Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-11C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117201479
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117201479.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: Mgr. Ing. I. D., narodený

XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. X, XXX XX B., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové
Mesto, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy 5.000,- eur titulom náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.01.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.01.2017
(od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), domáhal od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy 5.000,-
eur titulom náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že v súvislosti s vymysleným trestným stíhaním, riadeným a
usmerňovaným Krajskou prokuratúrou v Bratislave, bola na neho podaná obžaloba na Okresnom súde
Bratislava I, konanie bolo vedené pod sp. zn. 5T/52/2009, vo veci konal a svojvoľne a nezákonne

rozhodovalsudcaOkresnéhosúduBratislavaIJUDr.JurajMihálaspol.,čomalozanásledoknezákonné
a protiústavné, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5) odporujúce obmedzenie
osobnej slobody žalobcu v období od 12.04.2014 do 15.01.2015, nezákonné a svojvoľné odsúdenie
žalobcu okresným súdom na 10 rokov nepodmienečne za dva vymyslené trestné činy, pričom svojvoľný
a zjavne nezákonný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009 z 23.03.2015 bol zrušený
v celosti dňa 21.04.2016 oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/135/2015,
právoplatným a vykonateľným dňom 21.04.2016, nakoľko vymyslené skutky nie sú trestným činom. V

rozhodnomobdobíbolžalobcainvalidnýmdôchodcom,tedazozákonachránenouosobou,napriektomu
boli voči nemu zo strany Okresného súdu Bratislava I páchané zjavné a svojvoľné nezákonnosti, k čomu
zaujala stanovisko aj advokátka JUDr. Dagmar Matušková v internej komunikácii zo dňa 29.05.2014
s Mgr. Františkom Milkovičom, z ktorej vyplýva osobná nevraživosť predsedu senátu JUDr. Juraja
Mihála voči žalobcovi. Nezákonnosti Okresného súdu Bratislava I vyústili do zosnovanej väzby žalobcu,
keď 14.04.2014 bolo vydané rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby, a vydanie zjavne nezákonného
odsudzujúceho rozsudku dňa 23.03.2015. Väzba žalobcu, a tým aj obmedzenie jeho osobnej slobody,

boli Okresným súdom Bratislava I zneužité k opakovaným zásahom do integrity žalobcu, do jeho práva
na česť a dôstojnosť, k ponižovaniu, do práva na súkromie a do práva na pokojný rodinný život,
pričom žalobca sa proti týmto zverstvám proti ľudskosti organizovanými Okresným súdom Bratislava I
nemohol účinne brániť, musel ich proti svojej vôli strpieť, trpel a psychicky strádal, čo malo za následokzhoršenie jeho zdravia, pričom aj v čase podania tejto a po prepustení z väzby nemôže v noci pokojne
spávať, počas noci sa budí, je spotený zo strachu, keď sa mu vo snoch vyjavujú okamihy z neľudského
zaobchádzania s ním, filcungu, očuchávania ho strážnym psom (vlčiakom), potupným nútením ho

vyzliecť sa do naha, šancungu v predklone za asistencie obušku policajtmi, obhliadaním si jeho penisu
a zadnej časti, spútania do pút a vláčenia ho v putách po chodbách súdu, eskorta, a to všetko za
zastrašovania trestným stíhaním s tým, že ak to nestrpí a bude sa brániť, tak to bude považované
policajtmi za marenie úradného rozhodnutia a prípravu pokusu o útek. Z týchto zásahov do jeho integrity
a prežitého psychického stresu z obavy o ďalší život a jeho zdravie, sa musí ďalej liečiť aj s odstupom

času a bez užitia lieku GERODORM pred spánkom nemôže ani len zastať. Pritom žalobca z väzby
Okresný súd Bratislava I listom zo dňa 26.09.2014, mu doručeným dňa 03.10.2024 do konania sp.
zn. 5T/52/2009, oznámil súdu zhoršenie psychického zdravotného stavu citujúc: "Týmto oznamujem,
že v priamej príčinnej súvislosti s nezákonnou väzbou a v dôsledku toho pociťovaných intenzívnych
psychických útrap, nespavosti a strádania, bezmocnosti sa mi vrátili bolesti hlavy a výpadky pamäte,
nespavosť, z čoho som sa pred nezákonným zatknutím vyliečil a mohol tak viesť plnohodnotnejší

život, vykonávať prácu, starať sa o rodinu ...". Napriek tomu Okresný súd Bratislava I pokračoval v
útokoch voči žalobcovi aj po 02.09.2014, predseda senátu JUDr. J. Mihál si svojvoľne robil, čo chcel,
nerešpektoval zákon a ústavu, čo náležite odhalil a právne posúdil Krajský súd v Bratislave rozhodnutím
a odôvodnením vo veci sp. zn. 1Tos/1/2015 z 15.01.2015. Žalobca ďalej uviedol, že podľa rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR (1Cdo/68/2000) sa podáva, že jedným z predpokladov zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k
vzniku škody. Uvedený predpoklad je splnený len vtedy, ak príslušné rozhodnutie bolo zrušené alebo
zmenené; dovtedy nemožno nárok na náhradu škody uplatniť. Zákonnosť rozhodnutia nie je teda možné
riešiť v konaní o náhradu škody ako predbežnú otázku, a to všetko v súvislosti s uznesením o vznesení
obvinenia, ktoré je predbežne vykonateľné. K uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej takýmto

uznesením môže dôjsť aj v prípade, že došlo k oslobodeniu spod obžaloby takto obvinenej a následne
obžalovanej osoby. Judikatúra (porovnaj napr. R 35/1991) ustálila, že oslobodenie spod obžaloby z
hľadiska ustanovenia § 4 zákona č. 58/1969 Zb. má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. právo na škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči
štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol

spod obžaloby oslobodený. Pokiaľ ide o rozhodnutie o väzbe, judikatúra (R 13/2009) ustálila, že nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri aplikácii čl. 5 Dohovoru je nevyhnuté neopomenúť
osobitosť spočívajúcu v tom, že pôvodne zákonná väzba, nepredstavujúca porušenie čl. 5 ods. 1 až
4 Dohovoru, sa v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby stáva z hľadiska vnútroštátnej

úpravy (zákon č. 514/2003 Z. z., obdobne § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.) nezákonnou a tým sa
zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú oslobodenému obžalovanému vykonanou väzbou
(na obdobnom výkladovom prístupe sa zakladá aj relevantná judikatúra Najvyššieho súdu Českej
republiky k danej problematike, porovnaj napr. rozsudok z 11.01.2012 sp. zn. 30Cdo/2357/2010). V
tomto kompenzačnom konaní si žalobca (po predbežnom prerokovaní nároku u žalovaného) a uplynutí

6 mesačnej lehoty (§ 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z.) uplatňuje podľa § 17 ods. 2 a nasl. zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.") odškodnenie nemajetkovej ujmy (morálnej ujmy) v sume
5.000,- eur za ním prežité krajne neľudské, nehumánne, hrubé a kruté a ponižujúce zaobchádzanie s
ním, prežité psychické a fyzické muky z bolesti mu spôsobených spútaním do pút a proti jeho slobodnej

vôli vykonaním zjavne nehumánnej, a teda v konečnom dôsledku nezákonnej eskorty v putách vláčením
ho po chodbách Okresného súdu Bratislava V spútaného ako zviera na pojednávanie vo veci sp. zn.
50C/96/2012 dňa 09.12.2014 na Okresnom súde Bratislava V, a to všetko za asistencie policajtov, kedy
bol hrubo, kruto, neľudsky, ponižujúco, krajne nehumánne a bez možnosti brániť sa, putami spútaný,
bez riadneho oblečenia naložený do auta, prevezený z väznice na Okresný súd Bratislava V, udržiavaný

v zamrežovanej cele za sústavného pokrikovania policajtami a vyhrážania sa násilnosťami a následne
pred očami verejnosti a známymi spoluobčanmi bol žalobca policajtmi predvedený spútaný ako zviera na
pojednávanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012, ktoré sa uskutočnilo za
asistencie policajtov na základe Žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 18.03.2015, doručenej Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava, dňa 07.04.2015,

a o čom svedčí aj Zápisnica o pojednávaní zo dňa 09.12.2014 na Okresnom súde Bratislava V vo
veci sp. zn. 50C/96/2012. S poukazom na ustálený skutkový stav veci uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 z 15.01.2015, ktorým sťažnostný súd rozhodol o prepustení sťažovateľa
(žalobcu) z väzby na slobodu dňa 15.01.2015, keďže postupom Okresného súdu Bratislava I došlo kporušeniu čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobcu, dokumentuje
žalobca nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I v trestnej veci sp. zn. 5T/52/2009 a
svojvoľnú väzbu žalobcu po 02.09.2014 (po podaní námietky zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. J.

