Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010543
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Bott

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2117010543.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rudolfom Bottom a prísediacich

Daniely Marešovej a Valérie Kadlecovej, v trestnej veci obžalovaného P. J., nar. XX.XX.XXXX v D.
Y., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, v Trnave na hlavnom pojednávaní dňa 21. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
P. J., nar. XX.XX.XXXX v D. Y.,
trvale bytom F. J., X. nám. č. XX/X

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od XX.XX.XXXX až do 26.09.2007 v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov v katastri obce F. J. v
záhrade za rodinným domom súpisného čísla č. 252 na parcelnom čísle 496/4 vo fóliovníku zadovažoval

pestovaním nelegálne rastliny rodu Cannabis, pričom dňa 26.09.2007 pri výkone prehliadky pozemku
za uvedenou nehnuteľnosťou boli zaistené:

- ako vzorka č. 1 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 320 g, ktorá po vysušení obsahovala 112,6
g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 11% hmotnostných,
- ako vzorka č. 2 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 2,95 kg, ktorá po vysušení obsahovala
438,3 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 7,5 % hmotnostných,
- ako vzorka č. 3 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 3,44 kg, ktorá po vysušení obsahovala

312,5 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 3 % hmotnostných,
- ako vzorka č. 4 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 2,653 kg, ktorá po vysušení obsahovala
376,6 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 7,5 % hmotnostných,
- ako vzorka č. 5 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 4,332 kg, ktorá po vysušení obsahovala
712,3 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 8,6 % hmotnostných,
teda vysušené zadržané vzorky Rastliny rodu Cannabis - konopa v celkovej hmotnosti 1952,3 g,
ktoré presahujú desať obvykle jednorazových dávok na použitie pre osobnú spotrebu.

Rastliny rodu Cannabis - konopa sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
účinná latka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov.

t e d a

neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku,č í m s p á c h a l

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30.04.2022.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa§172ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo30.04.2022spoužitím §38ods.2,Trestnéhozákona,
§ 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 24.08.2010, sp. zn. 3T/5/2009 uznal obžalovaného P. J. vinným
na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa

20.01.2009, sp. zn. Kv/59/08 a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, na ktorého výkon ho
zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a uložil mu ochranný dohľad 2 roky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie iba obžalovaný. Jeho odvolanie uznesením zo dňa
18.01.2011, sp. zn. 3To/121/2010 Krajský súd v Trnave zamietol.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol odsúdený P. J. dovolaním, na základe ktorého Najvyšší súd SR
rozsudkom zo dňa 14.03.2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016 uznesenie odvolacieho súdu a i rozsudok súdu
prvéhostupňazrušil,pričomOkresnémusúduTrnavaprikázalvecvpotrebnomrozsahuznovuprejednať
a rozhodnúť. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vytkol, že vo veci vykonaným znaleckým skúmaním

nebola zisťovaná prítomnosť účinnej látky THC v živých 27-mich rastlinách, ale prítomnosť účinnej látky
THC bola zisťovaná až po vysušení reprezentatívnej vzorky 5-tich rastlín, k čomu došlo v podmienkach
kvalitne vybaveného KEÚPZ pod dohľadom odborného personálu. Bez toho, aby obsah THC nebol
zistený v živých rastlinách nie je tieto možné označiť za omamnú látku, ale iba ako predmet určený na
nedovolenú výrobu omamnej látky. Za daného stavu konanie obžalovaného spočívajúce vo vysadení

27 kríkov konope je možné kvalifikovať už iba ako zločin podľa § 173 Trestného zákona a aj to iba
za podmienky, že súd prvého stupňa bude akceptovať, alebo korigovať zistenú hmotnosť predmetu a
doplnené znalecké dokazovanie súdu dovolí ustáliť novo zistenú hodnotu tohto predmetu určeného na
nedovolenú výrobu omamnej látky.

Po vrátení veci z dovolacieho súdu bola vec zapísaná pod novú sp. zn. 5T/17/2017.

Prvostupňový súd v danej trestnej veci vykonal dokazovanie od začiatku z dôvodu nesúhlasu
obžalovaného P. J. so zmenou senátu a v danej veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom
zo dňa 02.09.2020 pod sp. zn. 5T/17/2017, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodil spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 20.01.2009 pod sp. zn.
Kv/59/08.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie prokurátorka a krajský súd uznesením zo dňa
11.11.2021 pod sp. zn. 6To/3/2021 predmetný rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c),

písm. d) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne po zrušení napadnutého rozsudku prišlo k zmene zákonného senátu a obžalovaný P. J. svojím
podaním zo dňa 06.04.2023 súhlasil so zmenou senátu podľa § 277a Trestného poriadku, a preto nový

senát mohol nadviazať na predchádzajúce vykonané dokazovanie.Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, pričom súd poznamenáva, že po zrušení veci odvolacím
súdom sa hlavné pojednávanie nevykonáva znova, ale súd pokračuje ďalej v konaní - z dôvodu

udelenia súhlasu obžalovaného so zmenou senátu, pretože celé konanie tvorí jeden celok. Z tohto
dôvodu nie je potrebné znova vykonávať dôkazy, ktoré už vykonané boli, s výnimkou prípadov, ak tak
súdu prvého stupňa nariadil odvolací súd. Na nových hlavných pojednávaniach súd vykonal opätovne
výsluch svedkyne W. Q. k vypracovanému odbornému vyjadreniu MV SR PZ zo dňa 07.03.2019 (č.
l. 923), zákonným spôsobom posúdil navrhované dôkazy procesných strán, vykonal listinné dôkazy.

Na predchádzajúcom trestnom konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. J., so
súhlasom strán postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu svedkov
H. X., H. X. ml., J. X., Z.. Q. T., J. E., U. E., Y. X. a T. J.. R. podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa
súd oboznámil so závermi znaleckého posudku KEÚPZ a zároveň k jeho obsahu vypočul znalca Z.. G.
U.. Následne sa súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil so zápisnicou o rekognícii
osoby, so zápisnicou z prehliadky iných priestorov a pozemkov vrátane príkazu na jej vykonanie a

fotodokumentácie, s uznesením o zničení veci zo dňa 02.12.2008 vrátane zápisnice o zničení veci s
fotodokumentáciou a so správami na obžalovaného.

