Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/163/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622203652
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622203652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. C. D., B. XXXX/X, zastúpenom JUDr. Martinom Čemanom, advokátom so sídlom Spišská Nová
Ves, Letná 45, proti žalovanému: E. F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. F., I. XXXX/XX, zastúpenom
JUDr. Tiborom Čonkom, advokátom so sídlom Košice, Továrenská 18, o nahradenie prejavu vôle, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. júla 2023 č.k.
9C/76/2022-240

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a III.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, že:

I. Nahrádza prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu
zmluvu o prevode spoluvlastníckeho práva v znení:

KÚPNA ZMLUVA
uzatvorená podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
medzi zmluvnými stranami:

E. F. G.. A. G.
nar.: X.X.XXXX. r. č.: XXXXXX/XXXX
trvalé bytom: I. XXXX/XX, XXX XX H. - B. F.

štátny občan SR
na jednej strane ako predávajúci;
a
A. B., A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX
trvale bytom : B. XXXX/X, XXX XX B. C. D.,
štátny občan SR

na druhej strane ako kupujúci;
za týchto podmienok:

Článok I.Predávajúci a kupujúci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B. C. D.,
obec B. C. D., okres B. C. D., zapísanej v LV č. XXXX a to: parcela registra „ E“ č. 55844/1 -trvalý trávny
porast o výmere 3310 m2.

Vlastníctvo je evidované v časti B - Vlastníci na LV č. XXXX pod poradovým č. 1 v prospech
predávajúceho v podiele 13/16 z celku.

Článok II.
1. Predávajúci predáva spoluvlastnícke podiely k parcele uvedenej v článku 1. tejto zmluvy kupujúcemu

v podiele 8/16 k celku a kupujúci tieto spoluvlastnícke podiely od predávajúceho k uvedenej parcele ako
jeden z podielových spoluvlastníkov kupuje do podielového spoluvlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu
spolu vo výške 13.212,- Eur.
2. Kupujúci vyplatí dohodnutú kúpnu cenu v plnej výške bezhotovostne na číslo účtu predávajúceho do
siedmich dní po účinnosti tejto kúpnej zmluvy.

Článok III.
Kupujúci kupuje od predávajúceho jeho spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti v podiele 8/16 k
celku, uvedenej v článku I. tejto zmluvy do podielového spoluvlastníctva a stáva sa tak podielovým
spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti k prevádzaným spoluvlastníckym podielom a vyhlasuje, že je
oboznámený so skutočným a právnym stavom nehnuteľnosti, ktorý pozná z obhliadky na mieste samom

a vlastníckych dokladov. Predávajúci vyhlasujú, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy,
vecné bremená, ani iné právne skutočnosti. Časť C: Ťarchy L V č. XXXX je bez zápisu.

Článok IV.
Zmluvné strany berú na vedomie, že vlastnícke právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom

prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu vlastníctva na základe tejto zmluvy do príslušného
katastra nehnuteľnosti.

Článok V.
Zmluvné strany sa dohodli, že poplatky spojené s prevodom vlastníckeho práva k prevádzaným

spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti budú hradené nasledovne:
- správny poplatok z návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti hradí kupujúci.

Článok VI.
Záverečné ustanovenia

Účastníci tejto zmluvy žiadajú, aby Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor po povolení
vkladu vlastníctva do katastra pre k. ú. B. C. D. vykonala tieto zápisy:
A-LV: Trvalý trávny porast, parcelné číslo 55844/1, výmera 3310 m2 ,
B-LV: poradové č. 1:G. F. A. G., E., I. XXXX/XX, H. F., PSČ 040 01, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
spoluvlastnícky podiel 5/16,

poradové č. 2: B. A. A. B., B. XXXX/X, B. C. D., PSČ 052 01, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
spoluvlastnícky podiel 11/16.
C-LV: Bez tiarch

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného pri uzavretí kúpnej

zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov - parcely
registra „E“ č. 55844/1 o výmere 3310 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
B. C. D., z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka tejto
nehnuteľnosti, odôvodnenej tvrdením žalobcu, že k porušeniu jeho zákonného predkupného práva
malo dôjsť uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2021 (s predávajúcou F. J.), zo dňa 24.2.2021 (s

predávajúcim H. G.), zo dňa 8.4.2021 (s predávajúcimi B., K. a L. G.) a kúpnej zmluvy zo dňa 4.11.2022
(s F. J.), pričom v roku 2021 v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv podielovou spoluvlastníčkou bola matka
žalobcu F. B., od ktorej žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel kúpou na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 8.4.2021, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 15.4.2021.3. Vec právne posúdil podľa § 116, § 117, § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1, § 140, § 603 ods. 1, 2 a 3, § 605,
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 229 CSP. Uzavrel, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný,

lebo je nadobúdateľom podielov, u ktorých žalobca namieta porušenie jeho zákonného predkupného
práva, a žalobca ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti je aktívne legitimovaným subjektom,
keďže v prípade porušenia povinností z predkupného práva má ako oprávnený podielový spoluvlastník
právo buď dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, alebo sa domáhať od nadobúdateľa,
aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od

povinnej osoby a ak tak neurobí, má právo domáhať sa žalobou nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa
alebo ponechať si predkupné právo voči budúcemu nadobúdateľovi podielu.

4. Dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, aby prevod spoluvlastníckych podielov na
základe označených kúpnych zmlúv bol prevodom medzi blízkymi osobami, žalovaný v tomto smere
neuniesoldôkaznébremenosvojetvrdenie,ženebolopotrebnépodielpredávajúcichponúknuťostatným

podielovým spoluvlastníkom, lebo všetky žalobcom označené prevody spoluvlastníckych podielov vo
forme kúpnych zmlúv boli robené medzi navzájom blízkymi osobami F. J., H. G., B. G., K. G. a L. G..
Dôvodil, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný uzavrel kúpne zmluvy s predávajúcimi, ktorí nie sú vo
vzťahu k žalovanému blízkymi osobami, nakoľko sa nejedná o príbuzných v priamom rade (potomkov a
predkov),anisúrodencov,osvojencov,osvojiteľov,čimanžela,atiežnejdeaniopríbuznýchvnepriamom

(pobočnom) rade, ako sú napr. teta, strýko, bratranec, sesternica, a teda nejedná sa ani o osoby v
inom rodinnom pomere. Zo zistenia, že H., B., K. a L. G. boli bratrancami otca žalovaného (nebohého
L. G.) a F. J. bola manželkou bratranca otca žalovaného M. J., súd vyvodil, že sa môže jednať len
o iný obdobný pomer, kedy sa jedná o blízke osoby iba vtedy, ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súd pri posudzovaní tejto otázky zohľadňujúc objektívne

hľadisko uzavrel, že z vykonaného dokazovania, a to aj výpovedí svedkov, nevyplýva bližší vzťah medzi
predávajúcimi H., B., K. a L. G.. Z nespornej skutočnosti, že okrem H. G. ostatní predávajúci prišli do
kontaktu so žalovaným len v súvislosti s predajom ich spoluvlastníckych podielov žalovanému a zo
zistenia, že s H. G. bol žalovaný v kontakte iba v rámci náhodných stretnutí v čase, keď bol žalovaný
ešte dieťaťom, F. J. je manželkou bratranca otca žalovaného a v konaní nebolo preukázané, aby so

žalovaným navzájom udržiavali nejaké kontakty, súd prvej inštancie vyvodil záver, že menovaných
nemožno považovať objektívne za navzájom blízke osoby. O blízkom vzťahu nie je možné uvažovať
ani vzhľadom na príbuzenský pomer, keďže ide len o vzdialených príbuzných, ktorí sa navzájom ani
nekontaktujú a dôvodom takéhoto konštatovania nemôže byť ani dojednanie práva spätnej kúpy. Dodal,
že dôkazom o blízkom vzťahu medzi predávajúcimi a žalovaným nemôže byť objektívne ani netrhová

cena, a to aj vzhľadom na zmluvnú voľnosť pri dojednávaní kúpnej ceny.

