Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
trvale bytom D. E. XXXX/X, F., právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI
s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, IČO: 51 003 848, proti
žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31652/2018/153/RK zo dňa 20. marca

2018, takto

r o z h o d o l :

2

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcovi n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

2

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán listom zo dňa 03. marca 2017 vyzval žalobcu
na poskytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu a predložil mu rovnopis znaleckých úkonov č.

58/2016-81/2016 a znaleckého úkonu č. 4/2017.
2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 31652/2018/153 zo dňa 14. februára 2018
žalobcovi uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods.
3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.382/2004Z.z.“)zaspáchanieiného
správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. spočívajúceho na skutkovom
základe, že

I. v znaleckom úkone č. 60/2016 vypracovanom 31. augusta 2016 pre zadávateľa Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty nn vedení spoločnosti SSE-Distribúcia a. s.“
k dátumu 31. december 2015a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov
priraďujeme hodnotu kMO=1“, avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil
pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v

spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a
servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje
dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto
čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto

tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č.
382/2004 Z.z.,
c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške
1,40, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je
zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne
prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/

v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
d)nastrane6(časťposudok)stanovilkoeficientostatnýchvplyvovkPIvovýške1,00,atosodôvodnením
„zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa
dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace
na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17

ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
e) na stranách 7 - 445 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu
všakniejezrejmé,zakéhozdrojačerpaltietoúdaje,pričomkznaleckémuúkonunepriložilžiadneprílohy
slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.

II. v znaleckom úkone č. 62/2016, vypracovanom 31. augusta 2016 pre zadávateľa Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vvn vedení spoločnosti SSE - Distribúcia a.
s.“ k dátumu 31. december 2015
a) na strane 4 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov

priraďujeme hodnotu kMO=1“, avšak neuviedol o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil
pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a
servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje

dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto
čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto
tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č.
382/2004 Z.z.,
c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške

1,20, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je
zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne
prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 32 písm. b/
v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
d)nastrane6(časťposudok)stanovilkoeficientostatnýchvplyvovkPIvovýške1,00,atosodôvodnením

„zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa
dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace
na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
e) na stranách 7 - 12 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu

všakniejezrejmé,zakéhozdrojačerpaltietoúdaje,pričomkznaleckémuúkonunepriložilžiadneprílohy
slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.

III. v znaleckom úkone č. 74/2016, vypracovanom 31. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu

sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty nn vedení spoločnosti Západoslovenská
distribučná a. s.“ k dátumu 31. december 2015
a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov
priraďujeme hodnotu kMO=1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadilpri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a

servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje
dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto
čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto
tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č.
382/2004 Z.z.,

c) na strane 5 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške
1,30, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je
zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne
prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/
v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
d)nastrane6(časťposudok)stanovilkoeficientostatnýchvplyvovkPIvovýške1,00,atosodôvodnením

„zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa
dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace
na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
e) na stranách 7 - 977 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu

všakniejezrejmé,zakéhozdrojačerpaltietoúdaje,pričomkznaleckémuúkonunepriložilžiadneprílohy
slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.
IV. v znaleckom úkone č. 75/2016, vypracovanom 31. augusta 2016 pre zadávateľa Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vn vedení spoločnosti Západoslovenská

distribučná a. s.“ k dátumu 31. december 2015
a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov
priraďujeme hodnotu kMO= 1“, avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil
pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,

b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a
servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje
dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto
čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto
tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č.

382/2004 Z.z.,
c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške
1,30, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je
zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne
prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/

v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
d)nastrane6(časťposudok)stanovilkoeficientostatnýchvplyvovkPIvovýške1,00,atosodôvodnením
„zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa
dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace
na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17

ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
e) na stranách 7 - 483 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu
všakniejezrejmé,zakéhozdrojačerpaltietoúdaje,pričomkznaleckémuúkonunepriložilžiadneprílohy
slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.

V. v znaleckom úkone č. 76/2016, vypracovanom 31. augusta 2016 pre zadávateľa Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vvn vedení spoločnosti Západoslovenská
distribučná a. s.“ k dátumu 31. december 2015
a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov

priraďujeme hodnotu kMO=1“, avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil
pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a
servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje
dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto

čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto
tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č.
382/2004 Z.z.,
c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške
1,20, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je

zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne
prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/
v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
d)nastrane6(časťposudok)stanovilkoeficientostatnýchvplyvovkPIvovýške1,00,atosodôvodnením
„zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa
dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace

na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.,
e) na stranách 7 - 276 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu
všakniejezrejmé,zakéhozdrojačerpaltietoúdaje,pričomkznaleckémuúkonunepriložilžiadneprílohy
slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v

spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.

3. Vo vzťahu k vytýkanému neodôvodneniu postupu pri stanovení koeficientu morálneho opotrebenia
kMO správny orgán prvého stupňa konštatoval, že z obsahu preskúmavaných znaleckých úkonov bolo
zistené, že žalobca nepopísal úvahy vo veci stanovenia hodnoty kM0, formulácia „koeficientu morálneho

opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kM0 = 1“ je absolútne nepostačujúca.
Použitá formulácia vyjadruje jedine to, aká hodnota bola stanovená, avšak nie je z nej možné určiť
podklady a ani postup, ktorým sa žalobca dopracoval k hodnote 1,00. Je preto zrejmé, že jeho postup
nebol náležite odôvodnený. Rovnako ani z vyjadrenia na ústnom pojednávaní nebolo zrejmé, či, resp.
ako presne sa znalec vyrovnal s posúdením morálneho opotrebenia I, ktoré zohľadňuje rast produktivity

práce, ako ani to, ako postupoval pri posúdení morálneho opotrebenia II, ktoré vzniká v dôsledku
technického pokroku.

4. Ohľadom neodôvodnenia postupu pri stanovení koeficientu zohľadňujúceho dostupnosť náhradných
dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS, ako aj nepriloženia príloh žalovaný ako správny orgán

prvého stupňa uviedol, že z odôvodnenia v preskúmavaných znaleckých úkonoch vyplýva jedine to, že
servisná sieť existuje, avšak nie je vyjadrené, či ide o zmluvne zabezpečené servisné služby, ako ani
to, či sú dostupné v mieste prevádzkovania elektrotechnických zariadení, alebo či sú dostupné až vo
väčšej vzdialenosti od miesta prevádzky.

5. K neodôvodneniu postupu pri stanovení koeficientu dopytu po hodnotenom elektrotechnickom
zariadení na trhu kPD a nepriloženiu príloh zdôraznil, že úlohou žalobcu nebolo stanoviť všeobecnú
hodnotu podniku alebo jeho časti, ale stanoviť všeobecnú hodnotu súboru zložiek majetku podniku,
konkrétne jeho hmotnej súčasti (vybraných elektrotechnických zariadení). Preskúmavané úkony
znaleckej činnosti neboli vykonané v súvislosti so stanovením všeobecnej hodnoty podniku alebo častí

podniku, čo je zrejmé z účelu znaleckých posudkov, ktorým je vytvorenie podkladu pre rozhodovacie
účely Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Už z názvu koeficientu je pritom zrejmé, že má vyjadrovať
dopyt po hodnotenom elektrotechnickom zariadení na trhu, nie dopyt po podniku, resp. dopyt po časti
podniku.