Obžalovaný P. J. svoju vinu za pestovanie týchto rastlín popieral. Tvrdil, že na danej záhrade sám nič
nepestoval a nájdená marihuanu mu nepatrí. Bránil sa, že niekedy v roku 2007 ho oslovil jeden muž

menom U. Q. z J., že či nevie o vhodnom mieste, kde by mohol pestovať nejaké drahé rastliny. Keď
mu Q. opísal svoje predstavy, že ako by to miesto malo vyzerať, tak mu hneď napadlo, že strýko H.
X. má za domom takú záhradu. Y. sa preto spýtal, či nedá túto záhradu do prenájmu pre jedného jeho
kamaráta, ktorý by mu vyplatil nájom na celý rok. Strýko s tým súhlasil, no požadoval uzavretie písomnej
nájomnej zmluvy. Toto potom tlmočil Q., ktorý súhlasil a že zmluvu dodatočne vyhotoví. Následne U. Q.

vzal na strýkovu záhradu, pričom sa mu páčila a Q. mu hneď aj vyplatil za ňu zálohu 10 alebo 15-tisíc
slovenských korún. Z týchto peňazí potom vyplatil strýkovi nájom na 2 mesiace. Na predmetnej záhrade
bol potom za U. Q. pozrieť asi 3-krát, pričom Q. tam mal nejaké malé rastliny v kelímkoch. So sadením
marihuany mu nepomáhal a že sa jedná o rastliny marihuany ani nevedel. Nikdy rastlinu marihuany na
vlastné oči ani nevidel. Akým spôsobom U. Q. chodil na záhradu a či mal kľúče nevie.

Tejto obrane obžalovaného súd neuveril a jeho tvrdenia o existencii osoby U. Q. považuje za účelové
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje činy. Na základe výpovede obžalovaného a
medzinárodnej spolupráce bolo ustálených XX osôb maďarského štátneho občianstva s menom a
priezviskom U. Q. vo veku ako uvádzal obžalovaný, ktorých fotografie boli do spisu zabezpečené.

Obžalovaný však ani jednu z týchto osôb na základe fotografií neopoznal ako osobu, o ktorej vypovedal.
Účelovosti jeho obrany pritom svedčí i to, že hoci vypovedal, že s U. Q. bol v kontakte, prenajal pre neho
záhradu, kam za ním aj 3-krát prišiel a dokonca mu Q. sprostredkoval aj právu v J., nedokázal ho bližšie
identifikovať a ani na neho poskytnúť žiaden kontakt.

Z konania, že rastliny marihuany v skutočnosti pestoval obžalovaný P. J., je tento usvedčovaný
výpoveďou svojho strýka - svedka H. X.. Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní totiž potvrdil, že
ho obžalovaný v roku 2007 vyhľadal so žiadosťou o prenájom predmetnej záhrady za 2000 SK mesačne.
On s tým súhlasil a zároveň dodal, že žiadnu písomnú zmluvu neuzatvárali, pretože obžalovaný je jeho
bratranec a nepovažoval to za nutné. J. v záhrade potom videl s takým silnejším mužom s tetovaním na

ramene. Všimol si, že obžalovaný tam pestoval niečo zvláštne. Keď sa ho spýtal, že o aké rastliny sa to
jedná,takmuobžalovanýodpovedal,žeabysaotonestaral.Uvedenouvýpoveďousvedokjednoznačne
usvedčil obžalovaného a vyvrátil jeho obranu.

Svedok X. síce na hlavnom pojednávaní túto svoju výpoveď z prípravného konania následne poprel

a vypovedal obsahovo o osobe U. Q. v podstate zhodne ako obžalovaný, no takto vzniknuté značné
rozpory medzi oboma výpoveďami vysvetliť už vierohodne nedokázal. Jeho zmenenú výpoveď preto
súd vyhodnotil ako jednoznačne účelovú so snahou obžalovaného zbaviť viny. Nevierohodne súd s
poukazom na ich tendenčne vyznievajúci obsah vyhodnotil aj výpovede svedkov Silvestra X. a A. X.
z hlavného pojednávania. U oboch týchto svedkov je nutné uviesť, že sú v kamarátskom vzťahu k

obžalovanému, pričom obsah ich výpovedí o osobe U. Q. vyznieval absolútne účelovo na podporu
verzie obžalovaného. Obaja svedkovia tvrdili, že Q. videli s obžalovaným, obaja v zhode s verziou
obžalovaného zdôrazňovali, že si na ňom všimli jeho tetovanie na predlaktí, prípadne že jazdil na
zelenom motorovom vozidle zn. VW alebo dokonca, že v pohostinstve v J. svedok na „pol ucha“ počulako sa Q. obžalovaného spýtal, či náhodou nemá na prenájom záhradu v okolí X.. Na druhú stranu ani
jeden svedok nevedel vlastne nič konkrétne o osobe U. Q. uviesť, prípadne ho vierohodne a komplexne
opísať. Ich výpovede na súd pôsobili ako vopred pripravené na podporu verzie obžalovaného a teda ich

súd vyhodnotil ako nevierohodné.

Zápisnicou o prehliadke iných priestorov a pozemkov bolo nesporne preukázané, že v obci F. J., okres D.
Y.,vzáhradezarodinnýmdomomč.252,naparcelnomčísle496/4bolodňa26.09.2007orgánmičinnými
v trestnom konaní objavených, zadokumentovaných a zaistených 27 ks živých rastlín rodu Cannabis,

ktoré podľa fotodokumentácie vykazovali morfologické znaky už dospelých rastlín marihuany.

