Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122208988
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122208988.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou o sídlom Záhradnícka
68, 821 08 Bratislava, IČO: 11 802 090, proti žalovanej: Ing. Jana Kollárová, správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice,

IČO: 31 690 904, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 21, 040 01 Košice, zn. správcu: S1177,
zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Werferova 1, 040 11
Košice, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti výroku II. uznesenia
Mestského súdu Košice, č. k. 32Cbi/14/2022-129 zo dňa 23. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e výrok II. uznesenia Mestského súdu Košice, č. k. 32Cbi/14/2022-129 zo dňa 23. júla 2024
a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II.
rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa navrhla, aby súd určil, že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca
z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze, Garbiarska 2,

Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017, uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 9.3.2018
do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze, Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017 v celkovej výške 2.056,96 eur, evidovaná v zozname
pohľadávok pod poradovým číslom 3209, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená,
existuje a žalobkyňa je jej veriteľom a aby žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 5.6.2024 vzala žalobu
späť, navrhla konanie zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa
v späťvzatí žaloby uviedla, že žalobu považuje za dôvodnú, ale vzhľadom na priebeh konkurzného
konania úpadcu a žalovanou ako správkyňou úpadcu zverejnený súpis majetku úpadcu má za to,
že aj v prípade získania výťažku zo speňaženia zapísaného majetku, pravdepodobne nedôjde k
uspokojeniu jej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na počet prihlásených pohľadávok

v konkurze na majetok úpadcu a tiež na to, že v čase podania žaloby ešte nebolo ukončené štádium
konkurzného konania - popieranie prihlásených pohľadávok správkyňou úpadcu, ďalej na zneužitie
situácie klientov úpadcu osobou, ktorá mala chrániť ich záujmy - Spotrebiteľského centra, ktoré podávalo
v mene klientov úpadcu prihlášky pohľadávok. Žalobkyňa dôvodila, že v prípade úspechu v spore by
jej pohľadávka vzhľadom na uvedené s najvyššou pravdepodobnosťou nebola uspokojená a rovnako
by neboli uspokojené ani trovy tohto konania. Z uvedených dôvodov mala za to, že nie je možné jej

pripísať zodpovednosť na zastavení konania, a že sú tu dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),naktorébymalsúdprihliadnuť.Argumentovala,žebolaukrátenánasvojichprávachvyplývajúcichzpoistnýchzmlúvzdôvodovnienajej
straneazároveň,žedošlokzlyhaniunastranetretíchosôb(Spotrebiteľskécentrum,predlžovanielehoty
na popretie pohľadávok, popretie pohľadávky žalobkyne po štyroch rokoch, zmeny správcov úpadcu),

čo má na žalobkyňu najväčší dopad a iba jej je spôsobená ujma. Uzavrela, že priznaním náhrady trov
konania žalovanej by došlo ešte k väčšiemu prehĺbeniu tejto ujmy a prehĺbeniu nespravodlivosti, ktorá
jej už bola spôsobená.

4. Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť, súd prvej inštancie postupom podľa §§ 144, 145 ods. 1, 146 ods.

1 vety druhej CSP konanie výrokom I. napadnutého uznesenia zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedol, že
pri zastavení konania musí súd skúmať procesné zavinenie zastavenia konania jednou zo strán sporu,
pričom vo všeobecnosti platí, že ak žaloba bola podaná dôvodne, tak žalobca má nárok na náhradu

trov konania a naopak, ak žalobca vezme žalobu späť bez udania hodnoverného dôvodu, tak nárok na
náhradu trov konania má žalovaný. Konštatoval, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania,
preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania. Následne ale súd prvej inštancie aplikáciou
ust. § 257 CSP dospel k záveru, že vychádzajúc z charakteru sporu neprizná nárok na náhradu trov
konania žiadnej zo strán, keď v spore vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Argumentoval, že

dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach veci, ale aj v okolnostiach na strane
strán sporu, pričom tieto dôvody nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto otázka ponechaná na
voľnú úvahu súdu. Poukázal na to, že charakter prejednávaného sporu má určitý sociálny aspekt,
ktorý vyplýva zo skutočnosti, že situáciu predchádzajúcu začatia tohto konania nezavinila žiadna zo
strán a žalobkyňa ňou nezavinenou situáciou, ktorá vyústila do konkurzu na majetok úpadcu, bola

ukrátená na svojich právach vyplývajúcich z poistných zmlúv a rovnako tak následným zneužitím jej
situácie nekontaktným Spotrebiteľským centrom, ktoré malo vystupovať na ochranu jej práv. Dôvodil,
že došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne a to aj tým, že v tomto konaní v zmysle procesných
ustanovení musí byť povinne zastúpená advokátom. Dodal, že danú situáciu nezavinila ani žalovaná,
ktorávkonkurznomkonanímusíkonaťsodbornoustarostlivosťou(popieranieprihlásenýchpohľadávok)

a teda aj v prípade jej neúspechu v spore (pri meritórnom rozhodnutí) by súd zohľadnil ust. § 257 CSP.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že za účelom odstránenia tvrdosti zákona aplikáciou
ust. § 257 CSP rozhodol výrokom II. napadnutého uznesenia tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

6. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

7. Žalovaná v odvolaní uviedla, že pokiaľ ide o samotnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP, žiaden z takýchto dôvodov v prejednávanej veci naplnený nebol.
Dôvodila, že incidenčné konanie nemožno bez ďalšieho zaradiť k takým druhom súdnych konaní, kde

by existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola daná jeho charakterom. Mala za to, že niet
žiadneho rozdielu medzi poistencom poisťovne, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo iným
subjektom, ktorého pohľadávka nebola splnená dlžníkom, ktorý sa ocitol v konkurze. Argumentovala,
že veriteľ, ktorý disponuje pohľadávkou voči dlžníkovi z akéhokoľvek právneho vzťahu, ktorú mu tento
dlžník neuhradil a ktorú pohľadávku bol následne nútený prihlásiť prihláškou do konkurzu je situáciou,

ktorú žiaden z veriteľov prihlásených pohľadávok nezavinil. Sociálny aspekt je potrebné vzťahovať vždy
k stranám konania, lebo takýto aspekt vždy predstavuje vplyv samotného konania alebo vplyv okolností,
ktoré sú s ním spojené na tú - ktorú stranu sporu a jej sociálnu a majetkovú sféru. Pokiaľ súd prvej
inštancie argumentuje sociálnym aspektom, potom je nevyhnutné, aby tento sociálny aspekt – teda vplyv
samotného konania a s ním spojených okolností na sociálnu a majetkovú sféru strany sporu (v tomto

prípade sociálnu a majetkovú sféru žalobkyne) bol náležite zistený a vyhodnotený. Takéto zistenie a
hodnotenie však v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie absentuje.8. Pokiaľ ide o charakter vzniku právneho vzťahu medzi žalobkyňou a úpadcom, žalovaná uviedla, že
išlo o bežný právny vzťah, ktorého podstatou bolo kapitálové životné poistenie, pri ktorom je cieľom
poisteného zhodnotenie časti zaplateného poistného. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že došlo k zásahu do jej

majetkovejsféry,tentodôsledokpostihujekaždéhoveriteľa,ktorýjenútenýprihlásiťsvojupohľadávkudo
konkurzu. To však samo osebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Dodala, že úvaha súdu,
či sú splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých
relevantných okolností danej veci (osobné, majetkové a zárobkové pomery strán). Tieto pomery však
preukázané neboli. Žalovaná v tomto zmysle namietala, že nie je akceptovateľné, aby nepriznanie

náhrady trov konania bolo odôvodnené iba všeobecnou konštatáciou o existencii sociálneho aspektu
bez vysvetlenia, ktoré konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú, že žalobkyňa by
nebola schopná nahradiť žalovanej trovy konania, resp. by bola schopná ich uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. Uzavrela, že bez takéhoto vyhodnotenia je rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanej nepreskúmateľné.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa 6.9.2024 nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom odvolanie prejednal podľa §
379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

11. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobkyne o určenie
popretej pohľadávky z poistnej zmluvy vo výške 2.056,96 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie

konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne zastavil, konštatoval zavinenie zastavenia konania
žalobkyňou, ale o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255

CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP). Umožňuje
súdu nezaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. súd nemusí zaviazať stranu,
ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. Uvedené je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania
by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Dôvody hodné osobitného zreteľa

zákon už ale bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.

