Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-7Sa/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200179
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej
premávky, so sídlom Štúrova 7, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-
KDI3-82-003/2022-P z 21.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 31.03.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sa
žalobca domáhal aby z dôvodu nezákonnosti bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. č. KRPZ-PO-
KDI3-82-003/2022-P z 21.01.2023, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove (ďalej len „okresný
dopravný inšpektorát“) č. ORPZ-PO-ODI3-20/2022-P z 24.10.2022, ktorými bol žalobca uznaný vinným
zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
g ) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, aby po ich zrušení bola vec vrátená na ďalšie konanie

okresnému dopravnému inšpektorátu a žalobcovi aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023, pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu.

Administratívne konanie

3. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe záznamu o dopravnej
nehode z 18.11.2021, ako aj ďalšieho vykonaného dokazovania, Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát v Sabinove (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“)
Rozkazom o uložení sankcie za priestupok (ďalej len „Rozkaz“) č. ORPZ-PO-ODI3-20/2022-P

z 19.01.2022 konštatoval, že žalobca porušil § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“), v ktorom dôsledku ho uznal vinným zo zavinenia dopravnej
nehody a tým zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. g ) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“), a to natom skutkovom základe, že dňa 18.11.2021 v čase o 07:20 hod. žalobca ako chodec prechádzal so
smetiarskou nádobou cez miestnu komunikáciu na E. F. C. D. z pravej strany na ľavú spoza zadnej
časti odstaveného smetiarskeho nákladného motorového vozidla, pričom sa dostatočne nepresvedčil či

tak môže bezpečne urobiť, následkom čoho so smetnou nádobou narazil do ľavého predného blatníka,
ľavého spätného zrkadla a ľavých predných dverí prichádzajúceho vozidla zn. Audi Q7, EVČ:D., ktoré v
tom čase po uvedenej ulici viedla vodička E. G.. Pri tejto dopravnej nehode žalobca spadol na vozovku
a utrpel otras mozgu, stratu pamäte, tržnú ranu na hlave a odreninu na pravej strane brušnej časti s
dobou liečenia 4 týždne, a na osobnom motorovom vozidle Audi Q7 vznikla spoločnosti SEMA, s.r.o.

škoda vo výške 4 300,- Eur. Účastníci dopravnej nehody sa po nehode podrobili dychovej skúške s
negatívnym výsledkom.
Predmetným Rozkazom súčasne okresný dopravný inšpektorát uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 3 písm.
a) priestupkového zákona pokutu v sume 30,- Eur.
Okresný dopravný inšpektorát Rozkaz odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie a to najmä na
výpoveď žalobcu a vodičky dotknutého motorového vozidla, ako aj svedkov dopravnej nehody (kolegov

žalobcu) s tým, že žalobca uviedol, že 18.11.2021 v čase o 8:00 hod. prešiel spoza smetiarskeho auta
cez cestu po smetnú nádobu, ktorú preniesol cez cestu následne nádobu vysypal do smetiarskeho
auta a nádobu následne zodvihol a keď ju išiel preniesť späť cez cestu tak sa pozrel vľavo či sa
neblíži nejaké auto, následne sa chcel pozrieť vpravo a vtom doňho narazilo osobné motorové vozidlo
prichádzajúce z jeho pravej strany, ktoré viedla vodička a on ho nevidel, pričom spadol na cestu. Podľa

okresného dopravného inšpektorátu žalobca mal a mohol vedieť, že svojím konaním porušuje zákon
a mal si uvedomiť dôsledky tohto svojho konania s tým, že žalobca síce nebol vodičom motorového
vozidla, avšak ako účastník cestnej premávky bol povinný taktiež dodržiavať ustanovenia, ktoré platia
pre chodcov, pretože chodec je taktiež účastníkom cestnej premávky a je povinný správať sa na ceste
disciplinovane. Okresný dopravný inšpektorát poznamenal, že v evidenčnej karte žalobcu nemá žiadny

záznam o porušení zákona v cestnej premávke s tým, že podľa okresného dopravného inšpektorátu
je nepochybné, že žalobca sa uvedeným konaním dopustil priestupku a keďže vec nebola vybavená v
blokovom konaní, bolo rozhodnuté predmetným Rozkazom s tým, že podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona
o premávke sa žalobcom vykonané porušenie zákona považuje sa za porušenie zákona závažným
spôsobom.

Rozkaz bol žalobcovi doručený 04.02.2022.

4. Žalobca svoj odpor, podaný proti Rozkazu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnil
tvrdením o nesprávnom právnom posúdení veci okresným dopravným inšpektorátom, keď konanie
žalobcu kvalifikoval ako porušenie § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke, pretože žalobca v čase

dopravnej nehody nebol v postavení cit. „bežného chodca“, ale bol v postavení osoby vykonávajúcej
práce na ceste (zber komunálneho odpadu ), ktorá podľa § 58 zákona o cestnej premávke, titulom
vykonávania tejto práce, na ktorú je oprávnená, nie je povinnou dodržiavať tie ustanovenia pravidiel
cestnej premávky, pri ktorých to povaha vykonávanej práce vylučuje, s dodatkom žalobcu, že týmto
ustanovením mal zákonodarca úmysel odbremeniť osobu vykonávajúcu na ceste určitú prácu od

sústavného sledovania cestnej premávky, pretože táto osoba sa musí sústrediť predovšetkým na
vykonávanú prácu a teda sa nemôže stopercentne sústrediť na priebeh cestnej premávky. Žalobca má
teda za to, že nemusel byť stopercentne opatrný a nemusel nepretržite sledovať cestnú premávku a
konanie ostatných jej účastníkov s tým, že pri prechádzaní cez cestu sa pozrel vľavo, ale vpravo sa
už pozrieť nestihol, z čoho vyplýva, že žalobca sa nesprával nedisciplinovane tak, ako to konštatoval

okresný dopravný inšpektorát, ale si počínal s opatrnosťou ako každý účastník cestnej premávky
prechádzajúci cez cestu. O disciplinovanom správaní sa žalobcu v cestnej premávke svedčí aj záznam
v jeho karte, v ktorej nemá evidované žiadne porušenie zákona v cestnej premávke. Žalobca má
za to, že okresný dopravný inšpektorát nedostatočne skúmal zodpovednosť za porušenie pravidiel
cestnej premávky zo strany vodičky osobného motorového vozidla, ktorá si musela všimnúť odstavené

zberné vozidlo riadne zvukovo aj vizuálne označené. V uvedenej súvislosti žalobca poukázal na §
51 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a na § 26 ods. 1 jeho
vykonávajúcej vyhlášky č. 134/2018 Z.z., upravujúce označenie osobitných druhov vozidiel, ktoré by
mohli svojou jazdou alebo pracovnou činnosťou ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a
za ktoré možno považovať aj zberné vozidlo komunálneho odpadu. Vzhľadom k uvedenému, vodička