Zo zápisnice o zadokumentovaní zaisteného rastlinného materiálu zo dňa 27.09.2007 (č. l. 164)
vyplynulo,žerastlinybolivrámciopakovanéhozadokumentovávaniaroztriedenédo5-tichkôpatopodľa
ich veľkosti. Následne z každej kopy bola vybratá 1 rastlina. Z predmetnej zápisnice nebolo možné zistiť,
čiokremveľkostirastlínbolopri„vzorkovaní“zohľadňovanéajvegetačnéštádiumahlavnevarieta(rôzne

poddruhy) rastlín. Nebolo preto možné so stopercentnou istotou vylúčiť, že v prípade nepredložených 22
rastlín sa nemohlo jednať o tzv. technické konope, ktoré nie je omamnou látkou. Z uvedených dôvodov
okresný súd prihliadol iba na závery znaleckého posudku týkajúce sa 5-tich rastlín, ktoré boli reálne k
expertíznemu skúmaniu predložené.

Vychádzajúc teda z výsledkov prehliadky iných priestorov a pozemkov v spojení s výpoveďou H. X.
st. dospel súd k záveru, že obžalovaný P. J. v prenajatej záhrade bez povolenia pestoval 27 rastlín
marihuany.

V zmysle zo zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplývajúceho príkazu na doplnenie

dokazovania, súd dokazovanie doplnil opätovným výsluchom znalca k znaleckému posudku KEÚ PZ z
odvetvia kriminalistickej toxikológie.

Z predmetného znaleckého posudku je zrejmé, že na znalecké skúmanie bolo predložených z celkového
počtu 27 ks živých rastlín marihuany iba 5 rastlín ako tzv. reprezentatívna vzorka. Z následne

oboznámenej zápisnice zo dňa 02.12.2008 (č.l. 173) o zničení veci pritom vyplynulo, že zvyšných 22
ks rastlín marihuany bolo zničených.

K 5-tim predloženým rastlinám bolo expertíznym skúmaním KEÚ zistené, že:
- ako vzorka č. 1 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 320 g, ktorá po vysušení obsahovala 112,6

g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 11% hmotnostných,
- ako vzorka č. 2 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 2,95 kg, ktorá po vysušení obsahovala
438,3 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 7,5 % hmotnostných,
- ako vzorka č. 3 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 3,44 g, ktorá po vysušení obsahovala 312,5
g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 3 % hmotnostných,

- ako vzorka č. 4 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 2,653 kg, ktorá po vysušení obsahovala
376,6 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 7,5 % hmotnostných,
- ako vzorka č. 5 bola predložená živá rastlina s hmotnosťou 4,332 kg, ktorá po vysušení obsahovala
712,3 g upotrebiteľných častí s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 8,6 % hmotnostných.

ZnalecZ..G.U.nahlavnompojednávaníuviedol,žeajvsúčasnejdobe(rok2019)saprizaisteníveľkého
množstva živých rastlín marihuany vykonáva tzv. vzorkovanie a na znalecké skúmanie sa predkladá
iba reprezentatívna vzorka. Dodal, že KEÚ PZ a ani Policajný zbor nemá ľudské a ani priestorové
kapacity na to, aby reálne zobralo 100 rastlín a vysušilo ich. O spôsobe vzorkovania v súčasnosti
rozhoduje kriminalistický technik, ktorý je inštruovaný ako to má robiť. V prípade, ak si je technik nie istý,

napríklad je tam veľké množstvo rastlín, prípadne viac variet rastlín, idú na miesto znalci z KEÚ PZ, ktorí
vizuálne rastliny posúdia, pričom sa posudzuje vývojové štádium a variety. Následne sa podľa počtu /
vegetačného štádia / variet rastlín odoberajú reprezentatívne vzorky.

K vykonanému vzorkovaniu v prejednávanej veci sa vyjadriť znalec nevedel, pričom dodal, že v

tomto prípade vzorkovanie nevykonávali pracovníci KEÚ PZ. Fotodokumentácia, ktorá k vykonanému
vzorkovaniu existovala už bola medzičasom skartovaná.Z oboznámenej zápisnice o zadokumentovaní zaisteného rastlinného materiálu zo dňa 27.09.2007 (č.l.
164) vyplynulo, že rastliny boli v rámci opakovaného zadokumentovávania roztriedené do 5-tich kôp a
to podľa ich veľkosti. Následne z každej kopy bola vybratá 1 rastlina.

Z predmetnej zápisnice nie je možné zistiť, či okrem veľkosti rastlín bolo pri „vzorkovaní“ zohľadňované
aj vegetačné štádium a hlavne varieta (rôzne poddruhy) rastlín. Nie je preto možné so stopercentnou
istotou vylúčiť, že v prípade nepredložených 22 rastlín sa nemohlo jednať o tzv. technické konope, ktoré
nie je omamnou látkou. Na základe uvedených skutočností súd musel uplatniť zásadu trestného práva v

pochybnostiach v prospech obvineného, pretože súd nedokázal s určitosťou konštatovať, že aj pri iných
zaistených rastlinách bola koncentrácia THC v takej miere, že by bola schopná vyvolať účinky drogy.

Z uvedených dôvodov súd prihliadol iba závery znaleckého posudku týkajúce sa 5-tich rastlinám, ktoré
boli reálne k expertíznemu skúmaniu predložené.

Znalec Z.. U. ďalej uviedol, že na zistenie obsahu W. v rastlinách KEÚ PZ používa metódu tzv. kapilárnej
plynovej chromatografie. Uvedená metóda je nepoužiteľná na meranie obsahu THC v živných rastlinách.
Z tohto dôvodu sú rastliny predtým vysušované. Sušenie však na obsah THC v rastline nemá žiaden
vplyv, pretože obsah THC vyjadrený v miligramoch sa sušením rastliny nijako nemení. Mení sa iba
percentuálne vyjadrenie obsahu THC vzhľadom na zníženie hmotnosti odparením vody. Na podiel THC

v rastline, resp. vo vysušených upotrebiteľných častiach, nemá vplyv ani spôsob sušenia. Rastliny sa
sušia na dobre odvetranom mieste a je preto irelevantné kto ich suší. Jediné, čo by mohlo mať vplyv na
obsah THC by bolo vystavenie rastliny vysokej teplote - napríklad priamemu slnečnému svetlu, alebo
ak by bola sušená napríklad v saune. Teplota by mohla spôsobiť degradáciu THC. Za bežnej teploty
prostredia a doby sušenia cca týždeň však nedochádza k žiadnej zmene obsahu THC.

