Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200712
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8621200712.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/X, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Michalom
Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36 153 834 proti žalovanej
F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpenej

Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Nám SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 50 280
899, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k.
SK-6C/9/2021-112 zo dňa 23.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie rozhodol:

I. Určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 14.4.2021 medzi predávajúcou A.
B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E. a kupujúcou F. G., nar. X.X.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, XXX XX E. je neplatná.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude

rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zistil tento skutkový stav:

3. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2021 súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa ako predávajúca uzavrela

so žalovanou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod bytu č. XX, na 7.
poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome s. č. XX H. D. I. J. E., postavenom na parcele „C“ č. KN
XXXX/XX, na predávajúcej pod B 45, všetko zapísané na LV č. XXXX, k. ú. E., obec E.. S vlastníctvom
bytu je spojené spoluvlastníctvo na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu
a na zastavanom pozemku v podiele XXXX/XXXXXX. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 35 000
eur, s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 1 500 eur mala byť uhradená formou preddavku (zálohy)

a zvyšná časť vo výške 33 500 eur má byť uhradená do 30 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy na
bankový účet žalobkyne. V článku 10 kúpnej zmluvy je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje vypratať a
odovzdať byť kupujúcemu nasledujúci deň po dni, kedy bola uzavretá táto zmluva. V prípade nesplnenia
tejto povinnosti sa predávajúci zaväzuje kupujúcemu uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za
každý začatý deň omeškania, pričom zároveň predávajúci dáva kupujúcemu súhlas s vyprataním bytu
na náklady predávajúceho. V prípade, že dôjde k omeškaniu so splnením povinnosti podľa tohto

článku, zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci môže započítať svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu
s pohľadávkou predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny podľa č. VII tejto zmluvy. V takomto prípadekupujúcizaplatípredávajúcemunaúčetpodľačl.VIIods.2písm.b)tejtozmluvyibarozdielmedzikúpnou
cenou a zmluvnou pokutou. V prípade, že predávajúci využije svoje právo vypratať byt svojpomocne
na náklady predávajúceho podľa predchádzajúceho bodu, môže proti pohľadávke predávajúceho na

zaplatenie kúpnej ceny podľa čl. VII tejto zmluvy započítať taktiež svoju pohľadávku na preplatenie
nákladov na vypratanie. V takom prípade vyplatí predávajúcemu na účet podľa čl. VII ods. 2 písm. b)
sumu zníženú aj o tieto náklady na vypratanie.

4. Zo zmluvy o prevzatí zálohy a budúcej kúpnej zmluve zo dňa 3.4.2021 predloženej žalobkyňou súd

I. inštancie zistil, že žalobkyňa potvrdila, že prevzala od žalovanej ako zálohu sumu 1 000 eur ako
zálohukúpnejcenyzapredajpredmetnéhobytu.Zároveňjevtomtodokumenteuvedené,žesazaväzuje
uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou s kúpnou cenou 45 000 eur s tým, že túto do 16.4.2021 neuzavrie
s nikým iným.

5. Zo zmluvy o prevzatí zálohy a budúcej kúpnej zmluve zo dňa 3.4.2021 predloženej žalovanou súd

I. inštancie zistil, že v tejto zmluve je uvedená prevzatá záloha vo výške 1 500 eur.

6. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2021 súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa odstúpila
od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
predmetnému bytu. V liste adresovanom žalovanej uviedla dôvody odstúpenia od zmluvy, a to, že dňa

14.4.2021 prišiel za ňou p. B. G., ktorý ju požiadal, aby išli podpísať kúpnu zmluvu, pričom v tom čase
bola pod vplyvom alkoholických nápojov a jej zdravotný a najmä psychický stav bol veľmi zlý a vôbec
nerozumela právnym úkonom, ktoré mala uzatvárať. Matne si pamätá, že boli podpisovať zmluvu u
nejakého právnika a nepamätá si, aby bola overovať svoj podpis v obci Tisinec na obecnom úrade, čo
zistila z kúpnej zmluvy. B. G. tento jej stav využil a dal jej podpísať listiny, ktoré si ani neprečítala, pričom