osobnéhomotorovéhovozidlamuselavidieťvýstražnýmsvetlomoznačenézbernévozidlokomunálneho
odpadu a preto bola povinnou v súlade s § 41 ods. 3 zákona o cestnej premávke, znížiť rýchlosť,
respektíve vozidlo zastaviť a taktiež pri obchádzaní prekážky na ceste bola povinná dodržiavať aj
povinnosti podľa § 14 ods. 1 zákona o cestnej premávke.Žalobca teda uzatvoril, že vodička osobného motorového vozidla nesie väčšiu mieru zodpovednosti za
vznik dopravnej nehody ako samotný žalobca, pretože na rozdiel od žalobcu bola povinnou dodržiavať
všetky pravidlá cestnej premávky a nielen tie, pri ktorých to povaha vykonávanej práce na ceste vylučuje.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal o zrušenie Rozkazu a vykonaním ďalšieho dokazovania o nové
posúdenie zavinenia tak na strane žalobcu, ako aj na strane vodičky osobného motorového vozidla.

5. V dôsledku žalobcom podaného odporu proti Rozkazu, okresný dopravný inšpektorát doplnil vo
veci dokazovanie, mimo iné aj znaleckým dokazovaním, pričom v znaleckom posudku č. XX/XXXX z

22.06.2022 ustanovený znalec z odboru cestná doprava:
- v súvislosti s komplexnou časovou analýzou nehodového deja opísal pravdepodobný priebeh
dopravnej nehody tak, že vodička motorového vozidla toto vozidlo viedla v časti cesty určenej pre
jej smer jazdy a približovala sa k výstražným svetlom oranžovej farby označenému, odstavenému
špeciálnemu vozidlu určenému na odvoz komunálneho odpadu, ktoré stálo v protismernej časti cesty,
pričom na základe predložených podkladov znalec nevedel preukázať, či toto zberné vozidlo bolo v čase

nehody v prevádzke. Za vozidlom na odvoz komunálneho odpadu sa nachádzal žalobca obsluhujúci
toto vozidlo v jeho zadnej časti, t.j. žalobca sa nachádzal v pre vodičku zberným vozidlom zakrytom
výhľade. V čase cca 1s pred zrážkou začal žalobca nesúci prázdnu zbernú nádobu na komunálny odpad
vystupovať spoza zadnej časti zberného vozidla smerom do koridoru pohybu vozidla Audi s tým, že tento
pohyb nebol pre vodičku vozidla Audi rozpoznateľný, keďže chodec musí prejsť pre vodiča viditeľne

určitú dráhu na to, aby vodič vedel vyhodnotiť smer a rýchlosť pohybu chodca a zároveň, aby vedel
vyhodnotiť či je tento pohyb chodca pre neho kolízny alebo nie. V tom čase sa vozidlo Audi pohybovalo
rýchlosťou 34,1km/h do 37,7km/h a do okamihu zrážky so žalobcom potrebovalo prekonať dráhu 9,7 m
a žalobca sa pohyboval rýchlosťou v rozmedzí od 4,5 km/h do 4,9 km/h a do okamihu zrážky s vozidlom
potreboval prekonať dráhu 1,3 m. Až v čase 0,4 s pred zrážkou sa žalobca už nachádzal v pre vodičku

rozpoznateľnom kolíznom pohybe, kedy mohol najskôr nastať okamih reakcie vodičky na vzniknutú
kolíznu situáciu s chodcom, v ktorom čase do okamihu zrážky potrebovalo vozidlo prekonať dráhu 4 m a
žalobca potreboval prekonať dráhu 0,5 m. V okamihu zrážky žalobca ako chodec narazil do motorového
vozidla Audi v časti cesty, ktorá bola určená pre smer jazdy vozidla Audi, v mieste, kde nebol vyznačený
prechod pre chodcov, ale zároveň v mieste, kde stálo zberné vozidlo a motorové vozidlo sa v tom čase

pohybovalorýchlosťouod34,1km/hdo37,7km/hacit.„..vodičkasanachádzalavpriebehujejreakčného
času.“ V čase cca 1,2 s po zrážke mohol nastať okamih konca reakcie vodičky na vzniknutú kolíznu
situáciu; vodička v tom čase nebola nútená vozidlo kolízne spomaľovať, pretože chodec (žalobca)
skončil v priestore za vozidlom a nebolo riziko, že dôjde k jeho následnému prejdeniu vozidlom, pričom v
tom čase vozidlo Audi od miesta zrážky s chodcom prekonalo dráhu cca 11 metrov a chodec (žalobca) sa

v tom čase nachádzal spadnutý už na asfaltovom povrchu cesty a bol bezprostredne pred dosiahnutím
jeho konečnej polohy, pričom telo chodca od miesta zrážky po jeho zastavenie prekonalo dráhu cca 2,3
m a vozidlo dráhu a 25,1 m;
- v súvislosti s technikou jazdy vodičky vozidla Audi uviedol, že v úseku nehodového deja sa pohybovala
rýchlosťou do 37,7km/h a teda technika jej jazdy vo vzťahu k rýchlosti povolenej pre daný úsek cesty

bola správna, pretože sa pohybovala rýchlosťou nižšou ako bola pre daný úsek maximálne povolená
t.j. 50km/h; vozidlo správne viedla v časti cesty určenej pre jej smer jazdy; počiatok reakcie vodičky na
kolízny pohyby žalobcu mohol nastať v okamihu, keď sa žalobca dostal pred vodičku do rozpoznateľnej
polohy a kráčal smerom ku koridoru pohybu jej vozidla, v ktorom prípade by k zrážke došlo v priebehu
reakčného času vodičky a vodička by na uvedenú skutočnosť nestihla zareagovať žiadnym spôsobom

pred samotnou zrážkou. Počiatok reakcie vodičky na kolíznu situáciu možno označiť za správny, ak
počiatok tejto reakcie nastáva v okamihu rozpoznateľného pohybu chodca (žalobcu) a v prípade, ak
by počiatok jej reakcie bol až v okamihu zrážky s chodcom bolo by možné jej reakciu považovať za
oneskorenú s tým, že cit. „V danom prípade aj za predpokladu oneskorenej reakcie vodičky na pohyb
chodca nemalo dané oneskorenie vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody.“ Vodička viedla vozidlo,

v čase keď v protismernej časti vozovky stálo oranžovým výstražným svetlom označené vozidlo na
odvoz komunálneho odpadu bez toho, aby zasahovalo do časti cesty určenej pre jej smer jazdy, pričom
v čase dokumentovania miesta nehody bolo zberné vozidlo v činnosti. V čase dopravnej nehody vodička
vozidla Audi mala byť výstražným svetlom obmedzená a mohla predpokladať v okolí uvedeného vozidla
aj pohyb osôb toto vozidlo obsluhujúcich hlavne v jeho zadnej časti a následne znalec uviedol, že

ak vodička viedla vozidlo okolo zberného vozidla takou rýchlosťou, žeby za danej dopravnej situácie
nemohla vozidlo nekolízne zastaviť jeho prednou časťou na úrovni zadnej časti zberného vozidla,
možno z technického hľadiska jej jazdu označiť za nesprávnu s dodatkom, že priemerná rýchlosť
vozidla schopného nekolízne zastaviť by bola 7km/h so zverom cit. „To či sa takou rýchlosťou vodičkas vozidlom Audi mala okolo špeciálneho vozidla pohybovať je otázkou právnou a neprináleží ju hodnotiť
technickému znalcovi.“;
-ohľadneztechnickéhohľadiskapríčinyvznikudopravnejnehodyznalecuviedol,žetýmitopríčinamiboli

