Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120250125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120250125.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: novabau s.r.o., Krupinská 8, Košice
040 01, IČO: 45 309 761, žalovanej v 2. rade: A. A., nar. X.X.XXXX, A. XXXX/X, XXX XX A. - B.,

zastúpená: JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie 5.282,85
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice z 19. októbra 2023,
č.k. 29Cb/46/2020 - 349, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Mestského súdu Košice z 19. októbra 2023, č.k. 29Cb/46/2020 – 349 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu voči žalovanej v 2. rade zamietol
a žalovanej v 2. rade priznal právo na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu žalobou podanou
dňa 27.2.2020 navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť
pohľadávku 5.282,85 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu

uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 26.08.2016 Zmluvu o úvere č. 120156146, na základe ktorej
žalovanému v 1. rade poskytol sumu 8.438,15 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla. Predmet
financovania mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 158,86 eur po dobu 84
mesiacov, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 10.9.2015. Nakoľko neboli rešpektované
dohodnuté podmienky splácania a neboli uhrádzané splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu
pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 14.10.2017, ktorého súčasťou bolo vyúčtovanie

predčasného ukončenia úverovej zmluvy. Po realizácii záložného práva predajom zálohu na dražbe bol
žalovaný v 1. rade vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 5.282,85 eur do 7.2.2018. Na základe Dohody o
pristúpení k záväzku č. 120156146 zo dňa 26.8.2015 pristúpila k Zmluve o úvere č. 120156146 žalovaná
v 2. rade, ktorá sa tak stala dlžníkom popri žalovanom v 1. rade.

3. Uviedol súd prvej inštancie, že vo veci bolo dňa 6.3.2020 rozhodnuté platobným rozkazom sp.zn.

30Up/410/2020, ktorý nadobudol voči žalovanému v 1. rade právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
12.5.2020.

4. Žalovaná v 2. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala, že Dohodu o pristúpení
k záväzku č. 120156146 zo dňa 26.8.2015 nepodpísala, resp. táto je neplatná, keďže k podpisu bola
donútená.5. V priebehu konania žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že žaloba
bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

6. Žalobca sa k námietke premlčania nevyjadril.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 8.438,15
eur na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120156146 zo dňa 26.8.2015. Žalovaná v 2. rade
ako pristupujúci dlžník uzatvorila dňa 26.8.2015 Dohodu o pristúpení k záväzku č. 120156146, kde sa

zaviazala splniť dlh popri žalovanom v 1. rade.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 533, § 534, § 100 ods. 1, § 101
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú pristúpenie k záväzku a premlčanie.

9. Poukázal súd prvej inštancie, že z Oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 14.10.2017

nevyplýva,vdôsledkunezaplateniaktorejsplátkydošlokvyhláseniusplatnostiúveru.Zprehľadusplátok
a úhrad vyplýva, že do omeškania so splácaním dlhu, v dôsledku ktorého omeškania došlo zo strany
žalobcuneskôrkvyhláseniusplatnostiúverusažalovanáv2.radepreukázateľnedostalaužsosplátkou,
splatnosť ktorej nastala dňa 10.2.2017.

10. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaná v 2. rade sa dostala do omeškania dokonca skôr, už počas
roka 2016, teda k vyhláseniu splatnosti úveru mohlo dôjsť už v dôsledku omeškania so splácaním
skorších splátok.

11. Uviedol súd prvej inštancie, že z Dohody o pristúpení k záväzku č. 120156146 vyplýva, že došlo

k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto posúdil premlčanie podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

12. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že odo dňa 11.2.2017 začala plynúť 3 ročná premlčacia doba
na uplatnenie nároku veriteľa na súde, ktorá uplynula najneskôr dňa 11.2.2020, pričom žaloba bola

podaná až dňa 27.2.2020.

13. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanou v 2. rade je
dôvodná, uplatnený nárok nie je možné priznať a preto žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

14. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že z dôvodu premlčania pohľadávky, ďalšie dokazovanie
nevykonal.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej v 2.
rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal,
že súd prvej inštancie nárok nesprávne posúdil ako premlčaný na základe predpisov občianskeho

práva. Nárok voči žalovanej v 2. rade je uplatnený titulom nesplateného úveru, ktorý bol poskytnutý
žalovanému v 1. rade. Zmluva o úvere č. 120156146 na účely financovania kúpnej ceny motorového
vozidla bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Na dotknutý právny vzťah sa tak aplikujú
predpisy obchodného práva, vrátane 4 ročnej premlčacej doby. Preto uplatnený nárok nie je premlčaný.
Aj pre prípad použitia predpisov občianskeho práva v otázke premlčania, súd prvej inštancie nesprávne

aplikoval aj § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, keď uzavrel,
že premlčacia doba na uplatnenie celého nároku začala plynúť od splatnosti vôbec prvej omeškanej
splátky, t.j. odo dňa 11.2.2017, keďže dotknutá splátka úveru bola zaplatená nasledovnými čiastkovými
plneniami,čovyplývazprehľadusplátokaúhrad.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieNSSRsp.zn.
4Cdo/132/2021, v ktorom bol vyslovený právny záver, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky
pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje
všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom spore tak mohla byť
pohľadávkavočižalovanejv2.radeprvýkrátuplatnenáaž14.10.2017,tedavdeňúčinnostipredčasnéhozosplatnenia a v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka k premlčaniu nároku z úverovej zmluvy by
došlo až 14.10.2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 27.2.2020, bola podaná včas, aj počas
plynutia 3-ročnej premlčacej doby na uplatnenie predčasne zosplatneného nároku z úveru v zmysle ust.

