Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100479
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100479.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXX/X, XXX XX C., 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXX/
X, XXX XX C., právne zastúpení: JUDr. Matúš Králik, PhD., Advokát, so sídlom: Moldavská cesta 10/B,
040 11 Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom: Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Urbariát, pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov, so sídlom:
Hlavná 1, 044 12 Nižný Klátov, ako ďalšieho účastníka konania v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2023/038984-002 zo dňa 28.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-KE-OVBP2-2023/038984-002 zo dňa 28.08.2023 a rozhodnutie Obce Nižný Klátov č. OcÚ-
NK-197/2021-004 zo dňa 13.04.2023 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu Obci Nižný
Klátov na ďalšie konanie.
II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré

mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Urbariát, pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov podal dňa 10.06.2021 na príslušný stavebný úrad
– Obec Nižný Klátov, sťažnosť na nepovolenú stavbu a oplotenie na parc. C KN č. 850, LV č. XXXX
kat. úz. E. C..

2. Na základe poverenia Obce Nižný Klátov, ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu,
vykonala referent Spoločného obecného úradu Beniakovce so sídlom Kmeťová 20 v Košiciach, dňa
19.10.2021 štátny stavebný dohlaď na stavbe chaty a oplotenia na pozemku KN-C parc. č. 850 v
katastrálnom území Nižný Klátov. Na základe výsledkov z vykonaného štátneho stavebného dohľadu
bolo zistené, že stavba chaty a oplotenia je uskutočnená na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve
stavebníkov. Vlastníkom nehnuteľnosti je Urbariát pozemkového spoločenstvo Nižný Klátov. Žalobca A.
B. na konaní uviedol, že stavbu chaty postavili ešte cca v roku 1979 jeho otec a dedo. Stavbu užíva bez

kolaudačného rozhodnutia. Na konaní uviedol, že dohľadá stavebné povolenie, prípadne ďalšie doklady
preukazujúce legálnosť stavby, alebo začne pripravovať' doklady pre legalizáciu stavby.3. Obec Nižný Klátov vyzvala dňa 09.12.2021 pod č. 197/2021-NK žalobcov k predloženiu dokladov do
31.03.2022 pre posúdene dodatočného povolenia stavby.

4. Dňa 31.03.2022 žalobca stavby A. B. mailom požiadal o predlženie termínu na vybavenie potrebných
dokladov vzhľadom ku krátkemu času a momentálnej situácii na dotknutých orgánov. Obec Nižný
Klátov, opakovane vyzvala dňa 15.12.2022 pod č. 197/2021-002 žalobcov, aby do 31.01.2023 predložili
tunajšiemustavebnémuúradudokladyotom,žedodatočnépovoleniepredmetnejstavbyniejefile_0.jpg

file_1.wmf

v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.

5. Obec Nižný Klátov vo výzve upozornila vlastníkov stavby, že v prípade nepredloženia požadovaných
dokladov v stanovenej lehote Obec Nižný Klátov bude postupovat' v zmysle § 88a ods. 2 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a nariadi odstránenie nepovolenej stavby.

6. Obec Nižný Klátov, začala dňa 01.02.2023 správne konanie o nariadení odstránenia stavby - chaty a
oplotenia, na pozemku parc. č. 850, katastrálne územie Nižný Klátov, postavenej bez file_2.jpg

file_3.wmf

stavebného povolenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve stavebníkov na základe nesplnenia
file_4.jpg

file_5.wmf

výzvy zo dňa 15.12.2022 pod č. 197/2021-002 k predloženiu dokladov pre posúdenie dodatočného
povolenia stavby.

7. Obec Nižný Klátov dňa 16.02.2023 pod č. OcÚ-NK-197/2021-003 oznámila začatie konania o
nariadení odstránenia stavby a vykonala ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 16.03.2023.
Žalobca A. B. na konaní v zápisnici uviedol: „Je v mojom záujme dodatočne skolaudovať' stavbu na
pozemku patriacom Urbariátu, ale nakoľko sa neviem dohodnúť' na nájomnej zmluve s urbariátom je mi
znemožnené za daných okolnosti dodatočne skolaudovať.“

