Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 14Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100474
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom
kancelárie Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovaného č. 641 208 6318 0 zo dňa 15.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641 208 6318 0 zo dňa
15.08.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 641 208 6318 0 zo dňa 23.05.2023 a
vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
17.10.2023 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom
Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) pod č. 641 208 6318 0 zo dňa 15.08.2023 (ďalej len

ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. 641 208 6318 0 zo dňa
23.05.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správnou žalobou žalobca navrhol zároveň zrušiť
tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov
konania.

II. Administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím od 13.09.2021 zvýšila sumu invalidného
dôchodku žalobcu na 589,20 Eur, od 01.01.2022 zvýšila sumu invalidného dôchodku žalobcu na
596,90 Eur a od 01.01.2023 zvýšila sumu invalidného dôchodku žalobcu na 667,40 Eur. Prvostupňové
rozhodnutie odôvodnila tým, že došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu a schopnosť žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť od 13.09.2021 je viac ako 70%. Konštatovala, že nárok na invalidný
dôchodokvznikol07.03.2012aspôsobvýpočtuhodnotypriemernéhoosobnéhomzdovéhoboduarokov

obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím vysvetlila podrobne v rozhodnutí
o priznaní invalidného dôchodku č. 641 208 6318 zo dňa 03.03.2021 s tým, že hodnota priemerného
osobnéhomzdovéhoboduje0,8999.Početrokovobdobiadôchodkovéhopoisteniaspoluspripočítaným
obdobím sa vypočítal zo 16 388 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Dôchodkováhodnota platná k 13.09.2021 je 14,2107 Eur a suma invalidného dôchodku 574,20 Eur. V ďalšom texte
prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie v krátkosti odôvodnila postupné zvýšenie
sumy invalidného dôchodku o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti

dôchodcov.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré je obsahovo totožné s podanou
správnou žalobou, ktorej obsah je zachytený nižšie v texte tohto rozsudku.

III. Napadnuté rozhodnutie

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v krátkosti zhrnul skutkový stav a skonštatoval, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 18.05.2023, je
žalobca invalidný so 75 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.09.2021.

Keďže posúdenie zdravotného stavu a stanovenie miery poklesu schopnosti v odvolaní nenamietal,
nebol žalobcov zdravotný stav v rámci odvolacieho konania posudzovaný. V ďalšom texte napadnutého
rozhodnutia sa žalovaný vyjadroval k námietkam vo veci nesprávneho započítania hrubých zárobkov
(vymeriavacích základov) za roky 1995, 1996 a 2011 a tým aj nesprávneho určenia osobných mzdových
bodov za roky 1995, 1996 a 2011. Žalovaný uviedol, že hrubé zárobky (vymeriavacie základy) boli na

nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy započítané podľa evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia a evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktoré vystavili a ich správnosť potvrdili
zamestnávatelia. Každá organizácia bola povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
pokým trvalo zamestnanie. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za obdobie od 15.01.1993 do
30.04.1995 bol vystavený zamestnávateľom IMACO spol. s r.o. (ďalej len ako „IMACO“) s vymeriavacím

základom od 01.01.1995 do 30.04.1995 v sume 17 688,00 Sk. Od 01.05.1995 do 31.10.1996 bol
vystavený zamestnávateľom KRESA spol. s r.o. (ďalej len ako „KRESA“) s vymeriavacím základom od
01.01.1996 do 31.10.1996 v sume 66 612,00 Sk. Žalovaný uzavrel, že z dôvodu zániku zamestnávateľov
IMACO a KRESA nie je možné odstrániť rozpory medzi evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia
a predloženými dokladmi, či výplatnými páskami. IMACO aj KRESA v čase keď mali túto povinnosť

predložili mesačné výkazy poistného, avšak len v sumárnej výške odvodov na sociálne poistenie za
viacerých zamestnancov. Žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa nedisponuje údajmi o vymeriavacích
základoch a odvodoch na sociálne poistenie za jednotlivých zamestnancov z výkazov poistného do
31.12.2003, a tak nie je možné potvrdiť výšku vymeriavacích základov u zamestnávateľov KRESA
a IMACO. K „Potvrdeniu o zdaniteľnej mzde, zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických

osôb zo závislej činnosti“ za kalendárny rok 1996, žalovaný uviedol, že toto tlačivo je vyhotovené
na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a nie na účely
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a hrubý zárobok (vymeriavací základ) za
rok 1996 bol preto zhodnotený podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného
zamestnávateľom KRESA. Evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 01.10.2007 do

