Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122272109
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122272109.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park,
Einsteinova 21, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, v zastúpení: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, E., v zastúpení: JUDr. Peter Koscelanský, advokát so sídlom Fraňa
Mojtu 24, Nitra, o zaplatenie sumy 20 359,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júla 2024, č. k. 8Csp/49/2022-299, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštanciepodľa§12zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok,ďalej
iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 19. júla 2024, č. k. 8Csp/49/2022-299 žalobu zamietol. Zároveň rozhodol,
že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni (prvoinštančného
a aj odvolacieho) v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 písm.

g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 20 359,03 eura s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia. Žalobu odôvodnil
tým,žežalobcaakopoisťovateľažalovanýakopoistníkuzatvorilizmluvuopovinnomzmluvnompoistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla BMW RAD 3, EČV F.. Dňa 13.
01. 2019 došlo k dopravnej nehode, vinníkom nehody bol vodič poisteného motorového vozidla, G. H..
Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodeným škodu spolu vo výške 40 718,10
eura. Keďže žalovaný neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní od jej vzniku, ale až
09. 05. 2019 (takmer štyri mesiace po vzniku dopravnej nehody), žalobca si uplatnil nárok na náhradu
poistného plnenia vo výške 20 359,03 eura, t. j. v nižšej výške, v zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ v spojení
s § 10 ods. 1 písm. b/ ZoPZP.

4. Súd pre zaistenie skutkového a právneho stavu vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a
svedkov, listinnými dôkazmi, a to správou o dopravnej nehode, likvidačnými správami, návrhom na
uzatvorenie poistnej zmluvy, uplatnením postihu, oznámenia o úhradách poistného, oznámením opoistnej udalosti žalovaného (ktoré mal žalovaný, ako aj ktoré bolo zaslané žalobcovi), potvrdením o
účasti na dopravnej nehode, osvedčením o evidencii motorového vozidla, oznámením o poistnej udalosti
LeasePlan Slovakia, s.r.o., oznámeniami poškodených, lekárskymi posudkami a správami, potvrdeniami

sociálnej poisťovne, úradným záznamom o podanom vysvetlení, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti
zo dňa 30. 01. 2019, uplatnením postihu, výpisom platieb žalobcu, mailovou komunikáciou, odvolaním
proti uplatneniu postihu zo dňa 18. 05. 2019, súpiskou dokladov WP a internými zápismi pobočky o
odovzdaných dokumentoch.

5. Následne konštatoval, že žalobca ako poisťovateľ si uplatňuje voči žalovanému svoj nárok spočívajúci
v regresnej náhrade za poskytnuté poistné plnenie, ktorým žalobca hradil škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, z dôvodu tvrdeného nesplnenia zákonnej povinnosti žalovaného ako poistníka
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonnej lehote. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že dňa 13. 01. 2019 došlo k dopravnej nehode spôsobenej vodičom poisteného motorového
vozidla (osobou odlišnou od žalovaného ako poistníka), nebolo sporné, akým spôsobom došlo k poistnej

udalosti, nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodeným poistné plnenie, sporná nebola ani výška
žalobcom vyplateného poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodeným. Zo strany žalobcu teda bola v uvedenom
smere splnená tak procesná povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť preukázania tvrdení. Sporná bola
tá skutočnosť, či došlo k písomnému oznámeniu poistnej udalosti žalovaným v zákonom stanovenej

lehote, v dôsledku čoho by nevzniklo žalobcovi postihové právo. Dopravná nehoda sa stala 13. 01.
2019 v Českej republike, lehota na oznámenie poistnej udalosti je tak 30 dní po jej vzniku (§ 10 ods. 1
písm. b/ ZoPZP). Žalobca za dátum oznámenia poistnej udalosti považuje deň 09. 05. 2019 (doručenie
oznámenia o poistnej udalosti z pobočky žalobcu, kde ho žalovaný predložil dňa 07. 05. 2019), žalovaný
zasa deň 28. 01. 2019 (prvá návšteva pobočky žalovaným po dopravnej nehode). Nie je sporné, že

žalovaný navštívil dňa 28. 01. 2019 pobočku žalobcu, sporné je, či si vzal tlačivo s tým, že ho odošle
poštou sám (ako tvrdí žalobca) alebo vypísal a odovzdal tlačivo na pobočke (ako tvrdí žalovaný).
Žalovaný teda svoju procesnú obranu založil najmä na tvrdení, že dňa 28. 01. 2019 riadne oznámil
poistnú udalosť na pobočke v Nitre, t. j. vyplnil oznámenie o poistnej udalosti a toto odovzdal v ten deň
na pobočke. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil tlačivo – oznámenie o poistnej udalosti a navrhol

svedkov, ktorí mali potvrdiť ním uvádzané skutkové tvrdenia.

6. Významným argumentom zo strany žalovaného bolo, že disponuje tlačivom - oznámenie o poistnej
udalosti s dátumom 28. 01. 2019 potvrdeným pečiatkou pobočky a podpisom jej pracovníčky. Žalovaný
tvrdí, že pokiaľ má tlačivo, že 28. 01. urobil oznámenie, treba z neho vychádzať napriek tvrdeniam

svedkyne p. F.. Svedkyňa p. F. tvrdila, že pečiatku a podpis pripojila k januárovému dátumu na žiadosť
žalovaného dodatočne v máji 2019, žalovaný tvrdil, že pečiatku a podpis pripojila už v januári 2019.
Oznámenie o poistnej udalosti je súkromnou listinou. Ak teda žalobca spochybnil, že listina bola
potvrdená pečiatkou pobočky a podpisom pracovníčky dňa 28. 01. 2024 (a predložil vlastné tvrdenia, že
to bolo až máji), dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti leží na žalovanom, pretože

on tvrdil, že listina bola potvrdená na pobočke dňa 28. 01. 2019 a z tejto skutočnosti odvodzoval
pre seba priaznivé dôsledky (preto nie je správne konštatovanie žalovaného, že z listiny treba bez
ďalšieho vychádzať). Vo vzťahu k prijímaniu podaní na pobočke poisťovne svedkyňa uviedla, že
pobočka prezenčnú pečiatku na tlačivo nedáva, údaj, kedy je podanie predložené pobočke, vyplýva zo
zadnej strany vľavo. Na prvej strane je miesto pre prezenčnú pečiatku podateľne centrály v Bratislave

(orámovaný priestor s poznámkou miesto pre podateľňu). Pobočka poisťovne nevydáva osobitné
potvrdenieoprijatípodania/oznámenia,ibanavýslovnúžiadosťklientapotvrdípečiatkoupobočkytlačivo
na zadnej strane. Pokiaľ teda klient nepožiada o potvrdenie, pobočka mu neposkytne žiaden doklad, že
v konkrétny deň na pobočke niečo podal.

