Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/213/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8117223472.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.

so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C., právneho zastúpeného LEGALINK s.r.o., so
sídlom Mlynské Nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, za účasti osobitného subjektu na strane
žalovaného občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962,
sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 2.434,27 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 2.549,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.852,46 eur od
24.06.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že bola na neho postúpená pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči

žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej
medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 30.11.2011, na základe ktorej poskytol postupca
žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo
výške 2.549,77 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.852,46 eur, z riadneho úroku vo výške
580,21 eur, z úroku z omeškania vo výške 117,10 eura. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného
dňa nevykonal žiadne úhrady. Uplatnil si aj úrok z omeškania počnúc dňom 24.06.2017, t.j. dňom

nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na výzvu súdu, aby žalobca uviedol a preukázal, akým spôsobom a kedy bol ukončený zmluvný
vzťah zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, akú sumu žalovaný doposiaľ uhradil z titulu
predmetnej úverovej zmluvy a aby špecifikoval obdobie, za ktoré si uplatňujete zmluvný úrok vo výške
580,21 eur a úrok z omeškania vo výške 117,10 eur, žalobca uviedol, že dňa 30.11.2011 pôvodný veriteľ
uzatvoril s žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. 5022669736 (ďalej len „Zmluva“), na základe

ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 3.000 eur. Dátum poskytnutia úveru ako aj
pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaných sú v platobnej histórii uvedené pod položkou
„Čerpanie“. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške
12,90 % p.a. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutýmiúrokmi vo výške 65,53 eur mesačne, k 25. dňu v kalendárneho mesiaca počnúc dňom 25.01.2012 a s
konečnou splatnosťou dňa 25.12.2017. V zmysle čl. III. bodu 2. Zmluvy žalovaní svojím vlastnoručným
podpisom na Zmluve potvrdili, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámili so Všeobecnými obchodnými

podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Dňa 23.06.2017 pôvodný
veriteľ postúpil na navrhovateľa vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 2.549,77 EUR, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 1.852,46 eur, riadneho úroku 580,21 eur a z úroku z omeškania vo výške
117,10 eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 2.426,76 eur nasledovne
(úhrady žalovaného sú v platobnej histórii označené ako „Splátka“): dňa 25.01.2012 – 65,53 eur, dňa

25.02.2012 – 65,53 eur, dňa 25.03.2012 – 65,50 eur, dňa 25.04.2012 – 65,50 eur, dňa 25.05.2012 –
65,50 eur, dňa 25.06.2012 – 65,50 eur, dňa 25.07.2012 – 65,50 eur, dňa 25.08.2012 – 65,50 eur, dňa
25.09.2012 – 65,50 eur, dňa 25.10.2012 – 65,50 eur, dňa 25.11.2012 – 65,50 eur, dňa 25.12.2012 –
65,50 eur, dňa 25.01.2013 – 65,50 eur, dňa 25.02.2013 – 65,50 eur, dňa 25.03.2013 – 6,92 eur, dňa
26.03.2013 – 58,58 eur, dňa 25.04.2013 – 65,50 eur, dňa 25.05.2013 – 65,50 eur, dňa 25.06.2013 –
62,51 eur, dňa 25.07.2013 – 62,51 eur, dňa 25.08.2013 – 62,51 eur, dňa 25.09.2013 – 62,51 eur, dňa

25.10.2013 – 62,51 eur, dňa 25.11.2013 – 62,51 eur, dňa 25.12.2013 – 62,51 eur, dňa 25.01.2014 –
62,51 eur, dňa 25.02.2014 – 62,51 eur, dňa 25.03.2014 – 62,51 eur, dňa 25.04.2014 – 62,51 eur, dňa
25.05.2014 – 62,51 eur, dňa 25.06.2014 – 62,51 eur, dňa 25.07.2014 – 62,51 eur, dňa 26.08.2014 –
62,51 eur, dňa 25.09.2014 – 62,51 eur, dňa 25.10.2014 – 62,51 eur, dňa 25.11.2014 – 62,51 eur, dňa
25.12.2014 – 62,51 eur, 23.04.2015 – 62,51 eur, 25.05.2015 – 63,- eur, z úhrad žalovaného bola na