Mihálovi žalobcom - § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za účinnosti tohto zákona, s čím sa stotožnil
aj Ústavný súd vydaním Nálezu sp. zn. ÚS 244/2015 z 02.07.2015. Žalobca doručil dňa 02.03.2015
Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie nemajetkovej
ujmy, ktorú na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.03.2015 doplnil listom zo dňa 22.04.2015.
Žalobca tvrdí, že Okresný súd Bratislava I obchádzaním zákona, nesprávnym úradným postupom,

súhlasil s eskortou žalobcu a jeho predvedením policajtmi ako zviera spútané v putách na pojednávanie
na Okresnom súde Bratislava V dňa 09.12.2014, napriek tomu, že okresný súd nemohol vo veci konať
a rozhodovať do rozhodnutia o námietke zaujatosti z 02.09.2014, keďže sa nejednalo o nevyhnutný
úkon, a tým vystaviť žalobcu neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, spôsobovaniu mu psychickej
ako aj fyzickej bolesti z vláčenia ho a transportovania ho v putách ako zviera, a to navyše so zranenou
chrbticou po eskorte v Košiciach (23.09.2014 - 30.09.2014), bez zabezpečenia mu pitného režimu a

liekov - invalid (cukrovka). Žalobca ďalej uviedol, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k
hrubej absencii dôstojnosti súdneho konania, znevažujúc jeho pobyt vo väzbe, ktorá sa ukázal ako
nezákonný a to navyše, kedy trpel silnými bolesťami zranenej chrbtice počas väzby (zranenia boli po
prepustení z väzby zdokumentované CT na základe vyšetrenia neurológom, keďže vo väzbe mu odmietli
poskytnúť primeranú zdravotnícku starostlivosť). Žalobca tvrdí, že je obeťou porušenia Dohovoru o

ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.5ačl.6cit.Dohovoru),jeobeťounesprávnehoúradného
postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 5T/52/2009 vo väzobnej veci od 12.04.2014
do 15.01.2015 a väzby, ktorá sa ukázala ako svojvoľná a nezákonná - výsledok osobnej nevraživosti
predsedu senátu JUDr. J. Mihála voči žalobcovi (viď právny názor advokátky JUDr. Matuškovej), za
účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (§ 6, § 7, § 8 ods. 5 písm. b/, § 9 ods. 1, ods. 2 cit. zákona) majúceho

za následok závažné a neospravedlniteľné porušenie jeho základných práv a slobôd, zjavne nezákonné
a svojvoľné držanie vo väzbe vinou Okresného súdu Bratislava I, teda vzhľadom na flagrantné a
neospravedlniteľné porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu, garantovaného čl. 17 ods. 2
a ods. 5 Ústavy SR, keď Okresný súd Bratislava I v čase väzby žalobcu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava
podľaustálenéhoskutkovéhostavuveciKrajskýmsúdomvBratislavepodľauzneseniaKrajskéhosúduv

Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 z 15.01.2015 v rozhodnom období od 02.09.2014 do 15.01.2015 nekonal
efektívne, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením ("speedily" čl. 17 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl.
5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), s čím sa stotožnil vo svojom náleze
zo dňa 02.07.2015 sp. zn. II. ÚS 244/2015 aj Ústavný súd SR. Žalobca tvrdí, že nebyť nesprávneho
úradného postupu a nezákonného rozhodnutia o väzbe zo strany Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. 5T/52/2009 za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. a ignorovania základného
práva na osobnú slobodu žalobcu Okresným súdom Bratislava I, nekonaním s urýchlením o žiadosti
žalobcu o prepustenie z väzby na slobodu a najmä ignorovaním vznesenej námietky zaujatosti voči
predsedovi senátu JUDr. Jurajovi Mihálovi, doručenej okresnému súdu dňa 02.09.2014, nekonaním a
nerozhodovaním o nej bezodkladne, tak by žalobcovi za obvyklého chodu veci nevznikla nemajetková/

morálna ujma v období od 02.09.2014 do 15.01.2015, teda ani dňa 09.12.2014, a teda jeho pobyt vo
väzbe v tomto období bol v dôsledku zjavne nezákonného a svojvoľného konania Okresného súdu
Bratislava I nezákonný, protiústavný a v rozpore s medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorá má prednosť pred vnútroštátnym zákonom a ktorým je Slovenská republika
viazaná, čo Okresný súd Bratislava I a predseda senátu JUDr. Juraj Mihál neprípustne odignoroval.

Za daného skutkového stavu veci Okresný súd Bratislava I (predseda senátu JUDr. Juraj Mihál) nebol
oprávnený vydať súhlas s predvedením žalobcu v putách na pojednávanie dňa 09.12.2014 vo veci sp.
zn. 50C/96/2012 na Okresnom súde Bratislava V, nejednalo o neodkladný úkon, ním a teda Okresným
súdom Bratislava I učinené všetky úkony po 02.09.2014 boli nezákonné a za daného skutkového stavu
sa jednalo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.

z. majúci neoprávnený zásah do jeho integrity, do práva na súkromie, do práva na česť a dôstojnosť,
do práva na osobnú slobodu a bezpečnosť, keďže v daný deň sa musel proti svojej vôli, okrem vyššie
uvedeného, podrobiť opakovanému očuchávaniu strážnym psom - vlčiakom, tzv. filzungu, vyzliekaniu
sa do naha, prehliadkam zo strany policajtov v ÚVV a ÚVTOS Bratislava v predklone a s rukami
nahor a dopredu, prehliadke jeho penisu a zadku za asistencie obušku, opakovanému spútavaniu do

železných pút, vláčeniu po chodbách väznice, z väznice spútaného transportom do budovy Okresného
súdu Bratislava V, umiestnenia do neľudskej zamrežovanej miestnosti za pokrikovania a vyhrážania sa
policajtami, následne vláčeniu po chodbách Okresného súdu Bratislava V, spútaniu do pút po skončení
pojednávania, odvlečeniu v putách naspäť do väznice a vo väznici do cely, čo malo za následokútrapy, psychické strádanie, vyvolávanie pretrvávajúcich pocitov bezmocnosti a beznádeje, keďže sa
voči týmto útokom nemohol brániť, bolo mu nebezpečne vyhrážané trestným stíhaním pre trestný
čin úteku (prípravy k úteku), ak sa nepodrobí praktikám policajtov, ich neľudskému a ponižujúcemu

zaobchádzaniu, včítane vyhrážok umiestnením na celu č. 70 v prízemí, teda do spoločnosti potkanov.
Dodnes sa v noci budí, vynárajú sa mu spomienky na krajne neľudské, nehumánne a ponižujúce
zaobchádzanie, z brutálneho spútania železnými putami mu tŕpne ľavá ruka, nútenia ho vyzliekať do
naha a podrobiť sa osobným prehliadkam za asistencie obušku policajta a oňuchávania a oslintávania
ho psom (vlčiakom), takže nemôže spávať bez požitia liekov na spanie (Gerodorm). Žalobca uviedol, že

