Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Odi/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122208931
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122208931.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,

IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, v konaní právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
XXX/XX, XXX XX A. D., v konaní právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, IČO: 42 027 942,
Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa , o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e oddlženie žalovaného B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. D.,
o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2019 vo veci vedenej pod
sp. zn. 5OdK/863/2019 pre nepoctivý zámer.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil oddlženie
žalovaného B. A., tr. bytom: C. XXX/XX, XXX XX A. D., o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.12.2019 sp. zn. 5OdK/863/2019, pre nepoctivý zámer a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že 20.08.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123 (do 14.2.2013 podnikajúca
pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s.) s obchodnou spoločnosťou A. E. A., Nám. gen.
Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 zmluvu o úvere č. 431 020 5405, na základe ktorej
jej poskytol kontokorentný úver vo výške 1.300.000,- EUR (ďalej len „zmluva o úvere“).

3. Zmluva o úvere bola modifikovaná neskoršími dodatkami č. 1 - 7. Pohľadávka Sberbank Slovensko,

a.s. z poskytnutého úveru je v súlade s § 303 ObZ zabezpečená ručením žalovaného a F. G., a to na
základe vyhlásenia ručiteľa č. 431 020 5405 zo dňa 14.3.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 7.3.2013.
Uviedol, že obaja ručitelia sú spoločníkmi a konateľmi A. E. A. nepretržite od jej vzniku. V tejto súvislosti
poukázal na záväzný rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. c/
a H. I., C-419/11, podľa ktorého: „Článok 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má
vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené

s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto
spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za
vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.“.
S tým, že uvedené nezväzuje nadväzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.11.2016 sp. zn.5 Ndc 10/2016, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. 18/2017, podľa ktorého per
analogiam: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti,
sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej

spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.“. Žalovaný teda nie je v postavení
spotrebiteľa.

4. Uviedol, že na základe návrhu dlžníka bola uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.7.2013 sp.
zn. 1R/6/2013 povolená jeho reštrukturalizácia (rozhodnutie zverejnené v OV č. 143/13 dňa 26.7.2013).

Pohľadávka Sberbank Slovensko, a.s. predstavovala ku dňu začatia reštrukturalizačného konania sumu
vovýške2.004.069,06EURabolariadneavčasprihlásenádoreštrukturalizácie.UznesenímOkresného
súdu Prešov zo dňa 7.2.2014 sp. zn. 1R/6/2013 (rozhodnutie zverejnené v OV č. 31/14 dňa 14.2.2014)
bol potvrdený reštrukturalizačný plán, v ktorom sa dlžník zaviazal uhradiť Sberbank Slovensko, a.s.
prihlásenú pohľadávku v rozsahu 100 % jej zistenej istiny.

5. V zmysle reštrukturalizačného plánu bol dlžník povinný zaplatiť Sberbank Slovensko, a.s. do
30.6.2014 čo do istiny 30.002,81 EUR a čo do úrokov 11.688,31 EUR. Keďže sa dlžník dostal s týmto
plnením do omeškania, Sberbank Slovensko, a.s. ho v súlade s § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) vyzvala, aby v lehote 30 dní od
doručenia výzvy riadne a včas splnil svoj dlh vyplývajúci z reštrukturalizačného plánu. Dlžník v uvedenej

lehote svoj dlh neuhradil, v dôsledku čoho sa reštrukturalizačný plán stal v zmysle § 159 ZKR voči
Sberbank Slovensko, a.s. vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinný. Zdôrazňujeme, že následkom
neúčinnosti plánu je v súlade s § 161 ods. 1 ZKR povinnosť dlžníka splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa
v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu
počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.1.2016 sp. zn. 2R/1/2015 (rozhodnutie zverejnené v OV
č. 8/2016 dňa 14.1.2016) bolo reštrukturalizačné konanie zastavené. Súčasne bolo začaté konkurzné
konanie a na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka Sberbank Slovensko, a.s. v celkovej
výške 2.357.775,66 EUR bola riadne a včas prihlásená do konkurzu.

7. Dňa 20.3.2013 dlžník a ručitelia B. A. a F. G. v notárskej zápisnici sp. zn. N 108/2013, Nz 9034/2013,
NCRIs 9257/2013 spísanej notárkou JUDr. Darinou Sčensnou uznali peňažnú pohľadávku Sberbank
Slovensko, a.s. zo zmluvy o úvere a s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasili. Na základe
exekučnej notárskej zápisnice Sberbank Slovensko, a.s. následne iniciovala exekučné konanie voči

dlžníkovi a ručiteľom.

8. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 16.6.2015 č. k. 2Er/640/2014-93 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu údajnej
nEurčitosti exekučného titulu. Odvolací súd toto rozhodnutie uznesením zo dňa 29.11.2016 č. k.

4CoE/73/2015-135 potvrdil.

9. Súčasne žalobca uviedol, že žalovaný a ručiteľka F. G. – evidentne motivovaní hroziacim postihom zo
strany Sberbank Slovensko, a.s. vymožením pohľadávky v exekučnom konaní a neúspešným pokusom
o reštrukturalizáciu spoločnosti A. E. A. – začali prevádzať svoj majetok na blízke osoby (svoje deti),

žalovanýpreviedoldarovacouzmluvounasvojedcéryB.J.K.,aL.M.N.,nehnuteľnostivbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov – pozemok (zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ č. 3941, o výmere
603 m2) a rodinný dom súp. č. 917 (postavený na identifikovanom pozemku), nachádzajúce sa v k. ú.
A. D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor.

10. Sberbank Slovensko, a.s. podala odporovaciu žalobu, ktorej Okresný súd Stará Ľubovňa vyhovel
rozsudkom zo dňa 02.05.2017 č. k. 2C/253/2014-308. Rozsudok prvoinštančného súdu bol následne
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2017 sp. zn. 1Co/28/2017. Konanie bolo
právoplatne skončené 10.01.2018. V súlade s predmetnými rozhodnutiami sa stala darovacia zmluva,
uzavretá dňa 19.12.2012, ktorou žalovaný previedol nehnuteľnosti na svoje dcéry, voči Sberbank

Slovensko, a.s. neúčinná.

11. V označených rozhodnutiach dospeli súdy záverom, že: „Argumentácia žalovaných bola účelovo
prispôsobovaná potrebe žalovaných. Podobne je neprehliadnuteľná skutočnosť, že ručiteľ p. A.nepreviedol na dcéry len túto nehnuteľnosť, ale aj iné (konanie na OS Vranov nad Topľou), taktiež
súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že aj druhý konateľ spol. A. E. A., p. G. previedla v
rovnaký deň takisto darovacou zmluvou určité nehnuteľnosti na svojho syna. Takáto zhoda náhod sa

javí vysoko nepravdepodobná a skôr nasvedčuje tomu, že konatelia spol. A. E. A. mali vedomosť alebo
aspoň náznaky o určitých problémoch a snažili sa zbaviť majetku, ktorý by mohol byť z dôvodu ručenia
postihnuteľný.“ (ods. 47). „Súd nemal pochybnosť o tom, že ručiteľ – B. A., bol uzrozumený s tým, že
týmto právnym úkonom – darovacou zmluvou ukracuje svojich veriteľov.“ (ods. 48).

12. Žalovaný previedol darovacou zmluvou na svoju dcéru L. M. N. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2
na nehnuteľnostiach – pozemkoch (orná pôda, parc. reg. „E“ č. 240, o výmere 8612 m2; orná pôda, parc.
reg. „E“ č. 454, o výmere 5002 m2; trvalé trávne porasty, parc. reg. „E“ č. 1345, o výmere 13961 m2)
nachádzajúcich sa v k. ú. K., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou,
katastrálny odbor. Sberbank Slovensko, a.s. podala odporovaciu žalobu, ktorú Okresný súd Vranov
nad Topľou rozsudkom zo dňa 9.6.2016 č. k. 5C/163/2014-209 zamietol. Proti rozsudku bolo podané

odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 23Co/62/2017
zrušil napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný
súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 24.9.2020 č.k. 5C/163/2014-411 žalobe vyhovel a rozhodol,
že darovacia zmluva, ktorou žalovaný previedol spoluvlastnícky podiel na pozemkoch na svoje dcéry, je
voči Sberbank Slovensko, a.s. neúčinná. Okresný súd Vranov nad Topľou v rozsudku zo dňa 24.9.2020

č. k. 5C/163/2014-411 konštatoval, že : „V zásade je možné konštatovať, že svoj ukracujúci úmysel
pri uzavieraní darovacej zmluvy s otcom žalovaná ani nerozporovala.“. „Podľa vlastných tvrdení B.
A. pri jeho výsluchu ako svedka, ktorý bol pôvodným vlastníkom týchto pozemkov, mala orná pôda
v čase prevodu cenu cca 15 centov/m2, a trvalé trávnaté porasty cca 5 centov/m2. Spolu hodnota
týchto nehnuteľností predstavuje sumu cca 2.740,15 Eur, podľa samotného odhadu B. A., ako účastníka

právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Preto niet dôvodu pochybovať o tom, že B. A. spolu so žalovanou
sa snažil úmyselne zbaviť svojho majetku na úkor banky odporovateľným právnym úkonom, ktorý učinil,
pritomhodnotatohtomajetkubolavýraznenižšia,nežzáväzokvočibanke,zaktorýručil.Taktovčoajlen
nepatrnej časti zmaril možnosť tento záväzok banke uhradiť. Okrem toho bolo v konaní preukázané, a to
aj výpoveďou samotného B. A., že v ten istý deň, kedy učinil úkon, ktorému sa v tomto konaní odporuje, a

to dňa 19.12.2012, uzavrel aj ďalšiu darovaciu zmluvu, ktorou previedol svoj jediný zostávajúci majetok,
a to rodinný dom, súp.č. 917, v ktorom býval na adrese Zimná 917/33 v Starej Ľubovni, so súvisiacimi
pozemkami, na žalovanú spolu so svojou druhou dcérou (sestrou žalovanej v tomto konaní). Je tak
možné hodnotiť, že sa B. A. snažil zbaviť v zásade všetkého svojho majetku, ktorým by dokázal uspokojiť
značne vysokú pohľadávku banky, za ktorú ručil.“ (ods. 22).