istinu započítaná suma vo výške 1.147,54 eur , na poplatky bola započítaná suma vo výške 232,82 eur,
na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 1.044,05 eur a na úrok z omeškania bola započítaná
suma vo výške 2,35 eur. Istina tak predstavuje súčet položiek „Čerpanie“ mínus úhrady žalovaného
započítané na istinu (3.000,- eur – 1.147,54 eur = 1.852,46 eur). Riadny úrok v celkovej výške 1.624,26
eur je v platobnej histórii označený ako „predpis riadneho úroku“ + „odpis – splátka riadneho úroku“.

Z úhrad žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma vo výške 1.044,05 eur a tak na riadnom
úroku zostala neuhradená suma vo výške 580,21 eur. Postúpený riadny úrok vo výške 580,21 eur je
vyčíslený za príslušné obdobie (kalendárny mesiac) spôsobom, ktorý popísal v tomto vyjadrení. Úrok
z omeškania vo výške 117,10 eur predstavuje súčet zmluvného úroku z omeškania vo výške 61,09
eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 56,01 eur. Úrok z omeškania zmluvný vo výške 61,09

eur - zmluvný úrok z omeškania bol vyčíslený na sumu v celkovej výške 63,44 eur je v platobnej
histórii označený ako „splátka úveru - úrok z omeškania zmluvný“ a vyčíslený je za príslušné obdobie
(kalendárny mesiac). Žalovanému bol vyúčtovaný zákonný úrok z omeškania v celkovej výške 56,01
eur, pričom bol vyrátaný pomocou vo vyjadrení uvedeného vzorca. Z úhrad žalovaného nebola na
zákonný úrok z omeškania započítaná žiadna úhrada a tak zákonný úrok z omeškania predstavuje

sumu vo výške 56,01 eur. Celkový úrok z omeškania tak predstavuje sumu v celkovej výške 117,10
eur, pričom pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 61,09 eur a zo zákonného úroku z
omeškania vo výške 56,01 eur. Žalovaná suma tak predstavuje sumu v celkovej výške 2.549,77 eur,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.852,46 eur, riadneho úroku 580,21 eur a z úroku z omeškania vo
výške 117,10 eur. Ďalej uviedol, že zmluvný vzťah zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5022669736 bol

ukončený ku dňu 29.12.2016 vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo podané na doručovanie dňa 30.01.2017, čo preukazuje podací
hárok č. D., ktorý zaslal v prílohe.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto

sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ preto aj prípadné dojednanie
o režime Obchodného zákonníka. Namietal, že žalobca nedokázal, že pohľadávka bola spôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému
uplatňovať pred súdom. V prejednávanom prípade je teda nevyhnutné, aby právny predchodca žalobcu

preukázateľne zaslal žalovanému výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB a následne po tejto výzve bol žalovaný
aspoň 90 dní v omeškaní. Ak žalobca nepreukáže kumulatívne splnenie oboch podmienok, má sa
za to, že išlo o neplatné postúpenie pohľadávky s následkom absencie aktívnej legitimácie žalobcu
v tomto konaní. K žalobcom predloženému Oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
24.01.2017 a výzve k úhrade zo dňa 10.07.2017 uviedol, že výzva 1/ je úkonom banky, ktorým vyhlasuje

mimoriadnu splatnosť úveru a výzvou 2/ vyzýva žalobca žalovaného splniť pohľadávku, ktorá mu vznikla
voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný má za to, že tieto dve výzvy nemožno považovať za
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Zdôraznil, že doposiaľ nebolo preukázané, že právny predchodca(banka) zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky. Zároveň vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 25.11.2016 a výzvou zo dňa 22.03.2017 spolu s kópiou
doručenky. Zároveň uviedol, že nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu

vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú
odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu
vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. V
zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania,
prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému

postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom a stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí
sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v
rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Žalobca poukázal na skutočnosť, že listom zo
dňa 25.11.2016 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na plnenie a zároveň ho upozornil na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko nedošlo k úhrade dlžnej sumy

podaním zo dňa 24.01.2017 vyhlásil pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť dlžného zostatku. Zároveň
je od tohto dátumu potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže žaloba bola podaná
dňa 09.11.2017, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula.