§ 101 Občianskeho zákonníka.

17. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Uviedla, že žalobca v odvolaní uvádza skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá je v
rozpore so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania, ako aj s ustálenou judikatúrou súdov.

Namietala porušenie zásady koncentrácie konania žalobcom, ktorý v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré
neuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a to aj napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný na
vyjadrenie sa k vznesenej námietke premlčania, čo však neučinil. Dohoda o pristúpení k záväzku č.
120156146predstavujespotrebiteľskúzmluvu,ktoráskutočnosťnebolazostranyžalobcuspochybnená.
Preto premlčanie ako aj dĺžku premlčacej doby je nevyhnutné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Žalobca nešpecifikoval a nepreukázal v konaní, v

dôsledku nezaplatenia ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru,
preto závery súdu prvej inštancie v tomto smere je potrebné považovať za nesporné. Poukázala, že z
Oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 14.10.2017 vôbec nevyplýva, v dôsledku nezaplatenia
ktorej splátky došlo k vyhláseniu splatnosti úveru. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že do omeškania
so splácaním dlhu, v dôsledku ktorého omeškania došlo zo strany veriteľa neskôr k vyhláseniu

splatnosti úveru, sa preukázateľne dostala už so splátkou, splatnosť ktorej nastala dňa 10.2.2017. §
103 Občianskeho zákonníka totiž stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti
celého dlhu).

18. Žalobca v odvolacej replike zotrval na odvolaní. Poukázal, že zmluva o úvere č. 120156146 nebola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom ale práve naopak, medzi dvoma podnikateľskými
subjektmi. Z uvedeného dôvodu na tento stav nie je možné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Na vyššie uvedenej skutočnosti nemení nič ani to, že žalovaná v 2. rade
pristúpila k záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. 120156146 zo dňa 26.8.2015.

Pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom primárneho záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný
iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil.

19. Žalovaná v 2. rade odvolaciu dupliku nepodala, výzva súdu prvej inštancie s odvolacou replikou jej
bola doručená dňa 27.2.2024.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodov podľa §
356 písm. b) C.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu,
na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie

prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej
doby, ktorú počítal od prvej splátky s ktorou sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania, t.j. od
splátky splatnej dňa 10.2.2017. Právne vzťahy medzi stranami sporu pritom posúdil ako spotrebiteľské,

na ktoré aplikoval jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Pre účely ustálenia premlčacej lehoty v spore bolo rozhodujúcim posúdenie právneho režimu
záväzkového vzťahu, od ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok. Z obsahu spisu vyplýva, že právny
predchodca žalobcu uplatnil voči žalovaným pohľadávku 5.282,85 eur s príslušenstvom, titulom

nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného v 1. rade na základe
Zmluvy o úvere č. 120156146 z 26.8.2015. Žalovaná v 2. rade mala pristúpiť k záväzku z uvedenej
úverovej zmluvy ako dlžník veriteľa a to na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. 120156146
z 26.8.2015.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie uvedená úverová zmluva predstavuje spotrebiteľskú
úverovúzmluvu,tedazmluvu,naktorújepotrebnépodľa§52ods.2Občianskehozákonníkaprednostne
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa spravujeustanoveniamiObchodnéhozákonníka,čopodľasúduprvejinštanciemávyplývaťzDohodyopristúpení
k záväzku č. 120156146.

24. Spotrebiteľský úver upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ cit. zákona). Spotrebiteľ
tu vystupuje ako dlžník. Za spotrebiteľa pritom zákon považuje „fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania“ (§ 2 písm. a/).

25. Zo Zmluvy o úvere č. 120156146 z 26.8.2015 ako základného záväzkového vzťahu pritom
jednoznačne vyplýva, že ju ako dlžník (zmluvná strana) uzatvoril žalovaný v 1. rade, teda právnická
osoba - podnikateľ a nie fyzická osoba - spotrebiteľ. Už samotná identifikácia zmluvných strán ako
právnických osôb, podnikateľov v zmluve o úvere č. 120156146 nenapĺňa definičné kritérium podľa §

2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na posúdenie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným v 1. rade ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. podľa § 52 Občianskeho
zákonníka. Uvedený záver nie je spôsobilý sám o sebe zmeniť ani samotný text Dohody o pristúpení
k záväzku č. 120156146, v ktorom je uvedené: „ ... veriteľ poskytol novabau s.r.o. (žalovanému v 1.
rade) úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120156146 ... “, keďže zo samotného znenia

zmluvy o úvere č. 120156146 nevyplýva, že veriteľ uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom práve
zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

28. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

30. Pokiaľ ide o samotnú Dohodu o pristúpení k záväzku č. 120156146, ktorá predstavuje súvisiaci
záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č. 120156146, ňou sa žalovaná v 2. rade ako pristupujúci dlžník

nestalaúčastníkomzákladnéhozáväzkovéhovzťahuakocelkuajezaviazanáibavrozsahusubjektívnej
povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpila. V rámci právnej teórie pristúpenie k záväzku
podľa § 533 Občianskeho zákonníka je považované za inštitút so zabezpečovacími účinkami, ktoré sú
do určitej miery príbuzné ručeniu.