Najvyšší súd SR v hore označenom zrušujúcom rozsudku vyjadril právny názor, že bez toho, aby obsah
THC nebol zistený v živých rastlinách nie je tieto možné označiť za omamnú látku, ale iba ako predmet
určený na nedovolenú výrobu omamnej látky.

Na základe doplneného dokazovania opätovným výsluchom znalca bolo potrebné sa od vyššie
prezentovaného názoru dovolacieho súdu odchýliť, pretože znalec na hlavnom pojednávaní vylúčil,
že proces sušenia rastliny by mal akýkoľvek vplyv na zmenu zastúpenia účinnej látky THC. Z takto
doplneného dokazovania bez rozumných pochybností vyplýva, že ak vysušená upotrebiteľná časť
rastliny obsahovala účinnú látku THC v určitom množstve, také isté množstvo obsahovala i živá rastlina

pred vysušením.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako i z vyjadrení znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva,
že účinky na človeka predpokladané v ustanovení § 130 ods. 5 Trestného zákona má marihuana,
ktorá obsahuje aspoň 10 mg účinnej látky THC v jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie (tzn.

v množstve 50-500 mg upotrebiteľnej časti). Prepočtom na tzv. hmotnostné kritérium ide o priemernú
koncentráciou účinnej látky THC 2 % hmotnostné.

Vychádzajúc teda zo znaleckého posudku KEÚ PZ ohľadom prítomnosti účinnej látky THC v 5-
tich na skúmanie predložených rastlinách a stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.04.2016,

sp. zn. Tpj/88/2015, obžalovaný si neoprávnene zadovážil (vypestoval) a prechovával 5 ks rastlín
rodu Cannabis, ktoré po vysušení obsahovali spolu 1952,30 g upotrebiteľných častí s priemernou
koncentráciou účinnej látky THC viac ako 2% hmotnostné. Bez povolenia si preto zadovážil a
prechovával omamnú látku.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa usmernenia odvolacieho súdu vypočutá svedkyňa W. Q. ohľadom
odborného vyjadrenia a uviedla, že trvá na tom čo vypracovala jej kolegyňa a nič by na tom nemenila
a následne prečítala vyjadrenie na č.l. 923 a nasl. prílohy na č.l. 924-927. K predmetnému odbornému
vyjadreniu uviedla, že boli oslovení, že sa majú vyjadriť k cenám čerstvého konope za rok 2007,
avšak Protidrogová centrála disponuje so záznamami o cenách konope iba v sušenom stave a nie

v čerstvom stave ako bolo požadované, až od roku 2009. Svedkyňa uviedla, že nemá informáciu o
tom, že by sa obchodovalo so živým - čerstným materiálom - konopou. Ceny sa zisťujú za vysušenú
konopu - marihuanu a zisťujú sa v rámci štvrťrokov a v rámci územno - správneho členenia podľa krajov
Slovenskej republiky. Prvý štvrťrok v roku 2009 1 gram konope stál 16,60 Eur za trnavský kraj, v druhomštvrťroku roku 2009 stál 1 gram marihuany 16 až 17 Eur v trnavskom kraji. Cena sa mení, v závislosti
od miesta kraja. Svedkyňa uviedla, že ceny, ktoré sú zisťované policajtmi protidrogovej centrály sú
ceny pre konečného spotrebiteľa, to znamená, za akú cenu je schopný predať díler drogu, konkrétne

marihuanu konečnému spotrebiteľovi, zisťujú cenu pre konečného užívateľa. Pokiaľ sa vypracováva
odborné vyjadrenie, tak obsah účinnej látky THC musí byť minimálne 2 % THC v sušine, tam sa
nevyčísľuje hodnota drogy. Pokiaľ je táto hodnota menšia ako 2 %, znalec sa vyjadrí, že toto množstvo
nie je možné ovplyvniť psychiku užívateľa.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo bez rozumných pochybností preukázané, že skutok
vymedzený v podanej obžalobe sa stal a tento vo vzťahu k zasadeným 5-tim rastlinám marihuany
napĺňa všetky zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

V konaní pred súdom na hlavných pojednávaniach, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v

rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Trestného
poriadku a § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2
ods. 12 Trestného poriadku, t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných
strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, s
modifikáciou oproti podanej obžalobe, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný P. J..

Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach oproti podanej
obžalobe pozmenil skutkovú vetu, tým, že upresnil obdobie spáchaného skutku vyplývajúceho z
vykonaného dokazovania, taktiež pozmenil skutkovú vetu a presne špecifikoval miesto kde boli
jednotlivé stopy zadržané, a taktiež súd presne identifikoval jednotlivé stopy a pri každej stope uviedol

presnú hmotnosť, účinnú látku THC, obsah THC v mg. Súd taktiež modifikoval množstvo marihuany
s ohľadom na vykonané dokazovanie a predmetné vzorkovanie zadržaných rastlín marihuany. Taktiež
bol súd nútený v zmysle vykonaného dokazovania upresniť a špecifikovať jednotlivé časové obdobie
aby bolo presne stanovené obdobie páchania skutku uvedeného vo výroku predmetného rozsudku a
uviedol posledný kalendárny deň toho mesiaca, v zmysle právnej zásady v pochybnostiach v prospech

obžalovaného.

Súd uvádza, že musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a
povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené
v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je

zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto
konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia
podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je
uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť
(aktivita) obžalovaných a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú

aspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania)vporovnaní
s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Na
podklade týchto záveroch a zmien v skutkovej vete mal súd za preukázané, že nedošlo k narušeniu
totožnosti skutku oproti podanej obžalobe.

Pred prvotnou analýzou vzniknutého a právneho stavu je nutné sa z hľadiska právneho pristaviť pri
samotnom procese analýzy zaisteného materiálu s osobitným dôrazom na proces vzorkovania. Je nutné
sa predovšetkým pristaviť pri skutočnosti, že v prípade zaisteného vysušeného materiálu tento bol
analyzovaný ako celok (t.j. bez procesu tzv. vzorkovania).

