Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan
Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu: JT – PARTNER, s.r.o., so sídlom Krivec 3132, 962 05 Hriňová, IČO: 36 040 720,
zastúpený Advokátskou kanceláriou ABELOVSKÝ - PETRUŇO, s.r.o., so sídlom Tehelná 189, 960 01
Zvolen, IČO: 56 542 623, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so

sídlom Grösslingová 7152/5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1394002922/8582-38194/2022 zo dňa 16. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie, Bratislava č.
1394002922/8582-38194/2022 zo dňa 16. novembra 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská
Bystrica, odbor inšpekcie ochrany vôd č. 1394301522/5814-19011 zo dňa 30. mája 2022 z r u š u j e
a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor
inšpekcie ochrany vôd riešila mimoriadne zhoršenie vôd (ďalej aj ako „MZV“) na vodnom toku Slatina,

ktoré spôsobil žalobca dňa 19. 04. 2020 v dôsledku úniku znečisťujúcej látky (odtučnené odstredené
mlieko po pasterizácii) do vodného toku Slatina v r. km 43,149 k. ú. A. B.. Riešením MZV bolo
preukázané, že v dôsledku úniku znečisťujúcej látky došlo k bielemu zafarbeniu vôd vo vodnom
toku Slatina, ktoré bolo pozorované od vyústenia priemyselnej kanalizácie žalobcu až po Malú vodnú
elektráreň (MVE) Korytárky (r. km 38,400) v k. ú. obci C., v úseku 4,749 km, pričom boli podľa
ustanovenia§41zákonač.364/2004Z.z.ovodách(ďalejlen„vodnýzákon“)naplnenéznakyMZV.Úhyn
rýb vo vodnom toku Slatina v dôsledku úniku znečisťujúcej látky nebol zistený. Kontrola bola vykonaná

na základe hlásenia primátora mesta Hriňová, A. D. B. zo dňa 19. 04. 2020 o 13:58 hod., ktorý oznámil,
že z vyústenia priemyselnej kanalizácie žalobcu sú do vodného toku Slatina vypúšťané bielo zafarbené
vody a voda vo vodnom toku Slatina je biela. Výsledky riešenia MZV boli popísané v Protokole č. 1 z
riešenia MZV zo dňa 19. 04. 2020, v Protokole č. 2 z riešenia z MZV zo dňa 20. 04. 2020, v Protokole
č. 3 z riešenia MZV č.j. 5349/42-4/2020-19992/2020 zo dňa 07. 07. 2020 a v Dodatku k Protokolu č. 3
z riešenia MZV č.j. 5349/42-4/2020 - 19992/2020 zo dňa 17. 09. 2020. K Protokolu č. 3 podal žalobca

Vyjadrenie Zv-7/10/61 zo dňa 09. 07. 2020. Prvostupňový orgán verejnej správy Slovenská inšpekcia
životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie ochrany vôd
(ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „Inšpekcia“) upovedomením zo dňa 06. 04. 2021začal správne konanie podľa § 73 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v platnom znení (ďalej len „vodný
zákon“) vo veci porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 39 ods. 2 písm. b) v spojitosti s § 41 ods. 1

vodného zákona. V predmetnom oznámení bolo uvedené, že sa vo veci nenariaďuje pojednávanie
z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy disponuje dostatočným množstvom podkladov pre
vydanie rozhodnutia a účastník bol poučený o možnosti písomne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a
spôsobu ich zistenia v stanovenej lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie bolo žalobcovi
doručené 09. 04. 2021. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 1394301222/5814-24587

zo dňa 08. 07. 2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške 60.000 Eur podľa § 75 ods. 9 vodného zákona
za MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré spôsobil žalobca dňa 19. 04. 2020 na vodnom toku
Slatina v dôsledku porušenia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, čo malo za následok
únik znečisťujúcej látky (odtučnené odstredené mlieko po pasterizácii) do vodného toku Slatina v k.
ú. A. B.. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o
ktorom príslušný odvolací správny orgán - Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie Bratislava

rozhodol tak, že rozhodnutím č. 1394004921/8736 - 38415/2021 zo dňa 16. 11. 2021 rozhodnutie
prvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyzrušilavecmuvrátilnanovéprejednanieavydanierozhodnutia.
Odvolací správny orgán zistil, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty uviedol prevažne
poľahčujúce okolnosti vzniku MZV ako to, že miesto MZV sa nenachádza v ochrannom pásme vodného
zdroja, ani v chránenej vodohospodárskej oblasti a taktiež aj to, že počas vzniku MZV nedošlo k

úhynu rýb na vodnom toku Slatina. Prvostupňový správny orgán podľa názoru odvolacieho správneho
orgánu riadne nezdôvodnil výšku uloženej pokuty, z čoho nebolo zrejmé, na základe akej úvahy uložil
prvostupňový správny orgán pokutu za vzniknuté MZV.

2. Na základe nového prejednania veci prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č.

1394301522/5814-19011 zo dňa 30. mája 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi
pokutu podľa § 75 ods. 9 v spojení s § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona vo výške 25.000 Eur za
MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré spôsobil žalobca dňa 19. 04. 2020 v dôsledku úniku
znečisťujúcej látky (odtučnené odstredené mlieko po pasterizácii) do vodného toku Slatina v k. ú. A. B.,
čo je porušenie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, nakoľko:

- v dôsledku poruchy ventilu MIX41 na potrubí došlo pri čerpaní znečisťujúcej látky (odtučnené
odstredené mlieko po pasterizácii) do zásobného tanku k jeho úniku do potrubia reverznej osmózy WMC
v mliekarenskej výrobe a následne do potrubného rozvodu permeátu (voda oddelená z mlieka) v čistiarni
odpadových vôd, ktorého súčasťou je aj meracia nádržka perméatu, kde sú osadené 4 sondy merajúce
hodnoty ukazovateľov - zákal, pH, dusičnany a amoniakálny dusík. Z dôvodu, že osadené sondy v

meracej nádržke nezaznamenali dňa 19. 04. 2020 prítomnosť mlieka v permeáte, riadiaci systém
čistiarne odpadových vôd nepresmeroval kontaminovaný permeát na začiatok technologického čistenia
odpadových vôd, ale kontaminovaný permeát bol bez čistenia v čistiarni odpadových vôd vypúšťaný
potrubím spolu s vyčistenými priemyselnými odpadovými vodami do vodného toku Slatina v r. km 43,149
v k.ú. A. B.. MZV sa prejavilo výskytom znečisťujúcej látky a bielym zafarbením vôd vo vodnom toku

Slatina, ktoré bolo pozorované vo vodnom toku Slatina od vyústenia priemyselnej kanalizácie žalobcu
(r. km 43,149) až po malú vodnú elektráreň (MVE) Korytárky (r. km 38,400) v k. ú. E. C.. Úhyn rýb vo
vodnom toku Slatina v dôsledku úniku znečisťujúcej látky (odtučnené odstredené mlieko po pasterizácii)
nebol zistený.

3. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že porovnaním výšky hladín
odstredeného mlieka v zásobných tankoch WMC 1, 2 so systémom SAP (ekonomický softvér na
skladové zásoby dovezeného mlieka do areálu spoločnosti Koliba a. s., Hriňová) a dennej uzávierky
množstva mlieka, bolo zistené, že dňa 19. 04. 2020 došlo k úniku cca 2,5 m3 odstredeného
mlieka. Inšpekcia ustanovila pri riešení MZV pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov Slovenského

vodohospodárskeho podniku, š.p. (ďalej len „SVP“), Odštepný závod Banská Bystrica, Mestskej
organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Zvolen, príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného
zboru Hriňová (ďalej len „OO PZ Hriňová“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen (ďalej
len „OR PZ Zvolen“), ktorá dňa 19. 04. 2020 vykonala odber vzoriek vôd (str. 4 prvostupňového
rozhodnutia). Vzorky boli vyhodnotené v akreditovanom laboratóriu spoločnosti Stredoslovenská

vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica. Inšpekcia na základe výsledkov rozborov
odobratých vzoriek vôd zistila, že v dôsledku vzniku MZV došlo na vodnom toku Slatina k prekročeniu
ukazovateľov podľa požiadaviek na kvalitu povrchovej vody uvedených v Prílohe č. 1 Nariadenia vlády
Slovenskejrepublikyč.269/2010Z.z.atovukazovateľochCHSKcr,N-NH4aNCelk.Porovnanímvzorkyvody odobratej z vodného toku Slatina cca 2 metre nad vyústením kanalizácie vôd z povrchového odtoku
(r. km 43,152 - pozaďová vzorka) so vzorkou vody odobratej z vodného toku Slatina cca 100 metrov
pod vyústením priemyselnej kanalizácie (r. km 43,049) došlo k 4,34-násobnému zvýšeniu znečistenia

v ukazovateli CHSKcr; 7,3-násobnému zvýšeniu znečistenia v ukazovateli BSK5 a 2,62–násobnému
zvýšeniu znečistenia v ukazovateli NCelk. Prvostupňové rozhodnutie ďalej bolo odôvodnené tým, že
vodnýtokSlatinajevodohospodárskyvýznamnýmvodnýmtokompodľaVyhláškyMinisterstvaživotného
prostredia Slovenskej republiky č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky
významných vodných tokov a vodárenských tokov a podľa § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou

látku je akákoľvek látka, ktorá môže spôsobiť znečistenie; znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené
v ZOZNAME I prílohy č. 1 vodného zákona. Uniknutá znečisťujúca látka (odtučnené odstredené mlieko
po pasterizácii) je zaradená v ZOZNAME I do bodu 12 prílohy č. 1 k vodnému zákonu - látky, ktoré
majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné biochemickou spotrebou kyslíka (BSK5)
a chemickou spotrebu kyslíka (CHSK). Únikom znečisťujúcej látky do vodného toku Slatina došlo zo
strany žalobcu k porušeniu povinností ustanovených v § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, nakoľko

ten kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami je povinný urobiť opatrenia: „používať len také zariadenia,
technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné
aj z hľadiska ochrany vôd“. Orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že únikom znečisťujúcej
látky do vodného toku Slatina došlo k naplneniu znakov MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného
zákona. Inšpekcia podľa ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona v dňoch 19. 04. 2020 a 20. 04.

2020 vydala žalobcovi príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd,
ktoré žalobca zabezpečil (str. 7 prvostupňového rozhodnutia). Správny orgán pri určení výšky pokuty
postupoval podľa § 76 ods. 1 vodného zákona a prihliadal na škodlivé následky porušenia povinností a
na okolnosti, za ktorých došlo k úniku znečisťujúcej látky do vodného toku Slatina. Uviedol, že pokutu
podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 75 ods. 9 vodného zákona možno uložiť do výšky 165.000

Eur a najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého
došlo k MZV, t.j. vo výške 700 Eur. Zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca má vydané rozhodnutie
Okresného úradu Detva, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 10. 2019, č.j. OU-DT-
OSZP-2018/000909/005. Uviedol, že žalobca ako vlastník vodnej stavby (ČOV) zodpovedá v zmysle
vodného zákona za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami, pravidelnú kontrolu ventilov a sond ako aj

kvalitu vypúšťaných priemyselných odpadových vôd. Žalobca mal dňa 19. 04. 2020, kedy neprebiehalo
spracovanie mlieka na reverznej osmóze WMC zabezpečiť, aby ventily na reverznej osmóze WMC
neboli v otvorenej polohe. Tým by sa zabránilo, aby nástrek (vstup do reverznej osmózy) bol smerovaný
priamo do potrubia permeátu. Žalobca mal otvorené ventily manuálne zatvoriť tým spôsobom, že
by sa za ventilom osadila ručná klapka. Dňa 19. 04. 2020 však žalobca ponechal ventily v otvorenej

polohe a nezabránil iným spôsobom, aby nedošlo k úniku znečisťujúcej látky do vodného toku Slatina,
čo správny orgán vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Správny orgán poukázal na fotodokumentáciu
vyhotovenú dňa 19. 04. 2020 OO PZ Hriňová a SVP, ktorá je súčasťou Protokolu č. 3 z riešenia MZV
a poukázal na výsledky laboratórnych rozborov vzoriek vôd odobratých z vyústených objektov žalobcu
a spoločnosti KOLIBA, a.s., Hriňová ako aj vodného toku Slatina. Prekročené hodnoty ukazovateľov

BSK5, CHSKcr a NCelk. v toku preukázali zvýšené znečistenie v daných ukazovateľoch, čo malo
nepriaznivý vplyv na kvalitu vody vo vodnom toku Slatina, pričom túto skutočnosť vyhodnotil správny
orgán ako priťažujúcu. Prihliadol na špecifiká konkrétneho prípadu a na skutočnosť, že žalobcovi už
bola v roku 2016 uložená pokuta za správny delikt podľa ust. 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 75 ods. 9
vodného zákona vo výške 3.000 Eur. Opakované porušenie ustanovení vodného zákona vyhodnotil ako

priťažujúcu okolnosť. Uviedol, že žalobca sa síce pričinil o odstránenie príčin a následkov MZV, avšak v
tejto súvislosti zdôraznil, že vykonané opatrenia nezbavujú žalobcu zodpovednosti za protiprávny stav
zistený v čase vzniku MZV, pretože odstránenie nedostatkov je povinnosťou žalobcu a nie je okolnosťou,
ktorá by ho mohla zbaviť zodpovednosti za porušenie vodného zákona. Uviedol, že povinnosť vykonať
opatrenia na nápravu vyplývajú účastníkovi konania priamo z ust. § 41 ods. 5 vodného zákona. Prihliadol

na skutočnosť, že v dôsledku úniku znečisťujúcej látky do vodného toku Slatina nedošlo k úhynu rýb, čo
vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Prihliadol na proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej
možnej pokute, ktorú mohol uložiť, a uviedol, že stanovená výška pokuty 25.000 eur je v dolnej hranici
rozpätia. Mal za to, že táto výška pokuty postačí pre naplnenie preventívnej ako aj represívnej funkcie,
preto považoval uloženú pokutu za primeranú a účinnú.

4.Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímvydanýmnazákladeodvolaniažalobcurozhodoltak,žeodvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta podľa § 75 ods. 9 v spojení s § 74 ods.
1, písm. i) vodného zákona vo výške 25.000 Eur za MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, potvrdil.5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní spisového materiálu, ktorý
bol podkladom vydania prvostupňového rozhodnutia, zistil, že tvrdenie žalobcu, že prvostupňové

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je možné akceptovať. Poukázal na
skutočnosť, že skutkový stav zistený pri riešení MZV po porovnaní so stavom vyžadovaným všeobecne
záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako protiprávny, a preto prvostupňový správny orgán
nemohol postupovať inak, ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami vodného zákona. Na námietku
žalobcu, ktorý tvrdil v odvolaní že správny orgán nedostatočne postupoval pri určení výšky pokuty,

keď neprihliadol na to, ako sa pričinil žalobca odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov,
žalovanýuviedol,žebezprostrednéopatrenianaodstránenieazneškodnenieškodlivýchnásledkovMZV
žalobca vykonal až po vzniknutom MZV, čo žalobcu nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho
deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Uviedol, že povinnosťou
účastníka konania je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje vodný zákon, čo v čase
riešenia MZV nebolo preukázané. Žalovaný považoval zdôvodnenie uloženej výšky pokuty za náležité,

dostatočné a v súlade s vodným zákonom. Uviedol, že výška uloženej pokuty bola uložená v dolnej
hranici rozpätia, pričom pokutu možno uložiť až do výšky 165.000 eur.