31. Rozhodujúce je pre účely aplikácie správneho právneho predpisu vyriešiť, či možno žalovanú
v 2. rade v spore považovať za spotrebiteľa, pričom odvolací súd v tejto súvislosti zvýrazňuje, že
posudzovanie postavenia fyzickej osoby v záväzkovom vzťahu (ktorý vznikol za účelom zabezpečenia
záväzkov obchodnej spoločnosti), ktorá je zároveň väčšinovým spoločníkom v spoločnosti s ručením
obmedzeným nemôže byť posudzované tak, že bolo poskytnuté mimo akúkoľvek činnosť alebo účel

profesionálnej alebo podnikateľskej povahy a nezávisle od nich, ak táto fyzická osoba má úzke
profesionálne alebo podnikateľské väzby na uvedenú spoločnosť, teda napríklad v podobe väčšinového
podielu v spoločnosti. Z obchodného registra žalovaného v 1. rade pritom vyplýva, že žalovaná v 2. rade
je jedinou spoločníčkou žalovaného v 1. rade, teda je jeho vlastníkom, čo u nej diskvalifikuje aplikáciu
režimu „spotrebiteľa“, vrátane použitia predpisov Občianskeho zákonníka, ktoré sa na spotrebiteľov

vzťahujú.

32. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nesprávne na posudzovaný spor aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, keďže záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č.120156146, vrátane záväzku žalovanej v 2. rade založený Dohodou o pristúpení k záväzku č.
120156146 je potrebné posudzovať podľa jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane
otázky premlčania.

33. Odvolací súd navyše udáva, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil aj ak by sa mali v spore aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže skutkový záver súdu prvej inštancie o začatí plynutia premlčacej lehoty celého dlhu
omeškaním s úhradou splátky splatnej dňa 10.2.2017 neobstojí a to s poukazom na to, že žalovaný v 1.

rade aj po tomto dátume realizoval ďalšie úhrady splátok, resp. došlo k speňaženiu predmetu zálohu
(motorovéhovozidla),ktorývýťažokbolpoužitýnaúhradudlžnýchsplátok,čovyplývazprehľadusplátok
a úhrad ako aj ďalších listinných dôkazov, tak ako na to správne poukazoval žalobca.

34. Zároveň odvolací súd k ďalšej polemike strán uvádza, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri

strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje
všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Preto je neprípustné, aby ktorémukoľvek
veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde.

35. Rovnaký právny záver zaujal aj Najvyšší súd SR v uznesení z 28.3.2023, sp. zn. 1Cdo/53/2021;

v uznesení z 15.12.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021; či uznesení z 30.11.2022, sp.zn. 5Cdo/224/2021;
kde v bodoch 27. a 28. odôvodnenia uviedol: „Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo
znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na
súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby
plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh

(za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená,
že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i
zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103
Občianskeho zákonníka)“.

36.Knámietkamžalovanejv2.rade,žežalobcasakvznesenejnámietkepremlčaniavpriebehukonania
nevyjadril, odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ je v konaní vznesená námietka premlčania uplatnenej
pohľadávky, je konajúci súd povinný posúdiť jej dôvodnosť bez ohľadu na to, že sa k nej druhá strana
vyjadrí, keďže táto predstavuje hmotnoprávnu námietku podľa § 152 C.s.p. a nie skutkové tvrdenie

podľa § 150 C.s.p., na ktoré sa vzťahujú účinky § 151 ods. 1 C.s.p. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní
nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o posúdení vznesenej námietky premlčania žalovanej v 2.
rade, išlo zo strany žalobcu o námietku nesprávneho právneho posúdenia a nie tzv. neprípustnú novotu
v odvolacom konaní.

37. Odvolací súd preto považuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.
(z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení súdom
prvej inštancie) zrušiť, vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátiť podľa § 391 C.s.p. na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie o uplatnenom nároku, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom.

39. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť dôvodnosť
uplatneného nároku žalobcu aj z hľadiska Obchodného zákonníka a opätovne sa vysporiadať aj s
námietkou premlčania vznesenou žalovanou v 2. rade v konaní a to s poukazom na 4 ročnú premlčaciu
dobu stanovenú v § 397 Obchodného zákonníka. Výsledky vykonaného dokazovania potom náležite

zhodnotí a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdi z hľadiska
všetkých na spor vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne
rozhodne,pričomrozhodnutiejepotrebnénáležitevsúladesustanovením§220ods.2C.s.p.odôvodniť.40. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

41. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci
podľa § 396 ods. 3 C.s.p., pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne podľa výsledku v spore aj o náhrade
trov konania na súde prvej inštancie.

42.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).