je obeťou doslovne povedané zverstva proti ľudskosti spáchaného na ňom Okresným súdom Bratislava
I, keďže aj naďalej sa musí liečiť a musel aj v ÚVV a ÚVTOS Bratislava vyhľadať pomoc psychiatra
a podrobiť sa liečeniu v dôsledku narušenia psychického zdravotného stavu. Mal za nesporné, že v
rozhodnom období od 02.09.2014 do 15.01.2015 došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
Okresného súdu Bratislava I voči nemu a v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava I mu vznikla nemajetková ujma, ergo nebyť namietaného nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Bratislava I, tak by mu nemajetková ujma nevznikla. Žalobca
požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej
škody titulom utrpenej morálnej ujmy v sume 5.000,- eur, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, konkrétne v súvislosti so situáciou,
ktorá vznikla dňa 09.12.2014 vi vzťahu na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V vo veci

sp. zn. 50C/96/2012 majúce v konečnom dôsledku za následok neoprávnený a intenzívny zásah
do osobnostných práv žalobcu, do práva na jeho česť a dôstojnosť, do práva na osobnú slobodu
a bezpečnosť, do práva na súkromie, do jeho integrity, do práva nebyť vystavený ponižujúcemu a
neľudskému zaobchádzaniu, k čomu, nebyť namietaného a tvrdeného nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Bratislava I, by nedošlo. Žalobca mal za to, že jeho požiadavka na priznanie súdom

odškodnenia utrpenej morálnej ujmy v sume 5.000,- eur je, vzhľadom na okolnosti prípadu, primeraná
a spravodlivá. Žalobca tiež uviedol, že uplatňuje nárok na odškodnenie nemajetkovej ujmy aj v súlade s
rozhodovacou praxou ESĽP (viď príkladmo rozhodnutie ESĽP Tomasi proti Francúzsku z 27.08.1992).
Žalobca tvrdí, že všetky úkony Okresného súdu Bratislava I, keď predseda senátu JUDr. Juraj Mihál
dával súhlas na predvedenie / eskortu žalobcu na pojednávanie v občianskoprávnych veciach po

02.09.2014 boli nezákonné a absolútne neúčinné, majúce za následok nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava I. Vo vzťahu k uplatnenej výške odškodného za nemajetkovú ujmu poukázal
žalobca na rozhodnutie ESĽP vo veci Paletič proti SR, sťažnosť č. 39359/98 z 22.06.2004, rozhodnutie
ESĽP vo veci Kučera proti SR, sťažnosť č. 48666/99 zo 17.07.2007, rozhodnutie ESĽP vo veci Davies
proti Spojené Kráľovstvo, sťažnosť č. 42007/98 zo 16.07.2002, na nález ÚS SR č. k. III. ÚS 46/2013-40

z 03.09.2013, na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo 3545/2010 z 29.11.2011,
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/185/2011 zo 14.03.2012. Mal za to,
že jeho požiadavka na zaplatenie odškodného 5.000,- eur za prežité psychické a fyzické utrpenie z
násilného a bolestivého konania voči nemu silným a tesným spútaním ho do železných pút (EÚ použitie
takýchto druhov pút vyslovene zakazuje), vláčenia ho policajtami spútaného v putách vo väznici, kde bol

putami pripútaný k radiátoru pred presunom do vozidla, spútaného putami vo vozidle počas presunu /
transportu z väznice (ÚVV a ÚVTOS Bratislava) na Okresný súd Bratislava V a späť (teda násilnosti voči
nemu sa zopakovali), vláčením ho spútaného ponižujúco na verejnosti a pred známymi a po chodbách
okresného súdu ako zviera, a to dňa 09.12.2014, je primeraná a spravodlivá.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/3/2017-60 zo dňa 16.02.2017 súd konanie zastavil
(prvý výrok enunciátu tohto uznesenia) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi (druhý výrok enunciátu tohto uznesenia). Zastavenie konania odôvodnil súd odkazom na
ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 a § 159 CSP a tým, že dospel k záveru, že v konaniach vedených pod sp.
zn. 11C/3/2017, sp. zn. 11C/5/2017, sp. zn. 10C/4/2017, sp. zn. 10C/5/2017 a sp. zn. 10C/6/2017 ide o

rovnakýchúčastníkovkonania(Mgr.Ing.JánSarkocyc/aSlovenskárepublikavzastúpeníMinisterstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky), rovnaký predmet konania (náhrada nemajetkovej ujmy) a rovnaké
skutkové okolnosti, od ktorých si žalobca odvodzuje svoje právo (nesprávny úradný postup v súvislosti
s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009). Majúc za to, že v konaní
pod sp. zn. 11C/3/2017 ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania - prekážku už

začatej veci, súd konanie pod sp. zn. 11C/3/2017 ako neskôr začaté zastavil v zmysle ustanovenia §
159 CSP. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca.3. O odvolaní žalobcu proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/3/2017-60 zo dňa
16.02.2017, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok enunciátu tohto uznesenia) a
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (druhý výrok enunciátu tohto

uznesenia) rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, Uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 15Co/153/2017-81 zo dňa 30.04.2019 tak, že Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.
11C/3/2017-60 zo dňa 16.02.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací
súd odôvodnil svoje rozhodnutie odkazom na ustanovenia § 161 ods. 1, § 159, § 389 ods. 1 písm. b),
d) a § 391 ods. 1 CSP a tým, že z pripojených spisov Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/3/2017,

sp. zn. 11C/5/2017, sp. zn. 10C/4/2017, sp. zn. 10C/5/2017 a sp. zn. 10C/6/2017, zistil, že vo všetkých
konaniach je žalobcom C.. W.. I. D. a žalovaným je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Strany sporu sú teda vo všetkých konaniach totožné. Pokiaľ ide
o predmet sporu, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmet konania
je vo všetkých prejednávaných prípadoch totožný. Vo všetkých prejednávaných prípadoch žalobca
odvodzuje svoj nárok od väzby trvajúcej od 14.04.2014 do 15.01.2015 ako aj od, podľa žalobcu,

nezákonného a protiústavného postupu Okresného súdu Bratislava I, avšak predmetom jednotlivých
súdnych konaní je odškodnenie za nesprávny úradný postup v rôznych, odlišných, dňoch, v ktorých bol
žalobca eskortovaný na súdne pojednávania na rôzne súdy. Skutkové okolnosti jednotlivých súdnych
konaní teda nie sú totožné, nie je preto totožný predmet prejednávaného sporu, a to vo vzťahu ani
k jednému z vyššie uvedených konaní. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď konanie

vedené pod sp. zn. 11C/3/2017 zastavil pre prekážku litispendencie.

4. Žalovaný v písomnom Vyjadrení k žalobe zo dňa 23.08.2019 navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuťažalobcovinepriznaťnáhradutrovkonania.Žalovanýuviedol,ženapriekznačnejzmätočnosti
a nezrozumiteľnosti žaloby, aj v zmysle obsahu návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody zo dňa 02.03.2015 a doplneného podaním zo dňa 22.04.2015, je možné vyvodiť záver, že žalobca
sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti s výkonom eskorty na
pojednávanie vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 dňa 09.12.2014,
a to v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Napriek skutočnosti, že žalobca rozsiahlo a do
značnej miery zmätočne a nezrozumiteľne popisuje skutočnosti, ktoré by mali byť pre posúdenie veci

smerodajné, žalovaný zdôraznil, že predmet tohto sporu jasne vymedzil žalobca na štvrtej strane textu
žalobynasledovne:"Vtomtokompenzačnomkonanísinavrhovateľ(popredbežnomprerokovanínároku
na Ministerstve spravodlivosti SR) a po uplynutí 6 mesačnej lehoty (§ 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z.)
uplatňuje v tomto kompenzačnom súdnom konaní dľa §-u 17 ods. 2 a nasl. cit. zákona odškodnenie
nemajetkovej ujmy (morálnej ujmy) v sume 5.000,- € za ním prežité krajne neľudské, nehumánne, hrubé

a kruté a ponižujúce zaobchádzanie s ním, prežité psychické a fyzické muky z bolestí mu spôsobených
spútaním do pút a proti jeho slobodnej vôli vykonaním zjavne nehumánnej a teda v konečnom dôsledku
nezákonnej eskorty v putách, vláčením ho po chodbách Okresného súdu Bratislava 5 spútaného ako
zviera na pojednávanie vo veci č. k. 50C 96/2012 dňa 09.12.2014...". Žalobca svoj nárok na podklade
vyššie uvedeného uplatňuje pravdepodobne v zmysle ustanovenia § 9 a nasl. zákona č. 514/2003