– náhly vstup žalobcu (chodca) do koridoru jazdy vozidla Audi z pre vodiča zberným vozidlom zakrytého
výhľadu a ak by sa vodička okolo zberného vozidla pohybovala s vozidlom rýchlosťou vyššou ako do
7km/h, pri rýchlosti ktorej by bola schopná vozidlo nekolízne zastaviť, tak technickou príčinou nehody
bola aj vyššia rýchlosť vozidla Audi s dodatkom cit. „Či v čase nehodového deja boli na špeciálnom
vozidle určenom na odvoz komunálneho odpadu funkčné zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby

nemožno na základe predložených podkladov jednoznačne vyhodnotiť“;
- ohľadne možností zabránenia dopravnej nehode na strane oboch jej účastníkov, znalec uviedol, že zo
strany vodičky – ak mala možnosť vidieť funkčné výstražné svetlo na zbernom vozidle cit. „... ak bolo
v čase nehodového deja v prevádzke...“, mohla tomu prispôsobiť rýchlosť jazdy vozidla s tým, že cit. „Či
takúto povinnosť vodička vozidla Audi v danom čase mala je otázkou právnou a neprináleží ju hodnotiť
technickému znalcovi. ... Vodička vozidla Audi G. by nezabránila dopravnej nehode ak by mala počiatok

reakcie na vzniknutú kolíznu s chodcom v čase zrážky, nakoľko aj keby v tom mieste s vozidlom stála,
chodec by narazil do priestoru ľavého predného blatníka vozidla Audi.“; zo strany žalobcu (chodca) –
by zabránil nehode, ak by pred vstupom na koridoru jazdy vozidla sa vizuálne presvedčil či cez cestu
môže bezpečne prejsť;
- v súvislosti s opisom charakteru a rozsahu jednotlivých poškodení na vozidle Audi znalec okrem opisu

jednotlivých poškodení na vozidle a mechanizmu ich vzniku tiež v súvislosti s charakterom a spôsobom
vznikupoškodenianaľavomprednomblatníkuvozidla(miestovznikuryhyajejhĺbka) uviedol,žecit.„Na
základevzniknutéhopoškodenianaľavomprednomblatníkuvozidlaAudimožnokonštatovať,žechodec
Gončár s nádobou na odpad musel byť v čase zrážky s vozidlom Audi v pohybe smerom dopredu. (...)
do koridoru pohybu vozidla Audi v čase zrážky. (...) Na základe popisu chodca po vysypaní nádoby na

odpad do špeciálneho vozidla na odvoz komunálneho odpadu musel chodec nádobu uchopiť do horných
končatín a prejsť s ňou mimo priestor, ktorý sa nachádza za špeciálnym vozidlom určeným na odvoz
komunálnehoodpadu.Kebynádobuzdviholpojejvysypaníazačalsapozeraťdopriestorucesty,vozidlo
Audi by ho nemohlo kontaktovať, nakoľko by sa nachádzal v priestore za špeciálnym vozidlom. Pokiaľ
by chodec spoza špeciálneho vozidla len vykukol a stál, muselo by sa vozidlo Audi pohybovať výrazne

bližšie okolo ľavého boku špeciálneho vozidla a zároveň telo chodca by bolo výraznejšie odhodené
do priestoru za uvedené špeciálne vozidlo. Zdokumentovaná krvná stopa č. 1 sa nachádza už mimo
obrys zadnej časti špeciálneho vozidla a to bližšie ku časti cesty určenej pre smer jazdy vozidla Audi.
K zrážke vozidla Audi s chodcom nesúcim nádobu na odpad muselo dôjsť ďalej od priestoru ľavého
boku špeciálneho vozidla a nie spôsobom, ako to popisuje chodec, že len vykukol spoza smetiarskeho

vozidla.“
- ohľadne, z pohľadu znalca prípadných iných príčin nehody, znalec uviedol, že v čase kedy obsluha
vysypáva odpad do zberného vozidla síce nemôže venovať plnú pozornosť cestnej premávke, avšak
vtomčasesatátoobsluhanachádzabezpečnecelýmobrysomtelavbezprostrednomzákrytezazadnou
časťou zberného vozidla, takže vozidlá pohybujúce sa v protismere ako sa pohybovalo aj vozidlo Audi, ju

nemôžu žiadnym spôsobom obmedziť. Takže ani žalobca (chodec) po vysypaní smetnej nádoby nebol
v čase zákrytu za zberným vozidlom nijako obmedzený takým spôsobom, aby sa najsamprv nemohol
vizuálne presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez cestu. Žalobca vstúpil do koridoru smeru jazdy Audi po
tom, ako vizuálne vyhodnotil možné prichádzajúce vozidlá z jeho ľavej strany a stále kráčajúc smerom
dopredu vstupoval do časti cesty určenej pre jazdu vozidiel prichádzajúcich z jeho pohľadu sprava bez

tohto, aby mal vyhodnotenú dopravnú situáciu sprava v dôsledku čoho narazil do ľavého predné blatníka
vozidla Audi, takže cit. „Techniku spôsobu prechádzania cez cestu mimo priechod pre chodcov zo strany
chodca obsluhujúceho špeciálne vozidlo nemožno označiť za správnu.“

6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI3-20/2022-P z 24.10.2022 okresný dopravný

inšpektorát na identickom, ako už v Rozkaze opísanom skutkovom základe, z dôvodu porušenia § 58
ods. 1 a § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke uznal žalobcu vinným zo zavinenia dopravnej nehody a
týmzospáchaniapriestupkunaúsekubezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.
g ) priestupkového zákona, za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. c) v spojení s § 87 ods. 4 priestupkového
zákona uložil pokutu v sume 30,- Eur a tiež povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16,- Eur.

