Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120393407
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120393407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Romana Majerského v spore žalobcu: K. S. Q. O., F.: XX XXX XXX,
Ž.D. G. X, J. L., zastúpeného advokátom S.. Y. S., Z.E. X, G. (predtým N. G. O., F.: XX XXX XXX, O.
XX, G.), proti žalovanému: N. G. O. G. F., F.: XX XXX XXX, K. X, G., zastúpenému advokátkou S.. Z. K.,
S. XX, G., o zaplatenie istiny 1.793,72 eura a zmluvnej pokuty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.08.2022, č. k. 7C/64/2020-167, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a, aby na miesto žalobcu: N. G. O., F.: XX XXX XXX, O. XX, G., vstúpilo do
konania a ďalej ako žalobca vystupovalo K. S. Q. O., F.: XX XXX XXX, Ž. G. X, J. L..

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a vo výroku II. o zastavení
konania o zaplatenie istiny 1.157,88 eura p o t v r d z u j e, vo výroku III. o náhrade trov konania m e n
í tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,18 %.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi (N.I. G. O.) istinu
1.793,72 eura, zmluvnú pokutu 697,90 eura, zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1.793,72 eura

od 16.07.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie v časti
týkajúcej sa zaplatenej istiny 1.157,88 eura zastavil (výrok II.), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.), s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca (N. G. O.) sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica (sp. zn. 31Up/1844/2020)

domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2.918,75 eura, zmluvnej pokuty v sume 1.139,85 eura a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 32,85 eura dôvodiac, že žalovaný je výlučným
vlastníkom bytu č. XX, v bytovom dome na ulici Na G. Č.. X I. G., ktorého správu vykonáva žalobca v
zmysle Zmluvy o výkone správy č. 141/2001 zo dňa 24.09.2001 v znení jej dodatkov (ďalej len „zmluva
o výkone správy“). I napriek tomu, že žalovaný bol v súlade s predmetnou zmluvou, ako i ustanovením
§10ods.1aods.6zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov(ďalejlen„zákon
č. 182/1993 Z. z.“) povinný poukazovať mesačne vopred formou zálohových platieb preddavky do fondu

prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, ako aj mesačne vopred poskytovať na účet domu v banke úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu, pričom bol povinný hradiť aj prípadné nedoplatky z každoročného vyúčtovania,
túto si podľa sumárnej analýzy platieb za užívanie bytov a služieb s tým spojených (ďalej len „sumárnaanalýza“) za obdobie od 01.12.2018 do 30.11.2019 nesplnil a žalobca evidoval voči nemu nedoplatok
v sume celkovo 7.224,25 eura. Z uvedenej sumy si pôvodný žalobca (N. G. O.) uplatnil len nárok za
obdobie od 01.12.2018 do 30.11.2019 v sume 4.091,45 eura, pozostávajúcej z viacerých položiek, a

to za služby a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2018 v sume 2.918,75 eura, zmluvnej pokuty
počítanej pevnou sumou ku dňu 30.11.2019 v sume 1.139,85 eura a poplatky, resp. náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v sume 32,85 eura.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.10.2020,

sp. zn. 31Up/1844/2020, namietal, že podľa sumárnej analýzy síce pôvodný žalobca evidoval voči nemu
podlžnosť v sume 2.918,75 eura, avšak táto podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu
(ďalej len „vyúčtovanie nákladov bytu“) za rok 2019, ktoré tento nepredložil, predstavuje len sumu 345,25
eura. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute namietal, že túto pôvodný žalobca vyčíslil pevnou sumou
1.139,85 eura, bez ozrejmenia jej začiatku a konca, čiastky, z ktorej ju vypočítal, a preto nemal možnosť
kontroly správnosti jej výpočtu. Podľa žalovaného si pôvodný žalobca uplatnil na súde nárok vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko tento odvodil zo zmluvy o výkone správy v znení jej dodatkov, ktorá
má spotrebiteľský charakter podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Túto riadne nepodpísal, keďže ju v rozpore
s výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Dr, vložka číslo 112/B, bod VII.
štatutárny orgán: predstavenstvo - spôsob konania, podpísala jedna osoba, hoci za predstavenstvo

koná navonok predseda a podpredseda družstva alebo iný poverený člen predstavenstva. Pôvodným
žalobcom vyčíslenú zmluvnú pokutu posúdil ako neprimerane vysokú, v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 3 Občianskeho zákonníka, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Na pojednávaní súdu dňa 30.11.2021 právny zástupca pôvodného žalobcu, vychádzajúc z

vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018 a 2019, ozrejmil, že hodnota skutočných nákladov na byt
predstavuje o 378,10 eura viac ako je žalovaná istina, a preto navrhol zmenu žalobného návrhu s tým, že
celková istina zodpovedá sume 3.296,85 eura. V písomnom podaní zo dňa 20.05.2022 pôvodný žalobca
zopakoval, že rozširuje žalobný nárok, majúci základ v ročnom vyúčtovaní nákladov bytu za rok 2018 a
2019. Podľa vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018 predstavoval skutočný náklad bytu sumu 1.503,13

eura, pričom podľa sumárnej analýzy platieb žalovaný v roku 2018 neuhradil ani jednu zálohovú platbu;
na uvedenom základe potom skutočný náklad bytu, s úhradou ktorého bol žalovaný v omeškaní a ktorej
zaplatenie pôvodný žalobca požadoval, zodpovedal sume 1.503,13 eura. Podľa vyúčtovania nákladov
bytu za rok 2019 predstavoval skutočný náklad bytu sumu 1.793,72 eura, pričom podľa sumárnej
analýzy platieb žalovaný v roku 2019 rovnako neuhradil ani jednu zálohovú platbu; skutočný náklad

bytu, s úhradou ktorého sa dostal žalovaný do omeškania a ktorej zaplatenie pôvodný žalobca žiadal,
zodpovedal sume 1.793,72 eura. Pôvodný žalobca si tak celkovo voči žalovanému uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 3.296,85 eura, v ktorej zohľadnil i úhradu za upomienky a poštovné za každý rok, a
preto ich zaplatenie osobitne nežiadal. V časti žaloby týkajúcej sa zmluvnej pokuty pôvodný žalobca
ozrejmil, že v období od 01/ do 06/2018 bol stanovený predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie

bytu sumou 164,44 eura a v období od 07/ do 12/2018 v sume 119,21 eura, ktorá bola v súlade so
zmluvou o výkone správy splatná v posledný deň predchádzajúceho mesiaca; prvý deň nasledujúceho
kalendárneho mesiaca bol teda prvým dňom omeškania. Žalovaný prevzal vyúčtovanie nákladov bytu za
rok 2018 dňa 30.05.2019, v ktorý sa dozvedel o stave skutočného nákladu za predmetný byt. Vzhľadom
na to, že do tohto dátumu, t. j. do 30.05.2019 neuhradil ani jednu zálohovú platbu za rok 2018, dostal sa