7. Z porovnania tlačív predložených stranami sporu vyplýva, že tlačivo predložené žalobcom (č. l. 32)
obsahuje prezenčnú pečiatku podateľne v Bratislave s dátumom 09. 05. 2019 a nalepeným kódom
(pre internú evidenciu) a na zadnej strane pri dátume 28. 01. 2019 nie je pečiatka pobočky ani
podpis pracovníčky (ide o tlačivo predložené žalovaným na pobočke dňa 07. 05. 2019 a zaslané
pobočkou centrále). Inak je zhodné s tlačivom predloženým žalovaným (č. l. 96 spisu), kde prezenčná

pečiatka a nalepený čiarový kód (logicky) absentujú (tieto sa pripájali až na podateľni v Bratislave),
na zadnej strane je pečiatka pobočky s podpisom pracovníčky – svedkyne p. F.. Keďže z výpovedí
svedkýň ako aj žalovaného vyplýva, že v máji žalovaný predložil na pobočke tlačivo, ktorého kópiu
obdržal v januári, z tohto predloženého tlačiva vyhotovila pracovníčka scan/kópiu a zaslala na centrálu,možno predpokladať, že prezenčná pečiatka v čase vyhotovovania scanu/kópie v máji 2019 na tlačive
nebola, a teda bola pripojená neskôr. Žalovaný zistenú skutočnosť neozrejmil. Uvedené závery však v
zásade nevyvracajú tvrdenie, že tlačivo bolo v januári na pobočke predložené (avšak oslabujú obranu

žalovaného).

8. Žalobca viackrát počas konania upozorňoval na rozpor v tvrdeniach žalovaného uvádzaných v odpore
a odvolaní proti uplatneniu postihu zo dňa 18. 05. 2019. Žalobca namieta, že z odvolania žalovaného
nevyplýva, že by dňa 28. 01. 2019 počas návštevy pobočky vypĺňal na mieste tlačivo, alebo že by takéto

tlačivo odovzdal pracovníčke pobočky, naopak, uviedol, že iba informoval o vzniku poistnej udalosti.
Na otázku odvolacieho súdu formulovanú v zrušujúcom rozhodnutí, aby sa bližšie vyjadril k obsahu
odvolania, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru z formulácie „osobne som informoval WP, a.s.“
vyplýva, že poistnú udalosť oznámil, je tam uvedené kedy a akej osobe, na čo pracovníčka uviedla, že
poistná udalosť je už oznámená, na základe čoho vec považoval za uzavretú. V tej dobe ho nenapadlo,
aby vyjadrenie formuloval iným spôsobom. Z obsahu odvolania (založené na č. l. 103) vyplýva, že

žalovaný v úvode písal v mene vodiča vozidla a uvádzal dôvody, pre ktoré tento nemohol v zákonnej
lehote oznámiť vznik poistnej udalosti (zlý zdravotný stav). Ďalej v texte odvolania uviedol, že dňa 28.
01. 2019 osobne informoval WP, a.s. na pobočke Nitra, kde mu bolo pani H. F., expertom na sporenie,
úvery a poistenie oznámené, že poistná udalosť je WP, a.s. už oznámená. Následne na základe žiadosti
o poskytnutie súčinnosti zaslal poštou na centrálu WP, a.s. oznámenie o poistnej udalosti a všetky

požadované doklady. Opakovane predmetné oznámenie a prílohy doručil osobne na nitriansku pobočku.
Na záver prosí, aby tieto skutočnosti zobrali do úvahy ako vážne objektívne dôvody hodné osobitného
zreteľa a v plnom rozsahu zrušili uplatnenie postihu. Súd konštatuje, že zo slovného spojenia „osobne
informoval“ explicitne nevyplýva, že by žalovaný vypísal tlačivo a nechal ho na pobočke, na druhej strane
zvolená formulácia nevylučuje, že k tomu došlo (striktným jazykovým výkladom z uvedeného vyplýva,

že žalovaný prišiel osobne na pobočku a podal informáciu, pričom z uvedeného jednoznačne nemožno
konštatovať, či išlo o ústne alebo písomné podanie informácie). V predmetnom odvolaní sa žalovaný
nezameral na to, či predložil na pobočke v januári oznámenie, prípadne v akej forme, skrátene uviedol,
aké úkony za účelom oznámenia poistnej udalosti urobil. Takisto sa zrušenia postihu nedomáhal z toho
dôvodu,žebysisvojuoznamovaciupovinnosťnesplnilvjanuári2019,prinajmenšomtotonekonštatoval.

Preto podľa názoru súdu z uvedeného dôkazu výslovne (ani nepriamo) nevyplýva popretie tvrdení o
vypísaní tlačiva, prípadne jeho ponechaní na pobočke poisťovne. Z uvedeného už vôbec nevyplýva, že
žalovaný sa rozhodol odoslať tlačivo poštou, ako tvrdí žalobca. Pre úplnosť k uvedenému dôkaznému
prostriedku súd uvádza, že tvrdenie v odvolaní, že poistná „udalosť je už oznámená“ systematickým
výkladom celého textu podľa názoru súdu znamená, že bola nahlásená treťou osobou, a nie že bola

nahlásená žalovaným (uvedené súd konštatuje vo vzťahu k odpovedi žalovaného na otázku v rámci
jeho druhého výsluchu na č. l. 289 spisu a zhodnotenie tejto skutočnosti žalobcom v záverečnej reči).

9. Vo vzťahu k internej evidencii pobočky poisťovne (súpiska dokladov zo dní 07. 05. 2019 a 22. 05. 2019
a ručne vedená kniha za obdobie 24. 01. 2019 – 07. 05. 2019, 17. 05. 2019 – 23. 05. 2019 založené na č.

l.162–164)žalobcaargumentuje,žedňa28.01.2019neboliprevzatéžiadnedokumentyodžalovaného
(podľa zaužívanej praxe ak boli prevzaté dokumenty od klienta, zapísalo sa jeho meno do knihy spolu s
číslom poistnej zmluvy a označením dokladu). Súd konštatuje, že záznamy potvrdzujú, že dňa 07. 05.
2019predložilžalovanýnapobočkeoznámenieopoistnejudalosti,technickýpreukazasprávuodpolície
a dňa 22. 05. 2019 odvolanie, tieto doklady boli podľa súpisky aj odosielané do centrály. Dňa 28. 01.