v rozpore s ich predchádzajúcimi dohodami tam bola uvedená výška kúpnej ceny oproti predchádzajúcej
dohode z 45 000 eur na 35 000 eur a zároveň bolo v zmluve o prevzatí zálohy a budúcej kúpnej zmluve
potvrdené, že prevzala 1 000 eur a v kúpnej zmluve je uvedené, že prevzala 1 500 eur. Bola v tiesni a
pod nátlakom B. G., ktorý jej túto zmluvu bez prečítania dal podpísať, pričom videl, že je pod vplyvom
alkoholických nápojov v zlom psychickom stave a zároveň do kúpnej zmluvy dal aj ďalšie podmienky,

ktoré sa dozvedela až následne, keď bola spolu so svojím synom požiadať fotokópiu kúpnej zmluvy z
okresného úradu, katastrálny odbor. Podľa článku 10 kúpnej zmluvy bola údajne dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 500 eur za každý deň omeškania, čo považuje v rozpore s dobrými mravmi a zároveň
tam bolo uvedené, že si môže kupujúci započítať pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty s kúpnou cenou,
čo evokuje dopredu stav, kedy ju chcel ponechať užívať tento byt následne so započítaním zmluvnej

pokuty500eurzadeň,čímbypravdepodobneneuhradilkúpnucenuazapočítaljusozmluvnoupokutou.
Taktiež v kúpnej zmluve je nesprávne uvedený bankový účet jej ako predávajúcej. Nikdy neprišla do
styku s kupujúcou F. G., nepozná ju a táto nebola ani pri podpise kúpnej zmluvy. Nebolo jej odovzdané
ani jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy.

7. Z darovacej zmluvy J. XXX/XXXX zo dňa 10.09.2021 súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa ten istý byt č.
XX, na 7. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome s. č. XX H. D. I. J. E. darovala svojmu synovi K. B..

8. Z listu žalobkyne adresovanému Okresnému úradu Stropkov, katastrálny odbor označenému ako
oznámenie žalobkyne o odstúpení od kúpnej zmluvy s návrhom na zastavenie konania zo dňa 23.4.2021

súd zistil, že žalobkyňa oznámila Okresnému úradu Stropkov, katastrálnemu odboru odstúpenie od
kúpnej zmluvy so žalovanou a požiadala o zastavenie konania o návrhu na vklad tejto zmluvy.

9. Z lekárskej správy - prepúšťacej správy zo dňa 22.07.2020 vydanej Psychiatrickou klinikou LF UK
a UNB Bratislava súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa bola hospitalizovaná nedobrovoľne pre poruchy

správania a vnímania v ebriete pri závislosti od alkoholu s tým, nevie, že je v Bratislave, nevie deň,
mesiac, rok uvedený v správe, denný konzum alkoholu s preferenciou tvrdého alkoholu so záverom
porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, alkoholová halucinácia.

10. Z lekárskej správy - prepúšťacej správy zo dňa 21.03.2021 vydanej Fakultnou nemocnicou s

poliklinikou Skalica, a.s., neurologického oddelenia súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa bola prijatá na
hospitalizáciu pre stratu vedomia s tonicko-klonickými kŕčmi, pomočená s pozáchvatovou obnubiláciou
po alkoholovom excese. Po prepustení z hospitalizácie sa mala hlásiť na psychiatrické vyšetrenie a
zvážiť absolvovanie protialkoholického liečenia.11. Z informácie z Okresného úradu Stropkov, katastrálneho odboru zo dňa 24.8.2022 súd I. inštancie
zistil, že na registratúru katastrálneho odboru sa dostavil syn predávajúcej K. B. za účelom zistenia

informácií o prevode bytu svojej mamy A. B.. Dostavil sa v čase, kedy Okresný úrad Stropkov, katastrálny
odbor ešte neevidoval takýto návrh na vklad. Okresný úrad Stropkov, katastrálny odbor obdŕžal
elektronické podanie kúpnej zmluvy C XX/XXXX-XX do elektronickej schránky úradu dňa 16.04.2021 o
23:05:34 a zaevidoval podanie do registra V pod číslom XXX/XXXX dňa 19.04.2021 o 10:45 hod.. Po
zaevidovaní podania do registra V a vyznačení plomby na LV XXXX k bytu č. XX, 7. poschodie vo vchode