6. Ďalej k neodôvodneniu postupu pri stanovení koeficientu ostatných vplyvov kP, a nepriloženiu príloh
uviedol, že z preskúmavaných úkonov znaleckej činnosti vyplýva jedine to, že „zariadenie je riadne
ošetrované a udržiavané“, no nie to, ako sa žalobca dopracoval k tomuto záveru. Jeho úlohou bolo čo
i len stručne uviesť popis uskutočneného postupu a prílohami zabezpečiť preskúmateľnosť, k čomu ale
nedošlo.

7. Napokon k neodôvodneniu stanovenia východiskovej hodnoty VH uviedol, že ako vyplýva z obsahu
preskúmavaných znaleckých úkonov, na strane 2 každého z nich je uvedený zoznam cenníkov, ktoré boli
pri vypracovaní znaleckých úkonov použité. K tomu je ale nutné doplniť, že tieto cenníky neboli priloženéako prílohy, a čo je rovnako podstatné, v jednotlivých prípadoch znalec neuviedol, na základe akej úvahy
sa dopracoval k východiskovým hodnotám použitým pri jednotlivých elektrotechnických zariadeniach.
Dodal, že zo všeobecného odkazu na cenníky desiatich obchodných spoločností sa nedá určiť, aké dáta

boli použité v konkrétnom prípade, čiže nedošlo k zabezpečeniu preskúmateľnosti. Údajne boli použité
tri ceny, ale o aké ceny išlo, to sa z predložených znaleckých úkonov nedá určiť.

8. Vo vzťahu k druhu a výške uloženej sankcie zdôraznil, že predmetom tohto správneho konania nebolo
-rovnakoakovoveľkejväčšineprípadovvýkonudohľadu-overovanievecnejsprávnostizáverovúkonov

znaleckej činnosti, ale predovšetkým posúdenie toho, či došlo k odôvodneniu postupu a zabezpečeniu
preskúmateľnosti prostredníctvom priloženia príloh. Vo všeobecnosti platí, že v prípade nedostatočného
odôvodnenia postupu ide o skutočnosť, ktorá síce nemusí mať vplyv na správnosť vysloveného záveru,
no navodzuje dojem, že postup znalca bol arbitrárny, kvôli čomu je v príslušnej právnej úprave kladený
vysoký dôraz na to, aby znalec zdôvodnil svoj postup natoľko, aby bol zrozumiteľný pre všetkých
(potenciálnych) adresátov úkonu znaleckej činnosti. Vyššie uvedené platí aj pre tie prípady, ak by

zadávateľovi z určitého dôvodu vyhovovalo opomenutie tejto náležitostí, resp. ak by netrval na jej
dodržaní. Ako jednoznačne najzávažnejšie zo zistených pochybení správny orgán označil nedostatok
týkajúci sa stanovenia koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD. V súhrne došlo
v dôsledku uvedeného pochybenia žalobcu k zvýšeniu sumy o 160.843.995,66 eura, teda o takmer päť
miliárd slovenských korún, k čomu došlo bez racionálneho zdôvodnenia. Takéto opomenutie správny

orgán prvého stupňa označil za hrubo neprofesionálne, keď žalobca síce počas správneho konania
poukázal na komplexné posúdenie množstva faktorov, avšak ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia,
viaceré z nich vôbec nemali byť zohľadňované, predovšetkým nemal hodnotiť dopyt po podniku ako
celku, resp. po jeho časti. Taktiež ako závažné boli správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotené
nedostatky týkajúce sa stanovenia východiskových hodnôt VH. V jednotlivých preskúmavaných úkonoch

znaleckej činnosti žalobca nezahrnul súčet východiskových hodnôt VH (nebola to jeho povinnosť),
spravidla vysoký počet odpracovaných rokov (často dokonca vyšší ako prognózovaná technická
životnosť) znamená, že súčet východiskových hodnôt je podstatne vyšší ako súčet VŠH. Súčasne
uviedol, že v prospech žalobcu vyznieva, že nedošlo k dokázaniu jeho úmyslu a tiež to, že dosiaľ
nebol sankcionovaný na tomto úseku štátnej správy. K tomu je však potrebné doplniť, že zistená

bola vedomá nedbanlivosť, pričom uvedené ani v spojení so skutočnosťou prvého sankcionovania
neposkytuje žalobcovi garanciu neuloženia niektorej zo sankcií, ktoré sú spravidla považované za tie
prísnejšie.

9. Správny orgán prvého stupňa sa zaoberal aj otázkou, aké sankcie boli v jeho rozhodovacej praxi

ukladané v minulosti, a to v prípadoch, ktoré je možné označiť za zhodné a podobné. V rozpore so
základným pravidlom správneho konania podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) by bol stav,
ak by bolo v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozhodované tak, že by došlo k vzniku
neodôvodnených rozdielov. V odôvodnení svojho rozhodnutia tak poukázal aj na ďalšie zhodné resp.

podobnérozhodnutia,vprípadektorýchpristúpilkuloženiusankciepodľa§27ods.3zákonač.382/2004
Z.z.

10. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že uloženie sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. c/ zákona č.
382/2004 Z.z. by nebolo postačujúce, a to ani v prípade uloženia v maximálnej prípustnej výmere, t.

j. v trvaní jedného roka. Rozhodujúcimi boli nedostatky stanovenia koeficientu dopytu po hodnotenom
zariadenínatrhukPD,vprípadeichneexistencie,resp.vprípadeichpretrvaniaprineprekročeníhodnoty
1,00 by bolo uloženie zákazu výkonu činnosti adekvátne výsledku vyššie popísanej úvahy. V takejto
situácii by bolo posudzované taktiež možné nariadenie absolvovania osobitného vzdelávania podľa §
27 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., ktoré ale zo zjavných dôvodov nemožno nariadiť spolu s uložením

sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. Doplnil, že s ohľadom na poľahčujúce
okolnosti,ktorýmisúneúmyselnézavinenieaprvésankcionovanieznalca,nebolopristúpenéikuloženiu
sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., hoci § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z.
takýto postup umožňuje.

11. Minister spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.
31652/2018/153 RK zo dňa 20. marca 2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.
31652/2018/153 zo dňa 14. februára 2018 a rozklad žalobcu zamietol. Minister prejednal vec v celom
rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a zákonné, stotožnil sa soskutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán precízne
vymedzil vady znaleckých úkonov v napadnutom rozhodnutí a svoje úvahy a právnu kvalifikáciu náležite
a preskúmateľne odôvodnil.

12. V rámci námietok, týkajúcich sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, druhostupňový
správny orgán k tomu uviedol, že prvostupňový správny orgán sa s veľkou mierou pedantnosti venoval
jednotlivým pochybeniam znalca, pričom za účelom materiálnej pravdy, ktorá je jednou zo zásad
správneho konania, inak povedané za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu, si znalca

aj predvolal na ústne pojednávanie a položil mu doplňujúce otázky k jednotlivým zisteným skutočnostiam
tak, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 12. júna 2017, pričom so skutočnosťami zistenými na ústnom
pojednávaní sa jednotlivo vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí. Dodal, že v zmysle § 27 ods. 3
zákonač.382/2004Z.z.jenaúvahesprávnehoorgánu,abykvalifikovalzávažnosťjednotlivýchprevinení
a stanovil výšku sankcií. Spôsob, aký vybral prvostupňový orgán je logický a vnútorne konzistentný.
Uvedené členenie na menej závažné a závažné previnenia slúži ako ochrana účastníka konania, ktorá

má zabezpečiť to, aby nebol potrestaný neprimerane za tie previnenia, ktoré nie sú závažné. Zároveň sa
jedná o snahu zabezpečiť predvídateľnosť rozhodnutí a teda, aby správny orgán postupoval v rovnakých
prípadoch rovnakým spôsobom. Uvedená rozkladová námietka žalobcu je podľa druhostupňového
správneho orgánu bez relevancie a nemožno jej priznať úspech.

