Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200509.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. Daniel Solárik, narodený XX. XXXX XXXX, bytom
A. B. XXXX/XX, C., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom
Trnavská cesta, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská
3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podanou tak podľa ustanovenia § 252 ods. 1
ako aj podľa ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna
2023 (ďalej len „SSP“) doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 13. apríla

2021, v znení jej doplnenia a opravy doručenej dňa 27. mája 2021, sa žalobca domáha, aby krajský súd
vydal uznesenie, ktorým určí, že žalovaný vydaním vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021 a vynucovaním jej
dodržiavania aj silovými zložkami a pod hrozbou pokuty, konal nezákonne. Zároveň žiada, aby správny
súd uložil žalovanému bezodkladne upustiť od vydávania vyhlášok, ktorými zakazuje osobám vstup do
vnútorných a vonkajších priestorov zariadení za účelom kúpy tovaru a účasti na osobnom pracovnom
pohovore a výberovom konaní bez preukázania potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo

antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19, takéto konanie
neopakoval a obnovil právny stav pred vydaním vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021.

2. Dňa 17. marca 2021 vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 160 k návrhu na opakované
predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“) vyhláseného uznesením vlády
Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného
zákona č. 227/2002 Z. z. – číslo 4890/2021 (ďalej len „uznesenie č. 160“), vyhlásené v Zbierke zákonov
pod č. 104/2021, podľa ktorého opakovane s účinnosťou od 20. marca 2021 na obdobie 40 dní
predĺžila núdzový stav vyhlásený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020
na celom území Slovenskej republiky a zároveň s účinnosťou od 20. marca 2021 obmedzila slobodu

pohybu a pobytu obyvateľov Slovenskej republiky zákazom vychádzania od 20. marca 2021 v čase od
5:00 hod do 1:00 hod. nasledujúceho dňa do odvolania, najneskôr do uplynutia obdobia opakovane
predĺženého núdzového stavu, teda do 28. apríla 2021, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje na
výnimky uvedené v bodoch 1 až 30 bodu C. 1 uznesenia č. 160. Zároveň v bode F.6 uznesenia č.
160 žalovaný odporučil hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky vydať vyhlášku, ktorou sa uloží
povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické

opatrenia a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov
zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnymvýsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie
starším ako ustanovuje uznesenie č. 160 alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie
COVID-19 nie starším ako ustanovuje uznesenie č. 160, alebo ak táto osoba prekonala ochorenie

COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, alebo ak táto osoba bola zaočkovaná
proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo
osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie
COVID-19.

3. Dňa 20. marca 2021 žalovaný vydal vyhlášku č. 132 z 20. marca 2021, ktorou sa nariaďujú
opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov
zamestnávateľa, ktorá bola zverejnená vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, podľa ktorej žalovaný
nariadil zákaz vstupu osobám do vnútorných a vonkajších priestorov prevádzok, okrem osôb podľa § 1
ods. 2 vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021.

4. Žalobca skutkovo dôvodil, že iný zásah orgánu verejnej správy vykonaný voči jeho osobe spočíva
vtom,žežalovanýuznesenímvládySlovenskejrepublikyč.160anazákladevyhláškyč.132z20.marca
2021 v čase od. 5:00 do 20:00 hod obmedzil žalobcovi možnosť vstupu do záhradkárstva a zúčastniť
sa pracovného pohovoru a výberového konania tým, že sa žalobca nepreukázal negatívnym výsledkom
antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako

ustanovuje uznesenie č. 160 alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie
starším ako ustanovuje uznesenie č. 160.

5. Žalobca sa totiž dňa 26. marca 2021 o 14:45 rozhodol navštíviť predajňu BAUHAUS za účelom kúpy
rastlín, na čo bol pri vstupe do predajne vyzvaný zamestnancom predajne na predloženie potvrdenia

o negatívnom výsledku z testovania RT-PCR testom alebo antigénovým testom na prítomnosť vírusu
COVID-19. Keďže žalobca takým potvrdením nedisponoval, zamestnanec predajne to považoval za
prekážku na vpustenie žalobcu do priestorov predajne a vstup mu odoprel.