2019 nie je v internej evidencii žiaden záznam k menu žalovaného, teda pri dodržaní všetkých postupov
poisťovne (a vylúčení akéhokoľvek osobného alebo systémového zlyhania) by to malo znamenať, že
žalovaný v ten deň nepredložil žiaden doklad. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že si pracovníčka pobočky
nesplnila svoju povinnosť, resp. došlo u nej k pochybeniu, čo nemožno v zásade vylúčiť.

10. Tvrdenia o skutkovom priebehu návštev žalovaného v januári a v máji 2019 na pobočke poisťovne
mali preukazovať svedkovia, ktorých navrhli obe strany sporu. Svedkyňa E. H. v plnom rozsahu potvrdila
verziu žalovaného. Potvrdila, že sa vopred dohodli na návšteve pobočky, aby mal žalobca údaje o
nehode, predtým sa nepoznali. Potvrdila, že pracovníčka poisťovne dala vypísať žalovanému hlásenie
o škodovej udalosti, žalovaný ho vyplnil, ona sedela vedľa neho pre prípad, že by bolo potrebné vyplniť

nejaké údaje, pracovníčka následne naskenovala dokumenty, resp. si urobila fotokópie, oznámenie
orazila, podpísala a dala do ruky žalovanému. Svedkyňa potvrdila, že si pracovníčka originál ponechala,
žalovanému dala pracovníčka do ruky len kópiu, nie originál. Odchádzali s tým, že je to vybavené. Boli
na pobočke ešte raz v máji, všetky doklady spolu podal žalovaný pracovníčke p. F.. Svedok H. A. C.potvrdil, že pracovníčka uviedla, že je potrebné oznámiť udalosť na úradnom tlačive, žalovaný tlačivo
vypísal sám a odovzdal. Originál zostal na pobočke, žalovanému bola odovzdaná kópia. Svedok uviedol,
že mal z toho dobrý pocit, že vec je vyriešená. Svedkyňa navrhnutá žalobcom naopak uviedla, že v

januári 2019 si žalovaný zobral tlačivo s tým, že ho vypíše potom, nakoľko pán, ktorý spôsobil škodu, bol
zranený a nevedel všetky informácie. Myslí, že začal niečo vyplňovať, ale potom si ho zobral so sebou.
Svedkyňa si nepamätala, či v januári prišiel žalovaný ešte s niekým, na pobočke bolo v ten deň viacero
ľudí, nevylúčila to. Potvrdila, že v máji doniesol žalovaný na pobočku vyplnené oznámenie, technický
preukaz a policajnú správu, z toho vyhotovila kópie, zaslala do Bratislavy a rovnako aj mailom. V januári

žiadne kópie nevytvárala. Potvrdila, že ide o jej podpis na tlačive s tým, že podpis a pečiatku na tlačivo
pripojila v máji. Uviedla, že ju žalovaný v máji požiadal, aby dala na oznámenie pečiatku. Svedkyňa
si nepamätala, z akého dôvodu tak žiadal. Všeobecne k potvrdzovaniu podaní uviedla, že samostatné
potvrdenia nevydávajú. Ďalej uviedla, že na tlačivách hore v časti miesto pre podateľňu dáva pečiatku
centrála v Bratislave s dátumom, kedy podanie príde na podateľňu do Bratislavy. Na kópii pre klienta
sa dáva pečiatka pobočky len v prípade, ak si to klient vyžiada. Akékoľvek podanie pre poisťovňu sa

potvrdí tak, že sa na podaní uvedie dátum a pripojí sa pečiatka pobočky. Svedkyňa uviedla, že si v
máji bola vedomá, že na tlačive je dátum 28. 01. 2019, žalovaný tvrdil, že poštu posielal, ale pošta sa
pravdepodobne stratila, preto tam nechala dátum, kedy to žalovaný spisoval, nakoľko nevedela overiť, či
to posielal alebo nie (predtým vo svojej výpovedi na otázku, prečo žalovaný požadoval dodatočne v máji
potvrdenie uviedla, že si nepamätá, možno preto, že sa to podávalo neskôr alebo z dôvodu, že predložil

policajnú správu o nehode). Uvedené výpovede svedkov sú v priamom rozpore (tvrdenie proti tvrdeniu)
ohľadom skutočnosti, či vyplnené tlačivo o oznámení poistnej udalosti zostalo na pobočke alebo si ho
žalovaný vzal so sebou, že ho odošle sám. Súd preto výpovede svedkov hodnotil využitím doktríny
RAVEN (ide o slovo vzniknuté spojením počiatočných písmen piatich anglických slov). Základnými
východiskami je posúdenie 5 znakov výpovede a subjektu svedka. Prvým kritériom je reputácia, kde sa

hodnotí celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb. Druhým
kritériom je kritérium „schopnosti vidieť“, kde sa hodnotí kontext zmyslového vnímania a schopnosti
svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami. Tretie kritérium sa týka osobného záujmu svedka,
zisťuje sa jeho prípadný záujem na výsledku sporu a pod., hodnotí sa prípadný dopad výsledku sporu
na záujem svedka, napríklad dotknutie jeho hmotnoprávneho postavenia (ani prípadná výhoda, resp.

nevýhoda nediskvalifikuje svedka absolútne, ale len v prípadnom kontexte s ostatnými hodnotiacimi
kritériami, ako aj v kontexte ostatných vykonaných a hodnotených dôkazov). Ďalším kritériom je znalosť,
kde sa hodnotí prípadná odbornosť svedka. Posledným kritériom je neutralita, kde sa hodnotí celková
(ne)zaujatosť svedka. Súd musí starostlivo vyhodnotiť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte ďalších
kritérií doktríny RAVEN, ako aj v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka – ako napríklad svedok

reagoval na otázky protistrany, prípadne na dopĺňajúce otázky sudcu v rámci tzv. materiálneho vedenia
sporu a pod.

