Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sa/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200101
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200101.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:

A. B. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX/XX, C., zastúpený Advokátskou kanceláriou
Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, IČO: 461 040 020, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. januára
2018 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. januára 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 26.
júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale toto mu zaniklo dňa 30. júna 2008.
2. Žalovaná dôvodila, že Okresný úrad Trnava rozhodnutím č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 20. apríla
1995 povolil žalobcovi poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v

odbore gynekológia a pôrodníctvo, a to počnúc 1. májom 1995. Krajský úrad v Trnave rozhodnutím
č. XX/XXXXX-XX/XXX z 30. augusta 1996 vyhovel žalobcovej žiadosti o rozšírenie predmetu činnosti
v povolení vydanom Okresným úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 3. októbra 1995 a
povolil žalobcovi poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v odbore
gynekológia a pôrodníctvo, s rozšírením predmetu činnosti o základné ultrazvukové vyšetrenia v
uvedenom odbore. Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu č. D./XX na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006. Takáto licencia na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho po zistenia. Žalovaná v súčinnosti so Slovenskou lekárskou komorou dňa
16. augusta 2017 preverila, či údaje poskytnuté Slovenskou lekárskou komorou, nachádzajúce sa v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne, sú správne, a či účastníkovi konania bola skutočne vydaná
licencia č. D./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Slovenská lekárska komora
žalovanej potvrdila správnosť údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej, teda, že

účastníkovi konania bola vydaná licencia č. D./XX a táto je naďalej aktívna.
3. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. E. z 13. júna 2006 vyhovel žiadosti spoločnosti C. F., G., o
vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a povolil jej prevádzkovať zdravotníckezariadenie – ambulanciu v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a
pôrodníctve s tým, že činnosť prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia začína dňom 1. júla 2006.
4. Žalobca dňa 17. júla 2006 predložil pobočke žalovanej registračný list fyzickej osoby - odhlášku z

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby s dňom zániku týchto poistení k 30. júnu 2006.
5. Keďže predložený registračný list fyzickej osoby – odhláška, ktorý bol žalobcom predložený, bol
považovaný za sporný, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou,
vydané napadnuté rozhodnutie.

6. Napriek skutočnosti, že spoločnosti C. F., G. bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja
č. E. z 13. júna 2006 od 1. júla 2006 povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie – ambulanciu v
špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, mal žalobca
na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. júni 2006,
pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A) a jeho príjem zo

samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004, 2005 a 2006 presiahol sumu ustanovenú zákonom.
7. Z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky bolo ďalej zistené, že príjem žalobcu zo
samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 presiahol zákonom ustanovenú sumu 78.000,- Sk (jeho
príjem bol vo výške 1.550.403,- Sk), za rok 2005 presiahol zákonom ustanovenú sumu 82.800,- Sk
(jeho príjem bol vo výške 1.584.631,- Sk) a taktiež za rok 2006 presiahol zákonom ustanovenú sumu

91.200,- Sk (jeho príjem bol vo výške 1.287.065,- Sk), na základe čoho bol žalobca v období, ktoré je
predmetomnapadnutéhorozhodnutia,povinnenemocenskypoistenouapovinnedôchodkovopoistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou.
8. Z dôvodu, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba nemal za rok 2007 žiaden príjem
zo samostatnej zárobkovej činnosti, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie dňa 30. júna 2008.
II. Správna žaloba
9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu, navrhujúc napadnuté rozhodnutie
spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie.
10. Žalobca úvodom žaloby ozrejmil, že mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe

rozhodnutia vydaného Okresným úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 3. októbra 1995 a
povolenia vydaného Krajským úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XX/XXX z 30. augusta 1996, a lekársku
činnosť mohol vykonávať a aj vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba od roku 1996 na
základe uvedených v povolení. V roku 2006 založil spoločnosť C. F., G. so zámerom vykonávať svoju
lekársku činnosť nie ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale formu právnickej osoby. Z uvedeného

dôvodu bolo na žiadosť žalobcu zo 16. mája 2006 vydané rozhodnutie Trnavského samosprávneho
kraja č. E. z 13. júna 2006, ktorým bolo vydané povolenie uvedenej spoločnosti na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore gynekológia a
pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, a zároveň bolo zrušené povolenie udelené žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydané

Okresným úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 3. októbra 1995 a povolenie vydané Krajským
úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XX/XXX z 30. augusta 1996 v odbore gynekológia a pôrodníctvo a
ultrazvukové vyšetrenia v gynekológii a pôrodníctve.
11. Vo vzťahu k rozhodnutiu Trnavského samosprávneho kraja z 13. júna 2006 žalobca uviedol že
jeho vydanie bolo podmienené splnením zákonom ustanovených podmienok uvedených v zákone č.