8. Obec Nižný Klátov ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie zo dňa 13.04.2023, č. OcÚ-
NK-197/2021-004 o nariadení odstránenia stavby chaty a oplotenia na pozemku parc. C KN č. 850
kat. úz. E. C.. Uvedené odôvodnil tým, že zo stany vlastníkov stavieb neboli podané žiadne doklady na
základe ktorých by bolo možné posúdiť, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s

verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. A uviedol, že podľa 88a
ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo
ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie
stavby.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie dňa 22.05.2023, v ktorom namietali, že
rozhodnutie je nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o
nariadení odstránenia stavby stavebného úradu vyplýva, že povinnosť odstrániť stavbu sa nariaďuje „A.
B. a manž. D. B.“, pričom žalobca 2 je v skutočnosti matkou žalobcu 1, je teda sporné, komu stavebný
úrad ukladal povinnosť a ako mal zistený skutkový a právny stav. Ďalej namietali že stavebný úrad ako

správny orgán prvého stupňa nezistil skutočný skutkový stav veci a nešlo o stavbu, ktorá bez bolo
postavená bez stavebného povolenia a zo strany stavebného úradu nebolo zistené, že stavba bola
postavená v rozpore so stavebným povolením, prípadne v rozpore s verejným záujmom.

10. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 28.08.2023, č. OU-KE-

OVBP2-2023/038984-002, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obce Nižný Klátov
o nariadení odstránenia stavby chaty a oplotenia na pozemku parc. C KN č. 850 kat. úz. Nižný Klátov.

II.Správna žaloba

11. Správnou žalobou doručenou elektronicky dňa 18.10.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej

aj „správny súd“) sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia stavebného úradu Obce Nižný Klátov a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

12. V správnej žalobe poukázali na to, že skutkový stav, ktorý bol žalovaným zistený je v rozpore

s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vydanie napadnutých rozhodnutí, napadnuté rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porusˇeniu ustanovení
o konaní podľa stavebného zákona, ktoré malo za následok vydanie nezákonných napadnutých
rozhodnutí, a navrhujú ho zrušiť v zmysle ust. § 191 ods. 1. písm. c, d, e, f, g) SSP.

13. Žalobca A. B. v žalobe uviedol, že stavbu chaty ako aj oplotenia postavili cca v roku 1979 jeho otec
(A. B.) a dedo (F. G.), že v konaní pred stavebným úradom predložil aj viaceré doklady (Zmluva o užívaní
z 20.06.1973 medzi F. G. a JRD Nižný Klátov, 2. Zmluvu o novom užívateľovi č. 132 medzi A. B. a JRD
Nižný Klátov, 3. Rozhodnutie o pridelení súp. č. 187, 4. Súhlas Okresného národného výboru Košice
– vidiek s výstavbou chaty z roku 1984), na zdokumentovanie stavu. Podľa žalobcov napriek tomu, že

žalovaný uvádza, že vychádzal zo záverov štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 19.10.2021
a zo zápisnice (záznamu) zo dňa 04.11.2021 o vykonanom štátnom stavebnom dohľade, skutočnosti,
ktoré z týchto vzišli, nevyhodnotil správne a týmito skutočnosťami sa neriadil.

14. Podľa žalobcov stavebný úrad Obce Nižný Klátov resp. Obec Nižný Klátov pôsobnosť stavebného

úradu v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva až na základe zákona č. 103/2003 Z.z. zo
dňa 27.02.2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
s účinnosťou od 01.04.2003. V čase, kedy mali byť stavba chaty, ale aj oplotenia postavené, predsa
stavebnými úradmi boli okresné národné výbory, a nie obce, teda ani Obec Nižný Klátov nebola

stavebným úradom a nemôže tak mať predmetnú vedomosť. A pokiaľ ide o konštatovanie, že obec
stavbe nepridelila súpisné číslo, podľa žalobcov o opaku svedčí nielen tvrdenie žalobcu A. B., ale
aj ním predložené doklady (rozhodnutie pridelení súp. č. 187 chate súčasť administratívneho spisu).
Žalobcoviamajúzato,žežalovanýakoajstavebnýúradvtomtoprípadepostihuježalobcovzastav,kedy
napriek tomu, že okolnosti nasvedčujú tomu, že stavba chaty a oplotenia boli povolené, v prípade, že sa

príslušnédoklady,vrátanestavebnéhopovolenianezachovali,vyvodzujesaobjektívnazodpovednosťza
takú stavbu, rezultujúca de facto v povinnosť odstránenia stavby. Takéto závery sú však podľa žalobcov
neprípustné a v rozpore s platnou právnou úpravou.