6. Žalobca dňa 24. marca 2021 prijal pozvánku od Železníc Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“)

na osobný pracovný pohovor na pracovnú pozíciu Manažér právnych vzťahov na Odbore právnych
vzťahov, ktorý sa mal uskutočniť dňa 7. apríla 2021 o 11:10 hod. v budove Generálneho riaditeľstva
ŽSR. Pri dostavení sa na pracovný pohovor žalobca nedisponoval certifikátom s negatívnym výsledkom
zabsolvovanéhotestovaniaRT-PCRtestomaleboantigénovýmtestomnaprítomnosťvírusuCOVID-19,
v dôsledku čoho nebol vrátnikom ŽSR a po konzultácii so zamestnankyňou z oddelenia ľudských zdrojov

a riaditeľkou Odboru právnych vzťahov vpustený do budovy Generálneho riaditeľstva. Bol zároveň
informovaný, že osobný pohovor bude uskutočnený alternatívne, prostredníctvom internetu. Následne,
dňa 9. apríla 2021 bol žalobca informovaný, že avizovaný pohovor nebude vykonaný.

7. Podobnú skúsenosť ako v prípade ŽSR mal žalobca aj dňa 13. apríla 2021 o 9:50, kedy sa dostavil na

osobný pohovor na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, avšak v dôsledku
nedisponovaniacertifikátomsnegatívnymvýsledkomzabsolvovanéhotestovaniaRT-PCRtestomalebo
antigénovým testom na prítomnosť vírusu COVID-19 nebol do budovy vpustený.

8. Žalobca mal za to, že žalovaný vydaním vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021 protiprávne obmedzil

žalobcu uplatniť si jeho občianske právo uzavrieť kúpnu zmluvu a slobodne si hľadať zamestnanie.

9. V ďalšom žalobca poukázal na množstvo článkov uverejnených na rôznych internetových stránkach
týkajúcich sa pandémie COVID-19, povinnosti nosenia rúšok, testovania sa na toto ochorenie a ďalších
prijatých opatreniach v niektorých európskych štátoch.

10. Krajskému súdu boli postupne doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu, duplika
žalovaného a ďalšie vyjadrenie žalobcu, ktoré však správny súd s ohľadom na procesný spôsob
rozhodnutia a nižšie poskytnuté odôvodnenie nebude osobitne zachytávať v konštatačnej časti
predmetného uznesenia.

Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov

verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou
napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi.

Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

Podľa§252ods.1SSP,žalobcasamôžežaloboudomáhaťochranypredinýmzásahomorgánuverejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ak je potrebné nariadiť opatrenia
podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre
skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm.
k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym

predpisom.

Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa
odseku1úradomverejnéhozdravotníctvaaregionálnymúradomverejnéhozdravotníctvasanevzťahuje
osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov.

Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného
zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje
názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

11. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli
zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna

2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

12. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na krajskom súde pod
pridelenou spisovou značkou 7Sa/43/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi
do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou

BA-7Sa/43/2021.

13. Správny súd zo žalobcom naformulovaného žalobného návrhu ustálil, že predmetom prieskumu je
namietaný iný zásah žalovaného spočívajúci vo vydaní vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021 a vynucovaníjej dodržiavania, pričom zároveň sa domáhal, aby správny súd žalovanému zakázal do budúcna vydávať
obdobné vyhlášky, takéto konanie neopakoval a obnovil právny stav pred jej prijatím tým, že ju zruší.
Zásah do subjektívnych práv žalobca badal vo vydaní vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021 ktorá podľa

jeho názoru zamedzila vstup osobám do vnútorných a vonkajších priestorov prevádzok, okrem osôb
taxatívne vymedzených od 20. marca 2021, v čase od 5:00 do 1:00 hod nasledujúceho dňa do odvolania,
najneskôr do 28. apríla 2021, hoci z obsahu žaloby paradoxne vyplýva, že zásah priamo pocítil až
prostredníctvom konania úplne iných subjektov ako je žalovaný, ktoré voči žalobcovi nevystupovali
v postavení orgánu verejnej správy a ktoré samé dodržiavaním uznesenia vlády Slovenskej republiky

č. 160, resp. príslušnej vyhlášky č. 132 z 20. marca 2021 vydanej žalovaným, vyvolali určité následky,
ktorýmisažalobcacítilbyťpostihnutýapretosadomáhaljejzrušenia.Konaniezostranytýchtosubjektov
(ktoré nie je možné považovať za orgány verejnej správy) však žalobca priamo nenamietal a netvrdil, že
by sa iného zásahu v podobe faktického postupu spočívajúceho v neumožnení vstupu do záhradkárstva
resp. v neumožnení zúčastniť sa pracovného pohovoru, či výberového konania, mali dopustiť tieto iné
subjekty.