578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom jednou z nich bolo
predloženie príslušných licencií, v predmetnom prípade rozhodnutí Slovenskej lekárskej Komory č. D./
XX a č. D./XX.
12. Súvislosti so zrušením povolenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby podal žalobca

súčasne aj odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Uvedený dátum zániku poistenia pobočka žalovanej
akceptovala a to až do vydania napadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia.
13. V neposlednom rade žalobca uviedol, že po zániku poistenia vykonáva lekársku činnosť výlučne
formu právnickej osoby C. F., G. ktorej je zamestnancom a ako zamestnanec platí pravidelne aj odvody

poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a tieto odvody platil aj v spornom období
roku 2006 až 2008.
14. Vo vzťahu k namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že to bolo vydané
iba na základe údajov poskytnutých elektronických slovenskou lekárskou komorou ktorá uviedla žežalobca má vydanú licenciu č. D./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a táto je naďalej aktívna.
Žalobca však namieta že takto špecifikované rozhodnutie Slovenskej lekárskej Komory nevlastní,
v dokladoch nenašiel a nemá k dispozícii, keďže lekársku činnosť vykonáva výlučne na základe

rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. E. z 13. júna 2006 vydaného na základe rozhodnutí -
licencií Slovenskej lekárskej Komory č. D./XX a č. D./XX.
15. Žalobca zhrnul, že žalovaná neuviedla, na základe čoho ho definovala ako samostatne zárobkovo
činnú osobu aj s účinnosťou od 1. júla 2006, keďže samotná licencia na predmetnú činnosť bez ďalších
povolení neoprávňuje fyzickú osobu na vykonávanie tejto činnosti, žalobca od 1. júla 2006 nemal žiaden

príjem z výkonu činnosti v zmysle licencie Slovenskej lekárskej komory č. E. na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe a platnosťou od 18. júna 2006 a napokon, vykonal všetky úkony z ktorých vyplýva,
že nemal ďalej záujem vykonávať lekársku činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a od 1. júla
2006 si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu povolania lekára ako zamestnanec spoločnosti
C. F., G., v ktorej je aj spoločníkom a konateľom.
16. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 209 ods. 1 v spojení s ustanovením § 178 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. z ktorého vyplýva, že v nesporných prípadoch žalovaná nevydáva rozhodnutia o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. Keďže žalovaná oznámenie žalobcu
o zániku poistenia k 30. júnu 2006 akceptovala po dobu takmer 11 rokov bez potreby vydania osobitného
rozhodnutia, žalobca mal za to, že sa jednalo o nesporný prípad. Žalobca v tejto súvislosti uplatnil
námietku res iudicata a námietku premlčania.

III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu
17. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Úvodom
rozsiahlo ozrejmila problematiku posudzovania statusu lekárov na účely sociálneho poistenia, z ktorých
vyplynulo, že za samostatne zárobkovo činné osoby sa považujú fyzické osoby vymedzené v § 5
zákona č. 461/2003 Z. z.. Skutočnosťou rozhodujúcou na rozhodnutie právneho postavenia samostatne

zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 je aj
udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu
kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do

31. decembra 2010 status samostatnej zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či činnosť na základe
oprávnenia podľa osobitného predpisu vykonáva.
18. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorým upravuje 4 typy licencií, a v
zmysle ktorého sa za oprávnenie na výkon činnosti zakladajúcej takýto status fyzickej osoby považuje

povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z. . Žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovo
činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo:
D./XX, pričom skutočnosť, že žalobca je držiteľom tejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe potvrdila žalovanej aj Slovenská lekárska komora, ktorá túto licenciu žalobcovi vydala, a to
prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 18. septembra 2017. Znamená to, že v čase, kedy
bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. j. XX/XXXXX-XXX/ D.
zo dňa 3. októbra 1995 a povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. H. XX/XXXXX-XX/
XXX zo dňa 30. augusta 1996 bol žalobca držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti

podľa osobitného predpisu. Nakoľko žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z., označovanej ako L1A, ktorá sa považuje
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia aj po 30. júna 2006, kedy
mu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, povinné nemocenské a povinné

dôchodkové poistenie mu nezaniklo dňom 30. júna 2006, ale podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. až 30. júna 2008, kedy stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia. Poukázala ďalej na to, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo
činnej osoby na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik

povinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniasamostatnejzárobkovočinnej
osobe závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1
a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiacehos podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok.
19. Ďalej zopakovala, že z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2005 (v sume 1 584 631,- Sk) boli vyššie ako zákonom
stanovená suma 82 800,- Sk, a preto bol v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 povinne nemocensky
poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy
žalobcu z podnikania za rok 2006 (v sume 1 287 065,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu
91 200,- Sk, a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2007 do 30. júna
2008. Poukázala ďalej na to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. dňa 30. júna 2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007 nedosiahol príjem
z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1.7.2008. Vzhľadom k tomu, že žalobca po 30.6.2006

nepotreboval licenciu L1A, mohol si ju kedykoľvek pozastaviť, resp. si ju zrušiť, avšak v spornom období
tak neurobil a preto predmetná licencia bola naďalej v platnosti. Za tohto stavu na účely sociálneho
poistenia bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona do 31. decembra 2010. Nakoľko podanie odhlášky žalobcu z povinného
poistenia nemalo oporu v zákone, príslušná pobočka žalovanej bola povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a)

rozhodnúť o zániku poistenia ako o spornom prípade, pričom sporným sa stal až potom, ako Slovenská
lekárska komora žalovanej poskytla údaje o lekároch, ktorí k dátumu poskytnutia údajov mali platnú
licenciu na výkon zdravotníckej praxe.
20. Žalobca v replike namietal, že vyjadrenie žalovanej je plné rozporov. Žalovaná tvrdí, že lekár
nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby dňom vydania licencie na výkon samostatnej

zdravotníckejpraxeSlovenskoulekárskoukomorou(t.j.licenciupovažujezaoprávnenienavykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu) no na druhej strane v rozhodnutí z 26. júna 2017 tvrdí, že postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby nadobudol žalobca na základe rozhodnutí správnych orgánov
(a nie Slovenskej lekárskej komory). Taktiež zdôraznil, že žalovaná na jednej strane akceptovala
jeho odhlášku z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňom 30. júna

2006 a na druhej strane až v roku 2017 svoju akceptáciu anulovala a to iba na základe e-mailovej
komunikácie so Slovenskou lekárskou komorou. Žalobca od roku 2006 vykonáva činnosť lekára výlučne
v pracovnoprávnom resp. obdobnom pomere v spoločnosti C. F., G. a teda od uvedeného roku
nevykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca nemal a nemá z činnosti na
základe licencie L1A žiaden príjem, takúto licenciu nemá, nevyužíva ju, vo svojich dokladoch ju nenašiel

a nemá ju k dispozícii.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
21. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že

správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých

veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
22. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod postupne pridelenými spisovými značkami
43Sa/9/2018 a 43/12/2022 (v dôsledku zrušenia rozsudku krajského súdu kasačným súdom a vrátenia
mu veci na ďalšie konanie). Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd

v Bratislave (ďalej len „správny súd“). V uvedenom dátume sa vec nachádzala na Najvyššom správnom
súde Slovenskej republiky z dôvodu podanej kasačnej sťažnosti voči rozsudku krajského súdu č. k.
43Sa/12/2022-157 z 12. septembra 2022. Po vrátení veci z kasačného súdu bola vec náhodným
výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod novou spisovou značkou
16Sa/20/2023.

23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnejžalobefyzickejosobyvsociálnychveciach,posudzujúcsprávnužalobuneformálneaneviazaný
jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal
napadnuté rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej I. II. a III. ako aj administratívne konanie, ktoréich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,
a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

24. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 6. februára 2025, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

25. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2018 vo veci
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Pobočka žalovanej totiž dňa 26. júna
2017 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale toto mu zaniklo až dňa 30. júna 2008. Zistila totiž, že
hoci žalobca podal k 30. júnu 2006 odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia,
mal aj po tomto dátume naďalej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho

poistenia, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,
ktorým je licencia D. (D./XX z dňom vzniku oprávnenia od 18. mája 2006) a jeho príjem za roky 2004 až
2006 presiahol zákonom ustanovenú hranicu. Keďže v roku 2007 žalobca nedosiahol žiaden príjem zo
samostatnej zárobkovej činnosti, dňa 30. júna 2008 jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie
zaniklo.

