Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoZm/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515206717
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1515206717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej

a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: RECLAIM,
a. s., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpeného: Mgr. Martin Babčaník,
advokát,sosídlomOravskáulica1348/8,Miloslavov,protižalovaným:1/RMK,s.r.o.,sosídlomVrbovská
cesta 118, Piešťany, IČO: 36 235 881, zaniknutý k 9. októbru 2015, 2/. F.. V. S., narodený XX. M.
XXXX, bytom G. XXXX/XXX, K., 3/ S. Č., narodený XX. S. XXXX, bytom G. XXX, žalovaní 2/ a 3/
zastúpení: JUDr. Igor Horanský, advokát, so sídlom Staničná 1, Piešťany, o zaplatenie 8.000,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2/ a 3/ rade proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava

V č.k. 3CbZm/217/2015-248 zo dňa 16.5.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/217/2015-248
zo dňa 16.5.2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi súd proti žalovaným v 2/ a 3/rade priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom ponechal v platnosti zmenkový platobný
rozkaz bývalého Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/217/2015-14 z 28. mája 2015 voči
žalovanému 2/ a 3/ a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči
žalovaným v 2/ a 3/rade nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:
„ 27. Po oboznámení sa s námietkami predloženými žalovaným 2/ a 3/, súd dospel k záveru, že
tieto námietky nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného
zmenkového platobného rozkazu čo i len sčasti.
28. Žalovaní v námietkach primárne poukazovali na to, že na zmenke je nesprávne uvedený vystaviteľ
zmenky „RMK, a.s.“, ktorý podľa Obchodného registra neexistuje. Je síce pravdou, že v časti označenia

právnej formy vystaviteľa zmenky je jeho označenie nesprávne v časti právnej formy (RMK, a.s.,
namiesto RMK, s.r.o.), avšak uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na nárok žalobcu voči žalovaným
2/ a 3/. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že uvedenú nesprávnosť je možné považovať za pisársku
chybu, keďže z ostatných údajov identifikujúcich vystaviteľa zmenky (IČO a sídlo) je zjavné, že
vystaviteľom predmetnej zmenky bol žalovaný 1/. Odhliadnuc od uvedeného, záväzok zmenkových
ručiteľov (žalovaných 2/ a 3/) je v zmysle čl. I § 32 ods. 2 ZZŠ potrebné považovať za platný aj v prípade,
ak by súd v tomto prípade dospel z uvedeného dôvodu k záveru o neplatnosti záväzku vystaviteľa -

žalovaného 1/. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prichádza do úvahy výlučne materiálna (nie
formálna) neplatnosť podpisu avaláta (pozri čl. I § 7 ZZŠ), táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na
zaviazanosť avalistov zo zmenky.29. K námietke týkajúcej sa vyznačenia meny zmenkovej sumy je súd toho názoru, že uvedenie
zmenkovej sumy v eurách, nemá v tomto konkrétnom prípade na platnosť zmenky žiaden vplyv. Žalobca
pri dopĺňaní zmenky postupoval v súlade s ust. čl. III. § 9a ods. 2 ZZŠ, preto uvedenú námietku súd

nepovažoval za dôvodnú.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou a zmluvné
strany si vyplňovacie oprávnenie k blankozmenke dohodli zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve
z 24. marca 2006. .....
31. Žalovaní v podaných námietkach v podstate rozporovali správnosť zmenkovej sumy doplnenej do

blankozmenky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti
vyplnenia blankozmenky spočíva na žalovanej strane. Žalovaní mali uviesť ako mala byť zmenka
správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia. Žalovaní mali zrejme úmysel spochybniť správnosť
vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak ďalej žiadnym
spôsobom nepreukázali, ako mala byť blankozmenka vyplnená. Požiadavka, aby žalobca sám
preukazoval správnosť vyplnenej zmenkovej sumy sa prieči zneniu ZZŠ. Žalobca ako majiteľ zmenky

nie je povinný preukazovať dôvod záväzku [pozri § 495 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“)] a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva
v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí
predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti
výšky zmenkovej sumy (k tomu pozri rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29. marca 2003, sp. zn.