Z. z., a teda ako titul nemajetkovej ujmy označil nesprávny úradný postup. Z nejasnej formulácie
žaloby nie je možné jednoznačne ustáliť, čo presne považuje žalobca za nesprávny úradný postup.
Z popísaných skutočností možno vyvodiť záver, že napádaným úradným postupom je samotný výkon
eskorty, ako aj postup Okresného súdu Bratislava I pri vydaní súhlasu s jej vykonaním. K výkonu eskorty
žalovaný uviedol, že napriek rozsiahlemu popisu skutočností žalobca v žalobe žiadnym spôsobom

neuviedol, v čom mala nezákonnosť postupu príslušníkov ZVJS, polície, prípadne iných orgánov, pri
výkone eskorty spočívať. Žalovaný mal z uvedeného dôvodu za to, že žalobcom uvádzané skutočnosti
v tejto súvislosti súvisia len s jeho subjektívnymi pocitmi. Podľa názoru žalovaného, dosiaľ žalobca
neuniesol v tejto otázke bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal,
že sa v ním namietanom prípade nejednalo o štandardný výkon eskorty príslušníkmi ZVJS, resp.

polície. Otázkou rovnako ostáva, čo žalobca vôbec za "zákonný výkon eskorty" považuje, resp. čo
by v jeho ponímaní bol správny, resp. zákonný postup. Z predloženej žaloby nie je zrejmé ani to, v
čom podľa žalobcu nesprávny úradný postup v súvislosti s uskutočňovanou eskortou spočíva, tzn.
či to, že bola vykonaná samotná eskorta, alebo či namieta spôsob vykonania eskorty. Nakoľko bol
termín hlavného pojednávania pred Okresným súdom Bratislava V uskutočneného dňa 09.12.2014

nariadený v súlade so zákonom a žalobca sa v tomto čase nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,
bol povinný sa predmetného úkonu zúčastniť (pokiaľ by tomu nebránili zákonom ustanovené okolnosti,
čo sa dosiaľ nepreukázalo), pričom jeho účasť na predmetnom pojednávaní bolo možné zabezpečiť
výlučne eskortou z ÚVV a ÚVTOS. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné poukázať naznenie zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov,
ako aj Rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2014, teda na práve predpisy podrobne upravujúce výkon
osobných prehliadok obvinených alebo aj výkon eskort. Žalovaný mal za to, že výkon eskort žalobcu

na pojednávanie bol plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný mal za to, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal v predmetnej veci splnenie podmienok pre vznik práva na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného postupu a už z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.
K udeleniu súhlasu s vykonaním eskorty žalovaný uviedol, že okrem už uvedeného výkonu eskorty,
ktorý označil žalobca ako nesprávny úradný postup, avšak v žiadnom smere nepreukázal, v čom

má nesprávnosť jej výkonu spočívať, sa javí ako ďalší možný titul uplatňovania nárokov v tomto
konaní aj postup Okresného súdu Bratislava I, ktorý bol udelený súhlas s eskortou žalobcu. Podstata
žalobcom namietaného postupu spočíva v tom, že v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 bola voči konajúcemu sudcovi dňa 02.09.2014 vznesená námietka
zaujatosti,zčohožalobcavyvodzujezáver,žepotomtodátumenemoholsudcavykonávaťžiadneúkony,
okrem tých, ktorých nevykonanie by zmarilo účel trestného konania, a teda tento nemohol dať súhlas

s vykonaním eskorty žalobcu za účelom hlavného pojednávania v inej veci vedenej pred Okresným
súdom Bratislava V dňa 09.12.2014. K tomuto, eventuálne namietanému postupu Okresného súdu
Bratislava I, žalovaný uviedol, že úkony ním vykonané v konaní sp. zn. 5T/52/2009 nemajú žiadnu
súvislosť s úkonmi Okresného súdu Bratislava V. Aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015 bolo konštatované, že po tom, ako bola voči zákonnému sudcovi

v konaní sp. zn. 5T/52/2009 vznesená námietka zo strany obžalovaného (žalobcu v tomto konaní),
mohol vykonať len také úkony, ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. To však
znamená, že takéto obmedzenie úkonov zákonného sudcu sa vzťahuje výhradne na konanie, v ktorom
bola vznesená námietka zaujatosti, a netýka sa úkonov smerujúcich k inému občianskoprávnemu
alebo trestnému konaniu vedenému na inom súde. Ak zákonný sudca vydal súhlas k predvedeniu

(eskorte) žalobcu na hlavné pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava V, vykonal úkon smerujúci k
zabezpečeniu úkonu na inom súde, v inej veci. Tento úkon absolútne nesmeroval k trestnému konaniu, v
ktorom sudca nemohol vykonávať iné úkony, okrem neodkladných. Postup Okresného súdu Bratislava I,
ktorým vydal súhlas s eskortou žalobcu za účelom uskutočnenia hlavného pojednávania pred Okresným
súdom Bratislava V z uvedeného dôvodu nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle

ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. K náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že žalobca si
uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 5.000,- eur ako satisfakciu za "ním
prežité krajne neľudské, nehumánne, hrubé a kruté a ponižujúce zaobchádzanie s ním a proti jeho
slobodnej vôli vykonaním zjavne nehumánnej, a teda v konečnom dôsledku, nezákonnej eskorty v
putách". Žalovaný poukázal na ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorých

jednoznačnemožnovyvodiť,žepriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazochpredpokladásplnenie
určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená
tam, kde 1. konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a 2. kde zmenšenie
a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou zadosťučinenia vo
forme peňažného plnenia. V tomto civilnom sporovom konaní je to práve žalobca, ktorý je povinný

preukázať vznik ujmy, ktorá je v zmysle konštantnej judikatúry považovaná za ujmu vzniknutú v inej,
ako majetkovej sfére poškodeného, pričom cieľom poskytnutia finančnej satisfakcie nie je navrátenie
do pôvodného stavu alebo poskytnutie peňažného zadosťučinenia, ale predstavuje určité spravodlivé
zmiernenie následkov protiprávneho stavu. Okrem poukázania na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 244/2015 z 02.07.2015, Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 579/2015-25 zo 17.12.2015,

rozhodovaciu prax ESĽP - Tomasi proti Francúzsku z 27.08.1992, prípadne uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/185/2011 zo 14.03.2012, žalobca nepredložil jediný právne relevantný dôkaz na preukázanie
svojho nároku. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zákon č. 514/2003
Z. z. predpokladá, okrem iného, aj samotný vznik nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje zásah do
inej, ako majetkovej sféry poškodeného/žalobcu. Táto nemajetková ujma môže preto predstavovať

rôzne negatívne následky v osobnostnej sfére poškodeného, vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť,
doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon
výslovne neustanovuje žiadne kritériá pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy, čím ponecháva na voľnej
úvahe súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám
vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Úvahy súdu však nemôžu znamenať jeho

ľubovôľu, ale musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať
zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie konkrétnych následkov v
jednotlivých oblastiach spoločenského života poškodeného, ktorý je povinný vznik a výšku nemajetkovej
ujmy v konaní preukázať, nakoľko nesie dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe rozsiahlo popisuje svojevnímanie vykonanej eskorty, avšak žiadnym spôsobom neuvádza, a rovnako ani nepreukazuje, že
pri vykonanej eskorte došlo ku konaniu, ktoré by bolo nesprávne, nezákonné alebo neštandardné.
Fakt, že žalobca pociťoval výkon eskorty ako zásah do svojich práv, nezakladá nesprávny úradný

postup, a rovnako nie je relevantným preukázaním vzniku nemajetkovej ujmy v požadovanej výške.
Žalovaný mal za to, že v kontexte vyššie uvedeného, nie je možné ustáliť, na základe akej skutočnosti
dospel žalobca práve k výške uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur. Žalovaný
zdôraznil, že okrem iného žalobca v predloženej žalobe poukazuje aj na následky vykonanej eskorty
prejavujúcej sa na jeho zhoršenom zdravotnom stave. Škoda na zdraví v kontexte zákona č. 514/2003 Z.