V prípade zaistených rastlín, tieto boli analyzované na základe vzoriek, teda boli vybrané 5 ks rastliny
z celku 27 ks rastlín a z týchto boli získané a následne vysušené upotrebiteľné časti, ktorých hodnoty
boli následne vynásobené na celé penzum rastlín, z ktorých vzorku predstavovali. Je predovšetkým
správne zavrhnúť akékoľvek uvažovanie o počítaní pomeru rastlín v inom ako vysušenom stave, pričom

hmotnosť inej ako upotrebiteľnej hmoty je v tomto smere nepodstatná. Potrebné je však poukázať na
očividné skutočnosti, že znalecké dokazovanie množstva a hodnoty drogy je determinované obdobím,
kedy bolo vykonané, pričom aj znalci resp. zástupcovia zhotoviteľa znaleckého posudku na HP potvrdili,
že metodika, ktorú v tom čase vykonávali, je menej presná ako metodika vykonávaná v súčasnosti. Ktomu je nutné dodať, že samotný proces vzorkovania považuje súdna prax za akceptovateľný iba za
splnenia pomerne prísne formulovaných kritérií.

Zadováženie rastlín rodu Cannabis (konope) pestovaním je preukázané zabezpečenými dôkazmi, že si
obžalovaný zadovážil rastliny marihuany, pričom obžalovaný sa staral o rastliny polievaním, hnojením
a taktiež aj zúžitkovaním úrody.

Na základe týchto skutočností a dôkazov súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný si rastliny rodu

Cannabis (konope) zadovažoval pestovaním, čím je preukázané „zadovažovanie“ podľa § 172 ods. 1
písm. c) Trestného zákona. V tomto smere súd uvádza, v zhode s názorom vyjadrenom v uznesení
Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.11.2021, sp. zn. 6Tos/125/2021, že pestovanie rastlín rodu Cannabis
(konope) nie je „výrobou“ ale „zadovážením“, k čomu súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015, podľa ktorého
„pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie

omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pričom trestný čin je dokonaný
dopestovaním rastlín do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej
látky na vyvolanie účinku uvedeného v bode I. Tento záver platí bez ohľadu na okolnosť, že nejde
o zadováženie omamnej látky od inej osoby, ale z biologickej podstaty rastliny, pričom pri pestovaní
zároveň dochádza ku zväčšovaniu rastlinnej hmoty, a teda aj omamnej látky (vrátane účinnej látky -

THC).“

Prechovávaním v zmysle § 171 a § 172 Trestného zákona sa rozumie akýkoľvek spôsob držby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzoru neoprávnene po akúkoľvek dobu, pričom nie
je rozhodné či páchateľ má látku priamo pri sebe, postačujúca je aj faktická dispozícia s drogou napr. v

podobe jej uskladnenia, ukrytia a pod. (podporne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20.04.2017, sp. zn. 5Tdo/18/2017 alebo Tpj 88/2015).

Obžalovanému nebolo vydané povolenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na základe
ktorého by mohol zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami, preto je konanie obžalovaného

v tomto smere neoprávnené, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch.

Skutočnosť, že veci zaistené pri domovej prehliadke sú omamnými látkami a psychotropnými látkami,
vyplýva zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, podľa

ktorého podrobným vizuálnym a mikroskopickým skúmaním predložených rastlinných materiálov bolo
zistené, že vykazujú morfologické znaky rastlín rodu Cannabis - konope. Vykonanými analýzami bola
v rastlinných materiáloch potvrdená prítomnosť kanabinoidov - účinnej látky konope, pričom priemerné
zastúpenie tetrahydrokanabinolu - THC (hlavná aktívna zložka zodpovedná za prípadné halucinogénne
pôsobenie konope) bolo pri jednotlivých stopách v rozsahu 3 % hmotnostného až 11 % hmotnostného.

Hranica koncentrácie, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí, je 2,0 %
hmotnostného (podporne uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.05.2021, sp. zn. 3To/159/2020).

Súd poukazuje na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, kedy znalec jednoznačne uviedol, že
pokiaľ sa jedná o celé rastliny, tak po vysušení sa z týchto rastlín odseparuje upotrebiteľný, resp.

neupotrebiteľný podiel. Z rastliny sa neskúmajú stonky, koreň a semená, a ostatné sa započítava do
upotrebiteľného materiálu, tzn. šišky a listy. Taktiež je zrejmé, že pred určením hmotnosti sa odseparuje
upotrebiteľná časť rastlín a neupotrebiteľná časť rastlín, teda aj neupotrebiteľná časť rastlín bola
odseparovaná. Z týchto dôvodov súd nemá pochybnosti o tom, že hmotnosť určená v znaleckom
posudku predstavuje hmotnosť upotrebiteľného materiálu.

Pri procese stanovenia hodnoty zaistenej drogy - sušiny marihuany sa v súčasnosti postupuje tak,
že v prípade živých (neusušených, tzv. rastlín na koreni) dôjde k oddeleniu ich neupotrebiteľnej časti
(spravidlakoreneastonky)aknáslednémujednoduchémuvysušeniuupotrebiteľnýchčastíastanoveniu
hodnoty THC v sušine resp. hodnoty absolútneho THC, pričom v prípade ak materiál obsahuje viac ako

2 % THC je považovaný za drogový materiál (tento postup bol v prípade fyzickej analýzy dodržaný).

K stanoveniu hodnoty sušiny marihuany potom prichádza tak, že celková gramáž sušiny je vynásobená
hodnotou za 1 g za príslušné obdobie - spravidla 1 kvartál roka, v ktorom bol pokračovací skutokdokonaný (v prípade rozmedzia pri aplikácií zásady in dubio pro reo sa vychádza z najnižšej možnej
miery). Tento postup bol možný aj v prípade posudzovania hodnoty drog v tejto trestnej veci.