13. K námietke žalobcu, týkajúcej sa neodôvodnenia postupu znalca pri stanovení východiskovej
hodnoty VH a nepriloženia príloh uviedol, že ak má byť znalecký úkon preskúmateľným, čo je základným
kritériomjehovšeobecnejudržateľnostiaobhájiteľnosti,žemusíznalecodborneasúčasnezrozumiteľne
popísať myšlienkový proces, ktorým dospel k záverom obsiahnutým v znaleckom úkone. Ak znalec
v znaleckom úkone neodôvodní závery v ňom obsiahnuté, nenaplní účel znaleckého úkonu tak, aby

ho mohol pochopiť nie len ten, pre koho je úkon určený. Pre zadávateľov i tretie osoby, ktorým sú
znalecké posudky určené, obzvlášť orgány verejnej moci, sú podstatné nielen vecné závery, ale aj ich
preskúmateľnosť. Len také znalecké úkony, z ktorých vyplýva akými postupmi a pochodmi sa znalec pri
formulovaní svojich záverov riadil, možno označiť za riadne vykonané. V tejto súvislosti dodal, že ani
prípadné stotožnenie sa zadávateľa znaleckého úkonu so závermi znaleckého úkonu nezbavujú žalobcu

povinnosti tieto riadne a preskúmateľne odôvodniť, a to preto, že ide o naplnenie zákonnej povinnosti
znalca vykonávať znaleckú činnosť riadne v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.,
ako aj naplnenie povinnosti znalca vyhotoviť znalecký úkon tak, aby celková jeho skladba umožňovala
preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.

14. Ďalej rozkladové námietky smerovali k hodnoteniu vecnej stránky znaleckých úkonov, ku ktorým
druhostupňový správny orgán uviedol, že postup správneho orgánu prvého stupňa nebol nad rámec jeho
pôsobnosti, ale išlo o postup, pri ktorom hodnotil postup znalca v súlade správnymi predpismi (najmä
vyhlášky), na ktorých poznanie a následné posúdenie náležitostí znaleckých úkonov nie je potrebná
odborná kvalifikácia, prípadne vypracovanie opravného znaleckého posudku, ako to požaduje žalobca.

V tomto prípade správny orgán preskúmavaním znaleckého posudku zistil, že nie je zrejmé, z akého
dôvoduznalecpriurčeníkP0použilhodnotynad1,00,ktorémožnopoužiťlenvprípade,akjedostatočne
preukázané zaradenie elektrotechnických zariadení do kategórie 6, podľa bodu 4 časti B prílohy č. 5 k
vyhláške, čo však žalobca v rámci znaleckého posudku nespravil. Doplnil, že skutočnosť, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal postup, na základe ktorého určil kPD vo výške nad 1,00 svedčí o

závere, že tento postup je nesprávny a znalecký úkon je nepreskúmateľný, v čoho dôsledku správny
orgán pristúpil k uloženiu sankcie vyčiarknutia zo zoznamu, pričom druhostupňový správny orgán má
za to, že týmto spôsobom prvostupňový správny orgán nesuploval vecný prieskum znaleckého úkonu,
na ktorý nie je oprávnený. Účelom výpočtu, ktorý uviedol prvostupňový správny orgán na strane 24
napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého stanovil kPD, na úroveň 1,00 bolo preukázať, aký závažný

dopad malo navýšenie koeficientu nad úroveň 1,00. Nemalo sa jednať o preukázanie škody, ktorá podľa
slov žalobcu nevznikla, ale o to, ako významne koeficienty vplývajú na výslednú sumu.

15. Napokon druhostupňový správny orgán neprisvedčil ani námietke, ktorou žalobca správnemu
orgánu prvého stupňa vyčítal neodôvodnenie druhu uloženej sankcie. Uviedol, že uloženie sankcie

bolo prvostupňovým správnym orgánom riadne odôvodnené, a to najmä s poukazom na presnú
identifikáciu pochybení žalobcu, ale aj rozsiahlu úvahu o výbere vhodnosti a primeranosti sankcie,
majúc na zreteli záujem chránený ministerstvom na riadnom výkone znaleckej činnosti. Zdôraznil, že
znalec je v pozícii osoby prispievajúcej nielen k realizácii, ale aj k ochrane práv tretích osôb, ktorésa môžu oprávnene spoliehať na to, že znalecký posudok bude objektívny a vyhotovený v súlade so
zákonnými ustanoveniami, podľa najlepšieho svedomia znalca a bez ohľadu na individuálne záujmy
zadávateľa. Záver prvostupňového správneho orgánu o naplnení jednotlivých obligatórnych znakov

skutkovej podstaty iného správneho deliktu žalobcom preto označil za správny, pričom na jeho právnom
posúdení nemenia nič ani skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom rozklade.

16. K uvedeným záverom tiež doplnil, že uloženie tejto sankcie bolo vzhľadom na závažnosť pochybení
žalobcu dostatočne preukázané. Zároveň existencia určitých zásad trestania nezbavuje povinnosti

správny orgán uložiť sankciu primeranú porušeným právom chráneným záujmom, čo garantuje zásadu
spravodlivéhoprocesuaproporcionality.Akbysprávnyorgánaplikovaltvrdeniežalobcu,ževzhľadomna
jeho prvé trestanie by správny orgán nemal ukladať najprísnejšiu sankciu by uplatňujúc zásady trestania
v rámci trestného práva nebolo možné za prvý trestný čin vo forme vyššie spoločenskej nebezpečnosti
nikdy možné uložiť najprísnejšiu sankciu uvedenú v Trestnom zákone - sankciu trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k zákonu č. 382/2004 Z.z. je teda potrebné opätovne odkázať na odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu na strane 29, s ktorým sa v plnej miere druhostupňový správny
orgán stotožnil, a podľa ktorého ak dôjde k prvému zisteniu vážnych nedostatkov znaleckej činnosti
ako tomu bolo v uvedenom prípade, nemôže to znamenať imunitu dotknutej osoby pred uložením
sankcie vyčiarknutia zo zoznamu - osoby zapísané v zozname by totiž mali garanciu, že ak ide o ich
prvé previnenie, vždy budú môcť ďalej pokračovať vo vykonávaní znaleckej činnosti. Prvostupňový

správny orgán zároveň v ďalších častiach odôvodnenia precízne uviedol, prečo nebolo možné v danom
prípadeuložiťinú,miernejšiusankciu,pričomdoplnil,žeskutočnosť,žeúmyselznalcanebolpreukázaný
rovnako ako to, že ide o prvé trestanie znalca, prvostupňový správny orgán zohľadnil tým spôsobom,
že nepristúpil spolu s vyčiarknutím zo zoznamu aj k uloženiu sankcie peňažnej pokuty, hoci to zákon
č. 382/2004 Z.z. umožňuje.

