Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200144
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200144.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Carmenere s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 95/49, 060 01 Kežmarok, IČO:
48 176 761, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s.r.o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 789 870, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a
výstavbuSlovenskejrepubliky,RegionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky
Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZA-OVBP2-2021/007777-003 z 28. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Podaním označeným ako „Žiadosť o informovanie“ zo dňa 10.07.2020 žalobca požiadal o
informovanie vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebných povolení týkajúcich sa rozšírenia
služieb predajne Kinekus spoločnosti INVEST – K, s.r.o., parc. č. 7028/27, 7028/4, 7028/36, 7028/6,

7028/5 zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie A., a to z dôvodu, že je vlastníkom susedných
pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie A.. Toto podanie bolo podľa obsahu
vyhodnotené ako žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní.

2. Mesto Žilina, ako stavebný úrad, oznámením zo dňa 24.08.2020 začalo konanie o nepriznaní
postavenia účastníka konania žalobcovi vo vzťahu k stavebnému konaniu vedenému v prospech
stavebníka – spoločnosť INVEST – K, s.r.o. (ďalej len „predmetné stavebné konanie“). Rozhodnutím

č.s.: 6911/2020-174578/2020-SÚ-BAB zo dňa 09.10.2020 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“)
stavebný úrad postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo
„Stavebný zákon“) a § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka
predmetného stavebného konania.

3. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že z formulácie ustanovenia § 140
Stavebného zákona vyplýva, že ustanovenia Správneho poriadku sa v konaniach podľa Stavebného
zákona uplatňujú subsidiárne. Ďalej poukázal na to, že k dokumentácii pre územné rozhodnutie bolo
doložené záväzné stanovisko Mesta Žilina zo 14.08.2019, z ktorého vyplýva, že dopravné napojenieareálu zostáva pôvodné, tzn. stykovou križovatkou miestnej komunikácie ul. Bánovská cesta s účelovou
vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a priesečnou križovatkou miestnej komunikácie ul. Kamenná
s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a s účelovou komunikáciou novo budovaného

Truck centra v časti areálu Slovpanel. Rovnako poukázal na to, že k stavebnému konaniu bolo
predložené záväzné stanovisko zo 14.05.2020, z ktorého vyplýva, že napojenie na inžinierske siete
bude zrealizované pôvodnými prípojkami a tiež, že dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné,
tzn. vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ul. Bánovská cesta a vnútroareálovou účelovou
komunikáciou na ul. Kamenná s tým, že zásobovanie areálu ostáva pôvodné z Bánovskej cesty.

Na základe uvedeného preto uzavrel, že stavba nevyvoláva vytvorenie nových vjazdov do areálu, či
jestvujúcich priľahlých príjazdových komunikácií.

4. Tiež stavebný úrad poukázal na to, že žalobca vlastní pozemok registra „C“ parc. č. 7023/2 a
č. 7023/12 katastrálne územie A., ktorý je na liste vlastníctva vedený ako pozemok pod spôsobom
využívania pozemku 22 – Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a

účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti s tým, že
táto časť jestvujúcej komunikácie je súčasťou komunikácie využívanej ako hlavný dopravný prístup
ku všetkým nehnuteľnostiam situovaným na ulici Kamenná v Žiline s tým, že táto bude aj naďalej
využívaná len ako miestna účelová komunikácia, čo vyplýva z obsahu záväzného stanoviska zo
14.05.2020. Stavebný úrad preto uzavrel, že žalobcovi neprislúcha postavenie účastníka konania,

pretože predmetnou stavbou nebude zasahované do pozemkov v jeho vlastníctve a jeho vlastnícke
alebo iné práva a právom chránené záujmy ako vlastníka susediacich pozemkov a stavieb nebudú
stavebným povolením priamo dotknuté.

5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777/Rep zo dňa 28.01.2021 odvolanie žalobcu

proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že okruh účastníkov stavebného konania vymedzuje Stavebný zákon podrobne
v ustanovení § 59. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom stavebného konania je stavebník,
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté, ďalej ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu,stavebnýdozoralebokvalifikovanáosobaaprojektant.Žalovanýpopreskúmanípredloženého
prvostupňového správneho spisu s ohľadom na uvedené dospel k rovnakému záveru ako stavebný úrad,
že žalobca nespĺňa podmienky na účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní. Ako to vyplýva z §
59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, osoby, aby boli účastníkmi stavebného konania, musia spĺňa

súčasne dve podmienky: 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva, v stavebnom konaní ide teda
o existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba, ale aj
o existenciu vlastníckeho alebo iného práva k susednému pozemku alebo k susednej stavbe [§ 139 ods.
2 písm. c) a d) Stavebného zákona], 2. toto právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Žalovanýdospelkzáveru,ževdanomprípadeniejesplnenáanijednazuvedenýchpodmienok.Žalobca

tvrdil, že mu prislúcha v prvom rade postavenie účastníka konania z dôvodu, že je vlastníkom susedných
pozemkov (parciel KN-C č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 k.ú. A.) a že cez tieto pozemky je zriadený
vjazd z miestnej komunikácie Kamenná ulica na pozemky stavebníka, ktorý bude využívať stavebník
pri užívaní navrhovanej stavby. K tomuto žalovaný uviedol a zdôraznil skutočnosť, na ktorú poukázal
stavebný úrad v rozhodnutí, a ktorá vyplýva z podkladov, na ktoré taktiež poukázal stavebný úrad vo

