Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117212715
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117212715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcu: X. I..W..V..,

so sídlom C. XX/A, D., X. XXXXXXXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Ing. D. U., bytom C.
X/A, D., proti žalovanému: Slovenská W. v zastúpení Ú. pre Ú. N. O. C. I. W., so sídlom T. XXA, D., X.:
XX XXX XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: K. Č. D. - J. C., so sídlom R. I.. F. X, D.,
o náhradu škody 10.996 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.5.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.996 € s príslušnetvom a trov

konania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom pri výkone verejnej moci.

2. Žalobca tvrdí, že dňa 31.8.2016 podal na Stavebný úrad K. Č.Ť. - J. C. (ďalej len „mestská časť“)
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „I. Ú. W. - W. A. O.“. Konateľ žalobcu listom zo
dňa 29.9.2016 upozornil starostku mestskej časti MUDr. A. Č. na nečinnosť v procesných konaniach
projektu „I. Ú.“, v ktorom je zahrnutá aj kolaudácia rodinného domu A.

3. Mestská časť po 49 dňoch rozhodnutím zo dňa 3.10.2016 č. J. prerušila kolaudačné konanie do času
odstránenia nedostatkov podania - doloženia geometrického plánu a dokladu o zaplatení správneho
poplatku. Uvedený postup považuje žalobca za neopodstatnený, pretože doloženie predmetných
odkladov sa vyžaduje až pri miestnom zisťovaní, čo žalobca aj uviedol v návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia. Predmetné doklady však listom zo dňa 20.10.2016 predložil. Následne sa
žalobca listom zo dňa 16.11.2016 opätovne obrátil na starostku mestskej časti so žiadosťou o vykonanie
nápravy vo veci kolaudačného konania. Mestská časť listom zo dňa 11.11.2016 č. J. nariadila ústne

konanie na 8.12.2016. Dňa 8.12.2016 sa konalo miestne zisťovanie na stavbe rodinný dom A, z čoho
však stavebný úrad nespísal riadne protokol podľa § 81a, v ktorom chcel žalobcu uplatniť svoje námietky
proti procesným, vecným a dokumentačným častiam kolaudačného konania. Žalobca následne listom
zo dňa 14.12.2016 zaslal ústne dohodnuté dokumenty.

4. Mestská časť následne listom zo dňa 16.1.2017 č. J. opätovne prerušila kolaudačné konanie z
dôvodu doplnenia právoplatného kolaudačného rozhodnutia pre vodné stavby a elektrinu a stanovisko

Krajského riaditeľstva policajného zboru. Podľa žalobcu ani toto prerušenie nebolo opodstatnené z
dôvodu, že tieto doklady neboli v podmienkach vydaného stavebného povolenia pre kolaudáciu stavby
a pripojenie na zdroje energii bolo zabezpečené podľa zmlúv a vyjadrení správcov sietí. Zo stanoviska
KRPZ č. J.-D.-J.-XX-XXX/XXXX zo dňa 1.2.2017, ktoré bolo poskytnuté na vyžiadanie mestskej častivyplýva neopodstatnenosť stanoviska pri kolaudácii Rodinných domov A, B, C, k verejnej účelovej
komunikácii, ale len k chýbajúcemu zábradliu, ktoré bolo následne odstránené. KRPZ konštatovalo, že
nemôžerelevantneposúdiťdopravnýsystémdanéhoúzemiazbezpečnostnéhoakapacitnéhohľadiska,

preto to je predmetom samostatnej stavby „Rekonštrukcia verejnej účelovej komunikácie“. Vzhľadom
na to, že nečinnosť mestskej časti sa dotkla aj jednotlivých vlastníkov rodinných domov, zaslal žalobca
dňa 21.3.2017 argumentačný list k verejnej ceste. Mestská časť rozhodnutím zo dňa 10.4.2017 č. J.,
doručeným dňa 24.4.2017, povolil užívanie stavby rodinného domu A bez toho, aby boli doplňované
pôvodne požadované doklady. Žalobca tak má za to, že strany stavebného úradu došlo k nečinnosti v

rozsahu 206 dni (po zohľadnení 30 dňovej lehoty).