9Cmo/7/2003). Žalovaní relevantným spôsobom nespochybnili oprávnenie žalobcu na vyplnenie a
zaplatenie zmenky, nakoľko žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku
a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky
nevznikol alebo zanikol. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu

sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne
náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (pozri uznesenie najvyššieho súdu z
31. júla 2012, sp. zn. 4Obo/21/2012).Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaní neuniesli

dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom vyplnení blankozmenky v časti zmenkovej sumy.
32. Žalovaní v rámci procesnej obrany tvrdili, že predmetný právny vzťah je potrebné posúdiť aj z
hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd konštatuje, že ochranu ako spotrebiteľ
nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Spotrebiteľom sa fyzická osoba môže stať len vo vzťahu ku
konkrétnejzmluve,kpredmetujejplneniaaktomu,akýmávjejrámcipomerkdodávateľovi.Žalovaného

2/ a 3/ nie je možné považovať za spotrebiteľov v súvislosti s ich zmenkovým ručiteľským záväzkom.
Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 2/ a 3/, v čase podpisu blankozmenky, vykonávali funkciu
konateľov žalovaného 1/, a zároveň boli v tejto spoločnosti spoločníkmi. Podľa rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11, fyzickú
osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. aj konateľstvo, nemožno

považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie
záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za zaplatenie zmenky.
Vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a
nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaní 2/ a 3/ prevzali
zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej boli konateľmi a mali v tejto spoločnosti aj obchodný

podiel, nemožno im preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľov.
33. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, súd poukazuje na čl. I § 70 ods. 1 ZZŠ v spojení s
čl. I § 77, § 32 a § 78 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorých sa zmenkové nároky proti priamym dlžníkom z
vlastnej zmenky premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti (splatnosti) zmenky. V danom prípade sa
zmenka stala sročnou (splatnou) 1. januára 2013 a žalobca podal žalobu na súd 25. marca 2015, teda

pred uplynutím premlčacej lehoty.
34. Žalovaní v priebehu konania tvrdili, že v rámci podaných námietok vzniesli aj námietku premlčania
vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke. Podľa názoru súdu námietka premlčania formulovaná v
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu smerovala výlučne k premlčaniu nároku zo zmenky
a táto námietka bola rozšírená až po lehote uvedenej v § 175 ods. 1 OSP. Napriek tomu súd považuje

za potrebné okrajovo sa vyjadriť aj k tejto námietke žalovaných.
35. Vyplňovacie právo k blankozmenke bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny.
Je právom akcesorickým k blankozmenke, pretože je závislé na existencii blankozmenky - musí
existovať pokiaľ existuje blankozmenka, ak toto právo nie je zmluvne obmedzené dohodou strán sčasovým ohraničením oprávnenia zmenkového veriteľa. Vyplňovacie oprávnenie môže vykonať výlučne
vlastník blankozmenky a toto oprávnenie neuplatňuje voči zmenkovému dlžníkovi, ale uplatňuje ho vo
svoj prospech (pre seba), a preto žiaden úkon vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi nevykonáva. Pri

vyplňovacom oprávnení teda nemožno identifikovať moment actio nata (§ 101 OZ), typický pre inštitút
premlčania subjektívnych práv, od ktorého by bolo možné odvodzovať začiatok plynutia premlčacej
doby. Výkon vyplňovacieho práva k blankozmenke preto premlčaniu nepodlieha (pozri Sedlačko, F.,
Blankozmenka a právo na jej vyplnenie (prvá časť) In: Bulletin slovenskej advokácie, 7-8/2011, s.
18 a Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 64).

K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 31. marca 2010, sp. zn.
29Cdo/1181/2009. Ustanovenia § 100 a nasl. OZ, na ktoré poukazovali žalovaní nemožno v danom
prípade aplikovať, keďže predmetom tohto sporu je nárok na zaplatenie zmenky, ktorého premlčanie
je samostatne a komplexne upravené v čl. I § 70 ZZŠ a nie nárok z dohody o vyplňovacom práve k
blankozmenke. Okrem toho nárok veriteľa z dohody o vypĺňacom práve k blankozmenke nie je právom
vymáhateľným na súde a preto sa nepremlčuje (bližšie pozri rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 18.

októbra 2004, sp. zn. 9Cmo/274/2004). Zároveň je v tejto súvislosti potrebné zohľadniť, že na námietku
premlčania je možné prihliadať len v prípade existujúceho práva. Ak by súd ad absurdum pripustil,
že oprávnenie vyplniť blankozmenku premlčaniu podlieha a zároveň je na ňu oprávnený prihliadať v
konaníozaplateniezmenky,žalovanínapremlčanievyplňovaciehooprávneniavrámcisúdnehokonania
poukazovali až v momente, kedy už toto právo zaniklo - bolo skonzumované vyplnením chýbajúcich