08.05.2011 bol vystavený zamestnávateľom D. E. - ZET s potvrdeným vymeriavacím základom od
01.01.2011 do 08.05.2011 v sume 2 722,36 Eur. K tlačivu „Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti, o preddavkoch na daň“ za kalendárny rok 2011, žalovaný uviedol, že toto tlačivo
je vyhotovené na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
a nie na účely zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Sociálna poisťovňa, pobočka

Košice listami zo dňa 02.01.2015 a 13.05.2015 podľa predložených mesačných výkazov poistného
a príspevkov potvrdila výšku vymeriavacieho základu za rok 2011, ktorý uviedol zamestnávateľ D. E. –
ZET na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Z dôvodu, že podľa predložených výplatných pások
za rok 1995 od zamestnávateľa IMACO bol hrubý zárobok preukázateľne vyšší ako hrubý zárobok
na ELDZ a nie je možné u zaniknutého zamestnávateľa zabezpečiť vystavenie opravného ELDZ,

rozhodnutím č. 641 208 6318 0 – I zo dňa 08.07.2020 bola žalobcovi opätovne určená suma invalidného
dôchodku po započítaní hrubého zárobku za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 vo výške 29 725
Sk. K námietke určenia dôchodkového veku žalovaný uviedol, že ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, k 07.03.2012 bol dôchodkový vek žalobcu určený podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. dovŕšením 62 rokov veku, dňa 08.12.2026 a bol podľa žalovaného určený správne podľa právnych

predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku.

IV. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania5. Žalobca následne podaním správnej žaloby inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.
V správnej žalobe po úvodnom krátkom zhrnutí skutkového stavu uviedol dôvody podania správnej

žaloby, v rámci ktorých odkázal na ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“). V ďalšom texte poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/16/2021 zo dňa 23.05.2022, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.
zn. 7So/56/2016 zo dňa 30.05.2018, t. j. okrem iného vysporiadať sa so všetkými ďalšími námietkami

žalobcu týkajúcimi sa tvrdeného nesprávneho výpočtu osobného mzdového bodu za roky 1995, 1996
a 2011. Podľa žalobcu sa žalovaný neriadil právnym názorom súdov a tak zaťažil svoje rozhodnutie
vadou nepreskúmateľnosti.

6. Podľa údajov uvedených v Osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj ako „OLDP“), osobný
mzdový bod (ďalej aj ako „OMB“) žalobcu v roku 1996 bol vo výške 0,7477, ako súčet za OMB 0,7360 za

obdobie od. 01.01.1996 do 31.10.1996 a OMB 0,0117 za obdobie od 01.11.1996 do 31.12.1996. Tento
OMB vychádzal z výšky zárobku žalobcu za obdobie od 01.01.1996 do 31.10.1996 vo výške 66 612,00
Sk. Podľa potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov FO zo závislej
činnosti a funkčných pôžitkov za rok 1996 je však podľa žalobcu zrejmé, že výška mzdy žalobcu za
obdobie od 01.01.1996 do 31.10.1996 dosiahla sumu 85 584,00 Sk. OMB pri takejto výške mzdy tak

podľa žalobcu predstavuje za obdobie 01.01.1996 do 31.10.1996 výšku 0,8747 a teda OMB za celý rok
1996malbyťsprávnevypočítanývovýške0,8864.Vtejtosúvislostižalobcacitovalustanovenia§62ods.
1 a § 257 zákona č. 461/2003 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 15 ods. 1 zákona č. 274/1994
Z. z. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 274/1994 Z. z. (pozn. správneho súdu -ide pravdepodobne o zrejmú
chybu v písaní keďže žalobcom uvedený text zodpovedá § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 274/1994 Z. z.).