5. Žalobca následne listami zo dňa 10.1.2017 a 16.5.2017 požiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla z nákladov na nevyhnutné práce a činnosti pre spracovanie,
ochranu a bezpečnosť rozostavanej stavby rodinného domu A, za ktorú nesie zodpovednosť (3.296 €) a
z finančných nákladov uplatnených zmluvným vlastníkom rodinného domu - A (7.700 €), spolu vo výške

10.996 € spolu so 16% úrokom z omeškania od 30.9.2016 do zaplatenia.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil:
- návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 26.8.2016,
- osobný list konateľa žalobcu starostke zo dňa 29.9.2016,

- rozhodnutie mestskej časti zo dňa 3.10.2016 č. J.,
- tlačivo mestskej časti
- list žalobcu zo dňa 20.10.2016,
- list žalobcu zo dňa 16.11.2016.
- list mestskej časti zo dňa 11.11.2016 č. J.,

- rozhodnutie mestskej časti zo dňa 16.1.2017 č. J.,
- stavebné povolenie zo dňa 10.12.2014,
- zmluvu s D. C. I., O..I.. zo dňa 10.10.2016,
- súhlas s pripojením U. A. I. zo dňa 28.10.2016,
- kolaudačné rozhodnutie zo dňa 22.12.2016 č. V.-D.-V.-XXXX-XXXXXX/JAJ/IV-XXXX,

- list KRPZ zo dňa 1.2.2017,
- návrh na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 3.5.2017,
- stanovisko KRPZ k projektu stavby zo dňa 6.4.2017,
- list žalobcu zo dňa 21.3.2017,
- rozhodnutie zo dňa 10.4.2017 č. J.,

- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.1.2017,
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.5.2017,
- list K. A. O. C. I. zo dňa 21.2.2017 a 19.6.2017.

7. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K priebehu kolaudačného

konania uviedol, že § 49 Správneho poriadku umožňuje správnemu orgánu v zložitých prípadoch
rozhodnúť do 60 dní o čom nie je povinný upozorňovať účastníka konania. Je toho názoru, že
prerušenie konania rozhodnutím zo dňa 3.10.2016 bolo dôvodné, keď požadoval doklady podľa § 17
ods. 2 písm. c/vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a preukázanie zaplatenia správneho poplatku. Z ústneho
pojednávania bol spísaný Protokol č. XXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že na stavbe rodinného domu

boli zistené nedostatky brániace jeho skolaudovaniu a z KRPZ uviedol, že stanovisko k stavbám
rodinných domov vydá až po doplnení zábradlia na peších komunikáciách. Poukázal na to, že v
kolaudačnom konaní bola riešená aj otázka napojenia na inžinierske siete, ktorú žalobca riešil dočasným
spôsobom, čo bolo následne stavebným úradom akceptované s tým, že v kolaudačnom rozhodnutí bola
uložená povinnosť zabezpečiť trvalé napojenia stavby na rozvody elektro podľa pôvodného projektu.

Kolaudačné rozhodnutie na inžinierske siete SO 03 VN prípojka a trafostanica a SO 04 NN rozvody
bolo vydané stavebným úradom dňa 16.5.2017. Územie v ktorom je umiestnená stavba rodinného
domu A urbanizoval žalobca postupne. Prístupová komunikácia a inžinierske siete k stavbe boli riešené
v samostatných konaniach. Rekonštrukcia prístupovej cesty v požadovaných parametroch nebola zo
strany žalobcu doriešená, ani jej kapacitne vyhovujúce napojenie na miestnu komunikáciu. Z uvedeného

dôvodu bolo potrebné v kolaudačnom konaní preukázať, že súvisiace stavebné objekty, ktoré boli
povoľované v samostatných konaniach a na ktoré sa stavba napája sú schopné bezpečnej prevádzky.
Stavebný úrad preto dôvodne prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 16.1.2017 podľa § 29 správneho
poriadku v spojení s § 81 ods. 3 stavebného zákona. Po uskutočnenom rokovaní medzi žalobcom,budúcimi užívateľmi rodinného domu A konanom na stavebnom úrade dňa 17.3.2017 žalobca uviedol,
že v súčinnosti s H.K. K. I. W. D., KRPZ v D., KDI a Generálnym investorom D. rieši kapacitne vyhovujúcu
verejnú účelovú komunikáciu vrátane napojenia na A. P.. Žalobca deklarované riešenie účelovej

komunikácie preukázal stavebnému úradu písomnosťou doručenou dňa 21.3.2017. Stavebný úrad
následne rozhodnutím zo dňa 10.4.2017, právoplatným dňa 26.4.2017 povolil užívanie stavby rodinný
dom A, v ktorom ako jednu z podmienok užívania uviedol, že stavebník (žalobca) dorieši technicky
a kapacitne vyhovujúcu prístupovú komunikáciu s jej napojením na A. P. v súlade so stanoviskom
doručeným stavebnému úradu dňa 21.3.2013 a ktorej prebiehajúce riešenie uvádza aj KRPZ v D.,

KDI v stanovisku doručenom úradu dňa 8.2.2017. Návrh na umiestnenie prístupovej komunikácie
„Rekonštrukcia verejnej účelovej komunikácie“ bol stavebnému úradu doručený dňa 3.5.2017.