svojom rozhodnutí, že predmetom stavebného konania (resp. predchádzajúceho územného konania,
ktoré je právoplatne ukončené) nie je zriadenie nového vjazdu na susedný pozemok, resp. zriadenie
nového pripojenia novej účelovej komunikácie ani uskutočnenie novej účelovej komunikácie (žalovaný
poznamenal, že povolenie nových pozemných komunikácií a ich súčastí prípadne ich zmena by bolo
predmetom iných konaní vedených špeciálnym stavebným úradom). Predmetom tohto konania je len

zmena dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 Stavebného zákona – nadstavba, prístavba a stavebné
úpravy existujúcich stavieb na pozemkoch stavebníka. K tvrdeniu žalobcu, že je vlastníkom susedných
pozemkov, žalovaný uviedol, že parcely KN-C č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 k. ú. A. vo vlastníctve
žalobcu nie sú susednými pozemkami podľa definície podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona,
pretože nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto stavebného konania. Za

susedné pozemky možno podľa aktuálnych údajov katastra považovať pozemky KN-C parc. č. 7023/10,
7028/13, 7028/34, 7028/1, 7028/20, 7027/98, 7027/58, 7027/71, 7027/57, 7027/16, 7023/17, katastrálne
územie A.. Osoby, ktoré majú k týmto pozemkom vlastnícke alebo iné právo, majú v tomto stavebnom
konaní postavenie účastníka konania len v prípade splnenia druhej podmienky, že ich vlastnícke aleboiné právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca k týmto pozemkom nemá vlastnícke
alebo iné právo. K tvrdeniu žalobcu, že jeho vlastnícke právo k pozemkom môže byť rozhodnutím
dotknuté, žalovaný uviedol, že tieto pozemky sú pozemky zastavané pozemnou komunikáciou podľa

§ 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej „Cestný zákon“),
a to miestnou komunikáciou vo vlastníctve mesta Žilina. Uskutočnením zmeny stavby stavebníka
sa charakter týchto pozemkov, t. j. spôsob doterajšieho užívania (skutočný aj evidovaný v katastri
nehnuteľností) nezmení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 6 ods. 1 Cestného zákona, podľa
ktorého premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže

každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Užívateľ sa
musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravnotechnickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju
poškodzovať alebo znečisťovať. Aj v danom prípade platí, že pozemnú komunikáciu, ktorá má v danom
prípade charakter miestnej komunikácie v intenciách § 4b ods. 1 Cestného zákona, smie užívať každý,
a túto pozemnú komunikáciu aj užíva každý, nielen stavebník v rámci svojej existujúcej prevádzky, ale
aj vlastníci a užívatelia iných okolitých nehnuteľností aj vzdialených nehnuteľností, prevádzkovatelia

okolitých prevádzok, obyvatelia a návštevníci mesta aj susedných obcí a pod. Podmienky v súvislosti
s jej užívaním, napríklad aj v súvislosti s uskutočňovaním nových stavieb v území alebo ich zmien,
určujú orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (cestné správne orgány), miestnu štátnu správu
vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon
štátnej správy. Obce vykonávajú aj správu pozemných komunikácií, pokiaľ ide o miestne komunikácie

a účelové komunikácie vo vlastníctve obce a takisto aj štátny odborný dozor. Pokiaľ ide o pozemky pod
miestnymi komunikáciami, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu,
že jeho vlastnícke právo k pozemkom pod miestnou komunikáciou nebolo nijako obmedzené zákonom,
rozhodnutím správneho orgánu alebo súdu, žalovaný poukázal na zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu

na obce a vyššie územné celky (ďalej aj len zákon č. 66/2009 Z.z.“). Predmetná pozemná komunikácia
je práve takou stavbou vo vlastníctve obce, ktorej sa tento zákon týka. Odkazujúc na ustanovenia
§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný zdôraznil, že vlastnícke právo k pozemkom pod
miestnou komunikáciou je obmedzené zákonným vecným bremenom. Osoby, ktorých sa toto zákonné
bremeno týka, sú povinné strpieť okrem iného aj užívanie miestnej komunikácie v rozsahu podľa §

6 ods. 1 Cestného zákona. Pokiaľ ide o ďalší argument žalobcu, že postavenie účastníka konania
v stavebnom konaní mu prislúcha aj z dôvodu existencie vlastníckeho práva k susednej stavbe, ktorou
je práve spomínaná miestna komunikácia, ku ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca podľa jeho
názoru tým, že na nej realizoval nový živicový kryt, tak ani tento argument podľa žalovaného neobstojí.
Vlastníctvo k pozemným komunikáciám totiž vyplýva priamo z Cestného zákona. Vlastníkom predmetnej

miestnej komunikácie je v zmysle § 3d ods. 3 Cestného zákona mesto Žilina. V prípade, ak mesto
Žilina ako príslušný cestný správny orgán a dotknutý orgán v iných konaniach podľa stavebného
zákona, v danom prípade v konaniach o stavbách žalobcu, svojím záväzným stanoviskom uplatnilo
požiadavku na ochranu existujúcej miestnej komunikácie v jeho vlastníctve a správe, spočívajúcu
v povinnosti žalobcu vykonať úpravu tejto miestnej komunikácie, napríklad s ohľadom na charakter