11. Všetci vyššie uvedení svedkovia zhodne spĺňajú prvé a druhé kritérium, všetci svedkovia boli
prítomní a vlastnými zmyslami vnímali nimi uvádzané skutočnosti (svedkyne boli prítomné pri oboch

návštevách pobočky, svedok pri prvej návšteve), pričom neboli zistené žiadne významné okolnosti
obmedzujúce zmyslové vnímanie a schopnosť svedka vypovedať (len v minimálnej miere svedkyňa
F. pri prvom výsluchu priznala, že si všetky okolnosti nepamätá, keď nevedela uviesť, či prišiel v
januári 2019 žalovaný na pobočku sám). Čo sa týka kritéria prípadného dopadu výsledku sporu na
záujem svedka, tento u svedkyne H. zistený nebol (nemá žiaden vzťah k predmetu konania, ani k

stranám, preto by akékoľvek rozhodnutie súdu o požadovanom nároku nemalo zmeniť, resp. ovplyvniť
jej hmotnoprávne postavenie). Rovnako u svedka H. C. z konania nevyplývajú takéto skutočnosti (to,
že je otcom žalovaného, je potrebné posudzovať v súvislosti s posledným kritériom nestrannosti).
Svedkyňa F. vykonáva činnosti pre žalobcu na základe dohody o sprostredkovaní. Zohľadniac uvedený
zmluvný vzťah v prípade porušenia svojich povinností, resp. pochybenia (ako naznačuje žalovaný) by v

zásade mohol prichádzať vo všeobecnej rovine potenciálny postih, avšak súdu nie sú známe podmienky
zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a svedkyňou, preto tieto úvahy môžu byť len v teoretickej rovine.
Čo sa týka kritéria odbornosti svedka vzhľadom na pracovnú činnosť svedkyne F. má táto odborné
znalosti v oblasti poistenia, avšak vzhľadom na skutočnosti, ktoré mala dosvedčiť (faktické konanie
žalovaného v pobočke), nie je jej odbornosť v tomto smere významná (pre úplnosť tu súd neposudzuje

zvýšenú požiadavku konať s odbornou starostlivosťou napr. aj v kontakte so žalovaným, ale to, či
jej odbornosť mohla ovplyvniť váhu a hodnovernosť jej výpovede v porovnaní s osobou odborne v
tejto oblasti nespôsobilej). Napokon vo vzťahu ku kritériu neutrality, resp. nezaujatosti svedka, ako už
bolo uvedené, svedkyňa F. vykonáva činnosť pre žalobcu, pričom ona sama jednala v mene žalobcuso žalovaným ako klientom pri situáciách, ktoré sú sporné v tomto konaní. Rovnako svedok H. C.
bol otcom žalovaného. Avšak ani pracovná činnosť pre stranu sporu, ani blízky príbuzenský vzťah
nediskvalifikujú bez ďalšieho svedka ako nedôveryhodného. Svedkyňa H. nemá významný vzťah ku

žiadnej zo strán sporu (aj napriek tomu, že jej syn je v priateľskom vzťahu so žalovaným), žalovaného
pred prvou návštevou v pobočke poisťovne nepoznala. V zásade boli výpovede svedkov (ak ich súd
hodnotí samostatne) vnútorne konzistentné, nerozporné. Vo výpovedi svedkyne H. súd nezistil žiadne
vnútorné rozpory, na položené otázky odpovedala konzistentne, plynule, v súlade so spontánnou časťou
výpovede, jej výpoveď neobsahovala zaváhania alebo neisté pasáže. Obdobne možno hodnotiť aj

výpoveď svedka H. C., pričom jeho výpoveď (tak v spontánnej časti ako aj v rozsahu položených
otázok) bola stručnejšia. Svedkyňa F. bola konzistentná v tvrdeniach o tom, že v januári kópiu tlačiva
nevyhotovovala, že žalovaný si vzal v januári tlačivo so sebou, že v máji mu na jeho požiadanie potvrdila
tlačivo so spätným dátumom. Neisto sa pri prvej výpovedi vyjadrila o tom, či v januári žalovaný tlačivo
na pobočke vypisoval (v spontánnej časti výpovede uviedla, že si zobral tlačivo s tým, že ho vypíše
potom, následne na otázku, či v januári dala prázdne tlačivo žalovanému alebo tam niečo vyplňovala,

nesúvisiaco, zrejme nepochopiac otázku odpovedala, že myslí, že začal niečo vyplňovať, ale potom si ho
so sebou zobral). Nejednoznačne sa svedkyňa vyjadrila ku skutočnosti, prečo žalovaný vyžadoval v máji
potvrdenie, keď na priamu otázku pri druhom výsluchu uviedla, že si nepamätá na dôvod, možno preto,
že sa to podávalo neskôr, alebo z dôvodu, že predložil policajnú správu o nehode. Uvedené pasáže z
výpovede svedkyne nie sú podstatného charakteru k okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie

veci, ani nerobia jej výpoveď ako celok nedôveryhodnou.

12. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že súd takýto dôkaz
posudzujenajskôrizolovanezhľadiskavierohodnostitoho,ktohopodáva(napríkladsvedok),ačispráva
sama osebe je svojím obsahom pravdepodobná alebo nie (až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu,

resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti; Civilný sporový poriadok, 2. vydanie,
2022, s. 785 - 790: M. Števček, J. Bajánková). V tomto kontexte sú obe varianty protichodných výpovedí
svedkov pravdepodobné (aj variant o ponechaní originálu tlačiva na pobočke, aj variant o následnom
odoslaní tlačiva žalovaným). Ak súd hodnotí tieto výpovede vo vzájomnej súvislosti, vzhľadom na
zistenia o tom, že svedkyňa H. a žalovaný sa nepoznali a dohodli sa na spoločnej návšteve pobočky

poisťovne za účelom nahlásenia poistnej udalosti s tým, že svedkyňa doplní prípadné informácie, ktoré
budú potrebné, je pravdepodobnejšia tá podaná informácia, že žalovaný tlačivo na pobočke vyplnil a
nechal. Tento záver súdu vychádza aj z vyjadrenia svedkyne F., ktorá uviedla, že žalovaný si zobral
tlačivo s tým, že ho vypíše, nakoľko pán, ktorý škodu spôsobil, bol zranený a žalovaný nevedel všetky
informácie. Práve za týmto účelom bola na pobočke v januári svedkyňa H., ktorá vypovedala, že žiadne

údaje ani nemusela dopĺňať, navyše vodič vozidla bol v kóme, a teda v tom čase nemohol poskytnúť
akékoľvek informácie. Pokiaľ však súd hodnotí výpovede svedkov v súvislosti s ostatnými dôkazmi, je
nutné skonštatovať, že oznámenie o poistnej udalosti predložené žalobcom (ktoré bolo doručené na
ústredie do Bratislavy) vzhľadom na spôsob jeho vzniku (kópia z tlačiva, ktoré malo byť odovzdané
žalovanému v januári), podporuje tvrdenia svedkyne F. o dodatočnom potvrdení tlačiva v máji a zvyšuje

dôveryhodnosť jej výpovede minimálne v časti, kde sa vyjadrovala k spôsobu potvrdenia tlačiva (t. j. že
bolo dodatočne potvrdené v máji spätne k januárovému dátumu), zároveň oslabuje procesnú obranu
žalovaného, keď v časti neguje ním tvrdený skutkový dej a znižuje aj dôveryhodnosť výpovede svedkyne
H. v časti o potvrdení tlačiva v januári.