26. Správny súd úvodom rekapituluje, že krajský súd prvýkrát zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej
rozsudkom č. k. 43Sa/9/2018-98 z 18. marca 2019 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti ako aj z dôvodu
podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Tento rozsudok bol zrušený
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. apríla
2022, ktorý s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu č. 1Vs/3/2019 konštatoval, že ten poskytuje

odpoveď na spornú otázku týkajúcu sa statusu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na
základe licencie L1A. Krajský súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu vec opätovne prejednal
a v poradí druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 43Sa/12/2022-157 z 12. septembra 2022 tak, že
napadnuté rozhodnutie opätovne zrušil iba z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže touto otázkou sa
kasačný súd v zrušujúcom rozsudku nezaoberal a teda nedospel k opačnému záveru. Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/39/2023 z 31. októbra 2023 zrušil aj tento druhý
rozsudok krajského súdu konštatujúc, že rozhodnutie je hoci stručné, no preskúmateľné.
27. Správny súd v žiadnom smere nespochybňuje správnosť ani právnu záväznosť vyššie naznačených
záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ku právnej otázke charakteru licencie L1A
(vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. apríla 2022 a napokon aj v rozhodnutí veľkého senátu

č. 1Vs/3/2019) ako ani ku otázke preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (vyjadrený v rozsudku sp.
zn. 6Ssk/39/2023 z 31. októbra 2023). V konaní a ani v jednom z doposiaľ vydaných rozhodnutí sa však
krajský a preto ani kasačný súd riadne nezamerali a nevysporiadali s otázkou dostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý pritom žalobca tak v žalobe ako aj v replike namietal. Žalobca totiž výslovne
tvrdil, že licenciou Slovenskej lekárskej komory č. D./XX z dňom vzniku oprávnenia od 18. mája 2006

nedisponuje a nemá vedomosť o tom, že by mu bola vydaná. Na rozdiel od konštatovania krajského
súdu v bode 8 prvého rozsudku vydaného pod č. k. 43Sa/9/2018-98 z 18. marca 2019 správny súd
nemá za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa vydania licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe neboli medzi účastníkmi konania sporné. Správnemu súdu je zrejmé, že toto tvrdenie krajského
súdu nemohol žalobca rozporovať, keďže rozsudok znel v konečnom dôsledku v jeho prospech a nebol

osobou oprávnenou na podanie kasačnej sťažnosti. Rovnako tak kasačný súd nebol zo strany žalovanej
postavený pred otázku posúdenia uvedeného tvrdenia, keďže nebolo obsahom podanej kasačnej
sťažnosti.
28. Z administratívneho spisu žalovanej, ktorý je na podklady pomerne skúpy, vyplýva, že žalovaná
dopytovala Slovenskú lekársku komoru, či je žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej prace L1A, pretože to bolo medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaná zároveň požiadala
Slovenskú lekársku komoru o zaslanie scanu licencie, jej pozastavenia alebo ukončenia. V odpovedi
Slovenská lekárska komora oznámila, že žalobca má aktívnu licencie L1A od jej vydania z roku 2006.
Scan licencie žalovanej nezaslala.
29. Správny súd v administratívnom spise nenašiel fotokópiu licencie L1A, na ktorú sa žalovaná v

napadnutom rozhodnutí odvoláva. Správnemu súdu nie je ani zrejmé, na základe čoho žalovaná ustálila,
že licencia má označenie D./XX, keďže túto skutočnosť jej Slovenská lekárska komora v odpovedi na
jej dopyt neoznámila. Pod podobným označením „E.“ sa v administratívnom spise nachádza iba licencia
D./XX vydaná dňa 25. apríla 2006, právoplatná a vykonateľná 18. mája 2006 na výkon odbornéhozástupcu v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Nejdená sa teda o licenciu L1A na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe.
30. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ bola uvedená skutočnosť (ktorá je pritom základným prvkom

riadneho zistenia skutkového stavu) naozaj sporná, žalovaná sa nemala uspokojiť iba s tvrdením
Slovenskej lekárskej komory ale mala si licenciu ako podklad rozhodnutia vyžiadať. Žalobca totiž
v danom prípade nemá možnosť preukázať negatívnu skutočnosť, teda že licencia L1A mu nebola
vydaná a teda neexistuje. V danom prípade pritom mohlo nedopatrením dôjsť ku zámene označení
týchto licencií, prípadne licencia naozaj existuje, čo však nebolo doposiaľ spoľahlivo preukázané.

31. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovanej opätovne zrušil, tentokrát z dôvodu podľa §
191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.
32. Žalovaná v ďalšom konaní vykoná riadne dokazovanie vyžiadaním si licencie č. D./XX na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006 od
Slovenskej lekárskej komory. Až po ustálení skutkového stavu, ktorý bude vyplývať z administratívneho

spisu a podkladov, ktoré budú jeho obsahom, možno eventuálne pristúpiť ku právnemu posúdeniu,
či licencia L1A (ak sa osvedčí, že bola žalobcovi vydaná) osvedčuje status žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osoby (pričom v tomto prípade je žalovaná samozrejme povinná postupovať v zmysle
právneho názoru kasačného súdu a napokon aj rozsudku veľkého senátu č. 1Vs/3/2019).
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s

poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní ich náhradu
priznal voči žalovanej v celom rozsahu.
34. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.