budúcej prevádzky v navrhovaných stavbách a pozemkoch žalobcu, pri ktorých sa predpokladá, že
stavebnotechnické vybavenie existujúcej pozemnej komunikácie nebude vyhovovať budúcej premávke
– predovšetkým kamiónovej doprave, tak žalobca ako osoba, ktorá takéto úpravy vykonala, sa nestáva
automaticky vlastníkom/spoluvlastníkom tejto miestnej komunikácie. Odvolateľovi teda neprislúcha
postavenie účastníka konania o stavbe stavebníka na predmetných pozemkoch ani z titulu vlastníka

susednej stavby, ako to prezentoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ak sa žalobca
domnieval, že investície spojené s úpravou existujúcej miestnej komunikácie treba vysporiadať, takéto
vysporiadanie nemožno realizovať v rámci správneho konania o povolení stavby stavebníka. Stavebník
nie je jediným užívateľom tejto pozemnej komunikácie vzhľadom na jej charakter (miestna komunikácia)
a charakter územia, v ktorej sa nachádza. Okrem toho na pozemkoch stavebníka sa uskutočňuje

prevádzka s prevahou osobnej dopravy na rozdiel od susedných prevádzok, kde je využívaná aj
nákladná doprava a na rozdiel od prevádzky na pozemku žalobcu, na ktorom je uskutočnená čerpacia
stanica a parkovisko pre kamióny (vrátane hygienického zázemia pre vodičov), pri prevádzke ktorých sa
jednoznačne predpokladá vyššie dopravné zaťaženie, čo pravdepodobne viedlo cestný správny orgán
v konaniach o stavbách žalobcu k uloženiu mu povinnosti vykonať v danom mieste úpravu miestnej

komunikácie.

Správna žaloba – žalobné body6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Uviedol, že je bez akýchkoľvek pochybností vlastníkom C-KN parciel č. 7022/17,

7023/2 a 7023/12 zapísaných na LV č. XXXXX a inžinierskej stavby – cestného krytu vybudovaného
na parcelách C-KN č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN č. 3976/201
a C-KN č. 7001/4 s tým, že toto vlastníctvo žalobcu nespochybnili ani správne orgány. V územnom
konaní, vedenom na meste Žilina, rozhodnutím sp. zn. 1326/2019-32759/2019-OSP-ŠI, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.08.2019, bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné

úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina“, ktorej navrhovateľom mala byť spoločnosť INVEST-K, s.r.o.
Navrhovaná stavba mala byť umiestnená na parcelách KN-C č. 7028/27, 7028/36, 7028/4, 7028/5
a 7028/6, teda v bezprostrednom susedstve pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ako aj cestného krytu,
a teda nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Dňa 30.03.2020 bol podaný zo strany
stavebníka návrh na vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončenej navrhovanej stavby. Žalobca
dňa 10.07.2020 zaslal mestu Žilina podanie, v ktorom sa domáhal informácie, či bolo na navrhovanú

stavbu vydané územné rozhodnutie s tým, že v tomto podaní žalobca explicitne prejavil vôľu byť
účastníkom tak územného ako aj stavebného konania týkajúceho sa predmetnej navrhovanej stavby.
Napriek tomu, že navrhovaná stavba je pripojená na dopravnú komunikáciu len prostredníctvom
využívania pozemkov a stavby žalobcu, vydalo mesto Žilina dňa 09.10.2020 rozhodnutie, ktorým
žalobcovi nepriznalo postavenie účastníka územného a stavebného konania týkajúceho sa navrhovanej

stavby. Žalobca primárne nespochybnil možnosť aplikácie ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009
Z. z., resp. § 3d ods. 3 Cestného zákona správnymi orgánmi. V danom prípade však platí, že tieto
ustanovenia rozhodne nemožno aplikovať na existujúci skutkový stav. Ustanovenia § 4 ods. 1 a 2
zákona č. 66/2009 Z. z. možno totiž aplikovať iba a výlučne na pozemky, ktoré boli zastavané iba takými
stavbami, ktoré už existovali v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a ktoré prešli do

vlastníctva obcí (na základe Cestného zákona) do dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.; v danom
prípade však platí, že cestný kryt v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. objektívne
neexistoval, a tento vznikol najskôr až v roku 2019, a to jeho vybudovaním zo strany žalobcu. Cestný kryt
jebezakýchkoľvekpochybnostínehnuteľnouvecouvzmyslepojmovéhovymedzeniastavbyuvedeného
v ustanoveniach § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie

je ako stavba zapísaný v katastri nehnuteľností. Cestný kryt sa nikdy nestal vlastníctvom mesta Žilina,
keďže predpokladom vzniku tohto vlastníctva by musela byť predchádzajúca kvalifikácia tejto stavby ako
miestnejkomunikácievzmysleust.§4bods.1Cestnéhozákona,kuktorejkvalifikáciidochádzavzmysle
tohto ustanovenia Cestného zákona až zaradením príslušnej stavby do siete miestnych komunikácií;
v danej veci však platí, že cestný kryt nebol skolaudovaný a tým pádom aj formálne odovzdaný mestu