6. Žalovaný naviac v duplike uviedol, že aj keby v tomto konaní mal súd za preukázané riadne doručenie

predmetnej Výzvy zo dňa 22.03.2017, právny predchodca nedodržal druhú z podmienok v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 ZoB, a to nepretržité omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018. V
závere žalovaný uviedol, že ust. § 92 ods. 8 ZoB má na mysli 90-dňové omeškanie od doručenia Výzvy
a nie od prvého omeškania. Teda ak by predmetnú 90-dňovú lehotu počítal odo dňa, kedy Výzva zo

dňa 22.03.2017 bola podaná na poštovú prepravu, uplynulo 87 dní. Ak predmetnú 90-dňovú lehotu
bude počítať odo dňa vrátenia Výzvy odosielateľovi ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky,
uplynulo 65 dní. Ani v jednom z týchto prípadov nebola splnená druhá podmienka následného 90-
dňového nepretržitého omeškania dlžníka pre platné postúpenie pohľadávky.

7. Uznesením č.k. 10Csp 213/2017-87 zo dňa 03.05.2018 pribral súd do konania osobitný subjekt na
strane žalovaného občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

8. Súd predmetný spor rozhodol rozsudkom č.k. 15Csp 69/2016-75 zo dňa 24.7.2018 v spojení
s opravným uznesením č. k. 15Csp/69/2016-86 zo dňa 4. 10.2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 2.434,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.852,46 eur od
24.6.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (I.) V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.(II.) Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 91 % o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.(III.)

9. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil uznesením č.k.
10Csp 213/2017-156 zo dňa 18.12.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti, t.j. okrem výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, a v rozsahu zrušenia vec vrátil
na ďalšie konanie. V rozhodnutí poukázal na to, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
záveru súdu prvej inštancie a posúdenie spornej skutočnosti v predmetom konaní na základe odvolacej

námietky týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva, resp. povinnosti, ktoré
sú predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je základnou
povinnosťou súdu, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu má za následok zamietnutie jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je v
zásade možne nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Uvedené platí ak
k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím súdneho konania. V danom prípade zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.6.2017 predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku vočižalovanému uplatňovanú následne v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje
Občiansky zákonníka v ustanovení § 524 a nasl., keďže v prejednávanej veci postupcom bola banka pri
rozhodovaní je nutné zohľadniť i špeciálnu právnu úpravu postúpenia pohľadávky bankou obsiahnutú

v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách v konkrétnom ustanovení § 92 ods. 8. Ustanovenie § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri
postúpení pohľadávky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre
takéto postúpenie boli kumulatívne existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkovo omeškanie
so splnením trvajúco nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Pre splnenie podmienky písomnej

výzvy bolo nevyhnutné aby sa takáto dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú
výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. Odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného
konštatuje, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že by písomná výzva jeho právneho predchodcu zo
dňa 25.11.2016 adresovaná žalovanému oznamujúca mu omeškanie splácania pohľadávky ku dňu
24.11.2016 vo výške 1.249,71 eur viac ako 4 mesiace a zároveň ho vyzývajúca na úhradu v lehote
najneskôr 15 dní od doručenia bola žalovanému čo i len odoslaná. Uvedené je podstatné pre naplnenie

stanovenej zákonnej podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V prípade, ak táto nebola
žalovanému doručená k postúpeniu dôjsť nemohlo a uvedená zmluva o postúpení pohľadávok je tak
neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017). Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, ak neskúmal

doručenie tejto výzvy žalovanému, nakoľko táto absencia má za následok nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa
24.1.2017 nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za výzvu ako má na mysli vyššie uvedené
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že v zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je zverejnené pod RC 60/2018 rozhodnutie NS SR z

24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, ktoré výslovne dospelo k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banke, ku ktorému došlo v rozpore s
týmto ustanovením je neplatný právny úkon. Predloženie výzvy bez preukázania je doručenie, resp.
doručovaniežalovanémunaúčelysplneniapodmienkypodľa§92ods.8zákonaobankáchnepostačuje.