Okresný dopravný inšpektorát svoje rozhodnutie s poukazom na závery znaleckého dokazovania
odôvodnil konštatovaním, že kolíznu situáciu v cestnej premávke spôsobil žalobca (chodec) tým, že
aj napriek tomu, že v čase priestupku ako riadne označená osoba vykonávajúca inú pracovnú činnosť
na ceste v zmysle zákona o cestnej premávke, kde takáto osoba nemusí dodržiavať tie ustanoveniapravidiel cestnej premávky, pri ktorých to povaha vykonávanej práce vylučuje, avšak menovaný nedbal
na potrebnú opatrnosť a vstúpil do koridoru pohybu vozidla Audi, pričom mal technickú možnosť
presvedčiť sa vizuálne o tom, či môže bezpečne prejsť cez cestu, tak ako to určil zákonodarca v § 58

ods. 1 zákona o cestnej premávke. Tento úkon presvedčiť sa či môže bezpečne prejsť cez cestu a hlavne
opustiť priestor za špeciálnym zberným vozidlom, kde bol chránený, ho pri charaktere vykonávanej
práce žiadnym spôsobom neobmedzoval. Sám žalobca uviedol, že pred vstupom do koridoru smeru
jazdy vozidla Audi sa vizuálne presvedčil o stave cestnej premávky iba pohľadom vľavo, ale vpravo
to už pred nárazom nestihol, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca skôr ako by sa bol

presvedčil o situácii cestnej premávky aj z pravej strany cesty aj tak už vstúpil do koridoru smeru pohybu
vozidla. O nedostatočnej opatrnosti žalobcu svedčí aj konštatovanie znalca, že ak by vodička v dôsledku
jej včasnej reakcie aj vozidlo zastavila tak žalobca (chodec) by aj tak narazil do jej vozidla, pričom
následky by boli iné, ale príčina dopravnej nehody by zostala nezmenená. Súčasne okresný dopravný
inšpektorát konštatoval, že vodička vozidla Audi si splnila svoju zákonnú povinnosť podľa § 41 ods. 3
zákona o cestnej premávke, keďže potom, ako zaevidovala osobitné vozidlo s výstražným označením

preukázateľne znížila rýchlosť jazdy, keďže jazdila rýchlosťou nižšou ako bola maximálna povolená
rýchlosť v danom úseku, pričom ak by sa aj pohybovala rýchlosťou, na základe ktorej by zastavila s
vozidlomvčasnoureakcioutedaokolo7km/h,žalobca(chodec),bysvojímkonaním,tedanedostatočnou
opatrnosťou, ktorú pri vykonávaní práce je v zmysle zákona povinný dodržiavať a dbať na ňu, bol, by aj
tak do vozidla narazil [vodička vozidla vyhlásila, že náhradu škody si nebude uplatňovať v priestupkovom

konaní, ale túto si bude uplatňovať z havarijného poistenia vozidla; preto vodička nebola podľa § 72
priestupkového zákona účastníčkou priestupkového konania pred správnymi orgánmi, pozn. správneho
súdu]. Okresný dopravný inšpektorát napokon podotkol, že chodec v porovnaní s motorovým vozidlom a
jeho vodičom je zraniteľnejším účastníkom cestnej premávky a preto svojou dostatočnou opatrnosťou,
aj napriek istej zákonnej ochrana, chodec v cestnej premávke, ochraňuje v prvom rade samého seba.

Z uvedených dôvodov podľa okresného dopravného inšpektorátu niet žiadnych pochybností, že vinným
zo spáchania priestupku je žalobca. A keďže okresný dopravný inšpektorát svoje rozhodnutie odôvodnil
prevažne s poukazom na závery znaleckého dokazovania, v tej spojitosti tiež podotkol, že nemá
dôvod závery znalca spochybňovať, pretože ustanovený znalec je štátom aprobovanou osobou, ktorej
ustanovením vzniká zodpovednosť s možnosťou postihu a ak žalobca chcel spochybniť závery znalca,

mal možnosť predložiť k svojim nesúhlasným tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne
odborné závery znalca spochybnili, resp. mal možnosť predloženia znaleckého posudku vypracovaného
iným znalcom z odboru cestná doprava v požadovanom odvetví.
Žalobcovi uloženú sankciu okresný dopravný inšpektorát odôvodnil s poukazom, že žalobca, ktorý je
držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2001 je disciplinovaným vodičom a do tej doby sa nedopustil

porušenia pravidiel cestnej premávky, ani obdobného konania, ktoré je predmetom prejednania
s dodatkom, že uložená peňažná sankcia, vzhľadom na všetky okolnosti predchádzajúce spáchaniu
priestupku a minulosť žalobcu bude postačujúcou k náprave žalobcu a bude mať vo vzťahu k nemu aj
preventívny a výchovný charakter.

7. Žalobca svoje odvolanie proti označenému rozhodnutiu okresného dopravného inšpektorátu
odôvodnil absolútne identickou argumentáciou, akú uvádzal aj v odpore proti Rozkazu a navyše iba
dodal, že vo veci nebolo zohľadnené, že aj vodička vozidla Audi nesprávne reagovala na danú situáciu,
keďže potom, ako zaevidovala zberné vozidlo neznížila rýchlosť jazdy, resp. vozidlo nezastavila. Podľa
žalobcu okresný dopravný inšpektorát zo znaleckého posudku selektoval iba tie jeho závery, ktoré boli

v súlade s jeho presvedčením a nezdôvodnil tvrdenie znalca podľa ktorého, nie je možné technicky
vyhodnotiť, kedy skutočne nastal počiatok reakcie vodičky na situáciu. Podľa žalobcu tiež nebolo
zohľadnené, že nehoda sa stala na zúženej ceste bez značenia stredovej čiary, čo mohlo byť tiež
dôvodom dopravnej kolízie, keď vodička prechádzala okolo zberného vozidla veľmi blízko. Záverom
žalobca uviedol, že rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu je neodôvodnené, pretože iba

odkazuje na zvery znaleckého dokazovania.

8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-PO-
KDI3-82-003/2022-P z 21.01.2023, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie okresného
dopravného inšpektorátu č. ORPZ-PO-ODI3-20/2022-P z 24.10.2022 potvrdil.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí podotkol, že jeho stotožnenie sa so závermi okresného dopravného
inšpektorátu sú založené predovšetkým na zisteniach z prvotných neodkladných a neopakovateľných
úkonov vykonaných na mieste dopravnej nehody, na vyjadreniach účastníkov dopravnej nehody a na
záveroch znaleckého dokazovania. Pri prvotných neodkladných a neopakovateľných úkonoch na miestenehody boli kompetentným policajným orgánom zdokumentované relevantné stopy, postavenie vozidiel,
ako aj zamerané vzdialenosti potrebné na ďalšie znalecké posúdenie vo vzťahu k ustáleniu príčiny
dopravnej nehody.

