Rozsudok – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124357738
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124357738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so

sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriouJUDr.TomášZboja,advokáts.r.o.,sosídlomKuzmányho4,03601,Martin,IČO:55732453,
protižalovanej:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefanovičova4,816
23, Bratislava – Staré mesto, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 200,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30.7.2024 a po
odpore žalovanej postúpenou na návrh žalobcu na miestne príslušný Okresný súd Martin, sa žalobca
proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 200,82 € spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 5.12.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovanej
pod č. 9571719829 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovanej.Vdôsledkuuvedenéhobolpoškodený
nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla
u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230674, priloženú v prílohe,
ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovanej. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe,
žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu.

Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej. Žalobca opieral
nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle
§ 442 ods. 1 OZ.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a k žalobe pripojil listinné dôkazy – správu o nehode

zo dňa 4.6.2023, zákazkový list a faktúru autoservisu, dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti,
zmluvu o prenájme vozidla č. 644/207 zo dňa 24.10.2023, faktúru žalobcu č. 230674 a Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2023 a oznámeniepoškodeného poisťovni o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2023, tlačivo hlásení uplatnenia nároku
na náhradu škody, oznámenie poisťovne o poistnom plnení zo dňa 20.11.2023 a upomienku žalobcu.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým Okresný súd
Banská Bystrica pôvodne vo veci rozhodol. V odpore žalovaná namietala dôvodnosť žaloby a uviedla,
že žalobca v zásade v jeho žalobe tvrdil, že poškodený si mal u žalovanej najskôr uplatniť náhradu v
súvislosti s užívaním náhradného vozidla a následne po tom, čo mu žalovaná na základe Oznámenia
o poistnom plnení neuznala uplatnenú výšku v plnom rozsahu, tak poškodený mal uzatvoriť so

žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej.

5. Žalovaná však v súvislosti s týmto vyššie uvedeným tvrdením žalobcu uviedla, že toto tvrdenie
žalobcu je nesprávne, resp. nepravdivé, nakoľko žalobca uzatvoril s poškodeným zmluvu o postúpení

pohľadávky už dňa 10.11.2023, t. j. tri dni pred tým, ako mal byt' podľa Zmluvy o prenájme vozidla č.
664/207 zo dňa 24.10.2023 (ďalej aj ako „zmluva o prenájme“) a Dotazníka pre poškodeného k škodovej
udalosti č. 9571719829 zo dňa 13.11.2023 (ďalej aj ako „dotazník') ukončený prenájom náhradného
vozidla. V zmysle vyššie uvedeného taktiež nie je správne, resp. pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené
v jeho žalobe, že poškodený si mal uplatňovať u žalovanej náhradu za prenájom náhradného vozidla,

nakoľko v danom prípade len žalobca u žalovanej uplatňoval prostredníctvom emailovej komunikácie zo
dňa 15.11.2023 zaplatenie sumy za prenájom náhradného vozidla vo výške 629,86 €, ktorú žalobca ako
prenajímateľ vyfakturoval poškodenému ako nájomcovi, a ktorú mu poškodený reálne nikdy neuhradil.
T. j. poškodený si u žalovanej ako poisťovateľa nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla nikdy neuplatňoval a tento mu ani nikdy nepreukázal, nakoľko podľa všetkého bola

ešte pred tým, ako poškodený vôbec vrátil žalobcovi náhradné vozidlo medzi žalobcom a poškodeným,
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky (a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok), na
základe ktorej si následne žalobca u žalovanej prostredníctvom e-mailovej komunikácie dňa 15.11.2023
uplatňoval zaplatenie sumy 629,86 €. Navyše žalobca podľa všetkého žalovanej v e-maile zo dňa
15.11.2023 ani nezaslal zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2023.