15. Z odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vzhliadol dôvody osobitného
zreteľa v charaktere prejednávaného sporu, v sociálnom aspekte a v tom, že žalobkyňa bola ukrátená
na svojich právach vyplývajúcich z poistnej zmluvy situáciou, ktorú nezavinila.

16. Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, odvolací súd považuje za dôvodné prisvedčiť
žalovanej, že incidenčné konanie nemožno bez ďalšieho zaradiť k takým druhom súdnych konaní, kde
by existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola daná jeho charakterom, nakoľko veriteľ, ktorý
disponuje pohľadávkou voči dlžníkovi z akéhokoľvek právneho vzťahu, ktorú mu tento dlžník neuhradil

a ktorú pohľadávku následne prihlásil prihláškou do konkurzu je situáciou, ktorú žiaden z veriteľov
prihlásených pohľadávok nezavinil. Rovnako ani skutočnosť, že prejednávaný spor patrí do kategórie
sporov, na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie advokátom (§ 90 CSP) nezakladá podľa odvolacieho
súdu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej.

17. K sociálnemu aspektu sporu, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako ďalší dôvod hodný osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, odvolací súd udáva, že ak súd prvej inštancie
pristúpil k argumentácii sociálnym aspektom, bolo jeho úlohou tento sociálny aspekt – teda vplyv
samotného konania a s ním spojených okolností na sociálnu a majetkovú sféru žalobkyne, v odôvodnenírozhodnutia náležite vyhodnotiť, pričom takéto hodnotenie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
postráda,čospôsobujejehonepreskúmateľnosť,načosprávnevodvolanípoukázalaajžalovaná.Vtejto
súvislosti odvolací súd pripomína, že aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy len vo výnimočných

prípadoch a pokiaľ k nej súd pristúpi, musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnená, pričom táto úvaha
súdu musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa sa sociálne aspekty nepochybne považujú, no treba nimi rozumieť prípady, keď výrazne
vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám
nezavinil, prípadne môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia

nevyplývajú konkrétne okolnosti o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobkyne, ktorú
by inak zaťažovala povinnosť zaplatiť úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP,
z ktorých by odvolací súd mohol pri rozhodovaní o odvolaní vyhodnotiť, či uplatnenie moderačného
práva súdom prvej inštancie zo sociálnych aspektov bolo opodstatnené.

18. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c)

CSP a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania, pričom
súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok 11 ods.
4 CSP) procesne správnym postupom. Pri právnom posudzovaní veci vyjde z platnej právnej úpravy

aj z názoru odvolacieho súdu, ktorým je v ďalšom konaní viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Nové
rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne významnými otázkami i argumentmi sporových strán.

20. Záverom odvolací súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie rozhodol

výrokom II. odvolaním napadnutého uznesenia o trovách konania podľa § 257 CSP na návrh žalobkyne
bez toho, aby umožnil žalovanej vyjadriť sa k takémuto zámeru. Tento postup súdu prvej inštancie nie
je správny, pretože nie je možné, aby súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu o potrebe aplikácie ust.
§ 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámi, pričom táto sa to dozvie až z rozhodnutia
súdu. Ak má teda súd zámer na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 257 CSP, je povinný

vytvoriť sporovým stranám priestor na to, aby vyjadrili svoje stanovisko k použitiu tohto ustanovenia [viď.
rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10)].

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 363 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).