údajov na blankozmenke. Využitím vyplňovacieho oprávnenia sa stala blankozmenka riadnou zmenkou
adlžníksaprotijejnesprávnemuvyplneniumôžebrániťlennámietkamipodľačl.I§10ZZŠ.Rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2013 sp. zn. 4CoZm/5/2013, na ktoré poukazovali žalovaní,
súd v zmysle vyššie uvedeného považuje za ojedinelé a zároveň jeho závermi nie je viazaný.
36. Na ostatné námietky žalovaných 2/ a 3/, ktoré vzniesli po lehote uvedenej v § 175 ods. 1 OSP, súd

s poukazom na § 175 ods. 4 OSP neprihliadal.
37......Anijednuzoskutočnostítvrdenýchvnámietkachprotizmenkovémuplatobnémurozkazužalovaní
nepreukázali, rovnako ako nepreukázali ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého
zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovoprávneho prihliadnuť. Žalovaným
sa nepodarilo preukázať, že by ich povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov

uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový
platobný rozkaz voči žalovanému 2/ a 3/ v platnosti v celom rozsahu.
38. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal
v konaní plný úspech, preto má voči žalovanému 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania o námietkach
v celom rozsahu.“

3. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I: § 75, § 7, § 10, § 30, §
31, § 32 ods.1, ods. 2, § 47 ods. 1, ods. 2, § 48, § 70 ods. 1, § 77 a čl. III § 9a zákona č. 191/1950
Zb. Zákon zmenkový a šekový.
4. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/217/2015-248 zo dňa 16.5.2022
podali včas odvolanie žalovaný v 2/ a 3/ rade, ktorí namietali vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu.

Odvolacie dôvody vymedzili a odôvodnili nasledovne:
5. Podľa odvolateľov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu neúplnosti, nejasnosti,
nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia, vrátane opomenutia či zamlčania
niektorých podstatných skutočností a nevykonania dôkazov na úkor žalovaných, je diskriminačný a
vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci (osobitne pri

posudzovaní premlčania vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke). Napadnutý rozsudok je ďalej
podľa odvolateľov vecne a právne nesprávny, diskriminačný, nespravodlivý a nezákonný. Súd prvej
inštancie v nedostatočnej miere a nejednoznačne určil z akého dôvodu ponechal platobný zmenkový
rozkaz voči žalovaným v 2/ a 3/rade v platnosti, keď sa najmä nevysporiadal sa s námietkou premlčania
vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke.

6. Nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa odvolateľov porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada sama o sebe zakladá dôvodnosť podaného odvolania
podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.
7. Odvolatelia boli názoru, že súd prvej inštancie sa nezaoberal náležite, ani sa preskúmateľne
nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, za ktorých bolo možné

konanie dokončiť a následne vydať rozhodnutie.
8. Nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nesprávne uvedenie vystaviteľa zmenky (RMK
a.s.) a zmenkovej sumy „nemajú vplyv na platnosť zmenky, nakoľko ak vystaviteľ uvedený na zmenke
právne neexistuje nemôže teda existovať platná zmenka a ani záväzok zmenkových ručiteľov nakoľkotíto nemajú komu ručiť resp. nemôžu rušiť za neexistujúci subjekt.“ K otázke oprávnenosti vyznačenia
zmenkovej sumy v eurách rovnako so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili tvrdiac, že ak by bol
prípustný výklad súdu prvej inštancie o tejto otázke, znamenalo by to, že žalobca by mohol upravovať

akýkoľvek predtlačený text zmenky podľa svojej ľubovôle, čo nie je možné a ani zákonné.
9. Odvolatelia nesúhlasili ani so závermi súdu prvej inštancie k otázke premlčania práva na vyplnenie
zmenky. K tejto otázke v podstate zopakovali svoju argumentáciu, ktorú uplatnili pred súdom prvej
inštancie a trvali na tom, že túto námietku vzniesli už v podaní zo dňa 11.08.2015, teda pred uplynutím
lehoty podľa § 175 ods. l OSP.

10. K odseku 36 napadnutého rozsudku rovnako žalovaní uviedli, že s týmto nesúhlasia, pretože súd
prvej inštancie nešpecifikoval, ktoré námietky boli žalovanými vznesené po lehote uvedenej v § 175
ods. l OSP s poukazom na ust.§ 174 ods.4 OSP a preto takýmto všeobecným odôvodnením boli podľa
žalovaných porušené ich práva na spravodlivý proces.
11. Na základe všetkých dôvodov, uvedených v odvolaní, boli žalovaní názoru, že „sú naplnené ( nie
však výhradne) odvolacie dôvody podľa § 365 ods. l písm. b), písm. d), písm. f), písm. g) a h) CSP“.

12. Na záver podaného odvolania žalovaní uviedli, že podľa ich názoru je napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie nepreskúmateľný, diskriminačný, vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia
skutkového a právneho stavu veci, nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní (ale ani
nezohľadňujevšetkyužvykonanédôkazy,faktyaargumenty)atiežvychádzaznesprávnehoskutkového
a právneho posúdenia veci a postupom súdu boli porušené práva žalovaných na spravodlivý proces.

