Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206830
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): T. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. R.
č. 1, XX XXX X. F., B., prechodne bytom H. XX, XXX XX T., štátna občianka B., zast.: Kanisová & Kanis
Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému:
W. D., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom H. XX, XXX XX T., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Žalovaný je povinný n e v s t u p o v a ť do bytu č. XXX nachádzajúceho sa na X. poschodí
bytového domu H. č. XX-XX, T., so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“
č. XXXX, vchod: H. XX, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX, tak ako sú tieto
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, pre okres: T., obec: T., katastrálne územie: T..

II. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k
žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, v trestnom konaní, v správnom
konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom
realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s maloletými deťmi sporových strán, v rozsahu

nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

III.Žalovanéhosúd poučuje,žemôžepodaťvpostavenížalobcuprotižalobkynivpostavenížalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.

IV. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

V. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

VI.Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie dvoch rokov od vydania rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava

dňa 23.8.2024 domáha, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XXX
nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu H. č. XX-XX so súpisným číslom XXXX, postaveného
na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, vchod: H. XX, ako aj na priľahlý pozemok parcely
registra „C“ parcela č. XXXX, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
T., obec T., okres T. (ďalej aj predmetná nehnuteľnosť) a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť, aby sa
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, vo výroku III. toto neodkladné opatrenie

súd nariadil na obdobie dvoch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku IV. žalobkynipriznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalobkyňa výrokom V. žiadala, aby súd poučil
žalovaného podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že strany konania sú
bývalými manželmi, pričom spoločne žijú na adrese ich prechodného pobytu, t. j.: H. XX, T.. Neprijateľné
správanie žalovaného je zväčša odôvodnené najmä požitím alkoholu alebo neprimeranou žiarlivosťou.
Žalobkyňa pravidelne žalovanému jeho správanie odpúšťala, keďže majú spolu deti a verila, že pre deti
bude najlepšie, ak ostatnú v kompletnej rodine. Strany sa rozviedli po tom, čo ešte v roku 2013 prišiel

domov opitý a fyzicky na žalobkyňu zaútočil z dôvodu, že spolu sexuálne nežili, pričom ju obviňoval,
že má určite iných mužov. Žalobkyňa bola pritom len nadmieru fyzicky vyčerpaná, nakoľko pracovala,
študovala na univerzite a starala sa o dve maloleté deti. Žalobkyňa žalovanému neskôr v záujme
zachovania rodiny odpustila a začali spolu žiť. Presťahovali sa na Slovensko po vypuknutí vojny na
Ukrajine, pričom sa ubytovala u svojej kamarátky s deťmi. Počas tohto obdobia mala žalobkyňa dve
práce, zatiaľ čo žalovaný nijakým spôsobom finančne s výchovou detí nepomáhal. Žalovaný ju neustále

obviňoval, že má iných partnerov (čo nie je pravda), vyhrážal sa jej a iným obdobným spôsobom na
ňu neustále psychicky útočil. Na základe správania sa žalovaného dokonca strany konania opustil ich
najstarší syn, ktorý v danom prostredí nedokázal žiť. Žalovaný bol v decembri 2023 odsúdený po tom, čo
si vzal auto, ktoré si zakúpila žalobkyňa a šoféroval pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu.
Po tomto incidente naďalej pravidelne chodí domov pod vplyvom alkoholu, pričom je agresívny a voči

žalobkyni vulgárny a opakovane sa jej vyhráža. V nedávnom období prišiel domov v podnapitom stave,
zobral žalobkyni telefón v domnienke, že komunikovala s nejakými mužmi, pričom ju zhodil na zem a
zalomil jej ruky, aby sa nevedela hýbať. Situácia sa zhoršila po tom čo žalovaný ukončil pracovný pomer
k máju tohto roku. Od ukončenia práce žalovaný väčšinu času trávi doma a pije alkohol a žalobkyňa sa
stará o domácnosť, chodí do práce, pričom sa nemôže ani po práci stretnúť s kamarátkami, nakoľko jej to