s úhradou každej mesačnej zálohovej platby do omeškania; omeškanie trvalo do 30.05.2019. Zmluvná
pokuta za každý deň omeškania za obdobie roku 2018 (od prvého dňa omeškania s úhradou jednotlivých
mesačných zálohových platieb, t. j. od 01.01.2018 do 30.05.2019) predstavovala sumu 616,19 eura. V
súvislosti s ročným vyúčtovaním nákladov bytu za rok 2018 začala žalovanému plynúť 30-dňová lehota
na prípadné uplatnenie reklamácie od 31.05.2019; žalovaný sa pritom deň nasledujúci po jej uplynutí,

t. j. 30.06.2019 dostal do omeškania s úhradou sumy skutočného nákladu za byt (1.503,13 eura), preto
si voči nemu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % zo sumy 1.503,13 eura od 30.06.2019
do zaplatenia.

5. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že v období od 01/ do 02/2019 bola predpísaná mesačná zálohová

platba za užívanie bytu v sume 116,96 eura, v období od 03/ do 07/2019 v sume 118,87 eura a v
období od 08/ do 12/2019 v sume 119,64 eura, ktorá bola v súlade so zmluvou o výkone správy splatná
v posledný deň predchádzajúceho mesiaca; prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca bol teda
prvým dňom omeškania. Žalovaný prevzal vyúčtovanie nákladov bytu za rok 2019 dňa 15.06.2020, vktorý deň sa dozvedel o stave skutočného nákladu za predmetný byt. Vzhľadom na to, že do tohto
dátumu, t. j. do 15.06.2020 neuhradil ani jednu zálohovú platbu za rok 2019, dostal sa každý mesiac s jej
úhradoudoomeškania,ktoréomeškanietrvalodo15.06.2020.Zmluvnápokutazakaždýdeňomeškania

za obdobie roku 2019 (od prvého dňa omeškania s úhradou jednotlivých mesačných zálohových platieb,
t. j. od 01.01.2019 do 15.06.2020) predstavovala sumu 515,06 eura. V súvislosti s ročným vyúčtovaním
nákladov bytu za rok 2019 začala žalovanému od 15.06.2020 plynúť 30-dňová lehota na prípadné
uplatnenie reklamácie a po jej uplynutí, t. j. dňa 16.07.2020 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
sumy skutočného nákladu za byt (1.793,72 eura), preto si uplatnil voči nemu nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do zaplatenia; zmluvná
pokuta za obdobie roku 2018 a 2019 vypočítaná pevnou sumou zodpovedala súhrnne sume 1.131,25
eura (616,19 + 515,06). Pôvodný žalobca uzavrel, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia istiny
3.296,85 eura, zmluvnej pokuty v sume 1.131,25 eura, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne
zo sumy 1.503,13 eura od 30.06.2019 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy
1.793,72 eura od 16.07.2020 do zaplatenia.

6. Pôvodný žalobca na nasledujúcom súdnom pojednávaní dňa 26.05.2022, po oboznámení zmeny
žaloby, uviedol, že nedopatrením nezapočítal do upraveného žalobného petitu úhradu sumy 1.503,13
eura, zodpovedajúcu skutočným nákladom podľa vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018, realizovanú
žalovaným dňa 23.12.2019. Navrhol preto zaviazať žalovaného k úhrade istiny len v sume 1.793,72

eura, zmluvnej pokuty v sume 1.395,80 eura a zmluvnej pokuty úročenej vo výške 0,1 % denne zo
sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do zaplatenia, pričom v sume 901,93 eura (4.091,45 (t. j. 2.918,75
+ 1.139,85 + 32,85) - 3.189,52 (t. j. 1.793,72 + 1.395,80)) zobral žalobu späť. Konajúci súd
pripustil navrhovanú zmenu žaloby na predmetnom pojednávaní.

7. Následným podaním zo dňa 06.06.2022 pôvodný žalobca dôvodil, že berie žalobu v časti zaplatenia
sumy 1.157,88 eura späť, keď zohľadnil, že žalovaný uhradil dňa 23.12.2019 sumu 1.503,13 eura ako
skutočný náklad bytu za rok 2018; išlo o rozdiel žalovanej istiny a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky (2.918,75 + 32,85, spolu 2.951,60 eura) a aktuálne požadovanej istiny (1.793,72 eura).
Popri zmene požadovanej istiny na sumu 1.793,92 eura, upravil výpočet zmluvnej pokuty za rok 2018,

s tým, že pokiaľ žalovaný uhradil dňa 23.12.2019 sumu 1.503,13 eura, vznikol mu nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.503,13 eura od 30.06.2019 do 23.12.2019, v pevnej
sume 263,05 eura. Zmluvná pokuta za obdobie roku 2018 a 2019 potom v celosti zodpovedala sume
1.395,80 eura. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.07.2022, po pripustení pôvodným žalobcom
navrhovanej zmeny žaloby, pripustil i jej ďalšiu, keď s ohľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa

dojednanej výšky zmluvnej pokuty (0,05 % denne) podľa zmluvy o výkone správy žiadal zaplatenie sumy
1.793,92 eura, zmluvnú pokutu v sume 697,90 eura a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1.793,72
eura od 16.07.2020 do zaplatenia; v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.157,88 eura zobral pôvodný
žalobca žalobu späť.

8. Súd prvej inštancie prihliadajúc na dispozičný úkon pôvodného žalobcu, ktorým zobral žalobu
o zaplatenie sumy 1.157,88 eura späť, keď táto suma predstavovala rozdiel medzi ním pôvodne
uplatnenou istinou 2.951,60 eura a istinou a nákladmi spojenými s jej uplatnením, ktoré žiadal v
súčasnosti (1.793,72 eura), konanie v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v uvedenej časti zastavil.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu
č. XX, v bytovom dome na ulici Na G. Č.. X I. G., ktorého správu vykonával podľa zmluvy o výkone
správy č. 141/2001 zo dňa 24.09.2001 v znení jej dodatkov pôvodný žalobca (N. G. O.). Žalovaný bol
podľa tejto zmluvy povinný poukazovať mesačne vopred vo forme zálohových platieb preddavky do

fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, ako i mesačne vopred uhrádzať za plnenia spojené s užívaním bytu;
bol povinný zaplatiť i prípadné nedoplatky z každoročného vyúčtovania nákladov. Podľa sumárnej
analýzyzaobdobieod01.12.2018do30.11.2019žalovanýmalkudňu30.11.2019evidovanýnedoplatok
na byte v sume celkom 7.224,25 eura. Súd prvej inštancie zistil, že počnúc od 01/ do 02/2019 bol

stanovený predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu sumou 116,96 eura, od 03/ do 07/2019
v sume 118,87 eura a v období od 08/ do 12/2019 sumou 119,64 eura, ktorá bola splatná v posledný
deň predchádzajúceho mesiaca; prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca bol teda prvým dňom
omeškania. Žalovaný sa dozvedel o skutočnom náklade za byt z ročného vyúčtovania nákladov za rok2019 v sume 1.793,72 eura dňa 15.06.2020, kedy mu bolo doručené; do tohto času neuhradil ani jednu
zálohovú platbu, a teda do 15.06.2020 bol s ich úhradou každý mesiac v omeškaní, čo nebolo v konaní
sporné. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že skutočné náklady bytu za rok 2018 predstavovali sumu