Písomnú výzvu banky na plnenie je potrebné podľa odvolacieho súdu považovať za hmotnoprávny
úkon, na naplnenie účinkom ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a teda je potrebné predmetnú výzvu účinne dostať do dispozičnej sféry adresáta. Aplikáciu tohto
konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou, a to ani v
zmysle všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa. Súd prvej inštancie preto viazaný

vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu zistí, že predmetná výzva na zaplatenie
právneho predchodcu žalobcu bola doručovaná žalovanému, keď za takéto účinné doručenie možno
považovať aj neprevzatú zásielku s touto výzvou pre žalovaného, ktorá bola doručená na jeho poslednú
známuadresuvčasedoručovaniatak,abybolonepochybnepreukázané,žetátovýzvabolažalovanému
skutočnezaslaná.Ustanovenie§45ods.1Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhoprejavvôlepôsobí

voči neprítomnej osobe od okamihu kedy jej dôjde, treba analogicky použiť aj pri doručovaní faktického
úkonu banky, pre ktorý je stanovená písomná forma a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie
následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do
dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti je
na žalobcovi, ktorý je povinný preukázať, že vyššie uvedená výzva bola žalovanému doručovaná, že sa

dostala do dispozičnej sféry dlžníka, t.j., že bola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia
pohľadávky bankou. V prípade, ak sa tak nestalo zmluvu o postúpení pohľadávok treba považovať v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný úkon.

10.Vzmyslepokynovodvolaciehosúduvyzvalsúdprvejinštanciedňa18.12.2019žalobcu,abyvzmysle

záverov zrušujúceho uznesenia KS PO č.k. 10Co 34/2019 predložil v lehote 15 dní dôkaz o doručení
výzvy na zaplatenie zo strany pôvodného veriteľa žalovanému pred postúpením pohľadávky.

11. Žalobca na uvedený pokyn reagoval podaním zo dňa 09.01.2020, v ktorom oznámil, že žalobca
nedisponuje vyžiadanými dokumentmi preukazujúcimi doručenie predmetnej výzvy, avšak už jej

samotná existencia predstavuje skutočnosť, že bola odoslaná žalovanému a teda, že sa dostala do
sféry jeho dispozície. Poukázal na bod 10.3. VOP, v zmysle ktorého pri doručovaní písomností v
poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine
siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielkavráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo
forme obyčajnej listovej zásielky. Na žiadosť žalobcu o zaslanie vyžiadaných podkladov pôvodný veriteľ
uviedol, že predmetné podklady boli odoslané obyčajnou poštou bez dokladu o odoslaní. Žalobca má

za to, že v tomto prípade možno aplikovať teóriu dôjdenia, kde sa nevyžaduje skutočné doručenie
a prevzatie písomností obsahujúcej právny úkon. Účinnosť adresovaného právneho úkonu v režime
OZ predpokladá že prejav vôle dôjde adresátovi t.j. dostane sa do sféry jeho dispozície – už týmto
okamihom začína úkon pôsobiť voči druhej strane. Rozumie sa ním objektívna možnosť neprítomnej
osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Z hľadiska prejavu vôle nie je dôležitá

skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle
druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 15.01.2004, sp. zn. 32 Odo 442/2003.