Mal za to, že podkladom pre výpočet osobného vymeriavacieho základu (ďalej aj ako „OVZ“) a následne
aj OMB za rok 1996 nie je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej aj ako „ELDZ“) predložený
zamestnávateľom, nakoľko tento slúži iba ako tlačivo pre evidenciu údajov o zamestnancovi, okrem
iného aj výšky vymeriavacieho základu. Podkladom pre výpočet OVZ je samotný úhrn vymeriavacích
základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné, a nie v

danomprípadejehonesprávnaevidencia.Výškavymeriavaciehozákladujevšakpoisťovniznámaajbez
predloženia ELDZ, keďže vymeriavací základ, ktorý má byť uvedený v ELDZ je práve tým vymeriavacím
základom, z ktorého zamestnávateľ a zamestnanec odvádzajú mesačné príspevky na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Ak teda poisťovňa má evidenciu prijatých platieb u konkrétneho
poistenca, nie je žiadnym problémom dopátrať sa k výške vymeriavacieho základu, z ktorého boli

tieto platby uhrádzané. Skutočnosť, že zamestnávateľ vyhotovil ELDZ v rozpore so skutočným stavom
nemôže byť podľa žalobcu na ujmu zamestnancovi pri výpočte výšky dôchodku. Žalobca tiež vytkol
žalovanému arbitrárny prístup v prípade vyhodnotenia žalobcom predloženého potvrdeniu o zdaniteľnej
mzdeazrazenýchpreddavkoch.Žalovanýpodľažalobcukonštatovalnemožnosťzisteniavymeriavacích
základov u zamestnávateľov žalobcu za rok 1995 a 1996, no listinný dôkaz predložený žalobcom, ktorým

žalobcahodnovernepreukázalvýškumzdyzaobdobieod01.01.1996do31.10.1996,hodnotilnegatívne
len kvôli tomu, že bol vydaný na daňové účely a nehodnotil ho podľa jeho obsahu, resp. podľa údajov,
ktoré z neho vyplývajú. Takýto postup žalovaného žalobca označil za rozporný so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. Rovnako nesprávne žalovaný postupoval aj vo vzťahu k predloženému potvrdeniu
za rok 2011.

7. Sociálna poisťovňa podľa žalobcu dospela k nesprávnemu výpočtu OMB aj za rok 1995, vzhľadom na
to, že výška vymeriavacieho základu uvedená v OLDP nezodpovedá výške vymeriavacieho základu v
zmysle výplatných pások a teda nezodpovedá skutočnej výške vymeriavacieho základu, z ktorého bolo
platené poistné.

8. Žalobca ďalej uviedol, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia (ďalej aj ako „OLDP“), ktorý
bol prílohou rozhodnutia z 26.03.2020, osobný mzdový bod v roku 2011 bol vo výške 0,2951. Podľa
potvrdenia o príjmoch osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z
týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2011 dosiahla výška príjmov

žalobcu v uvedenom roku 3.090,60 € a nie sumu 2.722,36 €, ako je to uvedené v OLDP. Následne
potom výška OMB v roku 2011 mala predstavovať hodnotu 0,3349. Žalobca v tejto súvislosti citoval §
231 ods. 1 písm. f), bod 1 a § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že pre Sociálnu poisťovňu
nemôže byť problém dopracovať sa k výške vymeriavacieho základu, a to na základe výšky zaplatenéhopoistného, navyše od roku 2004 je zamestnávateľ povinný každý mesiac predkladať Sociálnej poisťovni
výkazpoistnéhoapríspevkovnastarobnédôchodkovésporeniezapríslušnýkalendárnymesiacvlehote
splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením

výškyvymeriavaciehozákladuzamestnanca.Sociálnapoisťovňatedapodľažalobcudisponujevšetkými
relevantnými dokladmi, nevyhnutnými na stanovenie vymeriavacieho základu a následne aj správneho
výpočtu OMB.

9. V záverečnej časti podanej správnej žaloby žalobca uviedol, že priemerný osobný mzdový bod je

tvorený sumou podielu úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Sociálna
poisťovňa počnúc rozhodnutím o odvolaní zo dňa 04.03.2021, sp. zn. 641 208 6318 0, uplatňuje hodnotu
obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku nesprávne, a to s
poukazom na § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek je podľa § 65 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení všeobecný dôchodkový vek znížený podľa podmienok písm. a/ až c/. Všeobecný