žalovaný nedovoľuje. Žalobkyňa doma našla aj kameru, ktorú má nainštalovanú žalovaný, aby ju mohol
kontrolovať v čase jej neprítomnosti. Keď aj na základe tejto skutočnosti začala žalobkyňa spomínať
rozchod, žalovaný na ňu reagoval neprimerane agresívne, na túto pravidelne kričí a deťom hovorí, že
keď pôjdu do školy, nech tam povedia, že ich mama je „piča“. Na konci júla sa žalobkyňa rozhodla ísť
navštíviť svoju rodinu na Ukrajinu. Počas tejto návštevy žalovaný deťom uvádzal, že nemajú otca a ich

matka im privedie nového.
PonávratenaSlovenskosasituáciavyostrila,žalovanýbolagresívnejšíažalobkyniuvádzal,žemuvzala
veľa rokov života vulgárne ju urážal a vyhrážal sa jej. Keď žalobkyňa na jeho správanie nereagovala
a išla si ľahnúť, žalovaný za ňou prišiel a oblial ju studenou vodou s tvrdením, že ju nenechá spať.
V strachu zo žalovaného utiekla na policajnú stanicu, kde oznámila správanie žalovaného. Príslušníci

polície so žalobkyňou následne presunuli pred dom, v ktorom spoločne so žalovaným žalobkyňa žije.
Žalovaný sa nachádzal pred domom, tu s ním počkal jeden z príslušníkov, zatiaľ čo sa žalobkyňa s
druhou príslušníčkou policajného zboru išla presvedčiť do bytu, či sú deti strán v poriadku. Príslušníčka
sa pred bytom ešte spýtala syna strán, či je pravdou, že sa žalovaný k žalobkyni správa násilne, čo
tento potvrdil a vrátili sa naspať dole. Na základe správania sa žalovaného, ktorý sa ani v prítomnosti

príslušníkov polície nedokázal upokojiť a naďalej zvýšeným hlasom konfrontoval žalobkyňu, boli tomuto
nasadené putá, ako aj vykonaná prehliadka či pri sebe nemá zbraň, pričom bol následne predvedený na
policajnú stanicu. Žalovaný bol neskôr príslušníkmi polície v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom
zbore dňa 12.08.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese H. XX, XXX XX T., nakoľko bolo
možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na

ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Z priloženého úradného záznamu tiež vyplýva, žalovaný bol v čase jeho
vykázania v pátraní a proti tomuto bolo dňa 29.12.2023 oddelením cudzineckej polície Policajného
zboru v Trnave vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie
Slovenskej republiky a na územie členských štátov na dobu jeden rok s lehotou vycestovania do
XX.XX.XXXX. Z dôvodu priznaného štatútu dočasného útočiska bola však žalovaný prepustený. Ako

je vyššie uvedené, žalobkyňa bola obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý túto opakovane
fyzicky napadol, tejto sa viackrát vyhrážal a spôsoboval jej neprimeraný psychický stres.
Žalobkyňa sa v dôsledku fyzických a verbálnych útokov voči jej osobe zo strany žalovaného, a to aj
v spojení s vyhrážaním sa, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú
integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa

obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Obáva
sa, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať
jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný, kedy sa jej sám obdobným konaním vyhrážal.
Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu s ohľadomna prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Považuje tiež za potrebné upozorniť na
skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným
správaním sa, či podnetmi zo strany žalobkyne. Na základe správania sa, vyhrážok a fyzických útokov

zo strany žalovaného je žalobkyňa v súčasnosti nútená na základe uvedeného skutkového a právneho
stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom
chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, tj. prostredníctvom podania tohto
návrhu,kedybudežalovanémuzakázanésaktejtonaďalejpribližovať,akovstupovaťdodomu,vktorom
spoločne žili. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú

úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola
táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie
potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na
strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma - obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom
jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v
prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže

byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
Nariadením neodkladného opatrenia ako to navrhuje žalobkyňa možno upraviť pomery medzi stranami
bez potreby začatia konania vo veci samej. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym
či iným obdobným právom, ktoré by ho oprávňovalo využívať nehnuteľnosť v ktorej žalobkyňa žije.
Žalovaný preto v tomto smere nebude zákazom jeho vstupu do nehnuteľnosti žiadnym spôsobom

na svojich právach obmedzený, avšak pre žalobkyňu bude uloženie zákazu predstavovať výraznú
psychickú úľavu a priestor na zotavenie sa po útokoch zo strany žalovaného. V súvislosti so zákazom
približovania sa, tento taktiež pre žalovaného nebude v porovnaní so zabezpečením bezpečného
prostredia pre žalobkyňu predstavovať akokoľvek neprimeraný zásah.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila zvukové správy č.1 a č.
2, elektronickú komunikáciu strán priloženú v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.8.2024, úradný záznam Obvodného oddelenia
PZ T. k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 12.8.2024, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. a nájomnú
zmluvu zo dňa 12.6.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2XX5 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.(2)

15. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou

a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania
zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

(1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)

16.PodľaČl.16ods.1Ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

17. Podľa Čl. 19 ods. 1 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania

neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP.

20. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi sporovými stranami a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z
neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže

súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného
opatrenia sporové strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté,
aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa
navrhovateľ odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené,
nemusia byť dokázané. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sanesmievytvoriťnenávratný,nenapraviteľnýstavvprávnychvzťahochstrán,ažeujmapovinnéhonesmie
byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pre nariadenie neodkladného
opatrenia zakazujúceho vstup do bytu, či domu je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí
vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Účelom neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa
cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných

opatrení musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť
konaním žalovaného ohrozená.

21. Súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou a má za to, že jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný. V časti o uloženie povinnosti nevstupovať do predmetnej
nehnuteľnosti (výrok I.), v ktorej žalovaný dosiaľ so žalobkyňou býval, má súd za to, že sú splnené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Z návrhu, ako
aj z predložených príloh má súd za osvedčené, že správanie žalovaného je objektívne agresívnym,
a takýmto svojim správaním ohrozuje ako fyzickú tak i duševnú integritu žalobkyne. Z priložených
zvukových záznamov (v prepise podľa návrhu) ako aj z elektronickej komunikácie strán (súčasť
návrhu v preklade) je zrejmé, že žalovaný bol na žalobkyňu opakovane verbálne útočný. Podľa

úradného záznamu zo dňa 12.8.2024 (čl. 12) sa pritom žalovaný nevedel upokojiť ani za prítomnosti
príslušníkov polície a žalobkyňu konfrontoval zvýšeným hlasom a slovami, či postup policajtov je to
čo chcela dosiahnuť a následne mu hliadka pred vykonaním eskorty a po presvedčení, že nemá pri
sebe zbraň, i založila putá. Subjektívny pocit úrovne aktuálneho ohrozenia žalobkyne je zrejmý zo
skutočnostiútekupriamonapolicajnústanicuaprivolaniepríslušníkovpolicajnéhozboruvčasevnávrhu

popísaného nočného incidentu. Tento je následne objektivizovaný charakterom konania žalovaného
(priame vyhrážky osobe žalobkyne - osvedčené zvukovým záznamom a elektronickou komunikáciou
strán) a postupom príslušníkov polície, ktorí žalovaného dňa 12.8.2024 o 00:30 hod. vykázali zo
spoločného obydlia (potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia čl. 13) na dobu 14 dní. Zároveň
žalovaný odovzdal aj kľúče od spoločného obydlia, ktoré si prevzala žalobkyňa. Pri zohľadnení všetkých