1.503,13 eura, ktorú žalovaný zaplatil dňa 23.12.2019. Spornou otázkou ostalo zmluvné dojednanie v
článku IV. bod 11 zmluvy o výkone správy ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne a na neho
nadväzujúce uplatnenie nároku pôvodného žalobcu na jej zaplatenie voči žalovanému.

10. Súd prvej inštancie v ďalšom dôvodil, že v priebehu konania žalovaný namietal, že nebol viazaný

zmluvou o výkone správy, keďže túto nepodpísali obaja jeho štatutárni zástupcovia. Vychádzajúc z
jej obsahu konajúci súd považoval za nepochybné, že túto signovali osoby oprávnené konať v mene
žalovaného, a to F.. H. Č. ako predseda predstavenstva a F.. Z. Q. ako jeho člen. Skutočnosť, že pri
jednotlivých bytoch sa z dôvodu nedostatku miesta, a teda z dôvodu hospodárnosti, nachádzal iba
podpis vtedajšieho predsedu predstavenstva žalovaného F.. H. Č., nemalo žiaden vplyv na platnosť
zmluvy o výkone správy, keďže bola na konci opatrená podpisom oboch štatutárnych zástupcov

oprávnených konať za žalovaného, a to za textom: „Za byty vo vlastníctve SBD BA IV súhlasí:......“. Z
uvedeného konajúci súd vyvodil, že žalovaný bol viazaný zmluvou o výkone správy v znení jej dodatkov,
a v rámci nej i ustanoveniami o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie pritom konanie žalovaného, ktorým
spochybnil platnosť zmluvy o výkone správy po viac ako 20- tich rokoch vyhodnotil za účelové, v
snahe vyhnúť sa úhrade nedoplatkov, ktoré sám spôsobil. Pritom len skutočnosť, že F.. Č. M. F.. Q. sa

medzičasom stali členmi predstavenstva pôvodného žalobcu (N. G. O.) a za neho následne podpisovali
i dodatky zmluvy nemala rovnako žiaden vplyv na jej platnosť, keďže zmeny v štruktúrach právnických
osôb nepredstavujú nič výnimočné.

11. Zohľadniac platnosť zmluvy o výkone správy a jej viazanosť žalovaným, súd prvej inštancie

nevyhovel návrhu žalovaného na zabezpečenie originálu zmluvy o výkone správy; s poukazom na
zistený skutkový stav nepovažoval navrhované dokazovanie za potrebné a hospodárne.

12. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pokiaľ si pôvodný žalobca v konaní uplatnil nárok na
zaplatenie nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov bytu za rok 2019, ktorý, a to nebolo sporné,

predstavoval sumu 1.793,72 eura a s ktorého úhradou bol žalovaný v omeškaní, jeho žalobu hodnotil
ako dôvodnú; žalovaný si totiž evidentne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone
správy a pôvodný žalobca bol oprávnený a povinný pohľadávku z tohto titulu od žalovaného vymáhať.

13. Pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne, konajúci súd poznamenal,

že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok záväzkov; je to dohodnutá peňažná čiastka,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej
sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta
vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý započatý deň omeškania do zaplatenia pritom bola
predmetom dojednania v zmluve o výkone správy a túto nepovažoval, s ohľadom na pomer medzi

hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty dojednanou za dni omeškania, za
neprimeranú; konkrétna výška zmluvnej pokuty plne závisela od doby, po ktorú si dlžník zmluvnou
pokutou zabezpečenú povinnosť neplnil (čím dlhšia doba omeškania, tým je vyššia zmluvná pokuta), a
preto neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovo vyčíslenej hodnoty, nakoľko je
dôsledkom dlhodobého omeškania žalovaného a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú

sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver by zvýhodňoval žalovaného ako dlžníka v tom smere, že čím
by si žalovaný dlhšie neplnil svoje povinnosti, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej
neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, čo by v konečnom dôsledku viedlo k spochybneniu funkcií, ktoré
má zmluvná pokuta plniť. Posudzujúc dojednanú zmluvnú pokutu cez prizmu dobrých mravov v zmysle
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ si strany sporu dohodli

zmluvnú pokutu v rozsahu 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou preddavkových platieb, ako aj
platieb vyplývajúcich z vyúčtovania, v situácii, keď si žalovaný svoje zmluvné povinnosti riadne a včas
neplnil a dostal sa s nimi do omeškania (neuhradil ani jednu platbu za sporné obdobie), prihliadajúc na
význam zabezpečovanej povinnosti a závažnosť porušenia jeho záväzkov ako vlastníka bytu (riadne a
včas uhrádzať preddavky a nedoplatky), nemožno dojednanie o zmluvnej pokute hodnotiť ako rozporné

s dobrými mravmi, príp. neplatné z iného dôvodu; zároveň, toto nepredstavovalo neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a preto žalovanému vznikla povinnosť ju zaplatiť. Pôvodný žalobca pritom podrobne vyčíslil
výšku zmluvnej pokuty, vychádzajúc z jednotlivo neuhradených mesačných zálohových platieb odo
dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej zálohovej platby až do dňa doručenia ročného vyúčtovania,ktoré bolo v prípade vyúčtovania za rok 2018 dňa 30.05.2019 a za rok 2019 dňa 15.06.2020. Žalovaný
po zmene žaloby nespochybnil spôsob výpočtu zmluvnej pokuty pôvodným žalobcom (N. G. O.),
keď namietal len, že mu nepatrí nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne. Podľa mienky

konajúceho súdu z vyčíslenia zmluvnej pokuty bolo zrejmé, z akých súm pôvodný žalobca zmluvnú
pokutu vypočítal, pričom zohľadnil, že zálohová platba bola v zmysle zmluvy o výkone správy splatná
v posledný deň predchádzajúceho mesiaca; pôvodný žalobca preto počiatok omeškania s tou ktorou
mesačnou zálohovou platbou viazal k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pokiaľ išlo
o okamih omeškania v súvislosti so zmluvnou pokutou počítanou z prisúdenej istiny (1.793,72 eura)

súd prvej inštancie vychádzal z uplatneného nároku, ktorý korešpondoval so zistením, že žalovaný
mal povinnosť zaplatiť nedoplatok na ročnom vyúčtovaní do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ročné
vyúčtovanie nákladov bytu za rok 2019 žalovaný obdržal dňa 15.06.2020, a preto bol povinný vzniknutý
nedoplatok uhradiť do 15.07.2020; pokiaľ tak neurobil, nasledujúci deň sa dostal s jeho úhradou do
omeškania. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej
pokuty z ročného vyúčtovania počnúc od 16.07.2020 do zaplatenia.