V ďalšom žalovaný poukázal na pre rozhodnutie podstatné zistenia zo svedeckých výpovedí a zo
znaleckého posudku; v súvislosti s odvolacou námietkou, že okresný dopravný inšpektorát vec
nesprávne právne posúdil, keď na prípad žalobcu neaplikoval § 58 zákona o cestnej premávke, žalovaný
uviedol, že okresný dopravný inšpektorát kvalifikoval skutok žalobcu aj podľa tohto ustanovenia, keďže
žalobcavykonávajúciprácunacestemaltaktiežzachovaťopatrnosťaakochodecsamusípredvstupom

na vozovku presvedčiť, či cez ňu môže bezpečne prejsť; k odvolacej námietke, že aj vodička vozidla
pochybila, žalovaný tomu prisvedčil, že aj vodička nesprávne reagovala, keď neznížila rýchlosť vozidla,
prípadne ho nezastavila, avšak prvotnou príčinou nehody bolo, že žalobca náhle vstúpil do jazdnej
trasy vozidla spoza pre vodičku zberným vozidlom zakrytého výhľadu, pričom sa pred tým dostatočne
vizuálne nepresvedčil, či môže bezpečne prejsť cez cestu. Žalovaný dodal, že aby vodička zabránila
kolízii musela by zberné vozidlo obchádzať rýchlosťou do 7km/h, čo by znamenalo, že v podstate pri

každom vozidle a pri každej osobe vykonávajúcej prácu na ceste by museli autá jazdiť rýchlosťou do
7km/h prípadne by museli zastaviť. K odvolacej námietke, že nebolo vyhodnotené konštatovanie znalca
o technickej nemožnosti ustálenia počiatku reakcie vodičky, žalovaný dodal, že znalec tiež uviedol, že
tento moment mohol nastať najskôr v čase, kedy žalobca vystúpil spoza zberného vozidla do trasy Audi
a najneskôr v okamihu zrážky s dodatkom, že vodička teda nemohla zrážke zabrániť, pretože aj keby

počiatok jej reakcie bol až v čase zrážky, t.j. bol by oneskorený, tak chodec (žalobca) by aj tak do vozidla
narazil.
V súvislosti s odvolacou námietkou podľa ktorej nebolo zohľadnené, že k nehode došlo na zúženej ceste
bez značenia stredovej čiary, žalovaný uviedol, že o to viac mal byť žalobca obozretný a presvedčiť sa
o stave premávky pohľadom do oboch strán a to nie počas chôdze smerom ku koridoru jazdnej dráhy

Audi, ale ešte pred vstupom do jazdnej dráhy vozidla Audi s tým, že vodička vozidla toto viedla v rýchlosti
do 37km/h, mala voľný jazdný pruh v ktorom sa pohybovala a aj napriek tomu označeniu zberného
vozidla nemohla predvídať náhle vstúpenie žalobcu do jej jazdnej dráhy, tj. žalobca jej týmto vytvoril
náhlu prekážku, ktorú aj podľa znaleckého posudku vodička mohla zaznamenať iba cca 1 sekundu
pred zrážkou a iba cca 0,4 sekundy pred zrážkou sa žalobca ako chodec nachádzal vo vodičkou

rozpoznateľnom kolíznom pohybe v dráhe jej následného pohybu, čo žalovaný vyhodnotil na strane
žalobcu za porušenie § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke aj napriek tomu, že vykonával prácu na
ceste čím nedbal na opatrnosť a tým porušil aj § 58 ods. 1 zákona o cestnej premávke.
Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
okresného dopravného inšpektorátu so závermi, ktorého sa žalovaný v plnej miere stotožnil konštatujúc,

že ním bolo rozhodnuté na základe zákonne získaných, komplexne vyhodnotených dôveryhodných
a presvedčivých dôkazov, ktorá sa nachádzajú v priestupkovom spise a skutok spáchaný žalobcom
bol riadne zdokumentovaný a preukázaný. Záverom poznamenal, že v zmysle § 3 priestupkového
zákona na vyvodenie zodpovednosti za priestupok postačuje zavinenie z nedbanlivosti ak skutková
podstata priestupku nevyžaduje vyslovene úmyselné zavinenie s tým, že v tomto prípade správanie

žalobcuindikujeminimálnezavinenieznevedomejnedbanlivosti,t.j.žalobcanevedel,žesvojimkonaním
môže porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné
pomery vedieť mohol a mal. Aj keď to žalovaný v odvolaní nenamietal, žalovaný sa tiež stotožnil aj
s odôvodnením v časti žalobcovi zloženej sankcie.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 06.02.2023 a jeho právnemu zástupcovi 03.02.2023.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca svoju včas podanú žalobu odôvodnil opäť v podstate identickými námietkami, aké uviedol už
aj v odpore proti Rozkazu a v odvolaní proti rozhodnutiu okresného dopravného inšpektorátu, pričom

v súvislosti s argumentáciou žalovaného naviac ešte zdôraznil, že žalovaný nesprávne posúdil zistený
skutkový stav, keď na jednej strane pripustil, že aj vodička vozidla pochybila, keď pri obchádzaní
zberného vozidla neznížila rýchlosť alebo vozidlo nezastavila, ale na strane druhej ako príčinu dopravnej
nehody ustálil správanie sa žalobcu, keďže sa vizuálne nepresvedčil o stave premávky aj zo strany
prichádzajúceho vozidla, t.j. z jeho pohľadu z pravej strany. Podľa žalobcu totižto žalovaný nezohľadnil,

že žalobca by do smeru jazdy vozidla Audi vôbec nevkročil, keby sa na prvú stranu stihol pozrieť, čo
však nestihol práve z dôvodu, že vodička tohto vozidla neprispôsobila rýchlosť jazdy okolnostiam, t.j.
nereagovala na výstražné svetlá zberného vozidla ani nezohľadnila úzku cestu a okolo zberného vozidla
prechádzala blízko. Z uvedeného dôvodu žalobca zotrval na presvedčení, že na vzniku nehody nieslavyššiu mieru zodpovednosti vodička vozidla. V ďalšom na skorších svojich námietkach žalobca zotrval
a tiež opätovne namietal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne technickej
nemožnosti určenia počiatku reakčného času vodičky.

Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania vo veci.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval zákonnosť a zrozumiteľnosť svojho rozhodnutia
vychádzajúceho z náležite zisteného skutkového stavu veci, na záveroch ktorého zotrval a to aj vo
vzťahu k žalobným námietkam žalobcu, ktorými sa žalobca neodchýlil od svojich skorších námietok

s ktorými sa žalovaný už vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný nežiadal nariadenie pojednávania vo veci.

11. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zotrval na svojich už prednesených tvrdeniach s opakovaným poukazom na výpoveď svedka
(kolegu žalobcu), podľa ktorého vodička vozidla neprispôsobila rýchlosť jazdy vozidla okolnostiam a to,

že na ceste sa nachádzalo vozidlo na zber komunálneho odpadu, takže žalobca nie je vinným zo
spáchania priestupku, pretože žalobca dodržal všetky povinnosti podľa zákona o cestnej premávke
a pri svojej práci na ceste zachoval všetku potrebnú opatrnosť, no zrážke zabrániť nemohol, pretože
sa nestihol pozrieť aj do pravej strany s dodatkom, že aj znalec mal uviesť, že vodička mohla zrážke
zabrániť ak by išla rýchlosťou do 7,5 km/h a ak by počiatok jej reakcie nastal v okamihu spozorovania

pohybu chodca do smeru jej jazdy.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu zotrval na svojich dovtedajších
vyjadreniach a argumentoch.

13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 správny súd.

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

16. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

17. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy

verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

18. Podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V správnej žalobe sa musí
okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť (g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie

pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.“

19. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.01.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca najneskôr v žalobe a ani žalovaný najneskôr vo svojom vyjadrení

k žalobe nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na
nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „ Správne súdy rozhodujú v konaniach
o (b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“

21. Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii
za iné podobné protiprávne konanie.“

22. Podľa § 197 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to
aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“) v znení
účinnom ku dňu (18.11.2021) spáchania priestupku (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)

„Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok
výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“

24. Podľa § 3 priestupkového zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Na zodpovednosť za

priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné
zavinenie.“

25. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) priestupkového zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto (g) poruší všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda pri
ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.“

26. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“)
v znení účinnom v rozhodnom čase „Vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí,

prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť
vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej
premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.“

27. Podľa § 41 ods. 1 a 3 zákona o cestnej premávke v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Vodič

vozidlavybavenéhozvláštnymvýstražnýmsvetlomoranžovejfarbyjepovinnýtotosvetlopoužívať,akby
mohol svojou jazdou alebo pracovnou činnosťou ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky
alebo na označenie prekážky cestnej premávky.
(3) Vodič iného vozidla je povinný podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť vozidlo, ak
vozidlo uvedené v odseku 1 používa zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.“

28. Podľa § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke v znení účinnom v rozhodnom čase „(4) Pred vstupom
na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na
vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo
neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.“

29. Podľa § 58 ods. 1 zákona o cestnej premávke v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Osoba, ktorá
vykonáva na ceste prácu spojenú s jej údržbou, opravou alebo výstavbou alebo inú pracovnú činnosť,
na ktorú je oprávnená, musí byť zreteľne označená. Takáto osoba nemusí dodržiavať tie ustanovenia
pravidiel cestnej premávky, pri ktorých to povaha vykonávanej práce vylučuje; pritom musí dbať na

potrebnú opatrnosť.“

30. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke v znení účinnom v rozhodnom čase
„(2) Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je (c) také porušenie pravidiel cestnej
premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa

inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo
škodovej udalosti.“Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

31. Žalobca svoju žalobnú námietku o ním tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí
odôvodňuje jednako tvrdením o okresným dopravným inšpektorátom a žalovaným nedostatočne
zistenom skutkovom stave vo vzťahu k skúmaniu zavinenia vodičky motorového vozidla Audi na vzniku
dopravnej nehody a jednako nesprávnym právnym posúdením veci, keďže správne orgány podľa

žalobcu na jeho prípad nesprávne aplikovali cit. § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke pojednávajúci
o povinnostiach každého „bežného chodca“ v cestnej premávke pred jeho vstupom na vozovku, avšak
žalobca, podľa jeho názoru, pri danej dopravnej nehode nemal status „bežného chodca“, pretože na
ceste sa vyskytoval v súvislosti s vykonávaním svojej práce na ktorú bol oprávnený a teda na jeho prípad
mal byť správne aplikovaný iba cit. § 58 ods. 1 zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého žalobca
nemusel dodržiavať pravidlá cestnej premávky, pri ktorých to povaha ním vykonávanej práce vylučovala.

32. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutným uviesť, že predmetom skúmania správnych orgánov bolo
zisťovanie a overovanie skutkových okolností veci vo vzťahu k ustáleniu príčiny dopravnej nehody a nie
k skúmaniu miery zavinenia toho, ktorého z jej účastníkov na charaktere či rozsahu jej škodlivého
dôsledku. Inými slovami, správne orgány skúmali prečo k dopravnej nehode vôbec došlo, t.j. skúmali

príčinu (akcia), ktorej následkom bola dopravná nehoda (reakcia), a nie to, aký viac či menej škodlivý
mohol alebo nemusel byť jej následok, keby sa ten ktorý jej účastník správal, resp. keby reagoval inak.

33. Podľasprávnehosúdujezákonneplneudržateľnouargumentáciažalovaného,žežalobcaajnapriek
tomu, že v čase bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody vykonával na ceste svoju prácu (zber

komunálneho odpadu a to ako obslužný personál zberného vozidla), bol povinným dodržiavať pravidlá
cestnej premávky určené pre každého chodca pred vstupom na vozovku alebo počas zdržiavania sa na
nej. A contrario, v tomto smere nemožno prisvedčiť žalobcovi, že od tejto povinnosti (rozumej dodržiavať
všetky pravidlá cestnej premávky) ho en bloc oslobodzovala práve a už iba tá samotná skutočnosť, že
bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody vykonával na ceste svoju prácu, pretože už samotné

zneniecit.§58ods.1zákonaocestnejpremávkepočítastým,žeosobavykonávajúcaprácunacestena
ktorú je oprávnená, síce nemusí dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky, avšak nemusí dodržiavať
iba tie z nich, ktorých dodržiavanie by bolo vylúčené samotnou povahou na ceste vykonávanej práce
s tým však, že aj v tom prípade, ak by teda z uvedeného titulu osoba vykonávajúca prácu na ceste
nemusela niektoré z pravidiel cestnej premávky dodržiavať, aj tak je povinná vždy dbať na potrebnú

opatrnosť, t.j. aj tak je povinná správať sa obozretne a preventívne.
V danom prípade, ako to s poukazom na znalecký posudok konštatoval aj žalovaný, žalobca vykonával
na ceste prácu obslužného personálu zberného vozidla komunálneho odpadu, ktoré vozidlo aj so
zamestnancami tak vytváralo bezprostrednú (priamu) prekážku v plynulosti cestnej premávky v časti
vozovkyvrozsahujednéhojazdnéhopruhuvsmeresvojejjazdy,pričompodobukedyobslužnýpersonál