13. Pre úplnosť žalobca poukázal, že rozsudok súdu prvej inštancie bol následne v odvolacom
konaní zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá, avšak výlučne pre údajnú neexistenciu vymáhateľnej
pohľadávkyžalobcu(ods.25rozsudkuKrajskéhosúduvPrešovezodňa27.1.2022sp.zn.22Co/5/2021)
a v celom konaní nebol spochybnený ukracujúci úmysel a nepoctivý zámer žalovaného a jeho dcéry pri

uzatváranídarovacejzmluvy.TonapokonpotvrdzujevsamotnomrozsudkuajKrajskýsúdvPrešove:„Vo
vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vyvrátenia
ukracujúceho úmyslu žalovanej pri uzavretí darovacej zmluvy s otcom B. A. žalovaná nevzniesla žiadne
odvolacie námietky, a preto sa touto podmienkou úspešného uplatnenia subjektívneho odporového
práva odvolací súd nezaoberal a v tomto smere sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.“ (ods. 26)

Rozhodnutie odvolacieho súdu je aktuálne predmetom dovolacieho prieskumu.

14. Po tom, čo bolo voči dlžníkovi zastavené reštrukturalizačné konanie a na jeho majetok bol vyhlásený
konkurz, si Sberbank Slovensko, a.s. štandardne uplatnila svoju splatnú pohľadávku, v súlade s
dispozičnou zásadou v časti 30.000 EUR, voči ručiteľom B. A. a F. G. prostredníctvom upomínacieho

súdu.

15. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom zo dňa 5.6.2017 sp. zn. 3Up/62/2017
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti identifikovanému platobnému rozkazu podali žalovaní
odpor. Platobný rozkaz bol zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

16. Dňa 01.08.2017 bola Sberbank Slovensko, a.s. vymazaná z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, a to na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 24.5.2017 podsp. zn. N 310/2017, Nz 17512/2017, NCRIs 17884/2017, pričom jej nástupníckou spoločnosťou sa stala
Prima banka Slovensko, a.s. (žalobca).

17. Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol rozsudkom zo dňa 05.11.2019 č. k. 6Csp/205/2017-206 tak, že
žalobe vyhovel a B. A. a F. G. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.000,- Eur s tým, že plnením
jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 26.11.2020 č. k. 20CoCsp/2/2020-235 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18. Na základe návrhu žalovaného bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2019 sp.
zn. 5OdK/863/2019 (zverejneným v OV č. 245/2019 dňa 19.12.2019) vyhlásený konkurz na majetok
žalovaného.

19. Zároveň bol týmto uznesením žalovaný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze vrozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

20. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávku vo výške 1.758.654,51 Eur. Pohľadávka bola správcom
zistená a nebola nikým popretá. Totožne ručiteľka F. G. podala sama na seba, približne v rovnakom čase
ako žalovaný, návrh na vyhlásenie konkurzu a bola oddlžená uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 25.11.2019 sp. zn. 4OdK/25/2019 (rozhodnutie zverejnené v OV č. 232/2019 dňa 2.12.2019).

21. Žalobca uviedol, že akonáhle žalovanému a F. G. hrozil postih majetku pri vymáhaní pohľadávky,
previedli ho darovacími zmluvami na blízke osoby (svoje deti). Pri jednotlivých prevodoch postupovali
ručitelia spoločne a koordinovane a vedome sledovali jediný cieľ - dosiahnuť čisto špekulatívnu zmenu
právneho stavu, ktorá by znemožnila žalobcovi uspokojiť jeho splatnú pohľadávku. Ani v uvedených

odporovacích konaniach nebol tento zámer nikdy relevantne popretý. Samotný súd označil všetky
tvrdenia ohľadom údajnej absencie ukracujúceho úmyslu žalovaného za účelové a prispôsobované:
„Odhliadnuc od tejto skutočnosti však uvedené tvrdenia žalovaných súd považuje za účelové a
neuveril im. (...) Je zrejmé, že dôvod a začiatok finančných problémov spol. A. E. A. sa jednotlivými
tvrdeniami žalovaných líšia, a dosť podstatne. (...) Už táto skutočnosť naznačuje, že žalované „skúšali“

rôzne dôvody, ako vyvrátiť prezumciu úmyslu ručiteľa. (...) Argumentácia žalovaných bola účelovo
prispôsobovaná potrebe žalovaných.“ (ods. 46 - 47 rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
2.5.2017 sp. zn. 2C/253/2014).

22. Žalovaný a jeho deti sa účelovo bránili tvrdeniami typu: „pohľadávka veriteľa ešte nebola

vymáhateľná v čase podpisu darovacej zmluvy“, „odporovať možno len úkon dlžníka – nie ručiteľa“ a
pod. (ods. 9 z vyššie citovaného rozsudku).

23. Uviedol, že žalovaný v podstate po celý čas hľadal akúkoľvek zámienku na to, aby sa vyhol
plneniu svojich povinností prameniacich z ručiteľského záväzku. Poukázal, že Krajský súd v Košiciach

v rozsudku zo dňa 26.1.2022 sp. zn. 4CoKR/23/2021 konštatoval, že aj neustále spochybňovanie
pohľadávky veriteľa má významný vplyv pri hodnotení poctivého zámeru dlžníka, resp. nasvedčuje
snahe dlžníka poškodiť veriteľa (ods. 37 a 42).

24. Uviedol, že nepoctivý zámer žalovaného je preto v tomto prípade evidentný. Žalovaný nikdy

nevynaložil „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ tak, ako sa od
dlžníka očakáva, ak má poctivý zámer v súlade s § 166g ods. 1 ZKR. Práve naopak, žalovaný konal
v príkrom rozpore so zákonom, keď bezodplatnými prevodmi vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zmenšoval svoj majetok v takej miere, že žalobcovi objektívne znemožnil úspešne sa domáhať
uspokojenia pohľadávky [§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR].

25. Poukázal na to, že žalovaný nielenže svoj záväzok dobrovoľne neplnil, ale úmyselne sa vyhýbal
plneniu zbavovaním sa svojho majetku. Akt definitívneho ukrátenia a poškodenia žalobcu napokon
„dokonal“ tým, že sám na seba podal návrh na vyhlásenie konkurzu, čím len potvrdil svoj nepoctivý
zámer, ktorý mal zjavne od začiatku [§ 166g ods. 2 písm. e) a g) ZKR].

26. Uviedol, že žalovaný je spoločníkom a konateľom A. E. A. nepretržite od 30.01.1995, a teda má
signifikantné skúsenosti s podnikaním a zároveň disponuje, resp. v minulosti disponoval významnejšímmajetkom (už len základné imanie A. E. A. predstavuje 1.019.970,- Eur). Súd je preto povinný v zmysle
§ 166g ods. 3 ZKR prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného.

27. K podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo zjavne z obavy postihu majetku v hroziacej exekúcii,
keďže žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky na súde a Okresný súd Stará
Ľubovňa (pôvodne upomínací súd Banská Bystrica) jeho žalobe vyhovel. Správca totiž, na rozdiel od
súdneho exekútora, nemá prostriedky a kapacitu na to, aby dôsledne preveroval majetkové pomery
dlžníka.

28. Vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovaného žalobca uviedol, že nie je vylúčené, že sa
úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti [§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR].

29. Uznesením zo dňa 29.11.2022 č. k. 5Odi/6/2022-69 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.

30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril ( č.l. 99 ) podaním zo dňa 07.02.2023.

31. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú pokiaľ ide o uvádzaný kontokorentný úver
uviedol, že zmluva bola modifikovaná neskoršími dodatkami. Považuje žalobu za nedôvodnú a
uvádzané skutočnosti žalobcom v žalobe považuje za účelové, z jednotlivých rozhodnutí súdov

vytrhol skutočnosti, tak, aby preukázal odporovateľnosť darovacej zmluvy bez ohľadu na názor najmä
odvolacieho súdu v predmetnej veci, uvedené v rozhodnutí zo dňa 27.01.2022 sp. zn.22 Co/5/2021.