14. Konajúci súd, po zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie § 3 ods. 1,
§ 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 121 ods. 3, § 544 ods. 1 až ods. 3, § 545a Občianskeho zákonníka, § 8 ods.
1, § 8a ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., vzhliadnuc dôvodnosť žaloby pôvodného
žalobcu (N. G. O.), zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.793,72 eura, zmluvnej pokuty v sume

697,90 eura, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do
zaplatenia.

15. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že žalovaný správne poukazoval na spotrebiteľský charakter
zmluvy o výkone správy, keď v zmysle uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo

5/2019, pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy uzavreté podľa § 8a
zákona č. 182/1993 Z. z. medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,
ktorýmisúfyzickéajprávnickéosoby;posúdiacpredloženúzmluvuakospotrebiteľskú,nezistilexistenciu
neprijateľných zmluvných podmienok.

16. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že pôvodnému žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že podľa vyúčtovania nákladov bytu za rok 2019 predstavoval
skutočný náklad bytu sumu 1.793,72 eura, nakoľko žalovaný neuhradil ani jednu zálohovú platbu, a
preto sa dostal i do omeškania s jej zaplatením; tento nárok si pritom pôvodný žalobca riadne uplatnil

žalobou. Pôvodne žalobca pritom žiadal zaplatenie istiny 2.951,60 eura, pričom následne žalobu v časti
istiny upravil na sumu 1.793,72 eura, a preto konanie o žalobe o zaplatenie sumy 1.157,88 eura zastavil.
Žalovaný pritom procesne zavinil zastavenie konania o zaplatenie sumy 1.157,88 eura, keď nebolo
sporné, že neuhrádzal mesačné zálohové platby za rok 2018, ani za rok 2019, neuhradil ani dlžnú sumu,
resp. túto za rok 2018 uhradil až dňa 23.12.2019.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Konajúcemu súdu vytýkal, že
nevykonal dokazovanie vyžiadaním originálu zmluvy o výkone správy, v znení jej dodatkov, dôvodiac
hospodárnosťou konania a zisteným skutkovým stavom. Tento dôkaz bol pritom potrebný na ustálenie,

či ju žalovaný, ako jeden z vlastníkov bytov, riadne podpísal. Zopakoval, že podľa výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Dr, vložka číslo 112/B, bod VII štatutárny orgán:
predstavenstvo, v mene družstva koná predstavenstvo, za ktoré koná predseda a podpredseda družstva
alebo iný poverený člen predstavenstva. V skutočnosti podpísala zmluvu o výkone správy len jedna
osoba, a to bez zreteľa na argumentáciu konajúceho súdu o nedostatku miesta v podpisovej časti

konkrétneho riadku vzťahujúceho sa k bytu. V tomto svetle nemohol obstáť jeho názor, prezentovaný v
bodoch 22., 41. a 42 odôvodnenia, v rámci ktorého súd prvej inštancie zdôrazňoval, že podpisy oboch
vtedajších štatutárov oprávnených konať za žalovaného boli umiestnené za textom samotnej zmluvy;
uvedené nemožno vnímať ako riadnu signáciu zmluvy, nakoľko tieto podpisy sa nenachádzali na konci
zmluvy o výkone správy, resp. na jej poslednej strane, ale na strane k nej priloženej, ktorá naviac nebola

očíslovaná, opatrená dátumom a nebol na nej uvedený ani objekt bytového domu.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce správne poukázal
na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo 5/2019, v ktorom tento vyslovilspotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy, avšak následne nezistil existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok, citujúc pritom i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/136/2019;
označené rozhodnutie však bolo vydané ešte pred prijatím uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu

SR. Žalovaný zotrval na tom, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom tým, že na ročnej báze zodpovedá úroku vo výške
18,25 % nemôže byť ani v súlade s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Naviac, za oneskorenú
úhradumesačnýchzálohovýchplatieb,akoinedoplatkuzvyúčtovania,vznikolpôvodnémužalobcovilen
nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných čiastok; pôvodnému

žalobcovi potom prináležal len zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.503,13
eura za obdobie od 30.06.2019 do 20.12.2019. Jeho oprávnenosť však spochybňovala skutočnosť,
že ešte pred podaním žaloby uhradil nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2018. Zároveň, podľa
predmetného vyúčtovania pôvodný žalobca evidoval na byte preplatok skutočných nákladov oproti
predpísaným mesačným preddavkovým platbám v sume + 209,62 eura, z čoho žalovaný vyvodil, že tieto
boli nadhodnotené; je nepravdepodobné, že by v predmetnom období došlo k tak rapídnemu zníženiu

nákladov za užívanie bytu a spotrebované služby.

19. Žalovaný v odvolaní poukázal i na nesprávnosť výroku II. napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci
súd zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 1.157,88 eura, chybne deklarujúc túto sumu ako ním
zaplatenú. V skutočnosti však uhradil celý nedoplatok z vyúčtovania bytu za rok 2018 v sume 1503,13

eura, a to ešte pred podaním žaloby. V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že pôvodný žalobca pristúpil k
zmene žaloby v časti istiny z dôvodu, že si pôvodne uplatnil nárok titulom mesačných zálohových platieb
za obdobie január 2018 až december 2019 a až následne vzniesol požiadavku na úhradu skutočných
nákladov podľa ročného vyúčtovania za byt za rok 2019.