II.
Žaloba

17. Správnou žalobou zo dňa 05. apríla 2018 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. 31652/2018/153/RK zo dňa 20. marca 2018, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu č. 31652/2018/153 zo dňa 14. februára 2018 z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

18.Namietal,žežalobcanemávedomosť,žebysazadávateľakoadresátúkonuznaleckejčinnostialebo
dokonca subjekt, ktorého majetok bol posudzovanými znaleckými posudkami ohodnocovaný, alebo iná
osoba ohradili voči znaleckému úkonu v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti.

19. Rovnako tak zdôraznil, že ak žalovaný vytýka znalcovi nezrozumiteľnosť znaleckého úkonu pre
adresátov úkonu znaleckej činnosti, malo byť pre zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť práve takéhoto
tvrdenia, na ktorom okrem iného zakladá uloženie sankcií, jasné odôvodnenie z akého dôvodu, pre
ktorých adresátov a najmä v čom bol úkon znaleckej činnosti nezrozumiteľný. V opačnom prípade je
tvrdenie žalovaného bez akéhokoľvek riadne preskúmateľného a odôvodneného skutkového základu a

nemôže byť zákonným predpokladom pre uloženie akejkoľvek sankcie. Taktiež mu vyčítal, že žalovaný
sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade, keď jedným z pochybení
žalobcu malo byť neodôvodnenie jeho postupu znalca a nepriloženie príloh slúžiacich na zabezpečenie
preskúmateľnosti úkonov znaleckej činnosti.

20. Zdôraznil, že žalovaný nad rámec svojich právomocí hodnotil vecnú správnosť preskúmavaných
znaleckých úkonov a bez potrebného oprávnenia určil škodu, ktorú mal žalobca spôsobiť, keď na strane
24 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že preskúmavanými znaleckými úkonmi
došlo k navýšeniu VŠH o 160.843.995,66,- eura, teda o takmer 5 miliárd slovenských korún, čo by v
prípade preukázania nesprávneho vecného postupu žalobcu predstavovalo škodu spôsobenú výkonom

znaleckej činnosti.

21. Žalovanému ďalej vyčítal, že k neoprávnenému hodnoteniu vecnej správnosti úkonov znaleckej
činnosti došlo aj pri nastolení otázky, či žalobca určil hodnotu koeficientu dopytu po hodnotenomzariadení na trhu kPD správne alebo nesprávne, ktorá je bez pochýb otázkou vecnej správnosti, na
ktorej zodpovedanie nemá žalovaný potrebnú kvalifikáciu. Relevantnú odpoveď na uvedenú otázku
môže poskytnúť len osoba s potrebnou kvalifikáciou a to prostredníctvom kontrolného posudku.

22. Ďalej, poukazujúc na § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. vo vzťahu k uloženej sankcii za iný
správny delikt, namietal, že z uvedeného ustanovenia, podľa ktorého pri ukladaní sankcie žalovaný
vychádzal aj zo závažnosti protiprávneho konania, je nutné stupeň uvedenej závažnosti náležite, za
pomoci argumentov odborne kvalifikovaných osôb, preukázať v odôvodnení správneho orgánu a nielen

pristúpiť k svojpomocnej tvorbe novej terminológie na účely nahradenia takéhoto zákonného postupu,
ktorý žalobca ako každý účastník správneho konania zo strany orgánu štátnej moci odôvodnenie
očakáva. Tvrdil, že Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu vytvorilo kategorizáciu pochybení znalca na závažný nedostatok, najzávažnejší nedostatok,
nezávažný nedostatok, prípadne formálne pochybenia. Takáto kategorizácia skutkov podľa žalobcu
nemá oporu v zákone. Dal do pozornosti, že pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti SR v odôvodnení

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tiež uvádza, že to, ktoré ním tvrdené porušenie zákona
č. 382/2004 Z.z. zo strany žalobcu je závažným pochybením alebo najzávažnejším pochybením
alebo nezávažným pochybením, absentuje v jeho odôvodnení o takejto povahe alebo závažnosti
protiprávneho konania alebo opomenutia nielen odkaz na právnu normu, ktorú pri takejto kategorizácii
Ministerstvo spravodlivosti SR aplikovalo, ale najmä zohľadnenie vzťahu takéhoto pochybenia žalobcu

k nejakému dôsledku, resp. odôvodnenie spôsobu a konkrétnych a zo strany prvostupňového
správneho orgánu preukázaných dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam sa žalobca nestotožnil s druhom uloženej sankcie. V danom prípade mal za to, že
uloženie sankcie vyčiarknutie zo zoznamu znalcov je neprimerané, nakoľko správneho deliktu, ak bude
jeho spáchanie vôbec náležite preukázané sa žalobca dopustil v rámci výkonu svojej niekoľkoročnej

znaleckej činnosti prvýkrát a to z nedbanlivosti, čo potvrdzuje aj samotný žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. mája 2018 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Ohľadom odôvodnenia znaleckého posudku a jeho významu uviedol, že povinnosť riadne odôvodniť
znalecký posudok vyplýva z § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., pričom právna úprava nerozlišuje
medzi tým, či je úkon znaleckej činnosti vypracovaný na účely súdneho konania, na účely iného konania

pred orgánom verejnej správy, na iné účely vyplývajúce z právnej úpravy, alebo či je znalecká činnosť
vykonaná napríklad len na interné účely obchodnej spoločnosti. V praxi je totiž bežné, že zadávatelia
nemajúzáujemnavypracovaníriadneodôvodnenéhoúkonuznaleckejčinnosti,resp.keďuždôjdekjeho
neriadnemu vykonaniu, nedostatky znaleckej činnosti im nemusia prekážať. Pre zadávateľa je spravidla
podstatný záver znaleckého skúmania, odôvodnenie postupu často nie je zadávateľmi vnímané ako

kľúčové.

24. Následne dal do pozornosti, že v prípade preskúmavaných znaleckých posudkov nedošlo k
zabezpečeniu preskúmateľnosti a to kvôli ich neodôvodneniu, resp. nedostatočnému odôvodneniu, ale
aj kvôli nepriloženiu príloh. Uviedol, že pokiaľ ide o otázku preskúmateľnosti znaleckého úkonu, je to

problematika, ktorá je posudzovaná nielen z hľadiska orgánu verejnej moci vykonávajúceho dohľad
nad znaleckou činnosťou, ale ak je činnosť vykonaná v rámci konania takisto orgánom verejnej moci
vedúcim takéto konanie. Ak by žalovaný nebol kompetentný posudzovať otázku preskúmateľnosti
znaleckých úkonov, tak by v podstate ani nebolo možné vykonávať dohľad nad znaleckou činnosťou,
keďžeMinisterstvospravodlivostiSRbybolo100%závislénavyjadreniachinýchznalcov.Naposúdenie

preskúmateľnosti je plne spôsobilý právnik, čo je len podčiarknuté dlhoročnou špecializáciou na
príslušnú agendu.

25. Ďalej uviedol, že vypracovanie tzv. kontrolných znaleckých posudkov, na ktoré poukázal žalobca
je typické pre trestné konanie vedené vo veci nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu

a prekladateľského úkonu, ktorého skutková podstata je upravená v § 347 Trestného zákona. To však
súvisí s tým, že v spomenutých trestných konaniach sa posudzuje aj otázka pravdivosti znaleckého
posudku, kým v konaní o inom správnom delikte znalca sa spravidla rieši práve otázka preskúmateľnosti.Odkázal na stranu 12 a 20 prvostupňového rozhodnutia, kde sú podrobne popísané dôvody, kvôli ktorým
bolo zo strany žalovaného konštatované neodôvodnenie postupu žalobcu.