X, kat. úz. E., sa v priebehu nasledujúceho týždňa, v bližšie neurčenom čase, dostavili na katastrálny
odbor spolu predávajúca A. B. a jej syn K. B., aby zistili informácie ohľadom kúpnej zmluvy uzavretej
medzi predávajúcou A. B. a kupujúcou F. G.. Návrh na vklad bol podaný elektronicky prostredníctvom
advokátskej kancelárie B. L. M., Námestie SNP 538/16,09101 Stropkov a zároveň Okresný úrad
Stropkov, katastrálny odbor bol požiadaný o urýchlené konanie, teda aby rozhodol v lehote do 15 dní.
Dňa 23.04.2021 Okresný úrad Stropkov, katastrálny odbor obdŕžal od predávajúcej A. B. oznámenie o

odstúpení od kúpnej zmluvy, návrh na zastavenie konania zo dňa 23.4.2021. Dňa 29.04.2021 Okresný
úrad Stropkov, katastrálny odbor prerušil katastrálne konanie V 3 15/2021 podľa § 31 a zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom
znení. Okresný úrad Stropkov, katastrálny odbor na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nemá
vedomosť odkiaľ svedkyňa M. N. mohla mať akékoľvek informácie ohľadom katastrálneho konania

a predmetnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa bytu A. B.. M. N. nenavštívila katastrálny odbor za účelom
zistenia akýchkoľvek informácií ohľadom vkladového konania na základe kúpnej zmluvy, ktorej sa týka
spor. Nebola zaevidovaná ani požiadavka tejto osoby v knihe na poskytovanie informácií z katastra
nehnuteľností. Zároveň predložil kópiu darovacej zmluvy J. XXX/XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a
jej synom na predmetný byt zo dňa 8.9.2021 a rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad tejto

zmluvy zo dňa 5.11.2021.

12. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní popísala, ako ju raz napadlo, že predá byt, v ktorom býva,
dala to na inzerát a popísala tiež, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy. Ozval sa jej pán G., bol u nej aj s
manželkou, pozreli sa na ten byt a povedali, že kúpia ten byt za cenu 45 000 eur. Ona na internete

neuvádzala žiadnu hodnotu, tak sa len oni dohodli. Podpísala aj papier zo dňa 3.04.2021. Keď jej syn
prečítal kúpnu zmluvu, tak jej povedal, že má tam hodnotu 35 000 eur a nie 45 000 eur tak, ako sa
dohodli. Prevzala aj zálohu od p. G., 1 000 eur alebo 2 000 eur alebo si nepamätá, kecá, prevzala zálohu
500 eur a potom ešte 500 eur, takže dokopy asi 1 000 eur. Sumu 35 000 eur jej žalovaná nezaplatila.
Potom sa už rozhodla, že za 35 000 eur byt nepredá, ale za 45 000 eur by ho predala. Chytil sa toho

jej syn a potom to už vybavoval s advokátom on. Uviedla, že kupujúcu nepozná, s ňou jednal len jej
otec B. G.. On jej dal všetko popodpisovať, ani si nepamätá čo, mala vypité, ani to neprečítala, len to
podpísala. Žalovaná pri podpise zmluvy nebola, ona zmluvu podpisovala u nejakého právnika v jeho
kancelárii. Prisvedčila, že ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy boli s pánom G. na Byhose, lebo nemala
peniaze na nájom, tak on jej požičal ako zálohu. Stále tvrdila, že pánovi G. sa byt páčil a chcel ho kúpiť

za 45 000 eur.

13. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu vôbec nepozná, vidí ju prvýkrát. Ona
ohľadom kúpnej ceny za byt so žalobkyňou nejednala, všetko vybavoval jej otec, ktorý jej byt chystal
ako darček. Išlo to z otcovho vrecka a preto nemala dôvod, keď jej priniesol podpísať papier na cenu

za byt 45 000 eur, mu neveriť, tak podpísala. Aj na internete bolo uvedené, že kúpna cena je 45 000
eur a potom otec zistil, že žalobkyňa klamala, lebo byt bol len 1-izbový a prišlo mu logické tú sumu
znížiť. Doma sa o tom rozprávali a jej to prišlo celkom logické, že za 1-izbový byt nechceli zaplatiť 45
000 eur. Vôbec nevedela, kto je pani B., že má problémy s alkoholom, až teraz sa to dozvedela. Každý
má nejaké problémy a nikoho to netrápi. Kúpnu zmluvu jej dali podpísať rodičia, podpisovala ju doma,

býva so svojimi rodičmi.