20.Žalovanýnesúhlasilanisvýrokomonáhradetrovkonania.Súdprvejinštanciepodľanehonesprávne
vyhodnotil, že zavinil zastavenie konania v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.157,88 eura, ktorú zobral
pôvodný žalobca späť. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018 pritom uhradil ešte pred
podaním žaloby, o ktorej skutočnosti mohol pôvodný žalobca vedieť ešte pred začatím súdneho sporu.
Uvedené malo potom vplyv i na jeho úspech v konaní, ktorý mal len v časti, a preto mal konajúci súd

o trovách konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Pôvodný žalobca (N. G. O.) sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nestotožnil s jeho hodnotením
skutkového stavu. Podľa neho sa súd prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal so

všetkýmiprávnevýznamnýmiaskutkovorelevantnýmiotázkamiasvojerozhodnutieináležiteodôvodnil.
Pokiaľ žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a f) C.s.p. mal za to, že
neuviedolkonkrétneakouinouvadou,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,malo
trpieť konanie; napokon, k takej vade ani nedošlo. Súd prvej inštancie nebol povinný vykonať žalovaným
navrhované dokazovanie a vyžiadať originál zmluvy o výkone správy, keďže tento dôkaz by nebol

spôsobilý preukázať tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvu o výkone správy podpísala len jedna z osôb
oprávnených v jeho mene konať, resp. či bola alebo nebola zmluva podpísaná za žalovaného riadne;
iný návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere žalovaný neprodukoval a ostatné ním uvádzané
skutočnosti predstavovali len jeho domnienky. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že zmluvu o
výkone správy riadne podpísali osoby oprávnené konať v mene žalovaného, a táto je preto v celom

rozsahu pre neho záväzná. Akceptovaním námietky žalovaného by sa vytvorila absurdná situácia, keď
by sa v bytovom dome vyskytli dve skupiny vlastníkov, jedna viazaná zmluvou o výkone správy a
druhá nie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich
skutočností a vysvetlil, prečo nepristúpil k realizácii dôkazu navrhovaného žalovaným.

22. Za nedôvodnú považoval pôvodný žalobca i námietku žalovaného týkajúcu sa časovej postupnosti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 8Co/136/2018 vo väzbe na závery vyslovené
veľkým senátom Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí, sp. zn. 1VCdo 5/2019; každé z označených
rozhodnutí sa pritom týkalo iných právnych skutočností, keď Najvyšší súd SR posudzoval charakter
zmluvy o výkone správy, kým krajský súd súlad výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, a to bez

zreteľa na charakter zmluvy. Pôvodný žalobca sa v tejto súvislosti plne stotožnil s právnym názorom
prezentovaným konajúcim súdom tak ohľadne neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok, ako
aj dôvodnosti uplatnenia zmluvnej pokuty a primeranosti jej výšky. Zdôraznil, že zmluvná pokuta, ako
zabezpečovací inštitút, núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby ju v súlade správom aj splnil; jej sankčný charakter spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
na porušenie zmluvnej povinnosti. Podľa pôvodného žalobcu nemožno prípadný rozpor zmluvnej
pokuty s dobrými mravmi posudzovať izolovane, ale vždy so zreteľom na všetky okolnosti, teda

okrem jej výšky posúdiť i význam zabezpečovanej povinnosti a intenzitu jej porušenia zo strany
subjektu, ktorému má povinnosť jej úhrady vzniknúť. Dojednaním zmluvnej pokuty pritom nebolo
zabezpečené splnenie záväzku žalovaného v jeho prospech, ako správcu bytového domu, ale v
prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov; preto len samotná skutočnosť, že zmluva
o výkone správy má spotrebiteľský charakter, ešte neznamená, že ustanovenie o zmluvnej pokute

dojednanej pre prípad neuhradenia preddavkových platieb alebo ich časti, prípadne vyúčtovania
nákladov bytu v termíne splatnosti, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené dojednanie
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmluvná
pokuta nezabezpečuje plnenie, ktoré poskytuje vlastník bytu alebo nebytového priestoru správcovi;
ide o povinnosť voči bytovému domu ako celku, a teda slúži na zabezpečenie samotného fungovania
bytového domu; je príjmom účtu bytového domu, ktorého majiteľmi sú všetci vlastníci bytov a nebytových

priestorov. V tomto smere pôvodný žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 9Co/123/2022, ako aj sp. zn. 2Co/12/2023, sp. zn. 8Co/146/2022 a sp. zn. 16Co/129/2022.

23. Za neopodstatnenú hodnotil pôvodný žalobca i námietku žalovaného, podľa ktorej mu vznikol nárok
len na zmluvnú pokutu vo výške zákonného úroku z omeškania; zmluvná pokuta a úrok z omeškania

treba považovať za dva rôzne inštitúty so samostatným skutkovým základom, ktoré môžu existovať i
popri sebe.

24. Pôvodný žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k výroku o zastavení
konania v časti zaplatenia sumy 1.157,88 eura, ktoré zastavenie z procesnej stránky zavinil práve

žalovaný,nakoľkoneplatilmesačnézálohovéplatbyzarok2018a2019.Vsporemalpritomplnýúspech,
nakoľko žalobu podal dôvodne; už v čase jej podania pritom pri výške istiny vychádzal práve zo sumy
žalovaným neuhradených mesačných zálohových platieb. Po pripustení zmeny žaloby si uplatnil nárok
na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2019, ako i na úhradu zmluvnej pokutu a konajúci
súd jeho žalobe vyhovel. Na uvedenom základe pôvodný žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

25. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací
súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2024 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

26. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca (N. G. O.) navrhol podaním zo dňa 16.08.2024
pripustenie zmeny strany sporu tak, že na jeho miesto vstúpi K. S. Q. O., F.: XX XXX XXX, Ž. G. X, J. L.,

nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2024 postúpil na predmetné družstvo, okrem
iných, i pohľadávku, ktorá je predmetom prebiehajúceho súdneho konania, spolu s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými.

27.Prvémechanizačnéobchodnédružstvovpodanízodňa21.08.2024vyslovilosovstupomdokonania

na strane žalobcu súhlas.

28. Podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené

alebo na koho prešli.

29. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p., súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

30.Podľa§378ods.1C.s.p.,nakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.31. Ak po začatí konania nastane právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide, nemá to samo o sebe vplyv na okruh strán
vymedzený podľa § 60 C.s.p. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť len vtedy, ak s poukazom

na konkrétnu právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktoré v konaní ide, je podaný návrh, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti vstúpil do
konania na miesto doterajšej strany sporu. Súd návrhu vyhovie, ak je preukázané, že 1/ návrh na zmenu
strán sporu podal oprávnený subjekt (výlučne žalobca), 2/ nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností na iného, 3/ táto právna skutočnosť

nastala po začatí konania, 4/ týka sa práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide a napokon 5/ ten, kto
má vstúpiť do konania na strane žalobcu s takýmto návrhom súhlasí.

32. Odvolací súd konštatuje, že návrh na zmenu strany sporu podal pôvodný žalobca - Správcovské
bratislavské družstvo ako oprávnený subjekt, ktorý predložil oznámenie o postúpení pohľadávky podľa
§ 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 15.08.2024, adresované žalovanému, s vyznačeným otlačkom

pečiatky žalovaného o jeho prevzatí s totožným dátumom. Z jeho obsahu vyplynulo, že Správcovské
bratislavské družstvo postúpilo pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na Prvé
mechanizačné obchodné družstvo, čím preukázalo, že po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností; s návrhom na zmenu strany sporu Prvé
mechanizačné družstvo, ktoré sa stalo novým veriteľom tejto pohľadávky, prejavilo v zmysle § 80 ods.