13. Tvrdenia žalovaného majú preukazovať svedkovia a žalovaným predložené tlačivo s pečiatkou
pobočky (priame dôkazy) a tvrdenia žalobcu svedkyňa (priamy dôkaz) a odvolanie proti postihu a interná
evidencia pobočky poisťovne (nepriame dôkazy). Z vyššie uvedeného zhodnotenia dôkazov vyplýva,
že za situácie, keď je vo výpovediach svedkov zjavný rozpor, ostatné vykonané dôkazy nepriamo
podporujú tvrdenia svedkyne F., a teda argumentáciu žalobcu (interná evidencia pobočky poisťovne

a oznámenie o poistnej udalosti doručené ústrediu; súd pri tomto hodnotení z dôkazu – odvolanie
proti postihu vzhľadom na vyššie uvedené závery o výklade jeho obsahu nevychádzal). Výpovede
svedkov navrhnutých žalovaným nepotvrdzujú žiadne iné dôkazy (okrem nich navzájom). Z pohľadu
súdu podstatné spochybnenie verzie žalovaného prinieslo najmä porovnanie obsahu tlačív (oznámenia
predloženého žalovaným a oznámenia, ktoré prišlo na podateľňu žalobcu v máji 2019) a z neho zistené

skutočnosti, ktoré pri prvom rozhodnutí posudzované nebolo a ktoré spôsobilo zmenu v závere, o tom,
či bolo tlačivo dňa 28. 01. 2019 na pobočke potvrdené, a teda tu predložené. Vzhľadom na vyššie
uvádzanézáveryjenutnékonštatovať,žeajnapriektomu,žejetlačivoopatrenédátumom28.01.2019a
potvrdenímpobočky,tátoskutočnosťvzhľadomnazisteniaplynúcezdokazovanianepreukazuje,žebolov tento deň potvrdené a predložené na pobočke poisťovne. Naopak zhodnotenie oboch listín a výpovede
žalovaného a svedkyne F. nasvedčuje tomu, že tlačivo bolo potvrdené až v máji (súd nevylučuje iný
skutkový priebeh deja, avšak vzhľadom k tomu, že tlačivo na č. l. 32 má byť kópiou tlačiva na č. l. 96, iný

záver dôkazy v spise neponúkajú a iný záver neprezentoval ani žalovaný; súd len na okraj uvádza, že
bez uvedeného zistenia vyplývajúceho z porovnania listín by bola miera preukázania tvrdení žalovaného
oveľa vyššia a v zásade vylučujúca významné dôvodné pochybnosti). Ide o nepriamy dôkaz, ktorý v
zásade nevylučuje predloženie písomného potvrdenia žalovaným na pobočke už v januári, avšak pôsobí
na vnímanie dôveryhodnosti svedkov a posudzovanie tvrdení strán sporu.

14. Dôkazné bremeno o splnení zákonnej oznamovacej povinnosti znáša žalovaný (teda neplatí, že
žalobca je povinný preukazovať nesplnenie povinnosti žalovaným). Po zhodnotení dôkazov sa súdu
stále javí pravdepodobnejšie tvrdenie žalovaného o tom, že tlačivo odovzdal na pobočke už v januári
2019 (najmä s poukazom na výpovede svedkov a ich zhodnotenie v ich vzájomnej súvislosti). Súd
však nepovažuje skutočnosť za preukázanú podľa toho, či sa mu javí pravdepodobnejšia než jej opozit,

ale preto, že z vykonaného dôkazného prostriedku o jej existencii (pravdivosti) nie sú objektívne dané
dôvodné pochybnosti. Preto podľa súdu v posudzovanom prípade nemožno na základe vykonaných
dôkazov bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti vyvodiť skutkový nález, že žalovaný v januári 2019
písomne oznámil poistnú udalosť tým spôsobom, že tlačivo vypísal na pobočke a toto tlačivo na pobočke
odovzdal, pričom súd odkázal na zhodnotenie dokazovania v bode 44 a 45. Žalovaný teda neuniesol

dôkazné bremeno v preukázaní, že písomne oznámil žalobcovi poistnú udalosť.

15. Súd ďalej skúmal, či je naplnená hypotéza právnej normy v § 12 ods. 1 písm. g/ ZoPZP, teda či
sú splnené všetky predpoklady na priznanie regresného nároku. Z výpovedí svedkov p. H. a H. C.
jednoznačne vyplýva ich (minimálne subjektívne) presvedčenie, že z pobočky odchádzali s tým, že je

to vybavené, resp. že vec je vyriešená (pozn. – doslovné vyjadrenia svedkov). Tieto vyjadrenia svedkov
súd považuje za hodnoverné vzhľadom k tomu, že žiaden iný dôkaz ich nespochybnil, sú navzájom
konzistentné a v súladné (čo neznamená, že potvrdzujú objektívny stav splnenia povinnosti žalovaným,
naopak odzrkadľujú ich subjektívne vnútorné presvedčenie). Konanie pracovníčky na pobočke teda
vyvolalo vo svedkoch dojem, že žalovaný svoju zákonnú povinnosť splnil (svedkovia vôbec neuvádzali,

že žalovaný bol poučený pracovníčkou, že tlačivo je potrebné odoslať na pobočku, toto svedkyňa F.
netvrdila ani pri prvom výsluchu, uviedla to len na výslovnú otázku súdu pri druhej výpovedi). Rovnaké
presvedčenie nadobudol aj žalovaný, čo vyplýva už z obsahu jeho odvolania proti uplatneniu postihu,
ako aj z ďalších vyjadrení predkladaných počas konania, že po prvej návšteve pobočky považoval vec za
uzavretú. Potom toto presvedčenie žalovaného časovo a logicky korešponduje s tvrdením žalovaného,

že na následnú výzvu poisťovne, ktorú obdržal krátko po návšteve pobočky, mal zasielať odpoveď
(oznámenie o poistnej udalosti a príslušné doklady) obyčajnou poštou, bez dokladu o odoslaní (ide
o nepreukázané tvrdenie žalovaného), pričom poukázal na to, že vo výzve bola poznámka, že ak
oznámenie už vyplnil, má výzvu považovať za bezpredmetnú (aj preto mal zasielať doklady obyčajnou
poštou, nakoľko považoval svoju povinnosť za splnenú).

16. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné poukázať na účel postihového práva žalobcu. Z
rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že účelom ustanovenia § 12 ods. 1, 2 ZoPZP nie je len to, aby
poistník/poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného
poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť osoby k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností

vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti. Náhrada, na ktorú má v
takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju
povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 ZoPZP. Prioritou postihového práva by však mala byť podľa súdu skôr
preventívna funkcia ako represívna, smerujúca k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a k plneniu
povinnosti voči poisťovateľovi.