8. Žalovaný je toho názoru, že vykonal všetky potrebné úkony s cieľom vysporiadať otázku bezpečnej
dopravnej obsluhy vychádzajúce zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že stavebný úrad povolil užívanie stavby bez predloženia požadovaných dokladov. Snahou

úradu bolo nájsť riešenie dopravného problému vzniknutého v danom území. Úrad sa riadil zásadou
materiálnej pravdy a od samého začiatku reagoval na všetky zistené skutočnosti. Žalobca predložil
úradu neúplný návrh, čoho si je nesporne vedomý. V záujme hospodárnosti konania úrad akceptoval aj
skutočnosť, že žalobca predloží niektoré podklady, ktoré mali byť priložené k návrhu až pri miestnom
zisťovaní. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že stavebný úrad bol v kolaudačnom konaní nečinný a

preto sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. K žalobcom uplatnenej škode uviedol, že táto v
žalobe nie je žiadnym spôsobom podložená a preukázaná. Rovnako zo žaloby nevyplýva ani príčinná
súvislosť tvrdeného neprávneho postupu a tvrdenej škody. Poukázal na to, že nie každá vada v
správnom konaní zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradný postupom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladajú nedostatky, či

pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto
nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia.

9. Žalovaný súdu predložil spis k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody žalobcu č.
XXXXX/XXXX/SV.

10. Žalobca v replike uviedol, že sa s procesnou obranou žalovaného nestotožňuje. V žalobe uviedol
konkrétne procesné kroky na ktoré žalovaný reagoval len čiastočne. Zotrval na tom, že žalovaný riadne
neupovedomil žalobcu podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku. Následne nedôvodne prerušil konania za
účelom doloženia podkladov, ktoré sa predkladajú až pri miestnom zisťovaní. V priebehu kolaudačného

konania nebol riadne spísaný (protokol) a stavebník sa nemohol vyjadriť k vecnej časti kolaudácie.
Kolaudačné rozhodnutie pre rodinný doma A bolo vydané dňa 10.4.2017 bez toho, aby žalobca niečo
doplňoval a konal do doby kolaudačného konania. Žalobca stavbu realizoval v súlade so stavebným
povolením zo dňa 10.12.2014, čo bolo potvrdené rozhodnutím o povolení stavby zo dňa 10.4.2017.
Opakované poukazovanie na neriešenie dopravnej obsluhy bolo Krajským dopravným inšpektorátom

vyhodnotené ako dočasne uspokojivé vzhľadom na nasledujúce riešenie celého územia.

11. Podaním zo dňa 4.10.2017 vstúpil do konania intervenient K. Č. D. - J. C.. K veci uviedol, že
žalobca podal dňa 31.8.2016 na stavebný úrad návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu
„I. Ú. W. - W. A. O.“, ktorý bol neúplný a neobsahoval predpísané náležitosti podľa § 17 ods. 1,

ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a boli potrebné pre posúdenie podaného návrhu. Stavebný úrad
zástupcu žalobcu na uvedené nedostatky upozornil. Predmetná stavba sa napájala na novovybudovanú
infraštruktúru (voda, kanalizácia, elektro, komunikácia a objekty oporných múrov), ktorá bola povolaná
na žiadosť žalobcu v samostatných konaniach. V čase kolaudácie rodinného domu museli byť uvedené
objekty infraštruktúry zrealizované tak, aby bola zaistená ich bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí

a životného prostredia, ako aj riadne užívanie inžinierskej stavby na určený účel, nakoľko tým je
podmienené riadne užívanie stavby rodinného domu, inak stavebný úrad podľa § 81b stavebného
zákona kolaudačné rozhodnutie nevydá, o čom žalobcu poučil. Stavebný úrad nemal prikázané
kolaudačné rozhodnutia týkajúce sa predmetnej infraštruktúry a stavebníka poučil, že kolaudácia
infraštruktúry by mala predchádzať kolaudácii stavby. K ďalším okolnostiam kolaudačného konania

uviedol, že po doplnení podkladov návrhu a nariadení ústneho pojednávania miestnym zisťovaním, bolo
dňa8.12.2016vykonanéústnepojednávaniezaúčastisubjektovuvedenýchapodpísanýchvprezenčnej
listine. O priebehu bol riadne spísaný protokol, zápisnica bola riadne prečítaná a účastníci mali možnosť
saknemuvyjadriť.Stavebníknaústnompojednávanínepredložilvšetkypotrebnépodklady,ktorédoplnillistom zo dňa 14.12.2016. Stavebný úrad v zaujme hospodárnosti umožnil zahrnutie do prebiehajúceho
kolaudačného konania aj súvisiace oporné múry a terénne úpravy, ktoré boli povolené v samostatnom
konaní. Povolenie na užívanie vodných stavieb bolo doložené do spisu až dňa 26.1.2017. Je preto