2 C.s.p. súhlas.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za preukázané, že v predmetnej veci
boli splnené všetky predpoklady stanovené § 80 ods. 1 a 2 C.s.p., a preto pripustil, aby do konania na
miesto doterajšieho žalobcu vstúpilo ako žalobca Prvé mechanizačné družstvo.

34. Pristúpiac k odvolaciemu prieskumu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania citujúc
pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd

prvej inštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú;
ním prijaté skutkové a právne závery nemožno preto považovať za zjavne neodôvodnené a preto i celé
odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie,
po vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o veci, súčasne jasne ozrejmil dôvody,
pre ktoré nepristúpil k vykonaniu dôkazu originálom zmluvy o výkone správy a s ktorými sa žalovaný v

odvolaní nestotožnil; jeho námietky vyhodnotil odvolací súd za v celom rozsahu nedôvodné.

35.Vprvomradeodvolacísúdudáva,žesúdnapraxjejednotnávnázore,žekprocesnýmprávamstrany
sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná
strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej

činnosti opakovane zdôrazňuje, že do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí povinnosť
súdu vykonať všetky stranou navrhované dôkazy (napr. uznesenia vo veci sp. zn. I. ÚS 64/1997, sp. zn.
I. ÚS 98/1997, sp. zn. IV. ÚS 252/2004). Súd teda nie je povinný vykonať všetky procesnými stranami
navrhované dôkazy, keď je oprávnený a zároveň povinný v každej fáze konania zvážiť, ktorý z dôkazov
je s ohľadom na uplatnený nárok a tvrdenia procesných strán potrebné vykonať. V tomto smere súd

posúdi dôkazné návrhy a rozhodne, ktorý z dôkazov realizuje; rozhodne súčasne i o tom, že nevykoná
dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti nevýznamné pre posúdenie uplatneného nároku alebo
ktoré boli už preukázané inými dôkazmi, tak ako i v danom prípade.

36.Vposudzovanejvecisúdprvejinštanciezreteľneobjasnil(viďbod41.odôvodnenia),žehocivzmluve

o výkone správy, tvoriacej súčasť súdneho spisu, bol pri jednotlivých bytoch vo vlastníctve žalovaného
umiestnený len podpis F.. H. Č., ktorý v danom čase vykonával funkciu predsedu predstavenstva, na
rube poslednej strany zmluvy sa za textom: „Za byty vo vlastníctve SBD BA IV súhlasí:..“
nachádzal okrem jeho podpisu i podpis F.. Z. Q. ako člena predstavenstva žalovaného. Z
uvedeného následne správne dovodil, že so zmluvou o výkone správy prejavili súhlas osoby oprávnené

konať za žalovaného podľa výpisu z Obchodného registra, táto je platná a pre žalovaného záväzná.
Pokiaľ žalovaný vyjadril pochybnosti o uzavretí zmluvy o výkone správy namietajúc, že posledná strana
zmluvy s textom a podpismi zodpovedných osôb nebola očíslovaná, opatrená dátumom a absentoval
na nej i údaj, akého objektu sa týkala, odvolací súd udáva, že svoje pochybnosti vyvodzoval len odformy a zvoleného spôsobu jej podpísania, ktorý bez ďalšieho neznamená, že so zmluvou o výkone
správy neprejavili súhlas osoby oprávnené v jeho mene konať. Žalovaný pritom nenamietal pravosť
podpisov označených osôb, a teda odvolaciemu súdu ani nebolo zrejmé, čo konkrétne mienil preukázať

predložením originálu zmluvy o výkone správy; na uvedenom základe sa preto stotožnil s názorom
konajúceho súdu, ktorý návrh žalovaného na vykonanie dokazovania v tomto smere zamietol. I podľa
mienky odvolacieho súdu by bolo žalovaným navrhované dokazovanie nadbytočné a z hľadiska zistenia
a posúdenia rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné a nehospodárne. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež poukazuje na to, že zmluva o výkone správy sa v zmysle § 14b zákona č. 182/1993 Z. z. schvaľuje

nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a v prípade dostatočného kvóra je záväzná aj pre tých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí ju nepodpísali alebo s ňou nesúhlasili. Rovnako
je zmluvou o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 8a ods. 7) viazaný aj vlastník, ktorý
nadobudol byt do vlastníctva po podpise zmluvy o výkone správy.

37. Za nedôvodné považoval odvolací súd i námietky žalovaného, v rámci ktorých poukazoval na

záver vyslovený v uznesení veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo/5/2019, vo vzťahu
k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2021, sp. zn. 8Co/136/2019. Ako správne
poznamenal pôvodný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, každé z vyššie citovaných rozhodnutí sa
primárne týkalo iných právnych skutočností. Najvyšší súd SR v uznesení prijatom veľkým senátom
posudzoval charakter zmluvy o výkone správy uzatvárajúc, že túto treba považovať za spotrebiteľskú,

kým krajský súd sa zaoberal najmä súladnosťou výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi (bez ohľadu
na charakter zmluvy). Preto osvojenie si právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 8Co/136/2019, na ktorý poukázal prvoinštančný súd, nie je v rozpore s právnymi
závermi vyslovenými v uznesení veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo/5/2019, a taký
nemožno vysloviť len z poukazu žalovaného na časovú následnosť prijatia uvedených rozhodnutí.

38. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ žalovaný svoju odvolaciu námietku smeroval na samotné
dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy, ktorá je (ako správne podotkol konajúci súd)
spotrebiteľskou zmluvou, pričom ho považoval nielen za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale i za v
rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd vyhodnotil jeho obranu za vecne neopodstatnenú.