26. Vo vzťahu k posudzovaniu vecnej správnosti koeficientu po hodnotenom zariadení na trhu kPD
žalovaný uviedol, že stanovenie hodnoty kPD sa riadi pravidlami, ktoré sú zhrnuté na stranách 15 až
18 prvostupňového rozhodnutia. Hodnota kPD môže pri elektrotechnických zariadeniach presiahnuť
1,00 len vtedy, ak dopyt po hodnotenom elektrotechnickom zariadení prevláda nad ponukou, hodnotené
elektrotechnické zariadenie dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz elektrotechnického

zariadenia porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, elektrotechnické zariadenie je využiteľné
v ďalšej podnikateľskej činnosti a podobne. Žalobca však v preskúmavaných znaleckých posudkoch
uviedol jediné hodnotenie, a to že zariadenie je predajné na trhu, pričom výpovedná hodnota takéhoto
výroku nie je v podstate žiadna, vôbec sa z neho nedá určiť, prečo by malo spadať pod citované znenie,
ktoré ako jediné umožňuje prekročenie hodnoty 1,00.

27. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu správneho konania ani po jeho ukončení
nedokázalvysvetliťvykonanýpostup,odkazovalnakomplexnosťskúmaniaapod.,avšakakoužsprávny
orgán uviedol, takéto vyjadrenie nemôže obstáť. Pri výkone dohľadu sa znalci bežne odvolávajú na
zložitosť odborných otázok, avšak ak nedokážu v znaleckých posudkoch zdôvodniť postup, nejde o
riadne vykonanú činnosť, odôvodnenie je úplne elementárnou povinnosťou.

28. Prisvedčil tvrdeniu, že žalovaný nemôže sám skúmať a následne podávať vyjadrenie k tomu, či je
na trhu rovnováha medzi ponukou a dopytom po elektrotechnickom zariadení. S tým si ale nemožno
zamieňať skutočnosť, že vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov sú upravené jednotlivé hodnotenia a príslušné intervaly, preto ak žalovaný vysloví,

že použitá hodnota kPD nezodpovedá prezentovanému hodnoteniu, nie je to posudzovanie vecnej
správnosti. Žalovaný konštatoval jedine to, že znalec riadne neodôvodnil postup, pričom použil hodnoty
kPD, ktoré sa vzťahujú len na výnimočné prípady. Žalobca použil hodnoty 1,20, 1,30 aj 1,40 a to pri
úplne identickom stručnom odôvodnení, vo viacerých predložených znaleckých posudkoch použil pri
rovnakom odôvodnení dokonca hodnotu 1,00. Jednou vetou, ak znalec pri úplne rovnakom a vágnom

hodnotení použije štyri rôzne hodnoty, ide o učebnicový príklad nepreskúmateľnosti.

29. Súčasne uviedol, že podstatou argumentácie žalovaného je poukázanie na to, že v dôsledku
určenia spomenutých hodnôt došlo k obrovským posunom oproti hodnote 1,00, ktorá sa vzťahuje na
štandardné prípady ako predaj vopred určenému záujemcovi a rovnováha dopytu po hodnotenom

elektrotechnickom zariadení (interval 0,80 - 1,00). Zhrnul teda, že riadne odôvodnenie je podstatné vždy,
avšak obzvlášť treba spomenúť prípady, keď dochádza k výberu len výnimočne používaných hodnôt. Z
posudzovaných znaleckých posudkoch boli zistené tieto nedostatky, nad rámec čoho tiež bolo uvedené,
že použité hodnoty mali úplne zásadný vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty. Na svojich záveroch
preto žalovaný naďalej zotrval, keďže použité hodnoty boli kľúčové pre stanovenie všeobecnej hodnoty,

a ak by žalovaný porovnával neodôvodnené stanovenie kPD na 1,00 s inými hodnotami kPD ako je 1,00
rozdiel by bol ešte markantnejší.

30. K úvahe správnych orgánov o druhu sankcie, žalovaný odkázal na podrobné zdôvodnenie v
rozhodnutiachsprávnychorgánoch,najmänarozhodnutieprvostupňovéhorozhodnutia,stranu21až30.

Dodal, že v druhostupňovom správnom rozhodnutí uviedol, že uloženie uvedenej sankcie bolo vzhľadom
na závažnosť k pochybeniu žalobcu dostatočne preukázané, zároveň existencia určitých zásad trestania
nezbavuje povinnosti správny orgán uložiť sankciu primeranú porušeným právom chráneným záujmom,
čo garantuje zásadu spravodlivého procesu a proporcionality.

31. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.
Konanie na správnom súde

32. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
5S/56/2018-69 zo dňa 04. septembra 2018 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č.
31652/2018/153/RK zo dňa 20. marca 2018 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č.
31652/2018/153 zo dňa 14. februára 2018 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšiekonanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal
žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla
2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/56/2018-69 zo dňa 04. septembra 2018 a vec

muvrátilnaďalšiekonanie,keďdospelkzáveruodôvodnostikasačnýchnámietoksťažovateľaapotrebe
opätovného prejednania veci v medziach podanej správnej žaloby a následného vydania rozhodnutia,
pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/120/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

V.
Pojednávanie

34. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 28. novembra 2024 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35.Právnyzástupcažalobcupredsúdomuviedol,žetrvánapodanejžalobe.Ďalejuviedol,ženapadnuté
rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmatenosti, a to najmä vo vzťahu k časti odôvodnenia
týkajúcej sa uloženej sankcie, kde došlo k zjavnému rozporu s § 47 správneho poriadku. Na to zdôraznil,

že ak žalovaný vytýkal znaleckým úkonom nezrozumiteľnosť, bolo jeho povinnosťou uviesť v čom boli
tieto nezrozumiteľné. Tiež dal do pozornosti, že znalecké posudky vypracované žalobcom nemajú voči
zadávateľoviznaleckéhoúkonuzáväznýcharakter,pričomznaleckýposudokvypracovanýžalobcomnie
jejediným,ktorýÚradprereguláciusieťovýchodvetvívyužívanastanoveniecenovejregulácie.Rovnako
tak poukázal na absenciu kontrolného opravného znaleckého posudku. Uviedol tiež, že žalovaný nemá

odbornú spôsobilosť na posúdenie vecnej správnosti znaleckého posudku. Následne upozornil aj na
právnu úpravu v Českej republike ohľadom kontrolného posudku, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/3/2021 zo dňa 30. marca 2023.

36. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa pridržiava predloženého písomného

vyjadrenia. Uviedol, že v prejednávanej veci kompetenciou žalovaného je skúmať dodržiavanie
ustanovení o výkone znaleckej činnosti, teda na porovnanie obsahu znaleckého úkonu s právnymi
normami nie je možné pribrať znalca. Ďalej uviedol, že účelom ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004
Z.z. je zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Z uvedeného sa nedá vyvodzovať
posudzovanie vecnej správnosti. Taktiež nie je podstatnou skutočnosť, či boli zohľadňovaní adresáti

znaleckého úkonu. K poukazu žalobcu na českú právnu úpravu uviedol, že táto je značne odlišná, a to
najmä z dôvodu, že príslušný zákon v Českej republike zveril ministerstvu spravodlivosti kompetenciu
kontrolovať vecnú správnosť posudku. V rámci činnosti žalovaného, ak je potrebné vyhodnotenie vecnej
správnosti, osloví v takom prípade znalecký ústav, o túto situáciu však nešlo. Napokon k namietanej
nepreskúmateľnosti odôvodnenia uloženej sankcie dodal, že tomuto sa žalovaný venuje na deviatich

stranách a označil odôvodnenie sankcie žalovaným za dôsledné. Pripomenul, že v tomto druhu konania
ide o posudzovanie schopnosti znalca vykonávať riadne znaleckú činnosť. Záverom poukázal na
skutočnosť, že práve znalecké posudky vypracované bez náležitého odôvodnenia sú častou príčinou
prieťahov v súdnom konaní.

VI.
Relevantné právne predpisy37. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

40. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej

činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

41. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a/ osobne,
ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b/ riadne a v určenej lehote, c/

účelne, hospodárne a d/ nestranne.

42. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a/ titulnú
stranu, b/ úvod, c/ posudok, d/ záver, e/ prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého
posudku, f/ znaleckú doložku.

43. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje
identifikačnéúdajeznalca,označenie"znaleckýposudok",poradovéčísloznaleckéhoposudkuastručnú
charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny
úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého

skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade

musiaobsahovaťúdajeoznaleckomposudku,kuktorémusaviažu,musiabyťzošitéaopatrenéúradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia
prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
časti "posudok".

44. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

45. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí
správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

46. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto
sankcie: a/ písomné napomenutie, b/ peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur
právnickej osobe, c/ zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti
na obdobie najviac jedného roka, d/ vyčiarknutie zo zoznamu.

47. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto
zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov
protiprávneho konania alebo opomenutia.

48. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z.z. iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva

ministerstvo a ukladá za ne sankcie.49. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo
sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a
preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.

50. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

51. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

52. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

53. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

54. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

55. Podľa § 2 písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška“) na účely tejto vyhlášky sa rozumie
zložkou majetku podniku 1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej
hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku, 2. nehmotná súčasť majetku podniku,
ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

56. Podľa § 2 písm. g/ vyhlášky na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou

informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou;
obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,

57. Podľa § 2 písm. h/ vyhlášky na účely tejto vyhlášky sa rozumie objektivizáciou znalecké stanovenie
všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické

faktory,

58. Podľa § 2 písm. i/ vyhlášky na účely tejto vyhlášky sa rozumie východiskovou hodnotou nadobúdacia
a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota,
ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky.

59. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví
znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

60. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného

majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-
ekonomické určenie tejto zložky majetku.

VII.
Závery správneho súdu

61. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobounapadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi.

62. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny
orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon

o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

63. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti
SR o potvrdení prvostupňového rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi za spáchanie správneho
deliktu na úseku činnosti znalcov. Medzi účastníkmi je sporné, či v prejednávanej veci došlo zo strany
žalovaného k posudzovaniu vecnej správnosti znaleckých úkonov, ako aj či konanie žalobcu dosahuje

takú závažnosť a intenzitu, že je dôvodom na jeho vyčiarknutie zo zoznamu znalcov.

64. Z hľadiska všeobecného rámca posudzovania správnych deliktov je potrebné vychádzať z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti SR z 02.
septembra 1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21. februára 1984, číslo sťažnosti

8544/79; vo veci Čanády proti SR zo 16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.), z
ktorej vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky,
či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992
Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a/ či text
právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu

do trestného práva, b/ povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej
uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a
správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha
a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a
stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6

Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo
svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia,
ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho
konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok
6 Dohovoru.

65. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15. mája 1992 je
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 01. októbra 1992.
Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak

zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz
adresovanýsúduaorgánuverejnejsprávyaplikujúcemuprávopoužiťexoffonakonkrétnyprípadpriamo
relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie
súibaprávaaslobodyvpodobe,vktorejichvýslovnezakotvujúmedzinárodnézmluvy,aleajrozhodnutia

príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú
zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými
slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a
slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor
vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi

vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych
otázkach, ex tunc.

66. Správne orgány oboch stupňov správne aplikovali Dohovor aj judikatúru ESĽP v oblasti posúdenia
trestného charakteru správneho deliktu a aplikovali aj trestné zásady na ukladanie sankcií.

67. Žalobca namietal, že žalovaný nad rámec svojich právomocí hodnotil vecnú správnosť
preskúmavaných znaleckých úkonov. Správny súd tejto žalobnej námietke nemohol priznať relevanciu,
a to z dôvodov, ktoré konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10Asan/22/2019 zo dňa 28.apríla 2020. Ohľadom tejto námietky Najvyšší súd SR uviedol, že „krajský súd dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, keď vyslovil, že sťažovateľ (žalovaný) preskúmaval znalecké úkony žalobcu z
vecného hľadiska. Ak by bol tento záver pravdivý, znamenalo by to, že sťažovateľ by musel rozporovať

výsledné závery, ku ktorým znalec (žalobca) pri svojej činnosti dospel, teda sťažovateľ by musel tvrdiť,
že závery znalca sú nesprávne. K takémuto spôsobu hodnotenia znaleckých úkonov žalobcu však v
prejednávanej veci rozhodne nedošlo. Z rozhodnutí sťažovateľa jasne vyplýva, že znaleckým posudkom
žalobcu vytýkal absenciu relevantného odôvodnenia, teda odôvodnenia, ktoré by vysvetľovalo postup
pri znaleckom skúmaní a korešpondovalo by konečným záverom, konštatovaným znalcom.“

68.ĎalejNajvyššísúdSRvuvedenomrozsudkuvyslovil,že„zosamotnéhovýrokurozhodnutia,vktorom
je konštatovaná deliktuálna zodpovednosť znalca, jasne vyplýva, že nedostatkom, v ktorom sťažovateľ
videl porušenie zákonných povinností, bola absencia úvah, ktorými sa znalec riadil pri sformulovaní
svojich záverov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú rovnaké závery ako z jeho výroku, argumentácia
sťažovateľa je zameraná na nepreskúmateľnosť znaleckých úkonov.“

69. Rovnako tak zo záverov tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že
- „Sťažovateľ znalcovi vytkol, že síce prijal záver o tom, že „koeficientu morálneho opotrebenia na
základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kMO=1“, avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo, a
akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru. Poukázal na bod 11 časti A prílohy č.