14. Svedok B. G. pri výsluchu na pojednávaní potvrdil, že všetko ohľadom kúpy bytu vybavoval on.
Uviedol, že asi v apríli 2021 zverejnila žalobkyňa inzerát na Bazoši, že predáva 2-izbový byt. On s
manželkou zareagovali na tento inzerát. V piatok volal žalobkyni a dohodli na sobotu obhliadku bytu.

Žalobkyňa udávala, že je to 2-izbový byt, on pri obhliadke nevedel zistiť, či je to 2-izbový, alebo 1-izbový
byt. Izby boli dve, ale rozlohu bytu nemal ako zmerať. Až keď bol zaplatiť so žalobkyňou nedoplatky
na Byhose, tam sa dozvedel presnú výmeru a že sa vlastne jedná o 1-izbový byt. Žalobkyni dal číslo,
nakoľkožalobkyňamutvrdila,žeeštemajúprísť2ženynaohliadkuapovedala,žesamuozve.Následnevolala, aby prišli, aby doniesli aj zálohu, tvrdila im, že do 15 - tého potrebuje veci z bytu upratať, odviezť
do nejakej tetky. Hneď, keď boli pozrieť byt, jej dali zálohu 1 000 eur a 500 eur, keď boli na Byhose, aby
zaplatila dlhy. Keď zistili, že byt je 1 - izbový, tak sa dohodli na cene 35 000 eur. Informoval aj manželku o

cene 35 000 eur. Žalobkyňa mu volala, presne nevie kedy, aby prišli do nej do bytu podpísať zmluvu. Tam
pofajčili, ona si prečítala zmluvy, potom sa jej pýtal, že kde chce ísť overiť podpis, do Stropkova nechcela
ísť, tak volal starostovi v Tisinci, či overuje podpisy. Ten povedal, že áno, že nie je problém, tak sadli do
auta a išli tam za starostom. Žalobkyňa podpísala zmluvu a starosta overil podpis. Stadiaľ ju išli zaviezť
domov, jedna zmluva ostávala jej, boli zase v byte, odfotili si údaje o vode a elektrike. Dala aj kľúče od

bytu jeho manželke, že ona sa už ide sťahovať, že si pôjde kúpiť byt do Medzilaboriec. Že jej je jedno,
kde byt kúpi, že robí mimo, tak je jej to jedno. Dali návrh na vklad do katastra, tam to asi podržali, potom
prišiel syn žalobkyne, ktorý sa do toho začal montovať. Ten mu aj volal, že koľko chce, žeby nekupovali
ten byt, že žalobkyňa nevie, čo robí. Ku zaplateniu bytu nedošlo, nakoľko žalobkyňa najprv uvádzala
číslo účtu a potom následne tam bolo odstúpenie od zmluvy, čiže on jej zaplatil 1 500 eur a keby jej
doplatil ešte zvyšok, tak by zas povedala, že nevie a nepamätá. Ona všetky peniaze chcela v hotovosti.

Tvrdil, že žalobkyňa v čase podpisu zmluvy nebola pod vplyvom alkoholických alebo iných omamných
látok, pôsobila normálne, chodila, rozprávala, netackala sa, neštikútalo sa jej, ani z nej alkohol nerazil.
Na Obecnom úrade v Tisinci boli poobede a v ten deň boli aj v byte. Nakoniec na otázku pripustil, že v
byte boli ešte 2 krát alebo niekoľkokrát, je pravdou, že od susedy žalobkyne pýtal skrutkovač, ona mu
ho dala a pýtala sa žalobkyne, že čo Kaťa a ona povedala, že nič, šak vieš, že predávam byt.

15. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 3, §
34, § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 39, § 457 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z.z. - Katastrálny zákon v znení neskorších predpisov.

16. Predmetnú vec súd I. inštancie takto právne posúdil:

17. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobkyne je
dôvodná. Z podrobne popísaného dokazovania je podľa názoru súdu totiž nepochybné, že žalobkyňa
dňa 14.04.2021 pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, v dôsledku

ktorej mala nedostatok spôsobilosti na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Aj keď u žalobkyni
nie je indikované obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím, súd na základe
lekárskych správ, poslednej zo dňa 21.03.2021 (kúpna zmluva zo dňa 14.04.2021), kedy žalobkyňa bola
prijatá na hospitalizáciu pre stratu vedomia s tonicko-klonickými kŕčmi, pomočená s pozáchvatovou
obnubiláciou , po alkoholovom excese a po prepustení z hospitalizácie sa mala hlásiť na psychiatrické