Postup určenia ceny, ktorý vychádza z informácií získaných z operatívno-pátracej činnosti, výsluchov,
informačno-technických prostriedkov a pod., súd hodnotí ako logický, spôsobilý relevantným spôsobom
zistiť cenu omamných látok a psychotropných látok na čiernom trhu v určitom čase a mieste, a to
z dostatočných, rôznorodých a navzájom samostatných, resp. nezávislých zdrojov. Možnosť použitia
tohto postupu vyplýva, aj z ustálenej judikatúry a súdnej praxe, podľa ktorej cenu omamných látok

a psychotropných látok (určitej množstevnej jednotky) oznamuje Národná protidrogová jednotka PZ,
za konkrétne obdobie v konkrétnom mieste, teda na základe monitorovania čierneho trhu s drogami
pracovníkmi PZ (podporne rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.07.2020, sp. zn. 5To/95/2019,
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.10.2018, sp. zn. 6To/110/2017, alebo R 120/2014).
Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.09.2019, sp. zn. 3To/55/2019,
podľa ktorého „problematika určovania ceny návykových látok na nelegálnom trhu už bola mnohokrát

judikovaná súdmi, tiež bola predmetom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (II. ÚS 282/2012), i
zjednocujúcej činnosti Najvyššieho súdu SR (č. 120, zbierka 8/2014).

Cena omamných látok a psychotropných látok nemôže byť určená podľa ceny omamných látok a
psychotropných látok zaistených v konkrétnej trestnej veci, v zmysle napr. podľa ceny, za akú omamné

látky a psychotropné látky predával konkrétny páchateľ konkrétnemu odberateľovi, pretože by nešlo
o objektívne kritérium a ustanovenie § 172 Trestného zákona by sa vykladalo rôzne voči rôznym
páchateľom, čo je neprípustné. Zároveň by to otvorilo priestor na to, aby samotní páchatelia mohli
„disponovať“ s právnou kvalifikáciou a s trestnou sadzbou, pretože samotní páchatelia by určovali cenu
omamných látok a psychotropných látok, podľa ktorej by sa v ich konkrétnom prípade posudzoval rozsah

činu podľa § 172 Trestného zákona (napr. by sa priznali k predaju a uviedli by, že drogu predávali za
pár centov za gram).

Po vykonanom dokazovaní mal súd bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný P. J. si v
období od 30.06.2007 až do 26.09.2007 v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov v katastri obce F. J. v záhrade
za rodinným domom súpisného čísla č. XXX na parcelnom čísle XXX/X vo fóliovníku zadovažoval
pestovaním nelegálne rastliny rodu Cannabis, pričom dňa 26.09.2007 pri výkone prehliadky pozemku
za uvedenou nehnuteľnosťou boli zaistené:, kde boli zaistené jednotlivé stopy uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože chcel disponovať omamnými a psychotropnými látkami v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,
ktorých držba je zakázaná, čím sa obžalovaný Eugen J. dopustil zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Súd považuje, za potrebné uviesť ohľadom obhajobného tvrdenia obžalovaného P. J. že v danom
prípade sa malo jednať o trestný čin podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona, súd uvádza, že sa s

uvedenou právnou kvalifikáciou nestotožnil. Súd neuvažoval o aplikácií § 173 Trestného zákona tak ako
to uvádzal dovolací súd vo svojom rozhodnutí v prípade ak by nedošlo k preukázaniu naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 172 Trestného zákona, ktorý má v tomto smere aplikačnú
prednosť. Ak teda dôjde k použitie zariadenia na výrobu drogy, samotná držba zariadenia je následne
fakticky konzumovaná širšie poňatým ustanovenie § 172 Trestného zákona. Uvedenému sa podrobne

venuje Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2013, v zmysle ktorej ,,Pokiaľ páchateľ koná
spôsobom uvedeným v § 173 Tr. zák., ale s úmyslom omamné látky, psychotropné látky, jedy alebo
prekurzory vyrábať alebo s týmito látkami následne aj nakladať podľa § 172 Tr. zák., je ustanovenie §
173 Tr. zák. vo vzťahu k § 172 Tr. zák. ustanovením subsidiárnym a ich vzájomný jednočinný súbeh je
vylúčený. Ustanovenie § 173 Tr. zák. len dopĺňa ochranu, ktorú poskytuje tzv. primárne ustanovenie,

ktorým je § 172 Tr. zák., a to postihovaním konania typovo menej závažného, t.j. konania, ktoré
ešte priamo nie je výrobou, držbou resp. inou dispozíciou s takouto látkou, ale vytvára predpoklady k
takémuto konaniu.“ (rozsudok NS SR, sp. zn.: 2Tdo/32/2011 zo dňa 25.10.2011). Pestovanie doposiaľ
nedozretých rastlín konope taktiež nemôže byť považované za páchanie trestného činu v zmysle § 173Tr. zák., nakoľko pochybnosti v tomto smere s konečnou platnosťou vylúčil NS SR - Zbierka stanovísk
NS a súdov SR č. 4/2016, v zmysle názoru ktorého :
,,I. Rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom

predpise, sú omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú
látku THC ako účinnú látku, a to v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú
závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného zákona. II. Ak je splnený predpoklad
uvedený v bode I., sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo

§ 172 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na okolnosť, že ide o rastliny doposiaľ nespracované na
účel aplikácie sušením (prípadne lúhovaním), nakoľko suchý extrakt, tinktúra (etanolový výluh) a živica
z takých rastlín sú rovnako omamnými látkami, zaradenými (každá osobitne) v tej istej prílohe zákona.
Doposiaľ pestované rastliny teda nie sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky
alebo psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona. III. Pestovanie rastlín rodu Cannabis
(konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1

písm. c/ Trestného zákona, pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním rastlín do štádia vegetačného
vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie účinku uvedeného v bode
I. Tento záver platí bez ohľadu na okolnosť, že nejde o zadováženie omamnej látky od inej osoby,
ale z biologickej podstaty rastliny, pričom pri pestovaní zároveň dochádza ku zväčšovaniu rastlinnej
hmoty, a teda aj omamnej látky (vrátane účinnej látky - THC). IV. Omamnú látku rastliny rodu Cannabis