15. Žalobcovia tiež namietali, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o nariadení odstránenia

stavby stavebného úradu vyplýva, že povinnosť odstrániť stavbu sa nariaďuje „A. B. a manž. D. B.“,
pričom žalobca 2 je v skutočnosti matkou žalobcu 1, je teda sporné, komu stavebný úrad ukladal
povinnosť a ako mal zistený skutkový a právny stav.

16. Žalobcovia v žalobe zároveň uviedli, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli naplnené

ďalšie podmienky, a to tak základná hmotnoprávna podmienka (pre postup v zmysle § 88 a nasl.
stavebného zákona), ale ani procesnoprávna podmienka (§ 59 a nasl. stavebného zákona, v spojení s
§ 14 a nasl. Správneho poriadku), keďže skutočnosti na ich naplnenie ani len neboli riadne zisťované.
Žalovaný podľa žalobcov bez toho, aby uvedené podmienky, a teda kto je vôbec vlastníkom stavby
chaty a oplotenia, a s kým sa vôbec môže/má konať, vyvodzuje len na základe ničím nepodložených

domnienok, pričom len prezumuje výlučné vlastníctvo žalobcov k stavbe a oplateniu, avšak v dôsledku
smrti stavebníka (F. G. alebo A. B.), mohlo nadobudnúť vlastníctvo chaty a oplotenia doposiaľ nezistené
množstvo subjektov, preto aj z tohto pohľadu považujú napadnuté rozhodnutia za nezákonné, keďže
nevychádzali z úplného a presne zisteného skutočného stavu veci.

17. Žalobcovia zároveň navrhli priznať odkladný účinok správnej žalobe.

III.
Vyjadrenia žalovaného, replika a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.12.2023 k správnej žalobe zotrval na správnosti napadnutého
rozhodnutia, a vo vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie o dodatočnom povolení stavby má tzv. „dve

fázy konania". V prvej fáze konania podľa § 88a stavebného zákona stavebný úrad skúma, či dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými
predpismi. To, či nie je stavba v rozpore s verejnými záujmami, kde sa pod verejnými záujmami
rozumie napr. súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, dodržanie všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu, dodržanie základných požiadaviek na stavby, skúma stavebný úrad aj s

prihliadnutím na ust. § 126 stavebného zákona. Až po preskúmaní predložených dokladov, ktorými
sa preukáže, že danú stavbu je možné dodatočne povoliť, nastupuje tzv. „druhá fáza konania", kedy
ho stavebný úrad vyzve na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a ďalších dokladov
potrebných pre riadne posúdenie stavby. Stavebný úrad vyzval žalobcov na predloženie dokladov o
tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a zároveň ich
upozornil na skutočnosť, že ak v stanovenej lehote nepredložia požadované doklady, stavebný úrad

nariadi odstránenie stavby tak, ako mu to ukladá ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad sa
do tzv. „druhej fázy konania", ani nedostal, nakoľko žalobcovia v stanovenej lehote nepredložili doklady,
ktorými by preukázali, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.

19. Žalovaný k tvrdeniam, že žalobca A. B. v konaní predložil viaceré doklady na zdokumentovanie

stavby, konkrétne Zmluvu o užívaní zo dňa 02.06.1976 uzavretú medzi F. G. a JRD Nižný Klátov, Zmluvu
o novom užívateľovi č. 132 uzatvorenú medzi A. B.'ašom a JRD Nižný Klátov, rozhodnutie o pridelení
súp. č. 187 a súhlas Okresného národného výboru Košice — vidiek s výstavbou chaty z roku 1984
uviedol,žeidezostranyžalobcovouvedenienovýchskutočností,auvedenédokumentyniesúsúčasťou
administratívneho spisu stavebného úradu a nebolo tak ani v rámci predmetného odvolacieho konania.