32. Pre úplnosť uviedol, že predkladá nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2020 sp. zn.
III.ÚS/52/2019 - 62. Žalovaný uviedol, že žalobca na základe tvrdených skutočností považuje konanie

žalovaného pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok za konanie nesúce znaky nepoctivého zámeru ,
akonáhle žalovanému ako aj F. G. hrozil postih majetku pri vymáhaní pohľadávky, previedli ho
darovacími zmluvami na blízke osoby. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že spolu s manželkou O.
A. darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2012 previedol z bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
vedené na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, okres Stará Ľubovňa, obec A. D., k. ú. A.

D. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX do podielového spoluvlastníctva svojich detí dcér a to každej 1/.
Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a jeho dcérou L. M. N., ktorej predmetom
bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/2 na nehnuteľnostiach vedených na Okresnom úrade Vranov
nad Topľou, katastrálny odbor, okres J. P. G., obec Dávidov, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.
ú. K., žalovaný uviedol, že predmetnými darovacími zmluvami nemienil ukrátiť právneho predchodcu

žalobcu, ako veriteľa a o tom svedčí aj tá skutočnosť, že spoločnosť A. E. A. bola v čase uzatvorenia
darovacích zmlúv v dobrej finančnej kondícii, čo vyplýva zo súvahy predmetnej spoločnosti za rok 2012
zostavenej ku dňu 22.03.2013.

33. Poukázal na to, že zo súvahy vyplýva, že spoločnosť vykazovala ku koncu kalendárneho roka 2012

vlastnéimanievovýške1.460.566Eur.Poukázalnato,žepokiaľideoreštrukturalizáciuspoločnosťA.E.
A. uvedená reštrukturalizácia bola povolená viac ako 6 mesiacov po zapísaní predmetných darovacích
zmlúv do katastra nehnuteľností.

34. Pokiaľ ide o údajnú motiváciu žalovaného v súvislosti s neúspešným pokusom o reštrukturalizáciu

spoločnosti A. E. A. uviedol, že nezodpovedá to objektívnym skutočnostiam, keďže v čase uzatvorenia
darovacích zmlúv a ich zápisu do katastra nehnuteľností nebolo ani začaté reštrukturalizačné
konanie. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobcu uvedené v bode III. žaloby, že žalovaný bol
evidentne motivovaný hroziacim postihom zo strany spoločnosti, Sberbank Slovensko, a.s., vymožením
pohľadávky v exekučnom konaní a neúspešným pokusom o reštrukturalizáciu spoločnosti A. E. A. je v

zrejmom rozpore s objektívnou skutočnosťou, ide o umelo vykonštruované tvrdenie, ktoré nemá oporu
poukazujúc na vyššie uvedené dôkazy.

35. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na tieto skutočnosti vyplývajúce z predmetných listinných dôkazov
je preukázané, že žalovaný prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom darovacích zmlúv zo dňa

19.12.2012, ako ručiteľ záväzku spoločnosti A. E. A. neukrátil veriteľa, keďže k prevodu predmetných
nehnuteľností do 6 mesiacov pred reštrukturalizáciou spoločnosti A. E. A. a navyše spoločnosť A. E. A..
v čase uzatvorenia darovacích zmlúv vykazovala kladne vlastné imanie.36. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu uvedené na strane 7 žaloby, že žalovaný sa zbavovaním majetku
úmyselne vyhýbal plneniu uviedol, že je nedôvodná špekulatívna. Uviedol, že od uzatvorenia darovacích
zmlúv v roku 2012 do vyhlásenia konkurzu uplynulo 7 rokov.

37. Čo sa týka konania žalovaného pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok ako aj počas
oddlžovacieho konania uviedol, že práve naopak nesie znaky poctivého zámeru v zmysle § 166g ods.
1 ZKR, pretože žalovaný poskytol správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, žalobcu v rámci žiadosti o
vyhlásenie konkurzu oddlžením uviedol v zozname veriteľov z čoho vyplýva aj to, že si žalobca prihlásil

svoju pohľadávku vo výške 1.758.654,51 Eur do konkurzu.

38. V zozname majetku uviedol majetok, o ktorom vedel v zozname veriteľov uviedol všetkých veriteľov
vrátane žalobcu, o ktorých vedel a uviedol všetky jemu známe dôležité skutočnosti na základe čoho bol
na majetok vyhlásený konkurz. Uviedol, že pokiaľ žalobca opiera svoj nárok odôvodnený ustanovením
§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR namietal, že tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňa 01.03.2017,

žalobca uvádza, že nepoctivý zámer žalovaného vyplýva z toho, že z jeho správania pred podaním
návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený
podať návrh na oddlženie z kontextu žaloby pritom vyplýva, že týmto správaním by mal byť prevod
nehnuteľností darovacími zmluvami zo dňa 19.12.2012, kedy zákon ešte ani účinný nebol. Žalovaný
uviedol, že podaním žiadosti o oddlženie využil legálnu možnosť v zmysle 4. časti zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v rámci, ktorej uviedol do zoznamu aj veriteľov, ktorých pohľadávky voči žalovanému
vznikli v súvislosti s jeho majetkovou účasťou obchodnej spoločnosti A. E. A.. Žalovaný navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

39. Uznesením zo dňa 08.02.2023 č. k. 5Odi/6/2022-103 súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného

a zízal žalovaného na vyjadrenie.

40. Replika žalobcu ( č.l. 105 ).

41. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že ukracujúci úmysel žalovaného pri uzatváraní darovacích

zmlúv nie je sporný. Jednoznačne vyplýva z predložených právoplatných súdnych rozhodnutí. Pre toto
konanie je rozhodujúca otázka, či u dlžníka (žalovaného), ktorý má významné skúsenosti s podnikaním
a v minulosti disponoval značným majetkom, sú (i) ukracujúce úkony voči veriteľovi; (ii) neustále
spochybňovanie veriteľovej pohľadávky; (iii) nevynaloženie úprimnej snahy riešiť dlh v medziach svojich
možností a schopností a (iv) podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pod hrozbou exekúcie dôvodmi na

to, aby bol jeho zámer pri oddlžení posúdený ako nepoctivý.

42. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.01.2017 sp. zn. III. ÚS 570/2016
zmysle, ktorého: „V rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať
primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených

veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci súd nezhostí rešpektujúc požiadavku spravodlivosti vo
vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí dlžníka tým, že mu oddlženie nepovolí, prípadne
mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimerané záťaže, alebo poškodí veriteľov tým, že vytvorí
predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených a zistených pohľadávok, a to bez relevantných
dôvodov. Zákonodarca prichádza konajúcemu súdu pri popísanej náročnej úlohe na pomoc okrem iného

aj legálnou podmienkou poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov.“

43. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2021 sp. zn. 4CoKR/1/2020,
ods. 37; v zmysle, ktorého: „Proces oddlženia vedie k tomu, že dlžníkovi sú za určitých podmienok

„odpustené“ jeho dlhy. Tým dochádza k prelomeniu zásady pacta sunt servanda a k zrušeniu jeho
zmluvných povinností voči veriteľom aj proti ich vôli. Mechanizmus oddlženia preto musí byť založený
na korelácii medzi kľúčovými súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda), základnými princípmi
(napr. princíp právnej istoty, princíp právneho štátu, princíp ochrany legálne nadobudnutých práv) a
právami veriteľa (právo vlastniť majetok) na jednej strane a snahou umožniť predlženému dlžníkovi

„začať znovu od začiatku“ na strane druhej. “

44. Ústavný súd SR vníma kolíziu dôležitých záujmov na strane dlžníka a veriteľa, ku ktorej dochádza
pri oddlžení. V tejto súvislosti kladie dôraz na spravodlivé vyvažovanie týchto záujmov tak, aby anijedna strana nebola na úkor tej druhej neprimerane zvýhodnená. Právna úprava oddlženia síce pomáha
dlžníkovi, ktorý sa ocitol v dlhovej pasci, avšak zároveň od neho očakáva minimálne to, že vynaloží
primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Žalovaný nielenže nevynaložil žiadnu snahu uspokojiť

pohľadávku žalobcu, ale sa ešte aj úmyselne zbavil majetku, z ktorého by mohla byť táto pohľadávka
aspoň čiastočne uspokojená. Týmto konaním zámerne vytvoril predpoklady pre nevymožiteľnosť
žalobcovej pohľadávky. Následne podal sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, hoci si musel byť
vedomý toho, že aj vplyvom jeho predchádzajúceho konania bude šanca na uspokojenie pohľadávok
v konkurze extrémne nízka. Žalovaný pritom v tomto konaní ani netvrdí, že by po podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu poskytol žalobcovi akékoľvek plnenie na aspoň čiastočné uspokojenie jeho
pohľadávky. Žalovaný tak evidentne od začiatku sledoval len vlastné záujmy - ako zachovať svoj majetok
a vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov voči veriteľovi. Výsledkom oddlženia je preto poškodenie veriteľa
(žalobcu) a neprimerané zvýhodnenie dlžníka (žalovaného). Takýto stav je v rozpore s požiadavkou
Ústavného súdu SR na spravodlivé vyváženie účelu oddlženia so záujmami veriteľov (III. ÚS 570/2016).