(konopa) možno neoprávnene prechovávať (§ 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona) aj súbežne s
pestovaním takých rastlín, ak je produkčná plocha súčasťou priestoru fakticky ovládaného páchateľom
alebo inou osobou, ktorá páchateľovi využitie priestoru umožní alebo páchateľa na pestovanie rastlín
použije. Zákonné znaky podľa § 172 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ Trestného zákona sa v takom prípade
použijú popri sebe.“

Prvostupňový súd sa po vykonanom dokazovaní nestotožňuje s právnymi závermi senátu 6Tdo
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentované napr. v rámci odôvodnenia rozsudku zo dňa
12.06.2019, sp. zn. 6Tdo/22/2019, ohľadom skutočností, bez ktorých skutok nemá napĺňať znaky
skutkovej podstaty zločinu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, do okruhu ktorých tento senát

bezpodmienečne zaradil aj údaj o koncentrácii účinnej látky THC. Prvostupňový súd považuje za
potrebné uviesť, že dané rozhodnutie je rozhodnutie iba jedného zo senátov dovolacieho súdu a javí sa
byť prejavom striktne formalistického prístupu k posudzovaniu trestnosti stíhaného obzvlášť závažného
zločinu, ignorujúceho výsledky dokazovania a povyšujúceho formuláciu skutku nad nepochybne zistený
skutkový stav. Taktiež prvostupňový súd uvádza, že predmetné rozhodnutie NS SR vychádza z

nesprávneho výkladu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 Trestného zákona z hľadiska jej
zákonných znakov a nutnosti ich odzrkadlenia vo vzťahujúcej sa skutkovej vete, čím toto rozhodnutie
dovolacieho súdu založené na príliš extenzívnom ponímaní jednej z obsahových zložiek procesného
princípuprohibitioreformationisinpeius,garantujúcejneprípustnosťzásahudozneniastíhanéhoskutku,
avšak výlučne pokiaľ by sa malo jednať o zásah, ktorý by postavenie obžalovaného či už v skutkovej

alebo právnej rovine fakticky zhoršoval. V kontraste s uvedeným prvostupňový súd sa nestotožnil
s právnym názorom jedného zo senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto pri svojom
rozhodovaní neinterpretoval vyššie spomínanú zásadu takým spôsobom, ktorý prakticky an bloc z
podstaty veci vylučuje možnosť akejkoľvek modifikácie, precizácie či špecifikácie znenia skutkovej
vety v konaní nasledujúcom po zrušení napadnutého prvostupňového rozhodnutia v dovolacom

konaní, iniciovanom výlučne na podnet obžalovaného, a vrátení veci súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Prvostupňový súd uvádza, že už formulácia skutku uvedeného v obžalobnom návrhu obsahovala také
slovné vyjadrenie (označenie omamná látka, prepočet z nej získateľných obvykle jednorazových dávok

drogy, ustálenie hodnoty na základe údajov získaných o predaji takejto omamnej látky na čiernom trhu
ako drogy, či výslovné zaradenie dotknutej substancie do 1. skupiny omamných látok podľa zákona
č. 139/1998 Z. z.), vyplývajúce zo zákonne získaných dôkazov, ktoré charakter zaistenej látky ako
omamnej spoľahlivo preukazovalo a nespochybniteľne deklarovalo, že v prípade zaisteného rastlinného
materiálu sa nejednalo o odrody konopy siatej uvedené v osobitnom predpise, pri ktorých obsah

tetrahydrokanabinolupodľačl.32ods.6nariadenia(EÚ)č.1307/2013nepresahuje0,2%hmotnostných,
ale celkom nepochybne o substanciu obsahujúcu psychotropnú látku THC v koncentrácii spôsobilej
vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z.
z.. Prvostupňový súd uvádza, že špecifikoval a spresnil skutkovú vetu so zreteľom na tieto skutočnostiktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania tak že spresnil znenie pôvodného skutku o koncentráciu
účinnej látky pri každej zo zaistených stôp čo podľa názoru súdu neviedlo k žiadnej faktickej zmene
skutkovejsituácienastraneobžalovaného,keďžetátoužodpodaniaobžalobyvsebeimplicitnezahŕňala

poznatok nielen o tom, že rastlinný materiál nájdený u obžalovaného bol získaný z rastlín rody Cannabis,
ale aj o tom, že obsahoval dostatočné množstvo účinnej látky aby spĺňal pojmové znaky návykovej
látky v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona. Prvostupňový súd uvádza, že za zmenu rozhodnutia
v neprospech obvineného podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je nutné považovať každú
zmenu v ktoromkoľvek výroku, pokiaľ zhoršuje situáciu obvineného a priamo sa ho dotýka. Zmena k

horšiemu sa tak môže reálne prejaviť v skutkových zisteniach, v právnej kvalifikácii, v druhu a výmere
trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia atď. Pokiaľ teda aplikovaná právna kvalifikácia prichádza
do úvahy, avšak popis skutkových okolností, ktoré ju odôvodňujú, nie je dostatočne výstižný a presný,
nič nebráni v jeho doplnení a upresnení tak, aby všetky zákonne znaky trestného činu, zo spáchania
ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, popísaný skutok náležite konkretizoval. Takéto doplnenie
samo o sebe nijako nezhoršuje postavenie obvineného, pokiaľ sa tým nezmení rozsah ani závažnosť

stíhanejtrestnejčinnosti,nesprísňujeprávnakvalifikáciaaniuloženýtrestapod.(uznesenieNajvyššieho
súdu ČR sp. zn. 3 Tdo 687/2006 zo dňa 21.06.2006, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 11 Tdo
1158/2005 zo dňa 18.01.2006).

Prvostupňový súdu uvádza, že spresnenie formulácie skutkovej vety v časti koncentrácie účinnej látky

pri každej zo zaistených stôp v konaní nasledujúcom po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozsudku
nemožno vyhodnocovať ako zmenu skutku k horšiemu, smerujúcu v neprospech obžalovaného tak, ako
toustálildovolacísúd.Naopak,vyššiezmienenáprecizáciaskutkovejvetyoprotijejzneniuvobžalobnom
návrhu nebola spôsobilá viesť k akejkoľvek zmene postavenia obžalovaného z hľadiska skutkového či
právneho v porovnaní s jeho situáciou danou v konaní predchádzajúcom vydaniu prvotného meritórneho

rozhodnutia.