5. Následne súd posudzoval, či došlo pri uzatváraní označených kúpnych zmlúv k porušeniu zákonného
predkupného práva.

5.1. Vychádzal pritom z medzi stranami nespornej skutočnosti, že zo strany predávajúcich nebola voči
ostatným podielovým spoluvlastníkom urobená ponuka na odkúpenie ich spoluvlastníckeho podielu v
prípade uzatvorenia kúpnych zmlúv medzi žalovaným ako kupujúcim zo dňa 17.2.2021 s predávajúcou
F. J. a dňa 24.2.2021 s predávajúcim H. G., pričom ponuka na odkúpenie podielu predávajúcich
nebola daná ani predchodkyni žalobcu F. B., ktorá v čase uzatvorenia uvedených kúpnych zmlúv bola

podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/16, keďže podiel 2/16 nadobudla
až 29.3.2021 vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 6.3.2021, ktorú uzatvorila so svojimi sestrami N. O. a P. F.. Za tzv. ponuku na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu súd nepovažoval návrh kúpnej zmluvy vyhotovený Advokátskou kanceláriou
VIŠŇOVSKÁ s.r.o., podľa ktorého návrhu predávajúcimi boli všetci pôvodní podieloví spoluvlastníci

nehnuteľnosti a kupujúcimi strany v tomto konaní, s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané,
aby sa predchodkyňa žalobcu F. B. mala možnosť oboznámiť, resp. aby sa oboznámila práve s
týmto písomným návrhom uvádzanej kúpnej zmluvy, ktorá je okrem toho v predmetnom návrhu naviac
uvádzaná ako predávajúca, a tak nie je možné vo vzťahu k nej tento návrh považovať za ponuku
adresovanú jej osobe zo strany ostatných predávajúcich na predaj podielu.

5.2. V prípade kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2021 uzatvorenej medzi predávajúcimi B. G., K. G. a L. G. a
kupujúcim E. F. G., prvoinštančný súd zistil, že predávajúci zaslali predchodkyni žalobcu F. B. „Výzvu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy“, ktorú prevzala dňa 24.3.2021. Vo výzve jej oznámili, že majú záujem opredaj ich spoluvlastníckych podielov tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve zaslanej dňa 2.2.2021
advokátskou kanceláriou jej synovi, avšak k uzavretiu zmluvy nedošlo a preto majú záujem predať svoje
spoluvlastnícke podiely jej za sumu 10,- eur za m2. Súčasťou výzvy bol aj návrh kúpnej zmluvy. Na

„Výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy“ F. B. reagovala dňa 31.3.2021 a oznámila menovaným, že má
záujem odkúpiť ich spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1/12 od každého z nich za sumu 10,- eur za m2.
Zistil tiež, že dňa 8.4.2021 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi B. G., K. G. a L. G. a
žalovaným ako kupujúcim. Dospel k záveru, že aj v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2021 došlo k
porušeniu predkupného práva predchodkyne žalobcu, keďže podiely menovaných predávajúcich boli

prevedené skôr, než uplynula doba na predaj, t.j. pred uplynutím lehoty na prijatie ponuky F. B. ako
podielovou spoluvlastníčkou, ktorá výzvu predávajúcich prevzala dňa 24.3.2021, a za ponuku na predaj
podielu nemožno považovať ani „Výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy“, adresovanú F. B., ktorú prevzala
dňa24.3.2021,asamotnýnávrhkúpnejzmluvy,vyhotovenýAdvokátskoukanceláriouVIŠŇOVSKÁs.r.o.
dňa 2.2.2021, ktorý mal byť odoslaný žalobcovi, nemožno bez ďalšieho považovať za ponuku F. B. ako
podielovej spoluvlastníčke na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu.

5.3. Konštatoval, že ak dňa 11.4.2022 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou F. J. a
kupujúcim E. F. G., ktorou predávajúca previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1/4 v nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. C. D., za dohodnutú kúpnu cenu 6000 eur,
v prípade tejto zmluvy nebolo zo strany žalovaného tvrdené a ani preukázané, že zo strany predávajúcej

boljejpodielponúknutýnapredajostatnýmpodielovýmspoluvlastníkom,t.j.vprípadetejtozmluvyužlen
žalobcovi, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy bol podielovým spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností
v podiele 3/16, a uzavrel, že nakoľko sa nejednalo o prevod medzi blízkymi osobami, aj v prípade tejto
zmluvy došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu.

5.4. Zo zistenia, že od kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2021 predávajúca F. J. odstúpila, súd vyvodil, že táto
zmluvasazrušilapriamozozákona(§48ods.2Občianskehozákonníka)avkonanínebolopreukázané,
žeby sa zmluvné strany dohodli na inom.

6. Ako neopodstatnenú súd vyhodnotil obranu žalovaného založenú na tvrdení, že konanie

predchodkyne žalobcu bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, lebo mala v úmysle previesť svoj
podiel na žalobcu už v čase keď boli vykonávané prevody podielov na žalovaného, a to s odôvodnením,
že výkon práva podielového spoluvlastníka domáhať sa ochrany jeho predkupného práva nie je možné
považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania
výsluchom svedkyne L. D., ktorej advokátska kancelária pripravila návrh pôvodnej kúpnej zmluvy a

následne zmlúv uzatváraných žalovaným ako nehospodárny a nadbytočný.

7. Majúc za preukázané, že medzi podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti bola dohoda
o tom, že ďalší spoluvlastníci (okrem žalobcu, resp. jeho predchodkyne a žalovaného) nechcú uplatniť
svoje predkupné právo a súhlasia s tým, aby spoluvlastnícke podiely vykúpili žalobca a žalovaný,

ktorý v spore nenamietal samotné znenie žalobcom navrhovanej kúpnej zmluvy, odkazom na závery
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.4Cdo/20/2021z29.6.2022,súdprvejinštancie
žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom a to pokiaľ
ide o časť podielu žalovaného v rozsahu podielu o veľkosti 8/16 a s tým súvisiacou modifikáciou kúpnej
ceny podľa v rozsudku uvedeného prepočtu. Nakoľko žalobca si uplatnil nárok na spoluvlastnícky podiel

9/16, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 2 CSP a procesným úspechom žalobcu
v rozsahu 78 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
a), e), f) a h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9.1. Súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní vytkol, že nedostatočne aplikoval svoju kompetenciu a

autoritu za účelom dosiahnutia zmieru medzi stranami, hoci disponoval skoro so všetkými dokumentami,
ktoré nasvedčovali, že z oboch strán bola vôľa dohodnúť sa, avšak potrebovali tretiu stranu, ktorá mohla
jasne stanoviť podmienky takejto dohody, ktorú by boli ochotné sporové strany akceptovať, a tiež že
súd nevyslovil predbežný právny názor podľa § 171 ods. 1 posledná veta CSP, ale iba skonštatovalpredpokladaný priebeh konania, čím bolo žalovanému znemožnené právo „v rámci predvídateľnosti
súdneho rozhodovania“.

9.2. Namietol bod 92 odôvodnenia rozsudku a súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal žalovaným
navrhnutý dôkaz - výsluch svedka L. D., ktorá ako advokátka vyhotovovala kúpnopredajnú zmluvu.
Tvrdil, že jej výsluchom „by bolo možné objasniť skutočnosti, ktoré predchádzali vyhotoveniu
kúpnopredajnej zmluvy, a síce správanie sa žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne v priebehu
tvorenia zmlúv, ako aj dôvody, pre ktoré nedošlo k podpisu ňou pripravených zmlúv“ a zamietnutím

návrhu na doplnenie dokazovania bolo žalovanému znemožnené preukázať tvrdenie, že žalobca (a jeho
právna predchodkyňa) a žalovaný mali vedomosť o predaji, ktorého boli sami účastníkmi, mali vedomosť
o dátume, čase a mieste podpisu zmlúv a ich následne nedostavenie sa na podpis zmlúv bez udania
dôvodu, a preto súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP).