17. Ak súd dospel k záveru, že nedošlo k písomnému oznámeniu poistnej udalosti žalovaným v
zákonnej dobe (ale len k ústnemu nahláseniu na pobočke), vyššie uvádzané okolnosti podľa názoru
súdu predstavujú v konkrétnych okolnostiach dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých zohľadnení
by právo žalobcu na regresnú náhradu nevzniklo. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nemusí byť

výlučne objektívna nemožnosť (napr. technická nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia
alebo pobyt v nemocnici). Vzhľadom na všeobecný obsah pojmu dôvodov hodných osobitného zreteľa
je v každom prípade nevyhnutné posudzovať vec individuálne. Nie každé aktívne konanie povinného
subjektu, ktoré nevedie z nejakého dôvodu k splneniu povinnosti, možno považovať za takéto okolnosti,skôr naopak, treba tento pojem vykladať reštriktívne a zohľadniť len také skutočnosti, ktoré sú objektívne
takého charakteru, že vylučujú priznanie postihu voči povinnej osobe. Malo by ísť o okolnosti, ktoré nie
sú vyvolané len subjektívnym postojom alebo vnímaním osoby, voči ktorej postih smeruje, ale o také,

za ktorých by sa rovnako správali aj iné osoby. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že
žalovaný ako poistník v zákonnej 30 dňovej lehote na splnenie oznamovacej povinnosti navštívil dňa
28. 01. 2019 pobočku poisťovne za účelom oznámenia poistnej udalosti - dopravnej nehody (ktorej
nebol účastníkom), spolu s matkou vodiča vozidla (po predchádzajúcej dohode s ňou, aby mohla doplniť
v prípade potreby údaje potrebné pre oznámenie poistnej udalosti). Žalovaný konal proaktívne, nebol

pasívny pri plnení zákonných povinností. Pracovníčkou pobočky im bolo oznámené, že poistná udalosť
už bola nahlásená, v systéme je evidovaná. Napriek tomu si žalovaný vyžiadal tlačivo na nahlásenie
poistnej udalosti, resp. pracovníčka mu toto tlačivo poskytla a žalovaný ho na pobočke vypisoval.
Pokiaľ následné konanie pracovníčky pobočky vyvolalo vo svedkoch a žalovanom v januári 2019
oprávnený dojem, že vec je vyriešená, t. j. poistná udalosť je riadne nahlásená, nebolo by spravodlivé
ani napĺňajúce účel právnej normy sankcionovať za to žalovaného. Podstatné v daných okolnostiach je,

že toto „ubezpečenie“ prišlo zo strany poisťovne, resp. osoby, ktorá sa prezentuje ako jej pracovník.

18. V čase návštevy poisťovne žalovaným dňa 28. 01. 2019 bola už poistná udalosť nahlásená (čo je
v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že sa o poistnej udalosti dozvedel prvýkrát z mailu poškodeného
zo dňa 30. 01. 2019, čo však nemá podstatný význam, možno len poukazuje na určité nedostatky

v internej evidencii). Súd uvedené zdôraznil len pre úplnosť, vedomý si súdnej praxe, podľa ktorej
uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia je opodstatnené a nepriečiace sa dobrým
mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného
plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj
v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu

činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému (súd podotýka, že uvedený
záver už nebude v budúcnosti použiteľný vzhľadom na prijatú novelu ZoPZP účinnú od 01. 08. 2024,
nakoľko zákonnou podmienkou sa stane aj dôsledok spočívajúci v sťažení alebo znemožnení riadneho
prešetrenia poisťovateľom potrebnom na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť plnenie). Žalobca
uvádza, že neoznámenie poistnej udalosti ovplyvnilo dĺžku, priebeh a oddialenie poskytnutia peňažného

plnenia, ale nešpecifikuje, v akom rozsahu (podľa výpisov na č. l. 80 a nasl. plnil prvýkrát v marci 2019).
Súd však na tomto mieste nechce spochybňovať uvádzané tvrdenia, nakoľko na to nemá dostatočný
podklad a ani dôvod.

19. Nezohľadnenie vyššie uvedených skutočností by sa javilo súdu vzhľadom na zistený skutkový stav

extrémne nespravodlivé, tak s poukazom na konanie žalovaného, na výšku uplatňovaného postihu, ako
aj na skutočnosť, že nemožno vylúčiť, že došlo k pochybeniu na pobočke poisťovne (súd už vyššie
konštatoval, že aj keď sú tvrdenia žalovaného pravdepodobné, nepreukázal ním tvrdené skutočnosti,
vo vzťahu ku ktorým znáša dôkazné bremeno, bez dôvodných pochybností; inak povedané súd nemal
preukázané,žesisvojupovinnosťnesplnil).Vzhľadomnavýškužalovanejsumy(ktorájeužsíceznížená

o 50 % oproti poskytnutému plneniu) súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade priznania nároku
žalobcovi by súd nemal moderačné oprávnenie znížiť náhradu za vyplatené poistné plnenie, t. j. nemohol
by už zohľadniť okolnosti, ktoré považuje za hodné osobitného zreteľa ako dôvody na moderáciu výšky
postihu, keďže podľa posledných rozhodnutí vyšších súdnych autorít takéto oprávnenie prislúcha len
poisťovateľovi (rozhodnutie NS SR sp. zn 4 Obdo 84/2018, ale aj nedávne rozhodnutie NS SR sp. zn

6Cdo/5/2022 zo dňa 28. 02. 2024 a rozhodnutie ústavného súdu I. ÚS 585/2023, ktoré sa zaoberalo aj
opozitnými nálezmi sp. zn. III. ÚS 90/2021 a sp. zn. IV. ÚS 377/2018).

20. K procesnej stránke súd prvej inštancie uviedol, že v rámci predbežného právneho hodnotenia sa
výslovne dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nezaoberal, avšak z vyjadrení súdu počas konania bolo

zrejmé, pod akú právnu normu bude skutkový stav subsumovať, t. j. § 12 ods. 1 písm. g/ ZoPZP, ktorá v
hypotéze právnej normy ako podmienku vzniku nároku poisťovateľa stanovuje neplnenie tam uloženej
povinnosti bez dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto nejde o prekvapivé posúdenie skutkového
stavu a ak súd takéto okolnosti zistí, je povinný ich zohľadniť.

21. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP.
Prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok a úspech strany
sporu sa posudzuje v závislosti od výsledku celého konania. Keďže bol žalovaný v konaní plne úspešný,súd mu priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu
100 %.

22. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhujúcodvolaciemusúdu,abynapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobevcelom
rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom
rozsahu. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, keďže jeho závery prezentované v

odôvodnení napadnutého rozsudku sú arbitrárne a nezohľadňujúce okolnosti danej veci.