6. Žalovaný uviedol, že riešením MZV bolo riadne zistené, že v dôsledku úniku znečisťujúcej látky
(odtučnené odstredené mlieko po pasterizácii) došlo k bielemu zafarbeniu vôd vo vodnom toku Slatina

a boli preukázané zvýšené hodnoty v ukazovateľoch znečistenia BSK5, CHSKcr a NCelk. v odobratých
vzorkách vôd vodného toku Slatina. Uvedeným konaním žalobcu došlo k naplneniu znakov skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona v spojení s § 39 ods. 2 písm. b)
vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Žalovaný konštatoval,
že prvostupňový orgán vo veci uloženia pokuty postupoval v súlade s ustanoveniami vodného

zákona, podľa ktorých je orgánu štátnej vodnej správy, na základe vykonaného hlavného štátneho
vodoochranného dozoru, jednoznačne určená povinnosť uložiť pokutu podnikateľovi vykonávajúcemu
činnosti, ktoré môžu ovplyvniť prostredie súvisiace s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou a od
vôd priamo závislých vodných ekosystémov. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že k škodlivým
následkom na životnom prostredí z dôvodu úniku 2,5 m3 odstredeného mlieka nedošlo, keďže zvýšené

hodnoty nameraných ukazovateľov znečistenia potvrdili, že k ohrozeniu a zhoršeniu kvality vôd vo
vodnom toku Slatina došlo.

7. Tvrdenie žalobcu, že pri určení výšky pokuty je potrebné prihliadať aj na samotné správanie
sa povinného subjektu počas kontroly, respektíve riešenia MZV a v prípade, že povinný subjekt

spolupracuje, je aktívny a poskytuje dostatočnú súčinnosť, nie je dôvod sankcionovať ho takmer
likvidačnou pokutou, žalovaný neakceptoval. Uviedol, že je povinnosťou účastníka konania zabezpečiť
splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje vodný zákon a osobitné predpisy, čo v čase riešenia
MZV nebolo splnené.

8. Žalobca podľa žalovaného nepredložil v rámci správneho konania také dôkazy, ktoré by preukazovali
likvidačný charakter uloženej pokuty, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. 12. 2019 (str. 14 napadnutého rozhodnutia). Konštatoval,
že prvostupňový správny orgán prihliadal najmä na škodlivé následky porušenia povinností a na
okolnosti, za akých došlo k úniku znečisťujúcej látky do vodného toku Slatina. Žalovaný považoval

postup prvostupňového správneho orgánu pri stanovovaní uloženej pokuty za správny a výšku pokuty
za primeranú a zákonnú. Zdôvodnenie výšky uloženej pokuty považoval za náležité, dostatočné a v
súlade s vodným zákonom a konštatoval, že vzhľadom na protiprávne konanie žalobcu, keď zákonom
stanoveným spôsobom nedodržal ustanovenia vodného zákona, nemohol prvostupňový správny orgán
postupovaťinak,akouloženímpokuty.Uviedol,žeuprávnickýchosôbafyzickýchosôb-podnikateľovsa

zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Uloženie sankcie žalobcovi
považoval žalovaný za vecne a právne opodstatnené.

Zhrnutie žalobných argumentov

9. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutie. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správnysúdny poriadok (ďalej len „SSP“) a uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy
orgánu verejnej správy podľa § 195 písm. e) SSP.

10. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodu, že u žalobcu nedošlo k porušeniu ust.
§ 39 ods. 2 písm. b) zákona o vodách a preto sa nedopustil správneho deliktu podľa § 74 ods. 1
písm. i) zákona o vodách, pretože kontrola zo strany správneho orgánu prvého stupňa potvrdila a
preukázala, že žalobca pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami koná v súlade so zákonom, keďže
používa len také zariadenie a technologické postupy zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré

sú maximálne vhodné z hľadiska ochrany vôd. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Detva,
odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 10. 2019, v zmysle ktorého žalobca preukázal, že
priemyselnéodpadovévody,ktorévzniknúpočasvýrobnéhoprocesumliekarenskejvýrobyvspoločnosti
žalobcu sú vypúšťané do povrchových vôd do vodného toku Slatina až po tom, ako sú tieto vody
prečistené v čističke odpadových vôd (ďalej len „ČOV“) technológiou na báze reverznej osmózy.
Predmetným rozhodnutím bolo žalobcovi ako prevádzkovateľovi ČOV povolené osobitné užívanie vôd,

a to vypúšťanie priemyselných odpadových vôd (zmesi priemyselných a splaškových odpadových
vôd s významnou prevahu podielu priemyselných odpadových vôd) čistených v ČOV do povrchových
vôd vodného toku Slatina a bolo vydané až potom ako príslušný správny orgán vyhodnotil žalobcom
prevádzkovanú ČOV a žalobcom uplatňované technologické postupy ako zariadenie/postupy, ktoré
sú z hľadiska ochrany vôd vyhovujúce. Žalobca namietal, že udalosť zo dňa 19. 04. 2020 nastala

v dôsledku poruchy tesnenia ventila MIX 41 a poruchy sondy na meranie zákalu na zariadení ČOV.
V danom čase a v daný deň ČOV nefungovala správne, avšak táto udalosť nevznikla v dôsledku
porušenia povinností v § 39 ods. 2 písm. b) zákona o vodách, keďže v čase vzniku tohto následku
žalobca prevádzkoval zariadenie, ktoré je samo osebe z hľadiska ochrany vôd vhodné. Porucha ventila
MIX41 ako aj porucha sondy na meranie zákalu bola udalosť náhodná a nepredvídateľná, ktorá nastala

nezávisle od vôle žalobcu. Udialo sa tak bez priameho alebo nepriameho úmyslu, resp. vedomej alebo
nevedomej nedbanlivosti, nemožno preto žalobcu viniť z porušenia cit. ustanovenia.

11. Žalobca namietal, že danom prípade nedošlo ani k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1
zákona o vodách, keď žalovaný a prvostupňový správny orgán konštatovali, že k uvedenej udalosti

nedošlo v ochrannom pásme vodného zdroja, ani v chránenej vodohospodárskej oblasti a nedošlo ani
k úhynu rýb alebo iných živočíchov vo vodnom toku Slatina. Žalobca uviedol, že mliečne znečistenie
vo svojom zložení a množstve neovplyvnilo a nenarušilo jednotlivé parametre vody vo vodnom toku
Slatina vo významnej miere. Uviedol, že srvátka sa pridáva aj do krmiva pre ryby na zlepšenie chuti
alebo kvôli vyššiemu obsahu bielkovín. Žalobca nepovažoval samotné biele zafarbenie vody za stav

MZV, ak neviedol k iným škodlivým následkom a navyše ak z hľadiska rozsahu a dĺžky trvania bolo málo
významné. Namietal, že šetrenia zo strany správneho orgánu prvého stupňa nepreukázali prítomnosť
žiadnych akútne toxických látok. Uviedol, že vodný tok Slatina je prúdiaci, v dôsledku čoho rýchlo
dochádza k zriedeniu látok a táto skutočnosť znižuje závažnosť dôsledkov udalosti. Poukázal pritom na
odborné stanovisko docenta F. A. D., G. zo dňa 26. 07. 2021, ktorého závery citoval na str. 7, 9 a 10

správnej žaloby. Zhrnul, že prakticky absentuje reálna závažnosť následkov poruchy ČOV na životnom
prostredí a aplikácia § 41 odseku 1 zákona o vodách na prejednávaný prípad nie je namieste.