6. V zmysle vyššie uvedených skutočnosti je teda zrejmé, že samotný poškodený si teda u žalovanej
ako poisťovateľa nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nikdy neuplatnil
a žalovanej tak ani nikdy nepreukázal úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla a vznik ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (napr. doložením potvrdenia o

bankovom prevode, či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice v prípade platby v hotovosti).
V danom prípade teda neboli naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení
§ 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
za splnenia ktorých mohol poškodenému voči žalovanej ako poisťovateľovi vzniknúť nárok na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.

7.Vsúvislostisvyššieuvedenýmpovažovalažalovanázapotrebnéďalejpoukázaťajnawebovústránku
žalobcu A. , na ktorej žalobca poškodeným dopravnými nehodami ponúka prenájom náhradných vozidiel
bez ich ,.finančnej účasti“, t.j. bezplatne. Žalobca dokonca na tejto jeho webovej stránke taktiež uviedol,
že vďaka údajnej spolupráci s poisťovňami dáva 100 % garanciu, že prenájom auta bude bez finančnej

účasti poškodeného. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z tejto webovej stránky žalobcu tak podľa
názoru žalovanej taktiež spochybňujú, resp. priamo popierajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho žalobe,
podľa ktorých zo strany poškodeného malo dôjsť k vynaloženiu akýchkoľvek nákladov v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla.

8. Pokiaľ teda žalobca na jeho webovej stránke sľubuje osobám poškodeným dopravnými nehodami
prenájom náhradného vozidla „bez finančnej účasti“ (t. j. bezplatne) tak je zrejmé, že v danom
prípade poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla ani nemohla vzniknúť žiadna
škoda. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 15.6.2017, spis. zn. 4Cob/101/2015, ktorý v bode 25. tohto rozhodnutia okrem iného aj uviedol,

že „Okrem toho náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí
náhradného vozidla bezplatne, preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. " Žalovaná v tejto súvislosti
navyše taktiež podotkla, že napriek tomu, že žalobca na jeho webovej stránke sľubuje poškodeným
dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla „bez finančnej účasti" (t. j. bezplatne), tak v danomprípade žalobca poškodenému vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 230674 zo dňa
9.11.2023 na sumu 629,86 € s DPH, ktorej prevzatie poškodený aj potvrdil svojím podpisom, avšak ktorú
poškodený žalobcovi nikdy riadne neuhradil.

9. Žalovaná ďalej v súvislosti s vyššie uvedeným opätovne poukázala na to, že poškodenému mohla v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak by poškodený
ako nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 230674 zo dňa
9.11.2023 riadne uhradil, t. j. záväzok poškodeného vyplývajúci mu voči žalobcovi z faktúry za prenájom

náhradného vozidla č. 230674 zo dňa 9.11.2023 by zanikol riadnym splnením (solúciou) podľa § 559
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti taktiež žalovaná podotkla, že len v prípade, ak záväzok
poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne jeho riadnym splnením
podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, môže byt' realizovaný hospodársky účel (kauza) zmluvy
o nájme náhradného vozidla, ktorým je poskytnutie služby (prenájom náhradného vozidla) za peniaze
(nájomné).

10. Poškodený teda faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 230674 vystavenú žalobcom dňa
9.11.2023 žalobcovi nikdy riadne uhradil a namiesto toho ešte pred tým, ako mal byť dňa 13.11.2023
prenájom náhradného vozidla ukončený, bola dňa 10.11.2023 medzi žalobcom a poškodeným
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalovaná

v súvislosti s danou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2023 v prvom rade uviedla, že
považuje za nesprávne tvrdenie uvedené v bode 1. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého
mal mať poškodený v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému peňažnú
pohľadávku z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla. Totiž ako žalovaná uviedla vyššie, tak zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na

náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanej ako poisťovateľovi pred
uzatvorením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky splnené neboli.