9.3. Žalovaný pripomenul, že vzťah žalobcu a žalovaného je k pôvodným spoluvlastníčkam identický
(synovcovia) a vyjadril nesúhlas aj s bodmi 30, 31, 66 až 72, 94 až 97 odôvodnenia rozsudku. Zotrval na
názore, že predávajúci i kupujúci sú osoby v pomere rodinnom a sú si navzájom blízke a súdu vytkol, že
neskúmal dostatočne vzájomný vzťah predávajúcich k žalovanému, ktorého najbližšou rodinou žijúcou
na Slovensku sú len tety, sesternice a bratranci a taktiež opomenul súvislosti s postupom prevodu

podielov z titulu „blízkej osoby“ sestier (spoluvlastníčok) - uvedených v rozsudku pod B2 a B8, najprv
na predchodkyňu žalobcu dňa 29.3.2021 a bezprostredne po povolení vkladu hneď na žalobcu dňa
15.4.2021, ktorých cieľom bolo podľa názoru žalovaného účelovo prevážiť pomer podielov v prospech
žalobcu (3/16) voči žalovanému (1/16), a súd ani nezohľadnil aktívny prístup žalovaného, ktorého „návrh
na zmier“ bol postavený na princípe „pol na pol“ a v súlade s výzvou na odkúpenie uvedenej v bode 2

odôvodnenia rozsudku, ku ktorej sa predchodkyňa žalobcu vyjadrila kladne.

9.4. Žalovaný namietol, že súd nesprávne posúdil skutkový stav v bodoch 73 až 91 a 93 odôvodnenia
rozsudku. Nespochybňujúc fakt, že ani jeden z pôvodných podielových spoluvlastníkov neponúkol svoj
spoluvlastnícky podiel na predávanom pozemku žalobcovi písomnou výzvou, žalovaný trval na názore,

že nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, lebo žalobca o predaji vedel, sám bol jedným z
iniciátorov predaja, vo vyhotovenej zmluve bol na strane kupujúcich a jeho matka - zároveň ako jeho
právna predchodkyňa, bola jedným z predávajúcich spoluvlastníkov, ktorá mala vôľu svoj podiel previesť
na žalobcu, a to od februára 2020. Znovu zopakoval, že lehota bola dodržaná, čoho dôkazom bolo
vyhotovenie zmluvy s jasne určenou cenou, podielovým prerozdelením a stanoveným termínom na

podpis tejto zmluvy a k neuzatvoreniu zmluvy došlo vinou žalobcu, nakoľko žalovaný po dohode so
všetkými predávajúcimi v spolupráci s L. D. zorganizoval konkrétny dátum predaja, obvolal a dohodol
dátum, čas a miesto podpisovania zmlúv na deň 11.1.2021, ktorý bol zrušený z iniciatívy žalobcu a
zrušený bez udania vysvetlenia bol aj druhý dátum 12.2.2021. Na záver poukázal na konanie právnej
predchodkyne žalobcu, ktoré nesmerovalo k záujmu o nadobudnutie podielov, ale práve naopak, k

scudzeniu svojho podielu, a tvrdil, že z uvedených dôvodov nemôžu nastať právne účinky absencie
ponuky, ktoré právna úprava so zákonným právom spája. Žalovaný konanie žalobcu a jeho právnej
predchodkyne znovu označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v odvolaní vykresľuje nesprávny skutkový

stav a vychádza z nepreukázaných skutočností alebo ich z vykonaného dokazovania interpretuje
subjektívne vo svoj vlastný prospech. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, vychádzajúci
z náležite zisteného skutkového stavu vykonaným dokazovaním v rozsahu návrhov strán sporu a
správneho právneho posúdenia, a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10.1. Vyjadril nesúhlas s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesplnil procesné podmienky (§
365 ods. 1 písm. a/ CSP) tým, že sa nedostatočne venoval možnosti zmierneho konania. Podčiarkol,
že žalobca vyzval žalovaného k spätnému odpredaju podielov e-mailom zo dňa 27.4.2021, avšak
žalovaný nesúhlasil s prevodom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti klasickou kúpnou zmluvou
alebo dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale pripravil návrh zmluvy o vzájomnej

spolupráci a poskytnutí vzájomnej súčinnosti pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a možnosť žalovaného kedykoľvek odstúpiť od
predmetnej zmluvy, a najmä sa nejednalo o klasický prevod spoluvlastníckeho podielu pri porušení
predkupného práva, ale o komplexnú a pre žalovaného jednostranne výhodnú širšiu nepomenovanúzmluvu s budúcimi povinnosťami žalobcu, ktoré nesúviseli s porušením predkupného práva, čo viedlo
k tomu, že s tým žalobca nemohol súhlasiť a pripomienky žalobcu k zmluve neboli akceptované. Tvrdil,
že žalovaný ponuky na mimosúdne riešenie sporu podmieňoval svojimi požiadavkami na uzatvorenie

zmluvy o spolupráci s možnosťou ich vypovedania bez uvedenia dôvodu a aj po začatí súdneho
konaniaopätovnevykonávalkrokysmerujúcekopakovaniunezákonnýchprevodov,keďznovapreviedol
spoluvlastnícky podiel F. J. na seba kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2022 potom, čo bolo prokuratúrou
zrušené rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa
17.2.2021. Zdôraznil, že súd prvej inštancie splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP,

lebo výslovne uviedol, ktoré skutočnosti pokladá za nesporné a sporné a čo je meritom sporu, ako aj aké
dôkazné prostriedky vykoná a následne vec predbežne právne posúdil a pokiaľ sa to javí žalovanému
ako nedostatočné, jedná sa o jeho subjektívne vnímanie.

10.2. Ohľadne námietky nevykonania dôkazu výsluchom svedkyne L. E. D. sa žalobca stotožnil
so záverom súdu, že ide o nadbytočný dôkaz, pretože žalovaný navrhol vypočuť svedkyňu L. E.

D. k chronológii jednotlivých stretnutí v súvislosti s uzatváraním kúpnych zmlúv ako aj k obsahu
samotných zmlúv a výzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy akým spôsobom bola zasielaná, čo sú jednak
preukázané skutočnosti (výsluch účastníkov konania a svedkov ohľadne chronológií stretnutí, obsah
samotných zmlúv je preukázaný predloženými zmluvami), výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy žalobca
nerozporoval, len nebol v tom čase na území Slovenskej republiky, aby sa dostavil s matkou k L. D..

Podľa názoru žalobcu žalovaný navrhol vykonať dôkaz tejto svedkyne aj v rozpore so sudcovskou
koncentráciou konania, ktorú žalovaný ignoroval, lebo hoci o svedkyni vedel už v čase vyjadrenia k
žalobe a vedel aj o jej účasti na stretnutiach, napriek tomu L. D. nenavrhol vypočuť ako svedka a návrh
žalovaný adresoval súdu až v rámci výzvy súdu na doplnenie dokazovania na poslednom pojednávaní
dňa 20.6.2023 s tvrdením, že mu možnosť vypočutia tejto svedkyne vyplynula z výpovedí svedkov,

čo nie je pravdou, nakoľko žalovaný o tejto svedkyni vedel po celý čas, nakoľko ju uvádza vo svojich
vyjadreniach a v nich aj popisuje, čo mala vykonávať.