dôchodkovývekjevzmysle§65ods.3zákonaosociálnompoisteníneupravenývšeobecnýdôchodkový
vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú
na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca
uvedeného v prílohe č. 3c. Žalobca mal za to, že Sociálna poisťovňa voči jeho osobe uplatňuje vzorec
na výpočet získaných dní v čase od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového

veku s uvedením nesprávnej hodnoty dôchodkového veku, keď v rozpore s platnou úpravou uvádza
hranicu dovŕšenia dôchodkového veku ako 62 rokov. Vyššie uvedeným postupom tak mal byť ukrátený
pri výpočte celkových získaných dní, nakoľko v zmysle výpočtu dôchodkového veku je jeho dôchodkový
vek 63 rokov a 8 mesiacov, čo predstavuje dátum dovŕšenia dôchodkového veku dňa 08.08.2028 a
nie 08.12.2026, ako to uvádza Sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach. V nadväznosti na vyššie

uvedené procesné pochybenie malo dôjsť k ukráteniu žalobcu pri výpočte sumy invalidného dôchodku
o 610 získaných dní. V súvislosti s uvedeným tak došlo k uplatneniu chybnej hodnoty získaných dní, čo
malo za následok chybný výpočet sumy priznaného invalidného dôchodku, a to v súvislosti s chybným
uvedením hranice dôchodkového veku v spojení s chybným uvedením dátumu dovŕšenia dôchodkového
veku, a to v rozsahu dosahujúcom takmer 2 roky.

10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.11.2023, v ktorom zopakoval
argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Žalobca sa po výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovaného replikou nevyjadril.

V. Pojednávanie a vyhlásenie rozsudku

12. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

(ďalej len ako „SSP“) a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, bolo v predmetnej veci
nariadené pojednávanie na 22.11.2024, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3
SSP, zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a zástupkyňa žalovaného. Po podaní správy o priebehu
administratívneho konania sudcom právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval, že podstatou
privýpočteosobnéhomzdovéhobodujevýškadosiahnutéhopríjmuaznehopotomvýškarealizovaných

odvodov, nie to, či sú tieto údaje evidované alebo neevidované správne, nie konkrétne tlačivo z ktorého
vychádza žalovaný, ale práve tá reálna výška vykonaných odvodov. Boli predložené dôkazy -výplatné
pásky, preukazujúce aký bol dosiahnutý príjem, aká výška odvodov z neho bola odvodená a to je
podstatné pri výpočte mzdových bodov, ktoré následne potom vstupujú, samozrejme, aj do výpočtu
výšky dôchodku. V konečnom dôsledku je tak možné dopracovať sa ku reálnej výške vykonaných

odvodov. Uvedené sa týka rokov 1995, 1996 a 2011. Poukázal tiež na to, že pri výpočte dôchodku nebola
zohľadnená zmena dôchodkového veku na 63 rokov a 8 mesiacov. Podľa žalobcu mali orgány verejnej
správy vychádzať z právneho stavu, ktorý je v čase kedy sa o nároku na invalidný dôchodok rozhoduje.

13. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v rozhodnutiach sú dôsledne popísané dôvody

prečo neboli započítané zárobky dosiahnuté v rokoch 1995, 1996 a 2011. K zmene dôchodkového
veku uviedla, že táto doba nemôže byť započítaná iným spôsobom, pretože invalidita nikdy nezanikla.
Invalidita vznikla v roku 2012 a k tomu dátumu bol dôchodkový vek taký, aký bol určený na starobný
dôchodok, ak by sa bolo stalo to, že od roku 2012 do dnešného dňa by bola invalidita niekedy zaniklaa bola určená nová invalidita od nového dátumu, bol by určený nový vek na starobný dôchodok, ktorý
by možno tiež nebol 63 rokov a 8 mesiacov, ale bol by taký, aký by patril v tom čase kedy vznikla nová
invalidita. V danom prípade však ale žiadna nová invalidita nevznikla. Invalidita prvá vznikla v roku 2012

a menila sa len miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Správny súd následne postupom podľa § 116 SSP oznámil účastníkom, že rozsudok v predmetnej
veci bude vyhlásený dňa 29.11.2024, kedy správny súd vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641 208 6318 0 zo dňa 15.08.2023, ako aj rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie č. 641 208 6318 0 zo dňa 23.05.2023 a vec vrátil Sociálnej poisťovni,
ústredie na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

VI. Právne východiská

15. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), konkrétne na ustanovenia § 2,
§ 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.