11. Ďalej má žalovaná za to, že v bode 4. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bola za účelom vykonania
započítacieho úkonu účelovo („umelo") vytvorená pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie

voči žalobcovi vo výške 629,86 € (nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi. ktorou by
poškodený voči žalobcovi disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky,
napr. z dôvodu obchodných vzťahov medzi žalobcom a poškodeným a pod.). Medzi žalobcom a
poškodeným bola dňa 10.11.2023 spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorená aj dohoda
o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá bola obsiahnutá v bode 5. tejto zmluvy o postúpení

pohľadávky, a na základe ktorej došlo len k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov
tejto dohody (vrátane zániku záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi nájomné v zmysle faktúry za
prenájom náhradného vozidla č. 230674 zo dňa 9.11.2023). V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila,
že započítanie je len právny konštrukt, resp. právna fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu
nedochádza, ale dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov. Skutočná škoda teda

mohla poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok
poškodeného vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230674 zo dňa 9.11.2023
zanikol riadnym splnením dlhu (solúciou), nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt, resp.
právny fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu
majetkovej sféry poškodeného nedochádza.

12. Navyše ešte žalovaná podotkla, že právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti
ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa
kryjú (t. j. na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív, t. j.
pohľadávok kompenzuje v rovnakom rozsahu strata pasív, t. j. záväzkov). Pri ekvivalentných právnych

úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
účastníkov právnych vzťahov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
23.5.2013, spis. zn. IV. ÚS 275/2013). Už teda len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania
ako ekvivalentného právneho úkonu teda vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže
nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda.

13. Žalovaná mala teda jednoznačne za to, že účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a
účelom uzatvorenia dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 10.11.2023 bolo vylúčenie,resp. obídenie všeobecne záväzných pravidiel vyplývajúcich z 44 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona
o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Žalovaná mala teda v zmysle vyššie uvedených skutočnosti za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 10.11.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že účelom
tejto zmluvy je obchádzanie zákona v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaná mala tiež konkrétne za to, že z faktúry vyplýva, že samotná doba opravy poškodeného

vozidla mala trvať 5,10 hod.. Celková doba, počas ktorej sa však poškodené vozidlo malo nachádzať
v autoservise, bola podľa dotazníku vyplneného poškodeným od 21.9.2023 do 13.11.2023. T.j. podľa
názoru žalovanej je tak celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, v
zjavnom nepomere k samotnej dĺžke prác, ktoré boli v zmysle predmetnej faktúry za opravu potrebné
na opravu poškodeného vozidla.

16. Žalovaná je teda toho názoru, že celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza
v príslušnom autoservise nemôže byt' v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý bol reálne
potrebný na opravu poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovanej tak v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že
poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie

objektívnychskutočnostinastranepríslušnéhoautoservisu,akojenapr.čakanienadodanienáhradných
dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod.

17. Žalovaná napokon v tejto súvislosti dodala, že napriek existencií tohto zjavného nepomeru medzi
celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo

nachádzalo v autoservise, žalovaná po zohľadnení všetkých relevantných skutočnosti uvedených v
Oznámení o poistnom plnení zo dňa 20.11.2023 uznala dobu prenájmu náhradného vozidla v rozsahu
13 dní, a neuznala len 5 dní prenájmu náhradného vozidla. Žalovaná preto týmto poukázala aj na zásadu
spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov a jej prípadnú aplikáciu zo strany súdu v tomto
konaní.

18. Na záver žalovaná uviedla, že neuznáva opodstatnenosť nároku nielen na istinu, ale aj
opodstatnenosť nároku na úroky z omeškania.

19. K odporu žalovaná pripojila emailovú komunikáciu žalobcu z 15.11.2023 so žalovanou, výťah

internetovej inzercie žalobcu.