Žilina, v dôsledku čoho nemohla byť táto stavba žiadnym spôsobom ani zaradená do siete miestnych
komunikácií, v dôsledku čoho tiež platí, že mesto Žilina do dnešného dňa nedisponuje žiadnym titulom,
na podklade ktorého by mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k cestnému krytu. Žalobca uviedol, že
si uvedomuje, že uvedený výklad ustanovenia § 4b ods. 1 Cestného zákona by sa mohol javiť ako
prísne formalistický, domnieval sa však, že vzhľadom na povahu veci je potrebné zohľadniť základný

princíp ovládajúci vymedzenie okruhu účastníkov územného konania vyjadrený v ustanovení § 34 ods.
2 Stavebného zákona, podľa ktorého platí, že v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní
územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické
osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom
a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon teda nepredpokladá

fyzickú existenciu takejto dotknutosti, ale použitím slova „môže“ iba jej predpoklad, potencialitu, čo
vlastne potvrdzuje aj ustálená judikatúra, v zmysle ktorej platí, že pre posúdenie, či určitá fyzická
osoba alebo právnická osoba mala resp. nemala mať postavenie účastníka stavebného konania, je
potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť
ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny

faktický zásah do týchto práv. Žalobca je nespochybniteľným vlastníkom označených pozemkov, ako
aj cestného krytu s tým, že súčasne platí, že časť týchto pozemkov, konkrétne časť parcely C-
KN č. 7023/12 a alokovaná časť cestného krytu sa nachádzajú mimo telesa cestnej komunikácie
využívanej verejnosťou vo všeobecnosti. Časť označenej parcely bude slúžiť iba a výlučne pre potreby
zákazníkov prevádzok nachádzajúcich sa na pozemkoch, ktorých sa navrhovaná stavba týka, t. j.

nie všeobecne pre potreby verejnosti. Túto časť nebude využívať žalobca. Nebyť práve existujúcich
stavieb, rekonštrukciou, prístavbami a prestavbami ktorých má navrhovaná stavba vzniknúť, žalobca
by túto časť ani len nemusel vybudovať. Stavebník navrhovanej stavby nevyhnutne musí a aj bude
rozhodné pozemky, ako aj cestný kryt, a to vrátane ich rozhodnej časti, využívať tak pri výstavbenavrhovanej stavby, ako aj pri jej využívaní, keďže prístup k navrhovanej stavbe je zabezpečený
práve cez tieto pozemky a cestný kryt vrátane rozhodnej časti, v súlade s čím platí, že podmienku
legality „prístupu a príchodu“ k navrhovanej stavbe vyplývajúcu z ust. § 81b písm. c) Stavebného

zákona, podľa ktorého platí, že „kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä
ak nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám“, bude stavebník navrhovanej stavby plniť
práve prostredníctvom pozemkov vo vlastníctve žalobcu a cestného krytu, a to vrátane rozhodnej časti,
na ktorej sa cestné teleso prístupovej miestnej komunikácie k navrhovanej stavbe ani len nemuselo

nachádzať. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili stav, ak samotnú
existenciu zákonného vecného bremena, ktoré sa vzťahuje len k cestným stavbám vybudovaným do
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré rozhodne nemožno rozširovať na stavby resp. ich časti, ktoré
nepatria obciam a ktoré rozhodne nemožno rozširovať na stavby resp. ich časti, ktoré ani len netvoria
nevyhnutnú súčasť verejných komunikácií a slúžia iba a výlučne obmedzenému okruhu fyzických
a právnických osôb, interpretoval ako dôvod neexistencie potenciality dotknutosti vlastníckeho práva

žalobcu. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svojim postupom de facto vyvlastnili v prospech
mesta Žilina vlastnícke právo žalobcu, a to minimálne vlastníctvo žalobcu k rozhodnej časti pozemkov
a cestného krytu, a to všetko bez akejkoľvek opory v platnej právnej úprave opierajúc sa výlučne
o nesprávny a extrémne extenzívny a súčasne nenáležitý výklad ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona
č. 66/2009 Z. z. a ustanovenia § 3d ods. 3 Cestného zákona. Žalobca zdôraznil, že vlastnícke právo

k pozemkom trvá aj napriek existencii vecného bremena bez ohľadu na to, či ide o vecné bremeno
zo zákona alebo na základe rozhodnutia či zmluvy. Pre vyhodnotenie faktu potenciálnej dotknutosti
právomchránenéhozáujmužalobcuakovlastníkarozhodnýchpozemkovacestnéhokrytujeirelevantné
prípadné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže mať význam iba vo vzťahu k úkonom v konaní,
najmä vyhodnoteniu potenciálnych námietok účastníka konania. Realizáciou a následným užívaním

navrhovanej stavby nepochybne budú, minimálne však môžu byť, dotknuté práva a oprávnené záujmy
žalobcu, a to všetko napriek tomu, že pozemky, resp. cestný kryt bezprostredne nesusedia, avšak
iba v zmysle úzko špecifického stavebnotechnického vymedzenia pojmu susediace nehnuteľnosti,
s pozemkami, na ktorých sa nachádza navrhovaná stavba v zmysle vymedzenia vykonaného mestom
Žilina v územnom a stavebnom konaní. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, resp. ustálené právne závery nemajú oporu v administratívnom spise, čím
sú naplnené žalobné dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že dôvody žaloby sú
obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom
rozhodnutí. Na svojich záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnutí žalovaný zotrval. Zdôraznil,
že okruh účastníkov konania určuje Stavebný zákon v ust. § 59, pričom žalobca nespĺňa podmienky

na účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní tak ako je vymedzené v tomto ustanovení. Aby bol
žalobca účastníkom konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, museli by byť súčasne
splnené dve podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva a skutočnosť, že toto právo môže
byť stavebným povolením priamo dotknuté. V danom prípade nie je splnená ani jedna z uvedených
podmienok. Pokiaľ žalobca poukazoval na vybudovanie cestného krytu až v roku 2019, k tomu žalovaný

poznamenal, že tento je súčasťou cestného telesa, a teda súčasťou pozemnej komunikácie v zmysle
§ 1 ods. 3 Cestného zákona. Predmetná pozemná komunikácia má charakter miestnej komunikácie,
ktorej vlastníctvo vyplýva zo zákona – § 3d ods. 3 Cestného zákona. Jej vlastníkom je obec, teda
mesto Žilina. Je nepochybné, že táto pozemná komunikácia existovala aj pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. Pokiaľ žalobca vykonal úpravu miestnej komunikácie, uvedené neznamená,

že by sa stal vlastníkom resp. spoluvlastníkom tejto miestnej komunikácie. Pokiaľ sa žalobca cíti byť
dotknutý vydaním stavebného povolenia, pretože ako tvrdí, investície spojené s úpravou existujúcej
miestnej komunikácie treba vysporiadať, tak ani táto skutočnosť nezakladá dôvod na to, aby mu
stavebný úrad postavenie účastníka v stavebnom konaní priznal. Vysporiadanie nemožno realizovať
v rámci stavebného konania – neuskutočnenie dohody medzi stavebníkom a žalobcom nezakladá

zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie (miestna komunikácia je určená na verejné
užívanie). Stavebník nie je jediným užívateľom tejto pozemnej komunikácie vzhľadom na jej charakter
(miestna komunikácia) a charakter územia, v ktorej sa nachádza. Okrem toho na pozemkoch stavebníka
sa uskutočňuje prevádzka s prevahou osobnej dopravy na rozdiel od susedných prevádzok, kde jevyužívaná aj nákladná doprava a na rozdiel od prevádzky na pozemku žalobcu (parcela č. 7022/17 k.
ú. A.), na ktorom je uskutočnená čerpacia stanica a parkovisko pre kamióny, pri prevádzke ktorých sa
jednoznačne predpokladá vyššie dopravné zaťaženie, čo pravdepodobne viedlo cestný správny orgán

k uloženiu povinnosti vykonať v danom mieste úpravu miestnej komunikácie. Pokiaľ žalobca poukazoval
naparceluC-KNč.7023/12,ktomužalovanýuviedol,žetátonemáspoločnúhranicuspozemkami,ktoré
sú predmetom stavebného konania. Predmetom stavebného konania nie je zriadenie nového vjazdu
na susedný pozemok, resp. zriadenie nového pripojenia novej účelovej komunikácie, ani uskutočnenie
novej účelovej komunikácie. Predmetom konania je povolenie zmeny dokončenej stavby podľa § 139b

ods. 5 Stavebného zákona – nadstavba, prístavba a stavebné úpravy existujúcich stavieb na pozemkoch
stavebníka. O jej umiestnení v území bolo v čase vydania rozhodnutia právoplatne rozhodnuté územným
rozhodnutím č. 1326/2019-32759/2019-OSP-ŠI zo dňa 26.08.2019.

Predchádzajúce súdne konanie

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, rozhodol o správnej žalobe žalobcu rozsudkom sp. zn.
31S/59/2021 zo dňa 29.09.2022 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že z hľadiska
súdnej praxe a vymedzenia definície pojmu „susedný pozemok“ v § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného

zákona nie je možné sa stotožniť s názorom vysloveným v rozhodnutí žalovaného a to, že žalobca
nemohol nadobudnúť postavenie účastníka konania, pretože parcely v jeho vlastníctve nemajú spoločnú
hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania, v ktorom sa žalobca domáhal svojho
účastníctva. Správny súd uviedol, že gramatický výklad uvedeného ustanovenia by mohol viesť k
záveru, že vlastník pozemku, ktorý sa nachádza napríklad vo veľmi malej vzdialenosti od pozemku,

na ktorom sa nachádzajú (alebo budú nachádzať) stavby prejednávané v stavebnom konaní, by
sa len v dôsledku existencie úzkeho pozemku polohou zasadeného medzi jeho parcelu a parcelu
stavebníka nemohol reálne domôcť svojho postavenia účastníka stavebného konania. Správny súd
dospel k záveru, že určujúca otázka pre rozhodnutie je riešiteľná jedine za použitia teleologického
výkladu pravidla vyjadreného v § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, a to v kontexte písmena

d) tohto ustanovenia, keďže obe tieto pravidlá vychádzajú z nutnosti účasti v administratívnom konaní
tej osoby, ktorej postavenie môže byť v dôsledku vydaného stavebného povolenia dotknuté. Podľa
správneho súdu potom nemohol obstáť gramatický výklad pojmu „susedný pozemok“ v zmysle § 139
ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, pretože zmysel tejto normy nenachádza svoj materiálny obsah
a skôr môže znamenať porušenie elementárnych procesných práv osoby, ktorej sa zásah orgánu