Navrhli aby odvolací súd primárne napadnutý rozsudok zmenil tak, že dotknutý zmenkový rozkaz zruší
v celom rozsahu alebo alternatívne napadnutý rozsudok zruší vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
13.Žalobcasakpodanémuodvolaniuvyjadrilpodanímzodňa19.8.2022tak,žetentopovažujezavecne
správny a navrhol ho potvrdiť. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti v

zmysle § 393 CSP, súd sa vysporiadal zo všetkými tvrdeniami a navrhnutými dôkazmi a svoje závery
aj náležite riadne odôvodnil. Samotná skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym
názorom žalovaných ešte neznamená, že ním vydaný rozsudok je nepreskúmateľný, nesprávny alebo
diskriminačný, ako to tvrdia žalovaní.
14. K jednotlivým bodom podaného odvolania uviedol nasledovné:

15. Nesprávne označenie žalovaného v 1/ rade na zmenke, ako aj uvedenie zmenkovej sumy v eurách,
nemá vplyv na platnosť zmenky a na nárok žalobcu voči žalovanému v 2/ a 3/ rade. Zmenka je platná,
ak má zákonom vyžadované náležitosti, ktoré sú obligatórne upravené v § 75 zákona č. 191/1950
Sb. Ustanovenie § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. pre platnosť vlastnej zmenky vyžaduje, aby
zmenka obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti. S odkazom na § 7 zákona č. 191/1950

Zb. pre formálnu platnosť vlastnej zmenky je irelevantné, či sú tieto údaje správne, t.j. ak sa uvedené
údaje na vlastnej zmenke nachádzajú, hoci sú nesprávne, nespôsobuje to neplatnosť zmenky. To
znamená, že zmenka je formálne platná aj v prípade, ak je uvedený údaj neexistujúcej osoby či už
fyzickej alebo právnickej. V predmetnom prípade však bol vystaviteľ identifikovaný nielen názvom, ale
aj prostredníctvom identifikačného čísla organizácie (IČO), ako aj prostredníctvom sídla vystaviteľa

zmenky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zle označená právna forma vystaviteľa na zmenke je
len chybou v písaní, ktorá v zmysle § 37 ods. 3 OZ nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
16. Ak by zle označená právna forma vystaviteľa zmenky nebola chybou v písaní, stále platí, že uvedená
vlastná zmenka je formálne platnou zmenkou s tým rozdielom, že by materiálne nezaväzovala zle
označeného vystaviteľa. V zmysle vyššie uvedeného, ako aj s ohľadom na § 7 zákona č. 191/1950 Zb.,

preto súd prvej inštancie správne vyvodil právny záver, že nesprávne označenie žalovaného v 1/ rade
(čo do právnej formy) na zmenke nemá vplyv na platnosť zmenky a na nárok žalobcu voči žalovanému
v 2/ a 3/ rade.
17. Pokiaľ ide o zmenu označenia meny zmenkovej sumy, žalobca v priebehu konania niekoľkokrát
zdôrazňoval, že pri vypĺňaní zmenky postupoval právny predchodca žalobcu výlučne v súlade so

zákonom, a to ustanovením č. III. § 9a zákona č. 191/1950 Zb. Ak sa na zmenke, ktorá znie na slovenskú
menu, vyznačí zmena slovenskej meny na eurá alebo zmena zmenkovej sumy zo slovenskej meny na
eurá v súlade s ustanovenými pravidlami pre prechod slovenskej meny na euro, takto vyznačená zmena
sa považuje za súčasť pôvodného textu zmenky, pričom to nemá vplyv na právne vzťahy súvisiace s
príslušnou zmenkou, a to ani na platnosť zmenky a na vznik alebo zánik zodpovednosti za zaplatenie

zmenkovej sumy po prepočte zo slovenskej meny na eurá. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie
s odkazom na znenie čl. III §9a zákona č. 191/1950 Sb. správne vyvodil právny záver že, uvedenie
zmenkovej sumy v eurách nemá vplyv na platnosť zmenky a na nárok žalobcu voči žalovanému v 2/
a 3/ rade.18. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku z uplatnenej zmenky a námietke premlčania vyplňovacieho
práva k blankozmenke sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie,
vrátane toho, že právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje a že námietka premlčania nároku

na vyplnenie zmenky bola žalovanými uplatnená až po lehote vymedzenej v § 175 ods. 4 OSP.
19. Žalobca bol názoru, že zmenka uplatnená v tomto konaní bola vyplnená v súlade so Zmluvou o
vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 24.3.2006, ako aj v súlade so zmenkovým a šekovým zákonom.
Zmenka bola riadne indosovaná a to v súvislosti s postúpenou pohľadávkou, ktorá vznikla titulom
Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Podnikateľov zo dňa 17.3.2006. Zmenkové nároky

sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. Sročnosť resp. splatnosť zmenky nastala dňa
1.1.2013. Žalobca uplatnil nárok zo zmenky dňa 25.3.2015 a teda nárok zo zmenky bol žalobcom
uplatnený včas, pred uplynutím premlčacej doby.
20. Zo skôr uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
21. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
22. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.