20. Žalobca následne reagoval replikou zo 16.9.2024, ktorou súčasne navrhol, aby sa v konaní
pokračovalo na miestne príslušnom Okresnom súde Martin. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností
uvedených v žalobe žalobca dodal, že dňa 24.10.2023 došlo v Martine ku škodovej udalosti na

motorovom vozidle zn. Renaullt Megan Scenic ev. č. B., spôsobenej poškodenému C. D.. Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Kia Rio eč v. C., poisteného v poisťovni
žalovanej. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb – na pracovné účely v rámci okresu Martin a na cestu do Košíc a späť a to zapožičaním
si náhradného motorového vozidla zn. Dacia Logan MCV, ev. č. B. u žalobcu v zmysle zmluvy o

nájme č. 644/207 zo dňa 24.10.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.
230674 zo dňa 9.11.2023, s dátumom dodania tovaru 10.11.2023 a s dátumom splatnosti 24.11.2023
na sumu 629,86 €. Žalovaná dňa 20.11.2023 pristúpila k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume
429,04 €, ktorú poukázala priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým, ako žalovaná pristúpila
k čiastočnej úhrade poistného plnenie, uzatvorila so žalobcom dňa 10.11.2023 zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa
24.10.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytolpoškodenémužalobca.Vzmyslebodu5.predloženejzmluvyopostúpenípohľadávkyjezrejmé,
že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv
a povinností poškodeného. Keďže žalovaná nenahradila škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa

namiestopoškodenéhovtomtokonanídomáhalpreplateniazvyšnejčastinákladovúčelnevynaložených
na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 200,82 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti
uvedené v návrhu boli žalovanej riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie
poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovanej o ukončení šetrenia poistnej udalosti.Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne žalobca
odkázal.

21. Ďalej žalobca tvrdil, že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom
náhradnéhovozidlaaždodoby,nežbudemôcťpoužívaťsvojevlastnévozidlo,t.j.doreparácieškody.Zo
zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku
škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je
škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady,

ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené
účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania
poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného
motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov
v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca zdôraznil, že
poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v

servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol.

22. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného
vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné
vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo

a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Žalobca mal za to, že teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený
zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za
obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle

ust. § 420 OZ, t.j., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

23. Žalobca fakturoval nájom náhradného vozidla len do dňa 10.11.2023, táto skutočnosť vyplýva z
predloženej faktúry. Potom, čo žalobca vystavil poškodenému faktúru, uzavreli spolu s poškodeným

zmluvu o postúpení pohľadávky. To že k ukončeniu nájmu náhradného vozidla došlo až 3 dni potom,
čo bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, nič nemení na skutočnosti, že poškodený na žalobcu
postúpil pohľadávku vyplývajúcu z faktúry zo dňa 10.11.2023. Je zrejmé, že žalobca si od žalovanej
neuplatnil nájomné aj za zvyšné 3 dni trvania nájmu.

24. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok
postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež
jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá

jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú
pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo
tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez
právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu
motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním

motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa,
poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo zákona č. 381/2001 Z.z.. Spôsob, akým si poškodený
usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve
a len v dôsledku poistnej udalosti, závisia na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo
poškodenému, alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie

pohľadávky poškodený žalovanej riadne oznámil (§ 526 OZ). (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/135/2019 zo dňa 25.6.2019).

25. Žalobca polemizoval s názorom žalovanej ohľadne platnosti spôsobu zániku vzájomných záväzkov
medzi poškodeným a žalobcom vzájomným započítaním a k dĺžke opravy uviedol, že žalovaná ďalej

namietala dĺžku opravy, pričom si v danom prípade sama svojvoľne určila, aká dĺžka opravy je primeraná
a aká už je naopak neprimeraná a to bez toho, aby nejakým spôsobom svoje tvrdenia preukázala.
Naproti tomu žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu a zákazkový
list servisu, z ktorých jednoznačne vyplýva dĺžka opravy a síce, že oprava bola vykonávaná od21.9.2023 až do dňa 10.11.2023. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého nemožno časové trvanie vykonania
jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania

poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise. Servis vykonával opravu
vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase
zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že oprava vozidla bola zbytočne
zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovanej, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise
dlhšie, ako je podľa žalovanej primeraná doba opravy vozidla (žalovaná si totiž sama určila, aká doba

opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek
preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať
poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by sa dospelo do štádia,
kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri
vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu
predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov...