5 k vyhláške, kde sú stanovené kritéria koeficientu morálneho opotrebenia, pričom uviedol, že vo vzťahu
k nim bolo povinnosťou znalca príslušne zdôvodniť hodnotu kMO.“

- „Sťažovateľ znalcovi vytkol, že stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a
servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00 s odôvodnením „na zariadenie existuje

dostupná servisná sieť“, avšak z obsahu znaleckých úkonov nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto
čiastkovému záveru, pričom k znaleckým úkonom nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto
tvrdenia. Poukázal na bod 4 časti B prílohy č. 5 k vyhláške, kde je zadefinovaný aj koeficient zohľadňujúci
dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS, a uviedol, že pre splnenie
povinnosti znalca postačovalo stručné odôvodnenie, z ktorého by bola zrejmá existencia zabezpečenia

servisných služieb, ktoré by bolo podložené kópiou zmluvy, resp. potvrdením spoločnosti poskytujúcej
servisné služby.“

- „Sťažovateľ znalcovi vytkol, že stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo
výške prevyšujúcej 1,00 s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, pričom z obsahu znaleckých

úkonov nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, a k znaleckým úkonom nepriložil
žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia. Poukázal na bod 4 časti B prílohy č. 5 k vyhláške,
kdejeupravenéstanoveniekoeficientudopytupohodnotenomzariadenínatrhukPD,avovzťahuktomu
uviedol, že znalec zaradil elektrotechnické zariadenia do kategórie 6, pretože len v tejto kategórii môže
byť hodnota koeficientu vo výške presahujúcej hodnotu 1,00. Strohé odôvodnenie znalca „zariadenie

je predajné na trhu“ pritom adekvátne neodôvodňuje postup znalca pri zaradení elektrotechnického
zariadenia do kategórie 6, len v podstate vylučuje zaradenie elektrotechnických zariadení do kategórií 1
a 2. Sťažovateľ poukázal tiež na to, že horná hranica koeficientu kPD v kategórii 6 nie je stanovená (na
rozdielodostatnýchkoeficientov),pretojeodôvodneniepostupupristanoveníhodnotykPDprevyšujúcej
hodnotu 1,00 obzvlášť dôležité.“

- „Sťažovateľ znalcovi vytkol, že stanovil koeficient ostatných vplyvov kPI vo výške 1,00 s odôvodnením
„zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, avšak z obsahu znaleckých úkonov nie je zrejmé, ako sa
dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckým úkonom nepriložil žiadne prílohy slúžiace
na podloženie tohto tvrdenia. Úlohou znalca bolo čo i len stručne uviesť popis uskutočneného postupu

a prílohami zabezpečiť preskúmateľnosť.“

- „Sťažovateľ znalcovi vytkol, že stanovil východiskové hodnoty VH bez toho, aby z obsahu znaleckých
úkonov bolo zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, k znaleckým úkonom nepriložil ani žiadne prílohy
slúžiace na podloženie použitých údajov. Sťažovateľ uviedol, že na strane 2 každého preskúmavaného

znaleckého úkonu je uvedený zoznam cenníkov, ako podkladov pre vypracovanie úkonov znaleckej
činnosti. Samotné cenníky však neboli priložené ako prílohy a znalec tiež neuviedol, ako sa dopracoval
k východiskovým hodnotám použitým pri jednotlivých elektrotechnických zariadeniach. Zo všeobecnéhoodkazu na cenníky desiatich obchodných spoločností sa nedá určiť, aké dáta boli použité v konkrétnom
prípade. Údajne boli použité tri ceny, ale o aké ceny išlo, to sa zo znaleckých úkonov nedá určiť.“

70. Preto Najvyšší súd SR dospel v tomto rozsudku k záveru, že „z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia sťažovateľa, tak ako ho najvyšší súd vyššie stručne zhrnul, je jednoznačné, že sťažovateľ
vyčítal žalobcovi nepreskúmateľnosť, teda nedostatočnú odôvodnenosť znaleckých úkonov, a nie vecnú
nesprávnosť prijatých záverov. Najvyšší súd musí konštatovať, že krajský súd sa v nedostatočnej miere
oboznámil s textom oboch rozhodnutí sťažovateľa, čo viedlo k nekritickému prevzatiu a stotožneniu sa

s tvrdením žalobcu o posudzovaní odborných otázok a vecnej správnosti znaleckých úkonov.“

71. Správny súd takisto nemohol prihliadnuť na žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný
bez potrebného oprávnenia určil škodu, ktorú mal žalobca preskúmavaným znaleckým úkonom
spôsobiť. Vo vzťahu k vyhodnoteniu tejto žalobnej námietky Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla 2020 vyslovil, že „v prvom rade najvyšší súd uvádza, že hypotetickým

výpočtom všeobecnej hodnoty VŠH sa sťažovateľ zaoberal v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia
týkajúcej sa druhu a výšky sankcie, teda sťažovateľ sa snažil podporiť svoje úvahy o závažnosti
zistených nedostatkov v preskúmavaných úkonoch znaleckej činnosti názornejšou argumentáciou. Na
strane 24 prvostupňového rozhodnutia sťažovateľ porovnal výšku všeobecnej hodnoty VŠH stanovenú
žalobcom (keď žalobca pre jej výpočet použil koeficienty dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD

vo výške 1,20; 1,30 a 1,40, teda prevyšujúce hodnotu 1,00) s hypotetickou výškou VŠH dosiahnutou
pri použití koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,00. Rozdiel v
absolútnej hodnote, ku ktorému sa dopracoval sťažovateľ týmto hypotetickým výpočtom, mal slúžiť
na názorné preukázanie, ako ovplyvnili závery žalobcu všeobecnú hodnotu v absolútnych číslach,
pričom problematickým podľa sťažovateľa bolo neodôvodnenie postupov, ktoré žalobcu viedli k takýmto

nadštandardným záverom, a v tom sťažovateľ videl závažnosť konania žalobcu.“

72. Zároveň Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že „Z argumentácie sťažovateľa vôbec
nevyplýva, že stanovoval škodu alebo že stanovoval skutočnú výšku všeobecnej hodnoty VŠH. V
nadväznosti na hypotetický výpočet sťažovateľ poukazoval na to, že k svojim záverom (k stanoveniu

VŠH) sa žalobca dopracoval bez racionálneho zdôvodnenia, a že z preskúmavaných znaleckých
úkonov nie je možné určiť, z akých podkladov žalobca vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo teda v
jednom prípade stanovil hodnotu 1,20 a v inom 1,40, resp. v prípade iných predložených znaleckých
úkonov hodnotu 1,00. Najvyšší súd rozhodne nesúhlasí zo záverom krajského súdu, že sťažovateľ
svojím hypotetickým výpočtom hodnotil vecnú stránku znaleckých úkonov, a teda posudzoval odborné

otázky. V tejto súvislosti možno poukázať aj na samotné konštatovanie sťažovateľa obsiahnuté v ďalšej
časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (strana 25), že „cieľom dohľadu nebolo hodnotiť vecnú
správnosť úkonov znaleckej činnosti, kvôli nezabezpečeniu preskúmateľnosti by to bolo možné jedine
vypracovaním úplne nových znaleckých úkonov. Z tohto dôvodu sa nedá sformulovať záver o tom, či
vznikla škoda, resp. aká je jej výška, vykonanie takéhoto postupu ani nie je úlohou správneho orgánu,

keďže spôsobenie škody nie je znakom objektívnej stránky iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1
písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z.““

73. Napokon správny súd nemohol prisvedčiť ani námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne posúdil
závažnosť protiprávneho konania žalobcu. Aj v prípade tejto žalobnej námietky poukazuje na závery