1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dané zákonné
dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a teda že odvolanie žalovaných

nie je dôvodné.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu
žalovaných a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom,
vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec

aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd
preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na
§ 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.
27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
28. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
29. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
31. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.

32. Odvolacie námietky žalovaných v 2/ a 3/rade možno zhrnúť nasledovne:
- došlo k premlčaniu práva na vystavenie zmenky
- napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre negovanie záverov rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 4CoZm/5/2013- zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok je neplatná v dôsledku neexistujúceho vystaviteľa a
neprípustného prepísania zmenkovej sumy
- napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre neuvedenie, ktoré námietky boli uplatnené po uplynutí

zákonnej lehoty a teda na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol
33. K odvolacím námietkam žalovaných v 2/ a 3/rade odvolací súd uvádza nasledovné:
34. Otázka nepremlčateľnosti vyplňovacieho práva k blankozmenke, ako majetkového práva, je
predmetom pomerne ustálenej rozhodovacej praxe a to tak českých ako aj slovenských súdov. Okrem
rozhodnutia, na ktoré už vo vzťahu k tejto otázke poukázal súd prvej inštancie (rozsudok Vrchného súdu

v Prahe z 18. októbra 2004, sp. zn. 9Cmo/274/2004) totožne uvedenú otázku uzatvorili aj Vrchný súd
v Prahe v rozsudku sp. zn. 12 Cmo228/2005 zo dňa 19.12.2005, Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn.
29Cdo 1181/2009 zo dňa 31.03.2010, ale aj Najvyšší súd SR sp. zn. 2Obdo/58/2022 zo dňa 28.09.2023,
ktorý prešiel aj testom ústavnosti, pričom Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 77/2024-19 z 28.
septembra 2023 odkázal na správnosť odôvodnenia dovolacieho súdu v otázke akcesority a premlčania
vyplňovacieho práva k zmenke nasledovne:

35. .. Navyše, ako odvolací súd (v bode 51 odôvodnenia svojho rozsudku) vo vzťahu k námietke
premlčania uviedol, vyplňovacie právo uplatňuje majiteľ zmenky vo svoj prospech, pričom nevykonáva
žiadny úkon vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi ako tretej osobe, to znamená, že z hľadiska civilného
práva nie je možné hovoriť o zročnosti vyplňovacieho práva, teda vyplňovacie právo sa nemôže
premlčať, keďže nedozrelo, pretože nezačala plynúť premlčacia lehota. Ak teda vykonáva zmenkový

veriteľ vyplňovacie právo k bianko zmenke vo svoj prospech bez ingerencie zmenkového dlžníka,
akákoľvek dohoda strán v rámci iných právnych vzťahov nemá v tomto kontexte žiadnu relevanciu.
Takisto tvrdenia sťažovateľa o tom, že ho právny predchodca žalobkyne uviedol do omylu, čo sa
týka podpisu zmenky, popierajú samotnú podstatu zmenkových záväzkov. Zmenkový záväzok sa
totiž v zmysle zásady tzv. zmenkovej prísnosti nemôže interpretovať s ohľadom na vôľu účastníkov

zmenkového vzťahu (bod 55 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
15. Odkazy na konkrétne body odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (okrem tých uvedených v
predošlom bode aj ďalšie k premlčaniu a excesnému vyplneniu zmenky), ktoré uviedol v napadnutom
rozhodnutí dovolací súd, efektívne vyvrátili existenciu dovolacieho dôvodu sťažovateľa podľa § 420
písm. f) CSP .