45. Žalobca poukázal na to, že odvolacie súdy konštantne rozhodujú, že (ne)poctivosť zámeru dlžníka sa
má posudzovať s prihliadnutím na jeho konanie v čase podania návrhu na oddlženie, po podaní návrhu,
ako aj pred podaním návrhu na oddlženie.

46. Žalobca uviedol, že z tohto je zrejmé, že odporovateľné úkony dlžníka pred podaním návrhu na

oddlženie predstavujú dostatočne závažný dôvod na to, aby bol jeho zámer pri oddlžení posúdený ako
nepoctivý. Takéto konanie totiž jasne poškodzuje veriteľov a je v rozpore so základnou požiadavkou,
aby dlžník pred podaním návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu vyrovnať svoje záväzky.

47. Poukázal na to, že nepoctivému zámeru žalovaného nasvedčuje aj to, že neustále spochybňuje

pohľadávku žalobcu. Už v konaniach o odporovacích žalobách hľadal žalovaný akúkoľvek zámienku na
to, aby sa vyhol plneniu svojich povinností z ručiteľského záväzku (napr. tvrdil, že je ručiteľ a nie dlžník, a
preto jeho ukracujúcemu úkonu nemožno odporovať). Žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 2.5.2017 sp. zn. 2C/253/2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 12.12.2017 sp. zn. 1Co/28/2017.

48. Uviedol, že žalovaný aj v tomto konaní presviedča súd, že nemal ukracujúci úmysel pri uzatváraní
darovacích zmlúv, a to napriek štyrom súdnym rozhodnutiam, v ktorých bol tento ukracujúci úmysel
jednoznačne konštatovaný (rozsudok OS Stará Ľubovňa zodňa 2.5.2017 sp. zn. 2C/253/2014, rozsudok
KSvPrešovezodňa12.12.2017sp.zn.1Co/28/2017,rozsudokOSVranovnadTopľouzodňa24.9.2020

č. k. 5C/163/2014-411 a rozsudok KS v Prešove zo dňa 27.1.2022 sp. zn. 22Co/5/2021). Podobné snahy
oneustálespochybňovaniepohľadávkysúpodľarozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachzodňa26.1.2022
sp.zn.4CoKR/23/2021znakomtoho,žedlžníknekonávočiveriteľovipoctivoatiežmajúvýznamnývplyv
pri hodnotení poctivého zámeru pri oddlžení (rozhodnutie priložené k replike): „Pohľadávka žalobcu voči
žalovanému nebola nikdy v žiadnom súdnom konaní spochybnená a tvrdenia žalovaného, že žalobca

ju nadobudol podvodným spôsobom neboli nikdy v súdnych konaniach preukázané. Aj toto samotné
tvrdenie žalovaného svedčí o tom, že žalovaný ako dlžník nekoná poctivo vo vzťahu k žalobcovi ako
svojmu veriteľovi, ak ešte aj v tomto konaní o zrušenie oddlženia spochybňuje pohľadávku žalobcu.
Žalovaný mal možnosť v čase, keď táto pohľadávka nebola zo strany žalobcu prihlásená v konkurznom
konaní a predtým než ju správca žalovaného zapísal do zoznamu pohľadávok ako nespornú zákonným

spôsobom preukázať jej nedôvodnosť, čo sa však žalovanému nepodarilo. Žalovaný ďalej účelovo
vytýka žalobcovi údajné nezohľadnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2022 sp. zn.
22Co/5/2021. Žalobca v čl. III návrhu na zrušenie oddlženia uviedol, že týmto rozsudkom odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Žaloba však bola zamietnutá výlučne
pre údajnú neexistenciu „vymáhateľnej pohľadávky“ žalobcu (ods. 25). Ukracujúci úmysel a nepoctivý

zámer žalovaného a jeho dcéry pri uzatváraní darovacej zmluvy nebol v tomto rozhodnutí spochybnený.
Práve naopak, v tejto súvislosti Krajský súd v Prešove konštatoval: „Vo vzťahu k záverom súdu prvej
inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vyvrátenia ukracujúceho úmyslu žalovanej
pri uzavretí darovacej zmluvy s otcom B. A. žalovaná nevzniesla žiadne odvolacie námietky, a preto sa
touto podmienkou úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva odvolací súd nezaoberal a v

tomto smere sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.“. Ukracujúci úmysel žalovaného pri uzatváraní
darovacích zmlúv nebol žiadnym spôsobom spochybnený ani v náleze Ústavného súdu SR zo dňa
1.4.2020 sp. zn. III. ÚS 52/2019, ktorý žalovaný priložil k vyjadreniu. Ako už bolo uvedené v návrhu na
zrušenie oddlženia (čl. II), dňa 20.3.2013 žalovaný spolu so spoločnosťou A. E. A. a F. G. v notárskejzápisnici sp. zn. N 108/2013, Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013 spísanej notárkou JUDr. Darinou
Sčensnou uznali peňažnú pohľadávku Sberbank Slovensko, a.s. a súhlasili s jej vykonateľnosťou.
Na základe exekučnej notárskej zápisnice následne Sberbank Slovensko, a.s. iniciovala exekučné

konanie. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 16.6.2015 č. k. 2Er/640/2014-93 zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
údajnej nEurčitosti exekučného titulu. Odvolací súd toto rozhodnutie uznesením zo dňa 29.11.2016 č. k.
4CoE/73/2015-135 potvrdil. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca ústavnú sťažnosť, o ktorej
rozhodol Ústavný súd SR dotknutým nálezom. V tomto náleze sa tak Ústavný súd SR vôbec nezaoberal

odporovateľnými právnymi úkonmi žalovaného, ale riešil otázku materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice (exekučného titulu).

49. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že sa nemohol úmyselne priviesť do platobnej neschopnosti, aby
bol následne oprávnený podať návrh na oddlženie [§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR], keďže v čase uzavretia
darovacích zmlúv právna úprava oddlženia neexistovala. Odhliadnuc od toho, že v návrhu na zrušenie

oddlženia (čl. V) žalobca uvádza, že zbavovaním sa majetku pred podaním návrhu na oddlženie naplnil
žalovaný primárne § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, 1 § 166g ods. 2 ZKR iba demonštratívne vymedzuje
rôzne spôsoby konania dlžníka, z ktorých možno vyvodiť nepoctivý zámer pri oddlžení. Naplneniu §
166g ods. 2 písm. e) ZKR, žalobca uviedol, že nasvedčuje správanie sa žalovaného pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Po vyhlásení konkurzu na majetok A. E. A. si žalobca uplatnil svoju

splatnú pohľadávku voči žalovanému a F. G. v časti 30.000,- EUR prostredníctvom upomínacieho súdu.
Okresný súd Stará Ľubovňa, po postúpení veci z upomínacieho súdu, rozsudkom zo dňa 5.11.2019
č. k. 6Csp/205/2017-206 žalobe vyhovel. Bezodkladne na to bol uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.12.2019 sp. zn. 5OdK/863/2019 (zverejneným v OV č. 245/2019 dňa 19.12.2019) vyhlásený
konkurz na majetok žalovaného. K podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu tak došlo evidentne z obavy

postihu majetku v hroziacej exekúcii. Správca totiž, na rozdiel od súdneho exekútora, nemá prostriedky a
kapacitunato,abydôslednepreverovalmajetkovépomerydlžníka.VužcitovanomrozsudkuOkresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 7.8.2019 sp. zn. 4Odi/2/2018 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 16.1.2020 sp. zn. 43CoKR/37/2019) žalovaná dlžníčka taktiež tvrdila, že v
čase uskutočnenia ukracujúcich úkonov (2006) nepočítala s tým, že bude podávať návrh na oddlženie,

lebo ide o novozavedený inštitút (od 1.3.2017). Súd považoval túto procesnú obranu za bezpredmetnú,
keďže dlžník musí niesť zodpovednosť za svoje konanie pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu:
„Tvrdenie, že v čase urobenia týchto úkonov nepočítala s tým, že raz bude podávať návrh na oddlženie
konkurzom, nakoľko ide o novozavedený inštitút od 01.03.2017, nemá žiadny vplyv na to, že za svoje
konanie pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom musí niesť zodpovednosť a počítať s rizikom,

že veritelia dotknutí oddlžením sa môžu domáhať jeho zrušenia pre nepoctivý zámer žalovanej.“.

50. Žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, že skutočne vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v medziach svojich schopností a možností. Jeho doterajšie správanie svedčí o opaku. Predpoklady
na zrušenie oddlženia sú naplnené o to viac, že žalovaný má skúsenosti s podnikaním a v minulosti

disponoval významnejším majetkom. Všetky skutočnosti ovplyvňujúce jeho (ne)poctivý zámer musia byť
preto posudzované prísnejšie (§ 166g ods. 3 ZKR). Z týchto dôvodov považoval podanú žalobu za
opodstatnenú v celom rozsahu.

51. Uznesením zo dňa 10.03.2023 č. k. 5 Odi /6/2022 - 160 súd doručoval žalovanému repliku žalobcu

ktorá bola jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 12.03.2023. Žalovaný sa k tomuto nevyjadril.

52. Súd nariadil pojednávanie na 23.08.2023.

53. Žalovaný podaním zo dňa 03.04.2023 (č. l. 164) realizoval svoje vyjadrenie dodatočne a uviedol,

že zotrváva na predchádzajúcom vyjadrení. Namietal, že žalobca nepreukázal jeho nepoctivý zámer,
poukázal na účel zákona č. 377/2006 Z.z. namietal, že nie je možné paušalizovať konanie dlžníka v
rôznych prípadoch ako sa to snaží žalobca preukázal jednotlivými predloženými rozhodnutiami súdov.
Namietal, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 19.12.2012 už
údajnemalnepoctivýzámerpovažujezazavádzajúce.Ďalejpokiaľideovedomosťžalovanéhooúpadku

obchodnej spoločnosti A. E. A. namietal, že toto je vyvrátené súvahou spoločnosti vystavenej ku dňu
22.03.2013, z ktorej vyplýva, že vykazovala ku koncu kalendárneho roka 2012 vlastné imanie vo výške
1 460 566 eur. Teda v čase uzatvorenia darovacej zmluvy spoločnosť bola v dobrej finančnej kondícii a
teda pokiaľ žalovaný uvádza, že darovacou zmluvou mal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov toto tvrdenieje nepravdivé. Namietal, že žalobca účelovo opisuje udalosti zbavenia sa jeho majetku darovacou
zmluvou v decembri 2012, tak, akoby udalosť darovania sa uskutočnila pred podaním návrhu na súd
oddlženie v roku 2019, čím účelovo udáva dej súdu bez faktov ako sa v skutočnosti odohral. Taktiež

namietal, že žalovaný sa snažil spochybniť pohľadávku žalobcu a poukázal na to že žalobcu uviedol
do zoznamu veriteľov a ako ručiteľa konateľ spoločnosti A. E. A. taktiež nespochybňoval existenciu a
výšku pohľadávok, ktoré si žalobca v procese reštrukturalizácie alebo následne v konkurze spoločnosti
A. E. A. prihlásil. Spoločnosť A. E. A. prvom polroku 2014 nezaplatila splátky veriteľom, tak ako boli
stanovené reštrukturalizačným plánom z dôvodu nedostatku hotovostných finančných prostriedkov z

dôvodu zadržovania čiastky z vrátok DPH vo výške 2,8 milióna eur daňovým úradom v Starej Ľubovni.
Spoločnosť mala majetok vo výške 13 miliónov eur čo bolo značnú zárukou na speňaženie majetku
a finančná uspokojenie veriteľa. Taktiež uviedol, že v rámci konkurzu sa postupne speňažuje majetok
spoločnosti A. E. A. pritom podľa jeho vedomostí značná časť bola použitá aj na uspokojenie žalobcu.

54. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22 Co/5/2021 -

444 zo dňa 27.01.2022, ktorým odvolací súd zamietol žalobu žalobcu považoval za dôležité uviesť, že
v prípade, ak medzi sporovými stranami neexistovala vymáhateľná pohľadávka, ktorá tvorí podklad pre
odporovanie právneho úkonu darovacej zmluve, nemôže existovať ani ukracujúcim úmysel žalovaného
a jeho dcéry a existenciu, prípadne neexistenciu takéhoto úmyslu v tomto prípade nie je potrebné a ani
dôvod na spochybňovanie, respektíve preukazovať. Súčasne poukázal aj na nález Ústavného súdu SR

čo bolo no zo dňa 01.04.2020 sp.zn. III US/52/2019, ktorou je jasne uvedená neurčitosť exekučného
titulu - notárskej zápisnice sp.zn. N 108/2013, Nz9034/2013, NCRIs 9257/2013.

55. Žalovaný poukázal na to, že o darovanie nehnuteľnosti svojim dcéram zo dňa 19.12.2012 čase
do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením v roku 2019 nemohol myslieť na to, že sa

privedie do platobnej neschopnosti, aby následne mohol podať žiadosť o odloženie a tým sa zbavil
majetku s úmyslom poškodiť svojich veriteľov. Namietal, že rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa
zo dňa 05.11.2019, ktorým súd zaviazal žalovaného a F. G. zaplatiť čiastku ohľadne 30 000 eur
s príslušenstvom, žalovaný nemohol predpokladať ako súd rozhodne. Uviedol, že pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením konal vždy čestne, nemal žiadne nepoctivé úmysly, snažil

sa vytvárať všetky aktivity a predpoklady, aby hlavný dlžník, úpadca spoločnosť A. E. A. si plnil všetky
záväzky. Nezaťažoval ho vlastnými nárokmi na zamestnaneckú mzdu, dôkazom je aj prihlásená vlastná
pohľadávka žalovaného z titulu nezaplatenej mzdy. Poukázal, že zákonodarca prijal právnu úpravu
bankrotu fyzických osôb tak, že mal potrebu pomoci fyzickým osobám, ktorí sa dostali do ťaživej životnej
situácie. Navrhol žalobu zamietnuť.

56. Súd doručil toto vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý sa podaním zo dňa 08.08.2028 opätovne
vyjadril (č. l. 174) a uviedol, že dňa 05.11.2019 Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní sp.zn. 6
Csp/205/2017 - 206 žalobe žalobcu vyhovel, keď si uplatnil po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
A. E. A. svoju splatnú pohľadávku voči žalovanému a F. G.. Žalovaný zámerne zmenšil svoj majetok

ukracujúcimi úkonmi, ktoré súdy označili za odporovateľné (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa
zo dňa 02.05.2017 sp.zn. 2C/253/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
12.12.2017 č. k. 1 Co/28/2017 – 365), žalobca voči nemu po vyhlásení konkurzu inicioval exekučné
konanie, v ktorom sa domáhal exekúcie predajom darovaných nehnuteľností. Dňa 20.06.2023 bolo
žalobcovi doručené upovedomenie súdneho exekútora o ukončení exekúcie splnením vymáhaného

nároku vrátane trov exekúcie a došlo k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky a nedošlo k speňaženiu
darovaných nehnuteľností, ale piatimi čiastkovými úhradami, ktoré žalovaný realizoval od 13.04. do
09.06.2023. Uviedol, že je paradoxné, že žalovaný vytvára dojem o svojej zlej finančnej situácie a však
zároveň bol schopný priebehu dvoch mesiacov uhradiť súdnemu exekútorovi 38 393,10 eur. Evidentne
teda disponuje nemalými finančnými prostriedkami, ak by mal skutočne poctivý zámer, uviedol, že by

dobrovoľneposkytolaspoňčasťznichnauspokojeniežalobcovipohľadávky.Hocikonkurzbolvyhlásený
na majetok žalovaného dňa 13.12.2019, zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 19.12.2019, žalovaný
dobrovoľne neposkytol žalobcovi žiadne plnenie. Keď však voči nemu bola začatá exekúcia predajom
nehnuteľnosti, z obavy o majetok uhradil sumu 38 393,10 eur. Poukázal na to, že to potvrdzuje, že
žalovaný od začiatku sleduje len vlastné záujmy a skutočnosti nikdy nemal úprimný záujem vyrovnať

svoj dlh. Navrhol, teda aby súd žalobe vyhovel

57. Súd dňa 23.08.2023 vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi zo strany
žalobcu zo strany žalovaného.58. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 5OdK/863/2019
zo dňa 13.12.2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku dňa 19.12. 1019.

59. Zo zoznamu veriteľov bolo preukázané, že žalovaný označil žalobcu za svojho veriteľa (č. l.
214) a pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré podal návrh na svoje oddlženie v životopise uviedol, že bol vo
finančnej tiesni a z predchádzajúcich rokov počas podnikateľskej činnosti mu vzniklo množstvo dlhov,

ktorénezvládalsplácať,pretoriešilsituáciuprostredníctvomoddlženia,nakoľkosiuvedomujezávažnosť
situácie. V tom čase bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 900 eur mesačne, uviedol, že žije
v domácnosti s manželkou, výšku dlhu uviedol v sume 100 000 eur a vznikli počas jeho podnikania
v spoločnosti ST SIRIUS spol. s r.o. a A. E. A. kde bol konateľom a spoločníkom. Uviedol mesačné
výdavky a to na bývanie 350 eur mesačne, stravu 200 eur mesačne, základné životné potreby 100 eur
(hygiena oblečenie mobil) úhrada dlhov 250 eur mesačne.