vyšetrenie a zvážiť absolvovanie protialkoholického liečenia a z výsluchov svedkýň mal spoľahlivo
za preukázané, že žalobkyňa fakticky v dôsledku dlhodobého nadmerného požívania alkoholických
nápojov nedokázala posúdiť následky svojho konania, a to ani v deň podpisu zmluvy vzhľadom na
sústavné požívanie alkoholických nápojov. Pokiaľ žalovaná namieta zaujatosť vypočutých svedkýň,
tak súd poukazuje na to, že svedkyne M. N. a O. B. uviedli, že žalobkyňa im ublížila, takže by

nemali dôvod svedčiť v jej prospech. Svedkyňa K. M. tvrdila, že žalobkyňa kupovala vodku, čo dokonca
vyplýva aj z lekárskej správy, že žalobkyňa pije tvrdý alkohol. Na základe uvedeného nie je ani možné
predpokladať nejakú svetlú chvíľku žalobkyne v deň podpisu zmluvy. Je prípustné uveriť tvrdeniu
žalovanej, resp. jej otca, ktorý pred uzavretím zmluvy jednal so žalobkyňou, že žalobkyňa súhlasila
s cenou bytu 35 000 eur, aj keď pôvodne sa dohodli na cene 45 000 eur, aj to, že žalobkyňa sa

sama dožadovala podpísania kúpnej zmluvy, nakoľko potrebovala ďalšie peniaze na alkohol tak, ako
potvrdila svedkyňa M. N., že prepila všetky peniaze, keď ju brat vyplatil z rodičovského bytu. To, že na
žalobkyni nebolo badať požitie alkoholických nápojov, čo tvrdil svedok, starosta obce Tisinec, ktorý ju
videlpodlhýchrokoch,kdebolasotcomžalovanejoveriťpodpisnazmluve,leboúdajnedoStropkovaísť
nechcela (otec žalovanej neuviedol, prečo nechcela), nesvedčí nič o jej zdravotnom stave v porovnaní

s tvrdeniami svedkov, jej susedov, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu denne. Aj z výsluchu žalobkyne
na pojednávaní bolo preukázané, že žalobkyňa je zmätená, trasú sa jej ruky, nepamätá si, kde bola
podpisovať zmluvu, tvrdí, že pri právnikovi, pri výsluchu starostu obce Tisinec si spomenie, že bola
na obecnom úrade, starostovi tvrdí, že pri overovaní podpisu bola opitá, nepamätá si, koľko jej bola
zaplatená záloha otcom žalovanej (predložené doklady o zaplatení sa rôznia, ako keby bol žalovanou

predložený dôkaz opravovaný). O nespôsobilosti žalobkyne svedčí aj jej právny úkon darovania toho
istého bytu svojmu synovi. Súd I. inštancie jednoznačne konštatuje nedostatok spôsobilosti na právne
úkony u žalobkyne a ten je dôvodom absolútnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy podľa § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalobkyne po podpísaní plnej moci žalobkyňou pri podaní
žaloby a v priebehu konania komunikoval len so synom žalobkyne.

18. Z citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je aj právny úkon, ktorý
svojímobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.Súd
I. inštancie má za to, že ďalším dôvodom spôsobujúcim neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy je dohoda
strán uvedená v čl. X. kúpnej zmluvy, kde je dohodnutá zmluvná pokuta za vypratanie a odovzdanie
bytu vo výške 500 eur za každý deň omeškania. Súd I. inštancie sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne,

resp. jej právneho zástupcu, že v prípade osoby žalobkyne by skutočne mohla nastať situácia, že by
došlo k započítaniu zmluvnej pokuty s kúpnou cenou, čo by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

19. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku a
že ju nemožno žiadnym spôsobom konvalidovať, čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý
neexistuje. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy je, že právny úkon nemá žiadne

právne účinky a takáto zmluva nikoho nezaväzuje. Na dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu
pritom súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti.

20. Na základe uvedených skutočnosti súd I. inštancie žalobe žalobkyne vyhovel tak, ako je uvedené
vo výroku I. rozsudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie žalovaná, a to proti obom jeho výrokom. Ako
odvolacie dôvody uvádzala ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) Civilného sporového poriadku.