39. Je nepochybné, že dojednanie zakotvujúce povinnosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý započatý deň omeškania s úhradou
preddavkových platieb alebo ich časti, ako aj platieb z vyúčtovania v termíne splatnosti, bolo obsiahnuté
v článku IV. bod 11 zmluvy o výkone správy. Konajúci súd skúmal predmetné zmluvné dojednanie

ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a zohľadniac i námietky žalovaného dospel k záveru, že toto
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, s ktorým právnym názorom sa plne stotožnil i odvolací
súd. Dodáva pritom, že zmluvná pokuta nezabezpečuje žiadne plnenie, ktoré poskytuje vlastník bytu
alebo nebytového priestoru správcovi bytového domu, keďže zaisťuje plnenie záväzkov v prospech
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v konečnom dôsledku slúži na zabezpečenie

fungovania bytového domu. Takto dohodnutá zmluvná pokuta nepredstavuje príjem správcu bytového
domu,alepríjemúčtubytovéhodomu,ktoréhomajiteľmisúvšetcivlastnícibytovanebytovýchpriestorov
a títo sú v zmluvnom vzťahu na rovnakej strane a majú rovnocenné postavenie (všetci sú spotrebiteľmi),
na čom nič nemení ani tá skutočnosť, že pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty je oprávnený
vymáhať správca bytového domu v postavení dodávateľa, tak ako v danom prípade. Možno teda

uzavrieť, že dohoda týkajúca sa zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru zaplatiť na účet bytového domu včas zálohové platby alebo nedoplatok
z vyúčtovania nepredstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

40. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, jej neprimeranosť nemožno usudzovať len z jej dojednaného
rozsahu 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo na ročnej báze predstavuje 18,25 %, ale ako správne uviedol
súd prvej inštancie, je potrebné zohľadniť i význam zabezpečovanej povinnosti a závažnosť porušenia
povinnosti vlastníka bytu riadne a včas uhrádzať mesačné preddavky a nedoplatky z vyúčtovania.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť úhrady preddavkov a nedoplatkov jednotlivými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je jednou z najdôležitejších povinností každého vlastníka
bytu a nebytového priestoru. Uskutočňovanie predmetných úhrad a s tým bezprostredne súvisiaci
dostatok peňažných prostriedkov na prevádzkovom fonde bytového domu je totiž podmienkou dodávkyjednotlivých služieb nevyhnutných na samotné užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov
(najmä dodávka vody, tepla a tiež elektrickej energie do spoločných priestorov), pričom mimoriadne
významné sú v tomto smere ako úhrady preddavkov, tak i včasné úhrady nedoplatkov jednotlivých

vlastníkov. Bez týchto úhrad, uskutočnených jednotlivými vlastníkmi riadne a včas, správca bytového
domu nie je objektívne schopný zabezpečiť dodávku služieb, a to nielen pre byt toho, kto je so
zaplatením nedoplatkov z vyúčtovania alebo zálohových platieb v omeškaní, ale i pre všetkých ostatných
vlastníkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu plne na mieste, aby riadne a včasné
splnenie povinnosti vlastníka uhrádzať preddavky na služby a nedoplatky vzniknuté z vyúčtovania

bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, a to vzhľadom na mimoriadny význam predmetnej peňažnej
povinnosti,atoisdennousadzbou0,05%zdlžnejsumy,keďkaždýdeňomeškaniasúhradoumôžemať
značný vplyv na schopnosť zabezpečiť riadnu dodávku plnení nevyhnutných na užívanie jednotlivých
bytov a nebytových priestorov. S ohľadom na význam zabezpečovanej povinnosti
a závažnosť porušenia povinnosti vlastníkov riadne a včas uhrádzať preddavky a nedoplatky potom
podľa odvolacieho súdu nie je dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania v

rozpore s dobrými mravmi a nepredstavuje žiadnu formu úžery Napokon, všeobecné súdy v Slovenskej
republike ani zmluvnú pokutu vo vyššej sadzbe (t. j. 0,25 % denne) nepovažujú za neprimerane vysokú
a rozpornú s dobrými mravmi.

42. Neopodstatnenou bola i nadväzujúca argumentácia žalovaného, že žalobcovi vznikol za oneskorenú

úhradu mesačných preddavkových platieb a následne i za omeškanie s úhradou nedoplatku z ročného
vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018 a 2019 namiesto zmluvnej pokuty len nárok na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne. Zmluvná pokuta a zákonné úroky z omeškania
predstavujúsamostatnéprávneinštitúty,sosamostatnýmskutkovýmzákladom,ktorénepochybnemôžu
existovať popri sebe a v prípade omeškania môžu byť uplatnené i súčasne bez toho, aby sa navzájom

vylučovali.

43. Odvolací súd nemohol v tejto súvislosti priznať úspech ani odvolacej argumentácii žalovaného,
ktorou spochybnil oprávnenosť nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo väzbe na oneskorenú úhradu
nedoplatku z vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018, dôvodiac, že túto medzičasom dňa 23.12.2019

uhradil, pričom poukázal i na vykázaný preplatok z vyúčtovania bytu. Odvolací súd opakovane uvádza,
že pre rozhodnutie o veci bolo určujúce, že zmluvná pokuta bola dohodnutá ako zabezpečovací inštitút
pre prípad omeškania s úhradou či už preddavkových platieb alebo (i) nedoplatkov z vyúčtovania bytu.
V takom prípade na vznik nároku na jej zaplatenie postačovalo, aby žalovaný nezaplatil včas, t. j. v
zmluvne dohodnutom termíne splatnosti, mesačnú zálohovú platbu (alebo jej časť) alebo nedoplatok

vzniknutý z vyúčtovania nákladov bytu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v priebehu roku 2018,
a napokon ani v roku 2019, nezaplatil ani jednu mesačnú preddavkovú platbu, pričom pokiaľ išlo o
nedoplatok na vyúčtovaní nákladov bytu za rok 2018, nebolo sporné, že hoci skutočné náklady na byt
predstavovali sumárne nižšiu sumu ako celkový súčet zálohových platieb, a teda za predpokladu ich
riadnej úhrady by vznikol pri vyúčtovaní na byte preplatok, tým, že žalovaný v danom období nerealizoval

žiadnu preddavkovú platbu, existujúci „nedoplatok“ zodpovedal sume skutočných nákladov bytu, t. j.
sume 1.503,13 eura; žalovaný, i keď v odvolaní spochybnil opodstatnenosť tohto záväzku, napokon
uhradil dlžnú sumu dňa 23.12.2019 v súlade so zmluvou o výkone správy (t. j. pripísaním na účet
správcu).

44. Žalovaný vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku o zastavení konania v časti zaplatenia istiny
1.157,88 eura, konajúcemu súdu vytýkal, že túto sumu nesprávne kvalifikoval ako ním uhradenú, hoci
v skutočnosti zaplatil celý nedoplatok z vyúčtovania nákladov bytu za rok 2018 v sume 1.503,13 eura.