26. Žalobca zdôraznil, že poškodený ako laik nikdy nemôže vopred vedieť, ako dlho by mala byť
oprava jeho vozidla vykonávaná. Nemožno od poškodeného požadovať, aby počas vykonávania opravy
ukončil nájom náhradného vozidla, aby vyhovel poisťovni škodcu a to len s ohľadom na to, že zvyšná
dĺžka opravy už môže byť pre žalovanú „neprimerane dlhá“. Opravu jednoducho poškodený nedokáže

ovplyvniť a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu náhradného vozidla. Nie je správne ani spravodlivé
od žalovanej, stavať poškodeného do takejto situácie, kedy by nemal istotu v tom, či je jeho nájom
náhradného vozidla ešte oprávnený, alebo už nie.

27.NamietanýmúrokomzomeškaniažalobcapotompoukázalnaviacerérozhodnutiasúdovSlovenskej

republiky v rámci záverov Ústavného súdu SR vyjadrených v žalobcom uvedených rozhodnutiach
Ústavného súdu.

28. Žalovaná vo svojej duplike datovanej z 18.10.2024 opätovne polemizovala so žalobcom, namietala
predovšetkým žalobcovu aktívnu legitimáciu, kde zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odpore voči

platobnému rozkazu a konštatovala, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2023 je absolútne
neplatný právny úkon aj z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39 Obč. zákonníka. Žalobca uviedol,
že skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť
len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného vozidla č.
230674 zo dňa 9.11.2023 zanikol riadnym splnením dlhu (solúciou), nakoľko inštitút započítania je len

právnykonštrukt,resp.právnyfikcia,priktorejkžiadnemuskutočnémuplneniuatedaanikuskutočnému
(reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza.

29. Navyše ešte žalovaná podotkla, že právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti
ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa

kryjú (t. j. na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív, t. j.
pohľadávok kompenzuje v rovnakom rozsahu strata pasív, t. j. záväzkov). Pri ekvivalentných právnych
úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
účastníkov právnych vzťahov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
23.5.2013, spis. zn. 1V. ÚS 275/2013). Už teda len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania

ako ekvivalentného právneho úkonu teda vyplýva. že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže
nikdy žiadnemu subjektu práva vzniknúť žiadna škoda.

30. Žalovaná mala teda jednoznačne za to, že ako samotný žalobca, tak aj judikatúra krajských
súdov uvádzaná žalobcom neprípustným spôsobom zmiešava, resp. zamieňa spôsob zániku záväzkov

započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením. Pokiaľ bol teda vznik zákonného nároku
poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla viazaný na právny úkon
započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2023, tak v dôsledku tohto
právneho úkonu započítania nemohlo nikdy dôjsť k vzniku skutočnej škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla na strane poškodeného a teda ani k vzniku zákonného nároku poškodeného na

náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.

31. K primeranosti doby prenájmu náhradného vozidla žalovaná uviedla, že bolo jednoznačne vecou
žalobcu a nie žalovaného, aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla a od toho saodvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla mala trvať ním deklarovaných 18 dní
namiesto 13 dní, ktoré uznala žalovaná v jej oznámení o poistnom plnení zo dňa 20.11.2023. Uviedla,
že žalobca do konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava

poškodeného vozidla a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla mala
trvať v rozsahu 18 dní. Pokiaľ žalobca v replike tvrdil, že predložením faktúry za opravu a zákazkového
listu mal preukázať, že oprava poškodeného vozidla bola nevyhnutná v období od 21.9.2023 do
10.11.2023, tak s takýmto tvrdením žalobcu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Totiž dané dokumenty
žiadnym spôsobom nepreukazujú jednotlivé okolnosti, za akých mala oprava poškodeného vozidla

prebiehať. Faktúru za opravu a zákazkový list preto nemožno považovať za dôkazné prostriedky, ktoré
by akýmkoľvek spôsobom preukazovali priebeh opravy poškodeného vozidla a už vôbec nie žalobcom
tvrdené skutočnosti, že oprava poškodeného vozidla a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby
prenájmu náhradného vozidla bola nevyhnutná v rozsahu nad žalovaným uznaných 13 dní. Aj žalovaná
potom poukázala na judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá potvrdzovala jej prezentovaný právny
názor.