z. predstavuje samostatný nárok, ktorého je, za splnenia zákonom stanovených podmienok, sa možné
domáhať. Ide však o samostatný nárok, ktorý nie je možné zamieňať alebo spájať s nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy či dôvodiť vznik nemajetkovej ujmy následkami v zdravotnom stave a opačne. Aj v
tomtoprípade žalovaný konštatoval, že v súlade so zásadami kontradiktórneho konania a ustanoveniami
zákona č. 514/2003 Z. z., nesie dôkazné bremeno práve žalobca. Zdôraznil, že v prípadoch škody
na zdraví je pre určenie výšky odškodnenia rozhodujúcim zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za

bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.").
Žalovaný uviedol, že žalobca v zmysle znenia žaloby takýto nárok neuplatnil, v čoho dôsledku je

nevyhnuté všetky tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k jeho zdravotnému stavu považovať pre toto konanie
za irelevantné. K príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je
zákonom vyžadované kumulatívne naplnenie viacerých predpokladov. Jedným z týchto predpokladov
je aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca vyvodzuje
zodpovednosť za škodu , resp. nemajetkovú ujmu, zo skutočnosti, že v trestnej veci vedenej pred

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009, v ktorej bol žalobca vzatý do väzby, bol v
konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený, a teda táto väzba bola nezákonná, ako aj skutočnosti,
že súhlas s eskortou udelil sudca, voči ktorému bola v konaní vznesená námietka zaujatosti. Žalovaný
však poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto civilného sporového konania nie je náhrada škody,
resp. nemajetkovej ujmy, za vykonanú väzbu, ale samotný výkon (prípadne spôsob výkonu) eskorty,

prípadne udelenie súhlasu na jej výkon. Výklad žalobcu, ktorý predkladá súdu, že v prípade ak by nebol
vzatý do väzby, bolo by o jeho námietke zaujatosti rozhodnuté včas, nedošlo by k jeho eskorte na dané
pojednávanie, je tak extenzívny, až je nutné ho považovať za neprípustný práve v dôsledku existencie
podmienky priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu

nesprávneho úradného postupu ani vo vzťahu k výkonu eskorty a ani vo vzťahu k udeleniu súhlasu
s jej výkonom, rovnako nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy. Už samotné nenaplnenie týchto
predpokladov samo o sebe znamená absolútnu nemožnosť existencie príčinnej súvislosti ako jednej
z obligatórnych podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v častiach žaloby žalobca

vyvodzuje zodpovednosť štátu za nemajetkovú ujmu aj zo skutočnosti, že v trestnej veci vedenej pred
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 bolo opakovane vyslovené porušenie práva
(Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 244/2015 z 02.07.2015, Nález Ústavného súdu SR č. k. II.
ÚS 579/2015-25 zo 17.12.2015) a teda výkon eskorty, v spojení s ktorým mu mala byť spôsobená
nemajetková ujma, bol nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť

na skutočnosť, že predmetom tohto civilného sporového konania nie je náhrada nemajetkovej ujmy
za prieťahy v trestnom konaní (konštatované žalobcom uvedenými rozhodnutiami), ale samotný výkon
(prípadne spôsob výkonu) eskorty. Podľa žalovaného z obsahu žaloby ani len nie je možné stanoviť,
akým spôsobom mala byť na podklade porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote
žalobcovi spôsobená nemajetková ujma pri výkone jednotlivých úkonov, ktorých nesprávnosť v tomto

konaní namieta. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že žalobca sa domáha priznania nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy vo viacerých konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I, pričom jej vznik
v každom prípade dôvodí skutkovými tvrdeniami v podstate totožnými s tými, ktoré predkladá súdu
v tomto konaní, a rovnako je tvrdený aj totožný negatívny následok, ktorý mal nastať v dôsledku
vykonania jednotlivých eskort žalobcu na rôzne pojednávania. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi

vznikom nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom namietaným v prejednávanom prípade je
z uvedeného dôvodu absolútne vylúčené. K návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním a
pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009 a vyžiadaním zdravotnej dokumentácie
žalobcu vedenej ÚVV a ÚVTOS Bratislava a pripojením spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.50C/96/2012 žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania je nesprávny úradný postup pri jeho
eskorte na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný vykonanie dokazovania pripojením
trestného spisu sp. zn. 5T/52/2009 za absolútne neúčelné a nehospodárne. Za nehospodárne a

neúčelné považoval aj vykonanie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
50C/96/2012zdôvodu,ževprvomradežalobcanešpecifikuje,ktorézjehotvrdeníbymalibyťpripojením
tohto spisu preukázané a v neposlednom rade je nutné konštatovať aj fakt, že žalobca bol, resp. je
účastníkom tohto konania, a teda má prístup k spisovému materiálu, v čoho dôsledku má možnosť
zabezpečiť všetky podklady, ktoré považuje za podstatné pre rozhodntuie v tejto veci a riadne ich

predložiť súdu prvej inštancie. V kontexte vyjadrenia žalovaného k argumentácii žalobcu vzťahujúcej sa
k dôvodeniu vzniku nemajetkovej ujmy s poukazom na zdravotný stav žalobcu, považoval žalovaný za
nadbytočné a nehospodárne aj vykonanie dokazovania vyžiadaním zdravotnej dokumentácie žalobcu
vedenej ÚVV a ÚVTOS Bratislava. Vzhľadom na všetko uvedené, mal žalovaný za to, že žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé odôvodniť
vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a rovnako nepoukázal ani na žiadny dôkaz spôsobilý

jeho tvrdenia preukázať. Žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných podmienok pre vznik
zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, nepreukázal právny dôvod vzniku a výšku uplatneného
nároku a rovnako nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi konkrétnym nesprávnym úradným
postupom a konkrétnym následkom v podobe vzniknutej ujmy. Žalovaný žiadal súd, aby žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca Vyjadrením žalobcu zo dňa 29.01.2022,
doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.01.2022 (replika), v ktorom uviedol, že sa v celom
rozsahu (postavením invalida) pridržiava kompenzačnej žaloby o odškodnenie nemajetkovej ujmy
5.000,- eur, ktorá je v dôsledku neľudského a krajne ponižujúceho zaobchádzania s ním dňa 09.12.2014

silovými zložkami v súvislosti s predvádzaním ho na pojednávanie na Okresný súd Bratislava V vo
veci sp. zn. 50C/96/2012 dôvodná a zmysluplná. Žalobca žiadal neprihliadať na vyjadrenie žalovaného,
keďže aj v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by sa mal sudca vcítiť do
predmetnej situácie, ako keby zverstvo proti ľudskosti bolo spáchané na ňom ..., že by sa stal obeťou
poníženia a neľudského zaobchádzania s ním a spravodlivo rozhodnúť o odškodnení žalobcu za prežité

príkorie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie so žalobcom podľa zásady "nerob druhému to, čo
nechceš, aby druhý/iný robil tebe", a teda by sa nemohol brániť násiliu zo strany policajtov ZVJS (mnohí
z nich "teploši" - z ich dotykov a "pupuš mutácie" je Vám na grcanie, najmä ak sa musíte pred nimi
vyzliecť dvakrát do naha, Vás omakávajú ich teplošskými rukami s pomocou obušku, ktorý Vám strkajú
do konečníka ("kubírujú ako teploši si kubírujú penis do análneho otvoru") a tak Vás neľudsky ponižujú,

otočia proti stene a hrubo, bolestivo pripútavajú k radiátorom v base ... za pokriku a nebezpečného
vyhrážania sa Vám smrťou. Žalobca ďalej uviedol, že z tohto konania utrpel psychický šok, z ktorého
sa musí doposiaľ preliečovať (zo strachu, že ho policajti zoberú / vytiahnu zavčas ráno z postele a že
každú hodinu mu budú v noci rozsviecovať neónové ostré svetlo ako fašisti ...) sa v noci budí, nemôže
spať, berie lieky (Gerodorm), čo si môže súd overiť dopytom na jeho ošetrujúcu lekárku. Žalobca tvrdil,

