Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Filip Müller
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-14C/44/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206036
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Müller
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1218206036.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
B2-14C/44/2018
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu:
Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, proti žalovanému: A. B. C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, XXX N Robson apt. 1 MESA, AZ 85201-5854, Spojené štáty americké, o zaplatenie
2.011,37 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
- 2 -
B2-14C/44/2018
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.011,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 2.011,37 Eur odo dňa 06.08.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
- 3 -
B2-14C/44/2018
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť 2.011,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.011,37 Eur
odo dňa 06.08.2017 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenia zdravotnej starostlivosti.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v dňoch od 14.07.2017 do 06.07.2017 ošetrený
a hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnici Staré mesto, a nakoľko nepreukázalžiadny poistný vzťah, bola mu za vzniknuté náklady vystavená faktúra č. 4031700844, ktorú žalovaný
osobne prevzal. Faktúra bola vystavená so splatnosťou dňa 05.08.2017 na sumu 2.011,37 Eur. Nakoľko
žalovaný faktúru v lehote neuhradil, dňa 07.08.2017 a 06.09.2017 mu boli zaslané upomienky na ním
uvedenú adresu. Z obidvoch upomienok sa nevrátil žiadny doklad o prevzatí, resp. neprevzatí zásielok.
Dňa 05.10.2017 bola zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú si žalovaný neprevzal.
3. Súd vyzval žalovaného uznesením zo dňa 28.03.2023, č. k. 14C/44/2018-49 na vyjadrenie k žalobe.
Uznesenie spolu so žalobou a prílohami k žalobe sa nepodarilo žalovanému na ním uvedenú adresu
doručiť. Lustráciou v registroch sa nepodarilo zistiť žiadnu ďalšiu adresu, preto súd zverejnil dňa
28.10.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu oznámenie o podanej žalobe.
Oznámenie bolo zvesené dňa 12.11.2024. Vzhľadom na to, že adresa žalovaného je neznáma, súd
predvolanie na pojednávanie doručoval podľa § 58g ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, a to zverejnením oznámenie o doručovaní písomnosti, a to zverejnením
dňa 21.11.2024, zveseným dňa 10.01.2025.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a to faktúry č. l. 4031700844 (č. l. 4), uznania dlhu (č. l. 5), upomienka 1 zo dňa 07.08.2017 (č.
l. 6), upomienky 2 zo dňa 06.09.2017 (č. l. 7), výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05.10.2017 (č.
l. 8), doručenka (č. l. 10).
5. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalovaný bol v dňoch 14.06.2017 do 06.07.2017
ošetrený a hospitalizovaný na pracovisku žalovaného v Nemocnici Staré mesto. U žalovaného nebol
zistený poistný vzťah, z ktorého by sa hradila poskytnutá zdravotná starostlivosť. Z toho dôvodu, žalobca
vystavil žalovanému faktúru na sumu 2.011,37 Eur, splatnú dňa 05.08.2017. Faktúru si osobne prevzal.
Dňa 14.06.2017 žalovaný uznal voči žalobcovi svoj dlh. Žalovaný svoju dlžnú sumu neuhradil, a to ani
po opakovaných výzvach zo strany žalobcu.
6. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych
úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
8. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
10.Podľaustanovenia§558Občianskehozákonníka,akniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
12. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná a preto jej súd vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.14. Súd mal z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom
vznikol záväzkový vzťah, ktorý spočíval v poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorá nebola hradená
z prostriedkov zdravotného poistenia, nakoľko žalovaný je osoba u ktorej nebol zistený žiaden poistný
vzťah. Z dôvodu, že žalovaný nebol poistený, vznikli mu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti náklady,
ktoré má povinnosť uhradiť žalobcovi. Žalovaný bol pri poskytovaní ošetrenia/vyšetrenia uzrozumený
s tým, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, bude musieť zaplatiť náklady, ktoré žalobcovi vznikli.
Žalovaný podpísal uznanie dlhu, ktorým priznal, že voči žalobcovi má pohľadávku za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. Na základe vzniku záväzkového vzťahu, žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. 4031700844, ktorou žalovanému vyčíslil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný si
bol vedomý vzniku svojho dlhu, nakoľko žalobca ho trikrát vyzval na úhradu dlžne sumy. Žalovanému
sa nepodarilo predmetné výzvy doručiť Vzhľadom na preukázané skutočnosti má žalovaný povinnosť
uhradiť žalobcovi sumu 2.011,37 Eur.
13. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi dlžnú sumu dostal sa do omeškania, čím
vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.011,37 Eur od
06.08.2017 do zaplatenia, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu podania žaloby.
14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Trovy konania však žalobcovi v priebehu konania nevznikli (nebol právne zastúpený, neplatil
súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu
trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est – nemožné nezakladá záväzok – D 50,
17 185 – Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
- 2 -
B2-14C/44/2018Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.