Zároveň k tvrdeniu žalobcov, že stavebný úrad nemôže mat' vedomosť o tom, či na predmetnú stavbu
nebolo vydané stavebné povolenie z dôvodu, že v čase výstavby predmetnej stavby chaty a oplotenia
boli stavebnými úradmi okresné národné výbory, žalovaný uviedol, že stavebné povolenia staršieho
dáta sú k dispozícii v archíve stavebných úradov a je možné do nich nahliadnuť, nakoľko majú trvalú
dokumentárnu hodnotu.

20. Žalovaný k námietke, že postihuje žalobcov za stav, kedy sa príslušné stavebné dokumenty bez
ich zavinenia nezachovali, de facto povinnosťou odstránenia stavby namiesto toho, aby sa postupovalo
v zmysle citovaného ust. § 104 stavebného zákona uviedol, že ak stavebný úrad pri výkone štátneho
stavebného dohľadu, že by uskutočnená stavba podliehala stavebnému povoleniu, nie je prípustné

legalizovať' protiprávny stav overením pasportu stavby (§ 104 ods. 2 stavebného zákona). Zároveň
k námietke, že rozhodnutie stavebného úradu bolo doručené len žalobcovi A. B., uviedol, že žalobkyni D.
B. bola uvedená zásielka riadne doručovaná do vlastných rúk. Z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej
lehote bola stavebnému úradu táto zásielka vrátená a tým sa má za to, že jej bola písomnosť' doručená.

21. K námietke, že nariadenie odstránenia stavby bolo uložené nepovinným subjektom, žalovaný
uviedol, že stavba môže zmeniť' vlastníka aj bez toho, aby bola zapísaná v katastri nehnuteľností
a nakoľko v ňom nie je doposiaľ evidovaná, nemohla byt' ani predmetom dedičského konania, a
tak podľa platného znenia stavebného zákona daná stavba záhradnej chatky neexistuje, pokým
nebude zlegalizovaná formou dodatočného povolenia stavby a žalobcovia ako účastníci konania v

priebehu konania o nariadení odstránenia stavby ani raz nepopreli, že sú jej vlastníkmi, že ju užívajú
a že stavebníkom bol ich právny predchodca. S tvrdením ohľadom nedostatočného odôvodnenia
napádaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v súlade s
ust. §47 ods.3 Správneho poriadku, náležite vysvetlené a odôvodnené názorom na prejednávanú vec,
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, aký skutkový stav na základe nich zistil, a v jeho závere

sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami. Na základe uvedeného považuje žalovaný podané
žalobné námietky za neopodstatnené a navrhol, aby súd žalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného
potvrdil.

22. V replike zo dňa 11.03.2024 sa žalobcovia naďalej pridržiavali žalobného petitu vymedzeného v

správnej žalobe, ako aj žalobných námietok a dodali, že postup stavebného úradu už pri začatí konania
o dodatočnom povolení stavby nebol vykonaný zákonne a správne, a teda aj celé konanie tak spočíva
na nesprávnom nielen procesnom postupe správneho orgánu, ale vychádza aj z nesprávne aplikovanej
právnej normy a že došlo k prekročeniu rozsahu oprávnení výboru spoločenstva, konať za jednotlivýchvlastníkov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti a zároveň členov spoločenstva, ale došlo aj k
opomenutiu dotknutých vlastníkov s ktorými malo byť v konaní pred správnym orgánom konané.

23. Na repliku žalobcov, žalovaný v súdom určenej lehote nereagoval.

24. Účastník konania Urbariát, pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov vo svojom vyjadrení zo dňa
10.01.2024 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a má za to, že je to porušenie ich ústavných práv,
ľudských práv a v neposlednej miere aj porušenie zákonov SR z titulu neoprávneného užívania cudzej

veci, neoprávneného majetkového prospechu a iných.