60. Žalobca predložil výpis z centrálneho registra exekúcii, ku dňu 29.11.2019, v zmysle, ktorého mal
vedenú jednu exekúciu na istinu 1500 eur pre oprávneného O. O. (č. l. 217).

61. Podľa prihlášky pohľadávky (č. l. 249) žalobca si v konaní 5 OdK/863/2019 o oddlžení žalovaného

uplatnil pohľadávku s uvedeným právnym dôvodom vzniku, že dňa 20.08.2009 bola medzi veriteľom
a úverovým dlžníkom A. E. A.. uzatvorená zmluva o úvere č. 4310205405 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 04.11.2009, dodatku č. 2 zo dňa 06.07.2010, dodatku č. 3 zo dňa 16.03.2013, dodatku č. 4 zo
dňa 29.07.2011, dodatku č. 5 zo dňa 28.10.2011, dodatku č. 6 zo dňa 14.03.2012 a dodatku č. 7 zo
dňa 07.03.2013. Na základe zmluvy o úvere veriteľ poskytol úverovému dlžníkovi finančný rámec vo

výške 2 200 000 eur formou kontokorentného úveru. Vzhľadom na uvedené pohľadávka veriteľa voči
úpadcovi danom čase predstavovala istinu 1 401 065,87 eur, úroky 357 588,64 eur spolu 1 758 654,51
eur uviedol, že veriteľ si identifikovanú pohľadávku prihlásil aj do konkurzu vyhláseného na majetok
úverového dlžníka A. E. A.. Súčasne uviedol, že podľa § 80 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov,

ako aj nároky z nich vyplývajúce, ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca
môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho
vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tomto
prípade nie je prípustná.

62. V tejto súvislosti v prihláške žalobca uviedol, že v konaní vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa
pod sp.zn. 2C/253/2014 sa domáhal voči dcéram úpadcu PeaDr. J. K. a L. M. N. určenia, že darovacia
zmluva zo dňa 19.12.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
A. D., okres A. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa a to
pozemok zastavané plochy a nádvoria parcela registra KN C č. 3941 o výmere 603 m2 a stavba rodinný

dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra KN C č. 3941 z úpadcu na PeaDr. J. K. a L. M.
N. ako obdarované, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslom
V15/13 že je neúčinná, pričom rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 02.05.2017 bolo
žalobe v celom rozsahu vyhovené a rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu Prešove zo
dňa 12.12.2017 č. k. 1Co/28/2017 - 365, pričom oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 10.01.2018.

V prihláške uviedol, že vzhľadom na úspešné uplatnenie subjektívneho odporovacieho práva podľa § 80
ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii žiadal správcu, aby do podstaty zahrnul aj nehnuteľnosť
do oddelenej podstaty veriteľa Prima banka Slovensko a.s., veriteľ si uplatnil pohľadávku čo do istiny
1 401 065,85 eur, úroky 357 588,64 eur v celkovej sume pohľadávku 1 758 654,51 eur. Prihláška bola
dátumová na dňom 31.01.2020.

63. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn 2C/253/2014
predmetom konania bolo určenie neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2012 pričom
žalobcom v danej právnej veci bol právny predchodca Prima banka Slovensko a.s. proti žalovaným
PeaDr. J. K. a L. M. N. predmetom tejto darovacej zmluvy a boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v

katastrálnom území A. D. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, v registri KN C parcela č. 3941 o výmere
603 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX C. B. A. na žalované v prvom a druhom rade ako obdarované .
Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12.12.2017 č. k. 1 Co/28/2017 - 365
potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa.64. Žalovaný bol vypočutý a uviedol (č. l. 195), že riadne komunikoval so správcom konkurznej
podstaty, čo sa týka prevodu nehnuteľností poukázal na to, že s manželkou sa tak rozhodli pretože

nehnuteľnosť upadala on sa v tom čase venoval podnikaniu a chcel motivovať dcéry, aby sa starali o
nehnuteľnosti. V danom čase nemal ani tušenie, že bude prijatá predmetná právna úprava. Pokiaľ ide o
spoločnosť A. E. A. uviedol, že táto sa dostala do konkurzu, do tejto veľa investovali a nemali záujem,
aby skončila v úpadku. Poukázal na to, že spoločnosť bola v dobrej finančnej kondícii v roku 2011
vlastnila nehnuteľnosti, ktorá bola skolaudovaná, hodnota aktív spoločnosti bola približne 14 miliónov

eur. Spoločnosť mala obrat 16 a pol milióna a zisk mala 3 a pol milióna eur. Potom však došlo k
reštrukturalizácii spoločnosti, nakoľko daňový úrad zadržal na vrátkach DPH 2,8 milióna eur, obdobie
sa predlžovalo a z toho dôvodu museli podať návrh na reštrukturalizáciu. Uviedol, že je poberateľom
starobného dôchodku bez možnosti iným spôsobom si privyrobiť. Uviedol, že nevlastní žiaden hodnotný
majetok ani finančné prostriedky uviedol, že má aj zdravotné problémy, v roku 2020 prekonal mozgovú
príhodu. Pokiaľ ide o finančné prostriedky ktorými bola vykonaná úhrada dňa 13.04.2023 uviedol, že

tieto poskytla dcéra a uzatvorili aj zmluvu o pristúpení k záväzku.

65. Žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 22.09.2023 doplnil svoje vyjadrenia (č. l. 220) a uviedol,
že je mimoriadne zarážajúce, že žalovanému fyzicky odovzdávala obrovský obnos peňazí dcéra s
poukazom na zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, obzvlášť, keď pristúpila k záväzku

teda nič nebránilo aby platby realizovala sama. Žalobca tiež poukázal na to, že z dostupných zdrojov
obchodná spoločnosť VD Company s.r.o., kde je spoločníčkou a konateľkou dcéra žalovaného, je od
roku 2020 v strate a preto je vysoko nepravdepodobné, že by mohla disponovať sumou 38 393,10 eur
zo svojej podnikateľskej činnosti ako to naznačoval žalovaný. Žalobca namietal, rozpor vo výpovedi
žalovaného, že bolo výlučne v záujme jeho dcéry uhradiť Pohľadávku, aby nedošlo k exekúcii predajom

predmetného rodinného domu keď následne uviedol, že aj sám žalovaný býva v tomto rodinnom
dome a teda sledoval aj svoj vlastný záujem za zabrániť postihnutiu tohto majetku v exekúcii. súčasne
žalobca poukázal na to, že okolnosti ukončenia dotknutej exekúcie dokresľujú celkový obraz o postupe
žalovaného. Nejde však o jediné skutočnosti, z ktorých je nepoctivý záver zrejmý. Uviedol že už v
podanej žalobe a následne v republike poukázal na nepoctivý zámer berúc do úvahy, že žalovaný

vykonal ukracujúcim úkony voči veriteľovi, neustále spochybňoval pohľadávku, nevynaložil úprimnú
snahu riešiť dlh v medziach svojich možností a schopností, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pod
hrozbou exekúcie.

66. V konaní bola vypočutá J. K. dcéra žalovaného, ktorá uviedla, že býva v rodinnom dome, ktorý

nadobudla od otca spolu s manželom a dcérou a rodičmi. Uviedla, že sa vlastnila inú nehnuteľnosť a
následne sa so sestrou dohodli, že táto prepíše na ňu polovicu rodinného domu na Zimnej ulici v Starej
Ľubovni,ktorúnadobudlaodrodičov,následnesama predalarodinnýdom,ktorývlastnilaapresťahovala
sa na Zimnú ulicu spolu so svojou rodinou. Kúpnu cenu, ktorú obdŕžala bola prijatá na účet, niečo v
hotovosti a niečo išlo ako splátka na hypotéku, ktorú mali na rodinný dom. Pokiaľ ide o exekúciu na

predmetný rodinný dom uviedla, že o tom sa dozvedela poštou, bola upovedomená o začatí exekúcie
išlo o exekúciu na sumu 34 000 eur, keďže išlo o rodinný dom kde všetci žijú rozhodla sa poskytnúť túto
čiastku otcovi. Pokiaľ ide o finančné prostriedky uviedla, že pracovala celý život jej finančné prostriedky
tvorili úspory a uviedla, že pracuje ako učiteľka v jazykovej škole popri zamestnaní. Uviedla, že vybrala
sumu 34 000 eur otcovi dala 17 000 a potom zvyšok.