že bol v rozhodný deň intenzívne opakovane - eskorta na súd z väznice a späť zo súdu do väznice -
ponížený aj vo vlastných očiach (čl. 3 Dohovoru), preto v súlade s rozhodovacou praxou ESĽP žiada
priznať odškodnenie nemajetkovej ujmy 5.000,- eur (aj za jeho očuchávanie vlčiakom a nebezpečné
vyhrážanie sa policajtami samotkou a fyzickou likvidáciou, čo dozorový prokurátor v Justičáku z OP
BA 1, JUDr. Svoboda, ignoroval, zodpovedne si neplnil mu dané povinnosti, nezabezpečil "riadne

vyšetrovanie", čím dával voľnú ruku policajtom, kryl ich, a najmä teplošov z ich radov (vyzeralo to tak:
"nie si pupuš, tak tu nemáš miesto..."). Žalobca tvrdil, že za daných okolností tu platí obrátené dôkazné
bremeno, keďže žalobca bol v "rukách" policajtov, a ich neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu sa
nemohol brániť, žalobca bol vystavený zlému zaobchádzaniu, bol flagrantne porušený čl. 7 ods. 2 Listiny
a čl. 3 Dohovoru. Vnútroštátne orgány nekonali zo svojho vlastného podnetu a starostlivo nevyšetrili

všetky relevantné aspekty prípadu, či neľudské a ponižujúce zaobchádzanie so žalobcom v čase,
kedy nebolo rešpektované jeho právo na osobnú slobodu, bolo nevyhnuté a primerané. Žalobca žiadal
žalobe vyhovieť v celom rozsahu, keďže útoky policajtov ZVJS boli voči nemu intenzívne, ponižujúce,
neopakujúce sa v danom čase, kedy po 08.08.2014 pôvodne zákonná väzba sa ukázala ako nezákonná,
protiústavná a v rozpore s čl. 5, 6 Dohovoru - bolo už flagrantne porušované právo dotknutého žalobcu

na osobnú slobodu - pozri nález ÚS sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 02.07.2015 a rozhodnutie Krajského súdu
v Bratisalave z 15.01.2015 (JUDr. Blažová). Podmienky boli kruté, keď minimálne jedenkrát do týždňa
sa väzeň buď obesil, alebo podrezal, najmä tí, ktorí boli strážení kukláčmi, ktorí sa im vyhrážali zabitím.6. Žalovaný na repliku žalobcu už nereagoval duplikou.

7. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 09.05.2024 zotrval na svoje doterajšej

argumentácii v prospech žaloby obsiahnutej v žalobe a v replike. Nad jej rámec uviedol, že bol
opakovane znásilnený obuškom do konečníka; že bol umiestnený do cely č. 70 na prízemí a tam
mu robili spoločnosť potkany; že sa stal obeťou organizovaného zverstva proti ľudskosti; že zlé
zaobchádzanie s ním bolo nesúladné s európskymi väzenskými pravidlami; že viacerí zamestnanci
Okresného súdu Bratislava V, ktorí boli účastní jeho zadržiavania v zamrežovanej cele pred očami

verejnosti a známymi, boli jeho susedmi z miesta jeho bydliska; že o neľudských a ponižujúcich
konaniach proti nemu a o zverstvách proti ľudskosti mal vedomosť dozorový prokurátor JUDr. Sloboda z
Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý však z úradnej povinnosti nezačal vyšetrovanie; že Najvyšší súd
Slovenskej republiky, po predchádzajúcom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, zrušil všetky
predchádzajúce rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012,
v ktorej bol žalobca dňa 09.12.2014 eskortovaný príslušníkmi ZVJS na pojednávanie vedené sudkyňou

JUDr. Evou Mészárosovou, a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že JUDr. Eva
Mészárosová neprípustne a neakceptovateľne nerešpektovala judikatúru ESĽP vo veci Javor, Javorová
proti Slovenskej republike; a že súd by mal žalobe vyhovieť, pretože je nesporné, že ak žalobca postúpi
túto vec na ESĽP pre porušenie čl. 2, 3 a 6 Dohovoru, tak bude úspešný. Nad rámec návrhov na
vykonanie dokazovania obsiahnutých už v žalobe, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka I..

C. G. za účelom jej vyjadrenia sa k porušovaniu Dohovoru OBSE (poznámka súdu: Organizácie pre
bezpečnosť a spoluprácu v Európe), lebo mala o všetkom vedomosť.

8. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 09.05.2024 zotrval na svojej doterajšej
argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe žiadajúc nevyhovieť návrhom žalobcu na vykonanie

dokazovania z dôvodu ich nadbytočnosti a nehospodárnosti a žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. Nad rámec jeho dovtedajšej argumentácie uviedol žalovaný v záverečnej reči, že v prípade
úspechu si neuplatňuje náhradu trov konania.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v znení účinnom ku dňu
09.12.2014 (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zodpovednosti podľa

odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného

súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydaťrozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na
náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na

súde. Pri uplatňovaní nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade
škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, v prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, výška nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, výška náhrady
nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytnutá osobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

21. Žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur, ku ktorej malo dôjsť u

žalobcu v súvislosti s výkonom eskorty dňa 09.12.2014 z ÚVV a ÚVTOS Bratislava a späť na
pojednávanie konané dňa 09.12.2014 na Okresnom súde Bratislava V v občianskoprávnej veci vedenej
pod sp. zn. 50C/96/2012 ("... za ním prežité krajne neľudské, nehumánne, hrubé a kruté a ponižujúce
zaobchádzanie s ním, prežité psychické a fyzické muky z bolestí mu spôsobených spútaním do pút
a proti jeho slobodnej vôli vykonaním zjavne nehumánnej a teda v konečnom dôsledku nezákonnej

eskorty v putách, vláčením ho po chodbách Okresného súdu Bratislava 5 spútaného ako zviera na
pojednávanie vo veci č. k. 50C 96/2012 dňa 09.12.2014 na Okresnom súde Bratislava 5 a to všetko za
asistencie policajtov, kedy bol hrubo, kruto, neľudsky, ponižujúco, krajne nehumánne a bez možnosti
brániť sa putami spútaný, bez riadneho oblečenia naložený do auta, prevezený z väznice na Okresnýsúd Bratislava 5, udržiavaný v zamrežovanej cele za sústavného pokrikovania policjatami a vyhrážania
sa násilnosťami a následne pred očami verejnosti a známymi spoluobčanmi bol navrhovateľ policajtami
predvedený spútaný ako zviera na pojednávanie vedené na Okresnom súde Bratislava 5 pod č. k.

50C 96/2012, ktoré sa uskutočnilo za asistencie policajtov ..."). Žalobca svoj nárok na podklade vyššie
uvedeného uplatňuje v zmysle ustanovenia § 9 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z., a teda ako titul
nemajetkovej ujmy označil nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.
5T/52/2009 pri vydaní súhlasu s vykonaním eskorty žalobcu na pojednávanie v občianskoprávnej veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 dňa 09.12.2014 (ďalej len "udelenie

súhlasu s vykonaním eskorty") a samotný výkon eskorty žalobcu na pojednávanie v občianskoprávnej
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 dňa 09.12.2014 (ďalej len "výkon
eskorty"). Predmetom tohto civilného sporového konania nie je náhrada nemajetkovej ujmy za vykonanú
väzbu, ale samotný výkon eskorty (resp. spôsob výkonu eskorty) a udelenie súhlasu s vykonaním
eskorty.

22. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa čl. 46 ods.
3 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho
uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad Uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej
zodpovednosti za škodu zbaviť.

23. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a to conditio
sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:
- existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci,

- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody.
Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

24. Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s

rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy, funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup orgánu verejnej moci smeruje (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 4 Cdo 60/2003
publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004).

25. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych

súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide,akjemedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomaškodouvzťahpríčiny
a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie,
medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto ujmy má byť príčinná

súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu
medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná

súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R
21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčinyna následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých
významných okolností. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé
zváženie všetkých okolností.

26. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami strán sporu na pojednávaní konanom dňa 09.05.2024 a
oboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu.

27. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, s poukazom na ustanovenie § 191
CSP, dospel súd k záveru o nedôvodnosti žaloby.

28. Žalobca považoval za nesprávny úradný postup jednak udelenie súhlasu s vykonaním eskorty a
jednak samotný výkon eskorty.

29. K udeleniu súhlasu s vykonaním eskorty: Podstata žalobcom namietaného postupu spočíva v jeho

tvrdení, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 bola voči
konajúcemu zákonnému sudcovi, JUDr. Jurajovi Mihálovi, dňa 02.09.2014 vznesená námietka zaujatosti
žalobcom (obžalovaným v trestnom konaní sp. zn. 5T/52/2009), z čoho žalobca vyvodil záver, že po
tomto dátume nemohol JUDr. Juraj Mihál vykonávať žiadne úkony, okrem tých, ktorých nevykonanie
by zmarilo účel trestného konania, a teda nemohol dať súhlas s vykonaním eskorty žalobcu za účelom

jeho účasti na pojednávaní v občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 50C/96/2012 dňa 09.12.2014. Zhodne s názorom žalovaného súd konštatuje, že úkony vykonané
sudcom Okresného súdu Bratislava I JUDr. Jurajom Mihálom v konaní sp. zn. 5T/52/2009 nemajú
žiadnu súvislosť s úkonmi Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 50C/96/2012. Aj Krajský
súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.01.2015, sp. zn. 1Tos/1/2015, konštatoval, že po

tom, ako bola voči zákonnému sudcovi v konaní sp. zn. 5T/52/2009 vznesená námietka zaujatosti zo
strany obžalovaného (žalobcu v tomto konaní), mohol vykonať len také úkony, ktorých nevykonanie
by mohlo ohroziť účel trestného konania. To však znamená, že takéto obmedzenie úkonov zákonného
sudcu sa vzťahuje výhradne na konanie, v ktorom bola vznesená námietka zaujatosti, a netýka sa
úkonov smerujúcich k inému občianskoprávnemu alebo trestnému konaniu vedenému na inom súde. Ak

zákonný sudca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009, JUDr. Juraj
Mihál, vydal súhlas k predvedeniu (eskorte) žalobcu na pojednávanie v občianskoprávnej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 na deň 09.12.2014, vykonal úkon smerujúci k
zabezpečeniu úkonu na inom súde, v inej veci. Tento úkon nesmeroval k trestnému konaniu, v ktorom
sudca nemohol vykonávať iné úkony, okrem neodkladných. Postup Okresného súdu Bratislava I, ktorým

vydal súhlas s eskortou žalobcu za účelom uskutočnenia pojednávania v občianskoprávnej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 na deň 09.12.2014, z uvedeného dôvodu,
nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom v rozhodnom čase.

30. K výkonu eskorty: Podľa žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu aj výkonom eskorty
dňa 09.12.2014 z ÚVV a ÚVTOS Bratislava na Okresný súd Bratislava V a späť na pojednávanie
konané dňa 09.12.2014 na Okresnom súde Bratislava V v občianskoprávnej veci vednej pod sp. zn.
50C/96/2012, pričom žalobca výkon eskorty opísal ako: "...ním prežité krajne neľudské, nehumánne,
hrubé a kruté a ponižujúce zaobchádzanie s ním, prežité psychické a fyzické muky z bolestí mu

spôsobených spútaním do pút a proti jeho slobodnej vôli vykonaním zjavne nehumánnej a teda v
konečnom dôsledku nezákonnej eskorty v putách, vláčením ho po chodbách Okresného súdu Bratislava
5 spútaného ako zviera na pojednávanie vo veci č. k. 50C 96/2012 dňa 09.12.2014 na Okresnom
súde Bratislava 5 a to všetko za asistencie policajtov, kedy bol hrubo, kruto, neľudsky, ponižujúco,
krajne nehumánne a bez možnosti brániť sa putami spútaný, bez riadneho oblečenia naložený do auta,

prevezený z väznice na Okresný súd Bratislava 5, udržiavaný v zamrežovanej cele za sústavného
pokrikovania policjatami a vyhrážania sa násilnosťami a následne pred očami verejnosti a známymi
spoluobčanmi bol navrhovateľ policajtami predvedený spútaný ako zviera na pojednávanie vedené na
Okresnom súde Bratislava 5 pod č. k. 50C 96/2012, ktoré sa uskutočnilo za asistencie policajtov ...".Žalobca v žalobe zoširoka opisuje svoje vnímanie výkonu eskorty, pričom žiadnym spôsobom neuvádza,
a ani nepreukazuje, že pri výkone eskorty došlo ku konaniu, ktoré by bolo nezákonné, neštandardné,
resp. nesprávne. Žalobcom uvádzané skutočnosti v tejto súvislosti súvisia iba s jeho subjektívnymi

pocitmi. To, že žalobca pociťoval výkon eskorty ako zásah do svojich práv, nezakladá nesprávny úradný
postup pri výkone eskorty. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol v tejto otázke bremeno tvrdenia a
už vôbec nie bremeno dôkazné. Žalobca nepreukázal, že sa v ním namietanom prípade nejednalo o
štandardný výkon eskorty príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "ZVJS"), resp. v
čom mala nezákonnosť postupu príslušníkov ZVJS, polície, prípadne iných orgánov, pri výkone eskorty

spočívať. Keďže bol termín pojednávania v občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 50C/96/2012 vytýčený na deň 09.12.2014, nariadený v súlade so zákonom, a žalobca sa v
tomto čase nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, bol povinný sa predmetného úkonu zúčastniť (pokiaľ
by tomu nebránili zákonom ustanovené okolnosti, čo sa v konaní nepreukázalo), pričom jeho účasť
na predmetnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava V bolo možné zabezpečiť jedine eskortou
z ÚVV a ÚVTOS Bratislava na Okresný súd Bratislava V a späť. Žalobca, ktorého v tomto konaní

zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné, mal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania
výsluchom príslušníkov ZVJS, ktorí jeho eskortu vykonávali; výsluchom známych spoluobčanov, resp.
zamestnancovOkresnéhosúduBratislavaV,ktoríboli(sú)jehosusedmivmiestejehobydliska,oktorých
tvrdil v žalobe aj vo výpovedi na pojednávaní, že nezákonný výkon eskorty sa uskutočnil pre ich očami
a boli účastní jeho zadržiavania v zamrežovanej cele; a tiež výsluchom dozorového prokurátora JUDr.

Slobodu z Okresnej prokuratúry Bratislava I, o ktorom v replike a vo výpovedi na pojednávaní tvrdil,
že mal vedomosť o neľudských a ponižujúcich konaniach príslušníkov ZVJS pri výkone eskorty proti
nemu , o zverstvách proti ľudskosti, a ktorý z úradnej povinnosti nezačal vyšetrovanie; a to za účelom
preukázania nesprávneho úradného postupu pri výkone eskorty, čo však neučinil. Taktiež žalobca
ani len netvrdil, ktoré právne normy akých právnych predpisov mali príslušníci ZVJS, vykonávajúci

eskortu, porušiť a v čom konkrétne toto porušenie spočívalo. Žalobca teda neuniesol ani len bremeno
tvrdenia, a už vôbec nie dôkazné bremeno, že výkon eskorty nebol v súlade s právnymi predpismi
upravujúcimi povinnosti a oprávnenia príslušníka ZVJS, donucovacie prostriedky, výkon osobných
prehliadok obvinených a výkon eskort, ktorými sú zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže v znení neskorších predpisov a Rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2014. Na margo uvedeného

súd považuje za žiaduce zdôrazniť, že súčasné sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že ten,
kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé následky, musí tieto skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným
skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže. Je neprípustné,
aby súd nahrádzal nedostatok aktivity strán sporu a dôkaznú núdzu niektorého z nich.