zavádzajúce tvrdenie, že stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie bez toho, že by žalobca čokoľvek
dopĺňal. Intervenient poukázal na to, že Žalobca predmetné územie urbanizoval postupne, pričom
infraštruktúra bola aj v predchádzajúcom období riešená v samostatných konaniach. Rekonštrukcia
prístupovej komunikácie v požadovaných parametroch nebola riešená zo strany žalobcu stavebníka
ani v predchádzajúcej etape. Bolo potrebné preukázať, aby súvisiace stavebné objekty, povoľované v

samostatných konaniach, na ktoré sa povoľovaná stavba napája boli schopné bezpečnej prevádzky,
inak stavebný úrad podľa § 81b stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie nevydá. Preto stavebný
úrad neskúmal iba splnenie podmienok stavebné povolenia, ale aj súvisiace rozhodnutia týkajúce sa
infraštruktúry. V časti prístupovej komunikácie deklaroval stavebník riešenie na stretnutí konanom dňa
17.3.2017 a dňa 21.3.2017 predložil stavebnému úradu dôkaz o riešení komunikácie. Stavebný úrad
vybavoval žalobcom podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia kvalifikovane bez zbytočných

prieťahov, pričom vydanie kolaudačného rozhodnutia by nebolo možné bez aktívnej súčinnosti so
samotným stavebníkom. Intervenient poukázal na to, že vlastníkom kolaudovaného rodinného domu bol
konateľ spoločnosti, ktorá bola jeho stavebníkom a je aj žalobcom, ktorý si zložitosť procesu kolaudácie
spôsobil sám ako keď bol stavebník súvisiacej infraštruktúry.

12. Intervenient súdu predložil
- rozhodnutie zo dňa 16.5.2017 č. J.,
- rozhodnutie zo dňa 27.3.2015 č. J.,
- rozhodnutie zo dňa 22.12.2016 č. V.-D.-V.-XXXX/XXXXXXX/JAJ/IV-XXXX,
- rozhodnutie zo dňa 28.7.2014 č. J.,

13. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
predloženými listinami. Strany na pojednávaní zotrvali na svojej argumentácii a ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania nemali.

14. Súd konštatuje, že samotný priebeh stavebného konania nebol medzi stranami sporný, sporným
bolo právne posúdenie uvedeného postupu a preukázania tvrdenej škody.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, táto zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani
úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného
konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady
a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky
je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody

spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam
uvedených. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti naprieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

19. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

21. Úvodom súd konštatuje splnenie procesných podmienok na prejednanie veci vyplývajúcich z

ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

22. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie podmienok
predpokladaných zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorými sú existencia titulu (§ 3 ods. 1), vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nimi.

23. Žalobca ako titul náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci uviedol nečinnosť stavebného
úradu v konaní o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „I. Ú. W. - W. A. O.“ zo dňa
31.8.2016 po dobu 206 dní do vydania kolaudačného rozhodnutia zo dňa 10.4.2017 č. J., čim bola
žalobcovi spôsobená tvrdená škoda vo výške 10.996 €.

24. Žalobca tvrdil, že škoda pozostáva z vynaložených nákladov na práce a činnosti pre spravovanie
rozostavanej stavy rodinný dom A, ako aj finančných nákladov uplatnených zmluvným vlastníkom domu.
Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Skutočnou škodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca však

žiadnym spôsobom nepreukázal akým spôsobom k žalovanej výške škody dospel, z čoho konkrétne
pozostáva a napokon ani kedy a za akých okolností k tvrdenej škode malo dôjsť. Následne nie je ani
možné ustáliť príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a postupom stavebného úradu. Na uvedenom
základe súd konštatuje, že v konaní nebola preukázaná výška škody a jej príčinná súvislosť s tvrdeným
nesprávnym postupom, ako podmienok úspešného uplatnenia žalovaného nároku a preto súd žalobu

zamietol.

25. Medzi stranami bol sporný aj postup intervenienta ako stavebného úradu jeho opodstatnenosť a
účelnosť, v rámci ktorého stavebný úrad zabezpečoval podklady pre vydanie kolaudačného rozhodnutia.V konaní nebolo preukázané, že by v tomto smere bola konštatovaná nečinnosť alebo nesprávnosť
uvedeného postupu s poukazom na § 9 ods. 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, konštatuje úspech na strane žalovanej. Z obsahu spisu
však žiadne trovy na stane žalovanej a intervenienta nevyplývajú, preto súd žalovanej a intervenientovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.