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/22/2019, ktorý uviedol, že „Najvyšší súd nesúhlasí ani
so záverom krajského súdu, že pokiaľ ide o uloženú sankciu, z rozhodnutia nevyplýva, ako sťažovateľ
zohľadnil rozsiahlosť protiprávneho konania, množstvo vytýkaných nedostatkov a mieru zodpovednosti
žalobcu vo vzťahu k ohrozenému záujmu. Sťažovateľ svoje úvahy, ktoré ho viedli k výslednému
rozhodnutiu o uloženej sankcii, podrobne rozoberal na stranách 21 až 30 prvostupňového rozhodnutia,

a v nadväznosti na námietky žalobcu obsiahnuté v rozklade aj na stranách 13 a 14 druhostupňového
rozhodnutia. Ako najvyšší súd zistil, sťažovateľ na tomto mieste vyhodnocoval jednotlivé kritériá
stanovené v § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. a zohľadňoval ich vplyv na uloženie sankcie. Krajský
súd konštatoval, že aj keby sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ktoré mu bolo vyčítané, ide o
skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri určení výšky sankcie. Najvyšší súd uvádza, že práve tieto

skutočnosti a ich vplyv na uloženie sankcie boli sťažovateľom posudzované.“

74. K vyššie uvedenému Najvyšší súd SR dodal, že „Pokiaľ krajský súd zastával vo svetle žalobných
námietok názor, že pri uložení sankcie sťažovateľ prekročil medze zákona a jeho úvahy nereflektujúzistený skutkový stav (ako by sa bolo možné domnievať z poukazovania krajského súdu na skutočnosť,
že išlo o prvý prehrešok žalobcu), krajský súd mal tieto svoje úvahy náležite a určito odôvodniť a
neargumentovať chýbajúcim odôvodnením sťažovateľa. Najvyšší súd musí uviesť, že z odôvodnenia

rozhodnutia sťažovateľa je spôsob uvažovania správneho orgánu zrejmý. Nie je preto namieste
argumentovať chýbajúcimi úvahami správneho orgánu.“

75. Ani žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaný pri odôvodnení uloženia sankcie za účelom
vyhodnotenia závažnosti protiprávneho konania pristúpil k „svojpomocnej tvorbe novej terminológie“,

nemohol správny súd pokladať za opodstatnenú. Naopak považuje za potrebné uviesť, že ukladanie
sankcií za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc),
zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených
limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí druh sankcie, pričom použitie správnej úvahy
musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto
procesu (uváženia), musí byť aj náležite zdôvodnené (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02. júna 2011). Pokiaľ ide o terminológiu („závažné“, „menej závažné“),
ktorú žalovaný použil pri odôvodňovaní toho, ako zohľadnil závažnosť protiprávneho konania, túto
skutočnosť správny súd nepovažoval za vadu rozhodnutia. Zákon č. 382/2004 Z.z. neupravuje
pojmy aplikovateľné v procese hodnotenia závažnosti iných správnych deliktov. Vzhľadom na znenie
§ 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. bol žalovaný pri ukladaní sankcie povinný, okrem iných,

tam zmienených skutočností zohľadniť aj závažnosť protiprávneho konania, čo logicky predpokladá
hodnotenie závažnosti protiprávnych konaní v rôznych stupňoch (porovnaj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/13/2022 zo dňa 29. mája 2024).

76. Z podkladov spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis

žalovaného, je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že správne orgány druh uloženej sankcie
odôvodnili pomerne obsiahlo a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom podrobne
odôvodnili, ako zohľadnili závažnosť jednotlivých porušení zákona, jeho následky, mieru zavinenia,
spôsob spáchania, teda správne orgány postupovali v súlade s § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z.

77. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu a represívnu funkciu, musí byť stanovená tak, aby sa
sankcionovaná osoba v budúcnosti vyvarovala porušení zákonných povinností, za súčasného splnenia
podmienky jej primeranosti s ohľadom na porušenú povinnosť a okolnosti prípadu. Správne orgány
použili v prípade žalobcu svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca. Sankciu v podobe
vyčiarknutia znalca zo zoznamu znalcov vzhľadom na dôkladné odôvodnenie správnych orgánov

nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za neprimerane prísnu. Úvahu, na základe ktorej
dospeli správne orgány k stanovenému druhu sankcie, riadne odôvodnili a ich závery zodpovedajú
zásadám logického myslenia.

78. Správny súd takisto považuje za potrebné uviesť vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o potrebe

vypracovania kontrolného znaleckého posudku, že toto tvrdenie postráda v danom prípade relevanciu,
nakoľko úlohou kontrolného posudku je práve verifikovať vecnú správnosť znaleckého úkonu.
Vprejednávanejvecisavšaksprávnysúdužpodrobnezaoberalvysvetlením,žežalovanývnapadnutom
rozhodnutí nerozporuje výsledné závery, ku ktorým znalec (žalobca) pri svojej činnosti dospel, teda
netvrdí, že závery znalca sú nesprávne, ale žalovaný znaleckým posudkom žalobcu vytýkal absenciu

relevantného odôvodnenia, teda odôvodnenia, ktoré by vysvetľovalo postup znalca pri znaleckom
skúmaní.

79. Rovnako správny súd súhlasí s tvrdením žalovaného o nedôvodnosti námietky žalobcu, týkajúcej
sa zakotvenia inštitútu kontrolného posudku v právnej úprave Českej republiky. Zákon č. 254/2019 Sb.

o znalcích, znaleckých kancelářích a znaleckých ústavech totiž v jeho ustanovení § 35 ods. 2 zveruje
ministerstvu spravodlivosti ako orgánu dohľadu kompetenciu posudzovať vecnú správnosť znaleckého
posudku. Uvedené teda môže byť realizované prostredníctvom kontrolného posudku. Preto v tomto
prípadeideovýznamnúodlišnosťvprávnejúprave,kedyprávepodstatnéskutočnosti,týkajúcesajednej
zo sporných otázok, sú upravené spôsobom tak významne rozdielnym, že táto argumentácia stráca

v prejednávanej veci akékoľvek opodstatnenie.

80. Za nedôvodný podkladá správny súd aj poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1Stk/3/2021 zo dňa 30. marca 2023. V predmetnom rozhodnutí sa Najvyšší správny súdSR zaoberal posudzovaním uloženej pokuty za spáchaný správny delikt na úseku činnosti znalcov,
pričom vyslovil, že „Kasačný súd pritom nespochybňuje, že žalovaný, ako orgán štátneho dohľadu
nad činnosťou znalcov, je oprávnený v záujme ich riadnej činnosti skúmať splnenie nielen formálnych,

ale aj obsahových náležitostí znaleckého úkonu, avšak súhlasí so žalobcom, že po odbornej stránke
nemá kapacity na to, aby posudzoval správnosť odborných záverov znalcov.“ Tento záver konštatovaný
Najvyšším správnym súdom SR totiž v plnej miere korešponduje so závermi žalovaného uvedenými
v preskúmavanom rozhodnutí.

81. Správny súd preto uzatvára, že nemá pochybnosti o tom, že správne orgány oboch stupňov
riadne zistili skutkový stav veci a ustálili spáchanie správneho deliktu z hľadiska skutkovej podstaty
vymedzenejvovýrokuprvostupňovéhorozhodnutiač.31652/2018/153zodňa14.februára2018,pričom
nedostatkom, v ktorom žalovaný videl porušenie zákonných povinností, bola absencia úvah, ktorými sa
znalec riadil pri sformulovaní svojich záverov v rámci výkonu znaleckej činnosti. Na základe uvedených
skutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúdžalobužalobcuakonedôvodnúzamietolpodľa

§ 190 SSP.

82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní
úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože
z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,

ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

83. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.