10.3. Tvrdil, že odvolacia námietka žalovaného, že predávajúci tak i kupujúci sú osoby v pomere
rodinnom a sú si navzájom blízke, ak podmienkou predávajúcich bolo, aby pozemok „zostal v rodine“,

vychádza z nesprávneho výkladu pojmu blízka osoba, lebo zo svedeckých výpovedí svedkov H., L., B.
a K. G. vyplynulo, že žalovaného nepoznali, resp. H. G. žalovaného poznal keď bol malý, nestretávali
sa a ani si vzájomne nijak nepomáhali a nestarali sa vzájomne o svoje životy a jediný styčný bod
ich stretávania bolo uzatvorenie kúpnych zmlúv. Súhlasil so záverom súdu, že uvedené vzťahy sú
nedostatočné na naplnenie intenzity vzťahu blízkej osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

Podmienka, že má pozemok zostať v rodine je irelevantná v pozícii vytvoriť inštitút blízkej osoby, nakoľko
túto podmienku si stanovil L. G. ešte počas prvého stretnutia, keď osobne nepoznal ani žalobcu ani
žalovaného. Takéto rozšírenie inštitútu blízkej osoby na celú rodinu je extrémne široký výklad blízkej
osoby a priamo odporuje definícii blízkej osoby, ako osoby, ktorá pociťuje ujmu spôsobenú inej osobe
ako vlastnú. Súhlasil aj s názorom súdu, že predaj za netrhovú cenu nemá žiadny súvis s tým, že sa

jedná o blízke osoby, takéto predaje sa vykonávajú aj medzi nie blízkymi osobami a navyše cca dva
roky predtým odpredali spoluvlastníci časť pozemku p. J. (čo nebola blízka osoba ale sused) za 10 eur/
m2, ako to uviedol vo svojej výpovedi svedok H. G., ktorý znížil kúpnu cenu iba preto, že pozemkom
prebieha vedenie vysokého napätia a nie preto, že sú blízke osoby so žalovaným. Ohľadne predávajúcej
spoluvlastníčkyF.J.zlistinnéhodôkazu-emailovejkomunikáciemedzižalobcomažalovaným,výsluchu

žalobcu a výsluchu svedkyne F. B. vyplýva, že sa žalovaný poznal s F. J. krátky čas a ich zoznámenie a aj
niekoľko stretnutí bolo len za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy, a teda tu absentuje vytvorenie bližšieho
vzťahu, čo potvrdil sám žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.4.2023, keď uviedol, že sa
stretli len niekoľkokrát a venovali sa výlučne uzatvoreniu kúpnej zmluvy a bližšie F. J. nepozná.

10.4. Ohľadne špekulatívneho prevodu medzi skutočne blízkymi osobami, a to sestrami právnej
predchodkyne žalobcu (p. N. O. a P. F.) a právnou predchodkyňou žalobcu F. B. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 6.3.2021, žalobca uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu pristúpila k uzatvoreniu
tejto zmluvy potom, čo bolo jej predkupné právo dva krát ignorované nezákonnými prevodmi medzi
žalovaným a F. J. kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.2021 a kúpnou zmluvou medzi žalovaným a H. G.

zo dňa 24.2.2021. Podľa názoru žalobcu naopak ako špekulatívny možno vnímať postoj žalovaného
k jednoznačne legálnemu prevodu medzi blízkymi osobami – sestrami, keď napadol tento prevod na
Okresnom úrade Spišská Nová Ves námietkou, že bolo porušené jeho spoluvlastnícke právo a namieta
relatívnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy a pritom v tom čase už jednoznačne vedel, že sa jedná o sestry,takže vedel, že kúpna zmluva medzi F. B. ako právnou predchodkyňou žalobcu a p. N. O. a P. F. je platná
a nebolo porušené jeho predkupné právo. Následne musela právna predchodkyňa žalobcu dokazovať
v katastrálnom konaní predložením rodných listov, že zmluvné strany sú skutočne v priamo sesterskom

vzťahu. Naopak žalovaný sa dôkaznú núdzu ohľadne preukázania blízkej osoby u predávajúcich snaží
nahradiť skutočnosťami, ktoré takýto vzťah nezakladajú a ani nepreukazujú.

10.5. Zdôraznil, že: a) z výsluchu žalobcu a svedkyne F. B. – matky a právnej predchodkyne žalobcu
vyplýva, že vopred nevedeli o separátnych prevodoch medzi žalovaným a F. J. a H., L., K. a B. G.,

ktorí ako svedkovia potvrdili, že žalobca ani právna predchodkyňa žalobcu neboli prítomní pri uzatváraní
separátnych kúpnych zmlúv, b) žalovaný vychádza z nesprávneho predpokladu, že síce existovala
predbežná dohoda medzi účastníkmi konania – kúpna zmluva vypracovaná L. E. D. ohľadne spôsobu
komplexného vyporiadania, ale táto nikdy nebola uzatvorená a žalovaný začal uzatvárať separátne
zmluvy a vôbec o tom neinformoval žalobcu a ani jeho právnu predchodkyňu, c) navyše táto komplexná
kúpna zmluva obsahovala podstatnú náležitosť výšku a to kúpnu cenu vo výške 8 eur/m2 a teda odlišne

upravenú podstatnú náležitosť ako separátne kúpne zmluvy, kde H. G. predal žalovanému svoj podiel
za 6,04 eur/m2, Silvester, K. a L. G. za 10 eur/m2 a p. F. J. za 7,25 eur/m2, čiže ani sa len nejednalo o
to, že sa predávajú podiely žalovanému separátne za rovnakú cenu, ale išlo o úplne iné kúpne zmluvy s
odlišnými kúpnymi cenami a zároveň ich uzatvorením došlo k porušeniu pôvodnej dohody nadobudnutia
podielovvpomere1:1medziúčastníkovkonania,d)žalovanývovýsluchunapojednávanídňa20.4.2023

potvrdil, že „pokiaľ v zmluve vypracovanej L. D. je uvedená cena 8,- eur/m2 uvádzam, že táto bola
určenánazákladedohodymedzimnou,žalobcomajehomatkou.“,čoznamená,ženeexistovaladohoda
medzi všetkými predávajúcimi ohľadne podstatnej náležitosti, a to kúpnej ceny za podiely, lebo s L. E.
D. rokoval iba žalobca a žalovaný, čo potvrdili aj svedkovia H., L., K. a B. G. a samotnú písomnú zmluvu
nikdy nevidela ani právna predchodkyňa žalobcu F. B..

10.6. Dodal, že ak žalovaný uzatvoril bez vedomia žalobcu, resp. právnej predchodkyne žalobcu,
separátne kúpne zmluvy za odlišných podstatných náležitostí (väčší podiel ako 1:1, výhodnejšia kúpna
cena) ako to bolo pôvodne dojednávané a práve z tohto dôvodu mali spoluvlastníci adresovať ponuku
na uplatnenie predkupného práva.

11. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrvávajúc na odvolaní a argumentácii
prezentovanej v odvolaní a v priebehu sporu, najmä znovu akcentoval, že predávajúci, i keď vzdialení
rodinní príslušníci, medzi ktorými je generačná priepasť, sú momentálne jeho najbližšími príbuznými a
návrh na vykonanie dôkazu vypočutím L. D. vyplynul dodatočne z rozporu výpovedí svedkov ohľadne

faktov, chronológie udalostí. Zotrval na tvrdení, že žalobca so svojou matkou účelovo zosnoval kúpu
pozemkovodsestierprávnejpredchodkynežalobcu,ktorániekoľkomesiacovpredtýmjasnedeklarovala
vôľu predávať svoj podiel.

12. Žalobca v duplike polemizoval s tvrdeniami žalovaného v odvolaní a v replike žalovaného. Znovu

citoval z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 20.6.2023 a opätovne podčiarkol, že z tvrdení
žalovaného v odvolaní, že: „Výsluchom by bolo možné objasniť skutočnosti, ktoré predchádzali
vyhotoveniu kúpnopredajnej zmluvy a síce, správanie sa žalobcu resp. jeho právnej predchodkyne v
priebehu tvorenia zmlúv ako aj k dôvodom pre ktoré nedošlo k podpisu ňou pripravených zmlúv. Súd
zamietol tento návrh na doplnenie dokazovania, čím bolo znemožnené žalovanému preukázať svoje

tvrdenie,žežalobca(ajehoprávnapredchodkyňa)ažalovanýmalivedomosťopredaji,ktoréhobolisami
účastníkmi, mali vedomosť o dátume, čase a mieste podpisu zmlúv a ich následne nedostavenie sa bez
udania dôvodu.“, žalobca nevie zistiť, čo sú to za skutočnosti, keďže žalobcova právna predchodkyňa
nebola nikdy u L. D. osobne a ako sa vyjadrila, jej záujem v danom čase bol predať svoj podiel synovi
ako žalobcovi. Doplnil, že žalovaný tu konštruuje fikciu nejakej komplexnej dohody, ktorá sa už mala