...
18. Z už uvedených bodov teda vyplýva, že najvyšší súd relevantným spôsobom vysvetlil,
prečo nebola daná prípustnosť dovolania sťažovateľa podľa § 420 písm. f) CSP , a preto neobstojí tvrdenie
sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nezohľadňuje a ani len nereaguje na tvrdenia

a zásadné argumenty sťažovateľa.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP :
19. Zo sťažovateľovho dovolania vyplývala otázka či „je zmenka vystavená na základe leasingovej
zmluvy a dohody o vyplnení a použití bianko zmenky akcesorickým záväzkom k hlavnému

záväzku - leasingovej zmluve?“, ktorá bola podkladom dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.
1 písm. a) CSP .
Najvyšší súd s ohľadom na svoju vlastnú rozhodovaciu prax konštatoval, že takáto otázka
dosiaľ nebola predmetom dovolacieho prieskumu. Z tohto dôvodu najvyšší súd uzavrel, že bola
daná prípustnosť dovolania podaného sťažovateľom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP . Zo samotného dovolania
pritom najvyšší súd vyextrahoval, že podľa sťažovateľa bianko zmenka ako akcesorický záväzok trvá iba
dovtedy, kým trvá samotný zabezpečovaný dlh. Akcesoritu zmenky k hlavnému záväzku už ale najvyšší
súd riešil v rámci odvolacieho konania, pričom poukázal na svoje rozhodnutie sp. zn. 4Obo/21/2012
z 31. júla 2012. S odkazom na toto

svoje rozhodnutie najvyšší súd ešte uviedol: „Pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok preto nemusí
veriteľ v spore preukazovať dôvod vystavenia zmenky a právny nárok zo zmenky, za ktorú je poskytnuté
ručenie,tentojedanýpredloženímprvopisuzmenkyzasplneniaformálnychnáležitosti,čímzabezpečuje
majiteľovi takejto zmenky právo na jej zaplatenie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 7. júna 2023 sp. zn. 2Obdo/67/2022 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012 sp. zn.
4Obo/21/2012 ). Zmenka je totiž
cenným papierom nesporným, nakoľko vlastník zmenky nemusí pri jej predložení na platenie
preukazovať nič iné okrem toho, že je majiteľom zmenky. Nemusí preukazovať, že povinný zo zmenkyje skutočným dlžníkom veriteľa, pretože zmenka samotná (pokiaľ je platná) je dostatočným dôvodom
pre vznik nároku na čiastku uvedenú na zmenke.“
20. S ohľadom na sťažovateľom namietanú akcesoritu zmenky najvyšší súd konštatoval, „že zmenka

nemá vo vzťahu k hlavnému, t. j. kauzálnemu záväzku akcesorickú ani subsidiárnu povahu, kedy
na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov, záväzok
zo zabezpečovacej zmenky (kvázi ručiteľský záväzok) neprestáva existovať ku dňu zániku hlavného
záväzku, z ktorého dôvodu nie je závislý od trvania zabezpečeného záväzkového (kauzálneho) vzťahu,
čím sa znásobuje samostatnosť jej právnej povahy a existencie. Preto, ak odvolací súd uzavrel, že

zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky a jeho záväzok nesmeruje len voči konkrétnemu
dlžníkovi, z ktorého dôvodu pre jeho záväzok nie je typická zásada akcesority, ani zásada subsidiarity na
rozdielodručiteľskýchzáväzkov,takvecsprávneprávneposúdil.Preúplnosťdovolacísúduvádza,žesa
stotožňuje so záverom odvolacieho súdu ohľadom ojedinelého rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
z 15. októbra 2013 sp. zn. 4CoZm/5/2013 vyjadrujúcim záver rozporný s tým, ktorým sa uberá súdna
prax ohľadom akcesority zmenkového zabezpečenia k hlavnému nezmenkovému záväzku, hoci len v

rozhodnutiach vydaných v rámci odvolacieho konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/21/2012 )
a nepriamo v dovolacom konaní (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obdo/67/2022 ), kedy dovolací
súd na závery odvolacieho súdu vyjadrené v bode 59. napadnutého rozsudku v plnom rozsahu

poukazuje.“.
21. Uvedené zhrnutie najvyššieho súdu sa ústavnému súdu javí ako dostatočné a vyčerpávajúce s
ohľadom na relevantnú otázku sťažovateľa v jeho dovolaní. Závery najvyššieho súdu týkajúce sa vzťahu
zmenky ku kauzálnemu záväzku, ktorý nemôže mať akcesorický a ani subsidiárny charakter, totiž
implicitne vylučujú, aby bolo možné meniť tento charakter dohodou strán, ako sa domnieval sťažovateľ.

Okrem samotnej otázky sťažovateľa týkajúcej sa akcesority zmenky sa najvyšší súd vysporiadal
aj s existenciou odporujúcej judikatúry, na ktorú odkázal sťažovateľ. Keďže napadnuté rozhodnutie
najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený
ani povinný jeho hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá ani dôvod zasiahnuť do právneho názoru
najvyššieho súdu.

22. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu (ktorý jeho dovolanie v tejto
časti zamietol) nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti namietaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II.
ÚS 4/94, II. ÚS 3/97 , I. ÚS 114/09
) rešpektuje názor, podľa ktorého

nemožno právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie stotožňovať s procesným
úspechom.
36. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 77/2024-19 z 20. februára 2024 (citované vyššie)
preskúmaval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/58/2022 zo dňa 28.09.2023, ktorý
otázky akcesority zmenky k hlavnému záväzku a premlčateľnosti vyplňovacieho práva k zmenke vyriešil

nasledovne:
44. Akcesorita zmenky k hlavnému záväzku však bola v minulosti riešená v rámci odvolacieho konania,
kedynajvyššísúdvrozhodnutíz31.júla2012sp.zn.4Obo/21/2012konštatoval,že„...zákonč.191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový zvýrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť
od kauzálnych vzťahov. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu

sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne
náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.
...

46. Pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok preto nemusí veriteľ v spore preukazovať dôvod vystavenia
zmenky a právny nárok zo zmenky, za ktorú je poskytnuté ručenie, tento je daný predložením
prvopisu zmenky za splnenia formálnych náležitosti, čím zabezpečuje majiteľovi takejto zmenky
právo na jej zaplatenie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2023 sp.
zn. 2Obdo/67/2022 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012 sp. zn.

4Obo/21/2012). Zmenka je totiž cenným papierom nesporným, nakoľko vlastník zmenky nemusí pri jej
predložení na platenie preukazovať nič iné okrem toho, že je majiteľom zmenky. Nemusí preukazovať,
že povinný zo zmenky je skutočným dlžníkom veriteľa, pretože zmenka samotná (pokiaľ je platná) je
dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku uvedenú na zmenke.47. Dovolací súd preto konštatuje, že zmenka nemá vo vzťahu k hlavnému, t.j. kauzálnemu
záväzku akcesorickú ani subsidiárnu povahu, kedy na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo
obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov, záväzok zo zabezpečovacej zmenky (kvázi ručiteľský

záväzok) neprestáva existovať ku dňu zániku hlavného záväzku, z ktorého dôvodu nie je závislý od
trvania zabezpečeného záväzkového (kauzálneho) vzťahu, čím sa znásobuje samostatnosť jej právnej
povahy a existencie.
48. Preto, ak odvolací súd uzavrel, že zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky a
jeho záväzok nesmeruje len voči konkrétnemu dlžníkovi, z ktorého dôvodu pre jeho záväzok nie je

typická zásada akcesority, ani zásada subsidiarity na rozdiel od ručiteľských záväzkov, tak vec správne
právne posúdil. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu
ohľadom ojedinelého rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2013 sp. zn. 4CoZm/5/2013
vyjadrujúcim záver rozporný s tým, ktorým sa uberá súdna prax ohľadom akcesority zmenkového
zabezpečenia k hlavnému nezmenkovému záväzku, hoci len v rozhodnutiach vydaných v rámci
odvolacieho konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/21/2012)

a nepriamo v dovolacom konaní (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obdo/67/2022), kedy dovolací súd na závery odvolacieho súdu vyjadrené v bode 59. napadnutého
rozsudku v plnom rozsahu poukazuje.
49.NajvyššísúdSlovenskejrepublikynazákladeuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žeprípustnosť
dovolania žalovaného 2/ vyvodená podľa § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná, pričom dovolanie

podané podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je dôvodné, preto jeho dovolanie podľa § 448 CSP, zamietol.
37. Z vyššie citovaných rozhodnutí je nepochybné, že právo na vyplnenie zmenky nepodlieha
premlčaniu, preto súd prvej inštancie túto otázku vyriešil správne.
38. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/5/2013, ktoré mal súd
prvej inštancie podľa odvolateľov negovať, z podaného odvolania nie je zrejmé, akého konkrétneho

nedostatku sa táto odvolacia námietka týka. Je však potrebné podotknúť, že toto rozhodnutie
nepredstavuje ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 CSP), a nie je ani zrušujúcim
rozhodnutím súdu vyššej inštancie v prejednávanej veci (§ 391 ods. 2 CSP).
39. Ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach,
ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax, vyjadrenú opakovane
vo viacerých, nepublikovaných rozhodnutiach dovolacieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom,
doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia NS
SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne
na ne nadviazali (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. októbra 2019, sp. zn.

1Obdo/17/2018; publikované pod R 67/2020).
40. Dotknuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nepochybne nespadá pod pojem ustálená súdna
prax, a nie je daný ani iný zákonný dôvod, ktorý by mal za následok viazanosť súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím. Skutočnosť, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie s nesprávnymi právnym závermi vyplýva
aj z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR.