23. V priebehu konania nebola sporná prvá podmienka, t. j. skutočnosť, že škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalobcu. Sporná bola iba druhá
podmienka porušenie, resp. neporušenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 ZoPZP. Obrana
žalovaného spočívala v tvrdení, že si oznamovaciu povinnosť splnil, keď dňa 28. 01. 2019 osobne

prišiel na pobočku žalobcu v Nitre, kde oznámil vznik škodovej udalosti a údajne zanechal aj vypísané
tlačivo „Oznámenie o poistnej udalosti“. Podľa žalobcu, ako aj jeho pracovníčky, došlo k písomnému
oznámeniu poistnej udalosti až v máji 2019. Žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že v
zákonom stanovenej lehote odoslal písomné oznámenie o poistnej udalosti žalobcovi, resp. ho odovzdal
p. F., za účelom jeho odoslania do sídla žalobcu. Prvoinštančný súd dospel k rovnakému záveru v bode

47. odôvodnenia. Keďže žalovaný v priebehu celého konania prezentoval, že si svoju povinnosť splnil,
neuvádzal žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mal súd vziať na vedomie a zohľadniť
pri posudzovaní nároku na náhradu poskytnutého poistného plnenia. Existenciou dôvodu hodného
osobitného zreteľa sa vo všeobecnosti v obdobných konaniach bránia žalovaní práve vtedy, keď sami
priznajú, že poistnú udalosť neohlásili včas, t. j. v lehote 15 alebo 30 dní. V danom prípade takáto

situácia nenastala a súd prvej inštancie sám dospel k tomu, že tu existuje dôvod hodný osobitného
zreteľa.Žalovanéhozaväzovalazákonnápovinnosťpísomneohlásiťvznikškodovejudalosti.Nesplnenie
tejto povinnosti nemožno ospravedlniť skutočnosťami, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvej
inštancie. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť výlučne objektívna nemožnosť oznámiť
vznik poistnej udalosti poisťovateľovi. Ide o prípady obmedzenia dispozície poisteného, napr. technická

nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo pobyt v nemocnici. Poistený musí preukázať,
že túto povinnosť nebol schopný objektívne splniť. Žalovanému objektívne nebránila žiadna prekážka
v tom, aby si identifikovanú povinnosť splnil v zákonom určenej lehote. Žalovaný si zjavne bol vedomý,
že má takúto povinnosť, keďže sa dostavil na pobočku poisťovne, avšak oznamovaciu povinnosť si
nesplnil, prevzal si len tlačivo, ktoré mal vyplniť doma a poslať poštou na centrálu žalobcu do Bratislavy.

Dostavenie sa na pobočku žalobcu a ústne oznámenie vzniku poistnej udalosti, ale bez vyplneného
tlačiva, ktoré by tam nechal so všetkými podrobnosťami, ktoré slúžia žalobcovi na rýchlejšiu likvidáciu
poistnej udalosti, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Zľahčovanie zákonného
záväzku je možné iba za výnimočných a osobitných okolností, ktoré však v danom prípade nenastali.
Zákonná požiadavka, aby poistený oznámil poisťovateľovi v stanovenej lehote vznik škodovej udalosti,

ktorá hoci iba potenciálne môže viesť k vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, nie je samoúčelná.
Poisťovateľ má totiž de facto od počiatku k dispozícii informácie od poisteného, ktoré môže použiť
po prípadnom nahlásení vzniku škody zo strany poškodeného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 03. 2011, sp. zn. 3 Cdo 257/2009.

24. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal splnenie
oznamovacej povinnosti, považuje uplatnený nárok za nespravodlivý. Žalobcovi sa v nadväznosti na
odôvodneniesúduvnapadnutomrozhodnutíjaví,žesúd„umelo“vykonštruovaldôvodhodnýosobitného
zreteľa, aby mohol žalobu zamietnuť, pretože inak by musel žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Tento
dojem žalobcu umocňuje aj jeho vyjadrenie, že vzhľadom na aktuálnu súdnu prax nemôže využiť

moderačné oprávnenie a znížiť náhradu za poskytnuté poistné plnenie. Z uvedeného žalobcovi vyplýva,
že ak by súd mohol znížiť výšku uplatneného nároku, tak by tak urobil, ale keďže toto oprávnenie
nemá, tak radšej žalobu zamietol v celom rozsahu, lebo sa mu vzhľadom na prezentované skutočnosti
nejaví spravodlivé priznať žalobcov nárok v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie nemohol žalobu voči žalovanému bez ďalšieho zamietnuť, a preto je napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu nezákonný a je potrebné ho zmeniť.

25.Kžalobcompodanémuodvolaniusapísomnevyjadrilžalovaný,prostredníctvomprávnehozástupcu,
uvádzajúc, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Nie je možné prijať právnyzáver odvolateľa, že dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť výlučne iba objektívne a nemôžu sa
vzťahovať na hodnotenie dôkaznej situácie súdom. S týmto názorom nie je možné súhlasiť, pretože
pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ v zákone nie je bližšie vysvetlený, čiže podľa úvahy súdu to

môžu byť akékoľvek dôvody, teda i subjektívne. Uviedol, že poistnú udalosť nahlásil na pobočke žalobcu
v Nitre dňa 28. januára 2019 riadne a včas, pričom uvedené jasne preukázal písomným nahlásením
poistnej udalosti, ktoré obsahuje pečiatku a podpis pracovníčky žalobcu pri dátume 28. 01. 2019, ako
i prítomnými svedkami, ktorí boli pred súdom vypočutí. Je toho názoru, že si splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil.

26. Žalobca v rámci odvolacej repliky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii, ktorú
prezentoval v podanom odvolaní.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSPP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok

a to zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie
žalobcu je nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil, stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku
(§ 387 ods. 2 CSP), na ktoré v ďalšom poukazuje.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom
zo dňa 19. októbra 2022, č. k. 8Csp/49/2022-175 tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z dôvodu podaného odvolania
zo strany žalobcu Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 6. marca 2024, č. k.
5CoCsp/7/2023-235 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol v poradí
druhým rozhodnutím vo veci samej, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, s tým, že podanú

žalobu žalobcu aj druhýkrát ako nedôvodnú s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa zamietol.