12. Žalobca v bode 4 správnej žaloby namietal nezákonnosť výšky uloženej pokuty. Uviedol, že ak by
správny súd dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b) zákona o vodách,

a teda sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách a
súčasne udalosťou zo dňa 19. 04. 2020 nedošlo k MZV, je možné pokutu v zmysle zákona o vodách
uložiť maximálne vo výške 6.600 eur. Namietal, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán
nerešpektovali zákonné kritéria a nevyrovnali sa so všetkými hľadiskami a skutočnosťami rozhodujúcimi
pre uloženie pokuty. Argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný neprihliadli

na skutočnosť, ako sa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov, keď
žalovaný v napadnutom rozhodnutí prezentoval názor, že odstránenie následkov udalosti je povinnosťou
účastníka konania a nie okolnosťou, ktorá by ho mohla zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie
zákona o vodách. Uviedol, že § 76 ods. 1 zákona o vodách obsahuje kritériá pre určenie výšky
pokuty, keď jedným zo zákonných kritérií práve je posúdenie skutočnosti, ako sa účastník konania

pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Uviedol, že netvrdil a ani netvrdí,
že odstránenie následkov predstavuje okolnosť, ktorou sa žalobca zbaví zodpovednosti za zistené
porušenie zákona o vodách. Namietal, že v súlade s § 76 ods. 1 zákona o vodách bezodkladne po
vzniku udalosti vykonal a zabezpečil (aj preventívne) opatrenia spojené s vyššou bezpečnosťou, ktorévymenoval na str. 9 správnej žaloby, ktoré sa týkajú vypúšťania vôd do vodného toku Slatina, čo má
predstavovať poľahčujúcu okolnosť, ktorá spolu s ďalšími poľahčujúcimi okolnosťami znamená, že
správny orgán mal pri ukladaní pokuty "zmýšľať" v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Žalobca

konštatoval, že žalovaný nevyhodnotil kritériá pri stanovení výšky pokuty správne, keď uviedol, že
charakter protiprávneho konania vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť aj keď porucha či zlyhanie ventila v
kombinácii so zlyhaním zabezpečovacej techniky - sondy je podľa názoru žalobcu ťažko predvídateľná.
Takémuto typu poruchy sa prakticky nedá predísť ani bežnou kontrolou či údržbou. Naviac ani masívna
dennodenná kontrola by vadu ventila neodhalila, keďže obdobných ventilov je v celom zariadení

ČOV približne 500 kusov. Preto namietal, že nemožno vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť charakter
protiprávneho konania žalobcu, keď k vzniku havárie došlo nezávisle od vôle žalobcu a žalobca ju
v podstate nemal ako odvrátiť. Túto okolnosť mal žalovaný naopak vyhodnotiť ako poľahčujúcu, ktorá
významne znižuje vážnosť charakteru porušenej povinnosti. Taktiež namietal, že žalovaný vyhodnotil
ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že prekročenie určitých hodnôt, respektíve parametrov vody vo
vodnom toku Slatina malo nepriaznivý vplyv na kvalitu vody. Opätovne poukázal na odborné stanovisko

docenta F. A. D. G., ktorého závery v tomto kontexte citoval na strane 10 správnej žaloby, z ktorých podľa
žalobcu vyplýva, že prekročenie parametrov vody vo vodnom toku Slatina v danom prípade nespôsobilo
vážne ohrozenie vody a táto okolnosť nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalobcu.

13. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty

nevzali do úvahy aj ďalšie okolnosti, ktoré odôvodňovali uloženie pokuty v podstatne nižšej výške.
Uviedol, že v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku správny orgán neprihliadal na samotné správanie
sa povinného subjektu počas kontroly, respektíve riešenia MZV. Uviedol, že nebol dôvod sankcionovať
žalobcutakmerlikvidačnoupokutou,keďžespolupracoval,bolaktívny,poskytovaldostatočnúsúčinnosť,
čím vytváral priestor pre vhodné podmienky na riešenie MZV. Uviedol, že zmyslom a účelom zákona nie

je trestanie podnikateľských subjektov, ale preventívne pôsobenie vo forme odstránenia nedostatkov, k
čomu v prejednávanej veci došlo.

14. Namietal aj skutočnosť, že v súlade so zásadou spravodlivého správneho trestania je žiadúce, aby
bola pokuta uložená proporčne aj k ekonomickej situácii delikventa, pričom ekonomickú stránku žalobcu

žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nevyhodnocovali. Namietal, že už vo vyjadrení zo dňa 13.
04. 2021 uvádzal, že neprimerane vysoká pokuta negatívne zasiahne do výkonu jeho podnikateľskej
činnosti, ktorá bola už aj tak poznačená dopadmi pandémie a vládnymi opatreniami prijatými za účelom
zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19.

15. Ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím bol porušený princíp právnej istoty, keď poukázal na
rozhodnutie zo dňa 11. 10. 2016, č. 1394302716/6385 – 31848/Riš, SIZP Banská Bystrica v skutkovo
takmer totožnej veci (biele zafarbenie vody vo vodnom toku Slatina bez ďalších škodlivých následkov),
ktorým bola žalobcovi udelená za MZV pokuta vo výške 3.000 eur. V nadväznosti na uvedené poukázal
na skutočnosť, že už v priebehu správneho konania uvádzal viaceré rozhodnutia správneho orgánu

v skutkovo obdobných veciach, resp. veciach kedy dochádzalo k závažnejším zásahom do kvality
životného prostredia než je tomu v posudzovanom prípade, s tým, že ani v jednom z týchto prípadov
nebola uložená pokuta v takej výške, aká bola uložená žalobcovi v prejednávanej veci. Uvedený postup
žalovaného podľa žalobcu potvrdzuje, že pri určení výšky pokuty nerešpektoval § 3 ods. 5 správneho
poriadku. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 06. 2011,

sp. zn. 8Sžo/163/2010.