41. K námietke neplatnosti zmenky, ktorá je predmetom konania, v dôsledku neexistujúceho vystaviteľa
odvolací súd uvádza nasledovné:
42. Skôr označená námietka odvolateľov reflektuje na skutočnosť, že na zmenke je nesprávne uvedený
vystaviteľ, a to RMK a.s., pričom ako vystaviteľ mal byť uvedený RMK s.r.o. Na zmenke boli ďalej
uvedené sídlo vystaviteľa zmenky, jeho IČO a jeho dvaja konatelia, identifikovaný menom, priezviskom

a titulom, rodným číslom a bydliskom.
43. Zákon zmenkový a šekový neustanovuje, ako presne má byť vystaviteľ zmenky na zmenke
označený, t.j. neustanovuje, ktoré údaje vystaviteľa má zmenka obsahovať. Označenie vystaviteľa na
zmenke by preto malo byť také, aby vystaviteľa bolo možné jednoznačne určiť. V danom prípade jediným
nedostatkom v označení vystaviteľa je nesprávne uvedenie druhu obchodnej spoločnosti v jej názve

(uvedenie a.s. namiesto s.r.o.). Všetky ostatné údaje jednoznačne identifikujú konkrétnu existujúcu
právnickú osobu. Aj odvolací súd je preto názoru, že v danom prípade ide iba o chybu v písaní, ktorá
neplatnosť zmenky nespôsobuje.
44. Podľa § 7 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré
sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z

nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola
zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných.
45. Ak by aj chyba v obchodnom mene vystaviteľa mala za následok to, že je potrebné vystaviteľa
považovať za neexistujúcu osobu, ako tvrdia odvolatelia, nemalo by to za následok neplatnosť celejzmenky, uvedená skutočnosť by podľa § 7 zákona č. 191/1950 Zb. nemala žiaden vplyv na záväzok
odvolateľov, ktorý zo zmenky vyplýva. Preto musel odvolací súd aj túto námietku vyhodnotiť ako
nedôvodnú.

46. Námietku neplatnosti zmenky, ktorá je predmetom konania, v dôsledku neprípustného prepísania
zmenkovej sumy (prepísanie sumy v slovenských korunách na eurá) odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Odvolatelia totiž neuviedli žiaden dôvod, ktorý by závery súdu prvej inštancie o tejto otázke
spochybnil,t.j.neuviedliprečojeaplikáciaustanoveniačl.III§9aods.2zákonazmenkovéhoašekového
(ktoré ustanovenie umožňuje práve vyznačenie zmeny slovenských korún na eurá v prípade, ak zmenka

znie na slovenské koruny) na prejednávaný prípad vylúčená. Je potrebné podotknúť, že v danom
prípade nejde o svojvoľnú zmenu textu dotknutej zmenky, ale práve o zmenu, ktorú dotknuté zákonné
ustanovenie umožňuje.
47. Posledná námietka odvolateľov smerovala voči tomu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre neuvedenie, ktoré námietky boli uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty a teda na ktoré súd
prvej inštancie neprihliadol. Napriek tomu, že súd prvej inštancie tieto námietky nešpecifikoval,

podľa odvolacieho súdu uvedená skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia za
predpokladu, že sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí so všetkými relevantnými námietkami
žalovaných v 2/ a 3/rade.
48. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,

ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).
49. Vyššie uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. V súvislosti s touto

námietkou odvolatelia neuviedli žiadnu konkrétnu námietku, ktorá bola pre rozhodnutie podstatná a súd
prvej inštancie na ňu vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď, ani neuviedli, prečo vymenovanie všetkých
námietok žalovaných v 2/ a 3/rade, na ktoré súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásadu koncentrácie
neprihliadol, bolo pre výsledok konania a napadnuté rozhodnutie podstatné.
50. Odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).
51. Záverom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR k otázke, podľa akého procesného
predpisu má odvolací súd postupovať pri rozhodovaní o odvolaní voči rozhodnutiu o námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu:

38. Konanie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu, nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, a preto sa na
neho nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku tak, ako to upravuje prechodné ustanovenie
§ 471 ods. 2 C.s.p.
39. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu, podané po 30. júni 2016, musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 363
C.s.p.amusísaopieraťoodvolaciedôvodyupravenév§365C.s.p.Odvolacísúdjepovinnýposudzovať
prípustnosť podaného odvolania podľa § 355 a nasl. C.s.p. a rozhodnutie odvolacieho súdu musí byť
vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku./Najvyšší súd SR sp. zn.
5Obdo/38/2018 zo dňa 29. januára 2019/

52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných v 2/ a 3/rade
ako nedostatočné a teda nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným v 2/ a 3/rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).