura, t. j. aj na výške nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, a vykonal dokazovanie
len vo vzťahu k výroku o treste.Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na

účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie

povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a

identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa§288ods.2Trestnéhoporiadkunacivilnýprocesalebonakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.

Odvolací súd preskúmal adhézne konanie vedené v prospech poškodeného T.. M. O. v napadnutom
rozsahu, pričom dospel k záveru, že nie je sporné, že poškodený utrpel nemajetkovú ujmu v
dôsledku straty manželky pri dopravnej nehode spôsobenej obžalovaným. Nemajetková ujma je na
základe citovanej špeciálnej úpravy Trestného zákona súčasťou škody, čo neplatí pri vymedzení škody

podľa predpisov občianskeho práva, ktoré upravuje nemajetkovú ujmu mimo právnej úpravy škody.
Treba ňou rozumieť poškodenie práv, ktoré majú osobnostný charakter a súvisia najmä s ochranou
súkromia a ľudskej dôstojnosti. Ochrana práva na súkromie zahŕňa ochranu intímnej sféry, vnútorného
myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v
úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu.

Na podklade uvedených všeobecno - teoretických východísk odvolací súd dospel k záveru, že ani zo
skutku, a ani z vykonaných dôkazov nevyplýva, ako poškodený Ing. M. O. prežíval stratu manželky
po emocionálnej stránke, a akou mierou bol ukrátený na rodinnom a osobnom živote. K uvedenému
nebolo na hlavnom pojednávaní vykonané žiadne dokazovanie, pričom súd v adhéznom konaní nie

je oprávnený odhadovať, aké väzby boli medzi nebohými a ich rodinnými príslušníkmi a aké to malo
na nich nepriaznivé dôsledky. V rozhodnutí senátu Krajského súdu v Žiline, ktorý priznal nemajetkovú
ujmu poškodenému - príbuznému obete trestného činu usmrtenia, na ktoré poukazuje obžalovaný aj
poškodený, sa dôkazne jednalo o odlišnú situáciu, v ktorej bolo vykonané dokazovanie výsluchom
svedkov na návrh procesnej strany, a títo na potrebné otázky odpovedali. K takémuto návrhu procesné

strany v prejednávanej veci do rozhodnutia odvolacieho súdu nepristúpili.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o
nároku poškodeného na náhradu škody v časti nemajetkovej ujmy nesprávne a v rozpore so zákonom.
Keďže nebolo vo veci vykonané potrebné dokazovanie, ktoré ani nebolo poškodeným iniciované, bolo

nevyhnutné podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázať poškodeného so zvyškom nároku na
náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.