32. Po nariadení prvého pojednávania vo veci samej ešte podal vyjadrenie žalobca a v ňom obhajoval
svoje pôvodné právne úvahy a tvrdenia. naviac ale zdôraznil, že ak dĺžku opravy, počas ktorej bol
zabezpečený nájom náhradného motorového vozidla, chcela žalovaná spochybniť, t.j. že k rozsahu
poškodenia motorového vozidla poistnou udalosťou a rozsahu vykonávanej opravy, táto mala trvať

kratšie a tým následne kratšie aj doba nájmu, čo malo dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bola
to žalovaná, ktorá bola povinná tieto tvrdenia a námietky v konaní pred okresným súdom preukázať,
rovnakoakžalovanáspochybňovalapredmetnúfaktúru,takbolatotonímtvrdenéspochybneniepovinná
aj dokázať. Inak žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

33. Na pojednávaní dňa 6.11.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdeniach žalujúcej strany.

34. Na pojednávaní súd prečítal listiny, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu a takto vykonaným
dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

35. Dňa 4.6.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej poistenec žalovanej poškodil motorové
vozidlo C. D. E. Scenic III Monospace, ev. č. B. a pri dopravnej nehode poškodil na tomto vozidle predný
nárazník. Až 21.9.2023 podľa zákazkového listu č. 20231688 vystaveným autoservisom Autona s.r.o.,
so sídlom v Martine, bolo vozidlo prijaté na opravu, pričom predpokladaný termín ukončenia opravy bol
stanovený na 21.10.2023. Poškodený totiž podľa dotazníka vyplneného pre žalovanú poisťovňu uviedol,

že poškodené motorové vozidlo využíval aj po nehode a do servisu ho odovzdal v termíne, ktorý si
osobitne so servisom dohodol. Podľa údajov na zákazkovom liste si odberateľ, čiže poškodený F. C. D.,
neprial náhradné vozidlo. Vozidlo však bolo podľa faktúry vystavenej servisom opravené až 10.11.2023,
keď bola táto faktúra č. 23201440 vystavená, splatná bola dňa 24.11.2023 a celkovo znela na sumu
1.031,64 €. Bolo z nej zrejmé, že došlo k výmene predného nárazníka a boli na ňom vykonané lakovacie

práce a použitý lakovací materiál, ako aj ďalšie drobné náhradné diely. Samotný poškodený F. C. D.
až 24.10.2023, teda tri dni potom, čo podľa zákazkového listu mala byť oprava motorového vozidla
dokončená, uzavrel so žalobcom zmluvu po prenájme vozidla č. 644207, keď si prenajal náhradné
vozidlo Dacia Logan MCV/MT 824 FK/BIELA za dennú sadzbu prenájmu 40 € na dobu prenájmu „počas
opravy“. V zmluve poškodený uviedol, že náhradné vozidlo využíva na pracovné účely v rámci okresu

Martin, na cestu do Košíc a späť a nevlastní iné vozidlo a nemôže využívať iné vozidlo. Podľa záznamu
na nájomnej zmluve dňa 13.11.2023 o 8.30 hod. poškodený vrátil náhradné prenajaté vozidlo, pretože
si preberá opravené auto zo servisu. Za prenájom náhradného vozidla žalobca poškodenému vystavil
faktúru č. 230674, ktorou vyúčtoval nájomné za náhradné vozidlo za 18 dní za obdobie od 24.10.2023
do 10.11.2023, teda celkovo za 18 dní v celkovej sume na úhradu 629,86 €.