relevantných okolností prípadu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie žalovaného v práve
na vstup do predmetnej nehnuteľnosti, v zmysle ustanovenia § § 325 ods. 2 písm. f) CSP, ktorú
žalobkyňa užíva prostredníctvom uzavretej nájomnej zmluvy s jej vlastníkom (LV č. XXXX pre k.ú.
T. - čl. 8 a predloženej nájomnej zmluvy č.l. 9), čím sa poskytne žalobkyni ochrana pred prípadným
ďalším zásahom do jej integrity a umožní sa jej pokojné bývanie v prenajatom byte. V uvedenej

situácii potom má súd za to, že prípadné ohrozenie integrity žalobkyne (a prípadne i psychiky detí
vystavených akútnemu konfliktu rodičov) má v tomto prípade prednosť pred právom žalovaného na
obydlie,ktorémaldosiaľvnehnuteľnostiajtakibanazákladesúhlasužalobkyne(ktorájejedinouosobou
oprávnenoupredmetnýbytužívaťvzmyslenájomnejzmluvy),ktorýzjavneuždanýnieje.Prenariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke

alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri posudzovaní proporcionality
nariadeného neodkladného opatrenia vychádzal tak súd zo skutočnosti, že na jednej strane opakované
agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni nemožno vzhľadom na osvedčené skutočnosti a jeho
doterajšie konanie vylúčiť a súčasne žalovanému ani pred jeho vykázaním z nehnuteľnosti nepatrili
žiadne (ani užívacie) práva k bytu, a preto nariadením neodkladného opatrenia v podobe zákazu

vstupu do predmetnej nehnuteľnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Súd má
za to, že ochrana navrhovateľky pred prípadným opätovným ohrozením jej integrity žalovaným, ktoré
ohrozenie bolo v konaní dostatočne osvedčené (keď dokonca navrhovateľka v konaní osvedčila na
strane žalovaného i dôvodné podozrenie z násilia v podobe jeho vykázania z nehnuteľnosti) je tak
dôvodná. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym či iným obdobným právom, ktoré by

ho oprávňovalo užívať nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa žije. V neposlednom rade žalovanému zostáva
zachovaná možnosť v prípade zmeny okolností, či neskoršieho upokojenia situácie, žiadať o zrušenie
tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu
prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu
uvádzanýchtvrdení,ktorébysapreukázaliakonepravdivé)vznikla.Súčasnesúddodáva,žeajzdôvodu

zachovania proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil jeho trvanie na dobu dvoch
rokov (výrok VI.), po ktorej zaniknú účinky neodkladného opatrenia, bez potreby podávania osobitných
návrhov/žalôb zo strany žalovaného.22. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni (výrok II.), vychádzajúc z § 11 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“ má súd

za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a
v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho
správania zo strany bývalého manžela ( agresívne vulgárne správanie), jeho priblíženie, za zásah do
svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný
kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia,

najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu
reálneho ohrozenia integrity oprávnenej osoby. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na
nariadenietohtoneodkladnéhoopatreniatotižiba„možnosťohrozeniaintegrity“(zvýrazňujúcsubjektivitu
vnímania chránenej osoby) na rozdiel od prísnejšieho § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyžadujúceho už i určitý
stupeň osvedčeného minulého (súčasne i hroziaceho budúceho) objektívneho „ohrozenia integrity“
správaním žalovaného. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať

sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere
nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného
opatrenia), prihliadajúc na prípadný záujem žalovaného na styku s maloletými deťmi sporových strán,
ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa
zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi

činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných
osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako aj priblíženie nevyhnutné na realizáciu
prípadného súdom upraveného styku s maloletými deťmi, ktoré priblíženie umožnené žalovanému
výlučne na účely realizácie súdom (prípadne i v budúcnosti upraveného styku s maloletými) nezasiahne
do práv žalobkyne tak ako by absolútny zákaz tohto priblíženia zmaril, resp. sťažil praktickú realizáciu

styku žalovaného s maloletými, čo by nebolo ani v záujme samotných maloletých detí.