(žalobca s kolegami) toto vozidlo v jeho zadnej časti obsluhovali pri vyprázdňovaní smetných nádob,
boli z tohto dôvodu títo zamestnanci a teda aj žalobca, celou siluetou svojich postáv v zákryte zberného
vozidla a teda v časti vozovky na ktorej vykonávali prácu boli vo vzťahu k, v protismere sa pohybujúcim
motorovým vozidlám v bezpečí, t.j. nehrozila im kolízia s týmito v protismere idúcimi vozidlami. Takže,
ak by sa žalobca v tejto pozícii, kedy sa pre protiidúce vozidlá, spolu so zbernou nádobou, ktorú niesol,

nachádzal bezpečne v zákryte za zberným vozidlom najsamprv rozhliadol na obe strany a vizuálne
by sa presvedčil tak vľavo, ako aj vpravo o stave premávky a to, podstatne, ak by tak urobil, ako je
povinný urobiť každý chodec, ešte pred tým, ako vôbec vykročil do časti vozovky, na ktorej zberné
vozidlobezprostrednúprekážkupremávky,ktorúbybolopotrebnéobchádzaťvybočenímzosmerujazdy,
nevytváralo, tak ku kolízii (dopravnej nehode) s, v protismere zbernému vozidlu idúcim vozidlom Audi

by nebolo došlo a toto by ho minulo, pretože žalobca by včas ešte z bezpečia zákrytu zberného vozidla
musel zaevidovať vozidlo Audi a v tom prípade, ako sám uvádza, by do jeho smeru jazdy ani nevkročil.
V danom prípade, ako to správne orgány aj na základe znaleckého posudku tiež ustálil, sa žalobca
týmto spôsobom nechoval. Žalobca sa síce vizuálne snažil zisťovať stav premávky, avšak ako sám
vypovedal stihol tak učiniť iba pohľadom vľavo, t.j. overil si stav premávky iba v smere jazdy za zberným

vozidlom, t.j. iba pre smer, ktorému zberne vozidlo vytváralo bezprostrednú prekážku v jazde, ktorú by
bolo nevyhnutné obchádzať jazdou v protismere, avšak žalobca nestihol tak učiniť aj pohľadom vpravo,
t.j. nestihol preveriť stav premávky v protismere k zbernému vozidlu, avšak toto nestihol nie preto, že
v tomto protismere sa už v tom čase pohybovalo vozidlo Audi hoc akou rýchlosťou by sa pohybovalo,ale to nestihol preto, že vizuálnu kontrolu cestnej premávky žalobca nevykonával obozretne ešte v
stacionárnej (nepohyblivej) polohe v zákryte zberného vozidla, ale tak činil v pohybe, t.j. pri chôdzi kolmo
nasmerjazdyvozidlaAudi,ktorémutakvytvorilnáhluprekážkuvjazde.Inýmislovamipovedané,akbysi

žalobca vizuálne v nepohyblivej polohe z bezpečia za zberným vozidlom, pred vstupom do časti vozovky,
v ktorej zberné vozidlo nevytváralo bezprostrednú prekážku v jazde, bol overil stav cestnej premávky
z oboch strán, a to pred tým, ako na túto časť vozovky vôbec vkročil, ku kolízii by nedošlo aj keby
v protismere jazdiace vozidlo Audi išlo rýchlosťou hoc aj 100km/h (fabulácia súdu, pozn.), pretože v tom
prípade by žalobca toto vozidlo pri vizuálnej kontrole nevyhnutne musel zaevidovať a do jeho smeru

jazdybyaninevkročil.Takžezuvedenéhojezrejmým,ženierýchlosťvozidlaAudibolaprvotnoupríčinou
dopravnej nehody, ako to tvrdí žalobca, ale touto príčinou bolo neobozretné správanie sa žalobcu, keďže
aj keby vozidlo Audi išlo akokoľvek vysokou rýchlosťou k nehode by nedošlo, keby si žalobca včas
– rozumej ešte vôbec pred vstupom do smeru jazdy vozidla, vizuálne overil stav cestnej premávky aj
z pravej strany odkiaľ vozidlo Audi prichádzalo. Samozrejme, že rýchlosť vozidla Audi už mohla byť
jedným z faktorov majúcich vplyv na závažnosť dôsledkov dopravnej nehody, ako to konštatovali znalec

a aj správne orgány, pretože nepochybne pri vysokej rýchlosti vozidla by mohli byť dôsledky dopravnej
kolízie aj fatálne a devastujúce, ako tomu bolo pri nižšej rýchlosti, avšak samotná rýchlosť vozidla Audi,
ako taká prvotnou príčinou dopravnej nehody nebola a ani nemohla byť, pretože ako to na základe
na mieste nehody uskutočnených meraní, konštatoval aj znalec, aj keby vodička vozidla Audi išla iba
rýchlosťou 7km/h a v okamihu zaregistrovania žalobcu by stihla zastaviť na úrovni zadnej časti zberného

vozidla, tak žalobca by do tohto vozidla Audi zákonite aj tak narazil, pretože sa pohyboval smerom kolmo
na toto vozidlo s pohľadom otočeným do opačnej (ľavej) strany, takže vozidlo Audi vôbec neevidoval
a nemal predstavu o jeho polohe či vzdialenosti, preto by kinetická energia jeho pohybu zastavila až
týmto jeho nárazom do vozidla.

34. K identickému záveru ohľadne príčiny dopravnej nehody by, podľa správneho súdu, muselo zákonite
dôjsť, aj pri skúmaní skutkovej situácie tesne pred dopravnou kolíziou osobitne z pohľadu žalobcu
a osobitne z pohľadu vodičky vozidla Audi.
Vodička Audi najprv videla pred sebou v smere svojej jazdy voľnú časť, aj keď užšej, vozovky
na časti ktorej nebola žiadna bezprostredná prekážka, ktorú by bolo potrebné obchádzať jazdou

vybočením zo svojho smeru jazdy, a súčasne v protismere videla zberné vozidlo označené oranžovým
výstražným svetlom, ktorého obsluhujúci personál nevidela, pretože ten v zadnej časti zberného vozidla
vyprázdňoval do tohto zberného vozidla smetné nádoby, z uvedeného dôvodu vzhľadom k uvedeným
okolnostiam v súlade s cit. § 41 ods. 3 zákona o cestnej premávke, vodička Audi podľa znalca viedla
vozidlo rýchlosťou nižšou (do 37,7km/h) ako bola v danej časti vozovky maximálna povolená rýchlosť

(50km/h), pričom podľa znalca, v čase iba 1 sekundu pred kolíziou so žalobcom, vodička zaevidovala
žalobcu, ktorý vyšiel spoza zákrytu zberného vozidla, kedy aj podľa znalca už mohol byť prvotný
počiatok jej reakcie na túto náhlu prekážku, aby začala napr. uhýňaci alebo spomaľovací manéver,
avšak v tomto okamihu, podľa znalca toto nie je možné technicky ustáliť, pretože uvedený pohyb
žalobcu vodička v tomto okamihu mohla ale nemusela ešte vnímať ako kolízny, t.j. ako taký, ktorý

musel nevyhnutne viesť k stretu žalobcu s vozidlom (žalobca pri spozorovaní vozidla mohol napr. ešte
cúvnuť späť do zákrytu zberného vozidla), a ako nepochybne kolízny musela podľa znalca vodička Audi
vnímať pohyb žalobcu až v čase iba 0,4 sekundy pred samotnou zrážkou. Už z uvedeného je zrejmým,
že pri ustálení statusu príčiny a jej následku [príčina - následok], resp. akcie a reakcie na ňu [akcia
- reakcia], bola vodička vozidla jednoznačne v pozícii osoby iba reagujúcej na vzniknutú náhlu akciu