67. Na pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 sa právny zástupca žalobcu sa vyjadril aj k námietke
aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný z dôvodu neurčitosti notárskej zápisnice. Právny
zástupca žalobcu uviedol, že pohľadávka žalobcu však nevyplýva z notárskej zápisnice, ale zo zmluvy
o úvere č. 4310205405 v znení neskorších dodatkov, pričom zmluva bola zabezpečená ručením

žalovaného na základe vyhlásenia ručiteľa č. 43102054505 v znení dodatku č. 1. Pohľadávka bola
vo výške 2 357 775,66 eur riadne a včas prihlásená do konkurzu a bola v celom rozsahu zistená
uviedol, že jej hodnota v čase vyhlásenia konkurzu bola prirodzene vyššia oproti prihlásenej sume v
reštrukturalizácii (spol. A. E. A.) a to pre narastajúce príslušenstvo. Poukázal na to, že aj keď si žalobca v
súladesdispozičnouzásadouuplatnilvočižalovanémunasúdeibačasťpohľadávkyvovýške30000eur

poukázal na to, že niet pochýb o tom, že zvyšná časť pohľadávky stále existuje, je zabezpečená ručením
žalovaného, voči ktorému sa možno domáhať aj jej uspokojenia. Poukázal na to, že bol nepochybne
dotknutý oddlžením žalovaného v zmysle § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Taktiež
poukázal na to, že neustále spochybňovanie existencie pohľadávky tiež nesporne svedčí o tom, žežalovaný nekonal voči žalobcovi poctivo a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
26.01.2022 sp.zn. 4 CoKR /23/2021.

68. Žalobca neskôr podaním zo dňa 25.10.2023 (č. l. 245) doplnil, že po vyhlásení konkurzu na majetok
žalovaného si riadne a včas prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 1 758 654,51 eur a pohľadávka
bola zistená nikým popretá. Poukázal na to, že podaním prihlášky sa pohľadávka veriteľa považuje za
riadne uplatnenú na súde aj existencia je záväzné daná v rozsahu jej zistenia a pohľadávka nebola
v konkurze uspokojená v celom rozsahu žalobca bol oddlžením ta dotknutý a preto je aktívne vecne

legitimovaný domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Pokiaľ ide o tvrdený zánik pohľadávky
uviedol, že žalobca sa rozhodol žalovať iba časť pohľadávky a realizoval tým svoje právo, avšak
v zvyšnej časti pohľadávka nezanikla. Poukázal na to, že v tomto prípade nie je ani právo žalobcu
premlčané, takže konkurz voči spoločnosti omega stále prebieha stále prebieha a právo veriteľa voči
ručiteľovi sa nepremlčí skôr ako jeho právo voči dlžníkovi (§ 310 Obchodného zákonníka). Pokiaľ
ide o namietanú materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice žalobca uviedol, že Ústavný súd SR

preskúmaval iba to či je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. Toto rozhodnutie Ústavného
súdu SR však nemá absolútne žiadne tento plat na existenciu samotnej pohľadávky. Poukázal na to že
nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 52/2019 bolo spôsobené iba to, že na jej podklade nebolo možné
pohľadávku vymáhať v exekúcii pohľadávka však môže byť vymáhaná na základe iného exekučného
titulu, napríklad na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia a z toho dôvodu uviedol, že na jeho

strane je daná aktívna vecná legitimácia.

69. Súd zamietol vykonanie dokazovania spisom sp.zn. 2R/1/2015 o konkurze spoločnosti A. E. A. ktorej
bol žalovaný konateľom spoločnosti spoločníkom

70. Podľa § 3 ods. 2 tretia veta zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších právnych predpisov (ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

71. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

72. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka

vylučujú.

73. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

74. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka.

75. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

76. Podľa § 166g ods. 2 písm. a), c), e), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak - v zozname
majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím naokolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, - v návrhu alebo v prílohe návrhu
alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj
keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, - zo správania sa

dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti,
aby bol oprávnený podať návrh, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať,
že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým
kalendárom, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

77. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

78. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

79. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

80. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o

určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer
a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

81. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a
zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.

82. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku

od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

83. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju
tvrdenia dôkazmi.

84. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

85. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

86. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

87. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.88.Podľaustanovenia§192CSP,skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienkapripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

89. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

90. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné
konanie na základe zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, týkajúce sa oddĺženia formou

osobného bankrotu.

91. Účelom zákona č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot je riešenie úpadku
fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko – sociálny problém.

92. Pokiaľ ide o poctivý zámer tento sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia

sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má
resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je
oddlžením dotknutý (aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho
dedičom (pasívna vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby. „Pozitívne“
rozhodnutie o zrušení oddlženia má účinky erga omnes. Pôvodným pohľadávka sa obnovuje právny

nárok.

93. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky,
ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k
prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

94. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia resp.
osobného bankrotu, posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal
splnenie procesných podmienok - žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na
základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, tak že ide o spor medzi stranami konania, vyvolaný osobitnou

povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP.

95. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Prešov, pod. sp. zn.
5OdK/863/2019 (ďalej „konkurz“), v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako
dlžníkovi.

96. Pri posudzovaní skutočnosti, či je žalobca veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením, a teda či je
aktívne legitimovaným na podanie žaloby na zrušenie oddlženia súd skúmal, či vzhľadom na námietky
žalovaného svedčí žalobcovi stav vyplývajúci z hmotného práva v konkurznom konaní, teda, či je
veriteľom, ktorého pohľadávka bola v konkurze riadne prihlásená a správcom zistená. Uplynutím lehoty

na popieranie pohľadávok sa všetky prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom neboli správcom popreté
(bez ohľadu na skutočnosti, ktoré vyšli najavo dodatočne), považujú v konkurze zo zákona zistené,
teda nesporné (§ 32 ods. 4 ZKR) a v zmysle znenia konkurzného zákona ich nie je možné úspešne
spochybniť ani v prípadnom konaní na všeobecnom súde. Správca konkurznej podstaty teda v rámci
svojich právomoci v danom prípade potvrdil postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní

v zistenom rozsahu a teda veriteľa, ktorý je oddlžením dotknutý, čo nemôžu zmeniť ani námietky
žalovaného, produkované v rámci jej procesnej obrany, v dôsledku čoho je daná aktívna legitimácia
žalobcu v konaní o zrušenie oddlženia.

97. Súd následne skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým

zámerom posúdením okolností z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka.

98. Podľa vyjadrení žalovaného v návrhu na konkurz a jeho príloh ale aj podľa predložených výpisov z
obchodného registra bol žalovaný konateľom a spoločníkom spoločnosti A. E. A.. 1989 do roku 2017 a
podľa údajov uvádzaných samotným žalovaným, životopise aj v spoločnosti ST SIRIUS spol. s r.o. bol

konateľom, súd preto k osobe žalovaného prihliadal prísnejšie. Je nesporné, že dlhodobo vykonával
dôležité funkcie v obchodných spoločnostiach. Žalovaný mal podnikateľské skúsenosti.99. Na druhej strane je nesporné, že v súčasnosti ide o poberateľa starobného dôchodku, pričom návrh
na vyhlásenie konkurzu bol podaný v roku 2019.

100. Súd z uvedených zistení konštatuje, že žalovanému záväzok vznikol ako ručiteľský tým, že v čase
jeho vzniku, žalovaný pracoval vo vedúcej funkcii, ako konateľ spoločnosti A. E. A.. Tým, že žalovaný
bol konateľom dokonca dvoch obchodných spoločností z uvedeného súd usudzuje, že žalovaný mal
pravdepodobne príjem alebo majetok z, ktorého bolo možné záväzok aspoň čiastočne vyporiadavať.

101. Žalobca Prima banka Slovensko a.s., ako veriteľ si však uplatnil pohľadávku konanie o oddlžení
žalovaného čo do istiny 1 401 065,85 eur, úroky 357 588,64 eur v celkovej sume pohľadávku 1 758
654,51 eur. Prihláška bola dátumová na dňom 31.01.2020.

102. Žalobca v konaní poukazoval na to, že nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení pramení z toho,
že keď žalovanému hrozil postih majetku pri vymáhaní pohľadávky, previedol darovacími zmluvami

nehnuteľnosti na blízke osoby a po celý čas hľadala akúkoľvek zámienku na to, aby sa vyhol plneniu
svojich povinností prameniacich z ručiteľského záväzku. Teda, že žalovaný nikdy nevynaložil „úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“. Súčasne poukazoval na to, že svoj
záväzok dobrovoľne neplnil, ale aj úmyselne sa vyhýbal plneniu zbavovaním sa majetku.

103. Žalovaný sa bránil tým, že v rokoch 2012 kedy daroval predmetné nehnuteľnosti nemohol tušiť o
tom, že bude prijatá taká právna úprava, ktorá mu umožní v roku 2019 sa oddĺžiť a navyše spoločnosť
A. E. A. ktorá v danom čase bola hlavným dlžníkom bola v dobrej finančnej kondícii.