23. V podanom odvolaní ako odvolaciu námietku uvádzala, že žaloba je procesne neprípustná, súd mal
túto žalobu zamietnuť už len z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.

24. Zo znenia žaloby (a napokon aj z výroku napadnutého Rozsudku) je zrejmé, že žalobkyňa sa

podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda určenia neplatnosti právneho
úkonu. Tak v zmysle odbornej literatúry ako aj judikatúry súdov sa takáto žaloba považuje za žalobu,
ktorou sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti, a preto takúto žalobu zaraďujeme pod ust. §
137 písm. d) CSP. Takáto žaloba je prípustná iba vtedy, ak ju pripúšťa osobitný predpis. Žiadny osobitný
predpis však nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď podanú žalobu považoval za žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP.
V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd ani vôbec nezaoberal osobitným predpisom, ktorý
by pripúšťal podanú žalobu a namiesto tohto sa zaoberal naliehavým právnym záujmom žalobkyne na

podaní žaloby.

26.PoukazovalavtejtosúvislostinauznesenieNajvyššiehosúduSRz29.01.2020sp.zn.4Cdo17/2019.

27. Ako ďalší odvolací dôvod uvádzala nesprávny prístup súdu k otázke posúdenia neplatnosti kúpnej

zmluvy podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tomuto podľa žalovanej súd I. inštancie
nemal dostatok odborných podkladov pre to, aby mohol uzavrieť, že konala v stave duševnej poruchy.
K takémuto odbornému posúdeniu je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré v tomto prípade
nariadené nebolo.

28. Ako ďalší odvolací dôvod napádala nesprávne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ust. §
39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu vedľajšieho dojednania o zmluvnej pokute. Podľa žalovanej,
pokiaľ by súd konštatoval neplatnosť vedľajšieho dojednania zmluvnej pokute toto nemôže spôsobiť
neplatnosť celej kúpnej zmluva, ale len tohto vedľajšieho dojednania kúpnej zmluvy. S týmto sa súd
I. inštancie podľa žalovanej vôbec nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala, aby

odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

29. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.30. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená strana konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 1

(§ 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP.

31. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu I. inštancie v rozsahu podaného odvolania žalovanej a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

32. Rozsudok súdu I. inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil vo výroku I., ako aj v súvisiacom
II. výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

33. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel
ďalej k záveru, že prvoinštančný súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v dôsledku čoho
nedospel ani k správnym skutkovým zisteniam a ním vyslovený právny záver je predčasný. Podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v

dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy.

34. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ust. § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

35. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a s predstavami strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať
parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných

a samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa
totižchápeajzhľadiskaprávúčastníkanasúdnuochranupodľa§46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti.

36. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Také rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces.

37. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení

a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne
alebo tým skôr, pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich súd náležitým spôsobom
v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dostatočným spôsobom
odôvodnil ich bezvýznamnosť, či relevantnosť (4Cdo/102/2017). Pokiaľ by takto súdy postupovali,založili by tým nepreskúmateľnosť nimi vydaných rozhodnutí. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho
ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky, ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne k
nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania,

ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie naplnia – ako neoddeliteľná súčasť stanoveného postupu – ústavné kritériá
vyplývajúce preň z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I.ÚS 33/2012).

38. V podstatnej odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa procesnej neprípustnosti podanej žaloby

odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovanej je dôvodná. Vzhľadom na vyhodnotenie dôvodnosti
tejto námietky odvolací súd pristúpil ku zrušeniu odvolaním napádaného rozsudku súdu I. inštancie.

39. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa, zapísaná v katastri ako vlastníčka nehnuteľností, opierajúc
sa v žalobe, i neskorších vyjadreniach, o ustanovenie § 137 písm. c) CSP domáhala, aby súd určil,
že kúpna zmluva, ktorej predmetom boli tieto nehnuteľnosti, je neplatná, a to za stavu, keď žalovaný

(obdarovaný) podal návrh na vklad vlastníctva na základe tejto zmluvy a vkladové konanie bolo v
správnom konaní okresným úradom, odborom katastrálnym, následne prerušené do právoplatného
skončenia tohto súdneho konania.