podpisovať, o ktorej všetci vedeli a s ňou aj súhlasili, ale pritom o nej ostatní spoluvlastníci nevedeli,
okrem žalobcu a žalovaného, z ktorého vyjadrenia zo dňa 27.9.2023 vyplýva, že keďže svedkovia L.,
K., B. i H. G. nevypovedali tak ako si to predstavoval žalovaný, tak žalovaný navrhol vypočuť svedka
L. E. D.. Pritom ani len nevysvetlil, ktoré sú tie konkrétne rozpory vo výpovediach svedkov a prečo ju
navrhol vypočuť, čo je podstatné pre možné zhodnotenie dôvodnosti vypočutia svedkyne. Zdôraznil, že

samotní svedkovia jednoznačne popreli, žeby bol zmluvný vzťah prevodu nejak bližšie predjednaný, či
už u L. D. alebo inde, a ani nevideli žiadnu komplexnú kúpno-predajnú zmluvu. Podľa názoru žalobcu
svedkoviavernevypovedalioskutočnostiach,ktorépoznalisvojímvnímanímaniejetamevidenciatoho,
aby mali vážne problémy pri opise skutočnosti z dôvodu veku alebo plynutia času a výsluch L. E. D. bybol aj v prípade neporušenia koncentračnej zásady procesne zbytočný, nakoľko sú skutočnosti ohľadne
dojednávania zmlúv dostatočne jasne popísané svedkami, ktorý ich osobne prežili. To že žalovaný nemá
bližších príbuzných ako sú predávajúci je nepreukázaná.

13. Ďalšie vyjadrenia strán neboli podané.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného proti výroku I.
rozsudku ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska žalovaným uvedených odvolacích dôvodov
a v ich rámci uplatnených odvolacích námietok a dospel k záveru, že procesné podmienky konania boli
v danom prípade splnené, súd prvej inštancie vo svojom procesnom postupe nepochybil a správne vec
posúdil po skutkovej i právnej stránke. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcom rozsahu (výrok II.), v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle §

367 ods. 2 CSP a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti (výrok I.) a predchádzajúceho procesného postupu
súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovaného (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2
CSP) odvolací súd uzavrel, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú

dané. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého výroku I. rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov
(skutkových zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných
dôkazov a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú
prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalovaného tak, ako v odvolaniach navrhuje. Odvolacie

námietky žalovaného boli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne
vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s § 387
ods. 2 CSP a dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu

prvejinštancie,považujezavecnesprávne(§387ods.1CSP)atiežúplnézhľadiskavšetkýchkľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§
387 ods. 3 veta prvá CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým
zároveň na podstatné argumenty žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd
dodáva nasledovné:

17.Žalovanýmuplatnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.a)CSPspočívavabsenciiprocesných
podmienok, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok
je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Vadou predpokladanou v citovanom
ustanovení trpí konanie najmä v prípade, ak súd prejednal a rozhodol vec tak, že porušil zásadu ne

ultra petitum (okrem prípadov podľa § 216 ods. 2 CSP), ak prejednaný a rozhodnutý spor nepatrí do
právomoci súdu, ak neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej alebo
kauzálnej príslušnosti súdu, v prípadoch chýbajúcej procesnej subjektivity strany sporu pri jeho začatí,
v prípadoch nezastúpenia pred súdom procesne nespôsobilej osoby, v prípadoch litispendencie a res
iudicata.

17.1. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že súd prvej inštancie rozhodol napriek neexistencii podmienok pre konanie a rozhodnutie vo veci samej.
Žalovaný v odvolaní ani žiadne také skutočnosti relevantné z hľadiska tohto uplatneného odvolacieho
dôvodu netvrdí. Preto tento odvolací dôvod nie je daný.

17.2. Pokiaľ odvolanie z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu žalovaný odôvodnil námietkou, že súd
nedostatočne aplikoval svoju kompetenciu a autoritu za účelom dosiahnutia zmieru medzi stranami,
nevyslovil predbežný právny názor podľa § 171 ods. 1 posledná veta CSP, ale iba skonštatoval
predpokladaný priebeh konania, čím bolo žalovanému znemožnené právo „v rámci predvídateľnosti

súdneho rozhodovania“, uplatnil tým odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná

povinnosť súdu a pod.).

20. Ani tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súdu nemožno vytknúť, že sa nedostatočne venoval
možnosti zmierneho konania. Z obsahu súdneho spisu je totiž zrejmé, že súd listom zo dňa 27.9.2022
(č.l. 54 súdneho spisu) stranám sporu písomne odporučil využitie mediácie za účelom vyriešenia sporu
a výzvu na mediačné konanie riadne doručil právnym zástupcom sporových strán. Z obsahu zápisnice

o pojednávaní dňa 20.4.2023 plynie, že „súd sa pred otvorením pojednávania pokúsil o zmier medzi
stranami sporu, avšak bezvýsledne“ (č.l. 200 súdneho spisu), ako i že súd v zmysle § 181 ods. 2
CSP uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a predbežné právne posúdenie veci
(č.l. 201 súdneho spisu). Ani v tomto smere nemožno súdu vytknúť nesprávnosť jeho procesného

postupu s následkom „znemožnenia práva žalovaného v rámci predvídateľnosti súdneho rozhodovania“.
Zobsahusúdnehospisunemožnovyvodiť,žebysúdvyužilfakultatívnyinštitútpredbežnéhoprejednania
sporu v zmysle § 169 a nasl. CSP, a preto súdu nemožno ani vytýkať opomenutie postupu podľa § 171
ods. 1 veta prvá CSP.

21. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predpokladá, že strana navrhla
dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami
sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie
sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným

spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

22. Podstata žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami

sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

24. Žalovanému sa vecnú správnosť napadnutého výroku I. rozsudku odvolacími námietkami
prezentovanými v rámci týchto odvolacích dôvodov spochybniť nepodarilo.

25. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce
tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, prípadne založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov
alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránnevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne
použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil
podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo
vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty
sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zákonné ustanovenia aj
správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán.

26. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd v prvom rade vo všeobecnosti pripomína, že
vlastnícke právo ako základný právny inštitút možno vo všeobecnosti charakterizovať ako právom

zakotvenú možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať, užívať a nakladať so
svojou vecou podľa svojej úvahy a vo svojom záujme. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má zásadne
rovnaký zákonný obsah a ochranu, nesmie byť však zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so
zákonom chránenými všeobecnými záujmami. Spoluvlastníctvo potom predstavuje situáciu, kedy jedna
vec, aj keď nie je reálne rozdelená, patrí viac subjektom spoločne.

26.1. Zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným právom. Z
hľadiska všeobecnej právnej argumentácie vo vzťahu k predkupnému právu odvolací súd uvádza, že
z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

26.2. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu. Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas

ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. V rámci predkupného
práva má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak tento iný spoluvlastník chce svoj
spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby
ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky podiel) ku kúpe.

26.3. Otázka podielového spoluvlastníctva, predkupného práva podielového spoluvlastníka, oprávnení
obídeného (oprávneného) podielového spoluvlastníctva je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
ustálená.

26.4. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva

(§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z
predkupného práva, na výber, či: a) bude sa žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí
v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu,
pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) bude sa domáhať

voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového
spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,
má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci

zmluvný prejav nadobúdateľa, alebo c) uspokojí sa s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči
nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu,
či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn.
3Cdo/122/2009).

26.5. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. septembra sp. zn. 8Cdo/208/2019, publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod poradovým číslom R
5/2022, definoval najčastejšie prípady, kedy dochádza k porušeniu povinnosti z predkupného práva
spoluvlastníkov; je tomu v prípade, ak: a) ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbecurobená (teda spoluvlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné právo), b) ponuka síce bola urobená,
ale za podstatne vyššiu cenu, než za ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný, c) podiel
bol prevedený na nového nadobúdateľa za podmienok výhodnejších oproti ponuke, d) podiel bol

prevedený skôr, než uplynula dohodnutá doba alebo doba na predaj uvedená v zákone, e) ponuka
doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych cien a
predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien.