verejnej správy bezprostredne dotýka (čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Správny súd preto
považoval výklad žalovaného, keď za účastníkov stavebného konania považoval len tých vlastníkov
susedných pozemkov, ktorí majú spoločné hranice s pozemkom stavebníka, za nesprávny. Podľa
správneho súdu bolo nesporné, že žalobca je vlastníkom parciel C-KN 7023/2, 7023/12 a 7022/17,
ktoré sa nachádzajú v blízkosti pozemkov, ktoré sú predmetom stavebného konania. Ďalej správny súd

poukázal na to, že parcelu C-KN 7023/12 vo vlastníctve žalobcu oddeľuje od parcely C-KN 7028/27
len úzky pás pozemku vo vlastníctve stavebníka. Tento skutkový stav správny súd vyhodnotil v duchu
uvedeného teleologického výkladu, keďže postavenie žalobcu ako vlastníka susediaceho pozemku bolo
podľa správneho súdu za týchto okolností celkom zjavné. Správny súd ďalej poukázal na to, že z
ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vyplýva, že k vzniku statusu účastníka konania

postačuje potencialita - možnosť ovplyvnenia vlastníckych a iných práv k susednej nehnuteľnosti a
nie je potrebné skúmať a zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho
faktického zásahu do týchto práv. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je vlastníkom „cestného krytu“,
k tejto jeho argumentácii správny súd uviedol, že nevidel dôvod osobitne skúmať argumenty žalobcu
týkajúce sa vybudovania cestného krytu, pretože pokiaľ je tento súčasťou miestnej cesty, nemá osobitný

vlastnícky režim a prípadné investície naň vynaložené nie sú pre administratívne konanie relevantné. Z
podaní žalobcu podľa správneho súdu nevyplývala bližšia špecifikácia toho, či úprava cesty sa týkala
len miestnej cesty alebo aj komunikácie, ktorá takýto charakter nemá. Zároveň správny súd poukázal na
ustanovenie§135ods.1SSPstým,žepokiaľžalobcaodkázalnato,žejevlastníkomďalšíchpozemkov,
ktoré neboli predmetom posudzovania v správnom konaní (konkrétne poukazoval na to, že cestný kryt

je vybudovaný na parcelách C-KN 7023/2, E-KN 9021/1, E-KN 3993, E-KN 3992, E-KN 3976/201 a C-
KN 7001/4), tak išlo o také skutočnosti, ktoré neboli predmetom administratívneho konania.9. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej
rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 5Svk/8/2023 zo dňa 25.04.2024 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (prechod

výkonu správneho súdnictva v dôsledku zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Kasačný súd uviedol, že súhlasí s argumentáciou správneho súdu,
že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, ktorý by sa automaticky
premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní účastníctva v konaní z dôvodu
absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval vlastníkov priamo nesusediacich

pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v stavebnom alebo územnom konaní.
Kasačný súd ale uviedol, že týmto nehovorí, že v každom prípade bude vlastník pozemku, ktorý
nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná stavba realizovaná, automaticky
účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad je potrebné posudzovať podľa konkrétnych
okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice pozemkov pre rozhodnutie o
účastníctve v konaní nemôže byť relevantná. Kasačný súd v tejto súvislosti poukázal aj na závery

uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 12/2023 zo dňa 11.10.2023. Ďalej uviedol, že pre účely
rozhodovania o účastníctve v územnom alebo stavebnom konaní nie sú relevantné len ustanovenia
§ 539 ods. 2 písm. c) a d) Stavebného zákona, ale podstatné je aj ustanovenie § 59 ods. 1 písm.
b) Stavebného zákona, ktoré účastníctvo neviaže výlučne len na vlastníctvo pozemkov a stavieb
na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ale viaže ho aj na ďalšiu zákonnú podmienku,

ktorou je potenciál priameho dotyku na vlastníckych alebo iných právach k dotknutým pozemkom (aj
susedným) alebo stavbám na nich. Kasačný súd uviedol, že správny súd odvolávajúc sa na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 uzavrel, že stačí potencialita dotyku na vlastníckych a
iných právach k susednému pozemku a že reálny dotyk osoba domáhajúca sa postavenia účastníka
konania preukázať nemusí. Podľa kasačného súdu ale absentovala argumentácia správneho súdu, v

čom práve má potencialita dotyku na vlastníckych právach žalobcu, ako vlastníka pozemkov, spočívať.
Kasačný súd uviedol, že naviac sa správny súd s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 3 a § 3d ods. 3
Cestného zákona stotožnil so záverom žalovaného, že cestný kryt je súčasťou miestnej komunikácie
a nemá osobitný vlastnícky režim. Podľa kasačného súdu preto žalovaný dôvodne poukázal na to,
že mu nie je zrejmá potencialita zásahu do práv žalobcu vydaním stavebného povolenia tak ako to

vyžaduje ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona na
priznanie účastníctva v stavebnom konaní. Podľa kasačného súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí
síce nesprávne konštatoval nesplnenie prvej kumulatívnej podmienky, ktorej splnenie sa na priznanie
účastníctva v stavebnom konaní vyžaduje a to, že žalobca nie je vlastníkom susedných pozemkov podľa
§ 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, avšak súčasne posudzoval aj druhú podmienku, a to dotyk

na vlastníckych právach k predmetným pozemkom navrhovanou zmenou stavby. Žalovaný konkrétne
uviedol, že vlastnícke právo žalobcu k pozemkom, ktoré má vo svojom vlastníctve, na ktorých vykonal
úpravu miestnej komunikácie, tzv. cestný kryt, nemôže byť stavebným povolením vôbec dotknuté,
pretože tieto pozemky sú pozemky zastavané pozemnou komunikáciou podľa § 1 ods. 2 písm. c)
Cestného zákona, a to miestnou komunikáciou vo vlastníctve mesta Žilina. S tvrdením žalovaného o