104. Súd pokiaľ ide o obdobie, ktoré sa má posudzovať na dopad správania sa dlžníka poukazuje

na aplikovateľný právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/35/2022 zo 14. júna 2023, ktorý uviedol: „I. Správanie dlžníka pre účely posúdenia naplnenia
predpokladov pre zrušenie oddlženia podľa § 166f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov (ZoKR) treba posudzovať za obdobie v rozsahu žalobných námietok
dotknutého veriteľa, s prihliadnutím na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka a na

možnosť uspokojenia oddlžením dotknutej pohľadávky veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania
dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou. II. Pri
prísnejšom prihliadaní na správanie sa dlžníka podľa § 166g ods. 3 ZoKR je nutné vziať do úvahy
aj konanie dlžníka vo funkcii štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ak je s touto spoločnosťou
osobne, či majetkovo previazaný. Ak dlžník ako fyzická osoba prevedie na obchodnú spoločnosť svoj

majetok významný pre možné uspokojenie veriteľa, pričom z odplaty za tento prevod, prípadne zo
svojhopodieluspoločníkanaziskutejtospoločnosti,nemáúprimnúsnahuuspokojiťveriteľa,alenaopak,
ako štatutárny orgán tejto obchodnej spoločnosti v jej mene prevedie tento majetok na tretiu osobu
(najmä na personálne prepojenú obchodnú spoločnosti, za ktorú koná ako štatutárny orgán), možno
toto správanie pričítať dlžníkovi ako správanie s nepoctivým zámerom dlžníka, hoci konal ako štatutárny

orgán obchodnej spoločnosti a nie ako fyzická osoba.“. Z uvedeného teda vyplýva, že obdobie
posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou
zákonnou lehotou.

105. Tvrdenie žalovaného, o tom, že jeho pohnútky pre darovanie nehnuteľnosti boli založené len

na tom, že chcel zainteresovať dcéry do starostlivosti o nehnuteľnosti, vyvracia samotné odôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2 C/253/2004 zo dňa 02.05.2017, ktoré bolo potvrdené
aj odvolacím súdom a ktorým súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 19.12.2012 je neúčinná. Z
odôvodnenia vyplýva, že súd neuveril tvrdeniam žalovaných, že spoločnosť A. E. A. v danom čase
dobrej finančnej kondícii nakoľko vychádzajúc z výkazu ziskov a strát spoločnosti A. E. A. mal za

zrejmé, že koncom roka 2012 bol výsledok hospodárenia podstatne nižší ako 2 roky predtým a tiež
neuveril tvrdeniam ručiteľa tomto konaní žalovaného, že nevedel o rozhodcovskom konaní vedenom v
Londýne, keď v samotných námietkach v rozhodcovskom konaní namietal jeho právomoc a išlo ešte o
spor z roku 2011 teda nepochybne ručiteľ vedel o výške nedoplatkov za dodaný tovar sa odhadom na
uplatňovanie reklamácie. A teda musel počítať aj s opernou divou, že nejakú časť pohľadávky uplatnenej

v rozhodcovskom konaní bude musieť zaplatiť (viď bod 46).

106. Žalovaný mal dôvod na podanie návrhu na oddlženie pre existenciu pohľadávky žalobcu, ktorej sa
chcel zbaviť to indikuje účelovosť jeho konania s cieľom zbaviť sa, tak vymáhateľnosti tohto záväzku,keďže sa mu to nepodarilo v riadnych súdnych konaniach, ktoré sám uvádzal. V priebehu tohto konania,
žalovaný uhradil exekútorovi, ktorému Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonávanie
exekúcie po vyhlásení konkurzu na žalovaného zrejme na základe exekučného titulu a to rozsudku

Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/205/2017 – 206, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu Prešove č. k. 20CoCsp/2/2020 zo dňa 26.11.2020 (podľa názoru konajúceho súdu toto konanie
malo byť zastavené, a exekúcia nemala prebiehať, nakoľko došlo k oddlženiu žalovaného s účinkami
ku dňu 20.12.2019), pre toto konanie však je podstatné to, že podľa potvrdení o vklade v hotovosti (č.
l. 205 až 208 v tomto konaní bola udaná dňa 17.10.2020) dňa 09.06.2023 v sume 4648,50 eur, dňa

07.05.2023 sumu 5000 eur, dňa 24.05.2023 sumu 3000 eur, dňa 07.06.2023 sumu 5000 eur.

107. Žalovaný uvádzal, že finančné prostriedky mu poskytla dcéra PeaDr. J. K., ktorá túto skutočnosť
vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila. Žalobca namietal dôveryhodnosť jej výpovede s poukazom
na čiastočné rozpory, súd čiastočne považuje túto skutočnosť ohľadom poskytnutia finančných
prostriedkov z jej strany na úhradu exekúcie za pochopiteľnú nakoľko vzhľadom na úspešné uplatnenie

subjektívneho odporovacieho práva žalobca žiadal správcu, aby do podstaty zahrnul aj nehnuteľnosť
do oddelenej podstaty veriteľa Prima banka Slovensko a.s., ak ide o nehnuteľnosť, ktorej žije dcéra
žalovaného spolu s rodinou ako aj so samotný žalovaným s manželkou. Avšak pochybnosti o zdroj
finančných prostriedkov odstránené žalovaným neboli už aj s poukazom na to, že predmetné sumy boli
vkladované v hotovosti v banke priamo na účet exekútora.

108. Nepochybné, však je, že tým žalovaný aj, keď mu poskytla finančné prostriedky dcéra, taktiež
deklaroval snahu týmto zrejme zvrátiť aj toto konanie o zrušenie oddlženia, nakoľko jeho obranu a
následne smerovala k na sa aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

109. Súd má za to, že žalovaný účelovo podal návrh na oddlženie, aby sa zbavil predovšetkým dlhu voči
žalobcovi, súd má tiež za to, že skreslil opis svojich životných skúsenosti z podnikateľského prostredia
spoločností v ktorých bol spoločníkom a konateľom.

110. Záverom súd poukazuje aj na význam slova poctivý na základe slovníka slovenského jazyka

ako čestný, počestný, charakterný, statočný, bezúhonný čo v kontexte zámeru legislatívca, platobne
neschopným nie vlastnou vinou, vlastným pričineným, alebo nečinnosťou sa s osobou žalovaného, ako
osoby s obchodnými skúsenosťami nestotožňuje.

111. Z uvedeného je možné predpokladať nepoctivý zámer žalovaného. V čase podania návrhu žalovaný

s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, o úspešnosti žalobcu v konaní o odporovateľnosti právneho
úkonu vedeného na Okresnom súde v Starej Ľubovni pričom následne zvolil cestu využiť inštitút
osobného oddlženia.

112. Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZKR je len

demonštratívny,jeponechanénaúvahesúduindividuálnychokolnostíkaždéhoprípadunaďalšieprávne
a skutkové vymedzenia. Súd má za to, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého
zámeru podľa ZKR, primerane k tomu poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR z10.01.2017, sp. zn.
III ÚS 570/2016: „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať
primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených

veriteľov.“

113. Súčasne súd poukazuje aj na aplikovateľný právny záver vzhľadom na vyššie uvedený zistený
skutkový stav, ktorý uviedol Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/44/2022 z 2. augusta
2023 v nasledujúcich právnych vetách:

1. Skutkové podstaty nepoctivého zámeru sú v § 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR) vymenované len demonštratívne, preto nie je
možnévyžadovaťodžalobcupodradenievžalobenazrušenieoddlženiauvádzanýchskutkovýchtvrdení
pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 ZoKR. V žalobe preto postačuje uvedenie

rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení.
2. Ak sa do oddlženia žalovaný dostal na základe rozhodnutia vydaného súdom v konaní o oddlžení
začatom po 1. marci 2017 podľa ustanovení zák. č. 377/2016 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o
konkurze a reštrukturalizácii, je potrebné na zrušenie tohto oddlženia v konaní podľa § 166f ZoKRaplikovať aj ustanovenie § 166g ZoKR, zavedené tiež touto novelou, a to s poukazom na prechodné
a záverečné ustanovenie v § 206f ZoKR, pričom posudzovanie správania sa dlžníka definovaného v §
166g ods. 2 písm. e/, g/, h/ ZoKR v konaní o zrušení oddlženia podľa § 166f ZoKR nie je pred podaním

návrhu na oddlženie spätne do minulosti časovo ohraničené, teda môže sa posudzovať aj správanie
dlžníka v čase pred účinnosťou tejto novely.
3. Pri prísnejšom prihliadaní k osobe dlžníka a na súdom zistené skutkové okolnosti podľa § 166g ods. 3
ZoKR je možné podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR považovať správanie dlžníka za správanie v snahe
poškodiť veriteľa, aj napriek tomu, že v rámci neho využíva zákonom dovolené prostriedky na svoju

obranu proti plneniu záväzku, ktorý neuznáva, ak sa preukáže, že účelom tohto správania bolo vyhnúť
sa plneniu tomuto veriteľovi alebo toto plnenie účelovo oddialiť. Ak dlžník neuhrádza dlh veriteľovi ani
len čiastočne, hoci by ho veriteľovi, bez jeho zvýhodnenia oproti iným veriteľom, uhradiť mohol, čo i len
čiastočne alebo si privodil úmyselne ekonomický a majetkový stav, v ktorom dlh tomuto veriteľovi uhradiť
nemôže, je možné jeho správanie posúdiť ako nepoctivé správanie podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR
v snahe poškodiť veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/44/2022 z

2. augusta 2023

114. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

115. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd aplikujúc ustanovenie§
255 CSP tzv. „zásadu úspechu v konaní“ priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na
náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech
nemal.

116. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

117. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.