16.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

18. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

19. Podľa § 203 ods. 1 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

20. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

21. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „Zákon o sociálnom
poistení“) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobnéhovymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor.

23. Podľa § 64 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 13.09.2021, aktuálna
dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku
nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

24. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 07.03.2012, dôchodkový

vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 13.09.2021, dôchodkový
vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy
dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného
po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

26. Podľa § 73 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia,sumainvalidnéhodôchodkupoistenca,ktorýmápercentuálnypoklesschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa

pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

27. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2023, dôchodkový vek
poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje

inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový
vek muža narodeného v rokoch 1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely
podľa prvej vety platí § 65 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

28. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek žalobcu 63 rokov a 8 mesiacov.

29. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 Zákona o sociálnom poistení v znení v znení účinnom v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním
odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je

určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých
zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie,
invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie
podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s

určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

30. Podľa § 257 Zákona o sociálnom poistení v čase vydania napadnutého rozhodnutia, osobný
vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny
rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1.

januára1993do31.decembra2003jeúhrnvymeriavacíchzákladov,zktorýchfyzickáosobazúčastnená
na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

31. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne

a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

32. Podľa § 195 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

33. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.2003,
hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom (zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni).Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku
tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt,
profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom

nároknavýsluhovýdôchodokaleboakpolicajtovi,profesionálnemuvojakoviavojakoviprípravnejslužby
bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003,
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí percentuálnou sadzbou z

vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

35. Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do
31.12.2003, vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie zamestnancov je príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v
zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci

dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov.

VII. Závery a právny názor správneho súdu

36. Z obsahu podanej správnej žaloby mal správny súd za to, že žalobná argumentácia žalobcu
bola vedená v dvoch častiach. V prvej žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s nesprávnym
výpočtom OMB za roky 1995, 1996 a 2011 napriek tomu, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.

zn. 10Sa/16/2021 uložil žalovanému povinnosť vysporiadať sa so všetkými ďalšími námietkami žalobcu
týkajúcimi sa tvrdeného nesprávneho výpočtu OMB za roky 1995, 1996 a 2011. V tejto súvislosti žalobca
uviedol výpočet OMB za uvedené roky a dôvody, na základe ktorých mal za to, že ním uvedený
výpočetOMBjesprávny.Vdruhejčastižalobcanamietalnesprávnyvýpočetsumyinvalidnéhodôchodku
z dôvodu zmeny dovŕšenia jeho dôchodkového veku.

37. Vo vzťahu k prvej časti žalobnej argumentácie správny súd uvádza, že v zásade nemožno v plnej
miere súhlasiť so žalobcom v tom, že by sa žalovaný s uvedenými námietkami nevysporiadal. Žalovaný
sa k týmto námietkam vyjadril spôsobom aký považoval za dostatočný v zásade obdobným spôsobom
ako vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach ohľadne invalidného dôchodku žalobcu. Správny súd

vyhodnotil argumentáciu žalobcu vo vzťahu k nesprávnym výpočtom OMB za roky 1995 a 2011 za
nedôvodnú, keďže z obsahu administratívneho spisu, ale aj z prílohy predloženej samotným žalobcom,
ktorou je Osobný list dôchodkového poistenia - príloha k rozhodnutiu č. 641 208 6318 0 zo dňa
03.03.2021, jasne vyplynulo, že požiadavke žalobcu vo vzťahu k výpočtu OMB za rok 1995 bolo
vyhovené v plnom rozsahu, a to už v rozhodnutí zo dňa 03.03.2021 a tento stav bol podľa všetkého

zachovaný aj v prvostupňovom rozhodnutí. V uvedenom Osobnom liste dôchodkového poistenia je ako
osobný vymeriavací základ žalobcu za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 zaznamenaná suma
29 725, ktorá zodpovedá súčtu vymeriavacieho základu dane podľa výplatných pások za obdobie január
až apríl 1995 predložených žalobcom a nie podľa OLDZ zamestnávateľa IMACO. Uvedené v konečnom
dôsledku uviedol aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