12. Žalovaný sa vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.01.2025 uviedol, že žalobca nevie
preukázať ani len zaslanie predmetných výziev, a teda neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.:
5CoCsp/63/2023 – 579 zo dňa 12.12.2024. Odhliadnuc od uvedeného mal tiež za to, že absentuje vo
výzvach špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). V danom prípade žiadna z výziev, predložená žalobcom v tomto
konaní, nespĺňa požiadavku tzv. kvalifikovanej výzvy. Z uvedeného dôvodu je zosplatnenie, ako aj

následné postúpenie pohľadávky na žalobcu neplatné. Preto žiadal, aby konajúci súd žalobu zamietol
a priznal žalovanému trovy.

13. Predmetom sporu po zrušení výroku I. a III. pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím
súdom zostal predmetom konania už iba nárok na zaplatenie sumy 2.434,27 eura (2.549,77 eura – 115,5

eura = 2.434,27 eura) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.852,46 eur od 24.6.2017
do zaplatenia, ako aj trovy konania.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami strán sporu, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.6.2017, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 30.11.2011, všeobecnými

obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., výpismi z úveru,
popisom transakcií, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s podacím hárkom, výzvou zo dňa
25.11.2016, výzvou zo dňa 22.3.2017 s doručenkou, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav veci:

15. Dňa 30.11.2011 pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu
o splátkovom úvere č. 5022669736 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej pôvodný veriteľ
poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 3.000 eur na „čokoľvek“. Žalovaný sa zaviazal splatiť
úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 12,90 % p.a.. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 17,01 %, priemerná RPMN bola 18,29 %. Celková čiastka, ktorú

mal žalovaný zaplatiť predstavovala 4.714,23 eura. Výška splátky predstavovala 65,53 eura a počet
splátok 72. Prvá splátka mala byť splatná 25.01.2012, konečná splatnosť úveru mala nastať 25.12.2017.
V zmluve bol dohodnutý jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 79 eur, poplatok za správu úveru
vo výške 2,99 eur mesačne, poplatok za upomienku vo výške 25 eur.

16. Podľa čl. I. bodu 10 zmluvy o úvere, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade
nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka okrem iného oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky.

17. V zmysle čl. III. bodu 2. zmluvy o úvere žalovaný potvrdil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy,

ktorými sú VOP, Úverové podmienky, sadzobník, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

18. Podľa bodu 10.3. VOP, pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za
doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté

inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

19. Žalovaný úver vo výške 3.000 eur čerpal dňa 30.11.2011 a z poskytnutého úveru uhradil celkovo
sumu 2.426,76 eura. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 1.147,54 eur, napoplatky bola započítaná suma vo výške 232,82 eur, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške
1.044,05 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 2,35 eur.

20. Právny predchodca žalobcu vyzval dňa 25.11.2016 žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok
úveru, ktoré ku dňu 24.11.2016 predstavujú 1.249,71 eura a upozornil ho, že ak dlžnú sumu v lehote
15 dní neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Doklad
o doručení tejto výzvy žalovanému žalobca nepredložil. Nepredložil ani dôkaz, ktorým by bolo
preukázané zaslanie tejto zásielky.

21. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému podaním zo dňa 24.01.2017, že nastal prípad
porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok, a teda že vyhlasuje
ku dňu 29.12.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Zároveň žalovaného vyzval uhradiť
pohľadávku zo zmluvy vo výške 2.403,88 eur do 15 dní na jeho číslo účtu. Predmetné oznámenie bolo
odoslané dňa 30.01.2017, čo je zrejmé z podacieho hárku predloženého žalobcom (č.l. 80).

22. Podaním zo dňa 22.03.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu jeho
omeškania vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorá predstavuje ku dňu 21.03.2017 sumu
2.460,06 eur. Žalovanému oznámil, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej
osobe. Predmetnú výzvu žalovaný neprevzal v odbernej lehote, pričom dátum jej vrátenia je 19.04.2017.

23. Dňa 23.06.2017 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na žalobcu bola
postúpená aj predmetná pohľadávka voči žalovanému.

24. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom čase uzavretia
zmluvy o úvere, t.j. 30.11.2011 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
(ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažnéhozáväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu (ako aj medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným) ako spotrebiteľský (§ 52 OZ), preto na daný spor aplikoval § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

26. S ohľadom na námietku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný, súd v prvom rade

skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu (banky) na žalobcu,
a teda či žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa a či si môže vo vzťahu k žalovanému tieto práva,
ktoré mali naňho prejsť, uplatňovať aj na súde.

27. Vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou. Nie

je sporným, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s

uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre
rozpor so zákonom (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021,
5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020).

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu bola Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá

so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z predloženej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala nastať
až poslednou splátkou splatnou dňa 25.12.2017, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase
postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

29. Podľa úpravy v § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo
však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

30.Podmienkynavyhláseniepredčasnejsplatnostispotrebiteľskejzmluvysútedaupravenévcitovanom
§ 53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z
dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca síce v konaní predložil výzvu zo dňa 25.11.2016 (č.
l. 123 spisu), ktorou právny predchodca žalobcu žalovaného vyzýva na úhradu dlžnej sumy 1249,71

eur v lehote do 15 dní od doručenia s upozornením, že v prípade nedodržania stanovenej lehoty banka
je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, avšak súdu nepredložil žiaden dôkaz
o tom, že uvedenú výzvu doručil, resp. aspoň doručoval do sféry žalovaného. Žalobca teda ohľadne
preukázania splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.31. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na bod 10.3. VOP súd uvádza, že dohodou zmluvných strán nemožno
platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa

považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto
názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s § 45 ods.1 OZ (prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde) v spojení s § 39 OZ. Princíp doručovania
právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 OZ, ale je jednou z hlavných zásad
súkromného práva.

32. Účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj písomná výzva veriteľa
(banky) adresovaná dlžníkovi (klientovi) na splnenie záväzku (v danom prípade výzva podľa § 53 ods.
9 OZ), predpokladá, že prejav vôle je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície,
nevynímajúc i neprítomnú osobu, ktorá ale musí mať konkrétnu možnosť zoznámiť sa s adresovaným
právnym úkonom. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 191/2021)

33. Súd naviac poukazuje i na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo
197/2022 zo dňa 26.06.2024, v zmysle ktorého, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy
zabráni zosplatneniu úveru (porov. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma

sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

34. V predmetnej veci je nepochybné, z výzvy zo dňa 25.11.2016 nevyplýva dostatočná identifikácia

konkrétnej splátky, pre ktorú mal právny predchodca žalobcu jednorazovo a predčasne zosplatniť celý
dlh žalovaného, pretože je tam len uvedená dlžná suma vo výške 1249,71 eur, s ktorou mal byť žalovaný
ku dňa 24.11.2016 v omeškaní. Rovnako absentuje takáto špecifikácia splátky aj v samotnom vyhlásení
úveru o mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017 (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/2/2023 z 25.01.2024).

35. Ďalej nemožno poprieť ani tú skutočnosť, že právo podľa § 565 OZ bolo možné uplatniť najskôr po
uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom od údajného upozornenia spotrebiteľa
nauplatnenietohtopráva(výzvouzo25.11.2016,ktorejdoručeniedosférydispozíciežalovanéhonebolo
preukázané) do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 29.12.2016 (č.l. 124 spisu), neuplynula zákonom

požadovaná doba 3 mesiacov.

36. Dôsledkom nesplnenia vyššie uvedených povinností žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu,
uložených mu kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť
právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle § 39 OZ tento úkon

odporuje zákonu.

37. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu nerealizoval svoje právo
na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou citovaného ustanovenia § 565 OZ. Keďže podľa
názoru súdu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky umožňovalo

banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp.
časť pohľadávky, ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo
o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle
ustanovenia § 39 OZ. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2020, R 1/2021)

38. S ohľadom na túto skutočnosť dospel súd k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo
predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto žalobu zamietol.39. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu strán sporu nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaný bol úspešný v celom
rozsahu, a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.