26.6. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bolo tiež vyriešené, že uvedenie podstatne vyššej ceny

v ponuke na predaj podielovým spoluvlastníkom, než za ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec
predaný, je porušením predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Riadna ponuka na predaj
spoluvlastníckeho podielu by mala obsahovať všetky podmienky, za ktorých povinný spoluvlastník
ponúka svoj spoluvlastnícky podiel na predaj; medzi tieto podmienky patrí vymedzenie predmetu
ponuky (kúpy), kúpnu cenu, spôsob úhrady kúpnej ceny a jej splatnosti. Kúpna cena nemusí byť
nevyhnutne totožná; na výhodnosť ponuky nepochybne má vplyv napr. aj splatnosť kúpnej ceny, prípade

dohoda o splátkach na jej zaplatenie. Podstatné je, aby mal podielový spoluvlastník v zásade rovnaké
podmienky na kúpu spoluvlastníckeho podielu, ako tretia osoba. Pokiaľ tak tomu nie je, dochádza k
porušeniu predkupného práva oprávneného podielového spoluvlastníka. Aj v prípade, že oprávnený
podielový spoluvlastník ponuku na kúpu nevyužije z akéhokoľvek dôvodu a povinný spoluvlastník sa
s treťou osobou (záujemcom o kúpu) dohodne na nižšej cene, ponuku oprávnenému podielovému

spoluvlastníkovi je nevyhnutné opakovať (s uvedením nižšej ceny). Iný postup by neplnil podstatu
ochrany podielového spoluvlastníka pred vstupom tretej osoby do podielového spoluvlastníctva.
Nezodpovedal by ani ustálenej požiadavke možnosti kúpy spoluvlastníckeho podielu za rovnakých
podmienok ako by nadobudla tretia osoba.

26.7. Ponuka podielového spoluvlastníka, ktorý chce previesť svoj podiel na inú osobu, musí mať
v prípade podielu z nehnuteľnosti písomnú formu.

27. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne
vychádzal z vyššie uvedených premís, náležite vezmúc na zreteľ, že z hľadiska obsahu, účinkov

a výkonu treba teda aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať
(uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve
zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606
Občianskeho zákonníka).

27.1. Už počas platnosti a účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.),
ktorý obsahovo skoro rovnako upravoval zákonné predkupné právo (§ 137) a zmluvné predkupné
právo (§ 375 a nasl.), bolo judikované (R 122/1953), že na zákonné predkupné právo spoluvlastníkov
k scudzovanému podielu spoločnej veci (§ 137 Občianskeho zákonníka) treba použiť čo do obsahu,
účinkov a výkonu predpisy o zmluvnom predkupnom práve (§ 375 a nasl. Občianskeho zákonníka).

27.2. Za účinnosti teraz platnej zákonnej úpravy bolo rovnako Najvyšším súdom Slovenskej republiky
judikované (rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009 a pod.), že z hľadiska
obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka
aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom

práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606).

27.3. K rovnakým záverom dospela aj právna teória, keď ustálila, že skutočnosť, že Občiansky zákonník
neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z
hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, nebráni

tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve
zaradenádoôsmejčastidruhejhlavydruhéhooddieluv§602až606Občianskehozákonníka.Tomožno
vyvodiť aj z § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť
aj ako vecné právo (porovnaj napr. O. D. a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA
EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a

súvisiace predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004, str.
221). Odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie
prezentovaných záverov.28. Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod blízkej osobe.

28.1. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom

alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhádôvodnepociťovalaakovlastnúujmu(§116Občianskehozákonníka).Stupeňpríbuzenstvadvoch
osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom
rade obidve od najbližšieho spoločného predka (§ 117 Občianskeho zákonníka).

28.2.Zcitovanéhoustanoveniavyplýva,žeblízkeosobyrozdeľujemedodvochskupín;prvousúpríbuzní
v priamom rade, súrodenec a manžel, okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je tomu
pri druhej skupine) splnená byť nemusí. Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer)
bez ďalšieho blízkymi osobami nie sú; k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí
pridružiť podmienka, že by tieto osoby ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.
Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný

pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami Druhou
podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver
o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Podstatnou otázkou teda
ostávajú kritériá, skutočnosti a okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri prijatí záveru, či ide o osobu blízku
alebo nie. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že pre určenie vzťahu medzi osobami ako vzťahu blízkeho,

budú relevantné len tie okolnosti, ktoré tu existovali v rozhodnom čase, t.j. v prejednávanej veci v čase
uskutočnenia označeného právneho úkonu (kúpnych zmlúv, pri ktorých malo podľa tvrdenia žalobcu
dôjsť k porušeniu jeho predkupného práva). Akokoľvek závažné môžu byť okolnosti, ktoré nastanú po
rozhodnom čase, nemôžu byť tieto podkladom pre rozhodnutie súdu bez ďalšieho.

28.3. V zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka sa za blízku osobu pokladajú osoby
sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu.

28.4. Zákon v ustanovení § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva priamu odpoveď

na otázku, ktoré kritériá je nevyhnutné vziať do úvahy pri jeho aplikácii a nestanovuje žiadne presné
kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide o osobu blízku, vyplýval. Je to preto, že každý jeden prípad je
individuálnyakaždýjedenvzťahmedziosobamijedinečný,založenýnarôznychväzbáchaokolnostiach.
Aby rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť
presné hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie

je tak jednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva
súdu na zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri
prijímaní záveru súdu sú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami,

či žijú v spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné
pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu
majetkových aspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné
deti, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi.
Kľúčové je, či by ujma jednej strany bola druhou dôvodne pociťovaná ako vlastná ujma v rozhodnom

čase.

28.5. Vzhľadom k tomu, ako už bolo uvedené, že ustanovenie § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ má v
rámci odvolacieho konania podrobiť rozhodnutie prvoinštančného súdu prieskumu z hľadiska právnych

otázok, potom tak môže v prípade aplikácie ustanovenia § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka urobiť len vo vzťahu k primeranosti úvah súdu ústiacich v záver, že ide o blízke osoby. Je
tomu tak preto, že tento záver je výsledkom individuálneho posúdenia.

28.6. Z pohľadu vyššie uvedených teoretických úvah sa odvolací súd zaoberal správnosťou právneho

záverusúduprvejinštancie,ževdanomprípadesanejednáoprevodblízkejosobe(medzipredávajúcimi
a žalovaným) a uzavrel, že po teoretickej stránke prvoinštančný súd správne vyložil pojem blízkej osoby
v zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka a tento výklad adekvátne aplikoval pri
rozhodovaní veci. Súd správne vychádzajúc z okolností existujúcich v čase uzavretia zmluvy (kúpnychzmlúv) neopomenul zaoberať sa kvalitou a intenzitou vzťahu medzi predávajúcimi a žalovaným a
korektne posudzoval, či spĺňali kritériá blízkych osôb podľa zákona. Správne uzavrel, že predávajúci a
žalovaní neboli blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a v danom prípade sa o prevod

medzi blízkymi osobami nejedná. Ako správne vyložil súd prvej inštancie predávajúcich a žalovaného
nie je možné považovať za blízke osoby v zmysle § 116 pred bodkočiarkou a ani v zmysle § 116 veta za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, lebo žalovaný v spore nepreukázal, že z dôvodu vyššej intenzity
vzájomných vzťahov medzi predávajúcimi a žalovaným, sú si predávajúci a žalovaný natoľko citovo
blízki, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z (týchto) osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú

ujmu, a to za stavu, ak z výpovedí svedkov H., L., B. a K. G. súd zistil, že okrem H. G. ostatní menovaní
predávajúci prišli do kontaktu so žalovaným iba v súvislosti s predajom ich spoluvlastníckych podielov
žalovanému, F. J. je manželkou bratranca otca žalovaného a v konaní nebolo preukázané, aby navzájom
so žalovaným udržiavali nejaké kontakty a ak žalovaný bol v nejakom styku s H. G., bol ešte dieťaťom
a šlo iba o náhodné stretnutia. Za týchto okolností súd správne vyvodil, že nemožno menovaných so
žalovaným považovať objektívne za navzájom blízke osoby, ako i že dôkazom o blízkom vzťahu medzi

predávajúcimi a žalovaným nemôže byť objektívne ani netrhová cena a ani dojednanie práva spätnej
kúpy.