30. V priebehu tohto odvolacieho konania odvolací súd pri akceptovaní svojej zákonnej povinnosti
podrobiť odvolaním zo strany žalobcu napadnutý – zamietajúci prvoinštančný rozsudok skúmaniu v tom

smere, či nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutých v ust.
§ 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok nevykazuje žiadnu z procesných vád
v zmysle citovaného ustanovenia CSP, a preto ho pri aplikovaní procesného postupu v zmysle § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP bol potvrdený
aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

31. Súd prvej inštancie ako súd konajúci v danej prejednávanej veci pri opatrnom posudzovaní žalobcom
uplatneného žalobného nároku, v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 06. 03.
2024, č. k. 5CoCsp/7/2023-235 a najmä v ňom obsiahnutom záväznom právnom závere, v zmysle § 391ods. 2 CSP v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne po právnej stránke správne
posúdil podľa odcitovaných ustanovení špeciálneho právneho predpisu (zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP),
uvedených v bodoch 22. až 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

32. Pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania a samotný proces hodnotenia dôkazov v tomto spore
predložených, resp. získaných súdom prvej inštancie, tak tento je potrebné hodnotiť za plne súladný
s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, čo znamená, že tieto dôkazy posudzoval súd prvej inštancie jednotlivo
a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na všetko vyšlé počas sporu najavo. V kontexte

hodnotenia celého komplexu vykonaných dôkazov ako aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti daného
prípadu, je potrebné ako opodstatnený vyhodnotiť záver prvoinštančného súdu odvíjajúceho sa od
jeho tvrdenia, že žalovaný v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno, pretože na základe vykonaných
dôkazov nemožno bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti vyvodiť ten skutkový nález, že v januári roku
2019 mal písomne oznámiť poistnú udalosť žalobcovi tým spôsobom, že tlačivo o nahlásení poistnej
udalosti vypísal v januári roku 2019 na pobočke žalobcu v Nitre, kde ho aj odovzdal.

33. Napriek konštatovaniu prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena žalovaným
v naznačenom smere je potrebné v danej prejednávanej veci za hlavný argument, ktorý primúl odvolací
súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne správneho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP považovať
konštatovanie súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle hypotézy

právnej normy zakotvenej v § 12 ods. 2 písm. g/ zákona o PZP, pričom existencia týchto dôvodov
na strane žalovaného bráni vyhoveniu podanej žalobe žalobcu ako dôvodnej, resp. je dôvodom
k zamietnutiu takto podanej žaloby ako nedôvodnej, čo v konečnom dôsledku v danom prípade správne
zrealizoval prvoinštančný súd.

34. Na margo vecnej správnosti zaujatého právneho záveru súdu prvej inštancie o existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o PZP je
potrebné uviesť, že súd prvej inštancie s poukazom na obsah a vzájomnú konzistentnosť svedeckých
výpovedí p. H. a H. C. dôvodne u žalovaného považoval vznik subjektívneho presvedčenia o splnení
zákonnejpovinnostiohľadomvčasnéhonahláseniapoistnejudalostižalobcovi.Vzniktohtopresvedčenia

v naznačenom smere u žalovaného bol umocnený aj konaním pracovníčky na pobočke v Nitre
v januári roku 2019 p. F.. Za stavu, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru neoznámenia
poistnej udalosti žalovaným žalobcovi v lehote predpísanej § 10 ods. 1 zákona o PZP, ale že došlo
k nahláseniu tejto poistnej udalosti iba ústnou formou na pobočke žalobcu v Nitre, súbeh týchto
udalostí, pri rešpektovaní konkrétnych okolností prejednávanej veci, opodstatnene u konajúceho súdu

prvej inštancie evokoval vznik dôvodov hodných osobitného zreteľa neumožňujúcich priznať žalobcovi
voči žalovanému uplatnený regresný nárok vo výške 20 359,03 eura s príslušenstvom. V súvislosti
s charakteristikou existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej prejednávanej veci, resp.
na strane žalovaného je potrebné súhlasiť s konštatovaním prvoinštančného súdu, že dôvodom vzniku
dôvodov tohto druhu nemusí byť výlučne ich objektívna nemožnosť, pričom vždy je nevyhnutné ich

vznik prípadne existenciu posudzovať individuálne vzhľadom na špecifiká danej veci. K uvedenému
odvolací súd poznamenáva, že definícia právneho pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ nie je
právnou teóriou podrobnejšie špecifikovaná, čoho dôkazom je aj samotný odkaz na existenciu dôvodov
tohto druhu v rámci ust. § 12 ods. 2 písm. g/ zákona o PZP, ako jediného zákonného predpokladu pre
nepriznanie, prípadne zníženie takto uplatneného regresného nároku zo strany žalobcu.

35. Na margo nosnej odvolacej námietky žalobcu spočívajúcej v jeho tvrdení, že procesná obrana
žalovaného v tomto spore spočívala v tom, že oznámil poistnú udalosť žalobcovi v lehote stanovenej
v ust. § 10 ods. 1 zákona o PZP, pričom sa nebránil poukazom na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, tak ako to z vlastnej iniciatívy skonštatoval prvoinštančný súd, keď podanú žalobu

práve kvôli existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietol, je potrebné takto vznesenú
odvolaniu námietku považovať za nedôvodnú. Vo veci konajúci súd, t. j. v danom prípade súd
prvej inštancie bol v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním danej veci viazaný iba skutkovým
vymedzením uplatneného nároku podporeného výsledkami vykonaného dokazovania, pričom otázka
právneho posúdenia uplatneného žalobného nároku je vo výlučnej kompetencii tohto súdu. Ak súd

prvej inštancie pri zohľadnení okolností prejednávanej veci považoval celkové správanie sa žalovaného
ohľadne nahlásenia predmetnej poistnej udalosti žalobcovi, o ktorej už mal okrem iného žalobca
vedomosť, za konanie, ktoré u žalovaného mohlo vyvolať dôvodný, aj keď subjektívny pocit riadneho
nahlásenia poistnej udalosti. Následne takéto konanie žalovaného v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm.g/ zákona o PZP súd prvej inštancie správne vyhodnotil za konanie zakladajúce existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa neumožňujúcich žalobcovi priznať žalobou uplatnenú sumu 20 359,03 eura
s príslušenstvom. K uvedenému je potrebné uviesť, že samotný žalovaný v poslednej vete svojho

odvolania zo dňa 18. 05. 2019 smerujúceho proti uplatnenému postihu žalobcu č. 1524.1162/011-7
nachádzajúceho sa na č. l. 103 poukazoval na vážne objektívne dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. V kontexte uvedeného odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné
s rozhodnutím o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože zhodne so zaujatým

právnymnázoromprvoinštančnéhosúdu,byopačné–vyhovujúcerozhodnutievovzťahukuplatnenému
žalobnémunárokubolonespravodlivéazároveňajnereflektujúcenaokolnostidanejprejednávanejveci.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému žalovanému
v tomto konaní voči neúspešnému žalobcovi. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník súdu prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).