(podnet, príčinu) vyvolanú nepochybne žalobcom, t.j. tento podnet (príčinu), v dôsledku ktorého sa na
ceste náhle zmenila inak štandardná situácia, kedy by vodička vozidla hoc akou rýchlosťou prešla okolo
zberného vozidla, zmenila na výnimočnú a neštandardnú na ktorú vodička vozidla musela vo svojom
inak bezprekážkovom jazdnom pruhu reagovať (reakcia). Inými slovami, na akciu (príčinu) žalobcu
spočívajúcu v jeho nekontrolovanom pohybe do smeru jazdy vozidla Audi, v dôsledku akcie, ktorej

sa na ceste vytvorila neštandardná a nebezpečná situácia, vodička motorového vozidla iba reagovala
(následok), t.j. konanie vodičky motorového vozidla nebolo príčinou dopravnej nehody tak, ak to správne
uzavreli aj správne orgány.
Zas z uhla pohľadu žalobcu, je síce pravdou, že ten vykonával na ceste prácu na ktorej vykonávanie bol
oprávnený a bol aj tomu patrične označený, avšak charakter výkonu tejto práce, podľa správneho súdu,

nebol takej povahy, aby vylučovala na strane žalobcu povinnosť správať sa aj tak na ceste obozretne
a dodržiavať pravidlá cestnej premávky platné pre každého chodca tak, ako to predvída a vyžaduje cit.
§ 58 ods. 1 v spojení s cit. § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke, a to pred vstupom na vozovku
vizuálne z oboch stranách cesty skontrolovať stav premávky tak, aby sa chodec presvedčil, či cez cestumôže bezpečne prejsť. To, že povaha práce žalobcu v skutku nevylučovala, žeby sa tak žalobca aj
napriek vykonávaniu práce mohol a mal správať, svojím konaním potvrdil napokon sám žalobca, keďže
ako sám vypovedal, aj napriek výkonu práce sa vedel a mal čas obzrieť doľava a vizuálne skontrolovať

stav cestnej premávky v tomto smere, tak potom nie je zrejmým, prečo by tak žalobca nemal mať čas
a priestor učiniť aj pohľadom doprava (?). Inými slovami, ak žalobcom vykonávaná práca mu nebola
prekážkou k tomu, aby sa obzrel doľava a skontroloval tak stav premávky v tomto smere, práca mu
nemohla byť prekážkou ani k tomu, aby tak učinil aj obzretím sa doprava, čo však žalobca neučinil a do
vozovky vstúpil bez toho, aby sa predtým presvedčil, či tak môže bezpečne urobiť.

35. S ohľadom na uvedené tak neobstojí ani žalobný argument žalobcu, o správnymi orgánmi
nesprávnom právnom posúdení veci, keď na jeho prípad aplikovali cit. § 58 ods. 1 v spojení s cit. § 53
ods. 4 zákona o cestnej premávke, pretože žalobcom vykonávaná práca na ceste nebola charakteru,
ktorá by ho obmedzovala, resp. ktorá by vylučovala jeho povinnosť ako každého chodca, dodržiavať
pravidlá cestnej premávky pred vstupom na vozovku. Podľa správneho súdu nie je možné prisvedčiť

pravdivosti konštatovaniu žalobcu o tom, že za danej situácie sa správal obozretne ako každý chodec,
pretože každý chodec sa musí správať tak, aby skontroloval stav premávky jej vizuálnou kontrolou na
oba smery cesty a až po presvedčení sa, že cez vozovku môže bezpečne prejsť, môže chodec na
vozovku vstúpiť, no žalobca sa tak rozhodne nesprával. Inak povedané, ak by sa akýkoľvek chodec
správal spôsobom, akým sa v danej situácii správal žalobca a vstúpil by hoc aj z chodníka priamo na

cestu bez toho, aby sa presvedčil o stave premávky obzretím sa na ľavú aj pravú stranu, vždy by sa
jednalo o vysoko rizikové a nezákonné chovanie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky
tak, ako to aj v tomto prípade zákonne uzavreli žalovaný a pred ním aj okresný dopravný inšpektorát
v žalobou napadnutých rozhodnutiach.

36. Taktiež sa nezakladá na pravde žalobná námietka žalobcu, žeby sa žalovaný v žalobou napadnutom
rozhodnutí nebol vysporiadal s jeho odvolacou námietkou ohľadne znalcom konštatovanej technickej
nemožnosti určenia počiatku reakčného času vodičky na kolízny pohyb žalobcu. Podľa žalovaného a aj
podľa správneho súdu je uvedené konštatovanie znalca plne pochopiteľným a na veci nič nemeniacim.
Znalec uvedené konštatoval s vedomím, že samozrejme ani znalec ani nikto iný sa objektívne nemôže

situovať do stavu vodičky Audi v okamihu danej kolíznej situácie, teda nikto nemôže s istotou ustáliť,
kedy vodička v skutočnosti vyhodnotila pohyb žalobcu na vozovke v jej smere jazdy za nebezpečný
akolíznytak,abynanehoreagovala,pretoznaleclogickyurčilrozptyltohtoreakčnéhomomentuvodičky,
t.j. uviedol kedy najskôr mohla vodička žalobcu zaevidovať a reagovať a to cca iba 1 sekundu pred
zrážkouakedytakmohlaurobiťnajneskôr,t.j.iba0,4sekundypredzrážkou,akotovosvojomrozhodnutí

vysvetlil aj žalovaný s tým záverom, že ak by vodička vozidla reagovala či už v najskoršom momente
tohto časového rozptylu pred zrážkou (t.j. 1 sekundu pred zrážkou) alebo v jeho najneskoršom momente
(t.j. 0,4 sekundy pred zrážkou), tak cit. „V danom prípade aj za predpokladu oneskorenej reakcie vodičky
na pohyb chodca nemalo dané oneskorenie vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody.“ a podľa znalca
by žalobca do vozidla narazil aj keby vozidlo Audi stálo, pretože ho pri svojom pohybe cez vozovku

vôbec neevidoval. Uvedené vyjadrenie znalca je teda potrebné vnímať v týchto logických súvislostiach
a nie ako konštatovanie vytrhnuté z kontextu, ktoré by malo bez ďalšieho svedčiť o nevine žalobcu tak,
ako sa to žalobca snaží mylne prezentovať.

37. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne
právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení
účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo
výroku I. tohto rozhodnutia.

38. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

39. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru

jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“40.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich
náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť [§ 443 ods. 2 písm.
a) a ods. 5 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP a § 493e SSP].

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).