IV.
Konanie na správnom súde

25. Uznesením č. konania 2S/49/2023-34 zo dňa 13.12.2023 Správny súd v Košiciach priznal odkladný

účinok správnej žalobe zo dňa 11.10.2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
KE-OVBP2-2023/038984-002 zo dňa 28.08.2023, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec
prejednal na pojednávaní dňa 14.01.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcov a žalovaného a dospel
k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

27. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch
uvedených v žalobe. Mal za to, že zo strany žalovaného správneho orgánu nebol dostatočne zistený
skutočný skutkový stav týkajúci sa stavieb, ktoré sú predmetom konania alebo teda predmetom
stavebného konania o odstránení, navyše boli porušené viaceré procesné povinnosti a v tejto súvislosti

má za to, že aj rozhodnutie ako bolo vydané nemohlo byť ani vykonateľné, nakoľko určuje neurčitým
osobám splnenie povinnosti odstrániť stavbu a oplotenie. A navrhol predmetné rozhodnutia, tak
žalovaného ako aj správneho orgánu prvej inštancii zrušiť a uplatňuje si právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach a žaloba
je podľa jeho názoru nedôvodná a žiada žalobu zamietnuť a uplatňujeme si náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

V.
Relevantná právna úprava

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu

bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

30. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,

jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,
h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento

zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 56 stavebného zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje
a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a
skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských
predpisov,

b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a
vytyčovacích bodov,
c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na
slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,
d) pri scénických stavbách pre film a televíziu,

e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,
f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,
h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d),
i) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v

uzavretých priestoroch stavieb,
j) pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených
na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu
pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.

32. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku,
alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na
ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej
dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1
pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po

právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

33. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

34. Podľa § 88a stavebného zákona, konanie o dodatočnom povolení stavby:
1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady

o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá
bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v
stavebnom konaní.

2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou
stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného

pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku
na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci.4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník

v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.
6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola
určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).
9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť
kolaudačné konanie.

35. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

36. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší.

37. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz,
že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť
vo veci.

38. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým
v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej
zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť

stavbu alebo jej zmenu,13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo
stavbou,13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) d)užívanie pozemku alebo stavby na
základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c) 13) Obchodný
zákonník. Občiansky zákonník. 13a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. 13b) Napríklad zákon č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 656/2004 Z. z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z. z.
o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č.
351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. 13c) § 15 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.

39. Podľa § 139 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „stavba“,
rozumie sa tým aj jej časť. 46. Podľa § 139b ods. 16 písm. c) stavebného zákona, udržiavacími
prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä údržba a opravy

technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa
tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie
alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a
telies a vnútorných rozvodov.

40. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, žemôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

41. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

42. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

43. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

44. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o

takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 90 ods. 1 stavebného zákona, konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý
by bol príslušný vydať' pre stavbu stavebné povolenie.file_6.jpg

file_7.wmf

47.Podľa§90ods.2stavebnéhozákona,vrozhodnutí,ktorýmsanariadkujealebopovoľujeodstránenie
stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej

stavby, pre odborné vedenie práca bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce
zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.

48. Podľa § 3 ods. 5 v spojení s 32 ods.1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať' potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

49. Podľa § 42 ods. 4 stavebného zákona (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia),
v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom
konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to

upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

50. Podľa § 46 stavebného zákona, rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi a ostatnými file_8.jpg

file_9.wmf

právnymi predpismi, musí ho vydať' orgán na to príslušný, musí vychádzať' zo spoľahlivo file_10.jpg

file_11.wmfzisteného stavu veci a musí obsahovať' predpísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v plnom rozsahu.

52. Podľa § 47 ods. 2 stavebného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

53. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

54. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

55. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

56. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a

spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

57. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obce Nižný Klátov o nariadení odstránenia stavby chaty
a oplotenia na pozemku parc. C KN č. 850 kat. úz. E. C..

58. Správny súd poukazuje na to, že v samotnej správnej žalobe žalobcovia namietajú, že skutkový stav,

ktorý bol žalovaným zistený je v rozpore s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu, zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vydanie napadnutých
rozhodnutí, napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní podľa stavebného zákona, ktoré malo za následok
vydanie nezákonných napadnutých rozhodnutí. Podstatná časť správnej žaloby sa zameriava na to,

že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postihujú žalobcov za stav, kedy napriek tomu, že
okolnosti nasvedčujú tomu, že stavba chaty a oplotenia boli povolené, a príslušné doklady, vrátane
stavebného povolenia sa nezachovali, vyvodzuje sa objektívna zodpovednosť za takú stavbu s
povinnosťou odstránenia stavby. Ako aj na skutočnosť, že žalovaný bez toho, aby zistil kto je vlastníkomstavby chaty a oplotenia, len prezumoval výlučné vlastníctvo žalobcov k stavbe a oplateniu, avšak v
dôsledku smrti stavebníka (F. G. alebo A. B.), mohlo nadobudnúť vlastníctvo chaty a oplotenia doposiaľ
nezistené množstvo subjektov, preto žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutia za nezákonné, keďže

nevychádza z úplného a presne zisteného skutočného stavu veci.