40. Súd I. inštancie s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP dôvodil, že žalobkyňa má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení; tento mu vyplynul z okolností, že žalovaný podal návrh na
vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy, konanie o vklade bolo prerušené do skončenia
súdneho konania o určovacej žalobe, pričom bez rozhodnutia o ne/platnosti zmluvy by bolo právne
postaveniežalobkyneneistéaabsenciarozhodnutiaourčovacejžalobebymohlaviesťkvznikuďalšieho
sporu (napr. o určenie vlastníckeho práva žalobkyne).

41. V prejednávanom prípade bola určovacia žaloba podaná v roku 2021.

42. Podľa § 137 CSP, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

43. Predpokladom prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu (napr. vlastnícke) právo
jealebonieje,jeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunatakomurčení,pokiaľzosobitnéhopredpisu
nevyplýva, že naliehavý právny záujem preukazovať netreba.

44. Predpokladom prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je, že
podanie takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu, napr. prípustnosť žaloby o určenie neplatného
skončenia pracovného pomeru vyplýva z ustanovenia § 77 Zákonníka práce.

45. Z dôvodovej správy k návrhu Civilného sporového poriadku (vo vzťahu k navrhovanému zneniu

ustanovenia § 133 - v prijatej úprave § 137) vyplýva, že úplne nová koncepcia zakotvená v písm. c) a d),
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti, vyjadruje záujem
zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

46. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020 sp. zn.
7Cdo/268/2019 (R 14/2021) kde vyslovil, že: „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi).
Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti
so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný

žalobný návrh.“ V odôvodnení uznesenia uviedol: „Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa §
137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm. d) CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho
vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní ňou uplatňovaný nárok (t. j. predmet konania), následne tento
vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelomzabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobkyni povinnosť uviesť
vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho
vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych

otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj
pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho
však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením
nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu
uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu

žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu,
je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah
právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený
výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového
deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať
predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať

v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,
nielen samotný žalobný návrh.

47. Podľa názoru odvolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné jednoznačne ustáliť (pozri
bod 3.). Zo samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti

spornej zmluvy a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod
procesný režim ustanovenia § 137 písm. d) CSP, ale z obsahu samotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo
ísť aj o žalobu v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V takomto prípade by mal petit
žaloby ale spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je . ... Aj podľa názoru relevantnej právnej teórie
„[ž]alobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je

potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129),
ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže
v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný
obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný
taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne,

že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný
ako vlastník vo verejnom registri“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,
BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 505).“

48. Najvyšší súd Slovenskej republiky v priebehu dovolacieho konania vedeného pod sp. zn.
2Cdo/209/2021 v uznesení z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021 ( R 1/2023) vyslovil: Žaloba o
určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou
o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je
podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom

špecifikovanú určovaciu žalobu. V odôvodnení uvedeného uznesenia najvyšší súd uviedol: „V prípade
tzv. určovacích žalôb je totiž správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby
prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v § 137 písm. c)
CSP v porovnaní s § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c) CSP podmieňuje prípustnosť
žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na

požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu
aprávnyzáujemžalobcusaprezumuje),ustanovenie§137písm.d)CSPpodmieňujeprípustnosťžaloby
o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje
(prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.

49. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu, bez akýchkoľvek pochybností považuje žaloby o
určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o určenie právnej skutočnosti
podľa§137písm.d)CSP,ktorýchprípustnosťjepodmienenáexistenciouosobitnéhopredpisu.Uvedenú
rozhodovaciu prax potvrdzujú napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020,
4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021. Uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra 2020

bolo dokonca publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát (R
14/2021). Právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť
právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu, je prijímaný napriečsenátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a vo veci
rozhodujúci senát nevidí ani v posudzovanom prípade dôvod na odklon od uvedeného právneho názoru.

50. Z vyššie uvedeného vyplýva, že namietaná právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená tak,
že prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je podmienená (len)
existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú
určovaciu žalobu; aplikácia predpokladu naliehavého právneho záujmu na určenie právnej skutočnosti
by bola ústavne nekonformným výkladom danej normy. Jej prípustnosť je podmienená existenciou

osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu
žalobu.

51. Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval za potrebné skúmať danosť naliehavého právneho záujmu
v prípade žaloby, ktorú identifikoval ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, odklonil sa tým od ustálenej
judikatúry dovolacieho súdu.

52. Vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods. 2 katastrálneho zákona odvolací súd poznamenáva, že zápis práv
k nehnuteľnostiam sa vykonáva na základe vkladu (§ 28 až § 33a katastrálneho zákona), záznamu (§ 34
až § 37 katastrálneho zákona) a poznámky (§ 38 až § 40 katastrálneho zákona). Predmetné ustanovenie
sa teda týka záznamu.

53. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)

54. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je ním upravený až následný procesný postup okresného
úradu, t. j. postup až po rozhodnutí súdu o určení neplatnosti zmluvy, a to iba za predpokladu, že na
základe kúpnej zmluvy bolo vlastnícke právo už zapísané v prospech nadobúdateľa. Toto ustanovenie
sa vôbec nevzťahuje na prípady, kedy vlastníctvo zapísané v katastri naďalej svedčí v prospech

predávajúceho.

55. Odvolací súd na tom základe dospel k záveru, že ak na základe kúpnej zmluvy nedošlo k vkladu
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho , ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nie je osobitným predpisom,
ktorý má na mysli ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Obdobne judikoval najvyšší súd napr. v aktuálnom

uznesení zo dňa 15.02.2024 pod sp. zn. 2Cdo/209/2021.

56. Vzhľadom na túto podstatnú odvolaciu námietku bolo potrebné odvolaniu vyhovieť a napádaný
rozsudok súdu I. inštancie zrušiť, vec vrátiť súdu I. inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené , ostatné odvolacie námietky žalovanej nie sú podstatnými odvolacími
námietkami. Napriek uvedenému pre inštruktívnosť svojho rozsudku a vysporiadanie sa s ďalšími
odvolacími námietkami odvolací súd k ním uvádza nasledovné:

58. Pokiaľ ide o záver súdu I. inštancie o neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pre skutočnosť, že súd I. inštancie mal za preukázané a vyhodnotil, že žalobkyňa konala
v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, k tomuto odvolací súd uvádza:
Pokiaľ súd s poukazom na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodil, že konala v duševnej
poruche, k tomuto je potrebné uviesť, že žalobkyňa o tom nepredložila súdu I. inštancie žiadny dôkaz.
Záver o duševnej poruche je záverom o odbornej otázke, ktorú súd nemôže vykonať sám na základe

vlastnéhouváženia.Duševnáporuchasamusízistiťvsúladespoznatkamipríslušnýchvednýchdisciplín
(z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih
urobenia právneho úkonu. Až na základe takto vykonaného dokazovania by bolo možné ustáliť záver
o duševnej poruche, o tom, že v konkrétnom prípade osoba nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla)
a na tomto odbornom podklade vyhodnotiť, či bol právny úkon urobený platne alebo neplatne. Hoci

s poukazom na vyššie uvedené zrušovacie dôvody táto odvolacia námietka nie je podstatnou odvolacou
námietkou, považoval odvolací súd za potrebné inštruktívne pristúpiť aj k vyhodnoteniu tejto odvolacej
námietky vo vzťahu k rozhodnutiu súdu I. inštancie.59. Pokiaľ ide o námietku o oddeliteľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute v rámci
posudzovanej kúpnej zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že aj táto odvolacia námietka žalovanej
je dôvodná. Dojednanie o zmluvnej pokute je typickým vedľajším dojednaním v rámci uzatváraných

zmlúv. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností,
za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Dojednanie
ozmluvnejpokutejetypickýmvedľajšímdojednanímprikúpnejzmluveaakotakéjehomožnéodhlavnej
kúpnopredajnej zmluvy spoľahlivo oddeliť. Pokiaľ súd vyhodnotil rozpor tohto dojednania s dobrými

mravmi a v tomto prípade konštatoval neplatnosť právneho úkonu, túto je z pohľadu uplatnených vád
tohto právneho úkonu možné vzťahovať len na ustanovenia o zmluvnej pokute a nemožno teda dospieť
podľa odvolacieho súdu k záveru, že tieto dôvody sa vzťahujú na celý právny úkon kúpnej zmluvy.

60. Vo vzťahu k preskúmavanému súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd týmto
rozhodnutím zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd I.

inštancie rozhodne opätovne aj o uplatnených nárokoch na náhradu trov konania.

61. Pokiaľ prvoinštančný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, nevysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, resp. ním prijaté závery dostatočne skutkovo
nepodložil, odvolaciemu súdu neostávalo než jeho rozhodnutie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).