16. Žalobca uviedol, že sankcia vo výške 25.000 eur vybočila z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej
správy a je potrebné ju považovať za neproporciálnu a neprimeranú, čo zakladá dôvod na zrušenie
napadnutých rozhodnutí podľa ust. § 195 písm. e) SSP. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

17. V závere správnej žaloby žiadal v súlade s ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP o upustenie od uloženia
sankcie, resp. o zmenu výšky sankcie v prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa žalobca dopustil
správneho deliktu a nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2023 uviedol, že žalobca ako vlastník ČOV zodpovedá
za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami, za pravidelnú kontrolu ventilov a sond, ako aj za kvalitu
vypúšťaných priemyselných odpadových vôd. Dňa 19. 04. 2020 bol žalobca povinný zabezpečiť, aby

ventily na reverznej osmóze WMC neboli v otvorenej polohe a zabrániť, aby nástrek (vstup do reverznej
osmózy) bol smerovaný priamo do potrubia permeátu. K tvrdeniu žalobcu, že k protiprávnemu konaniu
došlo neúmyselne či bez priamej alebo nepriamej nedbanlivosti, žalovaný uviedol, že u právnických
osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie, pričom ide o
objektívnu zodpovednosť. K argumentácii žalobcu, že nie sú splnené znaky MZV podľa ustanovenia

§ 41 ods. 1 vodného zákona, žalovaný uviedol, že k MZV dochádza už samotným ohrozením kvality
vôd, teda na splnenie znakov MZV nemusí dôjsť priamo k škodlivým následkom. Žalovaný zotrval
na argumentoch, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že únik
odstredeného mlieka nepredstavoval vážne ohrozenie kvality vôd v toku, nebola ohrozená biocenóza
toku a nehrozila okamžitá intoxikácia vodných živočíchov. Vyjadril sa aj k tvrdeniam obsiahnutým v
odbornom stanovisku H. F. A. D., G., s ktorými sa nestotožnil.

19. K námietke žalobcu, že správny orgán prvého stupňa bol oprávnený žalobcovi uložiť pokutu v rozpätí
od 700 do 6.600 eur podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, žalovaný uviedol, že
konaním žalobcu došlo k MZV s poukázaním na predchádzajúcu argumentáciu vo svojom vyjadrení.
Uviedol, že vykonanie bezprostredných opatrení na odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov

MZV vyplýva žalobcovi z ust. § 41 ods. 5 vodného zákona. K týmto bezprostredným opatreniam
možno zaradiť čo najrýchlejšie odstránenie príčin MZV a neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie
ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov
alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.

20. K námietke žalobcu, že vykonal a zabezpečil preventívne opatrenia spojené s vyššou bezpečnosťou
týkajúce sa vypúšťania vôd do vodného toku Slatina, ktoré by mali byť poľahčujúcimi okolnosťami,
žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonal preventívne opatrenia až po v poradí
druhom protiprávnom konaní, pokuta za predchádzajúci správny delikt neplnila preventívnu funkciu a
preto bolo namieste, aby správny orgán neuložil pokutu pri dolnej hranici zákonného rozpätia. Žalovaný

pritom poukázal na rozhodnutie č. 13943027116/63848/Riš zo dňa 01. 10. 2016, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 3.000 eur za MZV vo vodnom toku Slatina (str. 6 vyjadrenia).

21. Žalovaný ďalej uviedol, že majetkové pomery skúma správny orgán len v súvislosti so zistením, či
uložená pokuta nemá pre účastníka konania likvidačný charakter. Aj v prípade, že by žalovaný prihliadol

na ekonomickú situáciu žalobcu dostupnú z verejne dostupných zdrojov (finstat.sk), z ktorých je zrejmé,
že žalobca mal v roku 2021 celkové výnosy vo výške 11.482.139 eur a zisk 83.471 eur, z tejto skutočnosti
vyplýva, že pokuta vo výške 25.000 eur nie je likvidačná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019, v ktorom ústavný
súd konštatoval, že subjekt, ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a

preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu. K námietke žalobcu ohľadne porušenia
princípuprávnejistotyvsúvislostisvýškouuloženejpokutyžalovanýpoukázalnajudikatúruslovenských
a českých súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali nevyhnutnosť individualizácie sankcie
tak, aby bola primeraná závažnosti skutku a okolnostiam vlastným páchateľovi deliktu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 5 As/14/2015 a rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02. 06. 2011.

22. Žalovaný na záver uviedol, že námietky žalobcu podané v správnej žalobe sú v zásade obsahovo
totožné s námietkami podanými v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v správnej žalobe a napadnuté rozhodnutie považoval v súlade

s § 47 ods. 3 správneho poriadku za preskúmateľné a riadne odôvodnené.

23. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 05. 2023 v bode II. A1) a A2) zopakoval svoje tvrdenia
uvádzané v správnej žalobe. V bode II. A3) uviedol, že pokiaľ ide o ventily na reverznej osmóze WMC,
a to ventily R41VN51 a R41VN54, tieto neslúžia na oddelenie čerpania mlieka do zásobných tankov

WMC1 a WMC 2 od filtrácie v reverznej osmóze WMC. Tieto ventily sú neustále otvorené, a to aj v čase,
keď reverzná osmóza WMC nie je spustená. Hlavný ventil, ktorý oddeľuje prevádzku čerpania mlieka do
tankov od reverznej osmózy je viac-výustový sedlový ventil MIX41, ku ktorého poškodeniu tesnenia dňa
19. 04. 2020 došlo. Nebol teda podľa žalobcu dôvod, aby sa ventily R41VN51 a R41VN54 manuálneuzatvárali, a to ani pri vypnutí prevádzky reverznej osmózy WMC, keďže pri vypnutej prevádzke filtrácie,
ako tomu bolo aj dňa 19. 04.2020 sa produkt nemal z akéhodôvodu do tejto filtrácie dostať – neprebiehal
proces vzniku retentátu a permeátu. Ručná klapka fyzicky nebola technickou súčasťou ČOV v čase

jej dodania, napriek tomu ČOV bola schválená rozhodnutím správneho orgánu ako vhodná z hľadiska
ochrany vôd. Žalobca však bezodkladne po vzniku udalosti osadil ručnú klapku pred reverznou osmózou
na základe vlastného rozhodnutia ako preventívny prostriedok predchádzania obdobným nehodám pre
prípad, ak by v čase vypnutia reverznej osmózy WMC, ventil MIX41 zlyhal. V bode II. B) a C) repliky
žalobca zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby k znakom MZV a k nezákonnosti výšky

uloženej pokuty.

24. Žalovaný v duplike zo dňa 09. 08. 2023 uviedol, že pri výstavbe ČOV v zmysle podmienok
rozhodnutia Okresného úradu Detva v potrubnom rozvode permeátu v priestoroch ČOV (meracia
nádržka) boli osadené 4 sondy, ktoré merajú zákal, pH, koncentrácie dusičnanov a amoniakálneho
dusíka v permeáte, pričom kontrolou nameraných hodnôt zákalu, pH, koncentrácie dusičnanov

a amoniakálneho dusíka v permeáte za obdobie od 16. 04. 2020 do 20. 04. 2020 bolo zistené,
že jednotlivé sondy osadené v meracej nádržke nemerali správne, keď dňa 19. 04. 2020, kedy
potrubím permeátu unikalo odstredené mlieko, sondy nezaznamenali prítomnosť mlieka v permeáte
a kontaminovaný permeát bol bez čistenia v ČOV vypúšťaný do vodného toku Slatina. Dňa 20. 04.
2020, kedy Inšpekcia vykonávala obhliadku areálu žalobcu, ako aj výustných objektov, sondy na

meranie zákalu a dusičnanov osadené v meracej nádržke zaznamenali výrazne vyššie koncentrácie
dusičnanov a zákalu ako dňa 19. 04. 2020 pri vzniku MZV, pričom dňa 20. 04. 2020 z výustného objektu
priemyselnej kanalizácie do vodného toku Slatina neboli vypúšťané bielo zafarbené odpadové vody.
Neobstojí podľa žalovaného argumentácia žalobcu, že išlo o nepredvídateľnú udalosť, keďže došlo
k viacnásobnému zlyhaniu predmetného zabezpečenia na prevádzke ČOV proti úniku mlieka z ČOV

do povrchového vodného toku Slatina. Žalovaný naďalej zotrval na právnej argumentácii uvedenej vo
vyjadrení žalovaného k správnej žalobe ako aj na stanoviskách vyjadrených v napadnutom rozhodnutí.

25. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 09. 2023 uviedol, že všetky 4 sondy boli dňa 19. 04. 2020
v meracej nádržke riadne osadené. Sonda na meranie zákalu Turbdimax CU352D-AA1DA7 dňa 19.

04. 2020 vykazovala vady, avšak zaznamenávala a zobrazovala obsluhe žalobcu normálne hodnoty
zákalu. Zvyšné 3 sondy na meranie NH4, NO3 a pH nezachytili únik odtučneného odstredeného mlieka
po pasterizácii, pre nízky obsah solí (poukaz žalobcu na stanovisko H. F. A. D., G. zo dňa 26. 07. 2021).
Žalobca dodal, že po vzniku škodovej udalosti bezodkladne riešil so spoločnosťou Lammbda Control
s.r.o., ktorá žalobcovi zapožičala sondu na meranie zákalu Turbdimax CU352D-AA1DA7, výšku tlaku,

pretože pri presiahnutí určitého tlaku sonda nie je spoľahlivá.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

26. Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom

podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych
súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na
Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/2/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

BB-75S/2/2023.

27. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a

žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti
rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie
pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa §
107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. 01. 2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s

tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu oznámené dňa 15. 01. 2025 (§ 137 ods. 4 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením
žalovaného, replikou žalobcu a duplikou žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisompredloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné
jej priznať úspech.

28. V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či bol žalobcom spáchaný správny
delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
25.000 eur podľa ust. § 75 ods. 9 vodného zákona.

29. V administratívnom konaní bol bez pochybností zistený únik znečisťujúcej látky (odtučnené

odstredené mlieko po pasterizácii) do vodného toku Slatina, ktorý spôsobil žalobca dňa 19. 04. 2020
v k. ú. A. B..

30. Žalobca v úvode správnej žaloby argumentoval tým, že udalosť zo dňa 19. 04. 2020 nastala v
dôsledku poruchy tesnenia ventila MIX41 a poruchy sondy na meranie zákalu na zariadení ČOV, čo
spôsobilo vytečenie mlieka do vodného toku Slatina, avšak neporušil povinnosť uvedenú v § 39 ods.

2 písm. b) zákona o vodách, keďže v čase vzniku tohto následku prevádzkoval zariadenie samo o
sebe z hľadiska ochrany vôd vhodné a jednalo sa o udalosť náhodnú a nepredvídateľnú, ktorá nastala
nezávisle od vôle žalobcu. Správny súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že sa stotožnil so závermi
žalovaného, ktorý konštatoval, že žalobca nepoužíval zariadenie a technologické postupy, ktoré by boli
vhodné z hľadiska ochrany vôd a dopustil sa tak porušenia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b) vodného

zákona. Žalobcovi totiž ako vlastníkovi vodnej stavby (ČOV) vyplývajú určité povinnosti z ustanovení
vodného zákona a právnych predpisov vydaných na jeho základe, ktoré je povinný pri zaobchádzaní so
znečisťujúcimi látkami dodržiavať, okrem iných povinností žalobca zodpovedá za kvalitu vypúšťaných
priemyselných odpadových vôd, za pravidelnú kontrolu ventilov a sond atď. Počas celej doby prevádzky
ČOV (vrátane dňa 19.04.2020 kedy došlo k havárii) bol povinný žalobca zabezpečiť a zabrániť, aby

nedošlo k úniku znečisťujúcej látky do vodného toku Slatina. Navyše ak žalobca sám uznáva, že
k poruche tesnenia ventila a sondy na ČOV došlo (str. 5 správnej žaloby, str. 5 vyjadrenia k protokolu č. 3
zo dňa 09. 07. 2020), avšak na svoju obranu uvádza, že sa jedná o náhodnú a nepredvídateľnú okolnosť
a z hľadiska zavinenia mu nie je možné pričítať ani nevedomú nedbanlivosť, správny súd konštatuje, že
u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty považuje za objektívnu zodpovednosť, teda bez

ohľadu na zavinenie. K vyvodeniu zodpovednosti u právnickej osoby postačuje, ak je správnym orgánom
preukázané porušenie alebo nesplnenie povinností, ktoré upravuje vodný zákon alebo povinností, ktoré
sú na základe vodného zákona uložené inými právnymi predpismi. S poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu správneho súdu nebola dôvodná ani žalobná námietka, že náhodná a nepredvídateľná
udalosť v podobe poruchy tesnenia ventilu a poruchy merania sondy predstavuje poľahčujúcu okolnosť,

ktorá významnou mierou znižuje vážnosť charakteru porušenej povinnosti.

31. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným,
pokiaľ ide o naplnenie znakov MZV podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách. Namietal, že v prejednávanej
veci sa o prípad MZV nejedná, pričom argumentoval okrem iného tým, že k uvedenej udalosti nedošlo

v ochrannom pásme vodného zdroja, ani v chránenej vodohospodárskej oblasti a nedošlo k úhynu rýb
alebo iných živočíchov. Správny súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že z citovaného ustanovenia
§ 41 ods. 1 vyplýva, že MZV je „náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie
kvality vôd“, to znamená, že k MZV dochádza už samotným ohrozením kvality vôd, teda nemusí
dôjsť priamo k škodlivému následku na to, aby bol naplnený znak MZV. Je nesporné, že vodný

tok Slatina je vodohospodársky významným vodným tokom podľa Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 211/2005 Z.z. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako
aj z obsahu správneho spisu vyplýva, že z výsledkov rozborov odobratých vzoriek vôd bolo zistené,
že na vodnom toku Slatina došlo k prekročeniu príslušných hodnôt ukazovateľov podľa požiadaviek na
kvalitu povrchovej vody, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 1 nariadenia Vlády SR č. 269/2010 Z.z. a to

v ukazovateľoch CHSKcr, BSK5 a Ncelk a Pcelk. Jednalo sa o vzorky odobraté z vodného toku Slatina
pod vyústením (r. km 43,049). Porovnaním výsledkov odobratej vody z vodného toku Slatina cca 2 metre
nad vyústením kanalizácie (r. km 43,152) (pozaďová vzorka) so vzorkou vody odobratej z vodného toku
Slatina cca 100 metrov pod vyústením priemyselnej kanalizácie (r. km 43,049) došlo 4,34 nás. zvýšeniu
znečistenia v ukazovateľovi CHSKcr; 7,3 nás. zvýšeniu znečistenia v ukazovateľovi BSK5 a 2,62 nás.

zvýšeniu znečistenia v ukazovateľovi Ncelk. Prekročenie v ukazovateľoch CHSKcr a Ncelk bolo zistené
aj zo vzorky vody odobratej z vodného toku Slatina 4,5 km pod výpustným zariadením priemyselnej
kanalizácie žalobcu. Zvýšené hodnoty ukazovateľov znečistenia sa prejavili v dĺžke 4,749 km. Naplnil
sa znak MZV, že sa jednalo o náhly a nepredvídateľný stav a naplnil sa aj znak MZV, že sa vodný tokSlatina zafarbil dobiela, čiže bol naplnený aj parameter zafarbenia vody. Taktiež bol naplnený znak MZV,
že uniknutá znečisťujúca látka (odtučnené odstredené mlieko po pasterizácii) je zaradená do zoznamu 1
bodu 12 Prílohy číslo 1 vodného zákona ako látka, ktorá má nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu

a je merateľná biochemickou spotrebou kyslíka BSK5 a chemickou spotrebu kyslíka CHSKcr. Uniknutá
znečisťujúca látka je vo vode biologicky odbúrateľná, pri odbúraní organických látok vo vode dochádza k
znižovaniu koncentrácie kyslíka vo vode a v mnohých prípadoch toto vedie k úhynu rýb. Správny súd sa
stotožnil so záverom žalovaného, že to, že dňa 19. 04. 2021 nedošlo až k takému poklesu koncentrácie
rozpusteného kyslíka, aby došlo k úhynu rýb, neznamená, že nedošlo k ohrozeniu a zhoršeniu kvality

vôd. Z § 1 ods. 2 písm. a) a b) zákona o vodách vyplýva, že zákon vytvára podmienky na všestrannú
ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine a na
zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd. Preto má správny súd za to, že škodlivým následkom nie je len
množstvo nepovoleného vypúšťania odpadových vôd (žalobca poukázal na „nepatrných“ 2.500 litrov),
ale aj prekročenie limitných ukazovateľov znečistenia vypúšťaných vôd, ktoré bránia zachovaniu stavu
a kvality vôd.

32. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť výšky uloženej pokuty. Žalovaný tým, že nebol
oprávnený pri výške pokuty aplikovať ust. § 41 ods. 1 a § 75 ods. 9 zákona o vodách, keďže podľa
názoru žalobcu nedošlo k MZV, mal uložiť žalobcovi v zmysle § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách
maximálnepokutuvovýške6.600euratovspojenís§75ods.5zákonaovodách.Suvedenýmtvrdením

žalobcu sa správny súd nestotožňuje, nakoľko s poukázaním na argumentáciu v predchádzajúcom bode
tohto odôvodnenia, má za to, že konaním žalobcu boli naplnené znaky MZV a preto bol správny orgán
oprávnený uložiť žalobcovi pokutu v rozpätí od 700 do 165.000 eur v súlade s § 75 ods. 9 zákona o
vodách.

33. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný pri určení výšky pokuty neprihliadal na jedno z kritérií pri
ukladaní pokuty a to, ako sa žalobca pričinil o odstránenie následkov a nevzal do úvahy i ďalšie
okolnosti, t. j. neprihliadol na správanie žalobcu počas kontroly, resp. riešenia MZV. Tieto okolnosti
by podľa žalobcu odôvodňovali uloženie pokuty v podstatne nižšej výške, čo spôsobuje nezákonnosť
a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

že žalovaný sa žalobcom uvádzanými krokmi a opatreniami, ktoré vykonal na odstránenie škodlivého
následku porušenej povinnosti nezaoberal, resp. odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože
žalobca bol povinný odstrániť následky udalostí a nie je to okolnosť, ktorá by ho mohla zbaviť
zodpovednostizazistenéporušeniezákonaovodách.Správnysúdsúhlasísvyhodnotenímžalovaného,
že táto skutočnosť nezbavuje žalobca zodpovednosti za spáchaný správny delikt, podstata odvolacej

aj žalobnej argumentácie žalobcu však spočívala v tom, že táto skutočnosť mala byť vyhodnotená pri
určovaní výšky pokuty na prospech žalobcu. Správny súd preto túto námietku žalobcu vyhodnotil ako
dôvodnú. Z Protokolu č. 3 zo dňa 07. 07. 2020, konkrétne z bodu 6. vyplýva, že prvostupňový správny
orgán dňa 19. 04. 2020 uložil žalobcovi vykonať tri opatrenia na zneškodnenie MZV a odstraňovanie
jeho škodlivých následkov, a to: opatrenie, aby pri prečerpávaní odstredeného mlieka nedochádzalo

k jeho úniku do potrubného rozvodu permeátu, t. j. ručne uzatvárať ventily pred a za reverznou
osmózou WMC vo výrobe; na potrubné rozvody permeátu opätovne inštalovať sondu merania zákalu a
opätovne nakalibrovať sondy merania pH, koncentrácie dusičnanov a amoniakálneho dusíka; vykonávať
pravidelnú laboratórnu kontrolu vypúšťaného permeátu a to dovtedy, kým nebude inštalovaná sonda
merania zákalu a nebudú kalibrované sondy na potrubné rozvode permeátu. Z bodu IV. vyjadrenia

žalobcu k Protokolu č. 3 zo dňa 09. 07. 2020 vyplýva, že žalobca bezodkladne vykonal aj iné
opatrenia spojené s vyššou bezpečnosťou pri vypúšťaní odpadových vôd, a to dňa 20. 04. 2020
osadil ručnú klapku pred reverznou osmózou; osadil ďalšiu vodivostnú sondu, ktorá vyhodnocuje či je
voda vhodná na vypúšťanie na tok Slatina a nainštaloval kamerový systém, ktorý monitoruje výpust
potrubia do toku Slatina. Odôvodnenie žalovaného, ktorý sa ďalšími krokmi a opatreniami žalobcu

pre účely určenia výšky pokuty nezaoberal, je podľa názoru súdu v rozpore s § 76 ods. 1 zákona
o vodách. Jedným z kritérií, na ktoré je správny orgán povinný pri ukladaní pokuty prihliadnuť, je
aktivita páchateľa administratívneho deliktu, ktorá smeruje k odstráneniu alebo zmierneniu škodlivých
následkov spáchaného správneho deliktu. Aktivita žalobcu síce v prejednávanej veci nepredstavovala
„odstránenie alebo zmiernenie následkov správneho deliktu“, pretože žalobca svojim konaním nevplýval

na následky správneho deliktu, za ktorý bol potrestaný, ale jednalo sa o ďalšie preventívne opatrenia,
ktoré žalobca vykonal. Ustanovenie § 76 ods. 1 zákona o vodách za použitia slova „najmä“ upravuje
kritériá pre ukladanie pokuty len demonštratívne, a preto aj takúto aktivitu žalobcu, ktorý vykonal uloženépreventívne opatrenia aj opatrenia navyše, aby k podobnému protiprávnemu konaniu v budúcnosti
nedochádzalo, je potrebné vyhodnotiť ako inú poľahčujúcu okolnosť.

34. O to viac vystupuje do popredia skutočnosť, že žalovaný na jednej strane prihliadol na tri priťažujúce
okolnosti (str. 15 a 16 napadnutého rozhodnutia), čo síce je postup v súlade so zákonom, avšak na
druhej strane neprihliadol na okolnosť, ktorá by mohla byť vyhodnotená ako okolnosť poľahčujúca, t.j.,
že žalobca vykonal aj iné ďalšie preventívne opatrenia nad rámec opatrení, ktoré mu prvostupňový
správny orgán uložil vykonať bezodkladne po vzniku udalosti. Pre správny orgán je v zmysle správneho

poriadku rozhodujúce, aby bolo rozhodnuté na základe riadne zisteného skutkového stavu, pričom
správny orgán musí prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. To znamená, že keď žalobca
predkladal takéto dôkazy o tom, že vykonal aj ďalšie preventívne opatrenia, aby sa škodlivý následok v
budúcnosti neopakoval, bolo povinnosťou žalovaného, aby sa týmito argumentami zaoberal a následne
ich vyhodnotil a v rozhodnutí uviedol, ako ich posúdil pri ukladaní výšky pokuty.

35. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola dodržaná zásada spravodlivého správneho trestania, t.j. pokuta
nebola uložená proporčne vzhľadom na ekonomickú situáciu žalobcu, ktorú žalovaný a ani prvostupňový
správny orgán nevyhodnocovali, napriek tomu, že žalobca už v administratívnom konaní uvádzal, že
neprimerane vysoká pokuta zasiahne negatívne do výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá je
poznačená dopadmi pandémie, správny súd konštatuje, že z argumentácie žalobcu k takémuto záveru

nemožno dospieť, nakoľko pokiaľ žalobca nepreukáže, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú bez
ohrozenia svojej vlastnej činnosti uloženú pokutu zaplatiť, nemožno dospieť ani k záveru, že pokuta je
neprimeraná pre jej likvidačný charakter.

36. Žalobca na záver namietal porušenie princípu právnej istoty, t. j., aby sa pri právnom posudzovaní

rovnakého alebo analogického skutkového stavu postupovalo rovnako, pričom poukazoval na
rozhodnutie zo dňa 11. 10. 2016 v skutkovo takmer totožnej veci (biele zafarbenie vody vo vodnom
toku Slatina bez ďalších škodlivých následkov), ktorým bola žalobcovi uložená za MZV pokuta vo výške
3.000 eur a na viaceré rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v skutkovo obdobných veciach.
Žalobca argumentoval, že žalovaný nerešpektuje princíp právnej istoty, keď v skutkovo obdobných

veciach vydáva výrazne odlišné rozhodnutia pokiaľ ide o výšku pokuty. Správny súd konštatuje, že
z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská
Bystrica č. 1394302716/6385-31848/Riš zo dňa 11. 10. 2016 vyplýva, že v danej veci bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 3.000 eur za to, že z dôvodu prasknutia tesnenia na miešadle zásobníka
na srvátku o objeme 60 m3, patriaceho žalobcovi, došlo k úniku znečisťujúcej látky (srvátky) cez

uličnú vpusť do dažďovej kanalizácie spoločnosti Koliba a. s., Hriňová a následne do povrchového
toku Slatina v r. km 43,150. MZV na vodnom toku Slatina sa prejavilo výskytom znečisťujúcej látky
v toku, slabo šedým zafarbením vôd a zápachom po mliekarenskej výrobe. Úhyn rýb v toku nebol
zistený. Žalobca na odstránenie následkov MZV prečerpal srvátku do vedľajšej nádrže a vymenil
poškodenú upchávku a zabezpečil vyčistenie kanalizácie a odlučovača ropných látok. Správny súd

má za to, že v uvedenom prípade sa nejednalo o rovnaký skutkový stav, nakoľko došlo k podstatne
nižšiemu objemu úniku znečisťujúcej látky (60 m3) a toto znečistenie sa prejavilo v podstatne nižšom
rozsahu (v r. km 43,150). Pri tejto námietke žalobcu sa správny súd stotožnil s názorom žalovaného, že
pokiaľ žalobca prijal preventívne opatrenia až po tom, ako sa dopustil v poradí druhého protiprávneho
konania, t. j. v tu prejednávanej veci, je možné skonštatovať, že v poradí prvá pokuta za protiprávne

konanie v roku 2016 vo výške 3.000 eur nenaplnila svoju preventívnu funkciu a bolo preto potrebné
uložiť vyššiu pokutu. Pokiaľ žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia správneho orgánu v skutkovo
obdobných veciach, kedy dochádzalo k závažným zásahom do kvality životného prostredia, v ktorých
prípadoch bola uložená pokuta v nižšej výške, aká je uložená v prejednávanej veci a poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 163/2010 zo dňa 02. 06. 2011, správny

súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Poukazuje pritom na odôvodnenie citovaného rozsudku,
z ktorého vyplýva, že: „Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym
rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté
obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať.
Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc

(rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C., v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93
zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať
aj v oblasti správneho trestania. Rozhodovacia činnosť žalovaného ako ani stavebného úradu nemohla
oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže len zo žalobcom tvrdenej priemerne ukladanejvýšky pokút za „rovnaké priestupky“ nemožno vyvodiť totožnosť prípadov porušenia Stavebného zákona
s konaním žalobcu. Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na
konkrétne okolnosti spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch)....Výšku pokuty je nutné

diferencovaťaindividualizovať,čovyplývaajz§12ods.1zákonaopriestupkoch,pričompokutuuloženú
vo výške 3.000.000 Sk, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom stanovenej považoval odvolací súd
za primeranú. Vo sfére žalobcu, vinného z priestupku, má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak
aj represívnu a postihovať za protiprávne konania, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére
páchateľa priestupku. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať,

že by splnila svoj účel...“.

37. K námietke žalobcu, že uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy, t. j., že je daný dôvod podľa ust. § 195 písm. e) SSP, správny súd uvádza, že vzhľadom
na skutočnosť, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v správnej žalobe
správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z dôvodu, že orgán verejnej správy pri

určení výšky pokuty sa neriadil v plnom rozsahu znením § 76 ods. 1 zákona o vodách, keď nezobral
do úvahy, že žalobca preukazoval aké kroky a preventívne opatrenia vykonal bezprostredne po vzniku
škodlivého následku, a tieto žalovaný neposúdil pri ukladaní pokuty, neprichádza do úvahy postup podľa
§ 195 písm. e) SSP.

38. Na záver je ešte potrebné uviesť, že žalobca v žalobe nijako neodôvodnil alternatívny petit, ktorým
navrhol, aby správny súd moderoval uloženú sankciu tak, aby túto uložil na spodnej hranici alebo
upustil od uloženia sankcie. Vzhľadom na to, že správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
z dôvodov uplatnených v správnej žalobe zistil, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z iného
dôvodu, neprichádza do úvahy žalobcom navrhovaná sankčná moderácia správnym súdom. K takémuto

kroku môže správny súd dospieť vtedy, keď zistí, že orgán verejnej správy pri uložení sankcií nevybočil
zo zákonného rámca správnej úvahy, teda keď rozhodnutie je v súlade so zákonom, avšak sankcia je
neprimeraná povahe skutku, alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. K záveru o likvidačnom
charaktere sankcie by nepostačovali údaje uvádzané žalobcom v žalobe, pretože tieto nič nehovoria o
tom, či žalobca má alebo nemá majetok, z ktorého je možné sankciu zaplatiť. Treba uviesť, že pôjde

o výnimočné prípady, kedy sankcia stanovená v zákonom stanovenom rozpätí sa vzhľadom na všetky
okolnosti daného prípadu môže javiť ako neprimeraná povahe skutku. V danom prípade je rozpätie
sankcie stanovené v § 75 ods. 9 vodného zákona tak, že horná sadzba je 165.000 eur a sú to práve
kritériá uvedené v § 76 ods. 1 vodného zákona, ktoré umožnia orgánu verejnej správy, aby výšku pokuty
určil tak, aby táto bola zodpovedajúca povahe skutku a aby nebola pre páchateľa likvidačná. Žalovaný

správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval tým, že ukladaniu správnych sankcií sa v
podmienkach právneho štátu ako cieľ sleduje nielen represia, ale aj všeobecná a individuálna prevencia.

39. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušil, keď správny orgán neprihliadol

na všetky zákonom stanovené kritériá pri ukladaní pokuty v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona. Bude
úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní pri ukladaní pokuty za predmetný správny
delikt vyhodnotiť aké konkrétne okolnosti (poľahčujúce či priťažujúce) zohľadnil, ktoré sú relevantné
vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, tak ako to žalobca uviedol v obsahu správnej žaloby
a opätovne vo veci rozhodnúť.

40.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP,podľaktoréhomážalobca,ktorýmal
vo veci plný alebo čiastočný úspech právo na náhradu trov konania. Žalobca bola v konaní plne úspešný,
preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu

jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.