45. K uvedenému odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie pristúpil k zastaveniu konania v časti

žaloby o zaplatenie sumy 1.157,88 eura v dôsledku dispozičného úkonu pôvodného žalobcu, ktorým
zobral žalobu v tejto časti späť. I keď nebolo sporné, že žalovaný uhradil sumu 1.503,13 eura ako
nedoplatok zistený vyúčtovaním nákladov v roku 2018, tento nárok nebol jediným, ktorého zaplatenia
sa voči nemu pôvodný žalobca domáhal. Ten totiž už v žalobe špecifikoval, že jeho nárok pozostáva
z viacerých položiek, keď išlo o nárok na zaplatenie preddavkových platieb bytu (v sume pôvodne

2.918,75 eura), zmluvnej pokuty (v sume pôvodne 1.139,85 eura) a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky (v sume 32,85 eura), vo vzťahu ku ktorým v priebehu konania doplnil a uviedol
rozhodujúce skutočnosti, upraviac i znenie žalobného petitu; žiadal následne zaplatiť skutočné náklady
bytu za rok 2018 a 2019 (zistené vyúčtovaním), ktoré predstavovali o sumu 378,10 eura viac oprotipôvodne žalovanej sume (3.296,85 eura) a zahŕňali i náklady na poštovné (32,85 eura). Tieto dve zložky
potom bolo nevyhnutné odpočítať od žalovaným uhradeného nedoplatku z vyúčtovania nákladov bytu
za rok 2018 (1.503,13 - (378,10 + 32,85)); vzniknutý rozdiel 1.157,88 eura potom predstavoval tú časť

žalovanej istiny, ktorú pôvodný žalobca zobral späť. Rešpektujúc dispozičný úkon pôvodného žalobcu
súd prvej inštancie preto konanie v tejto späťvzatej časti správne zastavil; v nadväznosti na to žalovaný
nedôvodne konajúcemu súdu vytýkal zastavenie konania len v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.157,88
eura.

46.Inapriekvyššieuvedenémuvšakodvolacísúdmuselpriznaťúspechtejčastiodvolacejargumentácie
žalovaného, ktorou namietal nesprávnosť rozhodnutia konajúceho súdu o náhrade trov konania.

47. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval
žalobcu za plne úspešného v merite veci, pričom na jeho strane nevzhliadol žiaden dôvod pre vyvodenie
procesnej zodpovednosti na zastavení konania v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.157,88 eura; priznal

mu preto voči žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie však prehliadol, že
žalobca rozšíril pôvodne podanú žalobu podaním zo dňa 19.05.2022, keď žiadal i úhradu nedoplatku z
vyúčtovanianákladovbytuzarok2018vsume1.503,13eura,pričomužvtomčasemuselmaťvedomosť
o zaplatení predmetnej sumy žalovaným, ku ktorej tento pristúpil dňa 23.12.2019; nebol teda dôvod,
aby sa pôvodný žalobca zaplatenia tejto sumy (1.503,13 eura) domáhal súdnou cestou, čo napokon

potvrdila i jeho vtedajšia právna zástupkyňa na súdnom pojednávaní dňa 26.05.2022. Táto skutočnosť
mala potom za následok procesné zavinenie žalobcu, nie žalovaného, na zastavení konania v časti
žaloby o zaplatenie sumy 1.157,88 eura (zohľadňujúc navýšenie žalovanej sumy v predchádzajúcom
bode odôvodnenia).

48. Pre účely rozhodovania o náhrade trov konania pritom nemohlo ostať bez povšimnutia ani to, že
pôvodný žalobca po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní súdu dňa 07.07.2022, v zmysle ktorej
žiadal od žalovaného zaplatenie istiny 1.793,72 eura, zmluvnej pokuty v sume 1.395,80 eura a zmluvnej
pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do zaplatenia, pričom zobral žalobu
v časti zaplatenia sumy 1.157,88 eura späť, upravil opäť znenie žalobného návrhu a zosúladiac výšku

zmluvnej pokuty podľa jej dojednania v zmluve o výkone správy (z 0,1 % na 0,05 %) žiadal, aby konajúci
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.793,72 eura, zmluvnej pokuty v sume 697,90 eura a
zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do zaplatenia; súd prvej
inštancie,posúdiacnávrhpôvodnéhožalobcuvcelostiakozmenužaloby,tútouznesenímvyhlásenímza
prítomnosti zástupcov oboch procesných strán pripustil. I keď súd prvej inštancie nepostupoval procesne

správne (pripustil zmenu žaloby v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, hoci si žalobca uplatňoval týmto
titulom menej), táto okolnosť nemala vplyv na vecnú správnosť jeho meritórneho rozhodnutia; musela
sa však nevyhnutne prejaviť v rozhodnutí o náhrade trov konania. Žalovaný totiž nijako nezapríčinil,
že sa pôvodný žalobca voči nemu od počiatku domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorej výška
nekorešpondovalastou,dojednanouvzmluveovýkonesprávy,atedavčasti0,05%dennejuuplatňoval

nesprávne, ktorú nesprávnosť následne „zhojil“ konajúci súd pripustením zmeny žaloby; i v tejto časti
žaloby (o zaplatenie zmluvnej pokuty 697,90 eura a zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 1.793,72
eura od 16.07.2020 do zaplatenia) potom možno vzhliadnuť zavinenie na strane žalobcu.

49. Zohľadniac uvedené, keď žalobca bol úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) v časti zaplatenia sumy 3.164,26

eura (1.793,72 + 697,90 + 672,64 eura, ktorá suma zodpovedá vyčíslenej zmluvnej pokute 0,05 %
denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do rozhodnutia konajúceho súdu dňa 04.08.2022), v ktorej
časti súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel, čo predstavuje jeho úspech 55,59 % (3.164,26 eura z
5.692,68 eura), pričom procesne zavinil (§ 256 ods. 1 C.s.p.) zastavenie konania o zaplatenie sumy
1.157,88 eura (túto sumu uhradil žalovaný pred podaním žaloby) a po procesnej stránke nesprávne

zmenil žalobu čo do sumy 697,90 eura a sumy 672,64 eura (ako ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie vyčíslenej zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020)
zodpovedajúcim zníženiu pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty (zo sumy 1.395,80 eura a 0,1 % denne
zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do 04.08.2022), t. j. spolu 2.528,42 eura, čo predstavuje 44,41 %
z celkovo uplatňovanej sumy (5.692,68 eura); potom žalobcovi patrí proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 11,18 % (55,59 - 44,41).

50. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný v odvolaní použitou argumentáciou
relevantným spôsobom nespochybnil správnosť úvahy a prijatých záverov konajúceho súdu odôvodnosti žaloby v časti zaplatenia sumy 1.793,72 eura, zmluvnej pokuty v sume 697,90 eura, ako
i zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.793,72 eura od 16.07.2020 do zaplatenia, na
ktorých zaplatenie ho výrokom I. zaviazal, pričom nedôvodne namietal i nesprávnosť výroku o zastavení

konania v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.157,88 eura, v ktorej zobral pôvodný žalobca žalobu späť.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a vo výroku II. o
zastavení konania o zaplatenie istiny 1.157,88 eura v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil; prihliadajúc na
dôvodnosť argumentácie žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade
trov konania zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 11,18 %.

51. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech v merite veci, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).