36. Dňa 10.11.2023 uzavrel žalobca ako postupník s poškodeným ako postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka, v zmysle ktorej postúpil poškodený svoju pohľadávku
voči žalovanej poisťovni vyplývajúcu z nároku na náhradu škody spôsobenej poistencom žalovanej vo
výške 629,86 € (náhrada na účelne vynaložené náklady na užívanie náhradného vozidla v príčinnej

súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 4.6.2023 na žalobcu). Túto pohľadávku poškodený ako
postupca postúpil na žalobcu za odplatu v sume 629,86 € a nárok žalobcu na zaplatenie nájomného
v sume 629,86 €, si strany zmluvy ako vzájomné nároky započítali s tým, že žalobca si bude pohľadávku
pôvodne patriacu poškodenému postupcovi vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Skutočnosťpostúpenia pohľadávky oznámil poškodený žalovanej poisťovni listom z 10.11.2023. Poisťovňa prijala
toto oznámenie 16.11.2023, čo vyplynulo z jej listu zo dňa 20.11.2023 nazvanom Oznámenie o poistnom
plnení, ktorý adresovala priamo žalobcovi. Z tohto oznámenia o poistnom plnení vyplynulo, že poisťovňa

oznamuje žalobcovi ako postupníkovi, že dňa 16.11.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe
ktorej predkladá výpočet poistného plnenia a priznáva primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla
13 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Za 13 dní bolo najazdených 736

km, zníženie bolo uskutočnené o opotrebenie, teda rozdiel technických hodnôt pred najazdením a po
najazdení 736 km a zníženie bolo uskutočnené aj 0,01 € za 1 km. Spolu poisťovňa priznala 429,04 €.

37. V kontexte tohto listu sa potom len ako účelová obrana javia tvrdenia strany žalovanej ohľadne
neplatnosti nájomnej zmluvy, ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keď je z vyššie
uvádzaného listu poisťovne zrejmé, že poisťovňa z väčšej časti uznala nárok žalobcu a poskytla mu

poistné plnenie, teda považovala žalobcu za vecne legitimovaného na prijatie poistného plnenia tohto
charakteru (teda náhrady za prenájom motorového vozidla) a poistenie krátila len o opotrebenie a o časť
nájomného, ktorá podľa jej názoru pripadla na 5 dní prenájmu, počas ktorých podľa názoru poisťovne
nájom účelný nebol.

38. V tomto smere sa súd stotožnil s obranou poisťovne a totiž v tom smere, že prenajaté náhradné
vozidlo bolo prenajaté neprimerane dlho a neúčelne. K takýmto záverom súd viedli predovšetkým
informácie, ktoré sa súd dozvedel zo zákazkového listu autoservisu a totiž, že predpokladaná oprava
mala trvať až do 21.10.2023, že motorové vozidlo poškodeného vyžadovalo opravu v nižšom rozsahu
vhodnote1.031,64€,žepoškodenýsineprialodservisunáhradnévozidloakuzavretiunájomnejzmluvy

pristúpil až 24.10.2023, teda tri dni potom, čo jeho vozidlo opravené malo byť. Prečo tak poškodený
urobil, keď predtým vyše mesiaca nepotreboval používať náhradné vozidlo a výslovne to v zákazkovom
liste uviedol, čo ho k tomu viedlo, aká zmena životnej, či ekonomickej situácie, to žalujúca strana súdu
nezdôvodnila (a teda ani nepreukázala) napriek tomu, že žalovaná strana na neúčelnosť dĺžky nájmu
poukazovala. Žalujúca strana tak neurobila ani potom, čo súd jej poskytol svoje predbežné právne

hodnotenie na začiatku pojednávania, teda nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie, ktorým by prípadne
svoj nárok obhájila.