28.7. Žalovanému sa správnosť tohto záveru súdu uplatnenými odvolacími námietkami nepodarilo
spochybniť. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní nedôvodne namietol

správnosť úsudku súdu prvej inštancie, že predávajúci a žalovaný neboli blízkou osobou v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka, pokiaľ v tomto smere iba zotrvával na bližšie nekonkretizovanom stanovisku,
že predávajúci a žalovaný ako kupujúci sú osoby v rodinnom pomere, sú si navzájom blízki a žalovaného
najbližšou rodinou. Aj túto predbežnú otázku súd prvej inštancie posúdil správne, aplikujúc správne
zákonné ustanovenia, ktoré v náležite zistených skutkových okolnostiach daného prípadu aj adekvátne

aplikoval za stavu, ak z obsahu súdneho spisu a preskúmavanej časti rozsudku vyplýva, že: a) svedok
H. G. uviedol vo výsluchu na pojednávaní dňa 20.6.2023, že: „ ... B. F. G. som stretával ešte keď
bol dieťaťom, nejako sme sa nenavštevovali, stretli sme sa napr. na ulici alebo v práci keď bol za
otcom.“, b) svedok L. G. uviedol vo výsluchu na pojednávaní dňa 20.6.2023: „ ... Strany tohto sporu
som teda nepoznal a poznám ich len v súvislosti s kúpou resp. predajom môjho podielu v predmetných

nehnuteľnostiach. Pokiaľ mám uviesť, ako dobre som sa poznal s F. pred uzavretím tejto zmluvy
uvádzam, že F. vyrastal na Mieri, poznal som sa hlavne s jeho otcom, s ktorým sme chodili aj spoločne
na služobky z práce. Pred podpisom kúpnej zmluvy ma F. nenavštevoval ani ja jeho. Až v súvislosti keď
sme sa stretli pri predaji týchto pozemkov sme sa s F. rozprávali o tom, kde robí, koľko má detí. On
mi povedal, že pozemok chce pre dcéry, že do budúcna tam chce stavať.“, c) svedok B. G. uviedol vo

výsluchu na pojednávaní dňa 20.6.2023: „ ... Žalovaného F. G. som prvýkrát videl vtedy keď prišiel spolu
za mnou s A., pamätám si že bola sobota poobede. Druhýkrát sme sa stretli v SNV pred Topoľčiankou
a tretíkrát u L. D.. Predtým som F. nevidel ani nepoznal. Čo sa týka žalobcu A. B. toho som tiež prvýkrát
videlkeďprišlizamnouspolusF.,následneprišielzamnouaspolusmebolivLevočizamojimbratomL..
Až potom sa uskutočnilo stretnutie s F., ktoré som uvádzal. Ani jedného z nich som predtým nepoznal.“

a na otázku prečo považuje žalovaného za blízku osobu B. G. uviedol: „Áno, ako som povedal, je to
naša krv, sú to vnuci môjho uja.“, d) svedok K. G. uviedol vo výsluchu na pojednávaní dňa 20.6.2023:
„ ... So žalovaným som sa vo svojom živote videl asi len 3-4 krát a to práve v súvislosti s predajom
pozemkov. Taktiež so žalobcom som sa videl len niekoľkokrát.“ a na otázku či považuje žalovaného
za blízku osobu K. G. uviedol: „Sú to bratranci a sú moja rodina. Nie sú to však moji bratia a teda

nie sú ani jeden mi až tak „srdcu blízki“.“ Ohľadne predávajúcej spoluvlastníčky F. J. súd z listinného
dôkazu emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, výsluchu žalobcu a výsluchu svedkyne F.
B. adekvátne vyvodil, že žalovaný sa poznal s F. J. krátky čas a teda tu absentuje vytvorenie bližšieho
vzťahu, čo potvrdil aj sám žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.4.2023, keď uviedol, že
sa stretli len niekoľkokrát a venovali sa výlučne uzatvoreniu kúpnej zmluvy a bližšie F. J. nepozná.

28.8. Súd prvej inštancie svoj záver o neunesení dôkazného bremena na tvrdenie o existencii blízkeho
vzťahu medzi predávajúcimi a žalovaným, a úvahy vo vzťahu k záveru, že s predávajúcimi žalovaný
objektívne nemal vytvorený bližší vzťah, zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným
spôsobom formuloval v odôvodnení rozsudku a dostatočne a presvedčivo sa vysporiadal aj s obranou

žalovaného v tomto smere. Odvolací súd na tieto závery prvoinštančného súdu, ktoré majú logickú
postupnosť, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd je v zhode so žalobcom
v názore vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že nie je podstatné, že v odôvodnení rozsudku jeopomenutý fakt toho, že žalovaného najbližšou rodinou žijúcou na Slovensku sú len tety, sesternice
a bratranci v situácii, ak (aj) táto skutočnosť ostala iba v rovine nepreukázaného tvrdenia.

29. Odvolací súd konštatuje, že pri posudzovaní procesnej obrany žalovaného založenej v podstate na
tvrdení, že žalobcovi zaniklo zákonné predkupné právo lebo žalobca (právna predchodkyňa žalobcu)
nevyužil riadne a včas predkupné právo, súd prvej inštancie vzal náležite na zreteľ, že: a) zákonné
predkupné právo má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších
zložiek práva vlastníckeho - práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného, ako

i že zákonné vecné právo pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a
pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť,
prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom; b) ponuka urobená v rámci predkupného
práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim zo všeobecnej občianskoprávnej
zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže navrhovateľ svojím prejavom vôle vymedziť lehotu na pre
prijatie návrhu, c) ponuka povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať aj ustanovenie

§ 605 Občianskeho zákonníka, a ak spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a
prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (pozri
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2011, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 156/2005).

30. Opodstatnenosť nemožno priznať ani odvolacej námietke žalovaného, založenej v podstate na

tvrdení, že žalovaný a predávajúci neporušili zákonné predkupné právo žalobcu z dôvodu, že žalobca
ako oprávnený spoluvlastník svoje zákonné predkupné právo riadne a včas nevyužil, a preto mu zaniklo,
pokiaľ v tomto smere žalovaný v odvolaní iba zopakoval argumentáciu prednesenú v rámci obrany
prezentovanej na súde prvej inštancie, ktorú súd správne vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodov,
ako ich zrozumiteľne vysvetlil v bodoch 73 až 88 odôvodnenia rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje.

V okolnostiach súdenej veci nemožno prisvedčiť žalovanému v názore v odvolaní, že k porušeniu
zákonného predkupného práva žalobcu nedošlo preto, lebo „žalobca o predaji vedel, sám bol jedným
z iniciátorov predaja, vo vyhotovenej zmluve bol na strane kupujúcich a jeho matka - zároveň ako
jeho právna predchodkyňa, bola jedným z predávajúcich spoluvlastníkov, ktorá mala vôľu svoj podiel
previesť na žalobcu, a to od februára 2020“ a že „lehota bola dodržaná, čoho dôkazom bolo vyhotovenie

zmluvy L. D. s jasne určenou cenou, podielovým prerozdelením a stanoveným termínom na podpis tejto
zmluvy a k neuzatvoreniu zmluvy došlo vinou žalobcu, ktorý zrušil dátum, čas a miesto podpisovania
zmlúv zorganizovaný žalovaným na deň 11.1.2021 a deň 12.2.2021. Aj tieto námietky boli prezentované
žalovaným v priebehu sporu na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd dôsledne vysporiadal v bodoch 73
až 88 odôvodnenia rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej

inštancie (i so žalobcom) v závere, že žalobca a ani jeho právna predchodkyňa (matka) vopred nevedeli
o separátnych prevodoch medzi žalovaným a F. J. a H., L., K. a B. G. a neboli prítomní ani pri uzatváraní
separátnych kúpnych zmlúv medzi predávajúcimi a žalovaným, čo potvrdili svedkovia H., L., K. a B. G..
Pokiaľ žalovaný odkazuje predbežnú dohodu – kúpnu zmluvu vypracovanú L. E. D. ohľadne spôsobu
komplexného vyporiadania, je nepochybné, že táto nikdy nebola uzatvorená a žalovaný o uzatváraní