charaktere cestného krytu sa pritom správny súd vo svojom rozhodnutí stotožnil. Kasačný súd ďalej ešte
poukázalnaďalšiupodľanehorelevantnúskutočnosťato,žežalovanývrámciodôvodneniarozhodnutia
vyhodnocoval aj ďalšie tvrdenie žalobcu, pre ktoré mu podľa jeho názoru svedčilo účastníctvo v konaní.
Žalobca dôvodil, že je vlastníkom susednej stavby tzv. cestného krytu, pričom jeho vlastnícke práva k
tejto stavbe môžu byť vydaným stavebným povolením dotknuté, argumentujúc práve nevysporiadaním

vlastníctva k cestnému krytu, ktorý vybudoval a ktorý za miestnu komunikáciu nepovažoval. Preto
sa dá podľa kasačného súdu súhlasiť so žalovaným, že práve usporiadanie právnych vzťahov k
cestnému krytu bol nosný dôvod účasti žalobcu v predmetnom stavebnom konaní, čomu zodpovedajú
aj uplatnené žalobné body. Kasačný súd uviedol, že správny súd nevyhodnotil potencialitu zásahu
vydanéhostavebnéhopovolenianavlastníckeprávožalobcuvovzťahukpredmetnýmpozemkom,ktorej

splnenie je obligatórnou podmienkou na priznanie postavenia účastníctva v územnom alebo stavebnom
konaní, a to práve s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Konkrétne je na mieste podľa kasačného
súdu vyhodnotiť vo vzťahu k dotyku na vlastníckych právach žalobcu skutočnosť, že na dotknutých
pozemkochjeumiestnenámiestnakomunikáciavovlastníctvemestaŽilina,atedaako,akýmspôsobom,
vzhľadom na tento právny režim, môžu byť vlastnícke práva žalobcu dotknuté. Kasačný súd uzavrel,

že rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho zrušil a vec
vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline (podľa § 3
ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) na ďalšie konanie.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentoch a správnym súdom

10. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadenie pojednávania a ani správny súd nezistil
dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Rozsudok bol preto
vyhlásený postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 06.02.2025. Oznámenie o
mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od
20.01.2025 do 07.02.2025.

11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z
dôvodov všeobecnej správnej žaloby (§ 134 SSP), viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho
správneho súdu SR v jeho zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5Svk/8/2023 zo dňa 25.04.2024 (§ 469 SSP) a
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 zamietol.

12. Podľa § 59 Stavebného zákona; (1) Účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
(2) Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových

priestorov.

13. Podľa § 139 ods. 1 a 2 Stavebného zákona; (1) Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“
použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumie

a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.
(2) Ak sa v tomto zákone používa pojem
a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť,
b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu,

c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s
pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,
d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu
s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou
dotknuté.

14. V prejednávanej veci nie je sporné, že pozemky parc. č. C-KN č. 7022/17, č. 7023/2 a č. 7023/12
zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. A., sú vo vlastníctve žalobcu. Nie je pritom sporné, že tieto pozemky
vo vlastníctve žalobcu nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých sa mala realizovať prestavba
povoľovaná v stavebnom konaní. Žalobca v správnej žalobe taktiež dôvodil, že je vlastníkom inžinierskej

stavby - cestného krytu, ktorý mal byť vybudovaný na pozemkoch C-KN č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-
KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN č. 3976/201 a C-KN č. 7001/4.

15. Krajský súd v Žiline vo vyššie uvedenom rozhodnutí aplikoval teleologický výklad ustanovenia § 139
ods. 2 písm. c) Stavebného zákona a dospel k záveru, že aj napriek tomu, že pozemky vo vlastníctve

žalobcu nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú dotknuté v stavebnom konaní, žalobca mohol
byť účastníkom stavebného konania. Zároveň uviedol, že postačuje potencialita zásahu do vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom, ktorých je žalobca vlastníkom a že reálny zásah/dotyk nemusí byť
preukazovaný. Kasačný súd sa vo svojom zrušujúcom rozhodnutí stotožnil s výkladom ustanovenia§ 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona správnym súdom, teda uzavrel, že účastníkom stavebného
konania môže byť aj taký subjekt, ktorý je vlastníkom takého pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu
s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného (prípadne územného) konania, a to aj s odkazom na

závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2023 zo dňa 11.10.2023, v ktorom ústavný
súd odmietol návrh Krajského súdu v Žiline na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy
SR o súlade ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl.
13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, s čl. 6 ods. 1, čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, a v ktorom ústavný súd vymedzil limity aplikácie uvedeného
ustanovenia. Tento záver ale podľa najvyššieho správneho súdu neplatí v každom prípade, pretože je
potrebné preskúmať konkrétnu potencialitu dotyku na vlastníckych alebo iných právach subjektu, ktorý
by mohol byť účastníkom stavebného konania. Správny súd bol preto v zmysle záväzného právneho
názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom SR v ďalšom konaní povinný vyhodnotiť, v medziach
podanej všeobecnej správnej žaloby, konkrétnu potencialitu zásahu povoľovanej stavby do vlastníckych

alebo iných práv žalobcu. Správny súd mal pritom v zmysle vysloveného záväzného právneho názoru
kasačného súdu zohľadniť najmä bod 37. odôvodnenia jeho rozhodnutia.

16. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že realizáciou prestavby, ktorá je predmetom stavebného
konania, sa nezmení dopravná situácia vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a na

ktorých je miestna komunikácia a jej súčasti.

17. Žalobca je vlastníkom pozemkov parc. č. C-KN 7023/2, 7023/12 a 7022/17, k. ú. A., na ktorých
sa nachádza miestna komunikácia podľa § 1 ods. 2 písm. c) Cestného zákona. Žalovaný vychádzal z
toho, že žalobca nie je vlastníkom takého pozemku, ktorý by mal susednú hranicu s pozemkami, ktoré

sú predmetom stavebného konania, ale napriek tomu skúmal aj druhú v Stavebnom zákone stanovenú
podmienku, a to potencialitu zásahu do vlastníckych alebo iných práv žalobcu (na uvedené poukázal
aj Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí). Preto pokiaľ žalovaný vyhodnotil nesplnenie prvej
podmienky, ktorá ale nemusela byť kumulatívne splnená spolu s druhou podmienkou (žalobca by mohol
byťúčastníkomstavebnéhokonaniaajvprípade,žebynemalspoločnúhranicuspozemkamidotknutými

stavebným konaním), podstatné je potom zamerať sa na to, či obstojí argumentácia žalovaného vo
vzťahu k tomu, či bola splnená druhá podmienka – potencialita zásahu do vlastníckych alebo iných
práv žalobcu. Žalovaný v rámci vyhodnocovania potenciality zásahu do vlastníckych alebo a iných práv
žalobcu uviedol, že komunikácia na pozemkoch žalobcu je vo vlastníctve mesta Žilina s odkazom na § 4
ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.

z. s tým, že v prospech vlastníka cestného telesa vzniklo vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalobcu
(pod cestným telesom a jeho priľahlými súčasťami) právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Správny
súd dospel k záveru o správnosti týchto záverov žalovaného, pretože žalobcove vlastnícke a prípadne
iné práva k pozemkom sú už obmedzené tým, že sa na nich nachádza miestna komunikácia, ktorá
je verejne prístupná a užívaná v dotknutej lokalite (je prístupná širokému okruhu subjektov a nielen

stavebníkovi) a realizáciou prestavby existujúcej stavby preto nebudú vlastnícke prípadne iné práva
žalobcu k jeho pozemkom dotknuté inak ako už sú v dôsledku toho, že na jeho pozemkoch je pozemná
komunikácia a jej prípadné súčastí.

18. Žalobca ďalej odvodzoval svoju účasť v administratívnom konaní aj z toho, že je vlastníkom stavby

– cestného krytu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádzal, že sa naň nemohol vzťahovať zákon č.
66/2009 Z. z., pretože cestný kryt v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona neexistoval, k tomu je
potrebné uviesť, že túto skutočnosť žalobca nijako nepreukázal a neuvádza vo vzťahu k tomuto tvrdeniu
žiadne skutočnosti, neuvádza ani konkrétnejšiu argumentáciu čo prípadne bolo na dotknutom pozemku
pred vybudovaním cestného krytu. Navyše ale ani realizácia cestného krytu zo strany žalobcu by nemala

automaticky za následok preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k pozemnej komunikácii alebo jej
súčasti. Pokiaľ existuje spor ohľadne vlastníctva komunikácie alebo jej priľahlej súčasti, alebo ohľadne
žalobcom vynaložených investícií na úpravu cestného krytu, tak vysporiadanie týchto otázok nemôže
byť predmetom administratívneho konania, výsledkom ktorého sú preskúmavané rozhodnutia, a ktorými
sa povoľuje prestavba existujúcej stavby. Preto obstojí záver, že žalobcovi nesvedčalo postavenie

účastníka konania ani z titulu vlastníctva stavby v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona.
Aj najvyšší správny súd v bode 36. odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že súhlasí so
žalovaným, že práve usporiadanie právnych vzťahov k cestnému krytu, ktorý žalobca vybudoval a ktorý
za miestnu komunikáciu nepovažoval, bol nosný dôvod účasti žalobcu v stavebnom konaní, čo alevzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu nemôže obstáť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu, ktorý uviedol, že cestný kryt,
pokiaľ nie je súčasťou miestnej komunikácie, nemá osobitný vlastnícky režim (§ 1 ods. 3, § 3d ods. 3

Cestného zákona) a prípadné investície naň vynaložené nie sú pre administratívne konanie relevantné.
Z podaní žalobcu podľa správneho súdu (prezentovaných v administratívnom konaní) nevyplývala
bližšia špecifikácia toho, či úprava cesty sa týkala len miestnej cesty alebo aj komunikácie, ktorá
takýto charakter nemá. Zároveň správny súd uviedol, že žalobca poukazoval na to, že cestný kryt bol
vybudovaný na parcelách C-KN č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN č.

3976/201 a C-KN č. 7001/4, pričom ale išlo o okolnosti, ktoré neboli predmetom správneho konania, a
preto správny súd aj argumenty žalobcu s nimi spojené vyhodnotil a posúdil ako neopodstatnené. V tejto
časti sa správny súd pridržiava argumentácie uvedenej v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline.

19. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.