38. V prípade výpočtu OMB za rok 2011 sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného
v časti, v ktorej žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listami zo dňa 02.01.2015
a 13.05.2015 podľa predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov potvrdila výšku
vymeriavacieho základu za rok 2011, ktorý uviedol zamestnávateľ D. E. – ZET na evidenčnom liste

dôchodkového poistenia, a to vo výške 2722,36 Eur. Na základe uvedeného je zrejmé, a potvrdzuje
to aj obsah administratívneho spisu, že v danom prípade Sociálna poisťovňa pri konkurencii dôkazov
v tejto veci, t. j. ELDP zamestnávateľa D. E. – ZET a Potvrdenia o príjmoch osoby zo závislej činnosti,
o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované
deti za obdobie roku 2011 predloženého žalobcom, preverovala rozpor medzi uvedenými dokumentami

a keďže stanoviskom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13.05.2015 bola podporená
vierohodnosť ELDP zamestnávateľa D. E. – ZET, boli údaje z tohto ELDP (súhrn vymeriavacích
základov) vyhodnotené ako tie, ktoré je potrebné použiť pre potreby výpočtu OMB za rok 2011. Správny
súd na základe uvedeného nevidel dôvod spochybňovať takto prijaté závery, napriek tomu, že nesúhlasils časťou odôvodnenia tohto záveru žalovaným, že tlačivo predložené žalobcom bolo vyhotovené na
účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a nie na účely Zákona
o sociálnom poistení.

39. Ako nedostatočné však správny súd vyhodnotil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
vo vzťahu k výpočtu OMB za rok 1996, pri ktorom sa žalovaný uspokojil so záverom, že tlačivo
predložené žalobcom bolo vyhotovené na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov a nie na účely Zákona o sociálnom poistení. Podľa § 196 ods. 7 Zákona

o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správny súd má za to, že dôkaz,
v tomto prípade listinu, ktorou je tlačivo predložené žalobcom, prvostupňový orgán ani žalovaným
žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Žalovaný síce v prospech svojho záveru poukázal na to, že tlačivo
bolo vyhotovené na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale
žiadnym spôsobom nevyhodnotil informácie, ktoré toto tlačivo poskytuje pre potreby určenia OMB za rok

1996. Správny súd má za to, že v danom prípade nie je relevantné to na účel akého zákona bolo tlačivo
vyhotovené, ale to čo je jeho obsahom a či informácie z neho môžu prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, čo je úlohou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podľa § 195 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení. Ak sa žalovaný snažil navodiť dojem, že v danom prípade sú relevantné len listiny
vyhotovené na účely Zákona o sociálnom poistení, tento argument neobstojí, a to najmä z dôvodu,

že samotná Sociálna poisťovňa v prípade určenia OMB za rok 1995 uprednostnila údaje zo žalobcom
predložených výplatných pások za mesiace január až apríl 1995 pred údajmi z ELDZ zamestnávateľa
IMACO, napriek tomu, že výplatné pásky nie sú listinami vyhotovenými na účely Zákona o sociálnom
poistení.Vprípade,žebolaidentifikovanákonkurenciadôkazov,vdanomprípadeELDZzamestnávateľa
KRESA a Potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov FO zo závislej

činnosti a funkčných pôžitkov za rok 1996 predloženého žalobcom, ktorú v rámci odvolania namietal
aj žalobca, bolo úlohou tak Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj žalovaného, náležite sa vysporiadať
s konkurujúcimi si dôkazmi, no nie vo vzťahu k povahe vzniku týchto dôkazov ale vo vzťahu k údajom,
ktoré sú v nich obsiahnuté a použiteľnosti týchto údajov k výpočtu OMB, a to s ohľadom na právnu
úpravu účinnú v čase kedy malo dôjsť k realizácii odvodov. Žalovaný uvedenú konkurenciu dôkazov

nevyhodnotil relevantným spôsobom tak, aby poskytol dostatočné odpovede k odvolacím námietkam
žalobcu, neuviedol teda dostatočné dôvody k záverom, ktoré prijal, čím poznačil napadnuté rozhodnutie
vadou nepreskúmateľnosti na základe nedostatku dôvodov.