Prvostupňový súd konštatuje, že zo skutku je zrejmé, že boli zaistené rastliny rodu Cannabis siata aspoň
vo vzťahu minimálne ku 5 rastlinám, ktoré boli predložené na znalecké skúmanie. V trestnej veci bolo
totiž v skutku vymedzené celkové množstvo (27 kríkov = 80 kg) omamnej látky, prepočet na obvyklé

jednorazové dávky tejto omamnej látky a aj celková hodnota rastlinného materiálu rodu Cannabis, teda
ide o odlišnú situáciu ako bola vo veci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn.
6Tdo/22/2019.
Prvostupňovýsúduvádza,žejespoľahlivopreukázané,ževprípadezaistenéhorastlinnéhomateriálusa
jednalo o substanciu obsahujúcu účinnú látku THC v koncentrácii spôsobilej vyvolať návyk a psychickú

a fyzickú závislosť ľudí, a preto keď súd do skutku doplnil údaje o koncentrácii účinnej látky nemôže ísť
o porušenie zásady trestného práva tzv. zásady reformatio in peius.

Súd konštatuje, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil (vypestoval) a prechovával 5 ks rastlín
rodu Cannabis, ktoré po vysušení obsahovali spolu 1952,30 g upotrebiteľných častí s priemernou

koncentráciou účinnej látky THC viac ako 2% hmotnostné. Bez povolenia si preto zadovážil a
prechovával omamnú látku.
K záväznosti rozhodnutia dovolacieho súdu v danej trestnej veci prvostupňový súd uvádza, že s
poukazom na ustanovenie § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia kolégium najvyššieho súdu najmä na návrh predsedu

kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo
senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku zo dňa 14.03.2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016 pri

rozhodovaní v tejto veci odklonil od stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 35. zverejného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4/2016: „...ak je splnený predpoklad uvedený
v bode I., sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo § 172
ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na okolnosť, že ide o rastliny doposiaľ nespracované na účel
aplikácie sušením (prípadne lúhovaním), nakoľko suchý extrakt, tinktúra (etanolový výluh) a živica z

takých rastlín sú rovnako omamnými látkami, zaradenými (každá osobitne) v tej istej prílohe zákona.
Doposiaľ pestované rastliny teda nie sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky
alebo psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona. Pestovanie rastlín rodu Cannabis
(konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1písm. c) Trestného zákona, pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním rastlín do štádia vegetačného
vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie účinku uvedeného v bode I.
Tento záver platí bez ohľadu na okolnosť, že nejde o zadováženie omamnej látky od inej osoby, ale z

biologickej podstaty rastliny, pričom pri pestovaní zároveň dochádza ku zväčšovaniu rastlinnej hmoty, a
teda aj omamnej látky (vrátane účinnej látky - THC)...“.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osoby

obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Pri zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona je trestná sadzba trestu
odňatia slobody určená od 3 do 10 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani
priťažujúcu okolnosť a teda nemusel upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody.

Súd zistil u obžalovaného podmienky na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa
§ 39 ods. 1 Trestného zákona najmä s poukazom na dĺžku súdneho konania a konečného rozhodnutia

od spáchaného skutku t. j. rok 2007.

Súd obžalovanému P. J. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý považuje za primeraný,
spravodlivý a naplňujúci účel trestu.

Súd pri určovaní výmery trestu v neprospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný
neprijal zodpovednosť za svoje konanie, ďalej že obžalovaný spáchal trestný čin drogového charakteru.
Súd ďalej v neprospech obžalovaného vyhodnotil tie skutočnosti, že u obžalovaného je kombinácia
závažnosti ním páchanej trestnej činnosti (motivovanej ziskom).

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije, okolnosti prípadu a výšku uloženého trestu odňatia slobody dospel súd k záveru, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný
a z dôvodu, že obžalovaný bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody ho súd v súlade s § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného

zákona.

Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku, každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obžalovaného,
ale i prípadných poškodených na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami

trestného práva a odporuje účelu trestného konania.

V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku up-
lynulo viac ako 16 rokov, samotné trestné stíhanie voči obžalovanému je vedené teda viac ako 17 rokov.Dĺžku trestného konania súd, keďže prevažne nebola spôsobená prieťahmi a obštrukciami na strane
obžalovaného, považuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európske-
ho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považo-

vať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je mož-
né trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby
sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zása-
hy do jeho práv a slobôd, a aby nebol vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž
vplyv na jeho povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo o sebe možno po-

važovať za určitú formu sankcie). Postavenie obvineného je stresujúce (napriek formálnej deklarácii
rešpektovania prezumpcie neviny totiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osoba-
mi odsúdenými) a negatívne ovplyvňuje život obvineného prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba tres-
tu komplikuje obvinenému možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Plynutím času sa znižuje zá-
ujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež pot-
reba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa

plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi proti-
právnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu
až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého
trestu dosiahnutý. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ale tiež Ústavného súdu Slovenskej
republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc z príslušných medzinárodných dohovorov, ktorým

je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie trvajúceho trestného stíhania na túto skutočnosť
reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu.
Súd poukazuje, že obžalovaný P. J. od spáchania skutku viedol riadny život. V takomto prípade sa stráca
preventívny účinok trestu, ktorý by v prípade jeho prísneho uloženia bol len neopodstatnenou retribúciou
resp. zastrašením, ktorého význam sa celkom stráca po uplynutí tak dlhého času trestného konania.

S poukazom na uvedené preto súd obžalovanému uložil trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, a teda uložil trest tak, aby bol kompenzovaný neprimeraný zásah do osobných práv
obžalovaného spočívajúci v neprimeranej dĺžke trestného konania.

Všetky výroky tohto rozsudku boli prijaté senátom Okresného súdu Trnava pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.