separátnych zmlúv žalobcu a ani jeho právnu predchodkyňu neinformoval. Svedkovia H., B., L. a K. G.
a aj F. B. vo svojich výpovediach uviedli, že nikdy nevideli písomnú zmluvu od L. E. D., kde sú uvedení aj
ostatní spoluvlastníci, ale len svoje separátne zmluvy. Svedok H. G. nevedel nič o stretnutiach všetkých
spoluvlastníkov a ani o dohode spoluvlastníkov, keď svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.6.2023
uviedol: „ ... K predmetu konania chcem uviesť, že ja som si myslel, že už môj podiel v predmetnom

pozemku nebudú ani kupovať, keďže prešlo cca pol roka po tom, čo boli prvýkrát za mnou, kde sme sa
rozprávali len pred bytovkou pri schodoch. Vtedy bola za mnou p. B. F., jej syn a tiež synovec F. a prejavili
záujem o pozemky. Tak ako som uviedol následne sa nič nedialo, až za mnou prišiel F., či by sme sa
mohli ohľadom týchto pozemkov dohodnúť na čo ja som mu prikývol, že ja mu to predám. Od B. som
dovtedy nedostal žiadnu ponuku.“ a tiež: „Pokiaľ mám uviesť, či som mal vedomosť že pôvodne mala

byť dohoda medzi všetkými podielovými spoluvlastníkmi uvádzam, že nevedel, ani ma to nezaujímalo,
nezaoberal som sa tým, a nevidel som žiadnu dohodu, kde by boli uvedení aj všetci ostatní podieloví
spoluvlastníci.“ Aj s ohľadom na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 20.4.2023, v ktorej potvrdil,
že „pokiaľ v zmluve vypracovanej L. D. je uvedená cena 8 eur/m2 uvádzam, že táto bola určená na
základe dohody medzi mnou, žalobcom a jeho matkou.“, je potrebné súhlasiť so súdom v závere, že táto

„komplexná kúpna zmluva“ obsahovala podstatnú náležitosť - kúpnu cenu (8 eur/m2), odlišne upravenú
ako v separátnych kúpnych zmluvách, na základe ktorých H. G. predal žalovanému svoj podiel za 6,04
eur/m2, Silvester, K. a L. G. za 10 eur/m2 a p. F. J. za 7,25 eur/m2, a že tak išlo o kúpne zmluvy
s odlišnými kúpnymi cenami, ako i že právna predchodkyňa žalobcu nemôže byť zbavená nárokov zpredkupného práva (iba) na základe toho, že žalovaný so žalobcom neuzatvorili komplexnú zmluvu,
nakoľko žalobcova právna predchodkyňa F. B. predbežne súhlasila len s prevodom svojho podielu iba
na žalobcu za podmienok, že nadobudne žalobca so žalovaným zvyšné podiely na pozemku systémom

každývjednejpolovici.Akžalovanýuzatvorilbezvedomiažalobcu,resp.právnejpredchodkynežalobcu,
separátne kúpne zmluvy za odlišných podstatných náležitostí (väčší podiel ako 1:1, výhodnejšia kúpna
cena) ako to bolo pôvodne dojednávané, práve z tohto dôvodu mali spoluvlastníci adresovať ponuku
na uplatnenie predkupného práva a súd správne uzavrel, že pre nesplnenie ponukovej povinnosti bolo
zákonné predkupné právo žalobcu porušené. Relevanciu vo vzťahu k žalovaným spochybňovanému

záveru súdu o porušení zákonného predkupného práva nemožno bez ďalšieho priznať odvolacej
námietke žalovaného, že súd nezohľadnil aktívny prístup žalovaného, ktorého „návrh na zmier“ bol
postavený na princípe „pol na pol“ a v súlade s výzvou na odkúpenie uvedenej v bode 2 odôvodnenia
rozsudku, ku ktorej sa predchodkyňa žalobcu vyjadrila kladne.

31. V korelácii s vyššie uvedeným je nutné konštatovať, že žalovaný uplatnil neopodstatnene odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ak pritom žalovaný v odvolaní (iba) vo všeobecnosti tvrdil,
že výsluchom L. D., ktorá ako advokátka vyhotovovala kúpnopredajnú zmluvu „by bolo možné objasniť
skutočnosti, ktoré predchádzali vyhotoveniu kúpnopredajnej zmluvy, a síce správanie sa žalobcu, resp.
jeho právnej predchodkyne v priebehu tvorenia zmlúv, ako aj dôvody, pre ktoré nedošlo k podpisu ňou
pripravených zmlúv“ a zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania bolo žalovanému znemožnené

preukázať tvrdenie, že žalobca (a jeho právna predchodkyňa) a žalovaný mali vedomosť o predaji,
ktorého boli sami účastníkmi, mali vedomosť o dátume, čase a mieste podpisu zmlúv a ich následne
nedostavenie sa na podpis zmlúv bez udania dôvodu, a preto súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z preskúmavaného rozsudku plynie, že súd zamietnutie
návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne L. D. súd náležite odôvodnil v bode

92 odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, ktorý je v zhode s názorom súdu,
že v skutkových okolnostiach prípadu ide o dôkaz nadbytočný a nehospodárny za stavu, ak žalovaný
navrhol vypočuť túto svedkyňu k chronológii jednotlivých stretnutí v súvislosti s uzatváraním kúpnych
zmlúv, obsahu kúpnych zmlúv a výzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a teda k preukázaným, resp.
nesporným skutočnostiam.

32. Žalovaným v priebehu sporu a v odvolaní namietaný rozpor s dobrými mravmi je rozhodne
korektívom spôsobu výkonu práv subjektov občianskoprávnych vzťahov (§ 3 Občianskeho zákonníka),
nie je však skutočnosťou, ktorá by ovplyvňovala samotnú ich existenciu. Vymedzenie hypotézy
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, závisí na úvahe súdu, v rámci ktorej musí súd zvážiť
všetky rozhodné okolnosti jednotlivého prípadu. V uvádzaných skutkových okolnostiach posudzovaného
sporu súd prvej inštancie správne uzavrel, že sa nemôže presadiť výhrada žalovaného, že uplatnenie
nároku žalobcu z titulu porušenia jeho zákonného predkupného práva je v rozpore s dobrými mravmi,

čo dostatočne vyhodnotil súd prvej inštancie v bode 91 odôvodnenia rozsudku. Neobstojí ani odvolacia
námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak nevyhodnotil za rozporné
s dobrými mravmi špekulatívne konanie žalobcu a jeho právnej predchodkyne, opomenúc súvislosti s
postupom prevodu podielov z titulu „blízkej osoby“ sestier (spoluvlastníčok) - uvedených v rozsudku
pod B2 a B8, najprv na predchodkyňu žalobcu dňa 29.3.2021 a bezprostredne po povolení vkladu

hneď na žalobcu dňa 15.4.2021, ktorých cieľom bolo podľa názoru žalovaného účelovo prevážiť pomer
podielov v prospech žalobcu voči žalovanému v situácii, ak išlo o platné právne úkony uzavreté nesporne
medzi blízkymi osobami a žalovaným tvrdená pohnútka ich uzatvorenia ostala v rovine nepreukázaného
tvrdenia žalovaného. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že žalobca
a jeho právna predchodkyňa boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v rozdielnych časoch a nie je porušením

dobrých mravov samotná skutočnosť, že spoluvlastníci s právnou predchodkyňou pred separátnymi
predajmi spoluvlastníckych podielov nejednali, ale ide len o porušenie predkupného práva právnej
predchodkyne žalobcu, ktorá sa snažila nezákonné prevody zastaviť v katastrálnom konaní.

33. Iné pochybenia žalovaný v odvolaní súdu a jeho rozhodnutiu nevytýkal. Osobitne nespochybňoval

ani akcesorický výrok o trovách konania (výrok III.).

34. S poukazom na uvedené je nutné učiniť záver, že žalovanému sa uplatnenými odvolacími
námietkami nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku. Pretoodvolací súd rozsudok v tejto časti spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešná, a tak mu náhrada trov odvolacieho

konania nepatrí.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).