40. V súvislosti s druhou časťou žalobnej argumentácie žalobcu správny súd uvádza, že obdobie od

vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku je veličinou tvoriacou podľa §
73 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení súčasť výpočtu sumy invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, v danom prípade
žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho, resp. na základe akého
zákonného ustanovenia dospel k záveru, že pre potreby výpočtu sumy invalidného dôchodku je obdobie

od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku veličinou nemennou od
momentu vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že jednou z veličín
pre výpočet sumy invalidného dôchodku je tiež aktuálna dôchodková hodnota, ktorej výška sa mení
na ročnej báze. Z prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku
žalobcu po zvýšení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.09.2021 nad 70% bola

použitá aktuálna dôchodková hodnota platná k 13.09.2021, aktuálna dôchodková hodnota platná v
čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky podľa § 64 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.
Pokiaľ v prípade zmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je novým rozhodnutím
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne určovaná suma invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení s tým, že pre výpočet tejto sumy sa aplikuje aktuálna dôchodková

hodnota platná od stanoveného zvýšeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp.
od vzniku nároku na výplatu zvýšenej dôchodkovej dávky, správny súd vyhodnotil ako súladné so
Zákonom o sociálnom poistení (§ 73 ods. 1), aby bol, ak počas obdobia od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do vzniku nároku na výplatu zvýšenej dôchodkovej dávky dôjde v dôsledku zmeny právnych
predpisov k zmene dôchodkového veku poistenca, tak ako to bolo v prípade žalobcu, pre potreby

výpočtu sumy invalidného dôchodku do obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, určujúcim dôchodkový vek poistenca podľa právnych predpisov účinných v čase
od stanoveného zvýšeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. od vzniku nároku
na výplatu zvýšenej dôchodkovej dávky. V prípade žalobcu by tak podľa § 65 ods. 2 Zákona osociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 13.09.2021 v spojení s prílohou č. 3a uvedeného zákona
bol dôchodkový vek 63 rokov a 8 mesiacov a nie 62 rokov, ako to uviedol žalovaný v napadnutom
rozhodnutí. Na základe uvedeného správny súd aj túto časť správnej žaloby vyhodnotil ako dôvodnú,

keďže mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí použil nesprávny výklad § 73 ods. 1 Zákona
osociálnompoistení,nazákladečohodospelknesprávnymprávnymzáverom,anapadnutérozhodnutie
tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. Správny súd považoval za nevyhnutné vyjadriť sa aj k odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia.

V prvostupňovom rozhodnutí Sociálna poisťovňa, ústredie okrem konštatovania o percentuálnom
poklese schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a ďalších hodnôt, ako napr. počtu rokov
dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a ďalších, bez bližšieho odôvodnenia,
v prípade spôsobu výpočtu hodnoty priemerného OMB a rokov obdobia dôchodkového poistenia
spolu s pripočítaným obdobím uviedlo, že tieto boli žalobcovi vysvetlené v rozhodnutí o priznaní
invalidného dôchodku č. 641 208 6318 0 zo dňa 03.03.2021. Takýto postup vyhodnotil správny súd

ako nesúladný so zákonom, konkrétne s ust. § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, keďže
takéto rozhodnutie neobsahuje adekvátne odôvodnenie, keďže v ňom neboli uvedené skutočnosti,
ktoré tvorili podklad rozhodnutia, úvahy pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých bolo rozhodnuté. Uvedený nedostatok umocňuje skutočnosť, že rozhodnutie, na
ktoré sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí odvolával bolo zrušené rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. 10Sa/16/2021-93 zo dňa 23.05.2022, teda rozsudkom vyhláseným rok pred
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. V dôsledku
takto odôvodneného prvostupňového rozhodnutia museli byť nevyhnutne obmedzené aj možnosti
žalobcu brániť sa odvolaním voči takémuto rozhodnutiu, na základe čoho správny súd v rámci súdneho
prieskumuzákonnostinapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoakonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo

vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie ako nepreskúmateľné, na základe čoho vyhovel návrhu žalobcu
na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP.

42. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali jednak z nesprávneho

právneho posúdenia veci a sú zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo k splneniu
podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP, ako
aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne, ústredie opätovne vec právne posúdiť
v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku a vydať nové rozhodnutie
srelevantnýmodôvodnenímtak,abyodôvodnenietohtorozhodnutiabolovsúlades§209ods.4Zákona
o sociálnom poistení.

44. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s ust.
§ 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.