23.Povinnáosobajevykonateľnýmuznesenímoneodkladnomopatreníviazanáajehonerešpektovanie
môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 TZ.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu a
osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku (ochrana integrity žalobkyne), ktorému sa má poskytnúť ochrana,
keď žalobkyňa predložila súdu dôkaz o agresívnom správaní žalovaného. V tu prejednávanej veci mal

súd osvedčené ohrozenie integrity žalobkyne žalovaným už samotným úradným záznamom k vykázaniu
zo dňa 12.8.2024, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozenie žalobkyne, keďže vykázanie z bytu alebo domu
policajt urobí iba vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce konanie očakáva (hrozí) možný ďalší
zásah do osobnej (telesnej či duševnej) integrity ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby
vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu žalobkyne, na

ktorej ochranu boli vykonané i zodpovedajúce kroky orgánov Policajného zboru. Ohrozenie integrity
žalobkyne vulgárnym a agresívnym správaním (komunikáciou) žalovaného preukazuje i zvukový
záznam priložený žalobkyňou k návrhu. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia
integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia,
keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je nepochybne zabrániť práve

opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom
takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Naliehavosť podaného návrhu mal
súdzadanúajspoukazomnato,ževčasepodanianávrhuvovecibolžalovanývýkazanýzospoločného
obydlia počas 14 dní a bol mu uložený aj zákaz vstupu do predmetného obydlia. Súd mal súčasne za to,
že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia, ako aj súkromia, a v prípade,

že z dôvodu agresívneho správania zo strany žalovaného, a jeho vyhrážania (ktoré sú tak subjektívne
ako i objektívne zásahom do duševnej a telesnej integrity žalobkyne) si neželá vzájomný kontakt so
žalovaným, z ktorého má dôvodný strach, a to tak v obydlí, ako i na iných miestach, je preukázaná
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v znení žiadanom žalobkyňou.

25. Žalovaný má v prípade zmeny okolností vždy možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného
opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu
prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu
uvádzanýchtvrdení,ktorébysapreukázaliakonepravdivé)vznikla.Súdtakžalobkynineuložilpovinnosťpodať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď má za to,
že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami),
ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o

náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).
V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr.
na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací
súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a

prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v
záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne
osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s
fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho
zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Súd má za to,
že postup podľa ustanovenia § 337 CSP (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo

veci samej), v tomto prípade zodpovedá, aj vzhľadom na neexistenciu priamych práv žalovaného na
užívanie nehnuteľností, na ktoré mu zakázal vstupovať a danosť jeho vlastného zavinenia vykázania bez
pričinenia žalobkyne, efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, kde žalovaný bude
ten, ktorý v prípade záujmu na opätovnom umožnení vstupovania do nehnuteľností, či zrušení zákazu
približovania k žalobkyni (počas doby trvania neodkladného opatrenia), bude musieť vykonať potrebný

právny úkon.

26. Súd trvanie neodkladného opatrenia pritom obmedzil podľa návrhu žalobkyne na dobu dvoch rokov
(výrokVI.),ktorábudepodľanázorusúdudostatočnánaupokojeniepomerovmedzistranami.Vprípade,
ak by ohrozenie žalobkyne aj po dobe dvoch rokov naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek

ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi
aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu
jej záujmu a zároveň prihliadajúce na záujem žalovaného.

27. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výroku II. uznesenia, a síce

pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz
priblíženia nebude vzťahovať).

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom

rozsahu (vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude), z čoho súd vyvodil
jej nárok voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o
čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s
neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,
ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba

rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením

neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu
rozhodnúťonáhradetrovtohtokonaniavtomtouznesení.Podpornesúdpoukazujenapr.narozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2XX7 zo dňa 03.08.2XX7, Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17Co/52/2XX7 zo dňa 02.05.2XX7 a sp.zn. 19Co/27/2XX7 zo dňa 13.04.2XX7.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..