14. Správny súd prv, ako pristúpil k vecnému prieskumu žalobcom namietaného iného zásahu skúmal
splnenie zákonných procesných podmienok konania a rozhodovania a to vo vzťahu k možnosti súdneho
prieskumu vyhlášky žalovaného č. 132 z 20. marca 2021 zo strany správneho súdu, hoci žalobca ju
nenavrhol preskúmať v režime všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP, ktorá by znela

priamo na preskúmanie je zákonnosti, ale navrhol jej prieskum v režime žaloby proti inému zásahu a to
z dôvodu, že vyhláška žalovaného č. 132 z 20. marca 2021 vyvoláva voči nemu následky v podobe
obmedzení, ktoré sú podľa neho nezákonné. V každom prípade však žalobný návrh bol naformulovaný
tak, že pozornosť správneho súdu sa má zamerať na prieskum zákonnosti vyhlášky žalovaného č.
132 z 20. marca 2021 s konštatovaním, že žalovaný jej prijatím a vynucovaním jej dodržiavania konal

nezákonne.

15. Obdobnú otázku prípustnosti preskúmania zákonnosti vyhlášok žalovaného riešil Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Svk/44/2022 z 19. decembra 2022, pričom relevantným sú
predovšetkým body 52 až 57, ktoré správny súd v záujme zamedzenia skreslenia jeho záverov v celosti

preberá do nasledujúceho odôvodnenia:

„52. ...s účinnosťou od 15.10.2020 novelizovaný zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia, došlo k zmene formy vydávaných opatrení Úradu verejného zdravotníctva, keď
ustanovenie § 59b zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia splnomocnilo úrad verejného

zdravotníctva na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov - vyhlášok. Kasačný súd
poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti so zmenou tohto zákona sa obrátil generálny prokurátor
Slovenskej republiky s návrhom na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde okrem iných ustanovení
zákonaoochrane,podporearozvojiverejnéhozdravia,navrhovalajpozastavenieúčinnostiustanovenia
§ 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia argumentujúc okrem iného aj sťaženou možnosťou

súdneho prieskumu. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 8/2021 z 1.12.2021 jeho
návrhu v tejto časti nevyhovel. Vo vzťahu k namietanej neústavnosti § 59b zákona o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia ako nedostatku súdneho prieskumu ústavný súd uviedol, že „Úrad verejného
zdravotníctva je ústredným orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie SR a teda tak
vyhlášky úradu verejného zdravotníctva, ako aj vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva

sú preskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ústavy. Nejde o individuálne
právne akty a teda prístup k súdu je zabezpečený cez súlad s čl. 125 ústavy, pričom článok 46 ods.
2 ústavy sa na prípustnosť preskúmateľnosti noriem v konaní neaplikuje.“.

53. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS

270/2021 (uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 84),
zktoréhocituje:„VyhláškyÚraduverejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepublikysúvšeobecnezáväznými
právnymi predpismi v zmysle čl. 123 ústavy vydávanými na základe špeciálneho delegačného
ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto je ich preskúmanie v konaní

o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vylúčené. Prieskum právnych predpisov ústavným súdom je
exkluzívne vyhradený konaniu podľa čl. 125 ústavy.“54. Vyhlášky ÚVZ SR napadnuté sťažovateľkou boli vydané po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedenej
novely a ako normatívne právne akty (§ 59b ods. 1 cit. zákona) nie sú v správnom súdnictve
podľa§7písm.c/SSPpreskúmateľnéamôžeichpreskúmaťibaústavnýsúdvkonaníosúladeprávnych

predpisov podľa článku 125 ústavy.

55. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 354/2008, v ktorom
ústavný súd uviedol, že „...v podmienkach slovenskej teórie správneho práva možno hovoriť o dvoch
základných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych správnych aktoch a o individuálnych

správnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej správy s právotvorným účinkom.
Vo všeobecnosti tiež platí, že adresát normatívneho správneho aktu (fyzická alebo právnická osoba)
nemá možnosť proti nemu brojiť zo svojej individuálno-právnej pozície. Právna ochrana v tejto podobe
sa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike realizuje len prostredníctvom prokuratúry
(previerky, protesty a pod.), ktorá však nemá v rukách decíznu právomoc, čiastočne prostredníctvom
všeobecného súdnictva (všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov - § 250zfa OSP,

pozn.), a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného súdnictva [čl. 125 ods. 1 písm. b) až
d) ústavy]. V žiadnom z prípadov súdneho prieskumu normatívnych správnych aktov však nedisponuje
kvalifikovaným návrhovým oprávnením subjekt, ktorého právna pozícia je normatívnym správnym aktom
dotknutá. Naopak, adresát individuálneho správneho aktu môže proti nemu brojiť podávaním riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov, môže žiadať o jeho preskúmanie prostredníctvom správneho

súdnictva a v určitých prípadoch môže proti nemu namietať aj sťažnosťou podanou ústavnému súdu
(čl. 127 ods. 1 ústavy).“

56. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľky, že by sa v predmetnej veci malo jednať
o (hybridné) správne akty, preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Napadnuté vyhlášky ÚVZ

nevykazujú znaky správnych aktov zmiešanej povahy majúcich i prvky individuálneho správneho aktu
(ako napr. všeobecné povolenie podľa z.č. 610/2003 Z.z.). Naopak, napadnuté vyhlášky majú výlučne
normatívny charakter.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď

žalobu sťažovateľky odmietol, keď na preskúmanie boli navrhnuté jednak akty orgánu nemajúceho
postavenie orgánu verejnej správy (uznesenia vlády SR), jednak normatívne právne akty vylúčené zo
súdneho prieskumu (vyhlášky ÚVZ SR).“

16. Správny súd opakuje, že si je vedomý, že žalobca v predmetnom prípade neinicioval súdny

prieskum vyhlášky žalovaného v režime všeobecnej správnej žaloby tak, ako tomu bolo v prípade vyššie
uvedeného konania pred kasačným súdom, ale v režime žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy. Pre vyslovenie záveru o neprípustnosti prieskumu vyhlášky žalovaného v správnom súdnictve
je však zvolenie si režimu žaloby úplne irelevantné. Inými slovami, je nepodstatné, aký typ správnej
žaloby resp. žaloby v osobitných konaniach si žalobca zvolí, pokiaľ bude súdny prieskum smerovať

voči vyhláške žalovaného prípadne iba voči účinkom ktoré takáto vyhláška prirodzene a bez ďalšieho
vyvoláva, správny súd nebude mať inú možnosť a žalobu pre jej neprípustnosť odmietne.

17. Keďže žalobca za predmet prieskumu označil vyhlášku č. 132 žalovaného vydanú dňa 20. marca
2021, t. j. po nadobudnutí účinnosti novely č. 286/2020 Z. z., podľa ustanovenia § 59b zákona č.

355/2007 Z. z., táto nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, ale jej prieskum
možno dosiahnuť výlučne postupom podľa článku 125 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vykonáva
Ústavný súd Slovenskej republiky (za predpokladu, že je návrh podaný oprávnenou osobou). Takáto
vyhláška je v zmysle ustanovenia § 59b ods. 1 citovaného zákona považovaná za všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý je v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v § 7 písm. c) vylúčený z prieskumu

správnymi súdmi.

18. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu právomoci správneho súdu na konanie o preskúmanie
zákonnosti vyhlášok žalovaného, hoci v režime žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, mu
nezostalo nič iné, ako žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) odmietnuť.

19. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku podania neprípustnej žaloby procesne zavinil jej odmietnutie
a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mali byť po správnosti priznané trovy konania
žalovanému, správny súd má za to, že nie sú splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP. Správny súds odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému
nepriznal.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439

SSP)
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.