31. Na margo žalobcom tvrdených následkov vykonanej eskorty prejavujúcich sa na jeho zhoršenom
zdravotnom stave súd ozrejmuje, že škoda na zdraví v kontexte zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom v rozhodnom čase predstavuje samostatný nárok, ktorého je, za splnenia zákonom
stanovených podmienok, sa možné domáhať. Jedná sa však o samostatný nárok, ktorý nie je
možné zamieňať alebo spájať s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, či odôvodňovať vznik

nemajetkovej ujmy následkami v zdravotnom stave a opačne. Aj v tomto prípade, v súlade so zásadami
kontradiktórneho konania a ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,
nesie dôkazné bremeno práve žalobca. V prípadoch škody na zdraví je pre určenie výšky odškodnenia
rozhodujúcim zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov. Keďže z obsahu žaloby nevyplýva uplatnenie si takéhoto nároku žalobcom, sú
irelevantnými všetky tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k jeho zdravotnému stavu.

32. Z vyššie uvedeného rezultuje, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu,
a to ani vo vzťahu k výkonu eskorty, ani vo vzťahu k udeleniu súhlasu s jej výkonom.

33. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje nesplnenie prvej podmienky pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu - existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci.

34. Z dôvodu nesplnenia už prvej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - existencie
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, nemôžu byť logickysplnené ani druhá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - vznik nemajetkovej ujmy, a
ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom nemajetkovej ujmy.

35. Nakoľko pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a
to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie vyššie uvedených troch zákonných podmienok, pričom
kumulatívnosť splnenia týchto troch podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., súd uzatvára, že v

predmetnom spore nemožno voči štátu (žalovanému) vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č.
514/2003 Z. z. pre nesplnenie všetkých troch zákonom vyžadovaných podmienok.

36.Vsúvislostisvyvodzovanímzodpovednostištátuzanemajetkovúujmuajzoskutočnosti,ževtrestnej
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 bolo vyslovené porušenie práva
žalobcunaurýchlenérozhodnutieožiadostioprepusteniezväzby(vNálezeÚstavnéhosúduSlovenskej

republiky č. k. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.07.2015) a porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (v Náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 579/2015-54 zo dňa 17.12.2015), a teda výkon eskorty, v spojení s
ktorým mala byť žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, bol nesprávnym úradným postupom, považuje
súd za žiaduce objasniť, že predmetom tohto civilného sporového konania nie je náhrada nemajetkovej

ujmy za prieťahy v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009
(preukazovanéžalobcomuvedenýminálezmiústavnéhosúdu),alesamotnývýkoneskorty(resp.spôsob
výkonueskorty)audeleniesúhlasusjejvýkonom.Zobsahužalobyajejpríloh,repliky,výpovedežalobcu
na pojednávaní nie je možné ani len indikovať, akým spôsobom mala byť, na podklade porušenia práva
na prejednanie veci v primeranej lehote, žalobcovi spôsobená nemajetková ujma pri výkone jednotlivých

úkonov, ktorých nesprávnosť v tomto konaní namieta.

37. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom:
- pripojenie trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009,
- pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C/96/2012,

- vyžiadanie zdravotnej dokumentácie žalobcu z ÚVV a ÚVTOS Bratislava
(tieto tri návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania sú obsiahnuté v žalobe);
- výsluch svedka JUDr. Marice Pirošíkovej
(tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania uplatnil žalobca na pojednávaní konanom dňa
09.05.2024); nakoľko mal z doteraz vykonaného dokazovania za dostatočne preukázaný skutkový

stav veci, vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov považoval z uvedeného dôvodu za neúčelné,
nadbytočné, nehospodárne, a ich vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci. Konkrétne, súd
považoval vykonanie dokazovania pripojením trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
5T/52/2009 za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, nakoľko z doteraz vykonaného dokazovania
žalobcom predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne vyplynulo, že udelenie súhlasu zákonným

sudcom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I nie je nesprávnym úradným postupom,
pretože udelenie súhlasu s výkonom eskorty nie je úkonom týkajúcim sa trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava I, v ktorej bol zákonný sudca obmedzený na vykonanie neodkladných
úkonov. Pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C/96/2012 považoval súd rovnako
za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, nakoľko občianskoprávna vec prejednávaná na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 nesúvisí v nijakom smere s predmetnom tohto civilného
sporového konania, a teda obsah súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C/96/2012
je pre posúdenie vzniku nároku na náhradu škody irelevantný, navyše za situácie, že ani žalobcom k
žalobe pripojené prvé dve strany Zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava V vo veci sp.
zn. 50C/96/2012 zo dňa 09.12.2014 nepreukazujú ním tvrdený nesprávny úradný postup príslušníkov

ZVJS pri výkone eskorty na toto pojednávanie. Žalobca ani nešpecifikoval, ktoré z jeho tvrdení by mali
byť pripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C/96/2012 preukázané. Navyše,
žalobca bol a stále je (keďže vo výpovedi na pojednávaní dňa 09.05.2024 uviedol, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky, po predchádzajúcom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, zrušil všetky
predchádzajúce rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012,

v ktorej bol žalobca dňa 09.12.2014 eskortovaný príslušníkmi ZVJS na pojednávanie vedené sudkyňou
JUDr. Evou Mészárosovou, a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie) stranou sporu vedeného na
bývalom Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012 (do 31.05.2023, od 01.06.2023 vedného
na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-50C/96/2012), a nič mu teda nebráni, využitím inštitútunahliadnutia do súdneho spisu (§ 97 ods. 1 CSP), urobiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať
súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov, ktoré považuje za podstatné pre rozhodnutie sporu
vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-11C/3/2017, a následne ich predložiť súdu

ako listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nevykonal ani ďalší dôkaz navrhnutý žalobcom
- vyžiadanie zdravotnej dokumentácie žalobcu z ÚVV a ÚVTOS Bratislava, pretože vykonanie tohto
dôkazu považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na názor súdu k argumentácii
žalobcu, vzťahujúcej sa k odôvodneniu vzniku nemajetkovej ujmy s poukazom na jeho zdravotný
stav, prezentovaný v bode 31. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje

považujúc za redundantné jeho opätovné uvádzanie aj na tomto mieste. Súd považoval vykonanie
dokazovania výsluchom svedka JUDr. Marice Pirošíkovej /poznámka súdu: zástupkyne Slovenskej
republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v rokoch 2007 až 2020/, ktorej výsluch
navrhol žalobca na pojednávaní dňa 09.05.2024, a pri ktorej žalobca označil skutočnosti, ktoré majú
byť jej výsluchom preukázané /§ 197 ods. 2 CSP/ (za účelom vyjadrenia sa k porušovaniu Dohovoru
OBSE /poznámka súdu: Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/, lebo mala o všetkom

vedomosť), za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, keďže jej neprítomnosť pri výkone eskorty ju
vylučuje z možnosti potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia žalobcu, čo činí jej svedeckú výpoveď nespôsobilou
na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy.

38. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na predposlednej strane žaloby na Rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/3545/2010 zo dňa 29.11.2011, považuje súd za potrebné ozrejmiť,
že poukazovanie na rozhodnutia súdov Českej republiky sú nepochybne inšpiratívne vzhľadom na
príbuznosť právnej úpravy a možno v rámci argumentácie využiť úvahy v nich uvedené, nemožno ich
však považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a poukazovať na
ne ako judikáty, ergo výklad zákona, od ktorého možno odvodzovať právnu istotu adresáta právnych

noriem platných v Slovenskej republike.

39. Záverom súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania
(stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania (stranami sporu). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku účastníka konania (strany sporu), ktorý ju nastolil (viď rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009).

40. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, súd žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť v I. výroku

enunciátu tohto rozsudku.
II.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v
spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. Žalovanému preto vznikol nárok na

náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal,
v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný v záverečnej reči na pojednávaní dňa
09.05.2024 (č. l. 153) výslovne uviedol, že v prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatňuje, súd
rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§
355 ods. 1 CSP).

Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/

(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 CSP).