59. Podľa názoru správneho súdu po preštudovaní administratívneho konania, posúdiac formálne
a obsahové náležitosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa aj rozhodnutia žalovaného,
správneorgányobochstupňovvkonanínepostupovalináležitevintenciáchcitovanýchprávnychnoriem,

vo veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne
nezistili skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, ktorý v odôvodnení
svojich rozhodnutí nedostatočne odôvodnili reagujúc na námietky účastníkov správneho konania.

60. Správny súd v intenciách námietky žalobcov o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci dospel
k záveru, že uvedená námietka žalobcov je dôvodná. Podľa názoru správneho súdu nie je sporné,

že žalobca A. B. v zápisnici z miestneho zisťovania a výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa
19.10.2021uviedol,žestavbuchatyužívabezkolaudačnéhorozhodnutiaadohľadástavebnépovolenie,
prípadne ďalšie doklady preukazujúce legálnosť stavby. V administratívnom spise sa nenachádzajú
žiadne podklady ani závery, z ktorých by vyplývalo, žeby táto skutočnosť bola zo strany stavebného
úradu nejako preverovaná a zakladala by postup stavebného úradu v zmysle § 88, resp. § 88a

stavebného zákona na konanie o odstraňovaní stavby, resp. konanie dodatočnom povolení stavby.
Uvedený nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní a ani z rozhodnutia žalovaného
nevyplýva, aby sa touto skutočnosťou zaoberal a zisťoval, že stavba bola postavená bez stavebného
povolenia a z uvedeného dôvodu aj v rozpore s verejným záujmom. Správny súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na to, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s

účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy, a poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli
v konaní ujmu.

61. Zároveň v uvedenej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že
z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca A. B. v zázname z výkonu štátneho stavebného
dohľadu zo dňa 04.11.2021 uviedol, že predmetnú stavbu postavenú cca v roku 1979 jeho otcom (A.
B.) a starým otcom (F. G.) užíva bez kolaudačného rozhodnutia, ale nevylučuje, že bola zrealizovaná
na základe stavebného povolenia vydaného ešte na základe žiadosti podanej jeho dedom alebo otcom.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 104 stavebného zákona, ktoré upravuje
prípad, keď sa doklady, stavebné povolenie, resp. projektová dokumentácia stavby nezachovali. Vždy
sa však vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, t.j. že nejde o tzv. "čiernu stavbu".
Tento predpoklad osvedčí stavebný úrad, pričom sa opiera o hodnotenie dôkazov, ktorými sú napríklad
výpovede svedkov, stanoviská orgánov štátnej správy, stanovisko obce, čestné vyhlásenia, údaje z

katastra nehnuteľností a pod. V opačnom prípade sa postupuje podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného
zákona.

62. K tvrdeniam, že žalobcovia v konaní predložili viaceré doklady na zdokumentovanie stavby,
konkrétne Zmluvu o užívaní zo dňa 02.06.1976 uzavretú medzi F. G. a JRD Nižný Klátov, Zmluvu

o novom užívateľovi č. 132 uzatvorenú medzi A. B.'H. a JRD Nižný Klátov, rozhodnutie o pridelení
súpisného č. 187 a súhlas Okresného národného výboru Košice — vidiek s výstavbou chaty z roku 1984,
správny súd uvádza, že tieto dokumenty nie sú súčasťou administratívnych spisov stavebného úradu
ani žalovaného, preto správny súd aj námietku žalobcov, že skutkový stav, ktorý bol žalovaným zistený
je v rozpore s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu, nepovažuje za dôvodnú.