39.Súdtaktodospelkpresvedčeniuvzhľadomnaexistujúcudôkaznúsituáciu,žepoškodenýpristupoval
k dĺžke opravy svojho poškodeného motorového vozidla, ktorá nebola nijak rozsiahla (šlo o výmenu

predného nárazníka, ktorá zrejme zahrňovala demontáž starého, lakovanie nového a montáž nového
nárazníka) mimoriadne laxne, vychádzajúc zrejme z predpokladu vzhľadom na internetovú prezentáciu
služieb žalobcu, že mu za používanie náhradného motorového vozidla nevzniknú žiadne náklady. Súdu
je totiž aj z rozhodovania iných podobných sporov zrejmá obchodná politika žalobcu, ktorý pri uzatváraní
nájomných zmlúv s poškodenými majiteľmi havarovaných motorových vozidiel na internete deklaruje,

že náklady na prenájom motorového vozidla si bude samotný prenajímateľ uplatňovať v poisťovni
vinníka nehody. Žalujúca strana tak vo svojich klientoch – poškodených – zdôrazňovaním takéhoto
prístupu k prenájmu náhradného motorového vozidla pestuje pocit, že bez ohľadu na dĺžku opravy
a z toho vyplývajúcu dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla pre poškodeného nevzniknú
žiadne náklady, aj keď ide v podstate o odplatnú službu. Takéto správanie poškodených je potom

ale v rozpore s ust. § 415 Obč. zákonníka. Je to poškodený, ktorý si vyberá autoservis a mal by
aj urgenciami, pokiaľ ide o dĺžku opravy, vyvíjať na svoj zmluvný servis tlak, aby sa oprava jeho
poškodeného motorového vozidla ukončila čo najskôr (a tým aj prenájom náhradného motorového
vozidla, ktorý predstavuje ďalšiu škodu v príčinnej súvislosti so samotnou dopravnou nehodou) a tým aj
neprimerané odčerpávanie zdrojov vo fondoch povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V tomto prípade dokonca šlo o situáciu, keď sa poškodený
vyše mesiaca dokázal zaobísť bez svojho vlastného opravovaného motorového vozidla, pričom podľa
dotazníka nedisponoval iným náhradným vozidlom. Prečo následne pristúpil k prenájmu náhradného
motorového vozidla a prečo oprava jeho poškodeného motorového vozidla trvala takmer dva mesiace,
žalujúca strana nijakým spôsobom súdu nezdôvodnila.

40. Súd sa preto stotožnil s názorom žalovanej, že žalujúca strana nepreukázala účelnosť a potrebu
užívania náhradného motorového vozidla poškodeným a už vôbec nepreukázala, že by tento nájom bol
potrebný po dobu 18 dní napriek tomu, že vozidlo poškodeného bolo v tomto období stále v servise.41. Za takýchto okolností súd považoval žalobu za nedôvodnú vychádzajúc zo záveru, že nebolo
žalobcom presvedčivo dokázané, že žalovaný mal potrebu užívať náhradné motorového vozidlo počas

opravy a dokonca, že táto potreba trvala po dobu nájmu 18 dní. Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal,
že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vznikla poškodenému ďalšia škoda zodpovedajúca výške
nájmu, ktorý mal podľa nájomnej zmluvy zaplatiť za náhradné motorové vozidlo.

42. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964

Zb.) a Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

43. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

44.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci.

45. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

46. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak

z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

47. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

49. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

50. Podľa § 415 Obč.zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

51.Spravujúcsapresvedčením,žeupoškodenéhonebolpreukázanýdôvodprepoužívanienáhradného

motorového vozidla a už vôbec nie po dobu 18 dní, súd dospel k presvedčeniu, že nárok poškodeného
na náhradu škody, ktorá mu vznikla prenájmom náhradného motorového vozidla vo výške 629,86 €, je
nepreukázaný a tým je nepreukázaná existencia pohľadávky voči poisťovni, ktorá na žalobcu mala byť
podľa zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená.

52. Žalobu žalobcu takto súd považoval za nedôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní proti
žalobcovi úspešná, súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.