63. Správny súd však v tejto súvislosti uvádza, že z jednoznačnej špecifikácie vyššie uvedených
dokumentov vyplýva, že tieto dokumenty sa môžu nachádzať v archívoch stavebných úradov, ktorá
skutočnosť nebola so strany žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa nijakým spôsobom
zisťovaná. Bolo preto povinnosťou stavebného úradu osvedčiť predpoklad existencie stavebného

povolenia na predmetnú stavbu dožiadaním v archíve príslušných stavebných úradov. A následne až
na základe tohto preverenia zvoliť postup podľa § 88a ods.1 stavebného zákona, ktorého uplatnenie
je podmienené zistením stavebného úradu, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia.
Z uvedeného dôvodu považuje správny súd za dôvodnú námietku žalobcov týkajúcu sa porušeniaustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Správnemu súdu z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa
je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa nezisťoval, či stavebné povolenie, resp. iné podklady

k uvedenej stavbe existujú, čím bola porušená zásada materiálnej pravdy v tomto konaní, keďže
nebol dostatočne zistený skutkový zo strany žalovaného. Nakoľko bolo súdom zistené porušenie
ustanovení administratívneho konania, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, túto
námietku žalobcov súd považoval za dôvodnú. Tento inštitút je jediným právnym prostriedkom, ktorý
umožňuje nahradiť chýbajúce doklady (napr. kolaudačné rozhodnutie, dokumentáciu stavby). Ďalej

umožňuje odstrániť nejasnosti pri užívaní stavby na určitý účel. Pritom sa vychádza predovšetkým zo
stavebnotechnickéhousporiadaniastavby.Akvšaknazákladenehonemožnodospieťkjednoznačnému
záveru, vychádza sa z účelu, na ktorý sa stavba bez technických a právnych závad užíva.

64. K námietke žalobcov, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby
stavebného úradu vyplýva, že povinnosť odstrániť stavbu sa nariaďuje „A. B. a manž. D. B.“, pričom

žalobkyňa D. B. je v skutočnosti matkou žalobcu A. B., a je teda sporné, komu stavebný úrad ukladal
povinnosť a ako mal zistený skutkový a právny stav, správny súd uvádza, že táto nie je dôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ide o inú zrejmú nesprávnosť rozhodnutia, ktorú je
stavebnýúradoprávnenýkedykoľvekopraviťbeztoho,abydošlokzmeneobsahuazmyslurozhodnutia.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžp/7/2013 zo dňa 29.01.2014,

ktorý uvádza: „Uvedenou právnou problematikou sa vo svojej judikatúre už viackrát zaoberal ústavný
súd a aj najvyšší súd, v zmysle ktorej je súd povinný prihliadnuť na tie vady konania, ktoré by mali vplyv
na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pričom neprihliada na procesné vady konania, ktoré ak
by aj boli odstránené v prípade zopakovania konania, by nemali za následok iný výsledok rozhodnutia
vo veci.“

65.Správnysúdvkontextevyššieuvedenéhouvádza,ženámietkažalobcov,žerozhodnutiestavebného
úradu bolo doručené len žalobcovi A. B., nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu správny
súd zistil, že žalobkyni D. B. boli všetky predošlé písomnosti riadne doručené a ňou prevzaté. Uvedená
zásielka týkajúca sa doručenia rozhodnutia stavebného úradu jej bola riadne doručovaná do vlastných

rúk. Z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote bola stavebnému úradu táto zásielka vrátená a
tým sa má za to, že jej bola táto písomnosť doručená.

66. Ohľadom námietky žalobcov, že v dôsledku smrti stavebníka (F. G. alebo A. B.), mohlo nadobudnúť
vlastníctvo chaty a oplotenia doposiaľ nezistené množstvo subjektov, správny súd uvádza, že táto je

dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že táto skutočnosť nebola v priebehu
administratívneho konania ani odvolacieho konania zo strany žalovaného ani správneho orgánu prvého
stupňa nijakým spôsobom preverovaná dožiadaním okruhu dedičov po stavebníkovi, resp. stavebníkoch
predmetnej chaty, čím nebol určito a jasne stanovený okruh účastníkov stavebného konania podľa § 59
ods. 1 stavebného zákona. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z obsahu administratívneho spisu

žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa nezaoberal ani účastníctvom osôb, ktoré majú vlastnícke
právo k pozemkov a stavbám susediacim k predmetnej stavbe, a ktoré môžu byť stavebným konaním
priamo dotknuté.

67. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zákonodarca v § 59 správneho poriadku zveruje do

právomoci odvolacieho správneho orgánu preskúmať zákonnosť a správnosť rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa ako aj postup mu predchádzajúci, pričom nie je viazaný rozsahom odvolacích
námietok účastníka správneho konania. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že pri
výklade právnej normy ustanovenej v § 59 upravujúcej právomoc odvolacieho správneho orgánu je
potrebné vychádzať z určitých kľúčových zásad, ktoré ovládajú právnu úpravu odvolacieho konania a sú

preto dôležité aj pre výklad odseku 1/ uvedenej právnej normy, predovšetkým, že účelom odvolacieho
konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie,
pričom pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupuje samostatne a nezávisle od
zistení, hodnotení, ako aj od stanoviska orgánu prvého stupňa, odvolací orgán nemôže rozhodovať o
veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni a súčasne, že odvolací orgán je oprávnený

a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom vec posudzuje nielen
zo stránky právnej, ale i skutkovej.68. V zmysle uvedeného je povinnosťou správneho súdu posudzovať vady administratívneho konania.
Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa v konaní dopustil takej
vady konania, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Z administratívneho spisu mal správny

súd jednoznačne preukázané, že v celom procese konania stavebného úradu, predmetom ktorého
bolo zisťovanie rozporu predmetnej stavby s verejným záujmom a zosúladenie skutočného stavu s
právnou úpravou stavebného zákona, žalobcovia tvrdili, že stavba bola postavená na základe vydaného
stavebného povolenia. Bolo práve na žalovanom, resp. správnom orgáne prvého stupňa preukázať,
že predmetná stavba sa zrealizovala v rozpore s verejným záujmom. Vychádzajúc zo skutkových

zistení danej veci však nesporne vyplýva, že s uvedenou skutočnosťou sa žalovaný, ani správny
orgán prvého stupňa dostatočne nevysporiadal. Zároveň žalovaný ani správny orgán prvého stupňa
nijakým spôsobom nezisťoval okruh dedičov po stavebníkovi, resp. stavebníkoch predmetnej chaty,
ani sa nezaoberal účastníctvom osôb, ktoré majú vlastnícke právo k pozemkov a stavbám susediacim
k predmetnej stavbe, a ktoré môžu byť stavebným konaním priamo dotknuté, čím nebol určito a jasne
stanovený okruh účastníkov stavebného konania.

69. K námietke žalobcov, že došlo k prekročeniu rozsahu oprávnení výboru pozemkového spoločenstva
konať za jednotlivých vlastníkov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti a zároveň členov
spoločenstva, ale došlo aj k opomenutiu dotknutých vlastníkov, s ktorými malo byť v konaní pred
správnym orgánom konané, správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, bod 62. „... ustanovenie § 16 ods. 2
je potrebné interpretovať tak, že zástupcom je v tam uvedených prípadoch spoločenstvo, ktoré koná
prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, a to výboru. Tak sa to napokon uvádza aj v dôvodovej
správe k zákonu č. 110/2018 Z.z. (osobitná časť, čl. I, bod 37), ktorým bol ostatne novelizovaný aj
§ 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z.: „Ustanovením sa zakladá zákonné zastúpenie členov spoločenstva

spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru.“ Z uvedeného dôvodu správny súd túto námietku
nepovažuje za dôvodnú.

70. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie

skutkového stavu žalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a vydanie napadnutých rozhodnutí a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. c) e) a g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP), a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu Obci Nižný Klátov
na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). (výrok I)

71. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa náležite, preskúmateľným a
nie zmätočným spôsobom vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, tieto
správne právne posúdiť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby žalobcovia a ďalší účastník
konania získali dostatočnú argumentáciu čo do existencie nepovolenej stavby, presne, jasne a

zrozumiteľnešpecifikovaťokruhúčastníkovstavebnéhokonaniaadôsledneposúdiťdôvodyrozhodnutia
odôvodňujúce prípadné odstránenie stavby tak ako to súd uviedol vyššie, a to pri viazanosti právnymi
závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

72. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešným žalobcom

priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

73. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil (§ 169 SSP) voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý
bol v konaní neúspešný.

74. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

75. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred spávnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).